Videokanál poslanca

Ďakujem. Pán poslanec, pozorne som počúval celú tú analýzu tej situácie, ktorá momentálne je, a rozmýšľal som nad tým, že prečo z tých sedemnástich krajín, ktoré hlasujú o eurovale, všetci zahlasovali, mimo nás, zatiaľ "za". A teraz som sa to dozvedel, lebo to, čo si všetko povedal, čo sa môže stať Slovensku, keď za euroval nezahlasuje, tak je to naozaj otrasné. A ja sa bojím, čo bude ďalej. Však fakty sú také, že čo sa dohodne Nemecko s Francúzskom, tak celá Európa sklapne podpätky a odsúhlasí to za nimi. Ja som si myslel, že naozaj v tej Európe bude tej demokracii viacej.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Brocka, toľko servility, ako som dnes počul, teraz od vás, som v tomto parlamente ešte hádam ani nepočul. Nielen servilitu k predsedom politických strán, ktoré sú vo vládnej koalícii, ale aj k Európskej únii. Viete, chválili ste sa s tým, že ako po odchode Mečiara nás prijala Európska únia, ale povedzte aj za akú cenu. Povedzte aj to, že sme obetovali naše banky tým, že sme oddlžili stošiestimi miliardami korún a predali sme ich za 36 miliárd. Povedzte aj to, že IRB-čku sme predali OTP-čke za 800 mil. korún, čo je úplne smiešna suma. Ako sme predali SPP, čo sme spravili so Slovnaftom. A ja som si myslel, že toto všetko je už vrchol, čo môže postihnúť Slovensko. Myslel som si, že už tým všetko končí. No a ja si myslím, že euroval je ešte oveľa väčšia servilnosť voči Európskej únii a že je to naozaj bezodný kotol, do ktorého môžeme dávať hocijako dlho a stále nebude tento kotol naplnený. Tým kotlom sú francúzske a nemecké banky, ktoré my sme si mysleli, že ony... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, na moju interpeláciu predsedníčky vlády som dostal odpoveď, ktorá je na tri a pol stranách. Ja som v mojej interpelácii očakával, že táto odpoveď bude veľmi krátka, lebo moje konštatovanie znelo, že doteraz nebola vypracovaná žiadna analýza o tom, koľko pracovných miest týmto spôsobom vzniklo a koľko pracovných miest zaniklo v našich firmách v dôsledku zlej ekonomickej situácie. Tie tri a pol strany boli využité na to, aby, povedal by som, bolo plno vaty a konštatovaní, ktoré nedávali vyčerpávajúcu odpoveď na moju otázku. Ja som očakával, že bude jednoducho konštatované, koľko pracovných miest bolo vytvorených, čo ja viem, za posledných desať rokov tým, že podporujeme, že investujeme do vytvárania priemyselných parkov, lebo vždy pri vytvorení priemyselného parku sa konštatuje, koľko tam bude zhruba vytvorených pracovných miest, koľko bude vytvorených pracovných miest priamych, koľko bude vytvorených ďalších pracovných miest súvisiacich s činnosťou v týchto priemyselných parkoch. Samozrejme, takisto chcel som, aby bolo povedané aj to, koľko zahraniční investori vytvorili pracovných miest za určité finančné prostriedky, ktoré im boli poskytnuté, napríklad ako v Prešove, kde majú za 19 miliónov eur vytvoriť zahraničné firmy zhruba 400 pracovných miest priamych a prípadne ďalšie nepriame miesta.
Samozrejme, chcel som aj vedieť, že po tých niekoľkých rokoch a po tých sľuboch, ktoré boli dané, koľko naozaj bolo vytvorených skutočne pracovných miest, lebosľuby sú jedna vec a druhá vec je potom skutočnosť, prípadne po určitom vývoji vieme veľmi dobre, že niektorí investori zo Slovenska odchádzajú. Chcel som vidieť porovnanie s tým, že koľko zaniklo pracovných miest v našich tradičných firmách, ktoré na Slovensku pôsobia, ktoré sú viacej zakotvené v tej našej spoločnosti z toho dôvodu, že sú tam vlastníkmi nie zahraniční investori, ktorým v prvom rade ide o zisk, a v prípade, že našich občania majú výhrady k výške miezd, ktoré v týchto fabrikách dostávajú, začínajú hroziť odchodom do iných krajín, ako teraz posledné som počul na Ukrajinu.
