Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania. Pán Novotný, ešte že tu nie je pán Blaha, lebo by vám to naložil, že čo ste to za Truhlíka, tu zdravotníctvo a teraz cestný zákon, rozumie všetkému, viete. A to povie človek, ktorý nerozumie ničomu, no ale to je tá komunikačná stratégia, ktorú oni nastavujú, hej, že ako nás nejakým spôsobom dehonestovať, ľudí, ktorí chránia verejný záujem, lebo o tom to je. Politika je o verejnom záujme, keď ho niekto chráni, aj cez oblasti, tak za Truhlíka, posmievať sa, vysmievať sa a najpovolanejší z povolaných to teda zvyknú zobrať na seba tú úlohu, že oni to zabezpečia, tú, neviem, možno bude aj politickou zákazkou, hej, že teda niekoho zdehonestovať.
Ja si myslím, že schopnosťou politika, lebo my sme politici, je schopnosť syntetizovať, byť senzitívny, byť empatický, vyhodnocovať a ponúkať aj riešenia, návrhy na riešenia, nemusíte byť fakt odborník na jadrové ponorky, ale musíte mať odborníkov okolo seba na jadrové ponorky, ktorí vám pripravia tak podklady, že vy prídete s niečím, čo má hlavu a pätu. Aj to tam kolegovia vôbec tomu nerozumejú, ale vedia, vedia teda pichnúť, vedia prepichnúť slovom a ešte si myslia, akí sú chytrí.
Prosím vás pekne, áno, presne toto je ten návrh, ktorý chráni verejný záujem. Ale čo urobil náš SMER, keď, lebo my sme tu mali aj na tejto schôdzi, sme mali pána Počiatka, kde prišiel s geniálnym riešením, že mýto budú vyberať už pomaly aj pred obecným úradom, všade. To ani pán Blanár nevedel, viete, oni sa tak tešia, že na čo geniálne prišli, a nevedel, že ten zákon hovorí o tom, že oni keď dajú tie rampy a budú vyberať tie mýta, tak tí kamionisti radšej pôjdu po diaľnici, keď už platia aj tam, aj tam, no tak pôjde radšej po diaľnici, nepôjde po tej ceste druhej triedy, ale prevádzkovateľovi toho mýta vznikajú náklady s činnosťou z toho mýtneho systému, tak to bude platiť župa. Nedočítali, nedorozmýšľali, ale tu budú mudrovať na všetkých, viete, to je celé, je to úplne sofistikovaný, krásny proces, ako sa dostať k ďalším peniazom. A tu sa to schváli, zatlieskajú a ešte budú, že, ešte to tu predajú ľuďom, že ako ochránili obce, aby im nechodili kamióny, no celé zlé. Ja sa teším na druhé čítanie, ja si tam spravím takú lepšiu prípravu.
Toto je tiež jeden zo spôsobov, ako uchrániť tie obce bez toho, aby ste museli napchať gágory J&T, bez toho, aby ste im to museli napchať, bez toho, aby župa musela platiť prevádzkovateľovi mýtneho systému peniaze za to, že to vôbec tam stojí nejaká rampa cez ich cestu, cez ktorú kamión už neprejde, však prečo by šiel, keď môže ísť po diaľnici, keď to platí aj tam, aj tam. Župa stratí peniaze, lebo ich bude dávať SkyTollu, SkyToll má peňazí dosť a ešte bude mať viac, župa nebude mať peniaze na strednú, neviem, nejakú drevársku školu, do nemocnice nebude mať, no celé zlé, celé zlé. Ale vy máte pocit, že ako dobre robíte. No nerobíte, nerobíte, zle robíte.
Tu si napravte svoje renomé tým, že podporíte toto, toto je, je jeden z návrhov, ktorý to môže riešiť, treba to cizelovať, môže to riešiť. Prečo by mestskí policajti nemohli kontrolovať zaťaženie náprav, ja nechápem, prečo by nemohli? Prečo mesto, keď vlastne je v jeho správe, spravuje, prečo jeho obecná polícia, prečo, nechápem, prečo nie? A s tým zveziete aj druhé, nielen tlaky na náprave, ale zistíte aj iné veci, že, len to by niekoho, niekomu na tom muselo záležať, že vy chcete ochrániť nejaké obce, že im kamióny chodia, že obchádzajú mýto. Prosím vás, to keby boli tu, ale to vedia vojaci, to vedia spravodajci, že si vyberiete nejaké kľúčové body, tie seknete, zavriete ich, hej, cez značky ich zavriete, cez výkon kontroly, keď seknete kľúčové body, tak neprejde, neprejde tade nikto, lebo už po tých uličkách sa mu neoplatí, ale to by niekomu na tom muselo záležať, ale zadanie bolo iné.
Zadanie bolo, ako sa dostať k ďalším peniazom pre SkyToll, Počiatek dostal zadanie, vypracoval návrh zákona a SMER zahlasuje. Úplne iné zadanie, keby bolo skutočne zadanie, že chcete obmedziť to, že tie autá tade, tie kamióny tade nejazdia, tak ináč sa k tomu pristupuje, a jeden z dielčích návrhov je aj toto. Len to by sme museli úplne inú politiku, to by sme museli presadzovať úplne iný, verejný záujem, nie J&T záujem, nie oligarchický záujem, nie, viete, to je to nepochopenie toho, že prečo tu vlastne sedíte a už tu vlastne ani nechcete sedieť, už chcete ísť domov.
Dneska je úlohou ísť domov o tretej, domov, domov, domov a nevracať sa. Všetky body, ktoré neprerokujú, nevadí, na november, na december, čo tam správa o poľnohospodárstve, čo tam správa o lesníctve, načo, však už lesy pomaly nie sú, možno dožijem v tomto, už ani nebudú, načo; hyperbolizujem mierne. Veď celé vaše zadanie, prosím vás, tuná máte návrh, ktorý môže čiastočne riešiť to, s čím majú naozaj obce problémy, ale aj iní majú problémy.
Majú problémy, ja som bol na jednom výjazde, kde sme boli ako z výboru pre obranu a bezpečnosť, kde nám policajti hovorili, že na tú váhu zarobia za deň, alebo za dva, myslím, to hovorili. Len proste je to obmedzené tak, že sami sa čudujú, že prečo proste to nemôžu, že nemajú ich, nevedia ich nakúpiť, lebo nie sú na to zdroje, lebo tie zdroje, ktoré vyberú na pokutách, nemôžu ísť, ale že za deň, za dva na ňu zarobia. Ja nepoznám situáciu na juhu Slovenska, ale zo severu Slovenska vám môžem povedať, chodia preťažené dodávky poľských obchodníkov, ktorý sedí čapato ako Tatrovka preťažená, ktorá, by nameral hneď každý, lebo však on nebude platiť mýto, on nemá kasu, on nemá nič, on proste nerešpektuje nič, lebo toto zákonodarstvo vytvorilo podmienky nie na to, aby boli férové podmienky pre podnikateľov, ktorí podnikajú tu a platia dane tu. Ale mne to niekedy tak príde absurdné, že sme vytvorili podmienky pre poľských a maďarských a ukrajinských obchodníkov, ktorí sem prídu na tých dodávkach, aby sa im nič nestalo, aby to tu rýchlo predali, aby rýchlo išli preč a nikto ich nenašiel. Na týchto, presne tí policajti vraveli, že na týchto za deň zarobia na tú váhu. A to nie je, že chcete byť protivní, vy chcete len dodržiavať zákony a ochraňovať aj našich obchodníkov, lebo tým, že niekto sem príde s preťaženou dodávkou plnou mäsa, tak zničí navôkol, spálenú zem nechá. Nechá spálenú zem, lebo však ten chudák v kamennom obchode nemá šancu. Áno, aj to je zmysel váženia zaťaženia náprav, ale aj celkovej hmotnosti u týchto malých vozidiel, aj to, a prečo by to nemohla robiť obecná polícia, nechápem. Prosím vás, ale to by ste sa museli na nejakom vašom klube, na nejakej vašej miestnosti o tom rozprávať, to by ste museli o tom niečo vedieť a tam sa nerozprávate, tam to nie je, tam máte jasné noty zadané, prosím vás, a to je tá, tá cena, ktorú vy, vy požívate.
