Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky, aj svojim straníckym kolegom za podporu, pretože ozaj tu ide o otázku zodpovednosti verzus nezodpovednosti. A presne to, čo povedali aj vo faktických, je realita. Pokiaľ by sme požičali Grécku, tak zásadný problém, ktorý tam je, to nevyrieši.
K pánu poslancovi Čížovi. Tak, ako sa netrafil do mien predsedov výborov, tak sa netrafil ani do faktografických údajov, pretože ja vám to, pán poslanec, rád zopakujem. Za posledných tridsať rokov, čo sú Gréci členovia únie, tak 21 rokov z týchto 30 vládli socialisti. Oni začali túto zlú cestu Grécka, oni začali so zadlžovaním a v prvých desiatich rokoch strojnásobili verejný dlh v pomere k domácemu produktu. A hrozí, že tento bude až päťnásobne, že bude šesťnásobne vyšší. Už teraz je päťnásobne vyšší.
Verejný dlh Grécka počas tých 30 rokoch aj klesal v dvoch rokoch, pardon, v troch, 2005, 2006, 2007. Vtedy bol predsedom vlády Konstantinos Karamanlis, že vláda pravice. To bolo jediné obdobie, kedy grécky verejný dlh klesal, keď tam vládla pravica.
No, ešte malú poznámku k tej zbabelosti, pán poslanec Číž, viem, že sa vám to zle počúva, ale zbabelé je ozaj to, keď expredseda vlády povie niečo iné v Bruseli a niečo na Slovensku. Zbabelé je, keď obíde Národnú radu a zbabelé je, keď neobhajuje slovenské záujmy tak, ako ich neobhajoval ani v tomto prípade. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení hostia, dnes hovoríme o veľmi dôležitej európskej téme, zrejme najdôležitejšej od nášho vstupu do najväčšieho spoločného ekonomického spoločenského priestoru na svete. Téma gréckej pôžičky zaslúžene vzbudila pozornosť v celej únii. Určite zaslúžene aj preto, pretože postoje a rozhodovania o pôžičke zjednotilo ekonómov a rozdelilo politikov.
Čo sa vlastne v Grécku stalo? Grécko za svoje 30-ročné členstvo v únii prešlo celkom zaujímavým vývojom. Vývojom, kedy žilo najmä na dlh. Za tridsať rokov sa podiel verejného dlhu k domácemu produktu zväčšil 5-násobne. Za povšimnutie stojí, že z týchto tridsať rokov vládli v krajine po 21 rokov socialisti. Práve za prvú dekádu socialistickej vlády, to bolo prvé desaťročie od roku 1980-1990, sa dlh viac ako strojnásobil a život na dlh sa stal spôsobom fungovania krajiny. Dokonca pri vstupe do eurozóny bol dlh na úrovni 103,4 % k domácemu produktu a je teda absolútne evidentné, že táto krajina nespĺňala ani povinné Maastrichtské kritériá pre zavedenie spoločnej európskej meny. Je to iste hanba nielen Grécka, ale v tomto prípade aj európskych inštitúcií, ktorí akceptovali nesplnenie základných ekonomických kritérií.
V tomto roku sa Grécko dostalo do situácie, kedy nezodpovedný život na dlh prestal fungovať. Finančné inštitúcie povedali rázne nie ďalšiemu zadlžovaniu, pretože právom začali pochybovať o schopnosti krajiny splácať svoje dlhy. Som si istý, že božie mlyny melú spravodlivo a aj v tomto prípade. Nezodpovední politici cez zavádzanie, zadlžovanie a absenciu štrukturálnych reforiem doviedli Grécko na pokraj krachu. Hlasy na záchranu sa začali ozývať z Francúzska a po počiatočnom váhaní aj z Nemecka. Nie je to náhoda. Nemecké a francúzske banky vlastnia 70 % gréckeho dlhu. Záchrana, ktorá sa ľuďom forsíruje ako záchrana Grécka, či dokonca eura, je predovšetkým v prípade Nemecka a Francúzska záchranou samých seba. Už išlo len o to, ako do toho navliecť ostatných. A väčšinou sa to aj podarilo. Vymyslel sa mechanizmus spoločnej pôžičky krajín Európskej menovej únie a Medzinárodného menového fondu, spolu za 110 mld. EUR.
