Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, spravím všetko pre to, aby som dnes tu nikoho neurážal, lebo mám taký dojem, že začína to skĺzavať k urážkam. Urážať sa dá už či hrubým slovom, ale dá sa urážať aj vtipom, ako to včera spravil pán podpredseda Hort. A to ma veľmi prekvapilo, lebo od neho som to vôbec nečakal. To bola tá poznámka na Rafaja.
No a teraz k veci. Už tu bolo povedané veľa o tom, ako je tento zákon nepotrebný. Ja by som chcel hovoriť o mojich skúsenostiach, ktoré mám z ciest po južnom Slovensku. Viete, stretávam sa, dá sa povedať, s troma skupinami ľudí.
Prvá skupina je taká, ako ste aj vy tuná kolegovia z MOST-u, s ktorými sa dá komunikovať a veľa razy(ráz) ani nevieme, že majú inú národnosť ako slovenskú.
Je aj druhá skupina ľudí, ktorá je taká, že naším, dá sa povedať, deformovaným školstvom sme spravili to, že ten človek na tom južnom území začal chodiť do materskej škôlky s vyučovacím jazykom maďarským, pokračoval na základnej škole, niekedy aj na strednej škole. A potom bol len v tej svojej obci, kde naozaj nemal vôbec potrebu učiť sa jazyku, ktorý je vlastne spojovacím článkom pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Často sa stretávam s tým, že na juhu Slovenska vytýkajú, aká je tam veľká nezamestnanosť. No ale tá nezamestnanosť je aj z toho dôvodu, že ľudia z južného Slovenska, ktorí neovládajú slovenčinu, majú problém sa zamestnať, čo ja viem, napríklad v automobilkách, ktoré jedného času potrebovali tých ľudí veľké množstvo, a pritom títo ľudia nemohli tam pracovať, lebo nevedeli vôbec komunikovať.
Je tu ale aj tretia skupina ľudí. A to sú takí, ako tu spomínal už aj pán poslanec Čaplovič. Bol to policajt v Dunajskej Strede. Podobný prípad sa stal aj v Rimavskej Sobote, kde som bol nedávno na jednom stretnutí s občanmi a predavačka sa mi sťažovala, že v obchode v Rimavskej Sobote prišla zákazníčka, ktorá na ňu hovorila po maďarsky. Ona jej povedala, že maďarsky nevie, lebo vyrástla na inom území a do Rimavskej Soboty sa len presťahovala. No a, čuduj sa svete, táto občianka, ktorá prišla, jej pohrozila a povedala, no tak ak chcete byť v Rimavskej Sobote, tak sa musíte naučiť po maďarsky. To si myslím, že je práve tá situácia, ktorá nás varuje, že my vytvárame alebo vytvorili by sme týmto zákonom živnú pôdu pre tých občanov, ktorí nie že nevedia, ale nechcú hovoriť po slovensky. Sú, je v nich zakorenený taký šovinizmus, že odmietajú komunikovať so svojimi susedmi, so svojimi spoluobčanmi.
Načo je potom tento zákon? Posilňuje jednak tento šovinizmus a ja si myslím, že tento zákon je hlavne na to, aby mohol predseda politickej strany MOST dokázať Orbánovi, že je lepší, ako je Csáky, a že on dokáže spraviť viacej pre maďarských spoluobčanov na južnom Slovensku.
Ale čo je smutné v tomto prípade, že vládna koalícia, politické strany z vládnej koalície sú ochotné podporiť tento zákon za cenu, aby sa udržali pri moci, a dúfajú, že za tri a pol roka občan zabudne, ako sa dnes zachovali, a pred ďalšími voľbami sa znova budú tváriť ako národne orientované strany, ktoré chcú pre všetkých Slovákov len to najlepšie.
Ja si myslím, že by sme práve dneska mali hovoriť o inom zákone, o zákone na ochranu Slovákov na južnom území. A poviem aj prečo. Ono nie je to len záležitosťou politikov alebo tí politici už tak vypestovali takú atmosféru medzi našimi občanmi na južnom Slovensku, že sa stávajú také prípady, ako sa stal pred niekoľkými rokmi nášmu prezidentovi Kováčovi, ktorý prišiel na stretnutie starostov a primátorov do Komárna za SMK, vtedy bol predsedom SMK práve tu prítomný Béla Bugár. No a, čuduj sa svete, na slovenskom území slovenský prezident počúval prejavy starostov a primátorov prostredníctvom tlmočníka cez sluchátka. Bola to maximálna neúcta k prezidentovi Slovenskej republiky.
Ale to nebol jeden prípad. Podobný prípad sa udial tiež pri stretnutí mládežníkov, kde prišiel týchto mládežníkov privítať Béla Bugár a prišiel tam aj predseda vlády Dzurinda. No predstavte si, že ten príhovor, ktorý tam mal, tak on hovoril takisto po maďarsky a Dzurinda si tiež nasadil sluchátka a počúval tento príhovor cez tlmočníka.
To sú podľa môjho názoru zvrátenosti. Ak je tam druhý najvyšší predstaviteľ štátu alebo prvý predstaviteľ štátu, tak je neúcta od tých ľudí, ktorí sú tam občania Slovenskej republiky, že hovoria nie po slovensky, ale iným jazykom.
Milé dámy, vážení páni, ja budem trocha aj osobný. A chcel by som sa spýtať pána podpredsedu vlády Chmela, viete, história sa zamýšľa nad činmi politikov, kto ako sa v ťažkých chvíľach zachoval, a teraz tá otázka: Pán podpredseda, nemyslíte si, že v budúcnosti vytknú vašim deťom, vašim vnukom, vašim pravnukom to, že ste za politickú kariéru zapredali záujmy našich občanov na južnom Slovensku?
Len toľko. Ďakujem.
