Videokanál poslanca

Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za faktické poznámky, ale ako sme si to mohli vypočuť, naši kolegovia naďalej nechcú pochopiť, prečo je pre nás, pre národnostné menšiny, tento návrh ústavného zákona neprijateľný. Chcem vás upozorniť na to, že záujmom celého politického spektra v súčasnosti musí byť to, aby v krajine vládol národnostný zmier a pokoj, aby sme sa mohli sústrediť na také spoločenské problémy, ktoré trápia všetkých občanov bez ohľadu na ich národnosť. A verte mi, že takýchto problémov máme v súčasnosti viac než dosť. Práve preto opätovne vás prosím, berte do úvahy nás spoločný záujem. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctená Národná rada, v slovenskom zákonodarnom zbore od roku 2010 pribudli nové a nové legislatívne iniciatívy a vyhlásenia, ktoré určitým spôsobom reagujú na zákony iného štátu. Po prvýkrát to bol zákon o štátnom občianstve, ďalšia takáto iniciatíva bola reakcia slovenského parlamentu na základný zákon Maďarska formou vyhlásenia. A teraz je tu na našom stole ďalší návrh, a to taktiež reakcia na maďarskú ústavu formou novelizácie Ústavy Slovenskej republiky. Osobne si myslím, že v súčasnosti nás trápia oveľa väčšie hospodárske a spoločenské problémy, ktorými by sme sa mali vecne zaoberať.
Ale keď už tento návrh predložili, nedá mi nezapojiť sa do diskusie o ňom. Pre tu žijúce národnosti je úplne jedno, čo obsahuje ústava inej krajiny, pretože pre nás to nemá žiadnu právnu relevanciu. Právne následky pre príslušníkov národnostných menšín prinesie len a len ústava a zákony Slovenskej republiky. O tejto skutočnosti netreba ani debatovať, netreba to zdôrazňovať žiadnymi parlamentnými vyhláseniami, pretože je to nespochybniteľný fakt. Bohužiaľ, vždy, keď sa zákonodarcovia snažia nejakým spôsobom reagovať na vyhlásenia, zákony alebo aj ústavu Maďarskej republiky, vždy sa to valí na nás, na tu žijúcich Maďarov, občanov tejto republiky. My strpíme negatívne následky nezhôd, ktoré sa vytvárajú medzi politikmi oboch krajín. Zdá sa, ako keby Maďari na Slovensku boli istými rukojemníkmi štátu v bojovej pohotovosti. My však nechceme žiť na Slovensku ako rukojemníci, ale ako plnohodnotní a plnoprávni občania. Ctená Národná rada, treba už konečne skonštatovať, že kolektívne práva nie sú práva od čerta. Pri prvom čítaní tohto zákona sa neustále hovorilo o tom, ako by priamym následkom zabezpečenia kolektívnych práv pre národnostné menšiny bolo rozbitie celistvosti alebo porušenie územnej integrity Slovenskej republiky. Početné zahraničné príklady však svedčia o pravom opaku tohto tvrdenia. Úspešná a spokojná národnostná menšina, ktorá má zakotvené právo na všestranný rozvoj individuálne, aj kolektívne, nielenže neohrozuje integritu, ale práve naopak, je stabilizujúcim faktorom v spoločenskom dianí. Dovoľte, aby som vás upozornil na to, že kolektívne práva sú zakotvené v našej ústave, hoci nie explicitne. K objasneniu toho mi dovoľte, aby som definoval čo sú vlastne kolektívne práva.