Krajiny menovej únie majú prispieť podľa svojho kapitálového podielu v Európskej centrálnej banke. Na prvý pohľad nevinný mechanizmus, ale keď si to rozmeníme na drobné zistíme, že v pomere ku domácemu produktu, či v pomere ku mzdám, je slovenský príspevok jasne najvyšší. Je škandalózne, že bývalí vládni predstavitelia na európskej pôde čušali, a tak hazardovali s peniazmi našich ľudí. Aké je teda riešenie? Podľa môjho názoru, veľmi jednoduché. Jednoducho povedať, nie. Nie, mechanizmu, ktorý podporuje nezodpovedné správanie aj v iných krajinách. Nie, záchrane bánk, ktoré tak za svoje správanie nenesú žiadne riziko. A nie, politikom, ktorí bezbreho míňali a sľubovali nesplniteľné.
Relevantná otázka je aj: "Dokážu Gréci takúto pôžičku splatiť?" Osobne o tom dosť pochybujem, berúc do úvahy skutočnosť, že po vyčerpaní celej pôžičky, by dosiahol grécky dlh k domácemu produktu rekordných 150 %, najviac v Európe, a len úroky z úveru dosiahnu 7 % domáceho produktu. Čo teda Grékom pomôže?
Som si istý, že len zásadné zmeny, ktoré už treba povedať, konečne boli donútení začať robiť a zásadné štrukturálne zmeny nielen na výdajovej stránke rozpočtu, ale aj zmeny umožňujúce rast na príjmovej časti. Mimochodom výdavky štátneho rozpočtu už v Grécku začali klesať. Keď si pozrieme poslednú správu Európskej komisie za obdobie január až máj tohto roku, klesli výdavky štátneho rozpočtu o 13,2 %. Čo je len mimochodom v porovnaní s našimi výdavkami celkom zaujímavé, lebo u nás už druhý rok po sebe rastú výdavky štátneho rozpočtu viac ako dvojciferne, resp. je tam vždy dvojciferné číslo.
Je to jasný signál, že na Slovensku je potrebné čo najskôr zísť z Gréckej cesty. Slovenské nie, má svoj jasný ekonomický i morálny rozmer. Ekonomický v tom, že existuje už spomínaná vážna pochybnosť o schopnosti splatenia tohto úveru a morálny v tom, že sme na Slovensku realizovali zmeny, najmä za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, pri ktorých sme nikoho o pomoc nežiadali. Jasné nie, je prejavom zodpovednosti ku vlastným občanom, aby sme ich nezadlžovali. Znamená nie podvodom, nie falošnej solidarite v únii a nie nezodpovednosti. A znamená aj áno, znamená áno racionálnemu rozhodovaniu a správaniu, áno európskemu projektu a euru a áno zodpovednosti. Naše rozhodnutie znamená aj jasné nie zbabelosti Roberta Fica, ktorý 7. mája t.r. vyhlásil, že, citujem: "Iné riešenie ako požičať Grécku, nie je", koniec citátu. A následne v Bruseli potvrdil Slovensku účasť na mechanizme pomoci Grécku.
Robert Fico vždy rád rozdával, keď to nešlo z jeho peňazí, ale keď sa na to poskladali ľudia. V tomto prípade sa mali poskladať naši občania na Grékov sumou 817 mil. EUR. Zbabelosť Roberta Fica dosiahla takých rozmerov, že pri tomto škandalóznom kroku obišiel Národnú radu, čím podľa môjho názoru porušil ústavný zákon č. 397/2004 a dokonca svojim poslancom nariadil zbabelo odignorovať mimoriadnu schôdzu Národnej rady na túto tému, ktorú sme v tom čase aj zvolali.
Poučení z gréckeho príbehu je niekoľko. Po prvé. Politici nemôžu dlhodobo ignorovať ekonomickú realitu. Čím dlhšie to robia, tým napáchajú viac škôd. Po druhé. Populizmus vždy prehrá, pretože lož vždy prehrá. A po tretie. V eurozóne potrebujeme jasné a vykonateľné nástroje na dodržiavanie pravidiel. Nie je možné, aby sme sa dokola klamali, a aby zodpovední doplácali na nezodpovedných a chudobnejší sa skladali na bohatších. Zodpovedných potrebujeme odmeňovať a nezodpovedných trestať.
