Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dnes sa zaoberáme vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Osobne uvedený návrh zákona vnímam ako odpútanie pozornosti od voľby generálneho prokurátora. Vojna o generálneho prokurátora ukázala, že ani na niekoľkýkrát sa koalícia nedokázala zjednotiť na tom, aby zvolila kandidáta na post generálneho...
Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dnes sa zaoberáme vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Osobne uvedený návrh zákona vnímam ako odpútanie pozornosti od voľby generálneho prokurátora. Vojna o generálneho prokurátora ukázala, že ani na niekoľkýkrát sa koalícia nedokázala zjednotiť na tom, aby zvolila kandidáta na post generálneho prokurátora, že koalícia si už jednoducho nemôže dovoliť podľahnúť v tomto zápase, nemôže si dovoliť stratiť tvár, a preto by bolo potrebné urýchliť práce na zmene zákona o prokuratúre, aby sa obavy o výsledok voľby zakryli politickým zápasom o obsah návrhu zákona. Sme presvedčení o tom, že ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky a minister vnútra Slovenskej republiky sú si vedomí nereálnosti zmeny ústavného postavenia prokuratúry Slovenskej republiky a generálneho prokurátora, a preto sa pokúšajú realizovať svoj zámer - mať politický dosah na činnosť prokurátorov cestou čiastkových zmien presadzovaných prostredníctvom osobitných zákonov. Svoj zámer sa ani len nepokúšajú konfrontovať komparáciou systémov prokuratúry v štátoch Európskej únie. V záujme dosiahnutia sledovaného cieľa je jednoduchšie stupňovať negatívnu mediálnu kampaň proti prokuratúre a návrh zákona pripraviť bez akejkoľvek predchádzajúcej analýzy komparatívnych prác a bez spolupráce s Generálnou prokuratúrou.
A teraz prosím, vážení kolegovia, dávajte pozor. Necitovala som niektorého z opozičných politikov či vedenie prokuratúry, ale toto je vyjadrenie istého ministerstva v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré ako si postupom času však z oficiálnych materiálov sa stratilo. Ale čo už.
Poukázala by som ďalej na to, že prokuratúra je skutočne dobre fungujúci systém, ktorý jednoducho má taký potenciál, ktorý by sa mohol skutočne aktívnym spôsobom zúčastniť na novele zákona. Priebeh reformy zatiaľ však nebol presvedčivo odkomunikovaný vo vzťahu k občanovi, ale ani vo vzťahu k prokurátorovi, ktorý je tiež občanom - voličom, ako proces, z ktorého by bola evidentná poctivá ambícia súčasnej vládnej koalície urobiť na prokuratúre pozitívne zmeny na odbornom základe a nie na báze reciprocity, k čomu sa vlastne posunul obraz reformy prezentovaný médiami.
Vrátim sa trošku k materiálom, ktoré iste rezonujú na verejnosti, objavili sa v médiách odbornej verejnosti. Povedzme si jedno, vláda sa už ani netají, že nad Generálnou prokuratúrou chce mať čoraz väčší vplyv, že návrh zákona smeruje k politizácii prokuratúry, že pripravované zmeny povedú k tomu, že výberové konania budú ovplyvňované politicky. Politický vplyv na prokuratúru je účelom zmeny zákona o prokuratúre. Európska komisia na presadzovanie demokracie pomocou práva, tzv. Benátska komisia, vo svojej správe o európskych normách, ktoré sa týkajú nezávislosti celého justičného systému a týkajú sa aj časti prokuratúry a ktorá bola schválená v decembri 2010 uvádza, že politické zasahovanie do činnosti prokuratúry je pravdepodobne také staré ako spoločnosť sama, a že v ranných spoločnostiach by rozhodne prokuratúra bola obvykle v rukách panovníkov, ktorí by vlastne ju využívali na trestanie svojich nepriateľov. História na to iste by našla viacero príkladov. Prokuratúra Slovenskej republiky je súčasťou ústavného zriadenia Slovenskej republiky, generálny prokurátor je ústavným činiteľom, ktorý nesie zodpovednosť za činnosť všetkých štátnych orgánov tvoriacich sústavu prokuratúry Slovenskej republiky.