Podľa rumunského politológa Valerius Stojča, citujem: "Kolektívne práva sú také individuálne práva, ktoré si vyžadujú určitý kolektívny inštitucionálny rámec, v ktorom môžu byť uplatnené." Koniec citátu. Existuje totiž skupina individuálnych práv, ktoré zo svojej povahy nie je možné uplatniť individuálne, len v spojitosti s inými ľuďmi, teda v kolektíve. Ktoré sú tieto práva? Je to napríklad právo zhromažďovať sa, združovať sa, vytvoriť politické strany alebo aj sloboda náboženského vyznania a viery. Patria sem takisto práva príslušníkov národnostných menšín na vzdelanie v ich jazyku, právo používať ich jazyk v úradnom styku, právo zúčastňovať sa riešení veci týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín. A nepochybne sem patrí aj právo národov, to znamená aj národa slovenského na sebaurčenie, na ktoré sa odvoláva preambula, aj naša ústava. Všetky tieto práva sú takého charakteru, ktoré jednoducho nie je možné uplatniť inak ako kolektívne spolu s ostatnými príslušníkmi danej skupiny bez ohľadu na to, či ide o národnostnú menšinu alebo skupinu ľudí zhromažďujúcich sa na inej ako národnostnej alebo etnickej báze. To, že kolektívne práva existujú, ba čo viac, vzájomne sa nevylučujú s individuálnymi právami, dokázalo už viacero politológov a právnikov. Stačí si preštudovať rôzne medzinárodné štúdie a publikácie, ktoré boli v tejto problematike zverejnené. Nezabudnite, prosím, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ak zahlasujete za tento návrh novelizácie ústavy, spochybňujete všetky práva národnostných menšín, ktoré sú zakotvené v ústave a ktoré nie je možné uplatniť inak ako kolektívne. Ak vylúčenie uznania kolektívnych práv sa bude týkať len národnostných menšín v takom znení, ako to navrhuje opozičný SMER, nebude to ničím iným ako tvrdou a jasnou diskrimináciou tu žijúcich národností a spochybnením všetkých zákonov, ktoré zakotvujú ich práva.
Vážené dámy, vážení páni, vďaka tomu, že terajšie vládne strany dokázali spolupracovať a nájsť spoločnú reč, sa od roku 2010 zmiernilo národnostné napätie medzi väčšinovým národom a národnostnými menšinami. Domnievam sa, že v tejto politike musíme pokračovať, pretože v takýchto ťažkých časoch si nemôžeme dovoliť, aby sa vyostrilo napätie v spoločnosti. Čakajú nás parlamentné voľby. Aj preto si myslím, že Národná rada by nemala pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona, preto v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku týmto dávam procedurálny návrh, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní tohto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

Vážení kolegovia, na vaše faktické poznámky, by som chcel zareagovať len jedinou myšlienkou. Rozširovaním práv posilňujeme vlastne právny štát a som presvedčený, že tento zákon slúži dobru slovenských občanov bez ohľadu na to, či ide o Slovákov, Maďarov, Rusínov alebo Rómov, ba čo viac, zvýši aj medzinárodnú prestíž Slovenskej republiky. Prosím vás všetkých, pani poslankyne a páni poslanci, aby ste brali do úvahy tieto faktory pri rozhodovaní o osude tohto zákona. Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v Národnej rade Slovenskej republiky už býva zvykom, že otázky, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom týkajú národnostných menšín na Slovensku, vyvolávajú hysterické reakcie hlavne opozičných poslancov. Nebolo to inak ani pri prvom čítaní návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Som presvedčený že v rozsiahlej diskusii pri prvom čítaní tohto návrhu zákona v marci mal každý opozičný poslanec dostatok priestoru na predloženie svojich námietok proti vládnemu návrhu, ale, ako to vidíme, nestačilo to. Opozícia naďalej zneužíva túto príležitosť na rozdúchavanie vášní a šírenie nenávisti. Robí to aj tým, že sa snaží zavádzať o jednotlivých ustanoveniach zákona a silou-mocou sa snaží presviedčať verejnosť o tom, že zákon uprednostňuje jazyk národnostných menšín pred štátnym jazykom. To je však jednoznačne klamstvo a zavádzanie. Tento zákon nesmeruje proti nikomu. Tento zákon má jeden jediný účel. Totiž tam, kde žije určitý počet príslušníkov národnostnej menšiny, podľa návrhu zákona by to malo byť 15 %, umožní používať aj jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku, zdôrazňujem slovo aj. Teda popri štátnom jazyku by sa mohol používať aj iný ako štátny jazyk. Vôbec nevidím problém ani žiadnu diskrimináciu v tom, že na príslušných úradoch by mali pracovať aj ľudia, ktorí ovládajú jazyk menšiny. Podľa logiky opozície by bola diskrimináciou aj podmienka ovládania napr. angličtiny alebo nemčiny pri určitých pracovných pozíciách. Uznajte, pani poslankyne a páni poslanci, žeby takéto tvrdenie bolo nezmyslom.