A ešte, nechcem takto, už niektoré veci tak aj zopakujete, ale budem apelovať na tú vašu, na to vaše sebavedomie aj sebaúctu, áno, sebaúctu, svoju vlastnú sebaúctu, že príde, síce príde za mnou Počiatek s nagelovanými vlasmi, sa usmeje, že chichichi, chachacha, tam treba dať chlapcom na hotely, tam treba pre mýtny systém, ale prídem a povie: Nie! Šuca príde a povie, nie, Hanbálek povie, nie, koniec, už ma to nebaví, aj pán Halúz povie, nie, koniec, odtiaľ, potiaľ, už je toho veľa. Kedy to poviete? Prosím vás.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, ešte takú drobnú poznámku na začiatok. Nerozumiem celkom tej prísnosti, pani predsedajúca, lebo už to druhé, keď som stratil poradie, ja som už bol v sále. Tak neviem celkom, keď nemáte vôľu mi nechať hovoriť, tak to skúste nejak možno cez rokovací poriadok zabezpečiť, to tam vyznačte. Ale ja som tu už bol, takže ja si myslím, že som neoprávnene stratil poradie a mal som, mal som vystúpiť k majetkovým priznaniam a chcel som vystúpiť k majetkovým priznaniam. Ešte celkom, poviem tak, nerozumiem celkom tejto hre, týchto prekladaní programov a neviem čo, lebo zas tu hráme, poviem to pre občanov, zas tu hráme hru na skončenie. Dneska je úlohou skončiť o tretej. Čo sa nepreberie, dáme na november, na december, čo tam koho čo trápi. To je zmyslom dnešného dňa: skončiť o tretej. To je jedno, či nejaký zákon nepreberieme, nevadí, však počká. A to chcem upozorniť, že môj minimálne - ten o Exekučnom poriadku - je tak dôležitý, že nepočká, takže ja ho chcem, aby sa prebral na tejto schôdzi. A podľa mňa tam všetky body sú dôležité, všetky body sú dôležité tak, aby boli prebraté na tejto schôdzi. Čiže keď si chcete obhájiť medzi ľuďmi, že presuniete body len kvôli tomu, že chcete ísť domov a nechcete sa vrátiť, tak nech sa páči, len tak to uveďte, prosím vás, lebo ja to takto budem komunikovať, lebo celé je to o tom. Chcete dneska skončiť a už sa nechcete vrátiť. Chcete prísť len na konci novembra. To je celé, dosť úbohé. Dosť úbohé.
K predkladanému návrhu, ja poviem aj tak, keby som povedal, že z celkom relatívne čerstvej skúsenosti, ja som, zaklopem si, nevyužíval alebo nestál zdravotné poisťovne za obdobie 20 rokov, alebo neviem, dokopy nič. Hej, ale teraz už jak človek starne, tak už predsa len niekde musí ísť, a bol som zhrozený. Kde som, na jedno vyšetrenie ma napísali, že už až na Nový rok. Či teda vlastne po Novom roku, potom mi volali, že dobre, že niekde ku koncu decembra by sa dalo, cirka 3 mesiace. Ja nehovorím, že je to nejaké akútne, ale je to také zarážajúce a to je aj zarážajúce, ten systém, ja tomu systému naozaj nerozumiem a prípadne si to rád nechám vysvetliť, že čo je to za systém, ktorý, keď je trh, to znamená, je záujem o tie vyšetrenia, nevytvorí podmienky, aby sa tie vyšetrenia realizovali rýchlejšie. Lebo komu to vyhovuje?
A teraz sa pokúsim spraviť takú analýzu, lebo som si narýchlo pozrel, za 2012 mali zdravotné poisťovne 75 miliónov eur zisk. Vážení občania, to je celé cirka 2,2 miliardy korún ešte v starých korunách, mali zisk. Dôvera mala miliardu, to nejak si podelili. Čiže oni mali zisk z toho, čo zaplatili ľudia, teda my na poistnom, ale teraz poďme spolu rozmýšľať. Nemocnica je úplne iná entita, nemocnica má, je záujem o vyšetrenia, nie záujem, je potreba. To neni, že mám záujem si kúpiť tablet a teraz ten podnikateľ teda zvýši dodávky tabletov, alebo otvorí ešte jednu predajňu. Tuná je to potreba ísť na to vyšetrenie, to nie je tak, že si spomeniem, že si spomeniem, že si chcem dať hadicu do úst. Však to nikto nechce nejako že z radosti, z pasie, ale teda cíti potrebu, hej, čiže, a tieto nemocnice sa tomu dopytu alebo tej potrebe neprispôsobia preto, lebo asi existujú nejaké zvieracie mechanizmy, ktoré im to neumožnia. To je tá absurdita, ja tomu zdravotníctvu v tomto prípade naozaj nerozumiem. Lebo keby tá nemocnica vytvorila ešte jednu gastroenterologickú ambulanciu, kde by vám teda pchali tie hadice do úst, viete, rad za radom, že by ste čakali možno dva dni. Tak možno by, ale sekundárne by ste dávali preplatiť tým dvom, tak možno by nedosiahli ten zisk, však, tých 70 miliónov eur. Nemusí to platiť absolútne, ale, ale niečo na tom je a tomu ja nerozumiem. Prípadne mi to objasnite, že na čo je toto dobré. Ak je niekde potreba a záujem a naozaj odôvodnený, odôvodnená potreba potvrdená lekárom - či všeobecným, alebo, alebo tým už odborníkom na to vyšetrenie -, tak prečo sa nevytvoria podmienky, aby to bolo realizovateľné, keď tu je niekto, kto to prepláca a vytvára zisk. Tomu nechápem. Podľa mňa je to absurdita.
Čiže z tohto môžme usúdiť, že to, že čakáte dlho niekde, je preto, lebo je to tak zle nastavené, že zdravotné poisťovne vytvárajú zisk a keby ste nečakali, to znamená, by tých úkonov bolo spravené, za to nejaké obdobie zúčtovacie roku by bolo viac, tak ten zisk by bol menší, čo by sa zase nemuselo páčiť. No rozumie tomu niekto? Veď tu už nehovorím o tom, že, to je tiež vec, ktorá by ma tiež mimoriadne zaujímala, keď sa na tom poistnom vybralo 3,8 miliárd a z toho len 3,5 miliárd sa vrátilo do tej zdravotnej starostlivosti, tam je 300 miliónov rozdiel, 9 miliárd je rozdiel. Neviem, do čoho to šlo, to šlo na čo, na tlačiarne, na tonery alebo, alebo neviem. No však prípadne mi povedzte. A to sú tie absurdity toho nášho zdravotníctva a chcem na ne upozorniť, že mi to nesedí. Ja som naozaj z prostredia, kde sme optimalizovali náklady, kde sme robili efektívne, kde keď bol záujem, tak sme tomu záujmu sa podriadili. Nebolo to, že potreba, hej, čiže, ale aj pekár, keď zistí, že má veľa ľudí, ktorí chcú, tak napečie viacej chleba, hej. Možno na konci viacej zarobí, ale tuná nemôžte obslúžiť viacej ľudí na gastroenterologickej ambulancii, lebo keď ich viacej obslúžite za to zúčtovacie obdobie, tak znížite zisk tým zdravotným poisťovniam. Tak tí pacienti sú rukojemníkmi zisku zdravotných poisťovní? Alebo viete, že, voľne pokračujem v tej úvahe a v tej absurdite, ktorá tu je. Podľa mňa je to úplne zle, celé je to zlé, ale rukojemníkom je občan, ten, čo naozaj proste je chorý, je, je, má nejaké problémy a chce sa liečiť. Na to, čo ste, jak bolo to zdravotníctvo a povedzme teda otvorene, ja som posledný, ktorý by tu vzýval ducha spred osemdesiateho deviateho, ale ako štartovacia pozícia nebola zlá. Ale ak sa to celé, napadá ma expresívnejší výraz, ale ak sa to celé pokazilo, na to treba už schopnosti pomaly, lebo to sa tak pokaziť, tak, a to dolievanie, to, že koľko peňazí sa vyberie a koľko ešte štát oddlžuje a oddlžuje, oddlžuje.
Prosím vás, tie hadice mali za vami chodiť domov! Normálne mali chodiť povedať vám alebo vás pozývať. Nechcete ísť, viete, že máme voľno. Viete, tie bedráky, mali, to mali chodiť vám ponúkať domov, že chcete či nechcete nový bedrový kĺb, nie že musíte teraz čakať. Naozaj, že na to ohromné množstvo, jak sa to, koľko tam išlo peňazí, koľko tam ešte pôjde peňazí, koľko, kde sú? Kde sú? Tu by sa mali začať ľudia pýtať, lebo niekto si spravil biznis so zdravím a rukojemníkom sa stal občan - pacient. Dokázateľne a teraz môžme uvažovať, keď niekoho dáte na čakačku, u bedráku to možno tak nevadí, hej, že ten bedrák už tak škrípe, škrípe, ale dajme tomu u kolonoskopie, keď ho dáte o pol roka, o rok, viete, tam sa to môže zvrátiť, hej, a kto si to zoberie na zodpovednosť? Kto si to zoberie na zodpovednosť? Kvôli tomu, že teda, aby Dôvera zarobila alebo Union alebo Všeobecná, tak čakaj rok a medzitým sa ti to celé tam pokazí a už, už, už je neskoro! Potom kde sa treba sťažovať? Viete, to dorozmýšľal niekto? Naozaj skončím s tým, že tak, ako sme do toho liali peniaze, čo len z počutia, čo som počul, že koľko oddlžujú a zase oddlžuju, ja neviem čo, mali s tými hadicami chodiť za vami domov. Mali s tými hadicami chodiť za vami domov. Nie že človek príde na to vyšetrenie a povedia mu, že za pol roka.
Ďakujem pekne.

