Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

12.7.2011 o 14:30 hod.

PhDr.

Jana Vaľová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

12.7.2011 14:30 - 14:30 hod.

Jana Vaľová Zobrazit prepis
Pán poslanec Pelegrini rozprával o tom, že sa daňový úrad bude prenášať do Banskej Bystrice. A ja by som podobnú tému otvorila, aj keď môžem na neho fakticky reagovať, tak možno zareaguje pán minister. Pretože, tak ako nechápem, prečo sa daňový úrad prenáša z jedného miesta na druhé, nechápem, prečo sa v Humennom tridsať ľudí z kontroly sťahuje do Vranova. Keby to bolo do Prešova, tak to pochopím. Ale hovorí sa, že preto, pán minister, že vy ste z Vranova, tak idete zlikvidovať humenský daňový úrad. Takže ja by som bola veľmi rada, keby ste mi na to mohol odpovedať, aj keď nie, ale ináč som sa nemohla prihlásiť a nechcela som ísť s touto vecou do rozpravy. Pretože chápem, že keby išla kontrola z Daňového úradu Humenné na kraj, ale že plnohodnotný Daňový úrad v Humennom, tridsať ľudí odchádza, je petícia v Humennom, občania sa proti tomu búria, určite voči tomu aj vystúpim. Jednoducho nechápem túto filozofiu, pán minister, a bola by som rada, keby možno snáď prišla z vašej strany náprava a že by ste dokázal to, že nie ste nejaký patriot pre Vranov. Niečo, čo dobre funguje, idete zlikvidovať a idete to premiestniť, ale že budete logicky uvažovať ako minister a ponecháte to, čo funguje, tak ako funguje.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

12.7.2011 14:30 - 14:30 hod.

Jana Vaľová
Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja by som k vám tiež mala takú otázku, čo sa týka daňových úradov. Nechápem jednu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.7.2011 15:01 - 15:03 hod.

Jana Vaľová Zobrazit prepis
Áno, ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne. Väčšina kolegov ma podporila, takže im ďakujem, a teda aj doplnili aj moje vystúpenie, si myslím, že veľmi, veľmi odborne, takže sa môžem venovať naplno pánu Kaníkovi. (Smiech v sále.)
Takže by som chcela povedať, že, pán Kaník, viete, ste tvrdil, že keď ste zaviedol ten súbeh príjmu a dôchodku od 43 rokov, tak ste tvrdil, že ušetríme 60 mil. korún, 600 mil. korún, a my sme museli vyplatiť 2 800 mil. Tak to sú také cifry. Cifry, aby sme sa skutočne odborne niečomu venovali.
Pán Kaník, ja to s vami risknem, ja už som s vami bola na obed, ten bol dobrý, musím povedať, síce sme si toho veľa nevykonzultovali, lebo máme odlišné názory, ale ja to s vami risknem, ja som silná osobnosť, tak ja sa s vami aj stavím, ako ste povedal, že 10 % do jedného roku znížite nezamestnanosť.
Ale, pán Kaník, chcem vám niečo povedať, ak to nebude tak, že ľudia budú musieť ísť následne z úradov práce, ako to bolo v roku 2004, a ak to neurobíte tak, ako ste to urobili invalidným dôchodcom, že 34 913 ste nasilu zákonom zobrali invalidné dôchodky. Pretože to fakt potom není o tom, že robíme pre ľudí, není to o znižovaní nezamestnanosti, ale ak vytvoríte nové pracovné miesta, ak skutočne si myslíte, že ten Zákonník práce, ktorý schválite, je taký úžasný nástroj, vy ste povedal, že 10 % do jedného roka, keď si pamätám. Nepovedali ste síce, o čo sa stavíte... (Reakcia poslanca.) Do dvoch, no, už to predlžujete do dvoch, no už to predlžujete. No ja vám dám jeden a pol, aby sme sa dohodli, a verím tomu, že ma čaká lepšia odmena, ako bol ten obed.
Takže, pán Kaník, už, a som si tým istá, pretože ako ste tvrdil, že ušetríme 600 mil. na predčasných dôchodcov a my sme vyplatili 2 000 800-tisíc, pán Kaník, tak verím, že pri vás sa nemýlim a teším sa, ako si to spolu vyrátame, vyúčtujeme a povieme si, že kto v tejto poslaneckej snemovni skutočne si robí srandu z poslancov a z občanov a kto to myslí vážne.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.7.2011 14:41 - 14:51 hod.

Jana Vaľová
 

Vystúpenie v rozprave 8.7.2011 14:41 - 14:51 hod.

