Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol ďalší zo série bezkonfliktných návrhov zákona. Ja som relatívne dva ťažké návrhy zákona stiahol, to znamená, aby sa reklama na alkohol posunula z desiatej na dvanástu, čo je podľa mňa veľmi dôležité pre túto spoločnosť a zdravie tejto spoločnosti. A takisto som zákon o tom, že aby sme mali prehodnotiť príspevky za narodenie dieťaťa, tiež presunul, lebo v tejto snemovni by sa tieto návrhy zákona utopili ako, ako v lyžičke vody bez mihnutia oka, bez vôbec diskusie na túto tému len kvôli tomu, že som si dovolil byť údajne podľa niekoho nekolegiálny v piatok. Takže by mi to bolo ľúto, lebo polroka by sa muselo čakať. Ja si myslím, že táto spoločnosť už nemôže dlhšie čakať, takže predložím ich nabudúce.
K tomuto bezkonfliktnému, to je úplne bezkonfliktný návrh zákona, ktorý v zásade hovorí o tom, že niekedy register plavidiel bol verejný. Potom sa stal malým pozmeňovacím návrhom tesne pred, údajne tak to nejako prebiehalo, neverejným. Čiže v súčasnosti je register plavidiel neverejný. Ináč, prečo ma to teda takto zaujíma. Vždy človeka ten záujem z niečoho pramení. My sme v jednej oblasti, krásnej oblasti sa doznali výstavby pomaly, pomaly malého Hongkongu na vode alebo taiwanského mesta také, Benátok, houseboatové mestečko, ktoré vzniklo. Paradoxom, veľkým paradoxom je, že toto, čo vyzerá a je dom, je formálne chápané ako plavidlo.
Čiže ten návrh spočíva v tom, že prvý krok je, aby sa to vrátilo, to znamená, budeme vedieť, kto je majiteľom tohto domu. Lebo koniec koncov ľudia vedia, kto je majiteľom domu, lebo to nie je už dávno plavidlo. A samozrejme, tam nasleduje ďalšia legislatívna práca, to znamená, upraviť to aj v stavebnom zákone, aby to, čo je stavbou a je domom, aby aj bolo evidované. Toto sa takto obchádzalo. Obchádzali to aj niektorí naši kolegovia, podľa mojich vedomostí pán Raši, pán Kaník, údajne tiež sa nechali zlákať vidinou bývania na plavidle, čo ja im nemám za zlé, však to je úplne v poriadku. Takže ja len teda hovorím to, čo niektorí už tušia, že by mohlo byť, sa vrátiť tam, kde bolo, čiže nechcem nič, čo je nepredstaviteľné. Chcem len to, aby sa to vrátilo do pôvodných parametrov.
Znova, už sa nebudem teda hlásiť, znova vyjadrujem presvedčenie, že tento návrh neprejde v tomto pléne, nakoľko, tie dôvody nech si zanalyzuje každý svoje vlastné, ale nech je tam trebárs len ten politický. Ja však avizujem, že tejto téme, ale aj inej téme, ktorú som tu predkladal, sa budem venovať. Čiže tým chcem nie hroziť, ale tým len na to upozorňujem, lebo je spoločensky tak závažná, že ak si niekto myslí, že ju zmetie len tým, že nebude hlasovať a tým to končí, tak sa pokúsim v rámci možností, ktoré ešte ako-tak existujú v tejto krajine, na tento problém neustále upozorňovať. A potom nech si tí ľudia, ktorí potom povedia, že prečo nehlasovali, sami zodpovedajú.
A dovoľte mi, pán predsedajúci, som unavený z celého týždňa. Poviem pravdu, že človeka už v nejakom čase taká únava premkne, že keď zistí, že niekedy má pocit, že robí zbytočné veci. Chcem znova pookriať na zajtra, a to chcem, s tým chcem skončiť. Aj chcem apelovať na mojich kolegov, boli časy, je tomu rok aj niečo, plus, mínus. Je to rok, je to vlastne výročie, prebiehali protesty Gorila, kde sa konečne ľudia tejto krajiny zobudili v takom množstve, v akom od novembra ´89, za čo im patrí vďaka a úcta. A ja túto vďaku a úctu voči tým ľuďom, ktorí tam mrzli a mrzli, lebo vtedy bola fakt zima, prechovávam. A kvôli tomu a kvôli tomu, že si ich vážim, tu zajtra v pléne budem, keď zajtra o 9.00 minister bude prednášať správu o Gorile. A je to podľa mňa výrazom, znakom úcty k tým ľuďom. Neviem, koľkí to budú cítiť rovnako ako ja.
Ďakujem pekne.

Áno, len veľmi kratučko, teda pre zápis, aby zostalo teda, dneska je šiesteho, siedmeho budeme o tomto návrhu hlasovať. Neprejde tento návrh v tomto pléne. Chcem, aby zostalo pre zápis, že som sa to pokúšal zmeniť, potom, keď sa ľuďom začne postupne predstavovať nevyhnutnosť vyberať mýto aj za osobné automobily, čo určite príde, tak pre pamäť hovorím, že 6. 2. som sa to pokúšal zmeniť.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti uviedol návrh zákona, ktorý predkladám. O vlastne, o čo sa jedná meritórne. Nie celkom v dávnom čase nám tu minister, pán minister Počiatek predkladal zákony o inteligentných dopravných systémoch. Tam sme sa dostali do určitej tenzie v tom, že čo tam je potrebné, čo tam je navyše. Čiže ono by sa zjednodušene dalo povedať, že toto je len legislatívno-technická záležitosť, keby som to takto nazval, s ideou by to nemalo mať nič spoločné, pokiaľ teda vychádzame z toho, čo bolo všeobecne deklarované aj samotným pánom ministrom, to znamená, že uvedený zákon vôbec nemá záujem predpripravovať pôdu na to, aby následne bolo možné spoplatniť mýtom aj osobné automobily.