No takže tam už veľa nechýba a ja avizujem, a teda aj hrúzy mierne, že sa pripravuje ďalší obrovský lup v podobe zámeny pozemkov s J&T. V tomto prípade tam, myslím oficiálne vystupuje TMR-ko, Tatra mountain resorts, kde sa uvažuje o plánovanej zámene južnej strany Chopku a časti Vysokých Tatier. A tá interpelácia je v tom, aj vo svetle, pán minister, aj vo svetle zákonov, ktoré tu sú, ktoré napríklad pán Žiga doniesol, kde sa vlastne špecifikujú náhrady na pozemkoch, ktoré nie je možné využívať. Čo môže nastať? Môže nastať tá situácia, že v tomto procese zámeny štát teraz dostáva, a to je aj časť tej interpelácie, mňa zaujíma koľko, koľko dostáva štát, lebo to dostávajú ľudia tejto krajiny, štát cez vás, nie vy, štát od firmy TMR za pozemky na južnej strane Chopku a Vysokých Tatier? To ma zaujíma, čo je prvá časť interpelácie.
A potom, či niekto zvažoval alebo či niekto uvažuje, že prijatím zákona o ochrane prírody, ktorý sme tu spomínali, dôjde k preklopeniu celej záležitosti, nakoľko J&T si bude môcť nárokovať špeciálne za pozemky na južnej strane Chopku, kde, ktoré vy zameníte s hospodárskymi lesmi niekde v Medzeve, že J&T si bude nárokovať, teda Tatra mountain resorts, náhradu škody za podnikanie. Čiže, vážení občania, môže nastať situácia, že ak teraz štát dostáva nejakú sumu iks, tak po tejto geniálnej zámene v prospech tejto skupiny môže o túto sumu iks prísť, resp. o možno väčšiu. Ja neviem. Čiže, pán minister, dokončením interpelácie, je tam jednak teda suma a jednak, aké je oficiálne stanovisko, a toto ma zaujíma, aké je oficiálne stanovisko v tejto chvíli ministerstva pôdohospodárstva k pripravovanému zámeru, ktoré deklarovalo toto zoskupenie pozemkov, počúvajte dobre, vážení občania, južnej strany Chopku a časti Vysokých Tatier? Tu boli veci, ktorých sa nikto nechytal, tu už sa chytáme všetkého. Čiže toto ma naozaj zaujíma a tu by som poprosil, to je ďalšia druhá interpelácia.
Tretia interpelácia je, pán minister, týka sa postupu vášho ministerstva v, ako by som to nazval, v kauze psy alebo čipovania psov, mačiek a fretiek - a už pomaly aj vrabcov - ste tam zabudli dodať. My pripravujeme, pripravujeme výzvu pre vaše ministerstvo viacerých občanov, ktorí sa obrátia na vaše ministerstvo o náhradu škody. U nás na salaši sme cez 200 euro, že vraj zaplatili, čo sme čipovali, tak ale obracajú sa na nás, po tom, čo sme to zverejnili, veľa ľudí sa obracia na nás, že proste mali s tým náklady. Sú to príbehy aj dôchodcov, ktorí dali 30 euro za psa a z 280-eurového dôchodku. Čiže prvé, čo pôjde, pôjde výzva na vaše ministerstvo, na úhradu a vrátenie nákladov spôsobené vašou nekompetentnosťou, a v prípade, že nie, tak žaloba o náhradu škody.
Ale interpelácia, a to vás informujem, ale interpelácia je v tom, prečo ministerstvo nekonalo, keď malo konať, a prečo konalo, až keď bolo dokonané. A toto je napríklad aj pre, pre ľudí dôležitý identifikátor, že kto zastupuje koho verejný záujem. Lebo stále je to o verejnom záujme. Ak bolo, a sami ste to uznali, zle vyložená vyhláška, proste bolo urobená nadpráca, prečo ste to pripustili po termíne 30. septembra? Prečo niekto férovo nevystúpil v skoršom období a nepovedali ste ľuďom, že sa pripravuje táto zmena, čo by bol nejaký signál? Prečo ste nechali tých ľudí, dokonca tá hystéria, to až na úrovni terorizovania v novinách, poistite si či začipujte sa, do posledných dní. Tam už to bolo tak postavené na hranu, že ak nezačipuješ, ideš rovno do Leopoldova, pomaly, keď to preženiem. Prečo ministerstvo nedalo signál, keď vedelo, že sa v tejto veci bude vracať? Koho záujem ste zastupovali? Záujem veterinárov, dodávateľov čipov alebo koho záujem kto vtedy zastupoval, pán minister?
Podľa mňa občania majú právo túto skutočnosť poznať. Už nehovorím o tom, že konečne sa, verím, že sa vráti tá situácia, že ľudia už prestanú útrpne prijímať, útrpne prijímať akúkoľvek vyhlášku Európskej únie a prestanú sa pýtať. Zatiahnu rolety, povedia, na to sa nepýtaj, to je EÚ. Toto nám jasne vydokladuje, že čoho ste schopní. To znamená, prídete, predstavíte to ako EÚ a všetci už vypínajú. To je vina, systém práce tuná pána kolegu z ministerstva dopravy, ten je v tom naozaj úplne, úplne kúzelník.
Čiže interpelácia je v tom, prečo nekonalo, prečo nepriznalo skôr, prečo nepripustilo, že sa k tomu bude vracať? Poviem len na odľahčenie, existuje taký, taký žart, že je to preto, že doteraz si to poistili ľudia, ktorí teda rešpektujú to, čo majú rešpektovať, a teraz by prišlo na voličov SMER-u, žeby mali platiť pokutu, a to SMER vyhodnotil ako rizikové, pre ich elektorát, preto sa stiahli. Ja viem, že to je pritiahnuté za vlasy, ale aj v takýchto veciach možno určité ratio treba hľadať, hej, že niekto, niekto vyhodnotil, že to môže byť možno problematicky.
Nie, vrátim sa naspäť, pán minister, naozaj tá interpelácia je v tom, prečo ste nekonali skôr? Prečo ste nechali dobehnúť tú situáciu a potom pána Záhumenského prepašovať do ustanovenia o ochrane rastlín, a už neviem ani, o čom to bolo, hej? Ustanovenie o tom, že vlastne ste zrazili opätky, a povedali ste, celé čipovanie psov, mačiek, fretiek a vrabcov bola jedna veľká a veľká chyba. To je tretia interpelácia.
A štvrtá interpelácia je, pán minister, o lesoch. Doniesli ste nám tu zákon o lesoch. My sme mali dlhú diskusiu na tú tému. Sú tam tri kľúčové body, cesty, ja verím, že tie cesty nakoniec nevyhodnotíme ako sofistikovaný postup, ako sa niekomu pomstiť. To som zvedavý, že či náhodou to nie je tak, ale to si počkáme. Potom máte vstup do lesov. To verím, že jak ste deklarovali, že, že to, alebo to sa vlastne nedá ustáť. Verím, že, že Mária Terézia prežije pána Jahnátka, hej, že proste, ja vás nechcem teda porovnávať, ale že naozaj to sú tak historicky dané veci, ktorých sa netreba chytať. Tam som pripravený veriť, že uznáte, ale interpelácia je v inom, v treťom crucial point, alebo čoho som sa chytil, a to je to, že uľahčujete, uľahčujete výstavbu lanovkových stožiarov.
Čiže interpelácia je v tom, v čom je verejný záujem ministerstva pôdohospodárstva, aby uľahčila výstavbu lanovkových stožiarov? Vždycky musí byť nejaký záujem a politik má presadzovať verejný záujem, čiže otázka znie, v čom je verejný záujem pre spoločnosť, aby výstavba lanovkových stožiarov išla rýchlejšie? Aby bola len na základe záväzného stanoviska, aby nebolo potrebné rozhodnutie o spôsobe, o zalesnení, aby tam nebol program vykonávacích prác, ako to majú, časové harmonogramy a neviem čo, hej, rádovo zložitejšie. Toto, si verím, že nebude zaujímať len mňa, ale verím, že aj niektorých občanov bude zaujímať, že, nevylučujem, že prídete sem a poviete, že nájdete verejný záujem v tom, že lanovkové stožiare treba stavať veľmi rýchlo, bez náhrady, bez projektu zalesnenia, kedykoľvek, kedy to im vyhovuje, či sa budú páriť, či sa budú rodiť kamzíky, alebo nebudú, to je úplne jedno, vtedy, keď nafta nemrzne, treba stavať. Čiže to, to verím, že skúsite nájsť nejaké slová, ako to odôvodniť.
No teraz, ak dovolíte, pokračujem v interpeláciách na pána premiéra v zastúpení pána ministra vnútra. (Krátka pauza.) Počkám, však. (Krátka pauza.) Však nám to ide rýchlo, viete, to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, predpokladám, že máte tieto interpelácie aj v písomnej podobe ich odovzdáte teraz po prečítaní.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Odovzdám ich vtedy, keď ich budem mať písomne napísané. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, v zmysle rokovacieho poriadku musíte odovzdať, vás nezbavuje povinnosti predniesť interpelácie ústne a odovzdať ju písomne. Predpokladám, že všetky interpelácie, ktoré ste teraz pred chvíľočkou povedali ústne, máte v písomnej podobe, tak ako keď skončíte, tak odovzdáte ich teraz v písomnej podobe mne tu alebo predsedajúcemu, predsedajúcemu alebo predsedovi parlamentu.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Predpokladáte správne, pani predsedajúca. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Tak sa teším.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Poprosím vás, keby ste mi mohli zabezpečiť, naozaj, tak keď pán minister tu nechcel, mohli ste prísť a uviesť to, že teda pána premiéra zastupuje pán Vážny prípadne, naozaj len kvôli korektnosti. Ďakujem veľmi pekne.