Jana Vaľová Zobrazit prepis
Pani kolegyňa Vaľová bude stručná a trefná, dobre? Ďakujem pekne.
Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, prv kým oficiálne začnem to, čo som si pripravila, musím reagovať na kolegu Kaníka, pretože, tak krátko, pretože ja chápem, že čo pán Kaník niekedy pokazil, by rád opravil. Pretože pán Kaník zaviedol súbeh príjmu a dôchodku a zaviedol predčasný dôchodok od 43. roku. Je to tak, pán kolega? Je to tak. (Potlesk.)
Takže dnes zase je to extrém, lebo kedysi to bolo od 43 rokov, že už sme mali dôchodcov, a dneska je zase extrém, že tých dôchodcov úplne vyženieme. Tak, pán kolega, ja vás prosím, skúste sa niekedy vmestiť do takého nejakého priemeru, aby to viacerým vyhovovalo, a nestúpajme od extrému do extrému. Budem veľmi rada.
Takže, zmena Zákonníka práce vždy znamená veľmi vážny zásah alebo úpravu pravidiel medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Je veľmi ťažké vytvoriť vyvážený vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom a každá novela by mala mať opatrenia aj na odstránenie bariér rastu zamestnanosti, na zvýšenie flexibility, pracovných vzťahov, no nemala by zabúdať, že podmienky pre zamestnanca by mali byť priaznivé.
Všetci sa zhodneme na tom, že Zákonník práce je súčasťou aktívnej politiky na trhu práce. Zákonník práce sa výrazne zmenil od roku 2007, a to z dôvodu, že po novele - zase musím spomenúť bývalého pána ministra Kaníka - vznikla práve nevyváženosť medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Boli zavedené reformy pracovného práva, ktoré radikálne znížili pracovné štandardy a postavili slovenské pracovné právo mimo takzvanej sociálnej Európy, ktorej sme súčasťou.
V roku 2007 bolo potrebné transponovať smernice Európskej únie. Veľmi sa vtedy ozývali hlasy, že Zákonník práce spôsobí hromadné prepúšťanie, blokáciu alebo brzdu v prijímaní zamestnancov. Za obdobie štyroch rokov sa tieto prognózy nepotvrdili a Zákonník práce vôbec nespôsoboval problémy takéhoto charakteru. Musím povedať, že keď sme odchádzali z vlády v roku 2010, bola nezamestnanosť 12,34, kedy bol čas najväčšej krízy, zatiaľ čo táto vláda má nezamestnanosť 12,84 a má stúpajúcu tendenciu. Ako boli tieto veci avizované, vidíme, že sa nenaplnili dané prognózy, ktoré v tejto snemovni vlastne dnešná pravica alebo dnešní poslanci vládnej strany avizovali.
Pretože aj ministerstvo musí uznať, že podnikanie nemôže byť totožné so zamestnaneckým pomerom a takéto zaobchádzanie Zákonníka práce jednoducho podporilo, pretože aj dodnes zostali zachované znaky závislej práce a dodnes aj tento Zákonník práce to týmto nemení - však, pán minister? Takže nemeníme.
Čiže takéto zaobchádzanie Zákonníka práce sa podľa inšpektorátu rozmohol do obrovských rozmerov a vidíme, že následne sa s tým snaží vysporiadať aj ministerstvo financií vašej vlády formou odvodov živnostníkov, ktoré napĺňajú znaky závislej práce.
Rozoberiem však iným problém v novele tohto Zákonníka práce, ktorý je predložený a ktorý značne predĺži obdobie neistoty pre mnohých zamestnancov, otvorí opäť reťazenie pracovných pomerov opakovaným uzatváraním pracovných pomerov na dobu určitú, a to v § 48.
Trochu zájdem do histórie pracovného pomeru na dobu určitú, kde zase musím spomenúť ministrovanie Ľudovíta Kaníka, kedy bolo možné dohodnúť predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na dobu určitú, najdlhšie na tri roky. Pri zmene Zákonníka práce v roku 2007 za vlády strany SMER, HZDS a SNS bolo toto paragrafové znenie zmenené, kde bolo možné tento pracovný pomer dohodnúť najdlhšie na dva roky, kde pracovný pomer na dobu určitú bolo možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac po sebe.
Opätovne sa vraciame späť, a to novelou tohto Zákonníka práce, kde pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na tri roky a pracovný pomer na dobu určitú možno predĺžiť opätovne v rámci troch rokov najviac trikrát. To znamená, že zamestnancovi môžete tri roky po sebe každý rok predlžovať pracovnú zmluvu na jeden rok. Pýtam sa, akú istotu má zamestnanec, ak každý rok po obdobie troch rokov mu bude predlžovaný pracovný pomer?
Mladý človek si nemôže zobrať pôžičku alebo hypotekárny úver, aby si mohol kúpiť napríklad byt alebo zariadenie, a tak si zabezpečiť základné životné potreby len preto, lebo nemá stály pracovný pomer. Niektoré banky veľakrát podmieňujú úver trvalým zamestnaním na dobu neurčitú. A rovnako táto forma zamestnávania nedovoľuje zamestnávateľom, aby sa mohol zbaviť zamestnanca ľahšie bez akýchkoľvek nárokov.
Nenazývam to flexibilitou, ale akousi voľnou kartou pre zamestnávateľa pohrať sa so zamestnancom, a to nielen s jeho pracovným pomerom, ale aj s jeho skúšobnou dobou. Pretože ak zamestnancovi môžem každý rok predlžovať zmluvu, pýtam sa, aké opodstatnenie má ešte predlžovanie skúšobnej doby v § 45 ods. 1, kde skúšobnú dobu môžete dohodnúť na tri mesiace, ale u vedúceho zamestnanca je to až na obdobie šiestich mesiacov?