V praktickej rovine sa jedná o to, že sa vypúšťa písmeno b), ktoré, to sme sa vtedy o tom rozprávali, ktoré hovorilo a o ktorom ja som hovoril, že v prípade, že je to tak, je nadbytočné, a hovorí, že "dĺžku prejazdenej vzdialenosti po pozemnej komunikácii". To znamená, že nejaké to zariadenie toto by evidovalo v prípade, že nepotrebujeme a nechceme vyberať mýto aj za osobné automobily, toto ustanovenie je tam zbytočné. Čiže v zásade je to aj len legislatívno-technická záležitosť, čo sme mohli zabsolvovať vtedy v mojom obľúbenom treťom čítaní, ale keďže to vtedy takto neprešlo, tak to predkladám ako návrh zákona.
Viac k tomu neviem čo povedať. Možno veci, čas dá veciam za pravdu, že čo bolo ako myslené. Ja si myslím, že to tam bolo dané zámerne. V prípade, že to bolo len náhodou, tak by nemal byť najmenší problém, aby sa toto ustanovenie z tohto zákona vypustilo a mali by sme dokonca aklamačne a neviemakým nadšením proste tento legislatívno-technický nedostatok opraviť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. No kde začať. Ku kolegovi Osuskému. No, mňa to už ináč aj čiastočne prešlo, len sem-tam sa mi to vráti, viete, aj s plesom v opere, tá irónia, proste niekde dajú vysielač deťom nad hlavu, z hlavy im to robí praženice a zo srdca pingpongovú loptičku, ale tu normálne, na tvrdo a ešte budeme sa vykrúcať, to, pán kolega, už to nechajme tak. Čo sa stalo, sa stalo, ja som ochotný vám to prepáčiť. Dobre? Už sa k tomu nevracajme. (Smiech v sále.) Len prosím vás, len prosím vás, už nespomínajte mne tu, že či nejaký v Zimbabwe, proste urobil obilnicu bez dotácií, lebo to posilňujete vedomie ľudí, ktorí sú tam, ktorí tiež určitým spôsobom sú v niečom extrémni, lebo oni za to, že sa ráno zobudia, chcú, aby dostali dotáciu. To viete, vy sa navzájom, vy sa potrebujete, ako Slota niekedy potreboval tiež mať protiprúd. Viete, to je to, to je tá vyvážená, ja hovorím o vyváženej polohe.
A kolega Miroslav Kadúc, ja chcem povedať jednu vec. Slovenský výrobok ako taký prísne vzato neexistuje. A vy máte v návrhu textáciu, ja keď som hovoril, my sa môžeme dopracovať k tomu, že môžete povedať, potravina dopestovaná na území Slovenska, surovina vychovaná na území Slovenska, ale to v textácii nemôžete. Čiže vám nepomôže žiadna vykonávacia vyhláška alebo predpis ministra, to už nikto nezožmolí. Proste to celé treba s hanbou stiahnuť, ale hovorím, paradoxne posilníte ľudí, ktorí upozorňujú na to, že čoho všetkého sú niektoré parlamenty schopné. Nabíjate im, nabíjate im zásobníky. O to ide, o to celé ide. Ja som to včera potichu, som vydržal a vieš, že mi to spôsobuje problémy, lebo sa k veciam rád vyjadrím, hej, ale som čakal, že to neprejde, ale prešlo! Čo mám k tomu povedať?
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, už pán Číž má menej roboty teraz, lebo však prišiel o časť agendy tým, že sa to zmenilo, čo sa zmenilo, tak prípadne môže začať konanie voči mne, lebo na začiatok spomeniem, že som stál pri zrode jednej rodinnej farmy, ktorá sa ukázala ako úspešný koncept. (Ruch v sále.) Preto si myslím, že mám čo-to povedať k tejto téme a keďže ma ruší, ako sa tu rozpráva, tak počkám, kým dorozprávajú a potom budem pokračovať.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, začali sme opäť rozpravu. (Zaznievanie gongu.) Nech sa páči, pán poslanec.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Takže to som teda na ten úvod chcel. Neviem, či pán Číž začne konanie, alebo nie, teda prípadne, pán minister, ak by ste chceli nejakých vašich úradníkov, nech sa poučia, kľudne ich môžete poslať.
Komisia, z toho, čo som si prečítal, identifikovala nejaké kľúčové problémy celej Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ja vypichnem ten prvý, podľa mňa najdôležitejší, a to je adresná pomoc, kde Komisia navrhuje podporovať poľnohospodárov spravodlivejšie, jednoduchšie, adresnejšie. K tejto veci si malú odbočku dovolím. Ako už býva dobrým zvykom, tak ideme z extrému do extrému, kde jeden extrém je, že pomaly sú tu kolegovia, ktorí by podporovali aj to, že sa ráno nejaký poľnohospodár zobudí, tak na druhej strane je tu pán Osuský, ktorý okrem toho, že chcel dať vysielač nad hlavy mojich detí, tak tuná ako hviezdny príklad spomína nejaké Zimbabwe, že nepotrebujú dotácie. Viete, ale v Zimbabwe majú asi otrokárov alebo novodobých otrokárov a to by som sa zrovna, pán Osuský, z vašich úst by som toto nečakal. Takže to som si dovolil, ma to mierne vyrušilo, spomenúť ako príklad, kde nepotrebujú dotácie, Zimbabwe v dnešnej dobe. No, to naozaj, na to treba kus odvahy.