Ústava konštituuje prokuratúru ako organický článok sústavy právnych záruk zákonnosti v demokratickom právnom štáte. Do jej pôsobnosti patrí ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb štátu. To znamená, že Ústava Slovenskej republiky neobmedzuje pôsobnosť prokuratúry v Slovenskej republike len na ochranu zákonom chránených záujmov štátu, teda nie je štátnym zastupiteľstvom. Ústava ju nezaraďuje ani medzi orgány výkonnej moci, jej postavenie pôsobnosť vymedzuje oddelene od výkonnej moci v samostatnej hlave nasledujúcej za hlavou upravujúcou súdnu moc. Zo systematického členenia prokuratúry v Ústave Slovenskej republiky, ako aj zo znenia samotnej ústavy a jej dôvodovej správy jednoznačne vyplýva, že medzi výkonnou mocou a prokuratúrou neexistujú žiadne ústavné väzby. Takéto väzby vylučuje už samotná pôsobnosť prokuratúry v Slovenskej republike, ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu uplatňovaním právnej zodpovednosti a zabezpečovaním nápravy nezákonnosti.
Navrhovaná právna úprava tento ústavný rámec ignoruje, popiera samostatnosť prokuratúry, funkčnú autonómiu generálneho prokurátora a vlastne neguje základné princípy usporiadania prokuratúry. Popiera aj medzinárodne všeobecne uznávanú neprípustnosť v závislosti trestného stíhania od politických koncepcií vlády, neberie do úvahy, že ministerstvo spravodlivosti je ústredným orgánom štátnej správy a ako také podlieha tiež dozorovým oprávneniam prokuratúry. Prokuratúra Slovenskej republiky je dobre fungujúca sústava štátnych orgánov, ktorá v rozsahu vymedzenom ústavou reálne chráni práva oprávnené záujmy fyzických osôb. So zreteľom na úlohy, ktoré patria do jej pôsobnosti, je dôležité pre každého obyvateľa tohto štátu, aby nedošlo k destabilizácii pomerov na prokuratúre a k zneužitiu na politické ciele. Pôvodný zákon, ktorý novelizujeme o prokuratúre, ako aj zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, sú v súlade s tým, čo možno očakávať od legislatívy demokratického štátu. Nenachádza sa v nich nič, čo by odporovalo ľudským právam a možno povedať, že práva a povinnosti prokurátorov sú stanovené so zvláštnym rešpektom voči právam jednotlivcov spolu s ustanoveniami zabezpečujúcimi riadne fungovanie prokuratúry. Toto sú slová, ktoré boli napísané v posudku a ktorý bol vlastne zameraný na preskúmanie návrhov týchto zákonov z hľadiska ich súladu s európskymi pravidlami vo veci ochrany ľudských práv, zásad právneho štátu a demokratického usporiadania spoločnosti s prihliadnutím na odporúčanie Rady Európy. Tento posudok bol vypracovaný generálnym prokurátorom Švajčiarska na základe poverenia Rady Európy.
