Vážené dámy, vážení páni, Národná banka Slovenska na svoju prevádzku v roku 2009 spotrebovala 31,6 mil. eur a v roku 2010 to už bolo 44,4 mil. eur. Na otázku, v čom vidí minister financií nehospodárnosť tejto inštitúcie, uviedol, že prezamestnanosť môže byť jeden z dôvodov. Na portáli Aktualne.sk Národná banka Slovenska tvrdí, že počet jej zamestnancov je aj po zavedení eura primeraný. Počet zamestnancov Národnej banky Slovenska je 1 118 ľudí. Ale v správe sa uvádza, že pre 1 082 zamestnancov objem vyplatených miezd odmien a požitkov predstavoval za rok na jedného zamestnanca 34 365, na jedného zamestnanca priemerne 31 760,6 eur na deväť zamestnancov napr. expozitúry v Humennom. Chcem povedať, prečo hovorím o expozitúre v Humennom. Som primátorkou mesta Humenného a nezastávam nikoho len zo svojich ľudí, ktorých poznám, zastávam ľudí, ktorí za mnou prišli. A sú z odborových zväzov z Košíc a zo všetkých bánk, ktoré máte, pán Makúch. Ale priemerný objem miezd a požitkov na zamestnanca je skreslený výškou miezd 102 vedúcich pracovníkov. Z uvedeného vyplýva, že jeden člen Bankovej rady poberá vyššie mzdy a požitky za rok ako 9 zamestnancov napr. expozitúry v Humennom. Keď v roku 2006 Národná banka Slovenska zmenila pobočkovú štruktúru svojich regionálnych pracovísk v rámci novej koncepcie ich riadenia, upustila od modelu reprezentácie v troch v územnosprávnych krajoch prostredníctvom pobočiek v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, pretože tento model považovali za zastaraný, zriadila v mestách expozitúry profilované už výlučne ako miesta zabezpečujúce hotovostný peňažný obeh a správu zásob peňazí. Zriadila expozitúry v Trenčíne, v Nových Zámkoch, v Žiline, v Lučenci, v Poprade a v Humennom. S organizačnou zmenou od 1. júla 2006 sa jej podarilo znížiť počet pracovných miest v Národnej banke Slovenska o 85. Číže chcem povedať, že tým že zriadila expozitúry, že zaviedla služby na celom Slovensku, ešte znížila o 85 ľudí počet zamestnancov. O potrebe analyzovať efektívnosť inštitúcie hovorí Martin Barto dňa 6. 7. 2006 v časopise Trend: „Opätovne otváram otázku, ako ponížime počet zamestnancov práve cez tieto expozitúry, kde má Národná banka prepustiť 41 ľudí, koľko ľudí navýšime v Bratislave, aká je opätovne efektivita, ak pobočky prestanú vykonávať služby, pretože to nie je iba o počte zamestnancov, ale aj o službách občanom, kde služby Národnej banky majú slúžiť všetkým regiónom rovnako. Ak týchto 41 pracovných miest vo vytvorených pobočkách dokáže znížiť v centrálnej banke 89 pracovných miest, nerozumiem, čo sleduje Národná banka zrušením týchto expozitúr.“
Národná banka Slovenska má na území štátu okrem svojho ústredia zriadených aj 9 expozitúr. Pre porovnanie, priemerný počet expozitúr v Eurosystéme je 22, zverejnené na www.narodnabankaslovenska.sk, v analýze efektívnosti, ktorú tu momentálne máme. Oddelenie expozitúry v oblasti hotovostného peňažného obehu vybavuje najmä túto odbornú agendu: Uschováva a spravuje zásoby bankových mincí, pamätných bankoviek a pamätných mincí a iných hodnôt a zabezpečuje prípravu zásielok, zásob peňazí. Po druhé, vydáva a prijíma bankovky a mince do a z obehu, prijíma pamätné bankovky a pamätné mince, poskytuje náhrady na necelé bankovky a za inak poškodené bankovky a mince, vymieňa bankovky a mince, vymieňa bezplatné bankovky a mince počas obdobia určeného na ich výmenu a odoberá bez náhrady necelé alebo inak poškodené bankovky a mince, za ktoré sa nemohla poskytnúť náhrada, bankovky a mince falšované alebo pozmenené, podozrivé, že sú falšované alebo pozmenené, pre bankovky a ostatné subjekty hotovostného peňažného obehu. Po tretie, spracováva bankovky a mince prijaté z obehu, ničí neplatné a vyradené bankovky a mince. Po štvrté, zadáva vstupné údaje do aplikačných programových systémov a spracováva účtovné podklady pre emisiu peňazí za expozitúru. Po piate, zabezpečuje prevádzku a riadenie, používanie systémov a zariadení na spracúvanie a uschovávanie peňazí, zabezpečuje servis a pravidelné kontroly prostredníctvom oprávnenej organizácie.