Dnes ide o to, či je vôbec niekto v Európskej menovej únii schopný zdvihnúť hlavu. A osobne som hrdý na to, že Slovensko ju zdvihlo. Ide tiež o to, či budeme žiť v krajine, kde sa hovorí pravda a rozhoduje sa racionálne. Dnes ide aj o to, či slovenský hlas si budú v Európe vážiť, ale aj o to, či si budeme faktami a pravdou vážiť samých seba. Preto budem hlasovať proti pôžičke, proti nezodpovednosti a proti populizmu, pretože som za zodpovednosť. A tá je odsúdená na úspech.
Ďakujem pekne. (Potlesk).

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Kažimír, opäť sa vo vašom vystúpení objavili dva aspekty, ktoré vytrvalo a musím povedať, lživo opakujete. Ten jeden je údajná zmena postoja SDKÚ - DS, ten druhý aspekt je údajná nedôvera a nepodpora vtedajšej opozície ku zavedeniu eura. Takže kým to budete opakovať, ja vám budem trpezlivo opakovať náš postoj a chcem vám zopakovať, že SDKÚ - DS nezmenila postoj k eurovalu. Mimochodom ani vaše citácie to nedokazovali.
Po druhé, k zavedeniu eura, chcem vám pripomenúť to, čo sa dá overiť na webovej stránke Národnej rady, že vtedajšia opozícia, súčasná koalícia podporovala všetky zákony, ktoré súviseli so zavedením eura a bolo to tak isto aj pri tom najdôležitejšom generálnom zákone o zavedení eura. A nielen to, robili sme informačné aktivity, robili sme všetko pre to, aby sme euro zaviedli. Takže, prosím vás, už raz prestaňte s touto demagógiou.
A do tretice ma zaujala vaša poznámka, keď ste ocenili, že môžeme o eurovale debatovať teraz v tejto snemovni. Ja som tiež rád, že tu môžeme hovoriť, pán poslanec, ale bol by som ešte radšej, keby sme hovorili o tejto téme vtedy, kedy to bolo potrebné, a to za vašej vlády. Bolo to vtedy nielen potrebné, ale aj nutné. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Burian, hovorili ste, že koalícia nemá problém podporiť, ale zrejme ste mysleli opozíciu, pretože koalícia sa vyjadrila jasne, ale aj na výboroch sme mali v tomto súhlasné stanovisko. Tak predpokladám, že ste mysleli opozičné vyjadrenie, lebo ste sa vyjadrili, že koalícia nemá problém podporiť. Koalícia to predkladá. To je prvá poznámka.
Hovorili ste, že vraj SDKÚ - DS zmenila stanovisko, tak vás chcem ubezpečiť, že nezmenila stanovisko. Je to síce vaša interpretácia, ale SDKÚ - demokratická strana na túto tému nezmenila svoje stanovisko. No a do tretice to, čo už síce bolo povedané, ale rád to zdôrazním, ten politický záväzok bol vytvorený za minulej vlády. Ja osobne nepovažujem euroval za najšťastnejšie riešenie, pretože skôr rieši dôsledky a nie príčiny. To riešenie príčin je predovšetkým v štrukturálnych zmenách a reformách a treba aj o tom hovoriť. Ale treba hovoriť aj o tom, že Slovensko si svoje záväzky musí plniť a toto je záväzok, ktorý vyplynul z predchádzajúceho vášho pôsobenia. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte mi, aby som vás informoval, že predseda Národnej rady rozhodnutím č. 19 z 26. júla pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s touto Rámcovou zmluvou týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. Predseda Národnej rady potom svojím rozhodnutím č. 32 zo 6. augusta pozmenil svoje pôvodné rozhodnutie č. 19 s tým, že pridelil na prerokovanie tento návrh aj ústavnoprávnemu výboru. Súčasťou tejto správy je potom rozhodnutie aj ústavnoprávneho výboru.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh takto: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 7 zo 4. augusta, Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením č. 8 zo 4. augusta a dodatočne ústavnoprávny výbor uznesením č. 7, dnes, z 10. augusta. Všetky uvedené výbory vyslovili súhlas s touto Rámcovou zmluvou.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Som rád, že pán minister vnútra spomenul, že téma imunity poslancov bola veľmi aktuálna aj v minulom volebnom období.
