Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, viete, je mi sympatické na vás, že vy skutočne neprekračujete svoju povesť a neprekračujete svoje meno, pretože idete s takými návrhmi, ktoré ste kedysi navrhol a rozprávate ešte o tom, ako pomôžete Zákonníku práce a ako sa vrátime k pôvodnému Zákonníku práce, ktorý bol za vašich čias predkladaný, kedy vy ste úplne jednoducho zrušil sociálny dialóg, kedy ste absolútne zamietol tripartitu, zriadil ste poradný orgán. A dnes nám tu tvrdíte, ako ste to vy prerokoval v tripartite.
Viete, myslím si, že poniektorí máme veľmi dobrú pamäť, tak vieme ako tento Zákonník práce prebiehal a vieme, aké tam boli dohody s odborármi.
Aj to čo ste teraz predviedli, je snaha sa vyhnúť vyjednávaniu práve s tripartitou. Ak chcete niečo urobiť flexibilné, ak budete čerpať eurofondy, ak budete robiť aktívnu politiku na trhu práce, tak skutočne môžme nájsť nové pracovné miesta, pretože vám odíde štyritisíc ľudí zo železníc a váš práve pozmeňovací návrh tomu veľmi ľahko napomôže, len im nenájdeme prácu.
Ja si myslím, že môžem povedať za našu politickú stranu, že väčšina poslancov povedala, že tento Zákonník práce, tú euronovelu by sme boli schopní podporiť, ale ak tam bude taký pozmeňovací návrh, ako ste ho dal vy, pretože tá euronovela je skutočne iba transponovať smernicu Európskej únie, tak je tam určitá totožnosť, ale toto si myslím, že je vážne nad rámec a vážne poškodí zamestnancov bez toho, aby ste sa vyhli tripartite, aby ste sa vyhli dialógu a aby ste uzatvorili dohodu. Takže zamyslite sa nad tým, čo je aktívna politika práce.

Ďakujem veľmi pekne. Ja podporím kolegu Faiča, ktorý povedal jednu veľmi adekvátnu a múdru vetu, že každý, kto uvažuje objektívne, si prizná, že bolo dôležité zaujať postoj. A ja hovorím o zaujatí postoja k zákonu, ktorý prekračoval hranice Maďarskej republiky, k zákonu, ktorý sa dotýkal iného štátu, v tomto prípade Slovenskej republiky.
A verím, tak ako povedal aj pán Faič, že teda vyváženosťou práve tejto úpravy sa budeme zaoberať viackrát, pretože myslím si, že ozaj v tomto zákone ešte stále nie je jasné, ako som pred chvíľou povedala, aké bude sociálne zabezpečenie, aké bude zdravotné poistenie, aká bude podpora v nezamestnanosti, ako sa to bude dotýkať jedného štátu, keďže jeho zákon sa prelína na územie iného štátu, pretože taký zákon iné štáty nemajú. A myslím si, že je to rarita zákona, o ktorom ešte budeme teda veľa, veľa počuť. A zároveň sa to bude týkať takisto aj vojenskej služby ap. a ostatných vecí.
Takže treba si jasne povedať, že skutočne vyváženosť tejto právnej úpravy nie je v poriadku a základom bolo to, že prvý náznak toho, ak takáto právna záležitosť vznikla, bola odpoveď Slovenskej republiky. A my sa vôbec nebránime tomu, aby tento zákon bol vyvážený. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja si myslím, že lepšie je dať varovný výstrel, ako zostať zajatcom vlastnej nemohúcnosti. Ak by sme nevytvorili určitý protiklad tohto zákona, ktorý Maďarská republika nastolila k dvojakému občianstvu, tak si dovolím povedať, že po dnešných návštevách premiéra Orbána, ktorý je tu pravidelne s pani premiérkou, by absolútne nedošlo k žiadnej náprave. A myslím, si že tak ako sa to uvádza v Európskom dohovore o občianstve – uvádzajúc rôzny prístup štátov k otázke viacnásobného občianstva a uznávajúc, že každý štát sa slobodne rozhoduje, aké dôsledky vo svojej vnútornej právnej norme pripisuje skutočnosti, že občan nadobúda alebo má ďalšie občianstvo –, sme sa v tom momente rozhodli správne. Samozrejme, čas to ukáže. A ja si myslím, že práve touto normou, ktorú Maďarská republika nastolila, sa budeme viackrát zaoberať, pretože sme videli, že keď pán premiér Orbán vstúpil na pôdu Európskej únie so zákonom novým, aké stanovisko zaujala Európska únia. Ja sa pýtam: Ak sa tento zákon týkal Slovenskej republiky, aké stanovisko mala zaujať Slovenská republika? Nijaké? Ja si myslím, že Slovenská republika zaujala veľmi dobré stanovisko, pretože by inak ukázala svoju nemohúcnosť.
