Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Treba vskutku poďakovať za odbornú analýzu rozpočtu. Ja ak môžem, tak poviem, že čo sa môjho príspevku týka, tak sa to pokúsim povedať o filozofii tvorby rozpočtu a skúsiť to povedať tak, aby to pochopili aj ľudia, ktorí si pletú HDP s DPH. Tak to skúsim, to mám takú ambíciu pre tento tohtoročný rozpočet a ďakujem za fakt edukáciu silnú z pohľadu odbornosti, a keď už môžem, no však kto by si nehryzol, lebo ste analyzovali niektoré veci, a nedá mi sa nezastaviť, že kde je tajomstvo toho, že, že vlastne to zdravotníctvo, to rozpočet sa zníži a dlh sa nevytvorí, kdežto teraz je nejaký, a pritom je vyšší rozpočet. No však to by stálo za úvahu a teraz som mierne protivný, priznávam, ale však už je neskoro, tak možno treba zistiť, že možno sa už, lebo to vždycky má nejaký dobeh, možno aj tie, tie programy na konzumáciu rýb začínajú zaberať (reakcia z pléna), lebo viete, možno je riešením to, že ľudia začínajú byť zdravší, lebo už iná možnosť neexistuje. To znamená, že menej budú chodiť po doktoroch, a keď nepomôžu ryby, tak pomôžu parkoviská. Hej, že vlastne ich tam nepustíte (smiech v sále), čiže možno to je tá cesta. A druhé ma tiež tak napadlo, to, to, kreatíva v tom SPP, že kto by tomu rozumel. Hej, že teda ak je možné, že máte nejakú dividendu a zrazu máte raz takú dividendu, nuž tomu sa ťažko dá rozumieť, ale pokiaľ tuná fakt, že kaviároví socialisti na hrudi chovajú ľudí, ktorí sa živia úžerou, tak nedá sa vylúčiť, že vlastne zhodnotia to, tú dividendu cez Buriana, a tam sa dosahujú výnosy obrovské, čiže aj to sa možno týmto smerom nakoniec uvedieme. No, však ale poviem viac v mojom príspevku. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chýbajúce kolegyne, teda, pardon, je tu pani predsedajúca, ako povedal pán predkladateľ, že môže diskusia, keď je traja, myslím, že keď je osem, môže začať omša. To je také silnejšie. Koľko ľudí môže schvaľovať zákony? Viete, zákony dneska robia hocikde.
Prosím vás, v tejto komornej atmosfére, dovoľte uviesť k tomuto návrhu zákona. Ja, keď bol v prvom čítaní, keď sa vôbec zaradil do programu, tak som sa teda zamyslel, že..., tak mi prišiel trošku neskoro, ak by som to tak povedal, že či to bude jeden, prvý zo zákonov, ak nie prvý, ktorý ukončí, zanikne, ja neviem, ako sa to povie právnicky, vymretím tých, ktorých sa týka. A aby to teda nepochopili tí, ktorých sa to týka nejako zle. Hej? Lebo už je to predsa len dávno. Hej? Ja som bol na Banskej Bystrici na 69. výročí SNP, budúci rok bude 70., okrúhle, na to sa teším. Tak naozaj sú to starší páni. Čiže toto mi najprv a potom som sa pozorne začítal do tej preambuly a, a naozaj teda že sa týka, teda okrem tých ľudí, ktorí sa priamo zúčastnili, a ostatných občanov, ktorí súhlasia s pôsobením, poslaním a cieľmi a programovým zameraním zväzu. Ak sa tá preambula nemenila, tak je to tam a vtedy si povieme, že má to zmysel, hej, alebo vtedy je to. A tak ono to by malo zmysel, aj keď neskoro, aj tým, ale tým je to o niečo, o niečo, by som povedal, aktuálnejšie a lepšie a dá sa s tým pracovať, že keď aj ostatní občania, lebo ja sa zaraďujem medzi tých ostatných občanov, ktorí súhlasia, teraz citujem: "s pôsobením, poslaním, cieľmi a programovým zameraním zväzu". Keďže súhlasím, tak navrhnem aj taký úkon. Nie som celkom pripravený aj povedať to, čo by malo zaznieť, a teda že ako zaznieť, lebo my tak tichučko našľapujeme okolo jedného problému a tvárime sa pomaly, niektorí z nás, že ho ani nevnímame, a za chvíľku budú aj takí, čo povedia, však to nie je až také zlé.
Ja mám jedného kamaráta, ktorý je takého umeleckého zamerania, a vždycky si položartom hovorím: "Laco, keby tu bol nejaký režim, ty si prvý." Teda druhý. Alebo prvý, alebo druhý, hej, ktorého, s ktorým by sa musel režim vysporiadať. A on sa mi, viackrát hovoril, že, teda že to tak, tak senzitívne vníma, že sme sa s niektorými záležitosťami nevysporiadali tak, ako by sa od politikov žiadalo a chcelo, a to sú, tieto umelecké duše častokrát cítia tie veci naozaj, čo visia v spoločnosti, o niečo silnejšie. Nuž ja sa teda vysporiadavam aspoň takýmto spôsobom.
Nechcem tu nikomu robiť reklamu alebo niečo, ale ja chcem povedať jednu vec. Ja som to spomenul aj v inej diskusii. Ani vláda, ani parlament, ani politika nie je katolícka cirkev, že tu môžte sa vyspovedať, bude vám odpustené. Aj hriešnik môže svoj život dokonať v pokore a čím väčší, tak potichučky možno niekde v kláštore. Nie je, preto apelujem a stále budem apelovať, že nie je možné sa vysporiadať s otázkou takou, že niekto, kto vytvoril niečo, čo spôsobuje nešťastie, je štátnym tajomníkom na ministerstve práce a sociálnych vecí, bude ešte o tom reč, rovnako ako nemôže niekto, kto si postavil svoju agendu na tom, že spochybnil aj tento váš zákon, všetkých tých vašich ľudí, ktorých ste spomínali, že spochybnil úplne iné historické fakty, že spochybnil demokraciu v tom, že to nie je to, čo by malo byť, ale že nejaké stavovské bludy a neviem čo, a teraz si kúpil vo výpredaji oblek a bude z neho ctihodný politik a vy budete s ním už pomaly, pani Laššáková, predpokladám, že možno už nejaké koaličné jednania viesť. Prosím vás pekne. Američania hovoria: "S teroristami sa nevyjednáva."