Takže pokračujem, pokračujem v interpeláciách na pána premiéra v zastúpení pána ministra vnútra pána Kaliňáka. Mám dve interpelácie a dovolím si tvrdiť zásadného významu.
Jedna je týkajúca sa, týkajúca sa prírastku do majetku štátu, ktorý tu bol tak vrelo a tak odporučený, že čo sa teda udialo, že čo sme všetko nakúpili. Čiže keď sme už ako štát bohatší o SPP a sme jeho stopercentným akcionárom, tak potom tá otázka je namieste, ako človeku, ktorý ho vlastne vytvoril, ale je aj podotázka aj pre pána Malatinského, lebo tam, možno sa budete so mnou sporiť, že kto vlastne o tom rozhoduje, že ako koná také, taká štátna firma.
Tak mi dovoľte interpelovať v tom, že ak je SPP štátna firma, tak aj štátne firmy musia robiť efektívne, a ja budem v dobrej viere a nebudem hovoriť, že už začal proces tunelovania, nie, môžeme počkať a povieme, že až po interpelácii, že si to zverifikujeme, že začal. Lebo predpoklad tu určitý je. Ak štátna firma robí efektívne, tak to predpokladá, že aj tie výstupy sú také. Ak v sobotu pozerajú moje deti nejakú, ja neviem ani, čo to bolo, fakt nejaká polorozprávka doobeda, a ide reklama na SPP. Ide reklama na SPP, ten štátny podnik, ktorý sme ako teda nadobudli ako štát, tak hovorme o efektivite. Hovorme o efektivite toho, že v sobotu ráno, keď to pozerajú deti, nie potenciálni zákazníci, ktorí by mohli urobiť ten úkon výmeny toho dodávateľa plynu alebo elektriky, ide reklama na štátny podnik. To je prvý, prvý rozmer, efektivita.
Ale tam je dôležitejší rozmer a na ten chcem upozorniť. V pondelok som si dal tú prácu, že som zisťoval, že ako táto reklamná kampaň už nášho, nášho, nás všetkých, štátneho podniku prebiehala, a kde inde ľudia mali možnosť ju vzhliadnuť. By ste neverili, ľudia mali možnosť vzhliadnuť túto ponuku nášho štátneho podniku iba v skupine JOJ. Iba v skupine JOJ. Čiže SPP svoju geniálnu ponuku, prečo by ste mali nejaký úkon urobiť, sa rozhodla, že bude inzerovať iba v JOJ-ke. Verím, že netreba ľuďom vysvetľovať, že JOJ-ku vlastní J&T, to isté J&T, s ktorou urobili krásnu operáciu s naším premiérom a s naším štátom, a všetkým to tu predali ako dobre navoňanú, dobre navoňanú tortu.
Prosím vás pekne, naozaj tá otázka znie, kto rozhodoval o tej reklamnej kampani? Koľko stála tá reklamná kampaň? Prečo tá reklamná kampaň prebiehala iba u vysielateľa TV JOJ? Ja viem, že vy sa spoliehate na to, že to ľudí netrápi. Ešte tu zopár ľudí je, ktorých to trápi. A následne, konečná otázka, že kto už po ukončení, lebo ona už teraz niekedy končí, tá reklamná kampaň na JOJ-ke na SPP. Viete, keby ste si aspoň trošku dali pozor, keby ste neboli takí arogantní, keby ste povedali: "Nebláznite, však tam bude niekto skákať do toho, nebláznite, však to chvíľku počkajte alebo to dajte aj niečo Markíze." Vidíte, ale toto dokazovanie si síl, že to vyderú stade, šupnú to tam, zaplatia. Ja viem, že aj toto tu zaujme minimum, hej, ale tak aspoň to tu zaznie pre pamäť, že sa niekto na to pýtal, že tento sofistikovaný spôsob, ako vydrieť štátne peniaze a peniaze ľudí tejto krajiny pre súkromné účely pokračuje bez hanby, bez akejkoľvek hanby ďalej.
Čiže konečná otázka je, že kto vyhodnotil tú efektivitu tej reklamy na SPP?
A posledná interpelácia, budem končiť, verím, že na radosť všetkých zúčastnených, je vec týkajúca sa podľa mňa mimoriadne závažnej veci. Poviem vám výrok, ktorý je hodný 50-tisíc euro a ten výrok znie: "Je vrcholom a absolútnym cynizmom nominovať do pozície štátneho tajomníka ministerstva človeka, ktorý má kariéru v úžerníckych nebankovkách." Tento výrok som povedal ja a povedal som ho na adresu pána Buriana. Tento výrok je podľa pána Buriana hodný 50-tisíc euro a čelím žalobe na 50-tisíc euro za tento výrok. (Reakcia z pléna.) A plus dve trestné alebo tri a to je jedno, však to nejako tam to zozbiera. Prosím vás, ak je tento výrok hodný 50-tisíc euro, tak má zmysel tomu chvíľku venovať a interpelujem pána premiéra v zastúpení pána ministra o určitých skutočnostiach, pán minister, o určitých skutočnostiach. Mimochodom, ten výrok je pravdivý a to, že je pravdivý, je aj to, že som ho povedal mimo sály, a poviem ho aj tu, ešte tu máte iných gerojov, ktorých v sále hovoria niečo, ale mimo sály sa, sa pocikajú, aby to nepovedali, prosím vás, to je celé, to sú vaši gerojovia, to ste vy tuná takíto hrdinovia. To je presne ten rozdiel. Ten výrok je pravdivý - či v sále, alebo mimo sály - je pravdivý v tom, je otázka politickej zodpovednosti voči občanom, či človek, ktorý pôsobil v takýchto spoločnostiach, kvôli ktorým sa trhajú ľudia zo sna, ktorým sa niektorí aj pocikávajú, to je pravda, možno už aj skáču, že či človek v kariére v takýchto spoločnostiach je politicky, ale aj štátne zodpovedné ho nominovať do pozície štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny? To je interpelácia a na to, aby to nebolo také jednoduché, ja by som poprosil, aby som dostal jednoslovnú odpoveď. Lebo ja, tá otázka znie pre pána ministra, že či si myslí, že človek, ktorý spoluvlastnil EX CREDIT a G. I. C. Cash, či jak sa to všetko volá, spoločnostiam, kvôli ktorým trpia tisíce ľudí na Slovensku, je správne, politicky správne, aby bol nominantom a aby bol aj reálne štátnym tajomníkom na takomto ministerstve? Potrebujem jednoslovnú odpoveď. Áno alebo nie. Nevylučujem, že nájdete v sebe silu a odpoviete, že, že áno.
Dovoľte však uviesť, že tento problém si vás nájde a dobehne napriek tomu, že tu hráte divadlo, že sa k niečomu vraciate. Celú tú kozmetiku, čo tu stvárate, je nič. Celé je to postavené na tom, že ste ten trh úžernícky vytvorili, niektorí vaši ľudia na ňom bohatnú, preto sa k nemu nechcete vrátiť, ale verím, že ľudia budú identifikovať jasne a úplne preukázateľne aj v osobe pána Buriana, že čoho je časť, nehovorím celý, ale časť SMER-u schopná. Zakryť sa frázami o, pomaly o starozákonno-novozákonnými, ale za nimi sa nerozpakovať, nerozpakovať urobiť trebárs to, čo ste urobili pánovi Horváthovi z Nižnej Olšavy, čo urobili ľudia ako pán Burian človeku, napr. ako pánovi Horváthovi z Olšavy. Ja som tu jak minule tu chodil Hujer s obálkami, tak ja som dneska vám chcel prefotiť, ale ja vám to dám nabudúce, prefotím vám platby pána Horvátha, ktorý platil tú pôžičku tak, ako ju platil. Pán Horváth mal 24 splátok, ktoré začal, myslím, niekedy v júni 2008 a skončil v júni 2010. Tých 24 splátok zaplatil v tom období. S jednou sa omeškal mesiac, s jednou dva dni. Dovolím si tvrdiť, že tuná slovutní predstavitelia vlády tak neplatia inkaso, pokiaľ nemajú ten, jak sa to povie, ten príkaz alebo telefón. Aj ja, aj ja sa priznávam, že sa mne stane, že zameškám. A napriek týmto skutočnostiam firma, v ktorej bol účastník poslanec SMER-u, zvolený poslanec SMER-u a v súčasnosti štátny tajomník SMER-u, tomuto človeku bola schopná poslať penále vo výške pôžičky. Pán Horváth nemá nohu, je invalidný dôchodca a má 180 euro invalidný dôchodok. To by ste neverili. Na základe týchto skutočností som ja hovoril, čo som hovoril, a pán Burian ma zažaloval o 50-tisíc euro. Teším sa na ten spor, teším sa na to, že čo sa ešte v tejto krajine dá povedať alebo nedá povedať, a kedy ešte sa ľudia začnú už naozaj skutočne báť, lebo to je to posledné, čo potrebujete, aby sa začali báť. A mám pocit, že na tom, na tom skvelo začínate pracovať.
