Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v Národnej rade Slovenskej republiky už býva zvykom, že otázky, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom týkajú národnostných menšín na Slovensku, vyvolávajú hysterické reakcie hlavne opozičných poslancov. Nebolo to inak ani pri prvom čítaní návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Som presvedčený že v rozsiahlej diskusii pri prvom čítaní tohto návrhu zákona v marci mal každý opozičný poslanec dostatok priestoru na predloženie svojich námietok proti vládnemu návrhu, ale, ako to vidíme, nestačilo to. Opozícia naďalej zneužíva túto príležitosť na rozdúchavanie vášní a šírenie nenávisti. Robí to aj tým, že sa snaží zavádzať o jednotlivých ustanoveniach zákona a silou-mocou sa snaží presviedčať verejnosť o tom, že zákon uprednostňuje jazyk národnostných menšín pred štátnym jazykom. To je však jednoznačne klamstvo a zavádzanie. Tento zákon nesmeruje proti nikomu. Tento zákon má jeden jediný účel. Totiž tam, kde žije určitý počet príslušníkov národnostnej menšiny, podľa návrhu zákona by to malo byť 15 %, umožní používať aj jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku, zdôrazňujem slovo aj. Teda popri štátnom jazyku by sa mohol používať aj iný ako štátny jazyk. Vôbec nevidím problém ani žiadnu diskrimináciu v tom, že na príslušných úradoch by mali pracovať aj ľudia, ktorí ovládajú jazyk menšiny. Podľa logiky opozície by bola diskrimináciou aj podmienka ovládania napr. angličtiny alebo nemčiny pri určitých pracovných pozíciách. Uznajte, pani poslankyne a páni poslanci, žeby takéto tvrdenie bolo nezmyslom.
Najviac sa tu hovorilo o tom, že tento návrh zákona je absolútne zbytočný a nepotrebný, pretože existujúce zákony dostatočným ba nadštandardným spôsobom upravujú používanie jazykov menšín. V súvislosti s týmto tvrdením musím povedať niektoré zásadné veci. To, či súčasná právna úprava dostatočným spôsobom zabezpečí menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky možnosť používať svoj jazyk v úradnom styku a na verejnosti, môžu potvrdiť len samotní príslušníci týchto menšín. Oni totiž najviac pociťujú túto potrebu, a nie opoziční poslanci. Keď niekto vyhlási, že tento zákon je zbytočný, tak hovorí aj to, že národnostné menšiny na Slovensku sú zbytočné. Po druhé, bolo by žiadúce, keby už niekto jasne povedal, čo je vlastne štandard v oblasti jazykových práv, na ktoré sa neustále odvoláva v tomto kruhu. Takýto štandard spoločná legislatíva ani smernica, ktorá by sa týkala tejto problematiky, totiž v Európe okrem Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov neexistuje. Aj charta znamená len odporúčanie, z ktorého si každý jeden štát dá také predsavzatia, ktoré považuje za vhodné.
V jednotlivých členských štátoch existujú len lepšie a horšie príklady na riešenie používania jazykov. Môžeme uviesť mnoho príkladov, keď legislatíva daného štátu vysoko nad rámec slovenskej legislatívy, či už ide o Fínsko v prípade švédskej menšiny, Španielsko v prípade Kataláncov alebo Taliansko v prípade Nemcov v južnom Tirolsku. Mnoho pozitívnych prípadov tu už vymenoval aj pán podpredseda vlády vo svojom úvodnom príhovore hovoriac o právnej úprave v Českej republike, v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku a v Rakúsku.
Samozrejme, slovenská právna úprava nie je tá najhoršia v Európe. Ale komu za to môžeme vďačiť? Všetko to, čo pozitívne sa udialo v poslednom období v tejto oblasti, sa neuskutočnilo vďaka opozičným poslancom. S tým súčasná opozícia nemala nič dočinenia. Tieto pozitívne zákony a právne úpravy sa prijali za prvej a druhej Dzurindovej vlády. Poslanci súčasnej vládnej koalície, ktorí boli členmi zákonodarného zboru, už v tomto období zahlasovali za tieto zákony. Vďaka ich pozitívnemu prístupu bola založená aj Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne. Za tento ich postoj sa im chcem úprimne poďakovať. A verím, že v tomto pozitívnom trende dokážeme spolu pokračovať aj pri hlasovaní o tomto zákone. Súčasne vládna koalícia vo svojom programe si predsavzala vrátiť sa k tej praxi, ktorá tu bola pred vládou Roberta Fica. Naším spoločným záujmom je, aby na Slovensku vládla normálna priateľská atmosféra a aby sa vytvoril rovný partnerský vzťah medzi Slovákmi a tu žijúcimi národnosťami, pretože takto je to ľudské a pre nás prirodzené.
Vážený pán predsedajúci, ctená Národná rada, súčasná diskusia o návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín svedčí o tom, akoby sa niektorí slovenskí zákonodarcovia báli Maďarov na Slovensku. Maďarov sa však netreba báť, pán poslanec Maďarič, s Maďarmi treba spolupracovať.
Viackrát ste sa opýtali na to, prečo sa tento zákon nepredloží až po uskutočnení sčítania obyvateľov, pričom stále prehlasujete, že Slováci sú diskriminovaní na národnostne zmiešaných územiach. Keby to tak bolo, tak by národnostné menšiny pri sčítaní obyvateľov neboli vystavené hrozbe, že ich počet všade klesá. Ich počet totiž výrazne klesol aj pri poslednom sčítaní. A o tom sa veľmi málo hovorí. Napr. v prípade maďarskej menšiny bol medzi počtom podľa sčítaní v rokoch 1991 a 2001 rozdiel až 47 000 ľudí. To znamená, o toľko bolo Maďarov pri poslednom sčítaní obyvateľov menej. Je to obrovské číslo a obávame sa, že teraz to môže byť ešte horšie.
Naším záujmom a, verím, naším spoločným záujmom je, aby si národnostné menšiny na Slovensku zachovali svoju identitu, svoju kultúru, aby mohli bez obáv používať a pestovať svoj jazyk. V tom im musíme pomáhať aj prostredníctvom prijatia tohto návrhu zákona, pretože, verte mi, ak sa používanie menšinových jazykov zužuje na kuchynskú úroveň, teda na používanie len v súkromí, tieto jazyky odumierajú a ich používatelia sa asimilujú. Neverím, že záujmom dnešnej opozície je asimilovanie tu žijúcich národností.
Dámy a páni, nezabudnite, že aj my máme zodpovednosť voči Slovákom, našim rodákom žijúcim za hranicami Slovenska na území iných štátov. Som presvedčený, že môžem očakávať od vlád týchto štátov poskytnutie takého rozsahu práv národnostným menšinám, teda aj našim rodákom, aký poskytujeme aj my našim národnostiam. Slovami Jána, Ježiša Krista, rob ostatným to, čo chceš, aby oni robili tebe, alebo, opačne, čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty druhým. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