Nedostatočná úložná kapacita úschovných miest na uloženie potrebných zásob peňazí, nedostatočné priestory a nízka kapacita strojových zariadení na spracovanie peňazí nezodpovedali potrebám emisnej banky, preto odbor peňažného obehu Národnej banky vypracoval koncepciu potreby vlastných úschovných a spracovateľských miest Národnej banky na území Slovenska. Dôvodom bol návrh cieľového riešenia uschovať a spracovať peniaze výhradne vo vlastných úschovných a spracovateľských miestach s vlastnými pracovníkmi. Výsledkom navrhnutej koncepcie rozhodnutím Bankovej rady z roku 2000 bolo vybudovanie šiestich vlastných úschovných a spracovateľských miest Národnej banky Slovenska, expozitúr v Trenčíne, Nových Zámkoch, Žiline, Lučenci, Humennom a Poprade a zrušenie správy zásob poverených v deviatich pobočkách VÚB, čo znamená, že by ste teraz tieto služby museli vykonávať komerčne cez vlastne banky, ktoré sú komerčné. Zmeny navrhovaného dispozičného riešenia boli najmä dôsledkom realizácie zákona o Štátnej pokladnici, uplatňovania princípu zachovania rovnomerného rozmiestnenia úschovných a spracovateľských miest z geografického hľadiska, kapacity spracovateľských a úschovných miest Národnej banky vzhľadom na regionálne hľadiská rozmiestnenia v pôsobnosti na pobočkách Národnej banky v Bratislave, Banskej Bystrica a Košiciach. V organizačných zložkách boli vytvorené také podmienky, ktoré umožňovali zabezpečovať činnosti súvisiace so správou zásob na vysokej úrovni bez potreby participácie niektorých komerčných bánk. Týmto začala nová etapa zabezpečovania hotovostného peňažného obehu v Slovenskej republike. Napriek náročnému rozhodovaniu o umiestnení expozitúry Národnej banky medzi dvoma mestami, Michalovcami a Humenným Národná banka v tom čase rozhodla o výstavbe expozitúry v Humennom. Mesto Humenné po vzájomných rokovaniach a uvedomení si dôležitosti postavenia Národnej banky spolupracovalo pri hľadaní vhodnej lokality v meste a ponúklo vybraté lukratívne miesto za jednu korunu slovenskú. Všetky rozhodnutia mesta boli vykonané s vedomím, že takto budú zabezpečené služby Národnej banky obyvateľstvu širokému regiónu v okresoch Humenné, Snina, Medzilaborce, Michalovce, Vranov nad Topľou, Svidník, Stropkov a tým Národná banka prispeje aj k rozmieňaniu nezamestnanosti, vytvoreniu nových pracovných miest.