Takže, vážení, aj kvôli takým ľuďom ako pán Horváth a pán Horváth, uvidíme, alebo niekoho iného, ja tým ľuďom pomôžem tak, jak som im pomohol predtým aj logisticky, tak pomôžem, keď bude odpoveď na túto interpeláciu, tak im pomôžem, aby sem fyzicky prišli, aby sa vedeli pozrieť do očí tomu, kto bude zodpovedať túto informáciu, že či to je, nehovorme o morálke, toto je zbytočné. Hovorme o politickej alebo nejakej štátnej zodpovednosti nominovať človeka ako pán Burian do pozície štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Keby ste ho aspoň upratali k pánovi Počiatkovi, tam by tak nesvietil, ale že ste ho dali tam, kde sa naozaj rozhoduje o chudobných ľuďoch a pre chudobných ľudí, to je výrazom toho, v akej vy, v akom vy svete žijete. V úplne inom! Vy žijete v úplne inom svete, ako žijú občania tejto krajiny.
Ďakujem veľmi pekne, že ste si ma vypočuli, a teším sa na odpovede. Teším na ďalšie interpelácie a opakujem to, čo som povedal na začiatku, vážení občania, prípadne, ktorí máte nejaký spor a niečo, čo stojí za to, aby tu odznelo, som pripravený za vás tak urobiť. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, som rád, že sa vraciame o niečo dôstojnejšie k ústavnému inštitútu, a to sú interpelácie. Skôr ako budem interpelovať, dovoľte, aby som uviedol, že som pripravený a verejne prijímam záväzok, že v prípade, že občania budú mať nejaký podnet, ktorý bude zodpovedať tomu, aby mohol byť interpelovaný člen vlády, a to mne dovoľte, aby som to vyhodnotil ako relevantný, tak prijímam záväzok, že ho tuná prednesiem pred členmi vlády a budem očakávať na ne odpoveď. Ja myslím, že aj toto je jedna z metód, ako sfunkčniť čiastočne tento parlament.
Ešte chcem uviesť, že ako pán podpredseda Figeľ uviedol, vy môžte reagovať a môžme to skrátiť prípadne. Ja potom nemusím potom moju ústne prednesenú interpeláciu písať, čo sa mi nie vždy chce, a musím kvôli tomu trápiť iných ľudí, lebo ja mám s písaním trochu problém.
Budem interpelovať nasledovných ministrov aj v nasledovnom poradí. Prvého pána ministra životného prostredia pána Žigu, následne pani ministerku zdravotníctva pani Zvolenskú, potom pána ministra vnútra pána Kaliňáka, následne pána ministra dopravy pána Počiatka a následne pána Jahnátka, potom pána ministra hospodárstva pána Malatinského a ako posledného premiéra našej vlády v zastúpení ministrom vnútra pánom Kaliňákom. Takže by som ocenil, keby sme naplnili dôsledne aj rokovací poriadok v tomto a poctili by ste túto snemovňu svojou účasťou počas interpelácie. V prípade, že... (Reakcia z pléna.) Ďakujem veľmi pekne, pán Žiga je tu.
Čiže otázka na pána Žigu a interpelácia je v tom - a nebudem sa širšie rozvádzať - je tu priamo po prvom čítaní zákon o ochrane prírody, ktorý má niektoré zvláštne až prazvláštne ustanovenia. Otázka znie na pána ministra vnútra, aby vedel povedať prípadne mne, ale následne aj občanom, v čom je verejný záujem zmenou zákona o ochrane prírody umožniť stromy nad 40 cm v extraviláne vyrúbať bez povolenia a bez náhradnej výsadby? Čiže pre istotu to poviem ešte raz. V čom je verejný záujem, v čom je prípadne korelácia s ministerstvom životného prostredia, prečo ministerstvo životného prostredia má záujem na tom, aby stromy nad 40 cm v extraviláne bolo možné rúbať bez povolenia a bez náhrady?
A podotázka k tejto otázke:
Kto sa zúčastňoval za ZMOS stretnutí, ktoré pripravovali návrh tohto zákona, nakoľko ste deklarovali, že ZMOS o tom vedel? Ak, to by ma zaujímalo, že kto sa zúčastňoval, a či informoval, a ak informoval, tak ma zaujíma, či ZMOS je naozaj komfortný s tým, že ustanovením tejto zmeny zákona príde o určitý zdroj príjmov, z ktorých mohol riešiť výsadby, starostlivosť o parky, a či túto zmenu odkomunikovali smerom k svojej, buď teda k mestským parlamentom, ale aj smerom k svojim voličom, príp. občanom vzhľadom na blížiace sa komunálne voľby? To je prvá otázka.
Následne budem interpelovať pani ministerku zdravotníctva pani Zvolenskú. Netrvalo to veľa a mám jedného kamaráta, ktorý je blázon do lietania, a som ho poprosil, či mi nevie zistiť niektoré údaje, ktoré sú dôležité. Tak dovoľte, aby som uviedol, že vrtuľníkom sa z Bratislavy do Skalice dostanete za 25 minút, z Nitry za 30 minút, z Trenčína za 20 minút, zo Žiliny za 40 minút. Prečo to hovorím? Potrebujem dokumentovať určité skutočnosti a na konci položím úplne jednoduchú otázku, úplne jednoduchú otázku. Pokiaľ vieme, tieto údaje, a to není údaj, nechcem spochybňovať nejaký zdroj, toto je, by ste neverili, ale poprosili ma, aby som ten údaj, nezverejňoval zdroj, lebo aj tí majú strach. Ale sú to ľudia, ktorí vedia, o čom hovoria, a vedia, kde za aké obdobie doletia, čiže presne takto to je, ako som to povedal. Presne takto to je, ako som povedal. A teraz, keď si povieme, že zo Skalice do Trenčína, to máte tie rôzne mapy, kde si to môžte zadať, tam vám to vyhodí, že koľko to ungefähr, približne, trvá. A mám tu dve, dve varianty, ktoré je potrebné povedať skôr, ako položím na konci otázku.
Keby sme hovorili, že pacienta treba previezť zo Skalice do Trenčína, tak keby išli autom, tak to trvá 90 minút a to je, to nevyhodnocuje chyby, ktoré sa môžu stať, a tie štatisticky, tých možností stania sa chyby na cestnej premávke je rádovo viac jak vo vzduchu. Pri vrtuľníku je to 40 minút. Vážení, je tam rozdiel 50 minút! 50 minút! (Reakcia z pléna.) Pán kolega, ak dovolíte, aj tieto chyby vieme zohľadniť, môžte jazdiť prípadne rýchlejšie, ale hovorme o tom, že je to rozdiel na úrovni 45 až 50 minút. Je dôležité povedať, že tu rozprávame o záchrane ľudského života. Nehovoríme o malte vo fúriku, ktorá môže zaschnúť.
V prípade, že by sme dali iný prípad Skalica - Bratislava, tak autom tam sú dve možnosti, idete po diaľnici, alebo nie, ale niekde na úrovni 70 minút. Znova to nevyhodnocuje chybu na vstupe alebo čo, ale dobre nech je to 70 minút. Ak by letel vrtuľník, je to niekde na úrovni 50 minút. V prípade, že by to bolo maximálne optimalizované, že by letel trenčiansky vrtuľník do Skalice a zo Skalice by zobral do Bratislavy, lebo tam bola požiadavka ísť, tak je to 40 minút, rozdiel je polhodiny. Pani ministerka, rozdiel je polhodiny. Moja otázka znie pre vás ako ministerku zdravotníctva:
Je rozdiel 30 minút dôležitý pri poskytovaní akútnej zdravotnej starostlivosti? Podľa možnosti by som vás poprosil jednoslovnú odpoveď.
Ďalej, ak dovolíte, by som interpeloval pána ministra vnútra pána Kaliňáka v dvoch interpeláciách. Jedna interpelácia sa týka - nemal som tú možnosť a česť to dohovoriť minule, už sa k tomu nechcem vracať - autobusov aj vo svetle najnovších informácií. Po Bratislave jazdia už nie desiatky, ale môžme pomaly povedať stovky, sú to dve stovky autobusov, ktoré vykazujú ohromné chyby s možnosťou alebo s predpokladom ublížiť niekomu, poškodiť nejaké zdravie, dokonca verejne a všeobecne ohroziť. Pokiaľ sme do minulého mesiaca mali informácie o tom, že po Bratislave chodí cca 100 autobusov, ktoré sa po nociach zvárajú, a dozvárajú do nich pomocné statické prvky, tak z minulého týždňa mám aj ďalšiu informáciu, že po Bratislave chodí ďalších 80 autobusov, u ktorých dva roky nebola vykonaná revízia plynových zariadení, tie, čo jazdia na plyn.
Vážení občania, dovoľte mi uviesť, tí aj čo, lebo niekto povie, že čo tam Bratislavčanom, že nech im to strelí pod zadkom. Aj trebárs možno aj vy, vaše deti tu chodia do školy, aj vy sem možno niekedy prídete. Po Bratislave premáva prostriedkami verejnej hromadnej dopravy cca 200 autobusov, u ktorých je riziko, že môžu spôsobiť zranenie, nešťastie, škodu. To nie je domnenie, to sú informácie, ktoré dokonca niekto ani nespochybnil, lebo výrobca autobusov, tých prvých, ktoré praskajú, povedal pritom, že keď, prečo vyhrali v Košiciach alebo čo sa zaväzujú, že tie už nebudú praskať. Takže, Košičania, vy teda môžte teda mávnuť rukou, že vás to nezaujíma, lebo tie vaša už nebudú praskať. No však tie bratislavské vykazujú závažné chyby. To je jedna vec.