Vážené dámy, vážení páni, ja si stále myslím, že je potrebné, aby sme túto analýzu spravili a nepokladám odpoveď, ktorú som dostal bez počtov pracovných miest, za dostačujúcu. Na týchto tri aj pol stranách, ako som už povedal, je len popis a celé je to ukončené tým, že vlastne nemám pravdu. Ale v čom nemám pravdu? Že je potrebné spraviť tú analýzu, alebo v tom, že bolo od všetkých vlád spravené dosť pre to, aby sme nezamestnanosť na Slovensku znížili?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Tomáš, ja som proti tomu, aby sme túto agóniu predlžovali ďalej. A ja nezahlasujem za to, aby sme Grécku pomáhali v tom, aby ten bankrot prišiel neskoršie. Je si treba uvedomiť jednu vec, že vlastne do tejto situácie sa Grécko dostalo na základe pomáhania bánk, ktoré potrebovali vložiť voľakde voľné prostriedky, a preto radili Grékom, ako oklamať Európsku úniu, partnerov z Európskej únie a napožičať si peniaze, ktoré teraz nevládzu splácať. To nie je len Grécko. To je už, ako aj bolo povedané, Portugalsko, Španielsko a možno aj ďalší. Ale fakt je taký, že vlastne všetci hovoria o tom, že už Grécko pred bankrotom nezachráni nikto. Tak načo predlžovať tú agóniu, dávať tam ďalšie prostriedky, keď aj tak to nakoniec skončí tým, že sa bude musieť táto situácia riešiť naozaj razantne bankrotom Grécka?
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, zamýšľal som sa pri vašom, pri vašej prezentácii nad celým tým obdobím vyše dvadsať rokov, zamýšľal som sa na tým, že pri nežnej revolúcii som bol v najproduktívnejšom veku, mal som za sebou kus života a tešil som sa na zmeny. Tešil som sa na to, ako potom následne vstúpime do Európskej únie a tešil som sa na to, čo všetko z toho bude mať táto spoločnosť.
Potom som bol sklamaný tým, keď na oltár Európskej únie sme zložili 70 mld. na oddlženie bánk, dali sme preč SPP, Francúzom a Nemcom, a zatvorili sme jadrovú elektráreň.
Ja sa pýtam, teraz je potrebné, aby sme na oltár Európskej únie zložili zase, znova ďalšie prostriedky tejto spoločnosti? A ja neviem vysvetliť našim občanom to, že prečo máme tie prostriedky dávať, keď Gréci majú priemerný plat 2800 eur a dôchodky 1500 eur. Dokedy, kde bude tá hranica, keď sa odvážime povedať, že už je to na túto spoločnosť veľa.
Stále o Európskej únii rozhodujú len Francúzi s Nemcami. Prečo aj my už nezdvihneme hlas a nepovieme, že sú veci, ktoré sú nám na obtiaž a ktoré nevieme zrealizovať?
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec, o mňa ani tak nejde, ale keď pozerám okolo seba, tak vidím, že si tu urazil spústu ľudí, ktorí desiatky rokov robili vo fabrikách, v školách a na rôznych postoch a teraz sa dostali náhodou do parlamentu. A treba si uvedomiť, že títo ľudia zo svojich životných skúseností sa aj chovajú v tom parlamente tak, aby naozaj tejto spoločnosti pomohli. A je naozaj urážlivé o nich hovoriť tak, ako hovoríte.
A ja si osobne myslím, že keby bol predseda SaS pri tvorbe kandidátky viacej rozmýšľal a keby bol vedel, čo všetko sa udeje, tak možno by sme dneska tie perly, ktoré počúvame, nemuseli počúvať.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážená pani poslankyňa, väčšinou sa tu stretávajú názory koalície a opozície a dneska ja ale musím s vami súhlasiť. Jednoznačne ste vystihli tú situáciu, ktorá tu v tomto parlamente je. Je jasné, že tento návrh je len populistickým návrhom, a vidieť to aj na tom, že dokonca aj niektorí nielen z ďalších politických strán, ale dokonca aj z politickej strany SaS nie sú celkom stotožnení s týmto návrhom.