Čiže keď by sme zostali v tom, pán minister, a ja teraz budem zmierlivý, však koniec-koncov možno nakoniec budeme aj kamaráti, teda profesijne, myslím, že, ja nehovorím, že vyjadrujem presvedčenie, môžete sa smiať, nevadí, ani že obavu, ale skôr chcem povedať, že presvedčenie teraz, ak sa opravím, že možno naozaj aj nakoniec teda aj dačo z toho bude, hej. Že ten váš systém tej podpory bude. Tak ako to chce tá Komisia, to znamená spravodlivejšie, jednoduchšie, adresnejšie, aby sme to znova nevytunovali tak, ako my máme dobrým zvykom tu vytunovať všetko a nakoniec to všetko tak aj dobrý úmysel na začiatku pokrivíme tak, že jeden by ani neveril, čoho sme schopní. A tu pri tejto príležitosti poviem aj ďalšiu vec, pán minister, že čoho sme vlastne schopní, viete, v kontexte tejto správy, pokiaľ ja som z politických dôvodov, nekomentujem výroky môjho bývalého kolegu, lebo sa mi to javí ako lepšie, čiže si hryziem do jazyka a jeho faktické poznámky, faktické, teda v úvodzovkách, nekomentujem, čiže som nekomentoval nič, ale čakal som na včerajšie hlasovanie a s mojím údesom prešlo. Prešlo hlasovanie, kde vlastne ste akceptovali pozmeňovací návrh kolegu Matoviča, ktorý mimochodom, v kontexte toho, že vy na jednej strane predkladáte, o deň neskôr predkladáte túto správu, to ako keby ste povedali, že je ako pomaly provokácia. Viete, predkladáte správu o Európskej komisii o Spoločnej poľnohospodárskej politike a deň predtým vy ste dali zelenú, lebo údajne to tak má fungovať podľa štábnej kultúry, že minister dáva zelenú, čiže minister dal včera zelenú na niečo, čo totálne odporuje, odporuje tomuto. Tak mi to, prosím vás, niekto vysvetlite. Lebo ja už to fakt nechápem. Ja som to ráno povedal tak položartom, polovážne, že čo sa stane, keď niekto z Tesca zavolá k vám, že čo je vlastne tá slovenská potravina a ten úradník povie, že teda síce nevieme, ale na tú tabuľu nezabudnite dať fotky tých ľudí, čo som spomínal, ale dobre. Korigujem, tak možno nie tak. Možno povedia a nezabudnite nás zavolať, keď ju tam budete dávať a pozvite aj TA3-ojku. Viete, že toto je, z tohto, v tomto kontexte proste včera, dnes, to je ako normálne pri všetkom pochopení a úcte, človek ako sa snaží, hej, že byť aj milosrdný, úplne detinské. Úplne detinské. Proste dať ustanovenie, ktoré je nevykonateľné, ktoré je nulitné, ktoré a ktoré, ja vám poviem, čo urobí a vy vlastne poškodíte týchto poľnohospodárov. Lebo niekde v Európskej komisii si povedia, však predstav si, tam je niekde nejaká krajina, ktorá si bola schopná dať do zákona takéto niečo. Však ich obídem raz všetkých. Viete a posilní to, paradoxne to posilní postavenie týchto reťazcov a týchto silných obchodných skupín, ktoré budú hroziť nad tým, že čoho sú tí poľnohospodári schopní. Že vidíte, je tam niekde taká malá krajina, že čoho sú schopní, čo sú schopní si dať do svojho zákonodarstva. Každý vie, že sa to nedá, všetci vedia, že to je zlé a napriek tomu to tam je. No ako tomu máme rozumieť? Viete, veď škodíte týmto. Vy si to možno neuvedomujete, možno niekto v dobrej viere, ale tým poškodíte tým poľnohospodárom. Nabijete zásobníky tým, ktorí vlastne vytvárajú hradbu tomu, že čo sa môže stať, keď sa to pustí z reťazí.
To som chcel na to upozorniť. Mal som pocit, že to je dôležité. Nič v zlom, zámer dobrý, ale výsledovka úplne zle. Úplne zle. Úplne s hanbou to budete musieť stiahnuť, všetci sa vám vysmejú, európska, ale čo aj európska, všetci, predavačka v Tescu sa vám vysmeje. Viete, že to sú také veci, že na čo to bolo dobré? Načo ste tých ľudí do toho vtiahli, aby, keď už sami viete, že to je zlé? Nerozumiem tomu, ja tomu fakt nerozumiem. A posilníte niekoho, proti komu ste chceli robiť hradby. Keď už chcete pomôcť, tak rozmýšľajte! My, čo sme to študovali, tomu rozumieme a vieme, minimálne na strednej, mám aj strednú poľnohospodársku a sú dva odbory, chovateľ a pestovateľ, pán kolega. Keby ste chceli nájsť nejaký spôsob, že ako to možno riešiť, ten váš zámer, ktorý, nehovorím, že bol zlý, tak môžeme uvažovať, a to chce úplne novú kostru. Môžeme uvažovať výhľadovo aj v kontexte tejto správy, ktorú tu predkladáte, môžeme uvažovať o potravinách, lebo sú chovné a pestovné činnosti, môžeme uvažovať o potravinách, ktoré boli dopestované na území Slovenska. To môže byť kategória. Môžeme uvažovať o potravinách, surovina, ktorá bola dochovaná, alebo zviera, ktoré bolo dochované na území Slovenska. Toto možno, o tom sa dá rozprávať niekde, kde tomu rozumejú. Ale urobiť niečo také, proste na tú tabuľku a tú tabuľku, nech je dosť veľká, aby tam ešte vošla fotka predkladateľa. Naozaj to je akože nič v zlom, tento parlament tomu nemôže slúžiť, lebo budeme na smiech. Okrem toho, že už mám tu rozpor s tým, že ako pristupujeme k tej práci. Nechcem byť len na smiech.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som chcel pôvodne iné povedať, ale dovolím si k tomuto objavnému zisteniu, ktoré tu pán kolega predniesol. Ale skôr ako poviem, ja som si všimol aj tú vlastnú spotrebu, ale štatisticky nevýznamná k tomu objemu. A teraz k tomu objavnému zisteniu. Áno, je to pravda. Pravdou je ináč okrem iného aj to, že tých ľudí, teda tých živnostníkov tá zmluva hnala, hnala pod štyri kubíky dreva cez sedem vodných zdrojov liečebne vo Vyšných Hágoch. To som namietal a ja som povedal, že to neurobím, nepošlem ľudí na traktore, tam sa to ináč nedalo stiahnuť, ani koňmi, nijako, nijako, nepošlem ich tam cez sedem vodných, povrchových vodných zdrojov. To bol celý problém! A keby ste chceli, ja vám osvetlím aj detaily, ako to nakoniec celé dopadlo, kto mne s akou pokutou sa vyhrážal, ako to nakoniec s mierom dopadlo. Čiže, pán kolega, keď chcete informovať kolégium, tak si to doštudujte, aby sme boli konzistentní, ako sa to moderne hovorí.
