Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v podstate to, o čom dnes hovoríme, je možno označiť za reštart dôchodkového systému. Jednoducho povedané, systém, ktorý sa založil v roku 2004, prešiel niekoľkými zmenami. A dnes nie sme v situácii, že by sme sa mohli vrátiť do roku 2004. To je proste reálny fakt, ktorý treba rešpektovať.
Tie zmeny možno pomerne presne popísať. Prvé, čo sa odohralo,...
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v podstate to, o čom dnes hovoríme, je možno označiť za reštart dôchodkového systému. Jednoducho povedané, systém, ktorý sa založil v roku 2004, prešiel niekoľkými zmenami. A dnes nie sme v situácii, že by sme sa mohli vrátiť do roku 2004. To je proste reálny fakt, ktorý treba rešpektovať.
Tie zmeny možno pomerne presne popísať. Prvé, čo sa odohralo, bola veľmi masívna kampaň DSS-iek u ľudí, ktorí v podstate vtedy veľmi nevedeli, o čo ide. A bolo to naprosté právo DSS-iek, takúto kampaň urobiť. Ale tá kampaň spôsobila to, že veľká väčšina ľudí sa prihlásili vlastne do tých dvoch fondov, ktoré prinášali najväčšie výnosy, ale aj najväčšie riziká. Stalo sa však ešte niečo druhé, že samotné DDS-ky v tom čase v roku 2004 si uvedomili, že pre ne bude výhodnejšie sa správať konzervatívnejšie, to znamená, že už samotné DSS-ky napriek tej veľkej kampani sa správali relatívne konzervatívne v tom prostredí, ktoré bolo nastavané skôr na riziko a skôr na výšku výnosov. Stalo sa ešte niečo druhé. A to bola zmena, ja by som povedal pokojne, že to bol dosť brutálny zásah predchádzajúcej vládnej koalície do celého tohto systému, ktorá ten systém značne zdeformovala. Zdeformovala ho v niektorých smeroch, už sa tu o tom hovorilo, hovoril tu o tom pán poslanec Brocka takým jemným tónom, dá sa to povedať aj ináč, ale ostaňme pri tom jemnom tóne. A naozaj to, že všetky fondy sa stali garantovanými, viedlo k tomu, že sa vlastne všetky fondy znivelizovali. To znamená, že dnes tie fondy nie sú tak nastavené, ako boli nastavené v roku 2004. A aj keby sa všetky otvorili alebo stali sa negarantovanými, tak tým sa nevrátime do roku 2004. To nejde jednoducho. A naozaj došlo aj k tomu, že tá zmena tých piatich rokov pol roka nezodpovedá charakteru dôchodkových fondov. To znamená, že dnes sme v situácii, že máme tie dôchodkové fondy niekoľkokrát zdeformované, pretože k tomu pribúda ešte jeden prvok alebo dva prvky, dá sa povedať. Jednak je to hospodárska kríza, ktorá ľudí naozaj naučila to, že majú byť obozretnejší, že to riziko, ktoré na seba zobrali v tej prvej fáze, je možno priveľké. Z toho potom vyplýva aj tá dnešná taká zvláštna rozpoltenosť, ktorú ukazujú výskumy verejnej mienky, že ľudia by chceli byť aj v tých rizikovejších fondoch a zároveň by chceli mať garancie. No tak to je niečo, čomu sa hovorí contradictio in adiecto, čo sa proste navzájom vylučuje. To znamená, že kríza viedla k inému nastaveniu samotných sporiteľov.
Ale stala sa ešte jedna vec, ktorá podstatne viedla k inému nastaveniu sporiteľov. A to je to, že za tých sedem rokov sa ľudia niečo naučili. To znamená, že ľudia sú dnes oveľa svojprávnejší a vedia sa rozhodovať zodpovednejšie. Ja keď počúvam tie argumenty toho typu, že dneska sa ľudia nevedia rozhodnúť, že netreba nechať rozhodnutia na sporiteľov samotných, no tak mi to pripadá ako proste v nejakom režime keď sa dalo naozaj prikazovať vetrom a dažďom. My žijeme v slobodnom a demokratickom štáte, ktorý je založený na zodpovednosti samotných ľudí. A ja by som povedal, dobre, tá zodpovednosť tých ľudí bola daná aj v roku 2004 a ako sa rozhodli pod tou obrovskou masívnou kampaňou, tak sa rozhodli, ale dnes sú tí ľudia oveľa sebavedomejší, to znamená, sú schopní reálne sa rozhodovať oveľa zodpovednejšie a sami.
