Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, nemajte hrúzu, to nemám, že toľko pripravené, to je ten návrh samotný, len si potrebujem s ním pomôcť, tak aby vás neobišiel strach, že tu chcem byť dlho.
Na začiatok poviem, že teda som robil také akcie, že máme radi túto krajinu, ale teraz musím, žiaľ, skonštatovať, že je mi ľúto ľudí tejto krajiny, a poviem aj potom, že prečo. Ale ešte skôr, ako poviem jednu takú poznámku, si nedovolím, že tu mi niekto povedal, že je také nekolegiálne hovoriť o niekom, kto tu nie je, ale, prepáčte, nebudem sa toho držať, lebo v zásade by som niekedy nemohol hovoriť vôbec. Čiže dovolím si predsa len takú poznámku k pánovi Frešovi, nebude úplne nepodstatná, práve naopak, bude podstatná k tomuto návrhu, o čom hovoríme, že pán Frešo sem prišiel s procedurálnym návrhom, že armádu do ulíc, a pritom je v Bratislave 10 cm snehu. Minulý týždeň napadlo pomaly meter snehu na východe aj na Orave a nikto armádu do ulíc nevolal a to je to, čo, ono sa tomu vznikne hovoriť, že bolesť vlastného zubu vás trápi viac ako hladomor v Sudáne alebo, ináč povedané, že človek si vníma iba ten svoj vlastný mikrosvet, to znamená nie je schopný toho, čo je veľmi dôležité, a to je tá sociálna empatia, to znamená, že vníma ten problém v jeho celosti, snaží sa byť spravodlivý, čiže nesfokusuje sa. Veľmi dôležité povedať. A teraz, že prečo som to povedal, pretože chcem, aby sme sa poučili, aby som to prípadne už na budúce nemusel hovoriť. Ak chceme vyhrať, hej, to je veľmi dôležité, avšak bude to náročné, lebo tu v tejto krajine si niektorí ľudia myslia, že súťaž je iba to, čo moderoval niekedy Nikodým, a o férovosti a schopnosti férovo súťažiť tu naozaj máme, by som povedal, obrovské nedostatky. Ono právnici to zvyknú hovoriť, že môžete mať tak hrubú zmluvu, ale pred zlým úmyslom vás neochráni, čiže a toto je len, toto je len, tieto malé, malé návrhy. Ja som si to včera snažil pozrieť, to naozaj je hrubý zákon, hej, čiže aj takto hrubý zákon, aj táto malá novela môže byť ešte hrubšia ako Vojna a mier, ale pred zlým úmyslom, keď tam je, tak vás neochráni a trošku vyjadrujem obavu v tejto krajine, v ktorej naozaj pre nás, čo súťaž pre niekoho znamená, ja som tu dneska ráno, už to nebudem opakovať, ale naozaj úplne hviezdny príklad to, ako niekto vníma, žiaľ, musím to do našich radov adresovať, vníma, že pán Osuský povedal, že on si urobil súťaž v hlave a tým pádom je to vybavené. Ako nič v zlom, kolegovia, predstavte si, že by tu minister, ja ho nebudem obhajovať, to na konci uvidíte, ale predstavte si, že by sem prišiel a povedal, že teda nesúťažil s niekým o niečo, lebo on si tú súťaž urobil v hlave a jeho jury rozhodla, ako rozhodla. No tak viete, tak ešte, chvalabohu, ešte nie sme na tom tak zle, že by niekto s takouto hlúposťou prišiel sem, i keď, pravdu poviem, už všeličo tu zaznelo, čiže zatiaľ sa tešme, že to zaznieva na lokálnych úrovniach, ale bojím sa, že ten prúd toho vnímania pomaly dôjde aj sem, hej.
Ja k tomu, k tomu, aby som to ukončil, k tomu vnímaniu-nevnímaniu súťaže a férovosti ešte doplním, to exces typu Osuský je jedna vec, ale tam bol jeden nemenovaný, ja mu nebudem robiť reklamu, poslanec za SDKÚ, ktorý povedal, počkajte tuto to mám niekedy doslovne, že, áno, presne, kolega ma dopĺňa - aká súťaž, načo súťaž, však oni sú najlepší, oni sú elita. Viete, však ono to je všetko na videu, to si môžete pozrieť, to by ste neuverili, to keby vám niekto hovoril, to poviete, to nemôže byť pravda, to neverím, fakt. Fakt, je to naozaj fakt, je to na videu - aká súťaž, načo súťaž?! Viete, nechcem zaťažovať, ale to má vplyv, lebo hovoríme o súťaži, o verejnom obstarávaní, že čoho bol schopný minulý týždeň mestský parlament v Bratislave, hej, že proste on uzavrel alebo uzavrelo sa to tak, že v zásade nič horšie na svete neexistuje ako súťaž. Proste normálne z tých vyjadrení, to tak vyšlo, hej, a tuná pán právnik elitný z SDKÚ povedal - aká súťaž, načo súťaž, však oni sú elita?! Znova si predstavte tuná ministra, že by sem prišiel a povedal - aká súťaž, načo súťaž, však Široký je elita?! Viete, že to je, ctím si, teda že ešte k tomu sme nedospeli, hej, že to naozaj teším sa z toho, aspoň z mála, ale len drobný dôvetok, to je taká, viete, že tá prezentácia, to je taká rašlovčina, hej, to myslím bol ten prokurátor, ktorý, že aký súd, načo súd, Horákovú treba obesiť, nie, alebo ju treba, hej? Že proste to sú naozaj hrozné veci, kolegovia. Naozaj absurdné veci a, žiaľ, musím to povedať, to je u nás, a preto to chcem povedať, aby sme sa toho vyvarovali, lebo ak ich chceme, týchto ľudí poraziť, nie samoúčelne, ale poraziť, aby sme boli alternatívou, tak musíme byť lepší, nieže si ľudia povedia, však oni sú ešte horší. Viete, že pokiaľ my budeme mať v svojich hlavách, že súťaž je toto, resp. nie je, tak je nám zbytočne bojovať, takého boju ja neviem ani, či sa chcem zúčastniť. Čiže potom aj týmto našim ľuďom povedzte svojim prípadne a to už ani nehovorím, čo SaS tam má za polofašistického hlupáka ako poslanca, to sa k tomu vrátime, že toto naozaj si treba v tom urobiť jasno, lebo my ináč to neurobíme, my ináč túto krajinu nezlepšíme, my neurobíme život ľahší pre ľudí, neurobíme a dokonca nemáme ani právo, pokiaľ sa budeme takto znevažovať a takto ma iné expresívnejšie výrazy napadajú, ako to bolo svedectvom toho minulý týždeň.