Tento návrh nie je v súlade so smernicou Rady z roku 1999/70 ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú. Pri predĺžení takejto skúšobnej doby získa zamestnávateľ veľký časový priestor na reagovanie jeho dopytových potrieb na pracovisku v danom období. Rovnako to má neblahé následky aj pre zamestnávateľa, pretože so stúpajúcou neistotou práce vznikajú následky vo forme zvyšovania nekvalitnej práce, väčšie riziká úrazovosti a iné.
Rovnako sa iba krátko dotknem skrátenia výpovednej lehoty, ktorú tiež považujem za zásadný problém, pretože je to významný krok práv každého zamestnanca nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Takže považujem § 45 a § 48 za úplne zbytočnú zmenu v Zákonníku práce, ktorou sa vraciame k § 48 v zmene Zákonníka práce Ľudovíta Kaníka v úplnom znení.
Očakávala som, že táto novela Zákonníka práce prinesie nové formy, nové pravidlá a nie oprášené návrhy, ktoré vieme, že v praxi sa stretli s obrovskými problémami pri sporoch, či má Zákonník práce viac chrániť zamestnanca alebo firmy. Odborníci pripomínajú, že jeho prvoradým cieľom má byť zvýšenie zamestnanosti a vyrovnanie podmienok medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zdôrazňujú, že zamestnanci by tiež mali dostať väčšie šance vybojovať si potrebnú ochranu na úrovni podnikov prostredníctvom kolektívnych zmlúv.
Podľa sociologičky Slovenskej akadémie vied Moniky Čambalíkovej by mal Zákonník práce upraviť základný sociálny štandard a viac rozšíriť priestor na sociálne vyjednávanie. Úspech vyjednávania však podmieňuje silná odborová organizácia, ktorú aktívne podporuje čoraz viac zamestnancov v danom podniku. Preto je potrebné ponechať práva odborovej organizácie, nie obmedzovať a eliminovať, aby zamestnanci si mohli účinne obhajovať svoje práva.
Samozrejme, že aj zamestnávateľ má prostredníctvom Zákonníka práce už dnes možnosť a rozviazané ruky pri prijímaní a prepúšťaní zamestnancov. Myslím si, že ak by sa vláda zamyslela nad znížením odvodov a daní, Zákonník práce by sa vôbec nemusel meniť a lacnejšie podmienky na prepúšťanie by neboli pre terajších podnikateľov takým motívom, ako im to servíruje dnešná vláda.
Teraz zacitujem z denníka SME Ivana Mikloša, ktorý vyhlásil, že výška odvodov prekáža zamestnávaniu, citujem z článku: "Výška odvodového zaťaženia na Slovensku je prekážkou na zamestnávanie nízkopríjmových skupín obyvateľstva." Prečo potom vláda neprikročí k zníženiu odvodov a tak k ľahšiemu a lacnejšiemu zamestnávaniu?
Pamätám si Ivana Mikloša za obdobia našej vlády, keď sedel tam v lavici a keď tu vykrikoval, ako treba znížiť odvody, ako to pomôže podnikateľom. Dneska ten istý pán Mikloš, keď si vymenil lavicu, presunul sa vyššie, rozpráva o tom, že odvody sa znižovať nebudú. Čiže neviem, či je to vplyv stoličky, alebo ako Poliaci hovoria, že "uhol videnia je od polohy sedenia". Takže teraz keď pán minister sedí kdesi inde, tak rozpráva celkom ináč.
Tak ja sa pýtam, prečo táto vláda, ak chce podporovať podnikateľov, neurobí to, že im zníži odvody? Ja si myslím, že by to bolo oveľa lepšie, ako šetriť na prepúšťaní zamestnancov, ktorí prídu, ktorí prídu o prácu, keďže je taká vysoká nezamestnanosť, nemôžu ju získať a ešte im zoberieme aj tie sociálne istoty alebo ten čas, kedy si tú prácu môžu nájsť.
Jednoduchšie prepúšťanie by bolo namieste, pokiaľ je na trhu dosť podnikov, ktoré ponúkajú nové pracovné príležitosti. No dnes, v čase tak vysokej nezamestnanosti a plány v teórii o tom, že ľudia sa musia urýchlene zbaviť istôt a komfortu, ktorý je bežný v iných európskych krajinách a ktorý sa životným komfortom na Slovensku vôbec nedá nazývať, jednoduchšie prepúšťanie nie je nástroj v dnešnej dobe na zvyšovanie zamestnanosti, ale na vytvorenie desať tisícok radov ľudí na úradoch práce a ich rodinných príslušníkov, ktorí sú v pozícii čakateľov na chudobu.
Ja som takú teóriu nepočula, že ak budeme ľahšie prepúšťať, tak budeme ľahšie zamestnávať. Ja som takú teóriu ešte nepočula, že čím viacej prepustíme - pán Kaník, potom, potom sa prihlásite, dobre? Čiže čím ľahšie prepustíme, tým skôr niekoho zamestnáme. Veď to je jedna k jednej.
Ja si to opätovne myslím, že jednoduchšie prepúšťanie nie je nástrojom v dnešnej dobe na zvyšovanie nezamestnanosti, ale na vytvorenie desať tisícov radov ľudí na úradoch práce a ich rodinných príslušníkov, ktorí sú a budú v pozícii čakateľov na chudobu.
A preto verím, že táto novela nebude prijatá v takejto podobe a bude dopracovaná pozmeňovacími návrhmi tak, aby zodpovedala európskym dohovorom, Dohovorom medzinárodnej organizácie práce a Európskej sociálnej charty.
A preto s kolegyňou Tomanovou a s Braňom Ondrušom podáme pozmeňovacie návrhy, ktoré prednesie Branislav Ondruš.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.7.2011 13:53 - 13:55 hod.

