Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní alebo živnostenský zákon v znení neskorších predpisov.
Tento zákon už na minulej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 3. 11. 2010 predkladala vláda a nenašiel podporu ani u koaličných poslancov, z čoho bolo úplne jasné, že aj koaliční poslanci zapochybovali o takomto znení tohto zákona, pretože zákon neupravuje iba rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale ide nad rámec tohto rozhodnutia. Poznamenám, ale bude o tom rozprávať môj kolega Blanár, že vôbec tam nešlo v Ústavnom súde o rozhodnutie o slobodnom výbere, ale išlo o slobodnom podnikaní, ale kolega Blanár to lepšie vysvetlí.
Ja som vo svojich vystúpeniach povedala, že považujem tento návrh za akési Pyrrhovo víťazstvo, ktoré vyjadruje formálne víťazstvo alebo úspech, ktoré v skutočnosti vo svojich dôsledkoch žiadnym víťazstvom alebo úspechom nie je. Dnes mi budú mnohí poslanci a hlavne navrhovatelia tohto zákona oponovať, ale zistia, že toto víťazstvo bude obrovským problémom v praxi, pretože absolútne nerieši podstatu problému sociálnych služieb, t. j. financovanie, ale rieši iba formálnosť, aj keď dôležitú pre občana, čo mu vyplýva z ústavy, a to je slobodný výber. Slobodný výber zariadenia, kde si občan môže vybrať poskytovateľa služieb verejného alebo neverejného, myslím si, že občan si aj dnes môže vybrať zariadenie vždy, aj keď tento zákon by sa nezmenil, ak je na tom finančne tak dobre, že si môže zaplatiť zariadenie akéhokoľvek typu. Chcem povedať, že každý výber občana bude záležať od objemu jeho peňaženky, a to už či s touto novelou zákona alebo bez nej.
Prešla som si v poslednom období zariadenia sociálnych služieb, kde rozdiel medzi súkromnými, tzv. neverejnými poskytovateľmi alebo tzv. verejnými poskytovateľmi, často činil rozdiel v peňaženke klienta 200, 300 a niekde až 500 EUR mesačne. Dokonca sa vyskytnú prípady, kedy vopred od klienta neverejný poskytovateľ žiada finančné prostriedky, ktoré klient nemá z čoho uhradiť a už sa nám tu vytvárajú tzv. finančné služby, ktoré fungujú v iných krajinách, pôžičiek alebo služby také, kde si klient zaručí svoj pobyt, samozrejme, kde si klient zaručí svoj pobyt tak, že predá napríklad svoj byt, samozrejme za nižšiu ako trhovú cenu a takýmto spôsobom sa dostane do zariadenia sociálnych služieb. Preto, ak je klient bohatý, skutočne nepotrebuje ani príspevky na poskytovanie sociálnych služieb a môže ísť aj dnes do akéhokoľvek zariadenia, a to už nehovorím, že som sa stretla so zariadením neverejného poskytovateľa, kde niekoľko klientov, ktorí v dobrej viere predali svoj byt a zrazu zisťujú, že tento neverejný poskytovateľ finančných služieb má ohromné finančné problémy a k tomu tento neverejný poskytovateľ nedajbože skončí svoju činnosť, títo ľudia sa nebudú mať kam uchýliť a nie to z dôvodu, že nedostáva tento poskytovateľ služieb svoje príspevky, alebo že klient neplatí dosť vysoké čiastky, ale zriaďovateľ, súkromná osoba alebo neziskovka, nevie hospodáriť, nevie podnikať. Myslím si, že aj toto je na zamyslenie, je to určitý hazard na úkor starých ľudí.
Aj preto si klienti eminentne volajú a vyberajú a majú záujem o sociálne služby a zariadenia zriadené vyšším územným celkom alebo mestom a obcou, kde majú určitú istotu, predpísaný štandard a záruku rozvoja týchto služieb. Obec a samosprávny kraj sú subjekty zo zákona zodpovedné za poskytovanie sociálnych služieb, resp. za jej zabezpečenie v spolupráci so žiadateľom a sociálnu službu, preto majú eminentný záujem poskytovať tieto služby najskôr vo vlastných zariadeniach. Nič však samozrejme nebráni tomu, aby si občan vybral aj neverejného poskytovateľa sociálnych služieb, ale tam musí rátať s tým, že musí platiť omnoho vyššiu úhradu a s rizikami, ktoré som predtým vymenovala. A preto sa dostaneme k meritu veci. Pretože zmena tohto zákona rieši síce slobodný výber, ale nerieši financovanie poskytovateľov sociálnych služieb, negarantuje vyplácanie príspevkov už existujúcich zariadení, dokonca ani pre verejných poskytovateľov, ani pre neverejných poskytovateľov.
Ešte raz opakujem, tento zákon nerieši financovanie ani neverejným poskytovateľom, ani verejným poskytovateľom. A tu sa musíme vrátiť do histórie, pretože prvým zaťatím sekery bol rok 2002 až 2004, v tom čase sa realizovala prvá etapa decentralizácie financií a predchádzajúce kompetencie boli financované decentralizačnou dotáciou, čím sa percentuálne znížil podiel podielových daní.
Vláda Mikuláša Dzurindu a spolu tuná s predkladateľmi, stranou KDH v roku 2002 preniesla ako priamu kompetenciu vykonávania sociálnych služieb na mestá a obce bez finančných prostriedkov. V roku 2003 1. 1. 2003 prešli do priamych kompetencií aj opatrovateľské služby.
Zákon, ktorý uzrel svetlo sveta za vlády Roberta Fica prebral prenos týchto kompetencií, ale snažil sa svojím spôsobom zmierniť dopady na mestá a obce. Takže tejto vláde jasne vyplýva úloha, že to čo zasiala v roku 2003 až 2005, zožne počnúc rokom 2011, a to jej nebude stačiť iba takáto úprava zákona o sociálnych službách, o slobodnom výbere klienta, na výber poskytovania sociálnej služby u neverejného i verejného poskytovateľa s možnosťou poskytnutia finančných prostriedkov za daný výkon danej sociálnej služby, ale jasné vyčlenenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, lebo inak zmena tohto zákona je, ako som na začiatku povedala, Pyrrhovo víťazstvo, kráľa z Epeiru, kde mu jeden z dôstojníkov blahoželal k víťazstvu po triezvom zhodnotení celej situácie a povedal: "Ešte jedno takéto víťazstvo a sme zničení."
Vážení, túto vetu, by som bola veľmi rada, aby ste si zapamätali, ak sa budete stretávať s primátormi, ak sa budete stretávať s predsedami vyšších územných celkov, pretože tieto služby budú takýmto Pyrrhovým víťazstvom. A ešte k pozmeňovaciemu návrhu pani kolegyne Gibalovej.
Pani kolegyňa Gibalová, neviem k čomu to tak poslúži, ak neverejný poskytovateľ nebude predkladať údaje na vyšší územný celok, ak teda nebude musieť ani menovite, ani nebude musieť nič predkladať vyššiemu územnému celku, ktorý je zodpovedný za výkon sociálnych služieb aj u neverejných poskytovateľov. Prináša mi to taký, povedala by som, niečo čo sa veľmi ťažko kontroluje, ale niečo, čo zvýhodňuje poskytovateľov neverejných, a hlavne neziskové organizácie a súkromných podnikateľov. Ďakujem.