K meritórnej záležitosti, tak teda proklamácia politická, pán minister, dá sa vyhrať nad vami aj v Medzilaborciach, keď tam vy skončíte míting, kde budete sľubovať sociálne istoty a neviem čo, keď tam prídu ľudia a povedia, že vytvoria krajinu, kde najlepší budú vyhrávať, tí, čo neboli najlepší, môžu skúsiť znova a slabým a bezmocným pomôžeme. Toto, s tým sa dá vyhrať aj v Medzilaborciach, pokiaľ sa zo všetkých dovtedy nestanú egoisti. Viete, lebo možno si aj tá pani, staršia pani v Medzilaborciach povie, že kvôli môjmu synovi alebo vnukovi to urobím, že chcem, že nemusíte sa narodiť do zlatej kolísky na hradnom kopci, kde 5 cm snehu je kalamita, voláte armádu, ale môžete sa narodiť aj v Medzilaborciach a môžete uspieť, a že je tu niekto, kto vám ponúka takúto víziu. Toto je vízia, za ktorú sa oplatí bojovať, postaviť, a s touto víziou sa dá uspieť aj v Medzilaborciach v kulturáku po vystúpení hviezd zo SMER-u. Ale nesmieme robiť to, čo ste stvárali, to, čo stvárali poslanci SaS a SDKÚ minulý týždeň na bratislavskom zastupiteľstve. No nesmieme, úplne jednoduché.
Pán minister, k vám. Ja mám rád mladých, ambicióznych, vzdelaných ľudí. Ani sa ich nebojím, lebo poznám ľudí, ktorí sa boja takých. Ja sa ich nebojím, nemám s tým najmenší problém. A ku cti vášho premiéra slúži to, že sa ich tiež nebojí a dokonca sa nimi obklopil. Čo je dobré, otázka stojí, že koľkí z vás majú to - čo je jeden veľmi dôležitý ukazovateľ v politike - sociálnu empatiu, o ktorej som tu predtým hovoril. Poznám jeden stratený prípad vo vašom vládnom zbore, u vás mám pocit, že má zmysel si ešte drať jazyk, takže ak dovolíte, by som povedal niečo k vášmu návrhu, k návrhu zákona, ktorý tu predkladáte. To, že chcete urobiť zo seba - poznámku si spravím - Usaina Bolta, že to chcete, to bude asi rekord, nie? Za 5 dní aj s prezidentským podpisom, to bude asi rekord, tak na úrovni druhého najlepšieho, no. Takže, pán minister, ja si dovolím v tomto návrhu, kde my tu hovoríme o návrhu, o tom, že či vôbec to má ísť hlbšie, ja si myslím, že to tu je, keď mi to možno aj niekto vytkne, je to náležité preto, lebo to umožňuje určitú, časový priestor na to, aby ste túto moju výhradu, ktorú ja vám teraz poviem, prípadne zapracovali. Ja vôbec netrpím bolesťou na seba, žeby som to mal byť ja, vôbec nie, práve naopak, ja som to aj vašim ponúkal, kľudne to všetci napíšte, koľko chcete tých pozmeňovákov, ráta sa výsledok. Čiže aj teraz si vám dovolím povedať, že máte tam chybu. A ja budem zmierlivý, budem mať pocit, že to nebolo zámerom, ale to bolo v tom chvate, tým nedopatrením sa tam proste, v živote sa stáva, chybička se vloudí. Hej.
Takže, pán minister, máte tam § 32, ktorý hovorí, že nahrádzate potvrdenia čestným vyhlásením. A ja poznám, aj osobne poznám, proste ja neviem hocičo chcete, či aby vám úroky odpustili, že ste meškali, alebo úver, musíte všade navkladať iks všelijakých potvrdení, musíte, jedna pani, slečna, proste tým, že nič nerobí, len to behá, čiže každý živnostník, ale aj bežný občan, keď chce, musí zháňať. Vy im to teda nahrádzate v štátnom záujme pre európske fondy, ktorého sa nezúčastňujú, mimochodom, nejakí bežný občania, živnostníci, ale megafirmy, tak im to zjednodušujete, že stačí prehlásenie, čestné prehlásenie. Hej? Ale nehovorím teraz hneď, že nie. Ja viem, koľko je s tým babračky, koľko je s tým roboty, kým to, ja nehovorím teraz hneď, že nie, hej? Že môže to byť v zásade celkom dobrý nástroj, ako to zrýchliť, keď by to len malo stáť v ceste, hej. To znamená, áno, vy nahradíte tieto potvrdenia čestným prehlásením, kde prehlasujete, že všetko to, čo je nevyhnutné, teda spĺňate. A vy v tom vašom návrhu hovoríte, že iba víťaz je povinný to následne doložiť. A to je chyba lávky, pán minister, a dokonca veľká, lebo podľa mňa s týmto spôsobom možno ešte horšie urobíte ako Osuský s jeho súťažou v hlave. A teraz skúsim povedať, že v čom. Ak by sme pripustili to, že vám stačí iba víťaz, tak naozaj umožnite to, že vytvoríte možno fantómové nejaké mysteriózne firmy, ktoré budú zo štatistických dôvodov, nazveme ich diplomaticky, sa účastniť tejto súťaže, nič neriskujú, hej, lebo stačí im dať iba čestné vyhlásenie a zábezpeku, ale neprídu o ňu. Lebo o zábezpeku príde iba víťaz v prípade, že nedodá potvrdenia také, čo sa čestne zaviazal, že spĺňa. To znamená, že ich hlava z ničoho bolieť nebude, čiže oni sa so štatistických dôvodov zúčastnia, vedia, že nevyhrajú. Ja nehovorím, že to tak bude, ale ani ja, ani vy ste sa nenarodili včera, a keďže vieme, že niekto si vie urobiť súťaž v hlave, tak ja verím, že uveríme, že sú aj ľudia, ktorí sú ochotní a schopní sa čisto zo štatistických dôvodov zúčastniť, hej. A podpíšu vám čestné prehlásenie také, aké máte pocit, že je dôležité, nič neriskujú, nič neriskujú. A preto si myslím, že je naozaj preto, keď by ste sa nechceli, nechceli pokaziť už veľa pokazeného. A ja naozaj budem myslieť, že vy máte záujem to zlepšiť, aby sa nestalo to, že niekto vypíše súťaž na 5-dverové trolejbusy s dvierkami pre psa ešte pre istotu, a nikto, teda zúčastniť sa ich zúčastní iba niekto a zo štatistických dôvodov, je ešte treba dvoch a tí dvaja vám čestne prehlásia, že všetko spĺňajú z formálneho hľadiska, všetko v poriadku, nič neriskujú. Toto by som bol naozaj nerád, keby sme takto to, nejakým spôsobom toto tu prebehlo týmto plénom. Preto na to upozorňujem.