Ale ešte predsa len stihnem možno k tomu inému. Ja som predsa len, ráno sa ťažko štartuje, ja som chcel ešte jednu vec povedať. Okrem iného som vyrastal a chodil veľmi často do Nižnej Boce, teraz to už kľudne môžeme nazvať Tungusko. Hej Tungusko, neviem, či viete, tam buchol meteorit, a to vyzerá rovnako. A mal som spoločne aj s NAPANT-om, aj s VLK-om, aj so Zvolenom taký projekt envirohliadok. Štátne lesy tam mali len takú zástupnú úlohu robiť a možno by to stálo za to, že prečo to nakoniec padlo celé na štátnych lesoch, že nemali záujem vytvoriť envirohliadku, ktorá by pokusne na nejaké obdobie monitorovala oprávnenosť kalamitnej ťažby, lebo toto je celé, hej, že vyhlásite ťažbu za kalamitnú a rúbete, rúbete, kým Poliak je dole na odbernom mieste. Lebo Poliak proste na odbernom mieste je. Kde je dopyt, tam je ponuka. A keď netreba, tak toho kôrovca tam aj donesieme.
Ďakujem.

Dobré ráno prajem, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia. Asi som, tipujem, jeden z piatich, možno siedmich, ktorý tú správu čítal. Tak si dovolím k nej niečo krátko povedať. Lebo okrem toho, že som ju čítal, nie som aj sebec, lebo ja som si lesa užil dosť. Nad domom som mal les, pod domom priehradu. Ja som si lesa užil dosť a doprajem aj druhým. Z tejto správy mám trošku obavu. Tak dovoľte sa len krátko podeliť s určitou obavou, ktorú identifikujem.
Spomínané v tej správe, teda okrem iných vecí, je, čo ma tam zaujalo, som si tak rýchlo doštudoval tie antropogénne škodlivé činitele. To sú teda ľudský faktor a spomína sa tam aj krádež. To ma pozastavilo a tam je, cirka sa vyhodnocuje niekde na úrovni 10-tisíc kubíkov za rok 2011. Čo si myslím, lebo z tohto, z tej správy vyplýva, že to je krádež, ktorá sa stane nie tak ako v Liptovskom Hrádku, kde zmizlo údajne 19-tisíc kubíkov, to znamená viacej. Desaťtisíc kubíkov zmizne pomaly ľavou zadnou možno denne. Čiže toto je asi spôsobené, tieto krádeže v týchto lesoch, asi sociálne vylúčenými spoločenstvami. Čiže toto by som vypichol ako určitú skutočnosť, ktorou by sme sa mali do budúcna zaoberať a hľadať riešenia. Nielen sucho konštatovať, že toto je faktom, hej. I keď tá suma z pohľadu toho, čo sa v našich lesoch deje, vôbec nie je nejaká závratná. Ale myslím, že by nás malo zaujať, že ako to budeme riešiť do budúcna.
A ma zaujala ďalšia vec ešte, ktorú chcem povedať. Požiare, požiare, že vznikajú, to vieme. Však druhá najčastejšia príčina, že prečo, je vypaľovanie trávy. Tu len spomeniem jednu takú malú skutočnosť, že dokonca mám osobnú i keď nie úplne do detailu to poviem, ale sa hovorí, že ovca je kosačka. Ale problém je, že vám tu ovcu nechcú do toho lesa pustiť. No, lebo poľovníci si to všetko prizerajú. Tak to stojí tiež za zváženie, hej, že či tých 59-krát, čo vznikol požiar kvôli vypaľovaniu trávy, by sa nedalo čiastočne eliminovať tým, že by sa nejaký status v niečom, čo ináč naši rodičia a starí rodičia dávno vedeli, že ovca je kosačka a požiarnik. Jeden z najlepších požiarnikov lesa. To len tak spomeniem.
A teraz sa vrátim k tým podstatným veciam, ktoré si myslím, že ako v každej správe sa vyskytnú. Avšak keďže sú toto Lesy Slovenskej republiky a to nie je len tvrdá ekonomika, to je aj niečo viac, tak by som na to upozornil, že niečo štatisticky, zdá sa, nesedí.