Zákonodarca by teda nemal mať legitímny dôvod tento posudok ignorovať a schváliť novelu týchto zákonov bez toho, žeby nesledoval aj medzinárodné dokumenty. Čo je podstatné, ministerstvo spravodlivosti pristúpilo k tvorbe tohto zákona bez účasti zástupcov prokuratúry, bez toho, že by sa otvorila celospoločenská odborná diskusia, diskusia stavovských organizácií, odborníkov z fakúlt, prípadne vedeckých pracovísk. Ministerstvo spravodlivosti zvolilo skutočne neštandardný spôsob prípravy návrhu tohto zákona v spolupráci s ministerstvom vnútra vlastne vypracovalo paragrafové znenie návrhu zákona v zmysle zásady "o nich a bez nich". Predkladateľ si zrejme dostatočne neuvedomuje, alebo ani nechce uvedomiť, že právna úprava postavenia a pôsobnosti prokuratúry Slovenskej republiky, postavenia a práv povinnosti prokurátorov nemá byť predmetom experimentov či politických dohovorov toho, či iného vládneho zoskupenia, pretože následne nemožno vylúčiť jej zneužitie a tým ohroziť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb. Návrh zákona v takto predloženom znení nepochybne popiera autonómiu prokuratúry, generálneho prokurátora vo vzťahu k politickej moci a v podstate smeruje len k jedinému cieľu, ako som už uviedla, k spolitizovaniu prokuratúry.
Pokiaľ ide o jednotlivé ustanovenia, ktoré sú asi tým najväčším problémom, nemožno súhlasiť s navrhovanou právnou úpravou pokiaľ ide o funkciu asistenta prokurátora. Ak sa má zriadiť inštitút asistenta, tak na inom princípe ako to navrhuje ministerstvo spravodlivosti a pokiaľ tomu nebudú brániť finančné možnosti štátu. Zásadne však treba odmietnuť to, aby asistenti prokurátorov nahradili doterajších právnych čakateľov. Navrhovaná právna úprava o asistentovi prokurátora nahrádza doterajšiu tretiu časť zákona o prokurátoroch, právnych čakateľoch prokuratúry, ktorá upravuje postavenie právnych čakateľov prokuratúry, práv a povinnosti, vznik, zánik služobného pomeru, disciplinárnu zodpovednosť.
Skúsenosti jednoznačne potvrdzujú, že právni čakatelia prokuratúry sú v rámci prípravnej praxe riadne pripravení na výkon funkcie prokurátora, takúto záruku navrhovaná právna úprava nám nedáva. Naopak, vytvára priestor na to, aby do funkcie prokurátora boli vymenované osoby, ktoré nebudú riadne pripravené na tento výkon. Z navrhovanej právnej úpravy vyplýva, že právne postavenie asistenta prokurátora a jeho pracovná náplň neumožní riadnu prípravu asistenta prokurátora na výkon funkcie prokurátora. Túto prípravu nenahradí ani úspešné zvládnutie odbornej justičnej skúšky, nejde tu len o teoretické vedomosti, ale uchádzač by sa mal na funkciu prokurátora pripravovať na samostatný výkon. Hneď po zložení sľubu prokurátora musí byť pripravený na zvládnutie špecifických úloh, patriacich do pôsobnosti prokuratúry po odbornej i organizačnej stránke. Prokurátor nebude jeho školiteľom v tom zmysle, aby ho pripravoval na výkon funkcie prokurátora, práve naopak, ak bude kvalitne a zodpovedne plniť svoje úlohy, bude v záujme prokurátora, aby zostal jeho asistentom. Právny čakateľ prokuratúry v rámci prípravy na výkon funkcie vykonáva odbornú prax podľa vopred určeného rozvrhu a, samozrejme, sa venuje aj zvládnutiu špecifických úloh, ktoré ho ako prokurátora čakajú.
Počas prípravnej praxe na výkon funkcie sa prejaví aj jeho osobnostná stránka, charakter, morálne vlastnosti, ktoré by mali dávať záruku, že funkciu prokurátora bude riadne vykonávať. Na rozdiel od právneho čakateľa prokuratúry asistent bude musieť počas celej pracovnej doby vybavovať svoju agendu, agendu asistenta prokurátora, či plniť pomocné úlohy pre prokurátora. Výkon funkcie asistenta prokurátora nie je teda prípravou na výkon funkcie prokurátora. Asistent prokurátora môže predsa v takejto funkcií pracovať až do dôchodku, nemusí sa uchádzať o vykonanie odbornej skúšky a ak ju aj získa, nemá zaručené, že niekedy bude úspešný vo výberovom konaní na voľné miesto prokurátora, prípadne nemusí ani o funkciu prokurátora prejaviť záujem. Takýto krok vo svojej podstate znamená zrušenie prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora vo forme systematickej prípravy na výkon tohto povolania.