A druhá vec, naozaj, pán minister, tá kontrola, myslím, prebehla minulý týždeň, naozaj není revízia plynových, tých plynových zariadení v týchto autobusoch, ktorá je povinnosť, je každoročne a dva roky nebola vykonaná. Moje dcéry sa vozia týmito autobusmi, a preto chcem, a nielen preto chcem, lebo ja viem, čo je verejný záujem, aby sa táto situácia riešila aj napriek tomu, že celú túto záležitosť kryje, kryjú záujmy firmy J&T ako výrobca autobusov, celú túto záležitosť kryjú záujmy SMER-u ako nominantov, čo priznali, že Dopravný podnik mesta Bratislavy je pod kuratelou strany SMER. Aj napriek týmto, čo v reči odkazov znamená, tohto sa nechytaj, tohto sa nepýtaj, aj napriek tomu chcem. A dovoľte mi - a ja nie som egoista - ale povedať, že keď už pre nič iné, tak moje dcéry, aby sa vozili v autobusoch, ktoré nie je potenciálne riziko, že buď prasknú, alebo im strelí nejaký plynový kotol pod zadkom.
Pán minister, otázka znie a tam je aj podotázka a v zásade tú istú interpeláciu, lebo tam sú iné inštitúcie, ktoré zase patria pod vášho, pod ministra pána Počiatka dopravy, tam pôjde iná, iná formulácia:
Čo ministerstvo vnútra v rámci svojich možností vykonalo na odstránenie skutočností, ktoré, o ktorých som teraz informoval alebo informujem, ale o ktorých už aj vedelo vzhľadom na predchádzajúce informácie?
Naozaj by som bol rád, keby som na túto interpeláciu dostal odpoveď a naozaj by som bol rád, keby tento stav, ja viem, že to sú od Boha, už není od nich väčších, ja viem. Ale, prosím vás, naozaj rozprávame o závažnej, naozaj mimoriadne závažnej situácii a bol by som rád, keby ste k tomu tak pristupovali.
A rovnaká otázka je aj na pána ministra dopravy, lebo on tiež disponuje inými ústavmi a orgánmi, ktoré v zásade čiastočne môžu riešiť túto situáciu, aby sme po Bratislave nemuseli jazdiť autobusmi, ktoré môžu buď prasknúť, alebo im môže streliť nejaká plynová inštalácia. To je jedna interpelácia.
Druhá interpelácia, pán minister, vrátim sa, pretože som to sľúbil. Keď niečo sľúbim, snažím sa to dodržať v jednej relácii som sľúbil nejakému poslucháčovi, že sa spýtam na akciu Petrohrad, tak to nazvem, možno pre vás príznačnejšie - Leningrad, ale Petrohrad. Preto, teraz som to sľúbil, tak som to a snažil som sa nájsť niečo nové v celom v tomto prípade, aby som teda objavil nejakú neobjavenú komoru, aby som sa neopakoval. Celý prípad Petrohradu je zaujímavý z viacerých situácií, ale ja si dovolím tvrdiť, že v zásade poslankyne SMER-u, ktoré sa ho zúčastnili, sú v tom nevinne. Naozaj oni chúďatá, len šli sa pozrieť do toho Petrohradu, ale principiálne celý ten výlet bol plánovaný pre niekoho úplne iného, ktorý si potreboval dokázať svoju silu a moc a nerozpakoval sa použiť na to vládne lietadlo. V tom vládnom lietadle letel pán Murín a popri vládnom lietadle išiel autobus, kde išiel folklórny súbor Mútňanka vystupovať. A o to šlo. O to šlo. Ja som z Oravy, ja viem jak to na Orave funguje. Tam je to silne takto dôležité niekedy á la Babinský, že teda dokázať, že aká je koho moc. Čiže kým pán Murín, starosta Mútneho, šiel vládnym špeciálom, lebo si to vedel vybaviť, kvôli nemu vládny špeciál šiel, tak folklórny súbor Mútňanka, ktorý tam vystupoval, jeho folklórny súbor tam išiel autobusom a on to proste takto dokázal. A jasne ukázal aj v Mútnom, aj na Hornej Orave a dokonca na celej Orave, že ako sú karty rozdané. Čiže vládny špeciál šiel do Petrohradu kvôli pánovi Murínovi. Určite nešiel kvôli našim poslankyniam, ktoré chúďatá boli v zásade na to zneužité a povedané, choďte sa tam potrieť, choďte na výlet. To už nehovorím o tej nedôstojnosti toho prijatia, ktoré tam bolo, kde to niekde som vyčítal, že to, čo ste údajne deklarovali ako pracovný program bolo naozaj až nedôstojné. To jak keby predsedu ruskej dumy tuná prijal poslanec Rače. Hej, to bolo niekde také. No, ale ste potrebovali narýchlo zohnať nejaký program, tak ste našli takýto program. Takže keď sem na budúce príde podpredseda Ruskej štátnej dumy, tak ho príjme poslanec Jaroviec alebo Rače, tak to bude naozaj adekvátne tomu, čomu sa hovorí nejaká, že aj štábna kultúra. Ale však bolo treba ísť do Leningradu, Petrohradu. Bolo treba sa ísť previezť. Pán Murín to potreboval, tak ste použili vládny, vládne lietadlo.
Otázka znie, a preto, pán minister, interpelujem vás, lebo potrebujem vedieť, vaša reakcia bola, že potrebujete nalietať, resp. vládny špeciál potrebuje nalietať určité kilometre, čo v zásade nehovorím, že nie, nevylučujem. Avšak ja som si spravil výpis zahraničných ciest za dané obdobie a dovolím si tvrdiť, že tam boli rádovo dôležitejšie cesty. Ak chcel, ak ste potrebovali nalietať určité kilometre, tak ste mohli nalietať trebárs Dubrovníka, do Dubrovníka, išiel síce aj Martvoň, ale nech, hej, trebárs, že tam sa platili letenky a neviem čo, dohovorím teda, že bol Dubrovník, kde sa zúčastňovali štyria. To bolo Parlamentné zhromaždenie NATO. Dovolím si tvrdiť, hádam sa na tom zhodneme, že toto je dosť dôležité. Tam nebol použitý vrtuľník. Bolo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy týždeň po Petrohrade. Tam sa tiež zúčastňovali piati poslanci v Štrasburgu, tam sa dá aj kde je pristáť. Hej? Čiže tam tiež mohol byť použitý vrtuľník, teda, pardon, to lietadlo, hej, keď potreboval nalietať.
A mám tu ešte aj iný, aj Gdaňsko, aj Paríž, Dzurinda. No, tak Dzurindovi by ste nedali, lebo ten bol v Paríži, ale dobre, však to Gdaňsko, tam bol Blaha zase. Tam síce on, neviem, jak sa tam rozpráva, možno po poľsky, po anglicky určite nie, aj tam boli naozaj hviezdy v tom Gdaňsku, ale trebárs. Čiže Gdaňsko, Dzurinda v Paríži nie, ale Štrasburg, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy a máte tu Dubrovník, Parlamentné zhromaždenie NATO. A keby ste prísne za to, že chránite verejné zdroje a šporíte a sledujete cieľ nalietania kilometrov, to znamená nevyhodnocujete dôležitosť tej cesty, ale potrebujete nalietať, čo ste deklarovali, že potrebujete nalietať, tak ste tu mali výjazdové zasadnutie výboru pre Európske záležitosti v Humennom, kde teda mohol pristáť v Košiciach a z toho, tam z Košíc do Humenného sa už mohli nejakým spôsobom odviezť. Tam si dovolím tvrdiť, že tam by ste aj dosť ušetrili, lebo tam sú nejaké poplatky letištné a neviem čo. Čiže, pán minister, podľa mňa tento argument neobstojí, že ste potrebovali nalietať.
Takže otázka znie, otázka znie. (Krátka pauza. Reakcia z pléna.) Ale ja súbor nespochybňujem, súbor šiel, oni boli radi chúďatá, že šli, však to Murín zaplatil, oni boli chúďatá radi, že šli, len Murín potreboval dokázať súboru Mútňanka aj Mútňancom, aj Oravákom, že on sa tam vie doviezť na vládnom lietadle. A kvôli tomu ste zbalili chúďa pani Laššákovú, tá nevedela, kam ide. Rozumiete? To je celé, no to je celé.
Pán minister, otázka znie, ak teda prijímame tú konštatáciu, že to bolo na povinné nalietanie kilometrov, tak kto vyhodnocoval dôležitosť tej samotnej cesty, kto o tom rozhodol a prečo?
A tie dôvody poprosím uviesť. Ďakujem pekne.
Prípadne mi kľudne môžte odpovedať, že o tom rozhoduje pán Paška. Tak, keď mi poviete, že o tom rozhoduje pán Paška, tak sa potom spýtam pána Pašku. Ale tu si to potom ujednoťte medzi sebou.