Najviac sa tu hovorilo o tom, že tento návrh zákona je absolútne zbytočný a nepotrebný, pretože existujúce zákony dostatočným ba nadštandardným spôsobom upravujú používanie jazykov menšín. V súvislosti s týmto tvrdením musím povedať niektoré zásadné veci. To, či súčasná právna úprava dostatočným spôsobom zabezpečí menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky možnosť používať svoj jazyk v úradnom styku a na verejnosti, môžu potvrdiť len samotní príslušníci týchto menšín. Oni totiž najviac pociťujú túto potrebu, a nie opoziční poslanci. Keď niekto vyhlási, že tento zákon je zbytočný, tak hovorí aj to, že národnostné menšiny na Slovensku sú zbytočné. Po druhé, bolo by žiadúce, keby už niekto jasne povedal, čo je vlastne štandard v oblasti jazykových práv, na ktoré sa neustále odvoláva v tomto kruhu. Takýto štandard spoločná legislatíva ani smernica, ktorá by sa týkala tejto problematiky, totiž v Európe okrem Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov neexistuje. Aj charta znamená len odporúčanie, z ktorého si každý jeden štát dá také predsavzatia, ktoré považuje za vhodné.
V jednotlivých členských štátoch existujú len lepšie a horšie príklady na riešenie používania jazykov. Môžeme uviesť mnoho príkladov, keď legislatíva daného štátu vysoko nad rámec slovenskej legislatívy, či už ide o Fínsko v prípade švédskej menšiny, Španielsko v prípade Kataláncov alebo Taliansko v prípade Nemcov v južnom Tirolsku. Mnoho pozitívnych prípadov tu už vymenoval aj pán podpredseda vlády vo svojom úvodnom príhovore hovoriac o právnej úprave v Českej republike, v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku a v Rakúsku.
Samozrejme, slovenská právna úprava nie je tá najhoršia v Európe. Ale komu za to môžeme vďačiť? Všetko to, čo pozitívne sa udialo v poslednom období v tejto oblasti, sa neuskutočnilo vďaka opozičným poslancom. S tým súčasná opozícia nemala nič dočinenia. Tieto pozitívne zákony a právne úpravy sa prijali za prvej a druhej Dzurindovej vlády. Poslanci súčasnej vládnej koalície, ktorí boli členmi zákonodarného zboru, už v tomto období zahlasovali za tieto zákony. Vďaka ich pozitívnemu prístupu bola založená aj Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne. Za tento ich postoj sa im chcem úprimne poďakovať. A verím, že v tomto pozitívnom trende dokážeme spolu pokračovať aj pri hlasovaní o tomto zákone. Súčasne vládna koalícia vo svojom programe si predsavzala vrátiť sa k tej praxi, ktorá tu bola pred vládou Roberta Fica. Naším spoločným záujmom je, aby na Slovensku vládla normálna priateľská atmosféra a aby sa vytvoril rovný partnerský vzťah medzi Slovákmi a tu žijúcimi národnosťami, pretože takto je to ľudské a pre nás prirodzené.
Vážený pán predsedajúci, ctená Národná rada, súčasná diskusia o návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín svedčí o tom, akoby sa niektorí slovenskí zákonodarcovia báli Maďarov na Slovensku. Maďarov sa však netreba báť, pán poslanec Maďarič, s Maďarmi treba spolupracovať.
Viackrát ste sa opýtali na to, prečo sa tento zákon nepredloží až po uskutočnení sčítania obyvateľov, pričom stále prehlasujete, že Slováci sú diskriminovaní na národnostne zmiešaných územiach. Keby to tak bolo, tak by národnostné menšiny pri sčítaní obyvateľov neboli vystavené hrozbe, že ich počet všade klesá. Ich počet totiž výrazne klesol aj pri poslednom sčítaní. A o tom sa veľmi málo hovorí. Napr. v prípade maďarskej menšiny bol medzi počtom podľa sčítaní v rokoch 1991 a 2001 rozdiel až 47 000 ľudí. To znamená, o toľko bolo Maďarov pri poslednom sčítaní obyvateľov menej. Je to obrovské číslo a obávame sa, že teraz to môže byť ešte horšie.