Kladiem vám za občanov otázku, aká je dlhodobá stratégia, keď po necelých siedmich rokoch Národná banka ruší svoje ešte v záruke novo postavené expozitúry, ktoré boli zriadené práve za účelom úspory a zefektívnenia činností spojených s úschovou a spracovaním zásob peňazí vzatím zo súkromných rúk. Myslím tým prevzatie správy zásob z VÚB do vlastných. A teraz chceme tento vývoj opäť zvrátiť? Zvážila Národná banka Slovenska zrušenia, ako sú zníženie dostupnosti dotknutých služieb pre najširšiu verejnosť, prenesenie minimálnej časti nákladov Národnej banky na verejnosť? Ak peňažný obeh prevezmú iné firmy, stane sa peňažný obeh nástrojom zisku, čoho bude konečným dôsledkom predražovanie. A zaplatí to nakoniec verejnosť cez poplatky. Nie je tu paradox, kto a ako sa snaží v Národnej banke šetriť? Banková rada svojimi rozhodnutiami zmenila a zrušila činnosť expozitúr. A teraz sama poukazuje na ich neefektívnosť napriek tomu, že cieľom Národnej banky nie je iba tvorba zisku. Nie sú to rozhodnutia na základe možno nejakej inej objednávky? Národná banka je nepodnikateľský subjekt. Nie je subjektom štátneho rozpočtu. A jej hospodársky výsledok sa nezahŕňa do výsledku Slovenskej republiky. A z metodológie európskeho systému v tomto smere pre ňu neplynú žiadne povinnosti.
V eurozóne má Národná banka Slovenska druhé najnižšie priemerné prevádzkové náklady na zamestnanca. Priemer za celú eurozónu je 182 000 eur, kým náklady na zamestnanca predstavujú u nás 64 000 eur. Piate najnižšie prevádzkové náklady za všetky centrálne banky, priemerné prevádzkové náklady za všetky národné centrálne banky eurozóny predstavujú v absolútnej hodnote 518 609 eur, Národná banka má celkové prevádzkové náklady 64 499 eur, ôsme miesto v počte zamestnancov zo šestnástich centrálnych bánk.
Východ je región s vysokou nezamestnanosťou, s nedostatkom pracovných miest. A mzdy sú tu vždy a vždy lacnejšie, ako je tomu v Bratislave. Na východe Slovenska ľudia potrebujú tiež žiť a pracovať a majú právo na služby. Poslanci, tí, ktorí sme z východu, ktorým naši voliči dali dôveru, by sme mali za nich obhajovať ich práva a dôstojný plnohodnotný život na východe, ktorý pred voľbami sľuboval priblížiť úroveň Bratislavy úrovni východu. Aj dnes sa rozprávame o tom, že máme regionálne rozdiely. A máte vo volebnom programe, celá koalícia, ako chceme znižovať rozdiely medzi východným Slovenskom a západným Slovenskom.
Nemôžeme dopustiť, aby Národná banka úspory hľadala práve v rušení expozitúr, ktoré slúžia obyvateľstvu. Preto ja žiadam, aby sme prehodnotili ich zachovanie. Samozrejme, nemôžeme ich my zachovať, ale môžeme to žiadať od Národnej banky Slovenska. Národná banka rezervy má. Zmeny v jej kompetenciách po vstupe do ESCB a po prijatí eura tomu dávajú priestor.