Aj s niektorými ľuďmi sa nevyjednáva. Keď prijmeme tento príbeh, že sa stane z niekoho, kto takéto bludy niekedy šíril a na nich si postavil agendu, a teraz ho prijeme do spolku ctihodných politikov, tak nielenže sme sa stali katolíckou cirkvou, ale aj inšpiratívnym príbehom, lebo vstanú iní ľudia, ktorí si povedia, áno, však to funguje. Postav svoju agendu na dvoch základných emóciách - už som to tu tiež nie raz hovoril - na závisti a nenávisti. Na týchto dvoch emóciách postav svoju politickú agendu a uspeješ. Uspeješ, určite uspeješ. Nič nie je ľahšie, jak postaviť svoju politickú agendu na závisti ako komunisti a na nenávisti ako fašisti. Každý blbec to dokáže, každý blbec. V tom je riziko. V tom je riziko, že pokiaľ ten príbeh prijmeme, akceptujeme, vyrovnáme sa s ním, povieme, však sa to zmenilo, tak nám vstanú iní pohrobkovia, ktorí sa týmto príbehom budú inšpirovať. Toho sa odmietam zúčastniť.
A má pravdu ten môj kamarát Laco, grafik, ktorý povedal, že necíti od politikov jasné vyrovnanie sa s touto agendou. A ja viem, že možno v záujme nejakého tu sú, budú tu reči a nakoniec ešte aj na oslavu pôjdete. Ja neviem, nehovorím, že to mám premyslené, v boji s extrémizmom, bol som raz na takom seminári, že v boji s extrémizmom pomáha, čo pomáha? Pomáha zosmiešňovanie. Áno, je to jedna z taktík, ako viete účelne bojovať s extrémizmom. Potom, keď už povýšil, tak tiež sú možno určité spôsoby, ale každopádne a otázka je, ja sa pýtam, či s ním chceme, či s ním chceme bojovať. Potom môžme definovať ako. Len ja sa v tejto krajine, v krajine morálnych kompromisov bojím, že tu za chvíľku sa stratí aj chuť. Za chvíľku sa s tým vysporiadame.
Som pripravený s ľuďmi, ktorých to zaujíma, sa o stratégii toho, ako sa s tým chceme vysporiadať, rozprávať. A myslím si, že bude treba, len otázka stojí, že či máte chuť.
Ak teraz povyšujeme, a dokonca zákon, hovoríme o postavení slovenských protifašistických bojovníkov, tak, žiaľ, je to mimoriadne aktuálne a potom poďme rozmýšľať, že ako urobiť z tohto zväzu fungujúcu organizáciu, lebo ja sa nechcem tých pánov tam dotknúť, a vďaka im za všetko, čo urobili, ale som si pozrel v ich stránke, tak v priebehu roka dali dve vyhlásenia, resp. tri. Nebudem to komentovať, myslím si, že dá sa urobiť viac. V predsedníctve zväzu je veľa ľudí, kde podľa dátumu narodenia sa jedná už o deti tých, ktorí sa teoreticky mohli zúčastniť udalostí, ktoré sú spomínané aj v preambule. Myslím, že dvaja-traja sú tam, ktorí tam teoreticky mohli aj fyzicky byť. Je tam jeden človek, ktorý sa narodil v 1970, to znamená, už, ešte ďalšia generácia.
Ak to má mať zákon, ak máme sa vrátiť k tomu, tak tomu treba vdýchnuť život, aby sme potom nemuseli robiť Landmesser zväz. Neviem, ktorí viete, ktorí nie, kto bol Landmesser. Bola tá povestná fotografia, kde všetci v nejakom doku hamburského prístavu, všetci v tom ošiali, v tom, to sa dá, dá sa to skrútiť tak, že sa vytvorí tá atmosféra, že všetci budú dvíhať tú ruku, a jediný stál takto so založenými rukami. To je krásna fotografia, krásna. Landmesser sa volal ten človek. Aby sme nemuseli časom robiť zväz a nazvať ho Landmesserov zväz.
Ja by som dokonca, ale nemyslím, že to je prehnané, navrhoval, aby sa poslanci, ktorí sú zvolení do parlamentu, stali členmi zväzu protifašistických bojovníkov zo zákona. Keby to niekomu prestalo vyhovovať alebo mal by nejaký dôvod, tak by dal návrh, že chce vystúpiť zo zväzu, alebo by ho ten zväz mohol vylúčiť. Ale to je..., samozrejme, trošku preháňam.
Pán predkladateľ, už ste v zväze protifašistických bojovníkov? (Reakcia navrhovateľa.) Dobre. Ani nebudete. Pani Laššáková, predpokladám, tiež nie je. Neviem, ktorý z vás poslancov je členom zväzu protifašistických bojovníkov, lebo vtedy by sme mohli hovoriť aj o tom, že sa k niečomu hlásite a prihlásite, a keď bude zle, lebo to je možno už v určitom čase aj o takej odvahe, bude zle, tak vám to nájdu, áno, že jak bol niekto členom nejakých všelijakých organizácií, ja neviem čo, áno, tak možno, keď dovolíte, že niečo prerastie do niečoho tak silného, tak to nebude svetlým bodom, to vám garantujem a tí pôjdu medzi prvými. Je to aj o tom, že či niekto kalkuluje alebo nekalkuluje. Toto je prihláška za člena zväzu protifašistických bojovníkov.
Takže, vážení páni predkladatelia, keď predkladáte tento zákon, očakával by som od vás, že okrem toho, že to máte v srdci, že sa, k tomu pristúpite aj takýmto spôsobom, keď je to tak formulované, ako to má zmysel. Keby tam nebolo to, že aj ostatní, tak to nemá zmysel. Takto to má zmysel. Tak som zvedavý, koľkí z vás sa prihlásia za člena zväzu protifašistických bojovníkov, ešte raz ukážem tú prihlášku. Za seba hovorím, že ju vyplním. Ďakujem pekne.

Nuž, pán kolega, ono to možno aj súvisí s tým, že ja mám dokonca aj strednú poľnohospodársku školu, aj keď mňa pestovateľstvo fakt nebavilo, ale tam máte, že druh, čeľaď a neviem čo všetko a by ste neverili, však si to tu ešte, vďakabohu za Google, a máte, je to rod konopa a má samostatné druhy, to je tá indická, rumovisková a siata, a to, čo vy hovoríte, je siata, a tá indická má tú THC. No ja sa pýtam, to sú samostatné druhy, že či rozlíšite semeno konopy indickej a konopy siatej? Však tak som to položil a tak mi to stačí, keď budem vedieť odpoveď, lebo o to ide, lebo jedna je problém, druhá nie je problém. Nespochybňujem, že tá druhá nie je problém, hej.