A čo sa jedná toho, čo sa tu včera hovorilo o tom, aký je prázdny tento parlament, no, viete, páni z SaS, ono by stačilo, aby ste zmenili spôsob hlasovania v tomto parlamente, aby po každom bode, po každej rozprave sa za zákon hlasovalo. A potom by ste videli, že koľko by tu bolo a aké by ste mali vy problémy s tým, že ako by ste vedeli zohnať 76 poslancov, aby vám prechádzali vaše zákony.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, hovorili ste o dymovej clone, ktorú vytvára maďarská vláda, maďarský parlament tým, že bol prijatý ten zákon taký, aký bol prijatý. No a ja vám poviem na to toľko, že dymovú clonu ste dneska vytvárali aj vy tu, lebo ste nehovorili vôbec k veci. Hovorili ste o všetkých možných nepresnostiach, problémoch, ktoré sú v Maďarsku, ktoré má maďarské obyvateľstvo, ale ani slovom ste sa nezmienili o tom, či podporíte jeden alebo druhý návrh. Či podporíte návrh, ktorý je bezzubý, ktorý bol daný z výboru zahraničných vecí, alebo podporíte vyhlásenie, ktoré je z pera poslancov Slovenskej národnej strany.
Pán poslanec, tu je jedno nebezpečie. Zákon bol prijatý, ak sa tento zákon bude realizovať, tak vzniknú problémy. A ja sa bojím jednej veci, teraz ste hovorili, že aké ekonomické problémy sú v Maďarsku, ja sa bojím toho, že ak sa Maďarsko z toho dostane, tak bude ešte väčší tlak vyvíjaný na okolité štáty, kde žije maďarská menšina, o integráciu do ekonomicky prosperujúceho Maďarska, ale my... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Viete, ja som náhodou robil vo firme, robil som tam tridsať rokov, ktorá po revolúcii rekonštruovala V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Vážené dámy, vážení páni, my sme vtedy ako nová Slovenská republika, musím povedať tak trocha pejoratívne, vpálili 13 mld. korún do úpravy tejto elektrárne. Realizáciu úpravy robila firma Siemens a, samozrejme, s tým, že boli subdodávatelia, ako napr. Mostáreň Brezno alebo ďalšie firmy. S tým, že nás ubezpečovali, že táto elektráreň je prakticky ako nová. A že môže fungovať ďalšie roky, odhadovalo sa to vtedy do roku 2025. Viete, jadrová elektráreň je najdrahšia vtedy, keď sa stavia. A ešte je asi o voľačo drahšia, keď sa likviduje. My sme funkčnú elektráreň odstavili v 2006-2008 a, žiaľbohu, my sme mohli do dvetisíc dvadsiateho piateho roku stadiaľ dostávať finančné prostriedky. Len v Európskej únii bol prebytok elektrickej energie. A preto bolo veľmi dobré pre niektoré štáty, aby nás prinútili k tomu, že tú elektráreň budeme odstavovať. No a, samozrejme, však je to ďalšia robota pre firmy z týchto štátov, ktoré to budú za veľké peniaze likvidovať.
Vážené dámy, vážení páni, teraz otázka k pani premiérke, prípadne k ministrovi hospodárstva a ministrovi financií. Spravil už niekto analýzu toho, koľko by nás stáli pracovné miesta, keby sme zachraňovali pracovné miesta v našich firmách, ktoré už fungujú? Ja som žiadnu takú analýzu nepočul, nevidel. Preto žiadam pani premiérku, aby dala úlohu príslušným ministrom na to, aby to bolo zistené, aby sme vedeli povedať, že či je lepšie kupovať si nových investorov, lebo do určitej miery my týchto investorov aj navigujeme k tomu, zlikvidovať našu konkurenciu, našich firiem a začať pôsobiť na našom území. Tu by som tiež chcel povedať aj to, že, viete, tí noví investori hovoria o tom, koľko vytvoria pracovných miest, koľko plánujú vytvoriť pracovných miest. Neviem, aká je istota. Neviem, že ako dlho títo investori zostanú u nás. Lebo vlastne nemajú mimo motivácie finančnej, žiadnu inú motiváciu pôsobiť na tomto našom území. A myslím si, že je oveľa väčšia istota, keď sú to zabehnuté naše firmy, ktoré sú viazané veľa razy aj osobnými vzťahmi, aj rodinnými vzťahmi, v týchto firmách a oveľa ťažšie sa im rozmýšľa tým spôsobom, že chcem len zarobiť a keď som vyčerpal všetky možnosti, ktoré v danom regióne sú, tak odchádza ďalej.