A ja si myslím, že tento zákon ešte bude v tomto parlamente viackrát pretriasaný, pretože ešte stále nemáme vyriešené, čo bude so sociálnym zabezpečením, čo bude so zdravotným zabezpečením, čo bude s podporou nezamestnanosti, pretože tento zákon je jeden zlý podnet, ktorý prišiel z maďarskej strany k nám. A ja si myslím, že ešte dlhé, dlhé rozhovory budú viesť k tomu, aby sme tieto otázky vyriešili. Ďakujem.

Samozrejme, vždycky podpora nezamestnaných, ako povedal pán starosta, aj verejnoprospešné práce sú dobrým nástrojom politiky práce, ale aj napriek tomu ma trošku prekvapuje jedna záležitosť, že ideme vlastne takzvane, by som povedala, pretože pán starosta vyzdvihol možno aj také tie úskalia tohto zákona verejnoprospešných prác, naspäť do verejnoprospešných prác, ktoré presne, ako povedal pán kolega, nám nič neriešia, pretože ten nezamestnaný nám stále zostáva v evidencii nezamestnaných. Jednoducho nepodceňme ani tú nezamestnanosť. Nemá nijakú istotu. A, samozrejme, je pravdou, že si privyrobí určité malé množstvo peňazí.
Mňa by skôr zaujímalo možno to, že ak predkladáme zákon o verejnoprospešných prácach, prečo sa nedotkneme aj § 50i, ktorý predtým slúžil. A slúžil oveľa lepším spôsobom ako práve tieto verejnoprospešné práce, kde podľa § 50i bol človek zamestnaný na pracovný pomer na obdobie jedného roka. Čiže to bol taký preklenovací čas, kedy mohol dostať trvalé pracovné miesto, kedy 90 % prvé tri mesiace, 80 % ďalšie tri mesiace a 70 % ďalšie tri mesiace hradil štát prostredníctvom úradu práce. Myslím si, že sme tým riešili oveľa, oveľa viac, jednak tým, že nám odišiel nezamestnaný alebo resp. uchádzač o prácu z evidencie, mal trvalý pracovný pomer, jednak tým, že sme tam mali variabilnú finančnú zložku, čiže to bolo 500 eur, s ktorými sme mohli ísť vyššie alebo nižšie, podľa toho, akú prácu vykonával. A ďalšia vec je, že ten človek skutočne nabral zručnosť a ten zamestnávateľ, ak bol zamestnanec zamestnaný normálne 8 hodín, tak si viac overil jeho zručnosť, jeho prácu. A zistili sme, že práve na základe tohto paragrafu bolo viacej ľudí umiestnených na trh práce, určite omnoho viac ako prostredníctvom týchto aktivačných činností. Čiže bolo by možné možno sa zamyslieť nad tým, že tie aktivačné činnosti, áno, ale koľko a vlastne, či tento nástroj je ešte moderným nástrojom a dobrým nástrojom. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Přidal, váš príspevok bol viac politický ako pragmatický, a ak by vláda v roku 1998, ktorej členom bolo aj KDH, nezastavila výstavbu diaľnic a osem rokov, možno osem rokov sľubov, ako máme ich teraz momentálne na stole, by ste nesľubovali prepojenie Slovenska, Bratislavy s Košicami alebo s Prešovom, tak dnes sme nemuseli na východnom Slovensku riešiť také regionálne rozdiely, ako riešime, dnes sme nemuseli mať problémy s investormi. Ale vy stále rozprávate iba politicky. Vôbec sa nepozeráte na to, čo tí ľudia potrebujú.
Ja cestujem pravidelne z Humenného do Bratislavy a viem, aké sú cesty, viem, aké sú diaľnice, a viem, za vlády Roberta Fica o koľko sa zlepšilo spojenie medzi východom a západným Slovenskom. (Potlesk.)