Jana Vaľová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Horváth, no samozrejme, že 50 % ľudí by privítalo jednoduchší Zákonník práce, ja o tom bude rozprávať aj teda nie o tejto štatistike, ale vo svojom príspevku. Tak ako to povedala pani Čambáliková, podľa sociologičky pani Čambálikovej zo Slovenskej akadémie vied by mal Zákonník práce upraviť základný sociálny štandard a viac rozšíriť priestor na sociálne vyjednávane, ale iba vtedy, ak bude podmieňujúca silná odborová organizácia.
A vy tu zase v tomto Zákonníku uvádzate úplne opačne a snažíte sa presadzovať nie silnú odborovú organizáciu, ale zamestnanecké rady, ktoré nemajú právnu subjektivitu a ktoré nemajú právnu záväznosť. Čiže nemôžu vyjednávať a ich zmluvy teda nemôžu byť právne záväzné. Čiže treba si povedať a treba možno aj rozumieť veciam, o ktorých rozprávate, pretože jedna vec, o ktorej rozprávate, vylučuje druhú vec.
Rovnako by som chcela povedať, že ak rozprávame o odboroch, tak treba povedať, že na Slovensku a podľa podľa pána Blahu asi len 35 % domácich firiem (má) kolektívnu zmluvu, kým v škandinávskych krajinách takmer každá. Napríklad v Dánsku síce majú veľmi krátku výpovednú lehotu, ale odstupné a dávky v nezamestnanosti sú niekoľkokrát vyššie ako u nás.
Takže zase treba povedať, čo chceme docieliť. Ak chcete zjednodušiť Zákonník práce, tak potom musíme posíliť odbory, pretože práve tieto odbory musia za týchto zamestnancov vyjednávať so zamestnancami a musia posíliť teda ich práva alebo presadiť.
A nepovažovala by som, že odbory sú vždy spojené s nejakou stranou. Ronald Reagan bol republikán, a keď si spomínate, bol to riaditeľ odborov, riaditeľ filmových odborov. Ja si myslím, že nie je to o tom, či je politická strana taká alebo taká, ale je to o tom, ktorá strana chce pre ľudí lepšie podmienky, pretože odbory sú tu preto, aby pre ľudí priniesli lepšie podmienky, lepšie podmienky na zamestnávanie. Čiže aj republikán mohol byť predseda odborov a nič sa nedeje. Čiže nespájajme politické strany, ale spájajme úmysly.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.7.2011 9:41 - 9:54 hod.