Naším záujmom a, verím, naším spoločným záujmom je, aby si národnostné menšiny na Slovensku zachovali svoju identitu, svoju kultúru, aby mohli bez obáv používať a pestovať svoj jazyk. V tom im musíme pomáhať aj prostredníctvom prijatia tohto návrhu zákona, pretože, verte mi, ak sa používanie menšinových jazykov zužuje na kuchynskú úroveň, teda na používanie len v súkromí, tieto jazyky odumierajú a ich používatelia sa asimilujú. Neverím, že záujmom dnešnej opozície je asimilovanie tu žijúcich národností.
Dámy a páni, nezabudnite, že aj my máme zodpovednosť voči Slovákom, našim rodákom žijúcim za hranicami Slovenska na území iných štátov. Som presvedčený, že môžem očakávať od vlád týchto štátov poskytnutie takého rozsahu práv národnostným menšinám, teda aj našim rodákom, aký poskytujeme aj my našim národnostiam. Slovami Jána, Ježiša Krista, rob ostatným to, čo chceš, aby oni robili tebe, alebo, opačne, čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty druhým. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Matovič, od čias založenia Prvej československej republiky sme nikdy nepotrebovali maďarské štátne občianstvo k tomu, aby sme ostali Maďarmi. Nepotrebovali sme to na podporu svojej identity. Cítime sa ako Maďari, ktorí žijú v Slovenskej republike. Ale, pán poslanec, opravte ma, ak sa mýlim, ale myslím si, že teraz rokujeme o návrhu zákona o slovenskom štátnom občianstve. Nie sme v maďarskom parlamente, ale na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Od čoho sa bojíte, pán Matovič? Ja si myslím, že práve preto je potrebné zmeniť zákon o slovenskom štátnom občianstve, lebo reaguje na zákon inej krajiny. Ďakujem.

Vzhľadom na termín prerokúvania návrhu zákona je potrebné upraviť navrhovanú účinnosť tak, aby nedošlo k retroaktivite zákona. Súčasne sa navrhujú s tým súvisiace legislatívne úpravy v čl. I a v čl. II návrhu zákona.
V čl. I v 2. bode v § 7 ods. 7 a v čl. II sa slová "31. decembra 2010" nahrádzajú slovami "28. februára 2011". A v čl. III sa slová "1. januára 2011" nahrádzajú slovami "1. marca 2011." Ďakujem.

Vážený pán predseda, ctená Národná rada, možno bude pre vás prekvapivé, čo teraz poviem. Tu i v tejto sále sedí 150 osôb s dvojakým štátnym občianstvom. Možno to znie čudne, ale je to pravda. Tým, že Slovenská republika sa v roku 2004 za druhej Dzurindovej vlády stala členom Európskej únie, každý jeden jej občan sa stal zároveň aj občanom väčšieho celku, teda európskeho spoločenstva. Volíme svojich poslancov, zástupcov do Európskeho parlamentu, náš právny systém sme harmonizovali s európskym. Európski úradníci sa dostanú k rôznym údajom, ktoré sa týkajú nášho národného hospodárstva, spoločenského života, právneho systému. Zároveň sa naša krajina stala aj súčasťou euroatlantického obranného systému. To znamená, že údaje o obranyschopnosti krajiny, o našej pripravenosti, vybavenosti, pohotovosti z hľadiska Severoatlantickej aliancie aj pre osoby, ktoré nemajú slovenské štátne občianstvo a nemajú žiadny vzťah k našej republike.
Je zaujímavé, že vtedy, keď sme sa zaradili do týchto euroatlantických štruktúr, žiadna z dnešných relevantných parlamentných strán proti tomu neprotestovala. Áno, bolo to prirodzené, veď štáty, ktoré sú spolu s nami členmi týchto štruktúr, vrátane Maďarskej republiky sú našimi spojencami a nemáme pred nimi čo tajiť. A to je jeden z dôležitých faktorov, na čo by sme nemali zabudnúť, keď rozhodujeme o otázke slovenského štátneho občianstva.