A o to viac vám chcem povedať, aby ste sa pozreli do svojich radov, to, čo ste urobili kedysi, aj vtedy ste sedeli väčšina východniarov vo vláde, ako je dnes pán Figeľ, pán Dzurinda, pán Mikloš. Páni z východu, nehanbíte sa? Nechcete ozaj to východné Slovensko prepojiť diaľnicami? Východniari zabudli, že sú východniari a aké regionálne rozdiely sú na východnom Slovensku, koľko ľudí je nezamestnaných. A nezamestnanosť nám, vážení, stúpa. Pozrite si na štatistiky. A k tomu prispelo aj to, že ste určite zastavili diaľnice.
Tak, páni z východu, príďte na východ a poďte sa pozrieť, čo na to hovoria ľudia. A ako budete postupovať ďalej, som skutočne zvedavá, čo nám vlastne donesiete, aký rozvoj pre východné Slovensko. Takže, východniari, nezabudnite, kde ste sa narodili a odkiaľ ste vybehli do Bratislavy.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega Blanár. Musím skutočne povedať, že doporučujem všetkým, aby hlasovali za váš pozmeňujúci návrh, pretože myslím si, že tento pozmeňovací návrh zjavne vylepšuje tento zákon. Ak prejde v takej podobe ako ho predkladajú predkladatelia, je to skutočne mementom pre ministra práce a sociálnych vecí. Ja som už povedala, že to je skutočne nálož pre ministerstvo práce a sociálnych vecí.
Je vidieť, pán kolega, že pôsobíte v samospráve, že viete o tom, čo sú to vlastne, aká je tvorba rozpočtu a správne ste poznamenal, že kolegyňa Gibalová nikdy nesedela v samospráve a čísla jej nič nehovoria, ani teda jednoznačne preferuje určitú neprax pred praxou, ktorá skutočne spôsobí týmto zákonom obrovské problémy.
Myslím si, že aj ten úsmev, ktorý je z radov predkladateľov je a máme to pravidelne, že stačí jeden mandát a všetci sa vzdajme mandátov, či primátorov alebo predsedov VÚC, ale chceme sedieť v parlamente. Ale potom tie zákony skutočne budú od zeleného stola, budú takto vyzerať ako vyzerajú. Jednoznačne by som chcela povedať ešte z praxe, že ak máme nedostatok miest pre klientov, tak ich určite nevyriešime týmto zákonom, a to aj z toho dôvodu, že to financovanie nie je absolútne doriešené v tomto zákone, ale jednoznačne za našej vlády sme poskytli samosprávam, a nielen samosprávam, ale aj verejným a neverejným poskytovateľom 8 mld. korún, čo je 270 mil. EUR regionálnemu operačnému programu na výstavbu nových sociálnych zariadení aj pre verejných, aj pre neverejných poskytovateľov. Čiže toto bol spôsob riešenia, ale nie táto, vlastne táto úprava, ktorá sa nám tu núka. Preto ešte raz apelujem, aby ste podporili pozmeňovací návrh kolegu Blanára, pretože skutočne vychádza z praxe, zohľadňuje všetky alebo zmierňuje určité náklady, ktoré by ozaj boli veľmi zlé pre obce a mestá.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ďakujem všetkým, ktorí reagovali. Ďakujem kolegovi Petrákovi. Samozrejme, že so mnou súhlasil, tak nemám tam žiadne výhrady. A ku pani kolegyni Blahovej, by som povedala, že pani kolegyňa, po prvé, som nepovedala o chybovosti zákona, môžete si pozrieť prepis. Ja som povedala, že zapochybovali o znení zákona. To je rozdiel, chybovosť a znenie, to sú dve rozdielne veci, pretože znenie zákona je obsahové znenie a chybovosť je chybovosť, čo sa týka procedúry. Takže to je jedna vec. A druhá vec, ja si plne uvedomujem čakacie doby klientov, pretože jednak pôsobím aj na vyššom územnom celku ako poslankyňa, takže viem, aké sú čakacie doby, ale nemyslím si, že by tieto čakacie doby vznikli od tejto novely zákona alebo od zákona, ktorý sme my prijali, pretože čakacie doby v Slovenskej republike sú už dlhodobé a nie je to spôsobené tým, že neverejní poskytovatelia mali nejaký problém s financovaním, ale skôr je to spôsobené tým, že máme nedostatok sociálnych služieb alebo nedostatok zariadení pre seniorov, pretože, ak by sme mali dostatok zariadení a dostatok miesta, tak by určite neboli čakacie doby.