Jana Vaľová Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, Národná banka Slovenska na svoju prevádzku v roku 2009 spotrebovala 31,6 mil. eur a v roku 2010 to už bolo 44,4 mil. eur. Na otázku, v čom vidí minister financií nehospodárnosť tejto inštitúcie, uviedol, že prezamestnanosť môže byť jeden z dôvodov. Na portáli Aktualne.sk Národná banka Slovenska tvrdí, že počet jej zamestnancov je aj po zavedení eura primeraný. Počet zamestnancov Národnej banky Slovenska je 1 118 ľudí. Ale v správe sa uvádza, že pre 1 082 zamestnancov objem vyplatených miezd odmien a požitkov predstavoval za rok na jedného zamestnanca 34 365, na jedného zamestnanca priemerne 31 760,6 eur na deväť zamestnancov napr. expozitúry v Humennom. Chcem povedať, prečo hovorím o expozitúre v Humennom. Som primátorkou mesta Humenného a nezastávam nikoho len zo svojich ľudí, ktorých poznám, zastávam ľudí, ktorí za mnou prišli. A sú z odborových zväzov z Košíc a zo všetkých bánk, ktoré máte, pán Makúch. Ale priemerný objem miezd a požitkov na zamestnanca je skreslený výškou miezd 102 vedúcich pracovníkov. Z uvedeného vyplýva, že jeden člen Bankovej rady poberá vyššie mzdy a požitky za rok ako 9 zamestnancov napr. expozitúry v Humennom. Keď v roku 2006 Národná banka Slovenska zmenila pobočkovú štruktúru svojich regionálnych pracovísk v rámci novej koncepcie ich riadenia, upustila od modelu reprezentácie v troch v územnosprávnych krajoch prostredníctvom pobočiek v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, pretože tento model považovali za zastaraný, zriadila v mestách expozitúry profilované už výlučne ako miesta zabezpečujúce hotovostný peňažný obeh a správu zásob peňazí. Zriadila expozitúry v Trenčíne, v Nových Zámkoch, v Žiline, v Lučenci, v Poprade a v Humennom. S organizačnou zmenou od 1. júla 2006 sa jej podarilo znížiť počet pracovných miest v Národnej banke Slovenska o 85. Číže chcem povedať, že tým že zriadila expozitúry, že zaviedla služby na celom Slovensku, ešte znížila o 85 ľudí počet zamestnancov. O potrebe analyzovať efektívnosť inštitúcie hovorí Martin Barto dňa 6. 7. 2006 v časopise Trend: „Opätovne otváram otázku, ako ponížime počet zamestnancov práve cez tieto expozitúry, kde má Národná banka prepustiť 41 ľudí, koľko ľudí navýšime v Bratislave, aká je opätovne efektivita, ak pobočky prestanú vykonávať služby, pretože to nie je iba o počte zamestnancov, ale aj o službách občanom, kde služby Národnej banky majú slúžiť všetkým regiónom rovnako. Ak týchto 41 pracovných miest vo vytvorených pobočkách dokáže znížiť v centrálnej banke 89 pracovných miest, nerozumiem, čo sleduje Národná banka zrušením týchto expozitúr.“
Národná banka Slovenska má na území štátu okrem svojho ústredia zriadených aj 9 expozitúr. Pre porovnanie, priemerný počet expozitúr v Eurosystéme je 22, zverejnené na www.narodnabankaslovenska.sk, v analýze efektívnosti, ktorú tu momentálne máme. Oddelenie expozitúry v oblasti hotovostného peňažného obehu vybavuje najmä túto odbornú agendu: Uschováva a spravuje zásoby bankových mincí, pamätných bankoviek a pamätných mincí a iných hodnôt a zabezpečuje prípravu zásielok, zásob peňazí. Po druhé, vydáva a prijíma bankovky a mince do a z obehu, prijíma pamätné bankovky a pamätné mince, poskytuje náhrady na necelé bankovky a za inak poškodené bankovky a mince, vymieňa bankovky a mince, vymieňa bezplatné bankovky a mince počas obdobia určeného na ich výmenu a odoberá bez náhrady necelé alebo inak poškodené bankovky a mince, za ktoré sa nemohla poskytnúť náhrada, bankovky a mince falšované alebo pozmenené, podozrivé, že sú falšované alebo pozmenené, pre bankovky a ostatné subjekty hotovostného peňažného obehu. Po tretie, spracováva bankovky a mince prijaté z obehu, ničí neplatné a vyradené bankovky a mince. Po štvrté, zadáva vstupné údaje do aplikačných programových systémov a spracováva účtovné podklady pre emisiu peňazí za expozitúru. Po piate, zabezpečuje prevádzku a riadenie, používanie systémov a zariadení na spracúvanie a uschovávanie peňazí, zabezpečuje servis a pravidelné kontroly prostredníctvom oprávnenej organizácie.
Nedostatočná úložná kapacita úschovných miest na uloženie potrebných zásob peňazí, nedostatočné priestory a nízka kapacita strojových zariadení na spracovanie peňazí nezodpovedali potrebám emisnej banky, preto odbor peňažného obehu Národnej banky vypracoval koncepciu potreby vlastných úschovných a spracovateľských miest Národnej banky na území Slovenska. Dôvodom bol návrh cieľového riešenia uschovať a spracovať peniaze výhradne vo vlastných úschovných a spracovateľských miestach s vlastnými pracovníkmi. Výsledkom navrhnutej koncepcie rozhodnutím Bankovej rady z roku 2000 bolo vybudovanie šiestich vlastných úschovných a spracovateľských miest Národnej banky Slovenska, expozitúr v Trenčíne, Nových Zámkoch, Žiline, Lučenci, Humennom a Poprade a zrušenie správy zásob poverených v deviatich pobočkách VÚB, čo znamená, že by ste teraz tieto služby museli vykonávať komerčne cez vlastne banky, ktoré sú komerčné. Zmeny navrhovaného dispozičného riešenia boli najmä dôsledkom realizácie zákona o Štátnej pokladnici, uplatňovania princípu zachovania rovnomerného rozmiestnenia úschovných a spracovateľských miest z geografického hľadiska, kapacity spracovateľských a úschovných miest Národnej banky vzhľadom na regionálne hľadiská rozmiestnenia v pôsobnosti na pobočkách Národnej banky v Bratislave, Banskej Bystrica a Košiciach. V organizačných zložkách boli vytvorené také podmienky, ktoré umožňovali zabezpečovať činnosti súvisiace so správou zásob na vysokej úrovni bez potreby participácie niektorých komerčných bánk. Týmto začala nová etapa zabezpečovania hotovostného peňažného obehu v Slovenskej republike. Napriek náročnému rozhodovaniu o umiestnení expozitúry Národnej banky medzi dvoma mestami, Michalovcami a Humenným Národná banka v tom čase rozhodla o výstavbe expozitúry v Humennom. Mesto Humenné po vzájomných rokovaniach a uvedomení si dôležitosti postavenia Národnej banky spolupracovalo pri hľadaní vhodnej lokality v meste a ponúklo vybraté lukratívne miesto za jednu korunu slovenskú. Všetky rozhodnutia mesta boli vykonané s vedomím, že takto budú zabezpečené služby Národnej banky obyvateľstvu širokému regiónu v okresoch Humenné, Snina, Medzilaborce, Michalovce, Vranov nad Topľou, Svidník, Stropkov a tým Národná banka prispeje aj k rozmieňaniu nezamestnanosti, vytvoreniu nových pracovných miest.