Vážená pani predsedajúca, vážení, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vôbec som neplánoval vystúpiť k tejto téme, ale po predchádzajúcom vystúpení len chcem sa na niečo spýtať, lebo nezdieľam nadšenie pána kolegu Poliačika, že mladí ľudia už nebudú terorizovaní, keď budú nosiť pri sebe semeno konopy siatej. No, nuž nič v zlom, neviem, koľkí z vás nosíte pri sebe semeno konopy siatej, že či to tak sa bežne nosí, ja si sem-tam, bežne si tak kúpim oriešky, tie sem-tam, alebo hrozienka, nuž neviem, možno fakt mladí ľudia chodia s konopou siatou a nechcú byť v problémoch, čiže vzhľadom, nevylučujem, že sa môžem mýliť, čiže upozorňujem, keď teda sme zvážili. Ja som nedoštudoval, ale študoval poľnohospodársku školu. Keď je rastlina vzrastlá, tak má tie nejaké identifikačné znaky, na základe ktorých posúdite, o akú rastlinu sa jedná. Keď je to v semene, tak musíte byť mimoriadny expert, resp. až je to nemožné to posúdiť. Hej, a to je napr. trebárs tá otázka, ktorú by som chcel položiť, lebo ak je konopa indická, to je, myslím, tá, z ktorej sa robí tá marihuana, a potom je konopa siata, to je tá technická, z ktorej sa nerobí, tak pri vzrastlých rastlinách, predpokladám, že to niekto vie posúdiť, nechcem povedať, že úplný laik, ale predpokladám, že niekto je na to školený.
Teraz mi odpovedzte, či pri semenách to platí rovnako, či pri semene konopy siatej a konopy indickej je to tiež bez problémov rozlíšiteľné. A potom nemám žiaden problém, akože kľudne zostaňme v tom nadšení, keď ja ho zdieľať stále nebudem tuná s kolegom, to dúfam, že môžem, ale som kľudnejší. Hej, lebo môžem potom rozprávať, že prečo, tak dobre, nebudeme hodnotiť, že prečo mladí ľudia nosia pri sebe bežne semeno konopy siatej, ale aby sme nezistili, že nosia pri sebe bežne semeno indickej tej konopy a čo už vieme, že môže aj niekde zasadiť, kde nikto nevidí. No ale tak zdá sa, že sa tu vytvára nejaký, nejaká synergia ohňa a vody, že pre túto otázku vedia hľadať prieniky. Ja len ako tretí, odzadu budem pozerať, že ako hlboko tie prieniky budú presahovať a sem-tam skúsim na to upozorniť.
Čiže pre vás a viem, že nie ste rastlinár, ani ja, ja som bol živočichár, ale keď teda to predkladáte, tak verím, že ste nabrífovaná, že si to odôvodníte, že nie je problém rozdeliť semeno konopy indickej a konopy siatej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. K tomuto, keď poviem, k takému že slovanistickému zákonu dovoľte uviesť, že naozaj ako veľmi podnetný príspevok pána, pána Šebeja. Takto, keď zoberieme na seba to, že je, sú medzi nami a možno nájdeme aj, že tie štadióny sú určitou terapiou, že keď sú medzi nami, tak tú nahromadenú energiu a tú zlobu proste im umožníme - aj architektonicky je to tak, to sa mi páči, primer toho kotla -, že nejakým spôsobom zo seba dostať na tom prostredí a úlohou je to realizovať tak, aby to nepresahovalo tie medze, tak to myslím, že je dobré. A stotožňujem sa aj s tým, čo bolo povedané, že kým je, kým sú malé ohníčky, treba hasiť. Už keď to horí, už je neskoro. A tam sa podľa mňa asi, asi aj dosť zameškalo, tak treba sa k tomu vrátiť.
Ale ja ešte poviem, že ja som neni vôbec futbalista, ale mal som tú česť, že som dostal lístky na Stade de France finále ligy šampiónov, Ligy majstrov Champions league Arsenal verzus Barcelona. A ja som obdivoval, že jak to celé prebehlo. Tú organizáciu, tých 80-tisíc ľudí a nič sa neudialo a vlastne to je spôsobené tým, samozrejme, dobre hrali, to prostredie bolo pekné, organizácia bola špičková, všetko sedelo, nikto netrúbil zúrivo klaksónmi, bolo kde zaparkovať, navigovali vás, kade máte odísť, že neakumulujete tú energiu aj takými drobnými nedostatkami, ktoré potom možno sa už naplno otvoria v tom priamom futbale alebo tesne po futbale, že aj ten detail hrá určitú úlohu. No tak ak toto tomu pomôže, no tak aj ja budem za, výnimočne, za zákon SMER-u.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k tomuto skôr jak poviem, dovoľte občanov informovať, že nesiem radostnú správu z podateľne, podali sme, bol dnes podaný návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, aby sa Národná rada konečne vyjadrila k tak závažným skutočnostiam, aké sú, to znamená hlavne v oblasti pôsobenia nebankových spoločností a nárastu exekučných konaní. Čiže toto je, vážení občania, dobrá správa z podateľne. Verím, že parlament prestane hrať mŕtveho chrobáka a začne sa týmto obrovským, obrovským problémom venovať a vyzve tých, ktorých má, aby to riešili. Verím, že nebudú oni zasadzovať svoju hruď za svojich čelných nominantov, ktorí - by ste neverili - na tomto biznise, hroznom biznise profitujú. Čiže ak by ste, vážení kolegovia, dávam to teda takto horúcu informáciu a možno aj pre potreby ďalšieho pôsobenia v tomto, aj pre občanov, nech sledujú, že či vás náhodou nenapadne neodhlasovať program tejto mimoriadnej schôdze, lebo je dosť možné, že to tu niekoho napadne, a to by mi bolo mimoriadne ľúto, aj osobne by mi to bolo mimoriadne ľúto, keby ste sa uchýlili, uchýlili k takejto, k takejto hroznej veci.