Pán minister, stačí málo, možno tam stačí tá formulácia, máte právnikov šikovných u vás v zbore, povedzte, že, že nielen víťaz, ale aspoň prví traja. Viete, aby tí ľudia mali pocit, že viete, aby sme naozaj čestne, lebo ja mám úctu k čestnému prehláseniu, ale neviem, koľkí iní chovajú úctu k čestnému prehláseniu, hej? Čiže aby sme aj tento inštitút nejakým spôsobom neznegovali, tak poprosím vás, že či by ste nezvážili, že tam uvediete, že to čestné prehlásenie musia verifikovať následne, lebo už sme ušetrili ten čas, hej, čo by malo byť, teda vravíte, že prioritne, tak následne to verifikujú, to svoje čestné prehlásenie doložením tých potvrdení, už keď sa zúčastnili, tak je to síce mierne obťažujúce, ale takisto je to aj obťažujúce pre obyčajného živnostníka, ktorý si chce 3-tisíc eur požičať zo sporiteľne. Viete, čiže toto aj megafirma zvládne, hej, že to obehne, tak aby to proste aj následne potom v procese, keď už nehráme o čas, ale hráme o to, že hráme fér, tak tie verifikuje to čestné prehlásenie. Ja si, myslím si, že pre čistotu a férovosť, a to, čo by sme sa možno, ale ťažkým spôsobom k tomu možno raz aj priblížili, je toto veľmi dôležité, pán minister, a verím, že to nespláchnete tak, jak tu splachujete úplne neškodné veci, hej. Tak som zvedavý, ako sa k tomuto postavíte. Podľa mňa z toho sa nestrieľa. To je práve naopak, stále vychádzam z toho, čo som povedal na začiatku, že predpokladám, že to nebolo zámerom, ale že to je len proste taká zhoda náhod, že zrovna sa na to nejako nepomyslelo, ale ja na to upozorním, že v prípade, že to nezmeníme, tak bude určite dochádzať k zneužívaniu tohto inštitútu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ono pravdou je, že smerujeme k tomu, čo som niekde v takej dobrej knižke čítal, že ktorá kapitola rozpočtu, nechcem povedať, v ktorej krajine, ale na západ od nás, sa neustále a bude sa neustále navyšovať. No kapitola rozpočtu spravodlivosti, čo znamená, že vyššie múry a viac ostnatého drôtu.
Čiže naozaj a toho sa trošku hrozím a bojím a nechcem byť nejaký apokalyptický, že kam smerujeme alebo nesmerujeme, asi je to, asi sa k tomu budem musieť nejakým spôsobom prikloniť, ale nevravím, že existujú len tieto riešenia, preto mi je ľúto, že ja som musel stiahnuť môj návrh, ktorý tiež v zásade niečo riešil, ale neriešil v polohe represie, teda som plný očakávania aj s tou dychovkou, keď to už príde, aby sme si, aby nám odľahlo, aby sme si odfúkli, že keď to už sem príde.
A ešte jednu takú, ja neviem, myslím, že sémantika alebo tak nejako sa to volá múdro, že čo mi trošku vadí, hej? A teraz sa zvykne používať Róm a Neróm, ale Róm v rómčine znamená človek.
A ja napríklad aj tu som si to naschvál pozrel, že je nerómska časť Žehry a rómska časť Žehry. A to, myslím si, že z toho jazykovedného nie je celkom správne, lebo proste to je nečlovečenská časť Žehry a človečenská časť Žehry, že naozaj by som si dovolil upozorniť na to, že by sme mali byť opatrní v tých výrazoch Róm a Neróm. Lebo, hej, ja sa necítim ako nečlovek a nie je to celkom správne, podľa mňa aj v tej komunikácii dovnútra, hej, že aby sme my neposilňovali nejaké stereotypy aj trebárs v tej komunite ľudí, hej, čo sa môže sekundárne aj nejakým používaním tohto výrazu stať. Upozorňujem na to. Ďakujem.

Dobré ráno prajem. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte krátko k tomuto návrhu a využijem aj techniku, lebo niektoré veci treba, aby zazneli na večnú pamäť, jak sa hovorilo niekedy, pre večnú pamäť ľudstva uchovať skvosty a perly, aby sme si potom sa neufúvali, že o tomto sme nevedeli.
K návrhu samotnému. Ono sa hovorí, že ide aj o to, čo hovorí, ale ide aj o to, kto hovorí. Ja mám taký špeciálny vzťah tuná s kolegom Osuským, lebo už to, my sa raz k tomu dostaneme, že ja tu prednesiem v tejto sále návrh, že prečo nemôžte dať nad hlavy detí vysielače, a vtedy aj premietnem to, že ako pán Osuský to horlivo obhajoval v mene pokroku, že máme trošku špeciálny vzťah, ale ja som profesionál v tom, že to ešte neznamená, že je to vo všetkom. Čiže ja uznám niektoré veci. Aj som uznal.