V Európe neexistuje snáď žiaden štát, ktorý by nemal prepracovaný systém prípravy na výkon povolania prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností pred ustanovením, alebo bezprostredne po ustanovení do funkcie. K problematike právnych čakateľov prokuratúry získala Generálna prokuratúra odpovede z temer šestnástich štátov Európy a myslím si, že v písomnej forme nám ich aj poskytla.
V nadväznosti na uvedené je potrebné zdôrazniť, že navrhovanej právnej úprave nepredchádzala žiadna analýza, komparatívne práce. Legitímne získanie moci považuje ministerstvo spravodlivosti za dostatočný dôvod na realizáciu svojich predstáv. V dôvodovej správe, ktorá sa obmedzila iba na ničím nepodložené tvrdenie, že doterajší systém obsadzovania funkčných miest prokurátorov, ktorý preferuje právnych čakateľov prokuratúry, že tento systém neobstál.
Pokiaľ ide o ďalšie ustanovenie, nemožno súhlasiť ani s navrhovanou právnou úpravou zákazu vydávania negatívnych pokynov. Právny poriadok pozná iba pokyny zákonné alebo nezákonné, prokurátori nesú osobnú zodpovednosť za výkon funkcie prokurátora, aj za vydanie alebo splnenie nezákonného pokynu. Podľa platného znenia zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch, každý prokurátor je povinný odmietnuť splnenie pokynu nadriadeného prokurátora, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie. Ak pokyn nadriadeného prokurátora považuje za rozporný s právnym predpisom či svojím právnym názorom, môže písomne požiadať nadriadeného prokurátora, aby mu vec odňal. Nadriadený prokurátor musí jeho žiadosti vyhovieť a vybavením veci poveriť iného prokurátora, či už vybaviť sám. Každý prokurátor má právo vykonávať funkciu prokurátora bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania. Taktiež je povinný vykonávať svoje služobné povinnosti nestranne, nesmie sa dať ovplyvniť individuálnymi či čiastkovými záujmami, záujmami politických strán, politických hnutí, či podľahnúť verejnej mienke alebo oznamovacím prostriedkom.
Pokyny nadriadených prokurátorov sú založené v spisoch, preto nie je problém zistiť či sú zákonné, alebo nie sú zákonné. Tvrdenie, ktoré je obsiahnuté v dôvodovej správe, že vydávanie tzv. negatívnych pokynov sa neosvedčilo je nepodložené, spracovateľ návrhu si nevyžiadal štatistické informácie, z ktorých by zistil, že pokyny, ktoré označuje ako negatívne pokyny sú vydávané celkom výnimočne. Ako sme už počuli za posledných sedem rokov boli vydané tri negatívne pokyny, o ktorých snáď bol aj problém zistiť, že vôbec také aj boli. Na vysvetlenie, aj tzv. negatívny pokyn vo význame nekonať, napr. pokyn zastaviť trestné stíhanie je vo svojej podstate pozitívnym pokynom v prípade, ak je trestné stíhanie neprípustné.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 platného zákona pokyn vydaný podriadenému prokurátorovi musí mať písomnú formu. To znamená, že zákonnosť pokynov je ľahko kontrolovateľná. A ak má spracovateľ návrhu podozrenie, že sú vydávané nezákonné, negatívne pokyny, potom by museli byť vydávané inou ako písomnou formou, čo by bolo tiež v rozpore so zákonom. Z toho vyplýva, že zákaz negatívnych pokynov nič nerieši a len sťaží organizáciu a riadenie práce na prokuratúre. Platná právna úprava inštitútu hierarchického odovzdávania pokynov je plne dostačujúca na legislatívne zabezpečenie potrebného stupňa nezávislosti. Preto snaha o legislatívnu zmenu nie je podložená ničím iným, len všeobecným postojom policajtov vychádzajúcim z ich nedostatočnej odbornosti, nekritického prístupu k vlastnej práci, ktorý snáď aj vedie k presvedčeniu, že prokuratúra nežaluje činy, ktoré boli podľa predstáv policajtov dostatočne preukázané. Namiesto zvýšenia odbornej úrovne policajtov volí predkladateľ legislatívneho návrhu útok na prokuratúru.