Čo sa týka tohto návrhu zákona, tak dovoľte uviesť, že ja som aj vystupoval, aj k školskej správe som vystupoval a ja by som bol za, aby boli pekné školské autobusy a vozili detičky zodpovedne a bezpečne do škôl, aby sme operatívne vyhodnocovali situáciu a keď ju operatívne vyhodnocujeme, tak zdá sa, že inej možnosti nebude, že naozaj, ako to začať.
Ja to poviem ináč. Ja som si dal, pozorne som počúval rečníkov, predrečníkov, čo hovorili. A zaujímavé, čo hovorili. Nebudem hovoriť, že kto čo hovoril, aby som teda nedotkol, lebo hovorili aj naši, aj váš, hej. Ale viete, čo nikto nespomenul okrem - musím korektne priznať -, okrem Martina Poliačika? Tie samotné deti. On hovoril, že to školstvo má byť zamerané, všetci ste tu hovorili o potrebách starostov. Dokonca voľby, že teda starostov by nemuseli zvoliť, nehovorím vás, rečníkov, nie pána ministra, lebo vtedy som tu nebol, keď ste predkladali túto správu. Čiže rečníkov, ktorí vystúpili po vás. A to je zarážajúce, lebo naozaj, že vy ste tu vyjadrovali obavy, že či starostu zvolia, vyjadrovali ste tu všelijaké obavy, ale nikto nehovoril o tých deťoch.
Ak teda skutočne ide o tie deti, tak bol by som rád, keby sme toto napravili. A ja sa pýtam, a ja som sa to pýtal už aj minule, či niekto sa tomu venoval z tohto pohľadu, že či čo je lepšie pre to dieťa. Že je niekde škola, kde sú štyri, echo na chodbe je také, že keď povie á, tak sa mu vráti bé za päť sekúnd, viete, že sú tam pavučiny, že proste je to neživý organizmus, alebo je lepšie pre to dieťa, že ide trošku inde, zavezie ho pekný autobus niekam, kde je život, kde sa socializuje, kde si vymieňajú skúsenosti, kde si vymieňajú fotky, kde deti medzi sebou komunikujú. Je nejaká takáto štúdia? Zaujímal niekoho tento aspekt, alebo ste tu len sa báli, že nejakého starostu nezvolia, keď mu zrušia školu? To mi prišlo ako podľa mňa podstatné pre túto vec. A podľa mňa je to aj dôležité pre túto vec.
Pán minister, ak je taká štúdia, prosím vás, povedzte výsledky alebo výstupy z tejto štúdie, ktoré vám potvrdia trebárs konštatovanie, že je lepšie vo veľkej škole alebo aj v malej škole štyrom deťom ako priemerne veľkej škole, kde je 200 detí, 150, ja neviem, možno je to tak. Ja sa fakt v tomto nepasujem. Ale môj laický názor je, že je lepšie, keď tie deti vnímajú, nasávajú tú atmosféru, keď komunikujú, keď sa socializujú. Podľa mňa to je lepšie. Takže aby sme kvôli tomu, aby starostu nezvolili, neublížili tým deťom. A keď niekto chce vychovávať deti, lebo sú tie prípady, to bolo v tých filmoch, niekde v Aljaške a teraz, chvalabohu za internet, tak korešpondenčne, však tu korešpondenčne študoval už všelikto. Ale keď niekto chce bývať na samote a má dieťa, no tak dá sa to takouto edukáciou nejakým spôsobom zabezpečiť. Tak niekto býva v malej dedinke, s tým sú tiež určite spojené určité okolnosti. Číňania hovoria, nebývaj pri rybníku, keď ti vadí kvákanie žiab. Viete, že to sú, neviem, či sme sa pochopili, hej. Proste že sú niektoré, niečo za niečo, hej. Tak býva v malej malebnej dedinke, tak nemôžem tam mať servis jako v centre Bratislavy z pohľadu komunikácie, obchodov, vzdelávania a neviem čoho. Čiže je to. Ale zase niekto účelovo tam ide, niekto sa tam ocitol a žije, no. Čiže treba citlivo. Ale toto by som chcel akcentovať túto skutočnosť.
A tu by som aj na našich kolegov, ktorí do toho vsúvajú tú stránku, ktorá je podľa mňa zlá, tú národnostnú. A bol som upozornený v dobrom kolegom, že opatrne. A ja naozaj tichučko našľapujem. Ja som si vedomý toho, toho, s čím je to spojené. Len aj, aj, aj tie deti, ktoré ku vám chodia, aj tie sa potrebujú spoznať s inými deťmi z iných škôl, ktoré tiež učia sa po maďarsky. To je v poriadku. Ale tiež sa potrebujú socializovať. Keď to trošku odľahčím, tak poviem, mne by to nevadilo, ak by bolo treba výnimku, tak dajte výnimku, že tie školské autobusy môžu týždeň byť s reklamou MOST-u - HÍD a týždeň s reklamou SMK. Viete, že keby to malo pomôcť, že kvôli tomu, že keď sa zhodneme na tom, že chceme tým deťom, že prvoradé sú tie deti. Neviem, či niekto povie, že teda, že kým bol MOST - HÍD v parlamente, tak odbudlo sedem škôl a to je. Viete, ja sa vám do týchto vašich hier nechcem, ale v prvom rade, primárne, primárne toto tu nezaznelo a to chcem akcentovať. Že či sa niekto tým zaoberal, že čo je lepšie pre tie vaše deti? Pre naše deti. To je jedno, či sú maďarské, či slovenské. To je jedno. Že čo je pre ne lepšie? Odborne nech to niekto povie. Nie politik, ktorý chce, aby ho, jeho starostu zvolili aj nabudúce. A všetko, s veľa vecami, že čo plní škola, ako plní a neviem čo, s tým sa plne stotožňujem. Ale ja osobne, vždycky sa hovorí, že pozeraj očami toho druhého, aby si si to vedel, hej. Ja si tiež nie som celkom istý, či by som chcel chodiť do takej školy, kde naozaj v polke je zhasnuté, v polke sa nekúri alebo, príklad, alebo sa kúri iba trošku, kde neviem, dokonca ja, čo sa mňa týka, by som radšej išiel do školy, kde je, kde je cez prestávku to, čo sme ako malí šarvanci robili, a ja som v tom bol dobrý, že sme robili pejstvá a zbojníctva, tak ako to teda chlapcovi prislúcha, hej, na škole. Viete, že toto tiež skúsme sa nad tým zamyslieť. Opustime všetky ambície starostu, aby ho zvolili ešte raz a skúsme sa nad tým zamyslieť. To som chcel povedať.