Teraz, ak dovolíte, by som interpeloval pána Jahnátka, ale pána Jahnátka tu nevidím, tak chvíľku počkám, kým príde. (Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia a pauzy predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, kľudne môžte pokračovať, sú tu ostatní členovia vlády, takže nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ale, pani podpredsedníčka, ja by som bol rád, keby sme sa už vyhli tomu, čo sme riešili minulú schôdzu, naozaj. To už ste si, dočítajte prípadne a ja by som sa rád tomu vyhol. Čiže stále plný dobrej vôle pokračujem v interpeláciách na pána premiéra, kde zaznelo ospravedlnenie a zastupuje ho pán minister vnútra, to rešpektujem. Takže to, pokračujeme. A pána Jahnátka nikto neospravedlnil a mám na neho štyri, štyri interpelácie. Štyri. (Povedané so smiechom. Krátka pauza.)
Dobre, ďakujem veľmi pekne, pán minister sa dostavil. Takže ak dovolíte, pán minister, mám na vás štyri interpelácie. Ako prvú, dovoľte, aby som uviedol, trošku sa mierne vrátim, nebudem sa tu pitvať vo vnútornostiach, a jak to hovorí váš minister financií, že močiť prsty v rane, ale vy to tak ani nepociťujete, že máte ranu. Čiže ja na to, na tú liaheň talentov v Silikon Valley komjatickom nebudem už narážať, ja sa dokonca zhostím tej komunikácie, ktorú, ktorou to odkomunikoval pán premiér, ktorý povedal, a ja som dobrej vôle, že potrebujete mať vedľa seba ľudí, ktorým dôverujete. Pre túto chvíľu sa zhosťujem tejto argumentácie a, a dobre, dajme tomu pripúšťam. Dokonca pán premiér šiel ešte ďalej, on povedal, že Kennedyovci a brat. Tam by som až tak vysoko nerúbal, lebo tam je, hádam uznáme, že, že rádový rozdiel, ale pripustime, pripusťme, že človek potrebuje mať vedľa seba ľudí, ktorým dôveruje. Keď nedôveruje nikomu, iba pokrvnému príbuznému, tak to tiež o niečom svedčí, ale pripusťme, že to bolo dôvodom. Avšak potom ma zaujíma, ja som rozmýšľal, že komu ju vlastne položiť, tú interpeláciu, ale v zásade mi to vychádza na vás.
Prosím vás, povedzte mi potom v zmysle tejto komunikácie, v čom je dôležité, aby sa predsedom regionálneho odboru pozemkového, Slovenského pozemkového fondu stal otec syna vášho poslanca? Alebo, resp. ináč sa spýtam. V čom je dôležité, že poslanec SMER-u, za SMER, právnik, učiteľ, neviem čo všetko, génius, potrebuje mať svojho otca šéfom pozemkového fondu na Orave? Viete, v zmysle tej vašej argumentácie á la Kennedy. Hej? To ma naozaj zaujíma, lebo nevidím ten prepoj. Nevidel som nikde, viete, že, to mi, nenachádzam tomu zmyslu. Čiže naozaj pre túto chvíľu potrebujem vedieť, v čom bol kvalifikačný predpoklad, aby sa šéfom regionálneho odboru Slovenského pozemkového fondu na Orave, vážení, na Orave, stal otec syna poslanca? Tu už nehovorím o tom, že keby tu bol pán Richter, tak mu poviem, že ste urobili veľkú chybu, lebo tvrdým Oravákom dať spravovať pôdu človeku, ktorý je z východu, neurobili ste politicky dobre. To vám garantujem, že ste si politicky dosť zavarili a Oraváci sú na to dosť citliví. Keď ste toto napriek určitým rizikám vyhodnotili ako vec, ktorá vám stojí za to, nech sa páči. Avšak upozorňujem vás, že toto vám politicky dosť ublíži. Ale pre spoločnosť potrebujeme, aby sme mali jasno, že čo je signál pre spoločnosť. Čo je, ako ideme smerovať, keď už sa všetci otcovia a rodinní príslušníci vašich poslancov stanú niečím, zostane ešte pre niekoho, že oplatí sa tu učiť? Oplatí sa študovať, oplatí sa snažiť? Alebo je potrebné byť v pokrvnom príbuzenstve s vami, s členmi SMER-u?
Pán minister, tá otázka znie nasledovne. Ak bolo nevyhnutné Oravákom, aby sa šéfom, viete, tam je obrovský vzťah k pôde. Oravci majú nenormálny vzťah k pôde, to by som vám mohol dokumentovať dlho. Ak je potrebné im dať, vymenovať za šéfa, takto proti srsti, proti všetkému, proti akejkoľvek srsti, že otca poslanca, že v čom bol ten prínos? V čom je prínos pre spoločnosť, v čom je prínos pre Slovenský pozemkový fond, v čom je prínos pre poľnohospodárstvo, pán minister, to, že otec vášho poslanca sa stal šéfom pozemkového fondu na Orave? To je interpelácia.
Ďalšia interpelácia sa týka pripravovaného lupu. Tu už jeden lup sa podaril a dokoná, ale verím, že ešte sa vzoprie aká-taká, pozostatky občianskej spoločnosti, a ten lup, áno, na tej strane Pečnianskeho lesu, kde 24 hektárov lesa zamenili za, kde meter za cenu rožka, ani nie grahamového, ale bieleho rožka, že tento štát zamenil. Teraz sa dokončuje ten lup, už sa čaká len na posvätenie súdnymi orgánmi. Prosím vás, tento, tento Hujer tu chodí, pohľadom ma vyrušuje. To sa nedá nejakým spôsobom, tento už tu minule chodil, keď ste mali interpelácie s obálkami, jak Hujer, každému tu vkladal nejakú obálku. (Reakcia z pléna: "Hujera, viete, kde máte.")
No tak, prosím vás, sú interpelácie, tak poprosím, aby tu bol poriadok. Dobre?
(Reakcia z pléna. Krátka pauza. Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja mám dva, prípadne, ak by som to nestihol, poprosím o minútu. Prvý procedurálny návrh je, aby predsa len kandidáti na, do senátov disciplinárnych, teda sudcov do disciplinárnych senátov boli predstavení aspoň na ústavnoprávnom výbore pred samotným hlasovaním, to je prvý, nechcem to už ani odôvodňovať, ja som to ikskrát povedal, že prečo si myslím, že to je dôležité, a druhý procedurálny návrh mám, v prípade, že sa na grémiu rozhodne, že zajtra utnete schôdzu, tak chcem, aby sa pri presúvaní programov bodov do ďalšej schôdze uviedlo, že to je z toho dôvodu, že poslanci na budúci týždeň nechcú prísť na zasadnutie Národnej rady. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v zmysle podmienok tretieho čítania upozorniť na nedostatok, ktorý tam máte, legislatívno-technický a jazykový. Máte tam chybu, ja som teda avizoval aj v druhom čítaní, že na ňu upozorním v treťom čítaní, že pokiaľ by sa niečo nezmenilo. Nezmenilo sa. Prosím vás, doteraz platilo aj v textácii zákona pôvodného ste mali kolektívna zmluva vyššieho stupňa a na návrh zmluvných strán, písomný návrh zmluvných strán, čiže z toho sa vychádza, že aspoň dvoch, teraz to meníte. Stále to nechávate, že sa to volá kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ale môže ju predložiť jedna zmluvná strana. Môj návrh je teda v tom, ja nehodnotím obsahovo tú zmenu, vôbec nie, len to už nemôže byť zmluva, čiže tá zmena by sa týkala toho, že to nebude kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ale bude tu, kolektívny akt vyššieho stupňa, vtedy je to vecne a podľa mňa aj legislatívne správne. Wikipédia, ja som tu minule odporúčal vašich kolegov na Wikipédiu, keď už nič iné, to je na internete, si dáte www.wikipedia.sk, skúste, dajte si zmluva a tam vám nájde, že zmluva je akt aspoň dvoch zmluvných strán. Prosím vás, nemeňme to, už v Mezopotámii, keď robili zmluvy, keď vymieňali kurča za vajcia alebo niečo také, tak tiež teda tam sa niekde základy toho postavili. SMER, jeho veľkú ambíciu, že meniť aj tieto veci, prosím vás, toto naozaj nechajte na pokoji.
Čiže, pán predseda, ja vám vaše zákony meniť, opravovať nebudem, čiže ja tu nemám ani nejaký pozmeňovák v tom zmysle, ale dávam návrh, aby ste si to opravili. Čiže nemôže sa to volať kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ale môže sa to volať kolektívny akt vyššieho stupňa. Vtedy to bude vecne, legislatívne a asi aj jazykovo správne. Ďakujem.