Pokiaľ ide o ďalšie ustanovenie, ktoré je takisto nóvum, týka sa čl. 1 bodu 9 § 10 ods. 2 a týka sa stanovísk, ktoré na návrh komisie pre vydávanie stanovísk vydáva minister spravodlivosti. Opäť citujem zo správy Benátskej komisie, kde sa uvádza, že existuje len niekoľko štátov Rady Európy, kde je prokuratúra súčasťou exekutívy a je podriadená ministerstvu spravodlivosti. Ako príklad je uvedené Rakúsko, Dánsko, Nemecko, Holandsko. Komisia konštatuje, že tendencia smerujúca k väčšej nezávislosti prokuratúry je oveľa rozšírenejšia ako trend k prokuratúre, ktorá by bola podriadená exekutíve, či s ňou bola spojená. V niektorých štátoch je podriadenosť prokuratúry exekutívnej moci skôr otázkou princípu ako reality v tom zmysle, že exekutíva je mimoriadne opatrná a nezasahuje do konkrétnych prípadov. No aj v takýchto systémoch pretrváva základný problém, lebo formálne záruky proti takémuto zasahovaniu neexistujú.
V Slovenskej republike prokuratúra je súčasťou ústavného zriadenia, nie je súčasťou exekutívy, nie je podriadená ministerstvu spravodlivosti. Ako som už povedala, medzi výkonnou mocou a prokuratúrou neexistujú žiadne väzby. Navrhovaná právna úprava tento ústavný rámec ignoruje, popiera samostatnosť prokuratúry. Nestrannosť prokuratúry musí byť funkčná, nielen formálna. Funkčnú samostatnosť prokuratúry nie je možné presadiť, ak zákonodarca prizná výkonnej moci vo vzťahu k prokuratúre oprávnenia personálneho a organizačného charakteru, vrátane oprávnenia riadiť či usmerňovať činnosť prokurátorov. Predložený návrh zákona ignoruje medzinárodne všeobecne uznávanú neprípustnosť závislosti trestného stíhania od politických koncepcií vlády, abstrahuje od skutočnosti, že ministerstvo spravodlivosti je ústredným orgánom štátnej správy ako takej, podlieha dozorovým oprávneniam prokuratúry netrestnej oblasti. Prokuratúra je oprávnená v rozsahu ustanovenom zákonom vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, to znamená, že aj ministerstvom spravodlivosti a to preskúmavaním zákonnosti ním všeobecne vydaných záväzných právnych predpisov, normatívnych právnych aktov a rozhodnutí v jednotlivých veciach v oblasti verejnej správy, ako aj vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti. Z toho teda vyplýva, že ministerstvo spravodlivosti, ktorého činnosť podlieha kontrolnej právomoci prokuratúry, je predkladateľom takej právnej úpravy, ktorá mu umožní dávať záväzné stanoviská prokurátorom ako majú uplatňovať zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy aj pri vykonávaní dozoru, či ministerstvo spravodlivosti dodržiava zákonnosť.