A ešte veľmi dôležitá skutočnosť, možno nie príliš veľká, ale pre občanov veľmi dôležitá. Preverovala som si, ako v praxi fungujú komerčné banky pri zabezpečovaní služieb, ktoré robí Národná banka Slovenska, expozitúra napr. v Humennom, stále budem hovoriť o Humennom, lebo ľudia majú hovoriť o tom, čo poznajú, a ja som primátorka Humenného a Humenné poznám a poznám aj činnosť expozitúry, nie celkom, ale poznám ju. Pri výmene peňazí som zistila napr., že v UniCredit Bank nemenia vôbec poškodené bankovky, lebo nie sú vybavení mriežkami a odkazujú sa na Národnú banku, Dexia banka Slovensko ich nemení a povedala, že je to v správe Národnej banky, vo VÚB ich nemenia. Robí to Národná banka, ale vymenia bezplatne iba ináč poškodenú bankovku do 1 x 1 cm. V Tatrabanke ich nemenia vôbec, ak nie ste klientom, vymenia tam bezplatne tiež iba poškodenú bankovku 1 x 1 cm. V Poštovej banke radia, aby sme s tým išli do Národnej banky. Z toho mi vyplýva, že komerčné banky ich nemenia, nechcú vykonávať služby spojené s výmenou peňazí a odkazujú to všetko na Národnú banku. Ak sa takáto zruší, občan si môže vybrať, že pocestuje, zasa poviem príklad Humenného, do Národnej banky buď do Košíc, alebo do Popradu, pričom ho cesta bude stáť 4,78 eura. A pritom ak si vymení 5-eurovú bankovku, tak ho to bude stáť 8,9 eura. Môže ale využiť služby pošty a zaslať bankovku do Národnej banky v Bratislave, ktorá mu v zmysle zákona poskytne túto službu bez problémov aj za zrušenú expozitúru, ale to ho bude o 1,4 eura viac ako cenina druhej triedy. Teda opätovne za 5-eurovú bankovku dostane 3,6 eura. Vážení páni, to ľudia na východnom Slovensku zo zákona nemajú mať také isté služby za takú istú cenu, za akú ich majú na celom Slovensku? Tak tomu hovorím určite bezplatná služba obyvateľstvu.
A dovoľte mi ešte citáciu predsedu slovenského parlamentu Richarda Sulíka, kde pán Sulík uviedol, myslím si, že toto bude pre vás vážnejší argument: "Slovensko by malo mať pripravený plán na opätovné zavedenie slovenskej koruny. Keď už sme príliš malá krajina na to, aby sme výrazne ovplyvnili konanie Európskej únie, musíme aspoň chrániť hodnoty, ktoré vytvorili a tvoria ľudia žijúci na Slovensku".
Návrat Slovenska k slovenskej korune je podľa ministra financií Ivana Mikloša teoreticky možný, ako však dodáva v rozhovore pre denník Nový Čas, o návrate ku korune by nerád špekuloval, teoreticky to možné je, veď už sme prešli z česko-slovenskej koruny na slovenskú korunu, ale tie náklady a dôsledky by neboli ani malé, ani veľké.
A ja sa pýtam: V takomto období, kedy sa vlastne aj Európa zmieta v neistote, ideme rušiť expozitúry, ak nevieme, čo sa vlastne udeje?
Vážený pán guvernér pán Makúch a členovia Bankovej rady Viliam Ostrožlík, Štefan Králik, Karol Mrva a Gabriela Sedláková, ktorí stojíte vo vedení Národnej banky Slovenska, skúste vymyslieť efektívny nástroj šetrenia, a nie jednoducho rušiť expozitúry na východe Slovenska, kde toto rozhodnutie prinesie väčšiu nezamestnanosť, predražené služby pre ľudí s nižšími príjmami, ako sú v Bratislave. Žiadam vás v mene občanov Slovenska zmeniť vaše doslova, nazvem to, možno unáhlené rozhodnutie šetriť tam, kde to šetrenie bude mať minimálny efekt, a to zrušením expozitúr, a zamyslieť sa nad aktuálnym stavom inštitúcie Národnej banky Slovenska v Bratislave. A preto podávam návrh na uznesenie, ktoré znie: Národná rada Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. zákona o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov A. berie na vedomie Analýzu efektívnosti a produktivity práce Národnej banky Slovenska na príklade prípadovej štúdie komparácie s ostatnými centrálnymi bankami eurozóny (tlač 428) a B. žiada prehodnotiť správu o efektívnosti činnosti Národnej banky Slovenska a ponechať expozitúry v Humennom, v Lučenci a v Trenčíne.“ Žiadam vás a prosím, aby ste potom o tom nechali hlasovať. Rovnako prosím všetkých poslancov z poslaneckých klubov, či Slovenskej národnej strany, strany Most – Híd, ale aj Obyčajných ľudí, ak veria slovám svojich kolegov a skutočne nechcú budovať priepasti medzi východným, západným a stredným Slovenskom, v mene občanov ich prosím, aby podporili tento môj návrh. Ďakujem.