Ďakujem pekne.

Nie. Takto to poviem, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, že keby som chcel byť protivný, aj som rozmýšľal, že sa dám s faktickou a preženiem pána ministra, nech ešte zajtra príde, že to by som bol akože. Ale nie, nestojí to za to. Nemyslím si, že toto je spôsob. Ale, pán minister, budem, stihnem to.
Ja som mal prichystané, naozaj ja som sa na tie lesy tešil a niekedy je lepšie nepovedať nič, jak povedať, povedať hlúposť. Nevyšlo to. Ja som, toto vám, môžem to tu kľudne nechať. (Vystupujúci podáva predkladateľovi podklady.) Ale do budúcna, hej, že aby sme takéto tabuľky pred lesmi nemuseli mať, že čo odporúčate, dobre? Že naozaj citlivo. A keď tu zaznelo, že prípadne zavoláte aj opozičných, tak sa hlásim, ak by teda náhodou niekde, kde sa to tvorí, tie zákony, tak naozaj veľmi rád by som prišiel a pokúsiť sa nájsť a prípadne argumentovať a debatovať, že čo je riešením.
Pán minister, k tomuto vášmu návrhu, druhému o potravinách, ešte predsa len jednu malú, lebo však ináč nemám možnosť, lebo trošku ste ma prekvapili. Naschvál som tú otázku formuloval v tom predchádzajúcom. ÚKSÚP sa vyjadruje iba k viniciam. ÚKSÚP sa nevyjadruje k poľnohospodárskej pôde. Čiže naozaj prísne vzaté, a to si nechám urobiť rozklad a pôjdem sa aj spýtať na aplikačné realizácie, pod rúškom ochrany viníc – ja dobre chápem, pani Košútová, nemusíte ma poučovať, dobre chápem, že teda... (Reakcia spravodajkyne.) Len, že či to nie je tak, že pod rúškom ochrany viníc zjednodušíme záber poľnohospodárskej pôdy? Ja neviem, nechcem byť, že som nejaký tu tvorca paranoidných konštrukcií, vyzerá to zatiaľ tak. Ale nechám si to vysvetliť. ÚKSÚP hovorí a vyjadruje sa iba k vyňatiu viníc, dobre? Čiže neposilňujete, neposilňujete, práveže zjednodušujete. Otázka stojí, že či ste to chceli. Ja neviem, či mám aj toto sa pána Fica spýtať. Ja som sa na tie huby a hríby a sporadicky pýtal vašich podpredsedov, lebo ja už som bol bezradný, že koho sa mám pýtať, či toto je legislatívna práca. Tak sa tiež prípadne skúsim spýtať, že či záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely je zmyslom ministerstva pôdohospodárstva.
K tomuto vašemu návrhu meritórne k pôdohospodárstvu, ja som to povedal aj minule, poviem to aj teraz. Prosím vás, nie som úplne na to pripravený, keby som bol protivný, tak do zajtra by som sa nabrífoval, aby som vám to vysvetlil čo možno, a pokúsil sa to povedať, nieže vám vysvetlil, aby to nevyznelo zle, ale pokúsil sa načrtnúť, že kde je cesta. A cesta je tam, zase sa nič nezmenilo oproti tomu roku, keď ste tu podľa nejakých tajných alebo neviem jakých dohôd s Matovičom mu zavesili tie tabuľky na dvere. V dnešnej dobe, keď ste za 8 hodín v Pekingu. Dneska sadnem na lietadlo, za 8 hodín som v Pekingu. Dakedy tam František Xavier, Xaverský išiel pol roka, teraz bolo výročie. To ho stále obdivujem, že jak tam šiel. V dnešnej dobe sa to ťažko definuje.
Čiže vy môžte ísť systémom alebo smerom – dochované na Slovensku, dopestované na Slovensku. Lebo to sú potraviny. Potom ešte aj vyrábate nejaké potraviny, ale tam to už môžte definovať ináč. Ale keď hovoríte o tej prvotnej, alebo jak sa to odborne povie, prvovýrobe, hej, tak buď ju dopestujete alebo dochováte, hej. Tak hovorme, hovorme o týchto nejakých parametroch a to skúsme definovať, poďme to hľadať, ak je vôľa. Viete, ak je tu vôľa takto len nejaké politické výkriky robiť. Znova, aj na túto tému som prípadne otvorený, ak by bola vôľa a chuť s niekým od vás, z vášho ministerstva na to hovoriť, tak som pripravený.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja neviem, pán kolega, že či ste, či existuje ešte nejaký iný návrh zákona, lebo vy ste teda ocenili prístup pána ministra, že ochraňuje poľnohospodársku pôdu pred zábermi developerov. To ste povedali. Ale mne z navrhovaného textu vyplýva, žiaľ, ale som pripravený sa poučiť, mi vyplýva pravý opak, hej? Kde doteraz platilo, že je možné zabrať v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu, tak odteraz to tam nie je. Tak mám pocit, že to nie je, to je skôr protismer. Ale nevylučujem, že sa mýlim, s napätím čakám, čo mi povie pán minister.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, už keď nie lesy, aspoň pôda. To bolo dneska, som myslel, že budeme hovoriť o historických okamžikoch a sme sa k tomu nedostali. Možno nabudúce.
K tomuto návrhu zákona priznávam a dopredu avizujem, že si rád nechám poradiť, hej. Ale čo ma ako pri zbežnom pohľade na ten zákon vyrušilo, ale aj nevylučujem, pán minister, že mi to férovo v záverečnom, kľudne v záverečnom vystúpení v rozprave vysvetlíte a ubezpečíte ma, že moje pochybnosti sú nie namieste.