Kladiem vám za občanov otázku, aká je dlhodobá stratégia, keď po necelých siedmich rokoch Národná banka ruší svoje ešte v záruke novo postavené expozitúry, ktoré boli zriadené práve za účelom úspory a zefektívnenia činností spojených s úschovou a spracovaním zásob peňazí vzatím zo súkromných rúk. Myslím tým prevzatie správy zásob z VÚB do vlastných. A teraz chceme tento vývoj opäť zvrátiť? Zvážila Národná banka Slovenska zrušenia, ako sú zníženie dostupnosti dotknutých služieb pre najširšiu verejnosť, prenesenie minimálnej časti nákladov Národnej banky na verejnosť? Ak peňažný obeh prevezmú iné firmy, stane sa peňažný obeh nástrojom zisku, čoho bude konečným dôsledkom predražovanie. A zaplatí to nakoniec verejnosť cez poplatky. Nie je tu paradox, kto a ako sa snaží v Národnej banke šetriť? Banková rada svojimi rozhodnutiami zmenila a zrušila činnosť expozitúr. A teraz sama poukazuje na ich neefektívnosť napriek tomu, že cieľom Národnej banky nie je iba tvorba zisku. Nie sú to rozhodnutia na základe možno nejakej inej objednávky? Národná banka je nepodnikateľský subjekt. Nie je subjektom štátneho rozpočtu. A jej hospodársky výsledok sa nezahŕňa do výsledku Slovenskej republiky. A z metodológie európskeho systému v tomto smere pre ňu neplynú žiadne povinnosti.
V eurozóne má Národná banka Slovenska druhé najnižšie priemerné prevádzkové náklady na zamestnanca. Priemer za celú eurozónu je 182 000 eur, kým náklady na zamestnanca predstavujú u nás 64 000 eur. Piate najnižšie prevádzkové náklady za všetky centrálne banky, priemerné prevádzkové náklady za všetky národné centrálne banky eurozóny predstavujú v absolútnej hodnote 518 609 eur, Národná banka má celkové prevádzkové náklady 64 499 eur, ôsme miesto v počte zamestnancov zo šestnástich centrálnych bánk.
Východ je región s vysokou nezamestnanosťou, s nedostatkom pracovných miest. A mzdy sú tu vždy a vždy lacnejšie, ako je tomu v Bratislave. Na východe Slovenska ľudia potrebujú tiež žiť a pracovať a majú právo na služby. Poslanci, tí, ktorí sme z východu, ktorým naši voliči dali dôveru, by sme mali za nich obhajovať ich práva a dôstojný plnohodnotný život na východe, ktorý pred voľbami sľuboval priblížiť úroveň Bratislavy úrovni východu. Aj dnes sa rozprávame o tom, že máme regionálne rozdiely. A máte vo volebnom programe, celá koalícia, ako chceme znižovať rozdiely medzi východným Slovenskom a západným Slovenskom.
Nemôžeme dopustiť, aby Národná banka úspory hľadala práve v rušení expozitúr, ktoré slúžia obyvateľstvu. Preto ja žiadam, aby sme prehodnotili ich zachovanie. Samozrejme, nemôžeme ich my zachovať, ale môžeme to žiadať od Národnej banky Slovenska. Národná banka rezervy má. Zmeny v jej kompetenciách po vstupe do ESCB a po prijatí eura tomu dávajú priestor.
A ešte veľmi dôležitá skutočnosť, možno nie príliš veľká, ale pre občanov veľmi dôležitá. Preverovala som si, ako v praxi fungujú komerčné banky pri zabezpečovaní služieb, ktoré robí Národná banka Slovenska, expozitúra napr. v Humennom, stále budem hovoriť o Humennom, lebo ľudia majú hovoriť o tom, čo poznajú, a ja som primátorka Humenného a Humenné poznám a poznám aj činnosť expozitúry, nie celkom, ale poznám ju. Pri výmene peňazí som zistila napr., že v UniCredit Bank nemenia vôbec poškodené bankovky, lebo nie sú vybavení mriežkami a odkazujú sa na Národnú banku, Dexia banka Slovensko ich nemení a povedala, že je to v správe Národnej banky, vo VÚB ich nemenia. Robí to Národná banka, ale vymenia bezplatne iba ináč poškodenú bankovku do 1 x 1 cm. V Tatrabanke ich nemenia vôbec, ak nie ste klientom, vymenia tam bezplatne tiež iba poškodenú bankovku 1 x 1 cm. V Poštovej banke radia, aby sme s tým išli do Národnej banky. Z toho mi vyplýva, že komerčné banky ich nemenia, nechcú vykonávať služby spojené s výmenou peňazí a odkazujú to všetko na Národnú banku. Ak sa takáto zruší, občan si môže vybrať, že pocestuje, zasa poviem príklad Humenného, do Národnej banky buď do Košíc, alebo do Popradu, pričom ho cesta bude stáť 4,78 eura. A pritom ak si vymení 5-eurovú bankovku, tak ho to bude stáť 8,9 eura. Môže ale využiť služby pošty a zaslať bankovku do Národnej banky v Bratislave, ktorá mu v zmysle zákona poskytne túto službu bez problémov aj za zrušenú expozitúru, ale to ho bude o 1,4 eura viac ako cenina druhej triedy. Teda opätovne za 5-eurovú bankovku dostane 3,6 eura. Vážení páni, to ľudia na východnom Slovensku zo zákona nemajú mať také isté služby za takú istú cenu, za akú ich majú na celom Slovensku? Tak tomu hovorím určite bezplatná služba obyvateľstvu.
A dovoľte mi ešte citáciu predsedu slovenského parlamentu Richarda Sulíka, kde pán Sulík uviedol, myslím si, že toto bude pre vás vážnejší argument: "Slovensko by malo mať pripravený plán na opätovné zavedenie slovenskej koruny. Keď už sme príliš malá krajina na to, aby sme výrazne ovplyvnili konanie Európskej únie, musíme aspoň chrániť hodnoty, ktoré vytvorili a tvoria ľudia žijúci na Slovensku".
Návrat Slovenska k slovenskej korune je podľa ministra financií Ivana Mikloša teoreticky možný, ako však dodáva v rozhovore pre denník Nový Čas, o návrate ku korune by nerád špekuloval, teoreticky to možné je, veď už sme prešli z česko-slovenskej koruny na slovenskú korunu, ale tie náklady a dôsledky by neboli ani malé, ani veľké.
A ja sa pýtam: V takomto období, kedy sa vlastne aj Európa zmieta v neistote, ideme rušiť expozitúry, ak nevieme, čo sa vlastne udeje?
Vážený pán guvernér pán Makúch a členovia Bankovej rady Viliam Ostrožlík, Štefan Králik, Karol Mrva a Gabriela Sedláková, ktorí stojíte vo vedení Národnej banky Slovenska, skúste vymyslieť efektívny nástroj šetrenia, a nie jednoducho rušiť expozitúry na východe Slovenska, kde toto rozhodnutie prinesie väčšiu nezamestnanosť, predražené služby pre ľudí s nižšími príjmami, ako sú v Bratislave. Žiadam vás v mene občanov Slovenska zmeniť vaše doslova, nazvem to, možno unáhlené rozhodnutie šetriť tam, kde to šetrenie bude mať minimálny efekt, a to zrušením expozitúr, a zamyslieť sa nad aktuálnym stavom inštitúcie Národnej banky Slovenska v Bratislave. A preto podávam návrh na uznesenie, ktoré znie: Národná rada Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. zákona o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov A. berie na vedomie Analýzu efektívnosti a produktivity práce Národnej banky Slovenska na príklade prípadovej štúdie komparácie s ostatnými centrálnymi bankami eurozóny (tlač 428) a B. žiada prehodnotiť správu o efektívnosti činnosti Národnej banky Slovenska a ponechať expozitúry v Humennom, v Lučenci a v Trenčíne.“ Žiadam vás a prosím, aby ste potom o tom nechali hlasovať. Rovnako prosím všetkých poslancov z poslaneckých klubov, či Slovenskej národnej strany, strany Most – Híd, ale aj Obyčajných ľudí, ak veria slovám svojich kolegov a skutočne nechcú budovať priepasti medzi východným, západným a stredným Slovenskom, v mene občanov ich prosím, aby podporili tento môj návrh. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.6.2011 9:54 - 9:56 hod.