A pani kolegyňa, budem veľmi rada, ak si prejdete niektoré sociálne zariadenia, ak si niečo také teda utriedite, že prečo sú niektoré problémy, a prečo nie sú, a ak sa stretnete so starostami a zástupcami miest a obcí a ja si myslím, že veľmi rada si potom po roku s vami sadnem na nejakú kávu a poviete mi, že či ešte stále hovoríte o tom, že na základe zákona, nového zákona je nedostatok miest, pretože nedostatok miest skutočne je na základe toho, že nemáme kapacity.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní alebo živnostenský zákon v znení neskorších predpisov.
Tento zákon už na minulej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 3. 11. 2010 predkladala vláda a nenašiel podporu ani u koaličných poslancov, z čoho bolo úplne jasné, že aj koaliční poslanci zapochybovali o takomto znení tohto zákona, pretože zákon neupravuje iba rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale ide nad rámec tohto rozhodnutia. Poznamenám, ale bude o tom rozprávať môj kolega Blanár, že vôbec tam nešlo v Ústavnom súde o rozhodnutie o slobodnom výbere, ale išlo o slobodnom podnikaní, ale kolega Blanár to lepšie vysvetlí.
Ja som vo svojich vystúpeniach povedala, že považujem tento návrh za akési Pyrrhovo víťazstvo, ktoré vyjadruje formálne víťazstvo alebo úspech, ktoré v skutočnosti vo svojich dôsledkoch žiadnym víťazstvom alebo úspechom nie je. Dnes mi budú mnohí poslanci a hlavne navrhovatelia tohto zákona oponovať, ale zistia, že toto víťazstvo bude obrovským problémom v praxi, pretože absolútne nerieši podstatu problému sociálnych služieb, t. j. financovanie, ale rieši iba formálnosť, aj keď dôležitú pre občana, čo mu vyplýva z ústavy, a to je slobodný výber. Slobodný výber zariadenia, kde si občan môže vybrať poskytovateľa služieb verejného alebo neverejného, myslím si, že občan si aj dnes môže vybrať zariadenie vždy, aj keď tento zákon by sa nezmenil, ak je na tom finančne tak dobre, že si môže zaplatiť zariadenie akéhokoľvek typu. Chcem povedať, že každý výber občana bude záležať od objemu jeho peňaženky, a to už či s touto novelou zákona alebo bez nej.
Prešla som si v poslednom období zariadenia sociálnych služieb, kde rozdiel medzi súkromnými, tzv. neverejnými poskytovateľmi alebo tzv. verejnými poskytovateľmi, často činil rozdiel v peňaženke klienta 200, 300 a niekde až 500 EUR mesačne. Dokonca sa vyskytnú prípady, kedy vopred od klienta neverejný poskytovateľ žiada finančné prostriedky, ktoré klient nemá z čoho uhradiť a už sa nám tu vytvárajú tzv. finančné služby, ktoré fungujú v iných krajinách, pôžičiek alebo služby také, kde si klient zaručí svoj pobyt, samozrejme, kde si klient zaručí svoj pobyt tak, že predá napríklad svoj byt, samozrejme za nižšiu ako trhovú cenu a takýmto spôsobom sa dostane do zariadenia sociálnych služieb. Preto, ak je klient bohatý, skutočne nepotrebuje ani príspevky na poskytovanie sociálnych služieb a môže ísť aj dnes do akéhokoľvek zariadenia, a to už nehovorím, že som sa stretla so zariadením neverejného poskytovateľa, kde niekoľko klientov, ktorí v dobrej viere predali svoj byt a zrazu zisťujú, že tento neverejný poskytovateľ finančných služieb má ohromné finančné problémy a k tomu tento neverejný poskytovateľ nedajbože skončí svoju činnosť, títo ľudia sa nebudú mať kam uchýliť a nie to z dôvodu, že nedostáva tento poskytovateľ služieb svoje príspevky, alebo že klient neplatí dosť vysoké čiastky, ale zriaďovateľ, súkromná osoba alebo neziskovka, nevie hospodáriť, nevie podnikať. Myslím si, že aj toto je na zamyslenie, je to určitý hazard na úkor starých ľudí.