Nepochybne zákon, ktorý je momentálne ešte v platnosti a ktorý chceme zmeniť, platí nielen pre občanov maďarskej národnosti na Slovensku, ale nedá sa nespomenúť aj to, že predchádzajúca úprava vznikla ako reakcia na zákon Maďarskej republiky, ktorým bol umožnený Maďarom žijúcim v susedných krajinách individuálne, zdôrazňujem individuálne, nie automaticky a nie masovo, získať maďarské štátne občianstvo, pokiaľ sa tak rozhodnú. Je ironické, že tento tzv. proti zákon nesplnil ani ten základný cieľ, na ktorý bol vytvorený.
Práve v posledných dňoch bola zverejnená informácia, že v dôsledku tejto právnej úpravy stratilo svoje slovenské štátne občianstvo 25 ľudí, z nich iba jeden v dôsledku toho, že sa uchádzal o maďarské štátne občianstvo. Tí, ktorí si tento zákon vymysleli, potrestali takých občanov, ktorí s týmto celým problémom medzi Slovenskou a Maďarskou republikou nemajú nič spoločné. Tento proti zákon splnil len jeden jediný cieľ, a to je zastrašovanie.
Pre nás tento predložený pozmeňovací návrh znamená, aby naše zákonodarstvo už nepozeralo na Maďarov žijúcich na Slovensku ako na potenciálnych zradcov, aby sme neboli považovaní za nepriateľov vlastnej krajiny. Pán prezident Gašparovič pri stretnutí s prezidentom Maďarskej republiky Pálom Schmidtom v súvislosti s touto otázkou spomenul, že citujem: "Vytvárať takto vzťah občana k cudziemu štátu, k novému štátu, ktorý sa v budúcnosti môže rozhodovať, na akú stranu v niektorých krízových otázkach sa postaví, nie je dobré."
Neviem, na aké krízové situácie myslel, pán prezident. Ja osobne, ako aj strana MOST - HÍD sme presvedčení, že Slovenská republika a Maďarská republika vďaka svojej geopolitickej polohe a situácii sú vzájomne na seba nesmierne odkázané. My sa máme pripraviť nie na krízové situácie, nie na spory, ale na neustálu spoluprácu a hľadanie spoločných bodov.
Pán prezident očakáva od predstaviteľov menšín lojalitu. Pánovi prezidentovi môžem odpovedať len slovami predsedu najsilnejšej opozičnej strany pána Roberta Fica, podľa ktorého slovenská politická elita podcenila lojalitu Maďarov na Slovensku. V tomto s pánom Ficom môžem len súhlasiť. Podľa môjho názoru niet väčšej lojality ako žiť, pracovať, platiť dane, dodržiavať zákony a vytvárať materiálne a duševné hodnoty, s ktorými obohacujeme krajinu tu na Slovensku. Domnievam sa, že lojalitu nie je možné vynútiť, lojalitu je možné len si zaslúžiť.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, netreba zabudnúť na to, že nielen občan má pestovať určitý pozitívny vzťah k štátu, ktorého je občanom, ale aj štát musí budovať kladný vzťah voči svojim občanom. Vytvárať také podmienky, aby každý občan tejto republiky považoval Slovensko za svoju domovinu, za svoju krajinu. Ak sa politická garnitúra na Slovensku bude dívať na občanov inej ako slovenskej národnosti ako na škodnú, nemôže očakávať od príslušníkov týchto národností bezpodmienečný pozitívny vzťah. Strana MOST - HÍD bola založená práve preto, aby sme napomohli budovaniu pozitívneho vzťahu medzi Slovákmi, Maďarmi a ďalšími tu žijúcimi národnosťami.
Vážená Národná rada, pri rozhodovaní o zákone o štátnom občianstve nezabúdajme, že boli časy, keď sa odoberalo štátne občianstvo ľuďom maďarskej národnosti proti ich vôli na základe kolektívnej viny. Maďari ani vtedy nechceli opustiť túto krajinu, lebo napriek všetkým problémom a nezhodám, je to naša domovina. Tu sme sa narodili, tu chceme žiť a tu chceme aj zomrieť. Ale sme Maďari a máme tak isto silný vzťah k maďarskému národu prostredníctvom jazyka, kultúry a histórie. Je to prirodzené, ale táto seba definícia, táto identita nikdy nesmerovala proti slovenskému národu. A to je to najdôležitejšie.
Prosím vás preto, aby ste podporili tento návrh zákona a netrestali vlastných občanov. Ďakujem za pozornosť. Vážený pán predseda, ešte mám pozmeňujúci návrh.