Z dôvodovej správy k pôvodnému zákonu o prokuratúre a medzinárodných dokumentov týkajúcich sa postavenia pôsobnosti organizácie a riadenia práce na prokuratúre vyplýva, že hierarchické usporiadanie prokuratúry je nevyhnutným predpokladom pre jej riadne fungovanie. So zreteľom na uvedené je neprípustná taká právna úprava, ktorá by umožnila, aby minister spravodlivosti, úradníci ministerstva boli oprávnení riadiť činnosť prokurátorov prostredníctvom stanovísk, ktoré by prokurátorom, záväzne pod sankciou disciplinárnej zodpovednosti, určovali ako majú uplatňovať zákony a ostatné všeobecne právne predpisy. Prokurátori musia uplatňovať zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy v súlade so zákonom sľubom, ktorý zložili. Za porušenie svojich povinností sú disciplinárne zodpovední. Pokiaľ ide o postavenie štátnych úradníkov, toto je založené na vzťahu vertikálnej subordinácie, nemusia mať právnické vzdelanie a nenesú ani žiadnu zodpovednosť za činnosť prokuratúry a žiadnu zodpovednosť nebudú niesť ani za nezákonné či nesprávne výkladové stanoviská. A takúto zodpovednosť nemá ani minister spravodlivosti.
V ďalšom ma zaujala navrhovaná právna úprava, a to zverejňovania a sprístupňovania rozhodnutí prokurátora. V danom prípade to má byť ďalším kľúčovým bodom reformy. Navrhovaná právna úprava však nielenže nechráni, ale ani neumožňuje chrániť ústavné právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, cti, či dobrej povesti, ochranu mena, súkromného rodinného života. Anonymizácia údajov pred zverejnením rozhodnutia na webovom sídle prokuratúry nepostačuje. Často už na základe samotného skutku možno zistiť, koho sa rozhodnutie týka. Naviac z navrhovaného znenia nie je zrejmé, po akú dobu majú byť rozhodnutia uverejnené na internetovej stránke Generálnej prokuratúry. A pokiaľ ide o ich množstvo, sú to ročne desiatky tisíc týchto rozhodnutí.
Súhlasiť nemožno ani so sprístupňovaním neprávoplatných rozhodnutí verejnosti. Kto má právo nazerať do spisu, robiť si z neho odpisy, výpisy, ustanovujú osobitné zákony upravujúce procesné práva a povinnosti. Navrhované znenie je neprijateľné, môže viesť k mareniu trestného konania, nemožno vylúčiť, že k informáciám o prebiehajúcom trestnom konaní sa môžu dostať aj osoby, ktoré potenciálne môžu byť podozrivé a k uvedeným informáciám by nemali mať prístup ani z dôvodov operatívno-taktických. V Slovenskej republike platí zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý ustanovuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Tento zákon platí aj pre prokuratúru. Ak by mala byť prijatá navrhovaná právna úprava § 55m, potom nech sú na internete uverejňované aj všetky rozhodnutia ďalších orgánov činných v trestnom konaní. Tým mám na mysli vyšetrovateľov všetkých ozbrojených zložiek, či už Policajného zboru, Colnej správy, Vojenskej polície. V opačnom prípade navrhovaná právna úprava nemá žiadnu logiku a neplní svoj cieľ, nemožno ju považovať za nič iné, než za snahu spochybňovať zákonnosť rozhodovacej činnosti prokurátorov pred laickou verejnosťou.
Taktiež by som rada videla, že by sa na webovej stránke objavovali aj rozhodnutia o odmietnutí veci. Tie sa však týkajú vyšetrovateľov. Dnes sme svedkami zápasu o otvorenú justíciu, otvorenú prokuratúru a ja predpokladám, že v ďalšom období budeme svedkami zápasu o otvorenú políciu. A v tejto súvislosti sa už tiež teším na rozhodnutia policajných orgánov. A ak budú tak zmysluplné, ako napríklad toto, ktorého výrok citujem: "Doposiaľ nestotožnená osoba vystupujúca v pozícii dekana fakulty XY, univerzity XY, aby som zachovala anonymitu, v rokoch od - do." Čiže skutočne nebude potrebná v tomto prípade žiadna anonymizácia, lebo nikto, iba celé Slovensko bude vedieť, o ktorého dekana ide, o akú osobu, kde a čoho sa dopustil. Okrem toho navrhované znenie zákona nie je jednoznačné, pripúšťa rôzne výklady. Ak by mala byť prijatá takáto osobitná právna úprava vo vzťahu k prokuratúre, bude potrebné presne vymedziť, ktoré rozhodnutia prokurátora majú byť zverejnené.