Aj preto si klienti eminentne volajú a vyberajú a majú záujem o sociálne služby a zariadenia zriadené vyšším územným celkom alebo mestom a obcou, kde majú určitú istotu, predpísaný štandard a záruku rozvoja týchto služieb. Obec a samosprávny kraj sú subjekty zo zákona zodpovedné za poskytovanie sociálnych služieb, resp. za jej zabezpečenie v spolupráci so žiadateľom a sociálnu službu, preto majú eminentný záujem poskytovať tieto služby najskôr vo vlastných zariadeniach. Nič však samozrejme nebráni tomu, aby si občan vybral aj neverejného poskytovateľa sociálnych služieb, ale tam musí rátať s tým, že musí platiť omnoho vyššiu úhradu a s rizikami, ktoré som predtým vymenovala. A preto sa dostaneme k meritu veci. Pretože zmena tohto zákona rieši síce slobodný výber, ale nerieši financovanie poskytovateľov sociálnych služieb, negarantuje vyplácanie príspevkov už existujúcich zariadení, dokonca ani pre verejných poskytovateľov, ani pre neverejných poskytovateľov.
Ešte raz opakujem, tento zákon nerieši financovanie ani neverejným poskytovateľom, ani verejným poskytovateľom. A tu sa musíme vrátiť do histórie, pretože prvým zaťatím sekery bol rok 2002 až 2004, v tom čase sa realizovala prvá etapa decentralizácie financií a predchádzajúce kompetencie boli financované decentralizačnou dotáciou, čím sa percentuálne znížil podiel podielových daní.
Vláda Mikuláša Dzurindu a spolu tuná s predkladateľmi, stranou KDH v roku 2002 preniesla ako priamu kompetenciu vykonávania sociálnych služieb na mestá a obce bez finančných prostriedkov. V roku 2003 1. 1. 2003 prešli do priamych kompetencií aj opatrovateľské služby.
Zákon, ktorý uzrel svetlo sveta za vlády Roberta Fica prebral prenos týchto kompetencií, ale snažil sa svojím spôsobom zmierniť dopady na mestá a obce. Takže tejto vláde jasne vyplýva úloha, že to čo zasiala v roku 2003 až 2005, zožne počnúc rokom 2011, a to jej nebude stačiť iba takáto úprava zákona o sociálnych službách, o slobodnom výbere klienta, na výber poskytovania sociálnej služby u neverejného i verejného poskytovateľa s možnosťou poskytnutia finančných prostriedkov za daný výkon danej sociálnej služby, ale jasné vyčlenenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, lebo inak zmena tohto zákona je, ako som na začiatku povedala, Pyrrhovo víťazstvo, kráľa z Epeiru, kde mu jeden z dôstojníkov blahoželal k víťazstvu po triezvom zhodnotení celej situácie a povedal: "Ešte jedno takéto víťazstvo a sme zničení."
Vážení, túto vetu, by som bola veľmi rada, aby ste si zapamätali, ak sa budete stretávať s primátormi, ak sa budete stretávať s predsedami vyšších územných celkov, pretože tieto služby budú takýmto Pyrrhovým víťazstvom. A ešte k pozmeňovaciemu návrhu pani kolegyne Gibalovej.
Pani kolegyňa Gibalová, neviem k čomu to tak poslúži, ak neverejný poskytovateľ nebude predkladať údaje na vyšší územný celok, ak teda nebude musieť ani menovite, ani nebude musieť nič predkladať vyššiemu územnému celku, ktorý je zodpovedný za výkon sociálnych služieb aj u neverejných poskytovateľov. Prináša mi to taký, povedala by som, niečo čo sa veľmi ťažko kontroluje, ale niečo, čo zvýhodňuje poskytovateľov neverejných, a hlavne neziskové organizácie a súkromných podnikateľov. Ďakujem.

Ja nemám žiadnu firmu, ja nemám žiadnu firmu a vy tie firmy máte. Tak buďte taký láskavý... (Prerušenie vystúpenia vypnutím mikrofónu na pokyn predsedajúceho.)