V zásade treba oceniť zámer chrániť vinice. To je v poriadku. Otázka je, že či toto je ono. A nevylučujem, že je. Čiže keď to bolo dôvodom na zmenu tohto zákona, tak dobre, prečo nie. V zásade z textu vyplýva, že sa tam exaktnejšie uvádzajú vinice vo viacerých tých ustanoveniach a dokonca sa podmieňuje, vinice sa podmieňujú ešte tým kontrolným ústavom na to vyňatie. V zásade sa to akože komplikuje. A je tam teda to, čo ste hovorili, to, najväčšia komplikácia, tá cena za vyňatie. Nuž, ale tá je, vážení, vo vyhláške, hej? Čiže vyhlášky sa môžu časom meniť a môže sa to zmeniť tak, že si to ani nevšimneme. Alebo možno si to niekto všimne, možno nie, a ono sa to dá nejakým spôsobom zašmodrchať tak, že ani nezistíme, že to, čo teraz stojí 100 euro, tá najcennejšia, ak som si to dobre pozeral, oblasť, vinica, tak zrazu niekto usúdi, že netreba, aby stála toľko. Ale nechcem byť protivný, nehovorím, že sa tak stane.
Mňa zarazila iná vec, hej. Čiže dobre, keď stále vychádzame, že je to tak, zatiaľ dobre, potiaľto dobre. Ale ustanovenie § 12 meníte a toto by som, z tej aplikačnej praxe ma zaujíma. Lebo v tom existujúcom doteraz platnom ustanovení sa hovorí, že poľnohospodársku pôdu môžte vyňať, možno použiť na stavebné, pardon, citujem, "na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a odôvodnenom rozsahu". To je dosť. Teda z toho vyplýva, že to nie je len tak, hej, že musí tam byť ten rozsah, musí byť. Vôbec dôvod musí byť odôvodnený a náležitý, aj ten rozsah. A nové ustanovenie to vypúšťa a hovorí len, úplne sa mení, a hovorí, že podkladom na vyznačenie tej zmeny je právoplatné rozhodnutie, kde pri tom rozhodnutí teda sa zabezpečí ochrana najkvalitnejšej tej pôdy a viníc. To znamená, zabezpečuje sa tým, že sa spoplatňuje. No a tohto sa bojím, že či to je náhoda, možno si domýšľam, alebo je to proste... Nevidím v zásade dôvod, prečo sa ustanovenie § 12 mení v takomto rozsahu, že poľnohospodársku pôdu môžte vyňať len v odôvodnených dôvodoch a v primeranom rozsahu, teda v nevyhnutných prípadoch a odôvodnenom rozsahu. Neviem celkom presne, že prečo.
Vzhľadom na to, že vieme, kde žijeme, a taká obava vo mne je, že to môže v tej aplikačnej praxi spôsobiť to, že sa to už nebude skúmať, a teda sa, budú tie rozhodnutia sa vydávať automaticky. To znamená, to bude automat. Že ten orgán rozhodne, že to vyjme, lebo neposudzuje, či je to nevyhnutné a odôvodnené, proste chráni najcennejšiu pôdu tak, že za ňu pýta poplatok, však koniec koncov to pýtal tak či tak. Lebo doteraz skúmal orgán. Je to nevyhnuté? Je to ten rozsah? A ešte aj zaplatiť. Teraz dve podmienky vypúšťame. Alebo možno nie.
Pán minister, stále som dobrej vôle a pripravený na to, že mi poviete, že nie. Ale pre mňa to pôsobí rušivo. Lebo, viete, veci častokrát uvedené v zákone stále nič neznamenajú. Nuž keď už ani v zákone nebudú, tak už potom, už vôbec neviem, ako to dopadne. Ak teraz máme v zákone uvedené, že nevyhnutný a odôvodnený, tak po zmene sa môžme dožiť naozaj prekvapivých skutočností. A otázka stojí, či je vo verejnom záujme, a znova to tu narážame dlhodobo, minister životného prostredia sem donesie zákon, ktorý poškodzuje životné prostredie, sa pýtam, či je vo verejnom záujme vôbec alebo v záujme ministerstva životného prostredia poškodzovať životné prostredie. Nuž teraz sa pýtam vás, lebo vám by bolo skôr načim, ak by bolo dôvodom to, zmena, ktorú pán Žiga doniesol, že chcete sa dostať k pôde. Aspoň do dôvodovky nech sa, vás uvedú, že vy ste to chceli. Ale teraz zase vy donesiete na oplátku iný návrh zákona, ktorý pod rúškom ochrany viníc vypúšťa ustanovenia, ktoré boli určitým spôsobom možno pre niekoho obťažujúce, pripúšťam, lebo museli analyzovať ten rozsah a odôvodnenosť. Vypúšťate.
A to mi príde znova, už keď to nie je vo verejnom záujme, lebo však koho by to zaujímalo, ale v záujme ministerstva pôdohospodárstva. To mi prípadne tiež zodpovedzte, či je v záujme ministerstva pôdohospodárstva uľahčiť zabratie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Ak áno, potom dávam ruky hore a budem veriť, že raz bude iný minister, ktorý, pôdohospodárstva, ktorý bude hovoriť, že nie, zámerom ministerstva pôdohospodárstva nie je uľahčiť záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Čiže v zásade myslím si, že dosť jednoduché. Ocenil by som na to primeranú odpoveď.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k tejto správe som chcel vystúpiť aj v októbri, keď tu bola. Nebolo mi umožnené, tak jak mi nebolo umožnené predniesť môj zákon, návrh zákona o znížení exekútorských poplatkov. Dôvodom bolo, že chceli ísť domov. Domov, domov, domov! Chceli ísť v stredu domov, aby sa vyhli štvrtkovej zápche, lebo boli dušičky. Takáto pohnútka bola, že nešla táto správa, ale hlavne nešiel môj zákon. A na to som teda bol mimoriadne vyosený, keď to takto poviem, že vám to stálo za to, že zrovna na mojom bode, na tomto návrhu, ktorý, nebola žiadnou lobistickou novelou, ale bola vec, ktorá sa týka, žiaľ, už státisícov ľudí, tak napriek tejto skutočnosti ste sa nerozpakovali ani sekundu a odhlasovali ste predčasné ukončenie schôdze a išli ste domov. Teda okrem tohto môjho bodu tam bol aj tento bod, táto predikcia.
A ja sa predsa len vrátim aj k tomu, čo tu hovoril pán minister. Nuž takíto múdri, hej, že budeme predpovedať niečo, čo sa už stalo, to poznám, hej, že to takých múdrych, to takých by bolo viac, hej. Čiže naozaj je podľa mňa neslušné, preto som aj navrhoval, neviem, či si spomínate, v októbri, že aspoň ju premenovať, tú správu, hej. Lebo je neslušné hovoriť o správe vývoji verejných financií na rok 2013 a predikcia vývoja na rok 2013, keď už teda v zásade rok 2013 plus-mínus skončil, no. To je teda také, z úcty k parlamentu by sme mohli teda to aspoň premenovať, že teda hovorme o správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií. A to by som bol na mieste. Čiže nehrajme sa tu na nostradamov, keď už nie je čo predpovedať, lebo už čo sa malo stať, sa stalo. A nechcem tu citovať Wikipédiu, že čo je predikcia, alebo čo nie je predikcia. Ja tu nejdem filozofovať, pán minister, to už nechajme tak.