Tak si dovolím, vážené kolegyne a kolegovia pripomenúť, že ja, aj všetci moji kolegovia z SDKÚ - DS sme v minulom volebnom období trikrát hlasovali za obmedzenie poslaneckej imunity a samozrejme budeme tak hlasovať aj teraz za tento návrh, či sme boli v opozícii alebo sme teraz v koalícii.
Som presvedčený, že tak ako bolo povedané, toto hlasovanie ukáže veľmi jasne, kto to s obmedzením poslaneckej imunity myslí vážne. A som si istý, že proti budú hlasovať len tí poslanci, ktorí nemajú čisté svedomie. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Kubánek, zaujali ma vaše úvahy o Národnom futbalovom štadióne a chcem vám pripomenúť, že vaša vláda, hoci mala k dispozícii vo verejných výdavkoch za štyri roky o 750 mld. korún viac, Národný futbalový štadión nepostavila. Dokonca ho nepostavila ani tak, že nesplnila svoje vlastné uznesenia, a peniaze, ktoré na to vyčlenila, tak stiahla. Takže, za štyri roky tieto prostriedky boli, prišli ste k prestretému stolu, ale bohužiaľ, ste ich len prejedli, vydrancovali štátnu kasu, ale aj to, že nemáme Národný futbalový štadión svedčí o tom, ako ste sa správali k veciam verejným. Programové vyhlásenie vlády je zárukou toho, že aj vzťah v oblasti k športu sa na Slovensku zásadne zmení. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. No, pán poslanec Kažimír, ja si dovolím povedať, že nie všetkým veciam rozumiete len vy. To, čo ste hovorili, s tým sa stotožňujem, akurát konštatujem, že za štyri roky ste to nedotiahli. To je realita, nedotiahli ste.
Pán poslanec Počiatek, veľmi dobre si pamätám na tie prvé zasadnutia vlády, vašej vlády, a vaše protikrízové opatrenia, kde vaším jediným protikrízovým opatrením v tom čase bolo, že ste zaútočili na druhý pilier a chceli ste zmeniť odvody do druhého piliera. To bolo jediným vaším protikrízovým opatrením. Využili ste vtedy zámienku svetovej krízy, aby ste útočili na peniaze ľudí v druhom pilieri. Áno, my sme navrhovali zníženie daní, to zníženie daní, ktoré ste, mimochodom, vy prijali o tri mesiace ako vaše protikrízové opatrenie, ktoré ste prijali vy, presne taký návrh, aký som predkladal. A keď hovoríte stále o nejakej výhovorke na svetovú fiškálnu krízu, najväčšiu fiškálnu krízu, aká tu kedy bola, no, tak pozrime sa, ako hospodárili v iných krajinách, v Českej republike, Poľsku, v iných krajinách, kde dosiahli omnoho lepšie výsledky s hospodárením s verejnými peniazmi, s peniazmi občanov. Bohužiaľ, tieto fakty hovoria o tom, že najväčšia fiškálna katastrofa nebola svetová hospodárska kríza, ale vaša vláda. Ďakujem. 

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, chcem reagovať na pána poslanca Kažimíra, lebo rozprúdil veľmi zaujímavú debatu, ktorú by som chcel obohatiť o zopár faktov. Pán poslanec, inšpirovali ste ma teraz poznámkou o nezdaniteľnom minime. Chcem upresniť fakty, ako to bolo. Bolo to jedno z protikrízových opatrení, ktoré navrhovala SDKÚ - DS. Mimochodom, SDKÚ - DS prišla s protikrízovými opatreniami, keď vy ste hovorili, že kríza neexistuje, a keď váš premiér hovoril, že kríza sa Slovenska nedotkne. Dnes máme viac než 400-tisíc nezamestnaných. Keď som prišiel s legislatívnym návrhom na túto tému, tak vaša vláda to zmietla zo stola. Do troch mesiacov ste prišli s rovnakým návrhom, ani čiarku ste na tom nezmenili a presadili ste tento návrh, ktorý, mimochodom, ja považujem za dobrý doteraz, a preto sme zaňho hlasovali. Takže preto, preto toto opatrenie.
