Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja by som troška išiel iným smerom, pretože pán poslanec Jarjabek hovoril o kultúre a o umení, v jednej časti minimálne. Je to také zvláštne, prednášať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky meritórne vyhlásenie k tomu, že či je dnešné umenie slabšie alebo horšie, či je menej diferencované alebo viac diferencované ako pred 20 rokmi, neviem, či je pán poslanec Jarjabek na to celkom kompetentný. Ja si myslím skôr niečo iné, že najväčším problémom súčasného slovenského umenia je to, že ešte stále nie sú jasné pravidlá podpory umeniu, také pravidlá, ktoré by zabezpečili istú nezávislosť tejto podpory a jasne vyjadrili to, čo sa má podporovať a akým spôsobom sa to má podporovať, a mimo nejakej štátnej reglementácie, čiže, 20 rokov vlastne sa kymácame zboka na bok, pretože vždy, keď sa dostane k moci politická garnitúra, ktorá chce umenie reglementovať, no tak sa to proste v tom umení prejaví.
Ale čo pokladám za úplne najväčší problém súčasného slovenského umenia, to sa týka aj vzdelávania, je to, že ešte stále tu existuje akýsi tichý kompromis, ktorý hovorí, že vlastne medzi obdobím pred rokom 1989 a po ňom neexistujú v podstate žiadne rozdiely, že medzi nimi existuje nejaká kontinuita. Všetky dejiny výtvarného umenia, architektúry, kinematografie, literatúry sú stále ešte písané tak, ako keby vlastne sme si nevšimli, že nejaký rok 1989 existuje.
Pokiaľ si neurobíme poriadok, ale to je poriadok, ktorý nemôže urobiť Národná rada, ale ktorý si musia urobiť samotní literárni vedci, umenovedci. Pokiaľ si tento poriadok neurobíme, tak proste stále tu budeme žiť v predstave, že ľudia, ktorí adorovali povedzme február 1948, alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) 

Ja myslím, že treba povedať s istou poctivosťou, že za vlády bývalého ministra kultúry Maďariča bolo aspoň to dobré, že nezasahoval nejako priamo do oblasti umenia, to treba povedať, aby sme neboli celkom nepoctiví, pretože sa sústredil na úplne iné oblasti. A v tých úplne iných oblastiach zasahovalo aj jeho ministerstvo, a kultúrna politika, veľmi podstatným spôsobom do všetkého. Slovenská televízia stratila za vlády Roberta Fica absolútne verejnoprávny charakter. Je to hanba toho, čo sa nazýva verejnoprávna televízia. O tlačovom zákone už tu bola reč. Jazykový zákon, zákon o štátnom jazyku postihol predovšetkým slovenčinu. Nehnevajte sa, ja som prekladateľ a som prekladateľ do slovenčiny, som slovakista, ale také obmedzovanie slovenčiny tu nebolo za posledných 20 rokov, aj keď tým zámerom bolo, samozrejme, poškodiť menšiny. A ja už nechcem byť anekdotický a nechcem byť komik, ale keď sa pozriete na tú sochu na podstavci tuná asi niekoľko metrov vedľa, tak ja sa pýtam len na to, o čom má byť tá socha. Má byť o veľkom podstavci, veľkom koňovi s veľkým pohlavím alebo o tom, čo je na tom koňovi? Alebo to má byť chválospev na komunistického sochára Jána Kulicha? To je kultúrna politika? Nehnevajte sa, to je na posmech celého Slovenska a celé Slovensko sa tomu smeje.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, vy ste hovorili o tom, že by mala existovať nejaká kontinuita v reforme školstva. Pozrime sa teda na to, ako vyzeralo to, čomu ste vy hovorili reforma vzdelávania. Po prvé, bola nastavená tak zle, že úplne znechutila učiteľov, dezorientovala a demobilizovala ich. Po druhé, váš školský systém vytvoril svojou zlou postupnosťou v školách úplný chaos. Po tretie, učebnice dodnes nie sú načas, nemajú alternatívy. Po štvrté, centralizácia tvorby školských a štátnych programov dosiahla taký rozmer, že Kurikulárna rada sa stala naprostou slúžkou rezortu. Po piate, Štátny pedagogický ústav sa stal neprílišnou pevnosťou. Po šieste, vzťah štátnych a školských programov je nastavený tak zle, že fakticky znemožňuje akúkoľvek iniciatívu škôl. Po siedme, to, čo ste vy vlastne zaviedli, znamenalo úplnú stratu šance mladej generácie na vzdelanosť, vy hovoríte o vlastenectve, ale dobré vzdelávanie umožní dobré vzdelávanie najvyššou formou vlastenectva. Jednoducho povedané, to, čomu vy hovoríte reforma vzdelávania, si vyžaduje veľmi hlbokú revíziu. Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa, keby som bol učiteľom na základnej škole, ocenil by som vaše chabé slohové cvičenie známkou nedostatočný. A ručím vám za to, že za túto nástenku vám nikto 20 mil. eur neponúkne. Ďakujem.

Vážený pán poslanec Fico, možnože pred ôsmimi rokmi by ste si takúto demagogickú reč mohli dovoliť bez akýchkoľvek problémov. Ale dnes nie ste nepopísaný list, dnes ste list popísaný štyrmi rokmi vašej vlády. A je to teda list popísaný predovšetkým mnohými "kaňkami".
Aby som nechodil veľmi ďaleko okolo horúcej kaše. Najčastejšie slovo, ktoré ste použili vo svojom skvelom demagogickom príspevku, bolo slovo kríza. Lenže vy ste najprv tvrdili, že kríza žiadna neexistuje. Teda ste si ju nevšimli. Potom ste krízu ako-tak pripustili. Potom ste povedali, ako skvele ste ju zvládli. A dneska ste na začiatku svojho prejavu povedali, že kríza doznieva, pričom na konci ste povedali, že kríza je v plnom rozkvete. Tak ja sa len pýtam, čo z toho platí. Neplatí z toho nič. Keby sme boli Indiáni, tak by ste dostali veľmi jednoduché meno: Falošný jazyk. Ďakujem. (Potlesk.)