V tej správe sa hovorí, že sa vyťažilo za ten rok 2011 9,5 milióna ungefähr kubíkov dreva a toto chcem spomenúť. Z toho sa hovorí, že pre vnútorný trh bolo dodaných 8,7 kubíka. To znamená, asi tí spracovatelia, ktorí to vyťažili, cirka 700-tisíc kubíkov vyviezli priamo. Ďalej sa v texte píše, že 2,7 bol export. To znamená, keď odrátam tých 700, ktoré vyviezli priamo, tak zostáva 2 milióny kubíkov, ktoré vyviezol niekto. To mi tiež príde tak trošku menej logické, že prečo to nevyviezli tí, čo vyťažili. Ale keďže žijeme v dobe trhového mechanizmu, to len dávam na zváženie. Nehovorím, že to je nejaký veľký problém. Problém je trošku v niečom inom a asi v tom, že keď nám zostane tých približne 8, teda 9,5 mínus 2,7 a pripočítame dovoz, hej. Tam sa hovorí, že sme doviezli cirka milión kubíkov, 950-tisíc kubíkov, tak nám to vychádza, že nejakých 8 miliónov kubíkov v roku 2011 tu zostalo v tejto krajine. A tu by som si dovolil upozorniť na to, že niečo nesedí. Lebo 8 miliónov kubíkov je strašne veľké množstvo. A ja som si nie naozaj celkom istý, a to bude teda aj mojím výstupom pri ukončení, lebo ja dám procedurálny návrh, pán spravodajca, aby sa táto správa vrátila na dopracovanie. A jeden z ukazovateľov, ktorý je potrebné dopracovať, že kde tých 8 miliónov kubíkov skončilo? Lebo niekde ďalej sa síce píše, že 3 milióny kubíkov zobral drevársky priemysel, milión kubíkov nábytkári a 3,7 milióna že zobrali celulózky. Nesedí mi to, ako pri všetkej úcte. Ale možno sa mýlim, pripúšťam, ale od toho som tu, že sa pýtam. A je potrebné, tam ten štáb máte veľký, nech sa to dopracuje. Ja poznám jednu veľkú pílu, Rettenmeier, a tá má nejakú kapacitu, ale tých cirka tri milióny kubíkov, že čo spracovali drevári, tak neviem. Že síce je v každej dedine pomaly píla, ale voľajako mi to nesedí. Ja mám pocit, že niekde inde je chyba, v niečom inom je chyba. Čiže to by bola, keby teda náhodou to uznesenie prešlo a pán minister by sa uvolil, že ju dopracuje, tak naozaj by bolo potrebné doplniť, že keď tu teda zostalo 8 miliónov kubíkov dreva, že kto všetko ich spracoval. Myslím, že na konci by sme sa možno aj v niečom čudovali.
Ešte chcem upozorniť na skutočnosť, ktorú som si tam všimol, týkajúcu sa DPH. Ako viete, vážení, to sú tie istoty: umrieť a dane. Ale chúďa príroda DPH nepýta, hej. Ona fakt, ona v tomto ešte nie je doštudovaná, čiže ona si nepýta DPH. A čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že z tej, tej hodnoty celkovej, ktorá tu zostala, a ak tu zostala niekde, 8 miliónov kubíkov dreva a realizačné ceny aj samotná správa hovorí, môžu byť niekde na úrovni 60 eur za meter priemer na kubík. Môže byť aj menej, však z toho sa nestrieľa. Stále tam niečo nesedí a nesedí tam cirka to, že v tej správe sa hovorí, že bilančne daň na vstupe a výstupe bolo, do plusu to šlo niekde na úrovni 27, myslím, alebo 29 miliónov eur. Nesedí mi to. Obzvlášť preto, že príroda si DPH nepýta. To znamená, že z tej hodnoty tej drevnej hmoty tých 50 eur môže byť na realizáciu, niekde, tí ťažiari, ja neviem čo, manipulácie môžu byť niečo, hej. Ale tej prírode DPH-čku neplatíme, to znamená, je tam vysoký pomer pridanej hodnoty. To znamená, tá DPH-čka by mala byť o dosť vyššia. To je znova, by som povedal, ukazovateľ, ktorý nesedí v tejto správe. A pokiaľ chceme aspoň približne rokovať o správe, ktoré majú nejaký význam tu vôbec sa s nimi baviť, tak by mali mať aspoň nejaký, tendenciu byť v niečom zodpovedajúce skutočnosti. Aby sme nedopadli, nie, to tu niekto splietal, že to je ľudová múdrosť, že štatistika je iba to, čo zmanipulujem sám. To povedal Churchill, ale aby sme tu prípadne takto nejakým spôsobom nedopadli.
Tam ešte, a to už taká drobná poznámka. Národné lesnícke centrum som zachytil, že tu bol problém s Národným lesníckym centrom. Tam nám vykázal nejakých 8-tisíc eur neúročný zisk. To pri tom rozpočte, neviem. Ale tam by mňa zaujímalo v tej doplnenej správe, že ako dopadlo to, že údajne nejaký web za 20 miliónov korún teda, lebo 700-tisíc eur to je podľa mňa dosť veľká suma na to. Ten web musí aj voňať, hej, nie že ešte byť funkčný. On by musel voňať, spievať, neviem čo ešte, kúriť. Takže by ma to zaujímalo, že ako to vlastne dopadlo. Lebo tam bol nejaký problém, že pán Moravčík, v živote som ho nevidel, ale on s tým niečo mal. A vy ste sa, pán minister, vtedy nejak presvedčivo k tomu postavili, že v prípade, že sa niečo zistí, tak budete konať rázne. Ale ja som si včera pozeral webovú stránku, tú jednu z tých funkčných, a mám pocit, že tam ako v pozícii riaditeľa je. Čiže asi je predpoklad, že tých 700-tisíc za webovú stránku je asi primeraná cena. Čo, ak dovolíte, poviem, že nie celkom sa s tým stotožňujem.