Prosím vás, čo sa týka tej samotnej správy, dovoľte uviesť. A ja som to už s pánom ministrom Kažimírom hovoril a ja si v niektorých veciach poviem tak, ako si myslím. Však to sa mi už častokrát vypomstilo, tá moja úprimnosť, že pán minister je menej klapkovitý ako niektorí vaši iní ministri. Preto som myslel, že to má zmysel mu to hovoriť, že aby sme boli opatrní. Aby sme boli opatrní v tom, že ako narábame, a upozornil som ho v tom, že pokiaľ si niekto myslí, že vyhodnocovať, že, náš rast tým, že máme nárast spotreby domácností, že ľudia spotrebujú viac na, preto, že si požičali peniaze, a k tomu bude reč, za takých podmienok, ako ste vy umožnili, že tento typ rastu pre, nechcem hrúziť, ale naozaj nezaraďujme ako nejaký svetlý okamžik vo vývoji, makroekonomickom vývoji našej spoločnosti. Keď sme tak krehučká ekonomika, že náš rast závisí na tom, či sa bohatým Číňanom budú páčiť ešte Cayenny a Q7, tak tiež by som tichučko našľapoval v niektorých veciach.
A preto to hovorím, nie zbytočne, ja som na to upozornil, že dúfam, že to tak nebude prezentovať. Ale v tej správe to tu tak je, že ste teda zaznamenali vec nevídanú, že okrem teda štandardne, že čo nás ťahá z biedy, je to, že sa bohatým Číňanom páčia naše Q7, keď to zjednoduším, tak ešte ste zaznamenali aj nárast spotreby domácností. No a to je ten parameter, na ktorý by som upozornil, že veľmi opatrne s týmito ukazovateľmi. Lebo tento ukazovateľ vám nesvedčí o tom, že naše domácnosti bohatnú. To naozaj nie, hej. Tento ukazovateľ vám svedčí o tom, že sa nalieva a nalieva enormným spôsobom, sa pumpuje do domácností, úžernícke peniaze, ktoré vám v konečnom dôsledku, pán minister, na to vás chcem upozorniť, spôsobia normálne spoločenskú deštrukciu, sociálnu deštrukciu celého systému. Teraz to tak vyzerá, lebo to tak funguje, že kým sa dá, kým sa to celé nezrúti. A naozaj to pumpovanie týchto peňazí do tohto, čo sekundárne pôsobí vám ten nárast spotreby domácností, s ktorým vy sa tu pomaly idete chváliť, že aké super, tak je mimoriadne nebezpečný. A na to chcem upozorniť. Nerobme to, že budeme sa, toto vykazovať ako vec hodnú obdivu. To je mimoriadne nebezpečná, mimoriadne nebezpečná vec. A chcem na to upozorniť. A už dneska neupozorňujem na to prvýkrát. Toto nemôže byť vec, s ktorou si zaznamenáte, že citlivo k tomu pristupovať, ale hlavne riešiť. A k tomu sa teda dostanem za chvíľku aj pri iných bodoch, aj pri iných možnostiach, ktoré nám ako-tak poskytuje aj rokovací poriadok, aj ústava a neviem čo všetko, keď chceme byť naozaj, že chceme si ctiť to, kde sme, čo sme. Lebo tuná narážate na niekedy, ťažko je to aj nazvať.
Ja som sa dnes pripravoval na lesy, na huby. To normálne som teda, že to bude zákusok. A pomaly aj teraz už vyhodnocujem, či sme neurobili chybu, že sme moc zatlačili, lebo ste to fakt, že s hanbou stiahli, hej. To ako keď oriešok stiahne chvost medzi nohy a uteká tak, že nestihne, viete. Že, že možno sme nemali tak silno zatlačiť, že, lebo by ten zákon bol prešiel. Viete, to je tá absurdita, že v tom znení navrhovanom, absurdnom znení, pokiaľ by sme tak nezatlačili, by bol prešiel. Ale možno by to bolo lepšie, lebo potom by si možno viacej ľudí uvedomilo, že čo vlastne vy ste schopní schváliť. No tak na tento zákon som sa dneska pripravoval. Ale teda najnovší update je, že lesy nebudú, huby nebudú a že si to vlastne vyriešte.
Pravdou však je...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, môžete, prosím vás, k tomu zákonu, ktorý teraz prejednávame? Ja viem, že ste mali snahu k inému zákonu, ale nech sa páči, keby ste sa vrátili k téme.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
To sa mi málokedy stáva, ale teraz ste ma dostali, pani podpredsedníčka. (Vyslovené s pobavením. Smiech v sále.) Naozaj som sa dneska... A už tých prekvapení bolo veľa, hej? Už teda ste lesy zrušili, dali ste Gorilu, už naozaj, človek už stráca prehľad v týchto veciach, potom to vyzerá, že nie je pripravený.
Vážení kolegovia, ja som, chcem na to upozorniť, že jednak je to neslušné, že dávať správu a takto ju nazvať na konci roka, lebo však sa hráme s niečím, čo už nie je pravdou. A bol by som veľmi opatrný v nastavovaní toho, že pomaly tu zaprezentujete, že pomaly jak nám domácnosti bohatnú, lebo identifikujete rast, nárast spotreby domácností. Len jak je štrukturovaný? A na ten si dovolím upozorniť. Že tento rast domácností by sme si kľudne mohli odpustiť, lebo nie je tým, že naše domácnosti bohatnú, ale je to tým, že sa enormným spôsobom nalieva do týchto domácností, úžernícke peniaze, ktoré ste vy svojím zákonodarstvom umožnili a ktoré v konečnom dôsledku, to ešte chvíľku, rok, dva, možno to vydrží a nakoniec z toho bude veľká erupcia, pán minister. Vás ako ministra vnútra upozorňujem aj na určite sociálne riziko s tým spojené. Viete, ja viem, že máte niektorí v tom nos namočený, niektorí z vašich poslancov, dokonca vrcholných politických predstaviteľov. Môžme kľudne menovať človeka, ktorý už bol menovaný, pán štátny tajomník Burian. Otázka stojí, či vám to stojí za to, že jeho, jeho systém, jeho nastavenie legislatívy, ktoré si on nastavil cez finančný výbor, cez zákon o spotrebiteľských úveroch, čo sekundárne spôsobilo paralýzu vašich súdov, pána Boreca, že pohotovosť, už neviem čo. To sú jeho. Spoločnosť, s ktorou on nakoniec paralyzuje celú krajinu, paralyzuje už státisíce ľudí. Otázka stojí, že dokedy to chcete gúľať a tváriť sa, že s tým nič nemáte.