K samotnému návrhu, ktorý teraz pán poslanec predkladá. Je to taký SaS-kársky spôsob práce. Oni tu valia ústavné zákony, zákony, ktoré sa týkajú volieb, bez toho, predpokladám, nechcem sa dotknúť, aby prebehli nejaké konzultácie, a ešte tu zaznie apel, že teda by nevidel problém alebo že očakáva, že nebude problém s tým, že sa ľudia k tomu postavia. No ja si myslím, že bude problém už práve kvôli tomu, že sú určité typy zákonov, ktoré sa nelámu na kolene, ale na ktoré sa hľadá nejakým spôsobom zhoda. Ja to poviem ináč. Tu bol úplne neškodný zákon, návrh zákona o zverejnení registra plavidiel - hausbótov. To je úplne neškodný zákon. Absolútne neškodný. Ten mohol prejsť ľavou zadnou, ale napriek tomu som si dal robotu, že som to sa snažil odkomunikovať, neprešlo. Neviem, teda ako pokračoval pán Osuský s týmto relatívne citlivým a senzitívnym návrhom zákona z pohľadu štábnej kultúry.
K tomuto návrhu treba povedať jednu vec, že sú krajiny a sú krajiny. Sú krajiny, ako pán kolega Osuský spomínal Švédsko, kde pán vtedy bývalý alebo možno existujúci, ja neviem, premiér rozdával pred volebnou miestnosťou svoje letáky. To sú slušné krajiny. A Švédsko poznám. Bol som tam nie raz, a to je naozaj slušná, majú to v sebe. Avšak v krajine, a to si, žiaľ, treba povedať, kde si politici myslia, že súťaž je iba to, čo moderoval niekedy Nikodým, tak treba byť trošku opatrný, lebo nám sa to môže stať, že niekto nebude rozdávať svoje letáky, ale bude rozdávať letáky toho svojho konkurenta v úplne nejakej dehonestujúcej polohe alebo póze práve preto, aby takto nejakým spôsobom zmaril. Čiže ja chcem, nechcem tu vypichovať, čo môže nastať, ja len chcem povedať, že sú krajiny a sú krajiny. Žiaľ, musím to tak povedať. Slovensko patrí medzi tie krajiny, kde tá naša historická tradícia demokracie je rádovo iná. A tá naša krátka je pre nás silným svedectvom toho, že jak hovoria iné skupiny, také tajomné, že čo nie je z krvi zrodené, nie je pevné, tak možné aj to, že sme to dostali takto zľahka si to vôbec nevážime a takto k tomu pristupujeme, ako pristupujeme. To znamená, aj krásne veci sme schopní a ochotní totálne zničiť.
Ja vystúpim k tomu návrhu, ktorý tu bude o verejnom obstarávaní, ktorý súvisí, sa hovorí o súťažiach, o férovosti. A férovosť by mala byť spájaná, aj súťaž by mala byť spájaná, s voľbou. Žiaľ, máme tam obrovské nedostatky v týchto veciach. A pán Osuský, bez toho, aby ste brali nejako moc osobne, naozaj, mám trošku obavu vo vašom prípade vám podporiť tento váš návrh, lebo vy máte takú svoju spravodlivosť v sebe, takú tú macarthurovskú, alebo ako sa volal ten kongresman v Amerike, ktorý povedal, síce nevieme, či je komunista (reakcia z pléna), McCarthy, ja nemám takú pronunciation, kľudne ma opravte. (Reakcia z pléna: "MacArthur bol generál.")
Tak, tak, dobre. Takže a vieme, o kom hovoríme. Bol to človek, hej, s ktorým sa spája určitá éra, ktorý, keď to zjednoduším, aby sme tomu rozumeli, tak povedal, že síce nevieme, či je komunista, ale mohol by byť, tak ho radšej pre istotu zavrieme. Ono je to, aj to sa dá, hej, a tam už ide obava z ľudí, ktorí majú svoj vlastný princíp spravodlivosti a dokonca sa vedia zaštítiť neviem akými ideálmi, a na konci je niečo, čo veľmi silno pošliapava základné princípy.
Pán Osuský, dovoľte alebo nedovoľte, vo vašom prípade po vašom hviezdnom vystúpení, ktoré si dovolím tuná premietnuť a súvisí s predkladaným bodom. Trvá 40 sekúnd. Nie premietnuť, iba len pustiť to, ako vy chápete súťaž a princíp férovosti a spravodlivosti. Pán kolega náš pri jednom bode - on je človek, ktorý stíha veľa, je aj poslanec mestského zastupiteľstva - a pri prezentácii jedného projektu, že prečo nemá byť súťaž, ale ja to, to zaznie v tom ďalšom bode u pána Kaliňáka, že čoho sme, čo boli schopní niektorí poslanci povedať. A pán Osuský, tam to rozširujem širšie, tuná len poviem, len čo bol schopný pán Osuský povedať, že prečo nie súťaž. A zároveň pár dní neskôr nám predkladá zákon, ktorý má byť férový, má byť, neviem, tých prívlastkov tam bolo strašne veľa. Pán Osuský si spravil súťaž v hlave! On nepotrebuje súťaž. To tu pustím, ak sa nám podarí. Viete, že to je historický okamžik a preto je dôležité, aby to zaznelo, že k čomu sa vieme dopracovať, že proste niekto povie, že on nepotrebuje súťaž, lebo on si spravil súťaž v hlave a jeho jury rozhodla, ako rozhodla. Viete, a to je to bolestné zistenie, že kam sme schopní zájsť v pocite vlastnej spravodlivosti a vlastnej správnosti. To znamená, inštitúty, ktoré slušné spoločnosti bežne používajú, tak poslanci, od ktorých by ste to možno nečakali, to takýmto spôsobom odprezentujú. Ja si myslím, že to je historická vec. Mala by sa zapísať do učebníc, že kde vlastne vieme dôjsť s niektorými vyjadreniami, a v tom vlastnom pocite tej jeho vlastnej spravodlivosti a toho, čo je správne. Teraz, s dovolením, trvá to 40 sekúnd, súvisí to s predkladaným návrhom. Ja si dovolím pustiť.
(Prehrávanie zvukového záznamu vystúpenia poslanca Osuského na zasadnutí Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy.)