Jana Vaľová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja budem s vami plne súhlasiť, že zadlžujeme si štát vlastne aj tým 2. pilierom. A poviem to jednoznačne. Poľsko zaviedlo 2. pilier v roku 1999. Rozhodlo o znížení odvodov zo 7,3 na 2,3 %, aby uchránilo verejné financie. My máme 8 a 8 %. Česi sa rozhodli, že nikdy nepôjdu slovenskou cestou. A my tu rozprávame, čo všetko sme vymysleli a ako múdro sme nastavili 2. pilier. Z toho môžem súhlasiť jedine s tým, že treba skutočne ten 2. pilier svojím spôsobom upraviť a možno sa pohrať aj s tými percentami, pretože nie je najlepšie nastavený. A to už nehovorím o tom, že liberálna strana je pri vláde a my ideme nútiť mladých ľudí, ktorí sa ma pýtajú, či to môžu podať na Ústavný súd, že musia vstúpiť do 2. piliera. Veď v Česku alebo aj v Poľsku je to tak, že do veku 35 rokov sa môžu sporitelia sami rozhodnúť, či do 2. piliera vstúpia alebo nevstúpia. Čiže čo tu teraz čakáme? Že liberálne strany sú pri vláde a my tu dávame diktatúru? Že tam vstúpiš alebo nevstúpiš? Musíš tam vstúpiť. Ja si myslím, že každý občan, ktorý vie voliť a ktorý je svojprávny, tak vie, či vstúpiť môže alebo nemôže alebo chce do toho 2. piliera.
A takisto by som ešte chcela podotknúť, že to, čo povedal pán poslanec Jožko Burian, švajčiarske dôchodky si nikto v Európskej únii nenasporí. A hovorí sa, že možno sa jedine k tomu môžu priblížiť Poliaci, a to preto, že skutočne ako prví s tým 2. pilierom začali v roku 1999 a do dnešného dňa v ňom urobili kopu zmien. Tak prečo my sa tak držíme zubami-nechtami takého systému, aký je, ktorý nahráva súkromným firmám? Pýtam sa preto, lebo aj keď Česi idú robiť 2. pilier, tak neotvárajú nové poisťovne, tak ako sme to urobili my, komerčné poisťovne, ktoré sme umelo nastavili a ktoré majú niekomu teda pomôcť alebo slúžiť, ale využívajú tie poisťovne, ktoré dodnes majú. Takže zamyslime sa nad tým, zoberme si príklad od iných štátov, ak vidíme, že to nie je dobré. A jednoducho ten systém nie je v poriadku.
Skryt prepis
 