Takže to sú nejaké moje výhrady k tejto, aj kvôli tomu, aby sme nakoniec nedopadli tak. Ale tomu sa chcem venovať v druhom bode, ktorý predkladáte, že by sme sa blížili skutočnostiam, aby sme nakoniec my náhodou nedopadli, lebo už pomaly, že vraj to bude z toho vtip, že volajú potravinári alebo tí, čo majú potraviny, na ministerstvo pôdohospodárstva, že no dobre, a čo je vlastne slovenský výrobok, hej, v súvislosti s včera schváleným zákonom? A ministerská úradníčka povie. No, to síce neviem, ale doporučujem vám tam dať fotku Matoviča, Jahnátka a Záhumenského.
Viete, čiže toto by som chcel povedať, že by sme si mali dať pozor, hej, že aké zákonné normy prijímame. Ale tomu sa budem venovať v tej druhej časti.
Čiže procedurálny návrh môj je, aby sa správa vrátila na dopracovanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. No kde skôr začať, aby som to stihol. Ja len k tej poznámke, že kto bol zachraňovať situáciu a že bol v tých Kurimanoch, myslím, že tam bol chudák Robo Kaliňák, ktorý je všade, a poslali tam pre istotu aj Zvolenskú. No odrazu ste tam mohli aj Čaploviča poslať. Viete, že to je také, akože tam mal byť minister dopravy, lebo to bol most, viete, aby sme, v tomto by to formálne takto, tomu sa hovorí štábna kultúra alebo niečo, čo tu v zásade vôbec nepoznáme.
Pán kolega, ja som to mal minule na jazyku, pán Martvoň, ale teraz vám to poviem. Tento rektálny skialpinizmus vašej strany, ja neviem, skúste zvážiť, vás to dehonestuje úplne podľa mňa aj voči vašim kolegom, hej, že to je také akože už naozaj sa to až ťažko počúva. Ja mám pochopenie, som milosrdný, ale niekedy, čo je moc, to je veľa, hej. A k tomu odškodneniu. Tieto demagogické reči, kto má čo pomôcť alebo nemá pomôcť, tu vláda pomohla, ale pomohla z peňazí zo štátnych zdrojov. Prosím vás, to je, to bol hrubozrnný, hrubozrnný populizmus, absolútny, to normálne rozum stojí!
A kolegovia, verte alebo neverte, moja sociálna empatia je rádovo vyššia ako kolegu ministra Počiatka. Čiže so mnou tu, prosím vás, nepolemizujte, či ja na niečom chcem alebo nechcem si vytĺkať politický kapitál. Na tomto určite nie. Verte, že poznám iné témy, kde sa to dá ďaleko lepšie. Ja len upozorňujem na to, kde to žijeme a čo je toto za parlament, o čom rozpráva, ani brvou nemihne! Ste tu úplne všetci kameňáci, tu budete obhajovať vášho ministra, ktorý sa vám nevráti z Dubaja, keď mu spadne most, veď to sa nedá obhájiť! Veď keby to mne niekto povedal, počúvaj, však povedz niečo tomu Počiatkovi, zastaň sa ho, tak by som si poťukal po čele, čo sa dá na to povedať, nechajme to prejsť trápnym mlčaním. A rektálni skialpinisti normálne sa tu prihlásia a hovoria, no veď to rozum stojí!

Ja už neviem, ak už toto není, ak už toto není k téme, tak už neviem potom, čo je k téme. Pán predseda, ako nič v zlom. A ja neurážam nikoho, ja hovorím, robím skríning personálny, človeka, ktorý berie štátne peniaze a má politickú zodpovednosť, tak to, hádam, ešte môžeme v parlamente, nie? Nikoho neurážam. Pokračujem ďalej.
Pán kolega, môžete, tak dobre, nie držgroš, tak poviem, že máte mimoriadne silne vyvinutý cit pre peniaze a jeho míňanie. To znamená, že vám bolo ľúto, lebo to poznám zo skúseností, keď si meníte letenku, tak tam sú poplatky s tým spojené. Čiže vy by ste sa teda chceli vrátiť, ale vám naúčtovali možno 200-300 euro viac, ste povedali, však to je moc veľa, to, to hádam neminiem, tak ste pokračovali ďalej.
Tretia varianta, tú ešte poviem, možno ste nedostali povolenie na štart. Ja, v tom čase, myslím, tak bola nejaká Formula, ja to poznám, to je traffic. Ja som bol v Pekingu, keď bola olympiáda, tam, nedajboh, vybehnúť z rytmu, lebo potom ste pol dňa pomaly čakali na letisku. Čiže poznám to, že keď tam bol, tá F1, tam takých ľudí, ktorí majú vlastné jety, bolo asi viacej, vydáva sa povolenie na štart, možno ste nedostali povolenie na štart mimo plánu, to znamená, preto ste sa nemohli vrátiť. Ale toto je fakt, to sa, v tomto prípade by som sa, plus-mínus, aj mohol ospravedlniť, že som naškrtol z niečoho hrozného pána ministra, "hrozného", že tam prípadne bol vlastným jetom. To, samozrejme, môže bez akýchkoľvek pochybností vyvrátiť okamžite, tu položí palubné lístky a povie, že Hlina tomu nerozumie. To je úplne najjednoduchšie, čo môže urobiť.