Vaše protikrízové opatrenia neznamenali žiadne šetrenie, ktoré sme, mimochodom, my veľakrát navrhovali. To plytvanie, ktoré som spomínal už vo faktickej, znamenalo, ozaj, že ste nezmenili vo výdavkovej stránke ani eurocent a znamenalo to, že v roku 2009 boli výdavky verejných financií dvojciferné oproti roku 2008, 12 % vyššie, pokles HDP 4,7 %, pokles príjmov, výdavky plus 12 %. To bol svetový rekord. Toto plytvanie pokračuje aj tento rok, resp. pokračovalo za vašej vlády a v polroku sme dosiahli takisto, na rozdiel od iných krajín, dvojciferný nárast verejných výdavkov. Vy ste nešetrili, pán poslanec, vy ste plytvali. Taká je realita. Taká je realita. A, bohužiaľ, to je jeden z dôvodov, prečo sme dnes, kde sme. Že máme rekordný deficit, že máme rekordný nárast zadlženosti a, bohužiaľ, že sa to prejavuje na rekordne vyššej nezamestnanosti a horšej životnej úrovni našich občanov.To je výsledok vašej politiky.
A ešte k daniam a odvodom. Je realitou, že zjednotenie daní a odvodov prijala druhá vláda Mikuláša Dzurindu na sklonku svojho funkčného obdobia v apríli 2006. Je nemožné realizovať za dva mesiace tento projekt, a preto cieľový stav podľa tohto harmonogramu, ktorý bol prijatý, bol rok 2009. Ešte raz chcem zopakovať, že vy ste sa tomu, bohužiaľ, dva roky ani nevenovali. Prihlásili ste sa, čo považujem, mimochodom, za dobré. Prihlásili ste sa k tomu po dvoch rokoch, akurát ste posunuli termín na rok 2013. Takže, aj keď ste to chceli realizovať, vy ste to nezrealizovali. A považujem za dobré, že v súčasnom programovom vyhlásení sa dnešná vláda ku tomu hlási, a že na tom chce pracovať, pretože to znamená zjednodušenie, zefektívnenie služieb verejnej správy pre ľudí, a tak potrebné úspory, ktoré potrebujeme. Potrebujeme zefektívnenie verejnej správy a zlepšenie služieb ľudí, pretože je to jeden z kľúčov ako zlepšiť správu vecí verejných, ktoré ste vy zanedbali. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Kažimír, vaše vtipné vystúpenie zaujalo najmä v tom, ako ste si protirečili, keď ste na jednej strane hovorili, že ste, vraj, boli nútení šetriť, na druhej strane ste, vraj, podporovali rozvojové projekty. No, dúfam, že ste tým nemysleli predražené PPP projekty, ktoré ste nakoniec, našťastie, neuskutočnili.
Keď ste hovorili o šetrení, tak vám chcem pripomenúť, že začiatkom roku 2009 ste predpokladali hospodársky rast 6,5 %. Pri tomto predpoklade ste pripravili štátny rozpočet, ktorý na konci roku 2009 ste revidovali tak, že ste znížili príjmovú časť, ale výdavkovú ste ponechali rovnakú. Nešetrili ste ani jeden eurocent. Nakoniec v minulom roku dosiahol slovenský výsledok mínus 4,7 %. Rozdiel viac než 11 % medzi predpokladom a skutočnosťou. Vaše výdavky boli rovnaké. Nešetrili ste ani jeden eurocent. Kde ste potom šetrili? Keď výdavky ste naplánovali pri hospodárskom raste, zaznamenali sme prepad a rozhadzovali ste, ako keby sme rástli. Toto bolo vaše šetrenie? Toto bolo plytvanie.
Ďalej. Dane a odvody. Hovorili ste, ako keby ste vy prišli s týmto projektom. Chcem vám pripomenúť, že ešte v roku 2006 druhá vláda Mikuláša Dzurindu pripravila projekt zjednotenia daní a odvodov, ktorý ste vy dva roky ignorovali. Po dvoch rokoch ste sa k nemu prihlásili a jediné, čo ste urobili tak, posunuli ste cieľ z roku 2009 na rok 2013. Je to projekt, ku ktorému sa hlásime a ktorý, pochopiteľne, tak ako iné opatrenia, pre zefektívnenie verejných financií, pre zlepšenie podnikania na Slovensku, pre zlepšenie kvality života sa v programovom vyhlásení vlády objavili...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)