Problematike zodpovednosti prokuratúry pred verejnosťou sa venuje aj správa Benátskej komisie, kde sa uvádza, že: "Ak je prokuratúra nezávislá, je potrebné uplatniť niektoré konkrétne nástroje jej zodpovednosti. Jedným z nich môže byť povinnosť generálneho prokurátora predkladať verejné správy. Či tieto správy treba predkladať parlamentu alebo orgánu výkonnej moci, to môže závisieť od súčasne platného modelu, ako aj od tradícií jednotlivých štátov. Generálny prokurátor by v takejto správe mal poskytnúť transparentné informácie o tom, ako boli implementované všeobecné pokyny od výkonnej moci. Pri stanovovaní noriem v tejto oblasti majú dôležitú úlohu smernice vzťahujúce sa na výkon funkcie prokurátora, ako aj etické kódexy. Tieto dokumenty si môžu schváliť orgány prokuratúry samy, alebo ich môže prijať parlament alebo vláda." Koniec citátu.
Týmto požiadavkám v plnom rozsahu vyhovuje aj právna úprava ustanovenia § 11 zákona o prokuratúre, ktorá ukladá povinnosť generálnemu prokurátorovi podávať Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti a ustanovenia ďalších zákonov, ktoré sa týkajú poskytovania informácií verejnosti.
Zo správy Benátskej komisie, ani z iného medzinárodného dokumentu nevyplýva povinnosť prokuratúry zverejňovať rozhodnutia prokurátorov na internete. Pri porovnávaní právnych úprav sa zistilo, že možnosť týkajúca sa zverejňovania právoplatných rozhodnutí prokurátora na webových stránkach prokuratúry nepozná žiadna z krajín Európskej únie.
V ďalšom bode sa venuje uvedený návrh zákona v súvislosti so zánikom vojenských prokuratúr aj ďalším súvisiacim ustanoveniam, ktoré sa teda týkajú zrušenia. Je tu tiež nevyhnutné jednoznačne ustanoviť právnych nástupcov nielen vo vzťahu k agende vojenských prokuratúr, ale aj vo vzťahu k právnym vzťahom finančne zapojených na rozpočet ministerstva obrany, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a vo vzťahu k právnym vzťahom finančne zapojených na Generálnu prokuratúru.
Nie je taktiež žiaden rozumný dôvod na to, ako to vyplýva z uvedeného návrhu, aby hnuteľný, nehnuteľný majetok, ako aj ostatné majetkové hodnoty využívali, ktoré celé desaťročia využívali doposiaľ vojenské prokuratúry na plnenie úloh prokuratúry, zostali v správe ministerstva obrany. Zrušením vojenských prokuratúr nedochádza k zrušeniu agendy, ich agenda v plnom rozsahu prechádza na iné prokuratúry. To znamená, že od nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy, na základe ktorej dôjde k zrušeniu vojenských prokuratúr, konanie o trestných činoch uvedených v § 16 Trestného poriadku bude patriť do právomoci nevojenských prokuratúr a že tieto nevojenské prokuratúry musia byť takisto personálne, materiálne posilnené minimálne v takom rozsahu, aký bol nevyhnutný na vybavovanie týchto vecí vojenskými prokuratúrami.