"K tej téme súťaže by som povedal jedno. Tie materiály máme, ale neviem, ako v iných hlavách, môžem hovoriť len za svoju, ale v mojej hlave súťaž prebehla. Ja som si tie materiály porovnal a, s dovolením, budem hlasovať za projekt Aliancie Stará tržnica bez toho, aby som chcel ubrať čokoľvek na kvalitách projektu Ars Atrium. Nepochybne v prípade, že by neexistoval projekt Aliancie Stará tržnica, nepovažujem projekt Ars Atrium za zavrhnutiahodný. Teda v mojej hlave tá súťaž prebehla a Ars Atrium obsadilo čestné, nie nečestné a hanebné, ale normálne čestné druhé miesto. To znamená, ja nemám pocit, že som bol ošudený o akúsi súťaž, o čom tu hovoril kolega Hlina. Nie, tá súťaž prebehla, pretože sám sebe som jury a sám seba ako predseda jury rozhodnem, komu dám svoj hlas."
(Koniec zvukového záznamu.)
Vážení kolegovia, pre pamäť zazneli pamätné slová. Súťaž prebehla v hlave poslanca. Predstavte si, že by sem prišiel minister Kaliňák a povedal by, že existuje ustanovenie zákona, kde sa nepoužijú pravidlá o verejnom obstarávaní, ale že on bude jury a jeho jury rozhodne, tak ako rozhodne. No však, myslím, že by sme sa zasmiali a potom by sme začali hádzať čiapky po ňom. Ale toto zaznelo na mestskom zastupiteľstve. Toto ešte nezaznelo tu. Chvalabohu. Čiže ale zaznievajú aj takéto skvosty. Ak naozaj máme a verím, že chceme, ale nie samoúčelne vyhrať nad kolegami zo SMER-u, ale vyhrať preto, že vieme byť lepší, lepšou alternatívou, že vieme vybudovať krajinu, ktorá je spravodlivejšia, kde lepší vyhrávajú. Tak, žiaľ, budeme musieť povedať, pán Osuský, pre tento projekt ste nepoužiteľný s vaším vnímaním vašej spravodlivosti. Pri vašej chuti a vôli veciam pomôcť to kazíte. To, akým spôsobom to prezentujete, nabíjate zásobníky ľuďom zo SMER-u, ktorým sa stačí len usmievať a nemusia pomaly nič robiť. To je ďalší z paradoxov politiky, že keď zle bojujete, okrem toho, že prehrávate, tak posilňujete protivníka. To je znova ešte jedna zo starých múdrostí. Vy ako vzdelaný človek, podľa mňa niekde, v tomto duchu ste aj čítali. Čiže niekedy je lepšie nebojovať, ak bojujete zle, lebo okrem iného posilňujete toho protivníka. Čo k tomu povedať? K vášmu návrhu nemôžem byť ústretový už len preto, že to vnímam, žiaľ, cez prizmu toho, že to predkladáte vy, a mám obavu, mám obavu, že vo vnímaní vašej spravodlivosti to budete vedieť proste tak použiť, ako si myslíte, že je správne. Čo? Niektorí ľudia budú vyhodnocovať však toto sme naozaj nechceli.
Viete, ak si niekto myslí, že nosiť kvety k fotke živého človeka - aj to som videl v predvolebnej kampani, bol portrét človeka, ktorý žil, a nosili k nemu vence - viete, to mi príde absolútne morbídne, absolútne nezvládnuté, to je a viete, to je presne, to hovorím, to je to, že niekto má pocit, že pomáha niekoho poraziť. Práve naopak. Posilňuje ho a presne tak to dopadlo. Majú 83 poslancov. A presne tak to zvykne dopadnúť, keď bojujete zle a bojujete takýmto spôsobom, pán Osuský, ako vy bojujete. To, čo ste stvárali na mestskom zastupiteľstve, a to, čo ste povedali tie pamätné vety, ja verím, že zarezonujú v ľuďoch. Ale ja sa dištancujem od toho. Ja naozaj nechcem byť niekde, kde majú takýto vzťah k férovosti, k spravodlivosti, že oni si súťaž spravia v hlave. A potom ešte predložia zákon, že volebné moratórium a dokopy v zásade už žiadne obmedzenie vo voľbách nemalo platiť, vtedy vo mne vyvstáva veľká obava. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. No kde začať, aby som to stihol?
Systém politickej práce je umenie aj možného. To znamená, že pracujete v nejakom priestore, využívate v zásade to, čo je možné aj legálne, hej. To znamená, každý protest, každý nátlak v rámci legálnych možností je legálny a plní svoju úlohu. Čiže ja by som nerád pracoval v tom, že by sme si definovali, čo je systém politickej práce. To sa bežne používa, tak, že poviete niekomu, že nech niečo urobí. A poviete mu pritom férovo dopredu, že keď to neurobí, tak tých možností, ktoré máte, už nie je veľa, že využijete trebárs takú možnosť, že upozorníte plasticky na to, že niečo sa neudialo. Áno, presne to urobím. Teraz neprešli dva zákony. A presne, ja som to avizoval, urobím niektoré akcie, ktoré budú na to upozorňovať, prečo dva v zásade veľmi neškodné, nikomu neubližujúce zákony neprešli. Nič v zlom, ale túto abecedu politiky, ja som mal pocit, by sme už mohli mať za sebou. Ale to nevadí.
K druhej veci, kladeniu nevykonateľných podmienok. Mám pocit, že som jediný a asi aj nadlho jediný poslanec ktorý povedal, že v prípade že sa zozbiera deväťdesiat podpisov, tak som pripravený, som to deklaroval, vzdať sa svojho mandátu. No, vážení kolegovia, neviem, čo viac ste odo mňa chceli. Eva, nič v zlom, akože mne to vyčítaš? Ja mám robiť sekretárku? To ja som mal čo urobiť, že ja som to mal napísať. A mal som tu vás obehávať a robiť sekretárku? To vám chýbalo v tom? Nehnevajte sa, nič v zlom, ja som urobil gesto hodné politika pre daný moment, aby som sa vyhol rečiam, že mi to bude niekto vyčítať. A chcete zo mňa ešte robiť sekretárku. Ja vám to poviem ináč. Keby niekto iný toto deklaroval, v tých istých intenciách ako ja, tak ja to vytlačím z tlačiarne. Je tu x ľudí, kvôli ktorým by som si ja dal tú robotu, že to vytlačím z tej tlačiarne, že ten-ktorý to deklaroval, ak obehnem poslancov. Ale nechcite to od toho, kto to deklaroval.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ja som trošku v špecifickej situácii. Ja naozaj nechcem dopadnúť, ako to bývalo onehdy dobrým zvykom. Čiže budem si vedomý tejto skutočnosti. Čiže budem našľapovať zľahka, aby som, vydržte, neprovokoval, i keď si dovolím na začiatok povedať jedno upozornenie. Ak ste si všimli, ja som sa fakt zdržal, nekomentoval.
A minimálne teda ale nedá mi, aby som jednu vec skutočne nepovedal. Ináč to poviem, mne to raz dávno jeden človek povedal, keď sa dvaja dohodnú, tak vám zničia život, z pohľadu policajného, hej. Čiže pokiaľ niekde tuná zaznievajú tvrdenia o niečom, o niekom, tak aby sme boli trošku korektní, tak vyzývam, a nemyslím to konkrétne, všeobecne to hovorím, aby sme ich verifikovali minimálne aspoň jedným človekom, aby sme aspoň toho sa nejakým spôsobom držali. Totiž neviem, či si všetci tú hĺbku toho uvedomujete, že ak nejaké tvrdenie o niekom poviem, tak aspoň minimálne jedným človekom to verifikujem, keď už by sa dvaja ľudia rozhodli, že idú zničiť niekomu život, tak aby sme my to ešte nespravili tak, že jeden človek sa pokúsi niekomu pokaziť, prípadne zničiť život. To by som povedal džentlmensky, tak v rámci korektnosti keby sme si mohli takýto úzus spraviť, bol by som rád.
Teraz vecne, meritórne k celej tejto záležitosti.
Ja naozaj vyhodnocujem problematicky to, že ideme z extrému do extrému. Naozaj je pravdou, už som to tu neraz povedal, že v tejto krajine sme schopní pokaziť všetko. Černomyrdin povedal, že chceli dobre, ale dopadlo to tak, ako to dopadlo. To ešte nevedel, možno tušil, že je tu Slovensko, čoho sme my tu schopní. Čiže naozaj ten systém urobil to, čo urobil. Tá partokracia bola silná, ale to ešte neznamená, že nenecháme kameň na kameni na systéme, ktorý ako-tak funguje.
Ja tu nechcem opakovať tie mantry, klišé, aby sme neprešli do druhého extrému, už to tu kolegovia niektorí povedali, ja sa v zásade s niektorými vecami stotožňujem, vyhodnocujem to z pohľadu parlamentnej demokracie ako extrém. Toto je naozaj dôležité ako makro povedané.
A teraz k tým samotným návrhom.
Sú všelijaké návrhy a potom sú také, by som povedal, problematické návrhy. A to som mimoriadny diplomat. A tento návrh vyhodnocujem ako mimoriadne problematický. Nechcem mu už dávať iné prívlastky. A v zásade ani nechcem to analyzovať, lebo v bežnom pohľade musí byť jasné, že to nie celkom zodpovedá tomu, že čo vlastne by sme chceli, aby sa spoločnosť nejakým spôsobom vyvíjala, respektíve ako sa dopracovala k tomu, kde je teraz.
Včera som bol na filme Lincoln, ináč, dosť nudnom filme, poviem pravdu. Ale zastihoval to, ako sa dá dopracovať k zrušeniu XIII. Dodatku, ktorý zrušil otroctvo v Amerike, aké boli ťažké cesty sa k tomu dopracovať. Bolo to sto rokov dozadu. Mierna inšpirácia by tu mohla prísť. Ja nehovorím, že ho tu máme povinne pozerať. Ale mali by sme z toho niektoré veci analyzovať. Ambícia nenechať kameň na kameni nemusí byť tá správna a vždy tá najlepšia. Na to chcem upozorniť, i keď niekedy to nadšenie tam týmto smerom je.
Poznámka, kolegovia. Ak poviete, že urobíte niečo, čo urobia ešte aj ostatní, a pritom dobre viete, že to neurobia, mi príde, počkajte, skúsiť povedať príklad. Poviem, vzdám sa mojej poslaneckej výplaty vtedy, keď sa vy všetci vzdáte svojej poslaneckej výplaty. To znamená, ja viem, že to je nevykonateľné, ale umožňuje mi to povedať, vidíte, akí ste, ja by som sa vzdal mojej tej výplaty, ale vy sa jej nevzdáte. To znamená dať nevykonateľnú podmienku. A potom hovoriť, teda apelovať na to, že niečo nie je vaším prípadne charakterom, správne, mi príde zvláštne. A znova som mimoriadne diplomatický, hej. Čiže povedať, že niekto urobí nejaký úkon, ako tu bolo prezentované, ak ho urobia všetci, v opačnom prípade tak potom to deklarovať, mi naozaj príde, pokračujem v línii maximálnej diplomacie, absolútne nekorektné. To som mal proste pocit a chuť povedať.
Ale ešte chcem povedať, už budem v zásade aj končiť, čo ešte treba povedať, že vzhľadom na kreáciu nových subjektov a hľadanie si tváre existujúcich subjektov my budeme fackovaní, budeme konfrontovaní s viacerými viac či menej obskúrnymi nápadmi, ako to zmeniť a ako sa tomu nejakým spôsobom brániť, ako tomu urobiť akože nejakú stopku, hej, aby to proste sa tu v nejakých intervaloch neopakovalo, lebo, myslím, SaS s tým začala, i keď potom, Juraj, musím to tak povedať, v tomto prípade ste sa zbabelo stiahli, keď vám SMER skočil na udicu, že teda sa znížia tie príspevky . To bolo také z pohľadu taktiky tak zbabelé, že nič zbabelejšie v zásade nemôže byť, ako vyzvať niekoho na to a potom sa stiahnuť.
Ale čo tým chcem povedať. Takýchto nápadov my tu budeme mať čoraz viac. A je teda aj určitým spôsobom obava, podľa mňa reálna, že pred voľbami sa to bude stupňovať, hej, lebo to bude politicky zaujímavé, môžete všeličo povedať, ako vám na tom záleží a tak ďalej. Kebyže tu hocikto, najlepšie čo najviac ľudí urobí to, možnože aby sme to zastavili, že nebudeme hrať túto hru, tak keby vznikol možno skrz, naprieč politickým spektrom nejaký návrh, že, áno, politické strany sú vzhľadom na okolnosti, ak chcú dostať všetko, to sa dotýka všetkých, pripravené proste si znížiť svoje príspevky na činnosť a za kampaň 10 – 15 %.
Vážení, vybavíme tým strašne veľa. Vytrhneme agendu z rúk. Nebudeme sa tu zbytočne terorizovať navzájom, v nejakých intervaloch refrešovať. Naozaj by som to dal na zváženie prípadne, aby sme si fakt skrz tým spektrom toto nejakým spôsobom vyjasnili, a máme to vybavené, máme z tohto pohľadu kľud, ešte keď on si mohol dovoliť navrhnúť ešte z toho dajme tomu, čo by sa ušetrilo, čo ja vnútorne cítim ako veľký problém, hej, že z ušetrených peňazí by sa mohla podporiť schopnosť ľudí kriticky rozmýšľať. To znamená, to môžete podporiť rôznymi študijnými programami, môžete posielať novinárov na študijné cesty po svete, aby videli, ako sa to robí. To, samozrejme, by bolo absolútne mimo moci ľudí, aby sa, nedajbože, raz nepovedalo, že to niekto chce ovplyvniť. A tuto, by som povedal, so všetkými desiatimi, tridsiatimi by som proste za to bol, že by som mal aj pocit, že som niečo urobil dobre a zastavil by som takéto, by som povedal, diskusie, ktoré sú naozaj ťažké.
Teraz príde kanonáda prehlásení po mojom vystúpení, ktoré budú deklarovať všetko možné, ale, viete, berie to energiu. Neviem, či to poznáte, že stretnete sa s niekým a ste na tom tak, ako keby vás prešiel buldozér, hej, že proste úplne stratíte energiu, a, zas, naopak, stretnete sa s niekým a proste ste v pohode. A by som chcel proste, takýmito témami, ktoré vás ničia, hej, ničia vám energiu aj vôbec chuť niečo robiť, aby sme sa zbytočne v tomto parlamente nezaťažovali. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja len chcem na konci vyakcentovať to, čo asi malo byť nejakým záverom, že, dobre, môžeme hovoriť o politických dôvodoch, kokakole, ochrannej známke na neviem čo. Tak poslanecké splachujú tak, ako ich splachujú. Ale je to podľa mňa až cynické práve kvôli tým dôvodom, o ktorých som hovoril. Ale ten paradox je v tom, že tu bol vládny návrh zákona, ktorý riešil dosť významným spôsobom alebo mohol riešiť túto problematiku alebo pomôcť tejto problematike. A ja si dovolím tvrdiť, že návrh zákona sem prišiel kvôli energoloby. Tu Rómovia nelobolovali za to, aby rýchlo rastúce dreviny bolo uľahčené pestovať. Ale to je ten paradox, že tí tvorcovia, tí, čo za to možno berú aj peniaze, čo niekde sedia, kde sa kúri v tejto zime, tak ani nevedeli, že tento zákon s Rómami alebo so sociálne vylúčenými spoločenstvami súvisí. To ma na tom zaráža, ako potom vlastne chcú robiť plnohodnotnú reformu, keď toto mohla byť jedna z kľúčových vecí, z kľúčových agend a oni o tom ani nevedeli, netušili ani o tom, že takýto zákon sa tohto môže týkať, ako tým ľuďom prípadne pomôcť respektíve čiastočne to riešiť. To ma zaráža.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, krátko k tejto veci, aspoň aby niečo zaznelo aj z úcty k pani kolegyne, ktorá si dala tú robotu. A ja si ctím, keď ľudia si robia svoju robotu. Takže aspoň takto zľahka vyjadrujem podporu obidvom návrhom. Nechcel som sa predtým hlásiť, ale zároveň sa pýtam, koľko ešte ceruziek sa musí stratiť, čo je málo podstatné, koľko sa aj zle minie peňazí, koľko detí možno bude trpieť, kým sa vlastne tuná ľudia dohodnú na tom, komu vlastne to patrí, kým zistia, že im príde registrácia, že rómsky problém už má copyright. Toto ešte by mohlo zaznieť, hej, koľko ešte treba čakať na tie hviezdne prínosy, ktoré s fanfárami a slávobránou a s kapelou a s dychovkou prídu do parlamentu. Čiže toto som chcel povedať, lebo mám pocit, že to trvá nejako dlho. Dokonca už sa hádajú o tom, komu vlastne patrí to, čo som na začiatku hovoril, že Rómovia nepatria pod ministerstvo vnútra. Ja keby som bol Róm, tak proti tomu protestujem. Zdá sa, že už nám to musela prísť Európska únia povedať, že Rómovia nepatria pod ministerstvo vnútra. Čiže bojím sa, vyjadrujem obavu, že znova sa to niekde zbrzdí, zabrzdí. A tá otázka je namieste, koľko detí ešte kde bude trpieť pomerovo, samozrejme, rádovo nižšie a koľko ešte ceruziek sa kde stratí, koľko ešte peňazí sa zbytočne minie, kým tá veľká sláva sa bude konať a kým tí ľudia, ktorí si to zobrali ako svoju úlohu, pochopia, čo vlastne chcú urobiť alebo či budú vedieť, čo budú chcieť vlastne urobiť, lebo to s tým súvisí. Tu sme mali zákon o tej poľnohospodárskej pôde, ktorý v zásade je pre rómsku reformu enormne dôležitý. A ja si dovolím tvrdiť, že nikto z tých, čo robia rómsku reformu, ani o tom nevedel, že je dôležitý. Tak, vážení tí, ja neviem, kde sedíte, kde tvoríte ten dokument, tak vám chcem povedať, že tu návrhy zákonov nielen poslanecké, ktoré odpálite jedným hlasovaním, ale aj vládne návrhy zákonov chodia, ktoré súvisia úplne absolútne s rómskou reformou. To som považoval za potrebné povedať. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení kolegovia, prvýkrát v tejto časti vystúpim. Dával som interpeláciu pani ministerke Zvolenskej vo veci, ktorú som avizoval, že mám s ňou problém, keďže sa snažím byť dôsledný. A snažiť sa urobiť v rámci možností, ktoré mám, čo najviac, tak som teda interpeloval.
Neviem, či si spomínate, keď sme preberali zákon o odvodoch, on sa volal ináč, ale hovoril o tom, že tie odvody do zdravotných poisťovní budú vyššie, a samozrejme prešiel. A som vtedy aj zúfalý pokus urobil, že v treťom čítaní som vystúpil. Nezabralo, nezaberie, ale nevadí. Chcel som tým povedať, že teda je podozrenie na to, že organizovane a sofistikovane môže dochádzať k trestnej činnosti - spôsobenie veľkej škody na majetku štátu. To som vtedy tak nejak, plus-mínus, formuloval. Zákon prešiel. Meritórne som hovoril o tom, že či prijatím toho zákona nespôsobíme to, že hodnota súkromných zdravotných poisťovní stúpne vtedy, keď budete pokračovať v tej línii zjednotenia, vytvorenia jednej. Ja to nekomentujem, túto skutočnosť, ani politicky, ani odborne, ja len hovorím, že ten zámer tu je. To znamená, v tom procese zlučovania musíte teda zaplatiť, aj boľševik platil, čiže niečo budete musieť zaplatiť. Už teda sme sa o niečo posunuli, čiže ten proces komunikácie - vyvlastňovania alebo dohody bude prebiehať nejako, budú sa tam definovať nejaké parametre, bude sa vyhodnocovať hodnota, bilancia tej spoločnosti, tej zdravotnej poisťovne.
A teraz tá otázka teda znela, že či toto bude mať, respektíve nebude mať vplyv na tú hodnotu. Ja som interpeloval pani ministerku v tejto otázke. To znamená, som sa pýtal, úplne jednoznačne som sa pýtal, že či áno, alebo nie. Žiaľ, musím skonštatovať, že okrem tu formálnych náležitostí, čo mi pani ministerka odpísala, ako keby som nevedel čítať, mi úplne, čo má hodnotu akú-takú, výpovednú, má ten záver, hej, kde mi hovorí, že hodnota zdravotnej poisťovne v zmysle projektu, vy to voláte projekt zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia schváleného vládou, bude určená na základe ocenenia nezávislými odbornými spôsobilými osobami. Všetko v poriadku, doteraz žiadna chyba. (Ruch v sále.) Ak môžem poprosiť, pán predseda, trošku ma to ruší.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Buďme kolegiálni, dámy a páni.
Nech sa páči, pokračujte.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Čiže potiaľ úplne v poriadku. A teraz nasleduje to, čo má teda výpovednú hodnotu, a to hovorí, že "schválená novela reaguje na podnety z praxe", ešte zatiaľ stále akotak dobre, a "nemá za cieľ akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť hodnotu zdravotnej poisťovne". Čiže mne na jednoznačnú otázku prišla odpoveď, že nemá cieľ. Ako keby niekto hovoril, že má cieľ. Však to už by bolo zlé, keby sme povedali, že to je cieľom. Viete, aj keď prijali nejaké zákony po nástupe Hitlera, tiež nie, to si nepovedali, že to je cieľom. Už potom ku koncu už povedali možno, hej. Čiže hádam by sme teda neurobili, že to má za cieľ, hej. Čiže to sa...
Viete, vy ste mi neodpovedali. Ja snažím sa rozmýšľať, skúsme prípadne spolu mi aj pomôcť, že ako, ako dať príklad tej absurdnosti, ako ste mi odpovedali. Viete, že ja sa vás nepýtam, to môže byť zle pochopené, že či blonďavé vlasy, ja sa teda vás nepýtam, že či, že... Alebo ja sa vás spýtam: máte alebo nemáte pážací účes? A vy mi musíte, vy by ste mi mali odpovedať, nemám, respektíve mám pážací účes. Vy ale odpovedáte, nemám, není mojím cieľom mať pážací účes. Ale nie celkom, vravím, že to sedí.
Čiže ja, pani ministerka, vy ste mi odpovedali, že to nebolo cieľom. Ja viem, že veľa zákonov, ktoré vytvárali históriu v Európe, možno nebolo, ani tí poslanci nevedeli, čo schvaľujú. A ako to dopadlo, hej? Čiže ja nehovorím, že to bolo cieľom. Ale, pani ministerka, ja vyjadrujem absolútnu nespokojnosť s vašou odpoveďou. Ja som sa vás nepýtal, či bolo alebo nebolo cieľom. Ja od vás chcem počuť pre potreby ďalšieho konania, či bude alebo nebude mať vplyv.
To je kľúčové, to je kľúčový moment, pani ministerka. A vy s vaším ansámblom, správnym tímom, oddelením a za tie peniaze a neviem, čo všetko, nechcem byť ja nejaký, že demagogický, to musíte vedieť zožmoliť, tú odpoveď. Musíte si to prebehnúť cez tie poschodia a povedať, čo ten Hlina chce, to nemá na to vplyv. A ja to chcem od vás! Už dlho to chcem od vás. Napíšte mi, prosím vás, pre potreby môjho ďalšieho konania, to chcem od vás počuť, že či má, alebo nemá. Keď mi napíšete, že nemá, ja rešpektujem, nepoviem pol slova, a uvidíme, čo bude ďalej. Keď mi napíšete a zistíte, čo ja si myslím, že je pravdou, že má, tak potom vysvetľujte, ak by to tu prípadne vašich kolegov zaujímalo. Lebo to môže byť úplná absurdita ad absurdná, že zvýšite niekomu jeho hodnotu, aby ste ho neskôr mohli za viac kúpiť. Viete, to je naozaj ťažké obhájiť, i keď pravdou je, že v tomto parlamente sa už nečudujem ničomu.
Čiže, pani ministerka a pán predsedajúci, vyjadrujem zásadný nesúhlas s odpoveďou na moju interpeláciu a dôvody som, myslím, dostatočne uviedol.
Ďakujem.