Pravdou je, a teraz končím všetky tri varianty, vážení, či veríte, či nie, ani jeden nie je vizitkou sociálnodemokratického ministra. Pokiaľ som tu dobre počúval za ten rok, tak vy ste vláda, ktorá je sociálnodemokratická. No tak viete, to musíte uznať, že nie je to dobrou vizitkou akéhokoľvek sociálneho, sociálnodemokratického ministra. Ja tu mám napísané, aj Rockefeller by sa vrátil skôr. To len naši niektorí politici to majú pomýlené.
Ale, pán minister, budem končiť. Ešte skôr, ako poviem, poviem ešte z druhého, že čo k tomu mostu samotnému, k tým Kurimanom, že čo vlastne zabíjalo. Zabíjala chamtivosť, to treba povedať. Na moste v Kurimanoch zabíjala chamtivosť. Ja som to nazval ako smrtonosná diaľničná konštanta, ktorá v tejto krajine úplne platí. Tak jak existuje bratislavská konštanta s narábaním verejného majetku, tak existuje diaľničná konštanta, ktorá v zásade hovorí o tom, je úplne jedno, koľko by ten most štát stál, tí chlapi, ktorí betónovali, by dostali stále tých 5 alebo 8 euro, ako dostávajú. To je tá smrtonosná diaľničná konštanta.
To, s akým vysvetlením ste sa vrátili z Dubaja, ja neviem, kde vám to skrslo, že kde je chyba, hej, že v tej cene nie je vôbec, tam vôbec nie je v tom problém. Keby to aj stálo o miliardu viac, ako by ste to vy vysúťažili, tak aj tak by tí chlapi dostali to isté a keby sme pripustili tú logiku, tak aj tie, samozrejme, tie skruže by boli to isté, ale keby ste vy mali pocit, že by neboli, tak ten nárast tých cien by potom asi znamenal, že tie skruže by mali byť z titánu, hej, normálne titánové krásne skruže, NASA by nám ich tu mohla raketoplánom Challenger spustiť zhora s balónom nejakým héliovým a proste tak by sme si to mohli všetko dovoliť, nech tie skruže máme poriadne.
Ono to, nechcem už zaťažovať, lebo vidím, že to je na dlhšie, to je, to je trápenie tohto celého systému u nás, hej, že ten chudák na tej stavbe, ktorý robil druhého, to je Pamiatka zosnulých, to je tiež druhá vec, hej, že tí chudáci tam robili, Pamiatka zosnulých, pán minister v Dubaji, dozor bohviekde, NDS-ka bohviekde, však to bol predĺžený víkend, bol piatok, hej, vážení, kto by robil, nie? Zopár živnostníkov, tam chudákov, tí áno, tí betónovali za tých 7 euro či koľko, ale ostatní nerobili. A to bude asi celé, celé zakopané. Tam niekde to bude zakopané, že kde, kde je problém, že kto mal robiť a nerobil. A prečo tých chlapov ste nechali druhého, na Pamiatku zosnulých betónovať a iných, iní už dávno si ťukali na čelo, však oni nebudú druhého robiť.
To je ten problém, tu sa s tým zápasíme dlho a budeme sa s ním trápiť, že koľko tí skutočne ľudia dostanú. Ja som vás tu ináč aj vtedy vyzval, samozrejme, nula bodov, že to, taký parameter pre ľudí by bol zaujímavý, hej, že z tej ceny vysúťaženej, ktorú vy vravíte, že nízka, že koľko je podiel, že koľko tí chlapi v tých montérkách, viete, lebo o to ide, ten chlap v tých montérkách drží to, hej, z toho, z tej betonárky a on do tých armatúr to sype, že koľko je podiel týchto ľudí na celkovej cene. Viete, koľko je tých kravatárov vo fialových sakách, ktorí vlastne robia tú, čo všetko vlastne robia, hej? Logistické zabezpečenie. Hej, že to by bol zaujímavý parameter, zistiť, že koľko je podiel pre tých chlapov v tých montérkach, ktorých necháte robiť na deň zosnulých a koľko je podiel pre tých kravatárov aj vo fialových sakách. To som vás vtedy vyzval, samozrejme, ste nereagovali. Chcem tým povedať, že ja mám podozrenie, že tí, čo tam mali byť, tam neboli, okrem chlapov v montérkach, hej, a vy hráte hru na čas, ktorá tu vždycky zabrala, zafungovala, hra na čas hovorí - počkaj, zľahne zem, prach usadne, veci sa zabudnú, aké také vysporiadanie sme tým ľuďom dali a nič a zase nič. To bude presne to isté. Správa pre chudobných od pána Jahnátka nič, Kurimany, zas, vyjadrujem, žiaľ, obavu, že zase nič. Nikto nezahučí, nikoho nevyhodia, nikomu nestiahnu z výplaty, po pěšinke, pekne tichúčko sa to celé učeše a zas sa bude pokračovať rovnakým systémom. Nehodíte nikoho cez hradby, jak som to tu minule pánovi Jahnátkovi hovoril, lebo on povedal, že on nemá hradby, ani vy nemáte hradby, čo by ste hádzali, však všetci si tam držíte svorne dokopy, ktovie kedy kto, kedy koho bude potrebovať. Však to tu pekne vidno, jak jemne s vami narábajú. Ktovie kedy tohto ja váženého pána ministra niekedy budem potrebovať. A tým skončím a to chcem teda ten môj apel záverečný nejakým spôsobom povedať a zrekapitulovať, hej.