Pre dnešný deň to poviem tretí a poslednýkrát. Mám interpeláciu na pána premiéra, že či preberá politickú zodpovednosť za nomináciu pána Buriana do pozície štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pre Kristove rany, pardon za výraz, keby ste ho aspoň dali na pôdohospodárstvo, na hospodárstvo! Ale dať ho na sociálne veci? To je to. Politika a vláda není katolícka cirkev, ktorá odníma hriechy sveta, a že aj hriešnik môže dožiť svoj život v pokore a v kláštore. Prosím vás, tuná naozaj takto to nefunguje. Tuná sú ľudia, ktorí chodili pred rokmi, hajlovali, chodili vo všelijakých uniformách, zrazu si kúpia oblek vo výpredaji a sú z nich slušní politici. A my im ideme odpustiť? Takto to nefunguje. Politika nie je katolícka cirkev, vážení. Tu treba mať tú pamäťovú stopu, že ako sa to vyvíjalo. Pokiaľ vy preberáte politickú zodpovednosť za pána Buriana, preberte si ju, ale povedzte to ľudom, že pán Burian a jeho systém, ktorý vytvoril, ktorý vám sekundárne v tejto správe, vraciam sa k správe, mostíkujem to na správu... (Smiech v sále.) Už tam skáčem, už som u nej, vám to teraz, pre túto... (Reakcia z pléna.) Pardon? Pre túto chvíľu vám to urobilo možno nejaký niekoľkobodový nárast spotreby domácností, ale je to klamlivé. Je to mimoriadne klamlivé a s nedozernými sociálnymi dôsledkami.
Pán minister, koho môžem, toho upozorním, dobre? Jak som upozorňoval na to, čo tu doniesol pán Jahnátek, tak som mimochodom, na to, že tam máte hlúposti, som upozornil dvoch podpredsedov a z ktorého iba jeden povedal, že to je hlúposť, no, ale druhý si myslel, že to nie je hlúposť. (Vyslovené s pobavením.) Vy by ste neverili, ale ja som korektný, však čo sa povie medzi štyrmi očami, má zostať medzi očami. Ale prosím vás, takto to naozaj dlhšie nebude fungovať. Čiže ja koho stretnem, tomu poviem, že to je neudržateľné. Naozaj je to neudržateľné, pokiaľ to budete ignorovať, to, čo robia exekútori, to čo robia úžerníci. Teraz bol nejaký blog od pána Bránika, že RPMN 50 000 niekde v podchode na Hodžovej. Pre Kristove rany! Pardon, druhýkrát to použijem: to naozaj? Veď to není ani, ani, nechcem ani sa už nejakej krajiny dotknúť, ak ste sa ráno citlivo. Ja som to nie v zlom hovoril, že Indovia a Pakistanci. Ja som to hovoril na tom, že čo teoreticky môže nastať. A teraz sa nechcem dotknúť nejakej inej krajiny, tuto niekto minule spomenul, subsaharského kontinentu, kde to možno, tam to je bežné, ale my sme stredná Európa. My naozaj potom budeme chcieť hľadať tú ochranu cez váš azylový zákon, ľudí, ktorých ste vydali, pána Horvátha, do spárov týchto vašich čelných nominantov. (Reakcia predkladateľa.) No čelných. Pán Burian je čelný nominant. Čelný nominant, preto ma mimoriadne zaujíma, jak to celé dopadne, ako dlho mu budete držať chrbát.
To je filozofia a o filozofii a vôbec aj nastavení toho celého, že čo vy predstavujete, budem mať tú česť hovoriť pri rozpočte. A tam to chcem povedať, že jaká je vaša filozofia. To, čo tu minule niekto splietal, že na čom vy chcete stavať túto krajinu, na akých, na čom, že čo kto vytvára hodnoty, či je hodnota brať dotácie alebo je hodnota, že niečo vytvoriť. To je základné filozofické nepochopenie. A tuná máte nastupujúcu generáciu, ktorá sa nerozpakuje povedať, že zmyslom je brať dotácie. Zmyslom nie je brať dotácie, pán minister, a to je to, že filozoficky, zmyslom je vytvárať hodnotu. Tú môžte potom zdaniť, môžme hovoriť o rozsahu, ale to je princíp, nie brať dotácie. Vy tu máte ľudí, ktorí tu sa nerozpakujú a úplne to, ako keby to bolo písmo sväté, hovoria.
A ešte jednu drobnú poznámku. Predsa aj mňa zaujalo to, čo zaujalo pána Zajaca, dlh. To je pomaly jak na úrovni, napíš tam tiež, že 100 mil. za zdravotníctvo. Viete, akože niekto, kto to robí, však napíš tam aj tento rok. To znamená, že každý rok tam napíš 100 mil. euro? Viete, ja tomu, priznám sa, nerozumiem, niečomu fakt nerozumiem. Sto miliónov,  sto miliónov, sto miliónov, furt sto miliónov. Dobre, ak je strata zdravotníckych zariadení 100 mil. a zisk zdravotných poisťovni 80 mil., tak ja neviem potom. Možno zrovna tie tam chýbajú. Ja neviem, len naozaj riadením zdravotníctva, toho vášho systému, ako ste ho vy nastavili, nemôžme to brať pomaly ako útrpnú nutnosť, že je to vždycky tak a už si na to zvyknúť. A prečo by sme si mali zvyknúť na to, že je to furt 100 miliónov? Nechápem. Či to brať ako, že by sme sa začudovali, že príde tam ďalšia predikcia a už bude, nebude 100 a povieme, čo sa stalo, niekde je chyba. Avšak o tom bude ešte, verím, že na túto tému niekedy reč.
Ďakujem pekne.