Výberové konania. Je to opäť článok, ktorý skutočne vzbudzuje pozornosť. Uchádzač o funkciu prokurátora sa má brániť pred výberovou komisiou proti výhradám uplatneným na internete neznámymi ľuďmi. Anonymne a teda beztrestne, bez akejkoľvek zodpovednosti sú schopní na internetových stránkach kritizovať, spochybňovať, osočovať a takáto právna úprava hraničí s pranierovaním uchádzačov o funkciu prokurátora. Obdobne, aký význam má písomné vyhlásenie uchádzačov o funkciu prokurátora, v ktorom bude uvedený zoznam jemu blízkych osôb na prokuratúre, súde, ministerstve spravodlivosti, vrátane rozpočtových, príspevkových organizácií?
Výhrady treba mať aj voči právnej úprave, kde sa hovorí o výberovom konaní verejnom. Podľa navrhovaného znenia výberovým konaním na funkciu prokurátora sa overujú schopnosti, odborné znalosti, zdravotný stav, psychická vyrovnanosť uchádzača, aj ďalšie skutočnosti, ktoré bude potrebné overiť vzhľadom na povahu povinností prokurátora. Verejné overovanie zdravotného stavu či psychickej vyrovnanosti asi už je v rozpore s ústavnými právami.
Právnu úpravu, ktorá priznáva ministrovi spravodlivosti právo navrhovať členov výberovej komisie na obsadenie voľného miesta prokurátora alebo vedúceho prokurátora, členov disciplinárnej komisie, či členov odvolacej disciplinárnej komisie možno považovať za neprípustný zásah do samostatnosti prokuratúry. Za takýto zásah možno považovať aj navrhované oprávnenie verejného ochrancu práv a najmä oprávnenie ministra spravodlivosti podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti ktorémukoľvek prokurátorovi so všetkými právnymi následkami, ktoré z toho vyplývajú.
Predložené znenie je v rozpore aj s viacerými medzinárodnými dokumentami, podľa ktorých by sudcovia a prokurátori sa mali podieľať na voľbe a kontrole vlastných profesijných orgánov a do ich výberu a hodnotenia by nemala zasahovať výkonná moc, ani žiadna iná. Nebezpečenstvo, že v rámci monolitického systému prokuratúry budú pokyny zhora mať väčšiu váhu ako zákon. Pri príprave vymenovania kvalifikovaných prokurátorov bude skutočne užitočný aj názor odborníkov. Toto sa však dá ideálne dosiahnuť iba v rámci existencie nezávislého orgánu ako demokraticky legitimizovanej Rady prokurátorov alebo Rady starších prokurátorov, ktorých skúsenosti umožnia navrhovanie vhodných kandidátov na vymenovanie do týchto pozícií. Takýto orgán by mohol konať na základe odporúčaní generálneho prokurátora s tým, že daný orgán má právo zamietnuť vymenovanie konkrétnej osoby, ale len s riadnym odôvodnením.
Z navrhovanej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že za slová o transparentnosti výberu prokurátorov sa skôr skrýva zámer politicky ovplyvniť personálne zloženie prokuratúry prostredníctvom výberových komisií zložených prevažne z politicky nominovaných členov. Rovnaký zámer vyplýva aj z novelizácie ustanovení o disciplinárnom konaní proti prokurátorom. Navrhovaná právna úprava nie je teda ničím iným, než snahou získať oprávnenie rozhodovať o tom, kto konkrétne bude nositeľom prokurátorských oprávnení, kto bude prokurátorom. V konečnom dôsledku tak získa politická moc vplyv na činnosť prokuratúry v Slovenskej republike.
Záverom možno konštatovať, že všetky navrhované prechodné ustanovenia v závere návrhu zákona porušujú ústavný zákaz retroaktivity, ústavný princíp právnej istoty, ochrany legálne nadobudnutých práv a že teda takto navrhovaná právna úprava je účelová a len preto, aby sa zmena voľby generálneho prokurátora zviezla s niečím ďalším a nebila toľko do očí. Takže z týchto vyjadrení rozhodne uvedený návrh zákona nie je možné podporiť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