Pán kolega, pán minister, to, že vám spadol most vo vašom rezorte ešte ergo neznamená, že by ste mali odstúpiť. To som nikdy nepovedal. Ani nehovorím. To, že zdá sa, že výsledky vyšetrovania preukážu, že došlo k elementárnemu zanedbaniu povinností vašich ľudí pod správou vášho ministerstva, už znamená, že by ste mali odstúpiť, resp. by vás mal niekto odvolať. Ale pre mňa vnútorne tá nulová empatia, to, že ste proste sa neboli ochotný vrátiť z toho Dubaja, že ste tých ľudí, že proste ste to ani vnútorne necítili, že: "Ježiš, musím utekať!" To ja neviem, kolegovia, na niečom sa vieme dohodnúť? Môže byť sympaťák, neviem čo, ale toto je politická zodpovednosť, to je vážna vec. Tým vysielate aj signál pre ľudí, ktorí hovoria, že teda je tam niekde, že niekde za niečo, ja som sa to v Číne naučil. Ak spravíš chybu, musíš platiť. Keď neplatíš, tak ťa to pokazí. A to my tu robíme. Viete, my nenecháme ľudí, ktorí urobia chybu, my z tej falošnej - čo to je, solidarita? Alebo čo to je? Že čo nebol by ministrom, čo by mu to ublížilo? Neublížilo. Ale jeho to pokazí, my sekundárne to hovoríme, lebo to už múdrejší vedia, že za chyby sa platí! A keď ho nenecháte zaplatiť, tak ho to pokazí. V konečnom dôsledku mu urobíte zle. Stala sa chyba, stala. Možno v ten moment to tak necítil, možno by si na druhý deň rád dal pozor, ale pravdou je, že v slušných krajinách by už nebol ministrom dopravy, nebol. To len na Slovensku, v tejto krajine, v tomto parlamente, kde je všetko možné, tu sedí vo fialovom saku, klepká si a vie, že sa mu nič nestane. Viete, to je presne to, nie je vám to trošku zvláštne? Niekto musí zahučať, musí, spadol most, pochybenia sú jasné, boli mŕtvi, nie? Netreba? Kamenní ste? Zostanete kamenní?
A ten apel teda je, očakávam, že sa zjaví v tomto parlamente listina na odvolanie ministra dopravy pána Jána Počiatka. Mimoriadne by ma to potešilo a deklarujem, že sa bez akýchkoľvek výhrad pod takýto návrh podpíšem. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ináč ja aj keď idem dole a vidím tam SBS-kára a poviem: "Pán kolega," neviem prečo, aj tu tomu pánovi, kto nás obsluhuje, tiež poviem: "Pán kolega," čiže aj tu pánovi kolegovi poviem, že: Pán kolega". Tak možno mám zvyk. Ak vadí, môžem zmeniť.
Takže, vážený pán minister, chcem povedať, že ste ignorant, dokonca totálny ignorant, a poviem, poviem prečo. Ja som nalietal stovky tisíc kilometrov, teraz v januári som 50-tisíc kilometrov nalietal, to chcem, ináč hovorím aj preto, že teda že čo tu teda bolo, že ako kto čo vybavuje, ja si vybavujem veci vtedy, keď je voľno, hej? Ale, to už tu niekto vybavuje vtedy, keď zasadáme, ale to je druhá vec.
Ale čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že mám akú-takú znalosť toho, že ako sa dá skade dostať kam, hej? Poznám prípady, kde z vnútrozemia, z Číny sa dá dostať za 24 hodín do Viedne. Poznám. Z Ohňovej zeme možno, pridajte 12 a dostanete sa. V tomto kontexte, vážený, dostať sa z Dubaja, či kde ste to boli, to je ako vlakom z Trenčína, hej? Čiže toto chcem na úvod povedať, že neriešme to, hej? Dostať sa z Dubaja, ak ste teda boli v tom Dubaji, do Viedne v dnešných možnostiach je nič. To nebol absolútne žiaden problém. Myslím, že to aj niekto z tých novinárov vyčíslil, že nejakých 8 letov tam bolo, hej?
A teraz, ja vám poviem, že čo sa mohlo stať, že, teda že ste neprišli. Lebo viete, keby vám spadol dom, tu, čo máte na kopci, tak možno by ste sa vrátili hneď, možno nie, možno vám je to jedno, ja neviem, to je, to je, neriešme. Ale vy ste minister. Minister okrem toho, že čítate sám seba v tretej osobe, tak on ten minister je ináč aj človek s politickou zodpovednosťou, hej? To je taká, ktorú by ste teda mali mať. Ja viem, že sa to v škole neučí, ale ja vám to, keď chcete, niekedy vysvetlím, že čo to znamená politická zodpovednosť. Čiže takouto musíte vedieť narábať, musíte ju cítiť. Keď ju necítite vy, mal by ju cítiť váš šéf, v tomto prípade premiér.
Pán kolega, ak ste sa teda nevrátili z toho Dubaja hneď a pokračovali ste v tých štátnických činnostiach na pláži, tak aké varianty sú, hej, že prečo? Ja som si to tu takto rozpísal, aby som teda ľuďom, aby som neurobil chybu.
Varianta A - ste ignorant, to ste, to nebudeme o tom ďalej debatovať, ale existuje také niečo, ono sú typy inteligencie a je taká, že sociálna, emočná a neviem aká. Ale vy ste ignorant a teraz doplňujem, v tej variante A, ignorant s nulovou sociálnou inteligenciou, lebo vám sa vo vašom rezorte, za ktorý nesiete politickú zodpovednosť, sa vám stala tragédia, vás to rozrušilo natoľko, že ste možno dva-tri telefonáty urobili, ale pokračovali ste ďalej v štátnických činnostiach na pláži. Možno je, to je prvá varianta.
Druhá varianta je, že ste držgroš. To znamená, ste cítili, že by ste sa mali vrátiť, ale ja to tiež poznám zo skúseností, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)