To ma vedie k druhej časti mojej úvahy, ktorá sa týka tohto bodu. Prebieha tu akýsi spor o to, aký je vlastne účel týchto sporivých fondov, či to je najväčší výnos alebo najvyššia miera výnosu alebo či to je nastavenie dôchodkového systému tak, aby to bola istá reálna šanca na to, že môže byť, povedzme, o 30 rokov funkčný. Znova, hovoril o tom pán poslanec Brocka. Ja to nechcem nejako zvlášť opakovať, ale realita je taká, že priebežný systém je neudržateľný. Teda tento sporivý systém nevznikol preto, aby priniesol čo najvyššie výnosy, ale preto, aby sa vytvoril sporivý dôchodkový systém, kde bude najvyššia miera predpokladu na to, aby vytvoril pre ďalšie generácie funkčný dôchodkový systém. To, že v roku 2004 ľudia sa najviac hlásili do tých fondov, ktoré mali najväčšie výnosy, to bola jedna vec a dnešná situácia je druhá vec. To znamená, dnes tvrdiť, že našou ctižiadosťou má byť zabezpečiť čo najvyššie výnosy, nezodpovedá už dnešnej realite. A s veľkou mierou pravdepodobnosti, tak ako sa dá dnes vôbec predikovať situáciu o 50 rokov dopredu, čo je veľmi ťažké, tá dnešná situácia skôr hovorí o tom, že pri všetkých zlomoch, ku ktorým dochádza a dochádzalo v poslednom čase, ak je aj predpoklad, že k takýmto a podobným a možno aj iným zlomom bude ešte dochádzať v budúcnosti, je celkom zrozumiteľné, keď sa ľudia dneska k tejto situácii rozhodujú aj ináč ako podľa maxima výnosu.
Hovorím to tu všetko preto, že OKS vyjadrila v podstate už v predvečer tejto parlamentnej diskusie svoj postoj. A ten postoj bol v istých ohľadoch voči vládnemu návrhu zákona kritický. Ja tu chcem tú čiastkovú kritiku vládneho návrhu zopakovať. Teda my ostávame pri kritike v podstate niekoľkých bodov toho vládneho návrhu zákona, predovšetkým toho bodu, ktorý sa týka maximalizácie výnosu. Nemyslíme si, že toto má byť dnes hlavným vodidlom toho, prečo vlastne reštartujeme tento systém, a, po druhé, a možno v najväčšej miere, si myslíme, že v tejto situácii sa treba v oveľa väčšej miere spoľahnúť na individuálnu zodpovednosť tých, ktorí sú sporitelia, to znamená tých, ktorých sa to bude týkať. Ja si myslím, že to poručníkovanie či zo strany štátu alebo zo strany kohokoľvek iného je dnes absolútne nemiestne, že po siedmich rokoch je tu reálna šanca na to, aby sa ľudia rozhodli sami, či chcú byť v garantovaných konzervatívnych alebo v negarantovaných a rizikovejších fondoch. Má to byť na nich. Z toho vyplýva aj náš postoj.
Ten postoj je v podstate veľmi jednoduchý. My podporíme vládny návrh zákona pri jeho prechode do druhého čítania, pripravíme pozmeňujúci návrh, ktorý vychádza z toho, že sa ľudia majú rozhodnúť o svojom ďalšom osude v týchto sporivých fondoch sami. Nejde o počet jednotlivých fondov, v tomto ohľade zdieľame v podstate názor vlády, že má ísť o jeden garantovaný konzervatívny fond a ďalšie fondy negarantované, ale ide o spôsob, akým majú ľudia sa v tejto situácii správať. Nastavíme ten systém tak, aby sa ľudia mohli sami rozhodnúť, či chcú ostať v tom dnešnom garantovanom fonde, to je otázka techniky, alebo či chcú prejsť do tých negarantovaných a rizikovejších fondov. Pokladáme to za poctivé voči ľuďom, voči sporiteľom, pre ktorých tie fondy sú. Nemyslíme si, že za nich, sporiteľov, má rozhodovať niekto iný, nech je to ktokoľvek.
Takže ešte raz. Podporíme v prvom čítaní vládny návrh zákona, zároveň pripravíme pozmeňujúci návrh tak, ako som ho tu popísal, a podľa toho sa potom v druhom čítaní poslanci za OKS budú rozhodovať. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