Dámy a páni, myslím si, že je potrebné spraviť túto analýzu a že nám možno ukáže ďalšie možnosti, ktoré táto vláda a naša republika má.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, moja interpelácia je na pani premiérku, ale táto interpelácia sa veľmi úzko dotýka aj ministra hospodárstva a ministra financií.
Moja interpelácie znie: Zlepšenie využitia finančných prostriedkov na zvýšenie zamestnanosti našich občanov.
Žiaľbohu, prakticky všetky vlády, ktoré tu boli po revolúcii, sa nedokázali vyrovnať s problémom veľkej nezamestnanosti a sme na, žiaľbohu, jednom z popredných miest nezamestnanosti z celej "dvadsať sedmičky".
Ja by som povedal, že samozrejme tá nezamestnanosť bude nezamestnanosť. Buď ju môžeme riešiť tým spôsobom, že získavame nové miesta, ale takisto môžeme ju do určitej miery riešiť aj tým, že zabránime rozpadu firiem a zabránime vzniku nezamestnaných ľudí v rôznych regiónoch. Vieme, že táto situácia je veľmi zložitá a veľa razy sa dostávajú rodiny do neriešiteľných situácií, keď sa stavajú nezamestnanými ľudia, ktorí sú živitelia rodín. A toto je problém veľkého množstva firiem, ktoré v minulosti na Slovensku celkom dobre fungovali a zamestnávali veľké množstvo ľudí.
Ja poviem jeden taký príklad. Takouto firmou sú napr. Novácke chemické závody, ktoré zamestnávajú cez tisíc šesťsto ľudí, a ak sledujete médiá, tak ste včera zachytili to, že sa chystá veľké prepúšťanie v tejto firme. Akým spôsobom sa tá firma dostala do tej situácie je veľmi zaujímavé a ja by som povedal, že niekedy sa Európska únia chová k svojim členským štátom veľmi rozdielne. Ja sa odvážim povedať, že prakticky v Európskej únii rozhoduje Nemecko s Francúzskom, rieši si svoje problémy, veľa razy aj na úkor malých štátov, ktoré nemajú takú pozíciu, a tu veľa záleží aj na tom, akú pozíciu má premiér alebo premiérka a takisto aj vláda. Ako si dokáže vydobyť postavenie medzi ostatnými krajinami, lebo, samozrejme, že každý chce získať čo najviac sám pre seba. No a čo sa jedná Nováckych chemických závodov, tak iste ste zaregistrovali tu situáciu, že Novácke chemické závody dostali pokutu 20 mil. eur. Neviem, či viete, z akého dôvodu dostali tu pokutu. No, dostali ju takým spôsobom, že v Európe veľmi silná firma Akzo Nobel zo Švédska diktuje vlastne ceny chemických výrobkov vyrábaných v Európskej únii. Táto firma pozvala zástupcov Nováckych chemických závodov na jednanie, kde im doporučila ceny, s ktorými by mali pôsobiť na trhu. No a, čuduj sa svete, potom, ako došlo od Nováckych chemických závodov k prikývnutiu na to, že, áno, budeme sa držať vašich rád, tak zástupcovia Nobel-u nahlásili v Európskej únii, že vznikla kartelová dohoda. No a v Európskej únii je taký nezmyselný systém, že ten, kto nahlási kartelovú dohodu, nie je potom potrestaný za to, že on vlastne v tej kartelovej dohode takisto fungoval. Tak teraz Nobel nedostane žiadnu pokutu, a chudáci z chemických závodov Nováckych dostali 20 mil. eur. Ja si myslím, že v tomto prípade je našou morálnou povinnosťou voľačo spraviť pre Novácke chemické závody. Je treba zvážiť, čo je dôležitejšie: dať na východnom Slovensku za vytvorenie pracovných miest investorovi zo zahraničia 19 mil. eur, alebo sa snažiť voľakým spôsobom pomôcť firme, ktorá dlhé roky zamestnávala našich občanov a ktorá, ja si myslím, že má na to, aby ich zamestnávala ďalej. Jej je treba pomôcť v tom, aby mohla nakúpiť alebo zrealizovať takú technológiu, aby bola konkurencieschopná a aby prípadne nie tisíc šesťsto, ale ďalšie nejaké množstvá zamestnancov sa mohli zamestnať v Nováckych chemických závodoch. No a, viete, keď som hovoril o tom, že nie je rovnaký meter na všetky štáty, na všetky firmy v Európskej únii, tak mne nedá, aby som nespomenul Jaslovské Bohunice. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)