2.6.2011 14:55 - 14:55 hod.

Jana Vaľová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán minister, samozrejme, možno rozprávame trošku o dvoch rozdielnych veciach, pretože myslím, že pod pojmom majetok myslíte nasporenú sumu. My sme dali také garancie, že akonáhle zainvestujú správcovské spoločnosti zle, tak občan o nasporenú sumu nepríde. Lebo môže sa teoreticky stať aj to, že príde o celú nasporenú sumu a z druhého piliera nedostane nič. Pretože jasne, že ide do určitého rizika, tak ako ste povedal, že sa môže slobodne rozhodnúť.
Nemyslím si, že občania sú u nás až tak zvyknutí obchodovať na finančných trhoch, o čom je jasné aj pri obchodovaní, pretože väčšinu aj sporitelia v bankách sú viac-menej konzervatívni, ale keď sa rozhodnú a budú to chcieť skúsiť, tak si myslím, že ak tam budú odstránené garancie, tak veľmi ľahko môžu o tieto peniaze prísť.
Takže nevidím v tom ako také nejaké reálne, skôr tam vidím úplne otvorenie rúk pre správcovské spoločnosti, ktoré budú môcť ísť do obrovského rizika, a bude im jedno, či garancie pre sporiteľov budú, alebo nebudú, a bude im jedno, či na tom účte ten sporiteľ bude mať za dlhé obdobie nulu.
Rovnako nemôžem s vami súhlasiť, že ako hovoríte, že sporitelia nemajú sporiť dlho, ale majú sporiť úspešne. Ale veď oni musia dlho sporiť, veď žiaden sporiteľ si nemôže vybrať peniaze z druhého piliera, tak ako to bolo v treťom pilieri, ktorý ste, tretí pilier, kde ste ho, ja doslova poviem, že ste ho zlikvidovali cez ministra financií, ktorý bol veľmi dobrým sporiacim účtom, kde si ľudia mohli po 50 rokoch vybrať peniaze.
A poslednú vec chcem povedať, prečo mladých nútite, aby vstúpili okamžite do druhého piliera? Prečo? Pretože nemajú záujem? Pretože vlastne môžu sa rozhodnúť? Prečo sa mladý človek nemôže rozhodnúť, či vstúpi v tridsiatke, ale nútite ich vstúpiť do druhého piliera len preto, aby opätovne sa určitým spôsobom, lebo nie je to o zodpovednosti, je to o nejakom donútení, aby vlastne okamžite sa rozdelili tie peniaze. A tí mladí ľudia ešte ani nezarábajú a podľa mňa ešte nie sú ani tak finančne zdatní v týchto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.6.2011 12:43 - 12:45 hod.

Jana Vaľová Zobrazit prepis
... že zastupiteľstvo určí lokality a potom jasne sa povie, možno koľko môže byť tých hráč(? herní), aby vlastne mohol o tom rozhodnúť primátor, a poviem prečo. Lebo niekedy v tom zastupiteľstve sú možno, je viacero tých záujmov a možno aj lobistických záujmov a potom sa veľmi ťažko hľadá nejaký kompromis. Ale keď sa určia lokality a počet týchto miest na hranie, tak potom už aby mohol úrad sám precizovať, že kde vlastne alebo komu tú licenciu dá, lebo potom ozaj tie lobistické skupiny začnú tlačiť automaticky na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis