Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, veľa z toho, čo malo byť povedané, bolo povedané, nie so všetkým, samozrejme, súhlasím, ale však to je dobré a vítané v tomto parlamente, že sa názory líšia a nemusia sa zhodovať. Skôr by som sa obrátil k tomu, že okrem konštatovania, že kde sme, tam prípadne môžem pridať ešte, že jak absurdné to je, tak že čo s tým? Lebo to podľa mňa je pre túto chvíľu dôležitejšie. Poviem to na príklade, že, a nie, napríklad na tomto, čo tu momentálne riešime.
Ono to, že ako to dopadlo, je vlastne len logickým vyústením toho, v akej krajine a ako tu žijeme a kto nám tu vládne. To celé, hej, že vlastne tu teraz tu riešime, robíme tu tú obžalobu prezidenta, čo je podľa mňa mimoriadne vážny inštitút. Celé je to, to neni, že sa to zjavilo, že to je úplne, že nikto to nečakal, to proste je takým vyvrcholením a takým by to malo byť aj signálom pre nás, že, že sa nad tým možno zamyslieť o niečo hlbšie. Čiže toto je dôsledkom toho ako, ako sme sa k tomu pripravovali.
Čiže keby sme tento prípad rozobrali a pána, aj tu poviem na tomto prokurátorovi. Predstavme si, že pána Čentéša teraz po všetkom, čo tu sa udialo, neudialo, povedalo, nepovedalo, myslí sa, nemyslí sa, nakoniec vymenujú za generálneho prokurátora, dovolím si tvrdiť, že bude trpká chuť. Môžme hovoriť o tom, u akej veľkej populácie, ako trpká, prečo trpká, ale, samozrejme, tým nechcem povedať, že dá sa spraviť voľba, kde trpká chuť nezostane. A ona trpká chuť, keď je kombinovaná s pocitom nespravodlivosti, to je o niečo vyššia trpká chuť. Čiže zostala by trpká chuť.
Totižto ono ten príbeh nie je krištáľovo čistý, panenský príbeh niečoho, za čo sa vedia oduševniť davy v Medzilaborciach. Nie je a verím, že v tomto sa zhodneme a aj z tých vystúpení, ktoré tu boli, som neidentifikoval niekoho ambíciu toto u niekoho sa snažiť zobudiť, lebo to tak naozaj nie je.
Keby sme išli druhým systémom, to znamená, že pravdepodobne aj scenár, ktorý nás očakáva, a to znamená, SMER si zvolí svojho kandidáta, znova zostane na konci tejto voľby trpká chuť. Znova môžme hovoriť, ako veľká, u akej veľkej populácie a ako silne bude vnímaný aj ten pocit nespravodlivosti následne. To sú, myslím, fakty, ktoré niekto povie, však to už je jedno, pri toľkej trpkej chuti o jednu navyše, nič sa nedeje, hej. Čiže je možné, aj to celé takto nejakým spôsobom skončí. Otázka stojí, že či nenastal už čas, keď už nám tieto signály nabiehajú veľmi intenzívne, že sa tomu trošku postaviť čelom a nedávkovať ľuďom trpkú chuť, ale pocit, ale dať im pocítiť chuť malého víťazstva alebo malej chuti, slastnej chuti spravodlivého výsledku alebo dobrého riešenia, alebo spravodlivého riešenia, hej. A to, samozrejme, na to potrebujete mať ľudí, na to potrebujete mať aj určitú veľkosť, hej. Veľkosť v tom, že teda som pripravený to takto vnímať, hej, že sme to dopracovali, v úvodzovkách, tak ďaleko, že je naozaj čas na veľké gesto.
A ja viem, že to možno vyznie v tejto, v tejto chvíli nie celkom náležite, veľké a pre niekoho možno aj smiešne, veľké gesto pre túto chvíľu, vzhľadom na to, čo som povedal, tie analýzy, že aké trpké chute nastanú pri jednom alebo druhom scenári a keby sme chceli ľuďom pomôcť, aby už nemuseli ich toľko absolvovať, tak povieme, budeme veľkí a pre túto chvíľu sme pripravení proste výrazne zmeniť celý tento systém voľby tak dôležitej funkcie, ktorá tou slabosťou toho telefónu, s ktorým disponuje ten generálny prokurátor, on nie slabosťou, práve naopak, tam je paradoxne obrovská sila tej jej formálnej a zákonnej moci, ale jeho slabosť je v tom, že on musí dvíhať každý telefón s určitou predvoľbou, keď to takto poviem, tak spôsobila aj to, že sme tam, kde sme, a že ľudia to vnímajú, ako vnímajú, že kam sme sa to, v úvodzovkách, dopracovali.
Takže tá veľkosť by bola v tom, že by sme povedali ľuďom, pre túto chvíľu je možno čas urobiť funkciu generálneho prokurátora silnejším, so silnejším telefónom, keď to poviem na príklade, to znamená, že nebude na telefón, že bude každému, každému dvíhať. A znova môžme sa zamyslieť, ako sa k takémuto niečomu dá dopracovať. A pre túto chvíľu neviem o inej možnosti okrem voľby v pléne aj priamou voľbou, hej, že proste by sme našli, definovali, ako by bolo možné. Trebárs ak je, ja vôbec, ja som ho ani v živote nevidel, iba v televízii, pána Čentéša, keď je tak dobrý, ako, lebo keď je niekto dobrý, neni problém. A ja si myslím, že aj tá, aj tá chuť je iná, hej, lebo teraz to už trošku začína byť, trošku to začína vyrušovať. Hej? Ale tá veľkosť toho víťazstva, ktoré dosiahnete v tom boji, ktorý je spravodlivý a pre túto chvíľu by asi po tom všetkom bol najspravodlivejší ten priamy boj, tak by bola krásna, hej, a tá chuť by bola obrovská, sila jeho telefónu by bola obrovská, ale bola by aj jeho moc veľká. A možno práve toho sa paradoxne politici boja, hej, boja sa silného prokurátora, lebo silný prokurátor môže významným spôsobom pozmeniť túto krajinu. Otázka stojí, či my sme pripravení na silného prokurátora.
Viete, ja keď, ja nevravím, že ich pozerám, ale sem-tam keď pozeráte tie americké filmy a tam vidíte to, že ten štátny zástupca, hej, že proste, že veď aj tu by som, proste by si to aj tí ľudia zaslúžili mať štátneho, to je prokurátor, hej, že z ktorého ide sila. Pozriete naňho a ide až strach, hej, že. A teraz by pri tej prezentácii pred tou priamou voľbou, to by vôbec nemuselo byť nejaké náročné, tam to by vôbec, oni nepotrebujú bilbordy, oni potrebujú tri relácie v STV-čke, kde by povedali tí kandidáti, že koľkých pochytali, resp. koľkých nepochytali, a medzitým by sme sa dozvedeli, že čo, kedy, kde urobili, a ľudia by sa pri voľbe prezidenta dajme tomu, pri zlúčenej, by proste sa jednoznačne k tomu vyjadrili. A na konci by sme mali človeka, z ktorého by šla sila. Lebo je, tak si ja možno naivne predstavujem, hej, ja nie som typ toho vyvažovania moci, hej, že musíte vedieť, kam šliapnete. Lebo tuto niekedy vidím, že my sme tu už v patovej situácii, že tu sa už bojíte niekde stúpiť, bo neviete, do čoho stúpite, potom tam už prichádza to alexandrovské, hej, že, že trošku tu lupnete. A tu musí prísť prokurátor, musí prísť tá sila, ktorá sa nebojí a ktorá začne, možno keď vyberie niekoho, tak začnú sa rúcať nejaké stavby, hej, nejaké dlho budované stavby na určitých základoch sa začnú, ale teda koho to trápi, pokiaľ sú postavené na blate, nechcem povedať na hline, ale že proste pokiaľ sú postavené na nesprávnych základoch, hej, to proste nech spadnú. Čím skôr, tým lepšie, hej.
Takže toto je možno moja naivná predstava, že pre túto chvíľu, pre tento čas, keď sme to už tak, nie ja, ja som tu nebol pri tej predchádzajúcej voľbe a to, myslím, aj kolegovia uznajú, že taká pachuť tam určitá je. Je tam určitá, taký ten, ten taký určitý davinciovský kód alebo niečo tu nie celkom sedelo, ono to v zásade aj súvisí s tým, že keď vyhráte o hruď, hej. Lebo vy môžte na stovku vyhrať o stotinu, hej, tam môžte, vtedy vám to zarátajú. V politike nemôžte vyhrať o hruď, lebo ráno musíte zisťovať, či ešte vládnete. Hej? To bolo presne to, že ráno ste museli zistiť, obvolať všetkých alebo že jak sa kto vyspal, že či si medzitým nerozmyslel, že ide to skúsiť on.
Čiže takto sa ťažko vládne. Ono to s tým súvisí, hej, že to je, hovorím, že nechcem ja nejaký fatalistický prístup k tomu mať, že, ale je to tým znamením, že možno to tak celé dopadne. Čiže tá pachuť tam, verím, že uznáte, že, že zostala a pre riešenie toho celého, ja viem, že som to nemal tu komu vlastne ani povedať, ale možno nastal čas, hej, že týmto pre túto chvíľu sa zaoberať, seriózne zaoberať a povedať aj tú veľkosť. A to by som povedal, že oceňujem, keby prišli zo SMER-u a povedali: Dobre, priznávame, uznávame, urobili sa chyby, je alebo nie je riešením pre túto chvíľu priama voľba generálneho prokurátora zlúčená spolu s voľbou prezidenta v obmedzenej reklamnej kampani. S obmedzenou možnosťou nominácie, hej, že kto nominuje. Prečo nie? Ja viem, že možno na prvú chvíľu sa to zdá nie celkom. Ale ja by som si vypočul trebárs aj Čentéša, pána Čentéša alebo aj pána Čižnára, alebo aj niekoho iného, aby mi povedal, koľkých pochytal, resp. koľkých chce pochytať, aby som si to potom prípadne vedel zmerať. Lebo je to o tom, že kto, koľko sa vie alebo nevie postaviť niekomu, o ktorom sa hovorí, tam nechoď, tam neklop, tam, tam to nemá význam. A to od prokurátora musíte chcieť, pokiaľ to v nich nie je, tak potom to tak vyzerá, jak to vyzerá. A to, myslím, že netreba opakovať.
Takže to som mal chuť povedať, že možno by to stálo za to. A už či to tak dopadne, to je mimo mojej moci, ale dostal som to právo to tu povedať.
Ďakujem pekne.