Áno, dnešný výbor pre obranu a bezpečnosť, jak, jak to znie, však? Ľudia by mali, keď zasadíme, to je dôležitý výbor. Presne to je jedna jedna agenda a druhá agenda, prípadne nech si to potom to spätne ľudia pozrú. Ja návrh na poslanecký prieskum na to, aby sa vykonal v Dopravnom podniku mesta Bratislavy, dám. Po Bratislave jazdia autobusy, ktoré vykazujú chybu, po nociach ich pokútne opravujú, dozvarujú ich a ešte ďalšie zistenie je, že cca 80 autobusov, ktorých má inštalovaný plyn, jazdí po Bratislave 2 roky bez toho, aby mali skúšku týchto plynových zariadení. Prosím vás pekne, to je vážne ohrozenie obyvateľstva! Mojich dcér! Prosím vás, keď vám na ničom, tak mne na mojich dcérach záleží. Moje dcéry chodia tými autobusmi, prosím vás pekne. Tak už vyzývam členov výboru, aby to kvôli mojim dcéram schválili, dobre, aby sme mohli urobiť ten poslanecký prieskum. Načo mám ešte apelovať, prosím vás, to je úbohosť, ohromná úbohosť niekedy z vás ide. Niekde je z toho človeku až úplne na grcanie, takto vám to poviem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, štyri krátke poznámky mám k tomuto, ale podľa mňa je to mimoriadne dôležitá vec. Ja sa s tým aj stretávam, že ľudia majú dosť také veľké očakávania, že čo môže alebo nemôže poslanec, a ja sa teda nepreceňujem. Možnosti sú nejaké, ale aj z tých nejakých, ktoré vlastne definuje aj ústava, ale aj iné, iné parametre, mi nie je dopriate ich uplatniť, hej.
Ak je činnosťou, ale aj úlohou parlamentu, a teda v prenesenom význame aj poslancov kontrolovať, nuž nemôžme kontrolovať, tak ako by sme si to predstavovali, preto sa stotožňujem s týmto návrhom. Ja vám to poviem úplne v praxi, jak to celé funguje, a poviem to pre občanov, však tu to nikoho nezaujíma, teda zo strany SMER-u určite. Ak je definovaná, že máme určitú kontrolnú, kontrolnú právomoc, tak existuje nejaký inštitút, že poslaneckého prieskumu, kde vlastne cez výbor, vo výbore sa schváli, a potom sa na ten poslanecký prieskum ide a je povinná súčinnosť toho orgánu, ku ktorému idete.
Vážení, len funguje to tak, že v tom výbore sú nejaké rozloženie síl. Existujúce aktuálne rozloženie síl treba rešpektovať a hovorí, že je plne dominantný SMER. Prosím vás pekne, vo výbore vám prieskum neprejde v prípade, že niekto na tom, že dá niekto pokyn, že prieskum sa nemá realizovať. Ja vám poviem konkrétny prípad a dneska si to môžme overiť. Dneska máme výbor pre obranu a bezpečnosť. Dneska dám návrh na to, aby sme vykonali poslanecký prieskum, a môj predpoklad je, že ho neschvália. Tak ako na minulom výbore mi ho neschválili kvôli takej blbosti, pardon za výraz, prepytujem, že som to nedal na predpísanom tlačive, tak dneska, áno, to mi bolo povedané, tak to funguje. Ja to občanom hovorím, aby nepreceňovali trebárs aj moje schopnosti alebo aj schopnosti opozičných poslancov, čo všetko môžu. Čiže dneska znova dám ten návrh a SMER, SMER, SMER, ktorý má väčšinu v našom výbore, ten návrh, predpokladám, že neschváli. Takže máte to vybavené a máte po tejto jednej z nosných činností parlamentu, kontrolná činnosť, tým pádom je dokontrolované (povedané so smiechom), lebo to je tak, ako by som povedal, možno aj z prirodzenosti vyplývajúce - a v SMER-e ešte o niečo viac, že nemajú záujem, aby sa kontrolovalo. Nemajú záujem a špeciálne v tomto prípade to ľuďom musím povedať, lebo ja to vyhodnocujem ako všeobecné riziko. Prosím vás pekne, po Bratislave chodia stovky, už sú to stovky autobusov, ktoré vykazujú obrovské problémy. Jednak sú autobusy, ktoré praskajú, po nociach ich zvárajú pokútne a teraz sa kontrolou minulý týždeň zistilo, že cca 100 autobusov nemá vykonanú dlhodobo plynovú skúšku. To znamená, autobusy, ktoré idú na plyn, nemajú vykonanú plynovú skúšku, ktorú sú povinné absolvovať každý rok, prosím vás. Zoberte si, že by ste to vy urobili, však by vás v prievane zavesili. Tento podnik vozí denne tisíce, moje dcéry chodia do škôl, chodia týmito autobusmi a títo, napadajú ma rôzne slová, ako ich pomenovať, proste im už takto nestojí, jedinou ich starosťou je, aby J&T dodalo ešte ďalšie. To je jedinou starosťou vedenia podniku, vedenia mesta, to je jedinou ich starosťou. Ich nezaujíma to, že tie existujúce praskajú, tie nové autobusy z toho J&T už sú po 3 rokoch, takže ich rozoberajú na súčiastky, že je z nich nič. Ešte vám nechajú 100 autobusov s plynom, ktoré jazdia na plyn bez plynovej skúšky. To je fakt a túto skutočnosť som, dneska dám ten návrh na našom výbore pre obranu a bezpečnosť, že by sme mali toto, ťažko ma takto po ránu napádajú slová, že čo to vlastne je, aká arogancia, že by sme to mali ísť skontrolovať. Podľa mňa je to vážny prípad, vážny prípad! Všeobecné ohrozenie, ohrozenie obyvateľstva, ľudí, ale aj ignorácie predpisov, zodpovednosti konkrétnych ľudí. Konkrétnych ľudí nominovaných za SMER, lebo SMER sa prihlásil, že to je jak dôležité, to, ako si podelili mestské podniky. Čiže mestský podnik, Dopravný podnik mesta Bratislavy patrí pod gesciu SMER-u. Takže smeráci kontrolujú autobusy, ktoré praskajú, autobusy, ktoré nemajú plynové skúšky. A to som chcel ísť dneska vyšetriť, dať návrh, a to sme chceli ísť kontrolovať.
No nepôjdeme, lebo to neschvália, Šuca to neschváli, neschváli to tuná kandidát na župana, to už vôbec, čo by jeho trápilo, nejakí Bratislaváci, a vôbec, že, že niekto sa tu vozí, že nejaké deti sa vozia autobusmi, ktoré môžu prasknúť. Neschvália to, to vám garantujem. Neschváli. Baška to neschváli, lebo mu nedá niekto signál. Tá submisia je úplne obludná, špeciálne na našom výbore. Ja som vždycky mal tú vôľu, že ten náš výbor môže za niečo stáť, že z toho výboru pôjde rešpekt, že z nás pôjde rešpekt, nepôjde. Lebo sme mimoriadne submisívni, tu čakajú len na jeden signál, tu reč, reč očí, to by ste neverili, to niekedy si možno nafilmujem, že ako to tam funguje, že aké je to úbohé. Vy nemôžte robiť kontrolnú činnosť, poslanci v zásade nemôžu robiť to, čo im prislúcha, nemôžu robiť, nemôžu, lebo vás SMER do žiadnej kontrolnej činnosti nepustí. Preto sa plne stotožňujem s tým, s týmto návrhom, že je to možné riešiť takto individuálne. Prosím vás, aká obava tu koho je, že by tí nejakí poslanci chodili a že obťažovali tých úradníkov v štátnej správe, že im nedajú pokoj. To je niekoho obava, ja vám to hneď vypočítam, prosím vás, 83 poslancov SMER-u nikde nepôjde sa na nič pýtať, lebo nedostanú, dostanú po ušoch, keby sa išli pýtať, a z nás zostávajúcich, nechcem byť protivný, ale tu zaujíma niekoho niečo zopár z nás. Tak štatistický predpoklad, že z tých zopár nás niekde niečo sa pôjde pýtať, je v zásade mizivý. Vôbec by neparalyzoval činnosť orgánov verejnej správy, keby títo individuálni poslanci chodili sa pýtať, chodili sa pýtať a chodili kontrolovať. To by, ja viem, že niekto z vás by sa tu možno vedel aj postaviť, to by chodili, aby ho zdržovali, obťažovali. Nie, vôbec nie, vôbec nie. Garantujem vám, že vôbec nie. Vôbec nič by sa také neudialo. Ak, ak má ísť z poslanca rešpekt, a mal by ísť z poslanca rešpekt, ktorý si jednak vybuduje svojou aj neformálnou autoritou, ale aj formálnou. Ale pokiaľ aj tú formálnu, ktorú má dokonca v nejakých ustanoveniach, mu nedáte, no tak znižuje si rešpekt a potom dopadne tak, jak to dopadne. Že tento parlament je, je niekedy na smiech. Niekde ide z neho do plaču a niekedy sa len ľudia čudujú. Som plne za, plne sa stotožňujem s tým, že poslanec je poslanec, prosím vás, poslanec je poslanec. Aby sa nám nestalo to, čo tu príde pán Borec a mi hovorí, keď som sa ho pýtal, že prečo nebol na výbore mi povedal, že tripartita. Čo mňa zaujíma nejaká tripartita! On nebol na výbore pre obranu a bezpečnosť, kde predkladal jeho zákony, a povedal mi, že tripartita, to znamená, že mal som byť ticho. Prosím vás, to je presne to, ako to vnímate, je parlament, to sa opakujem, je parlament, sú výbory Národnej rady, potom je dlho, dlho nič, ešte sa dvakrát pospíte, dvakrát dotankujete a potom môže byť tripartita, potom môže byť neviem čo. To je, to je systém parlamentnej demokracie. Toto je systém parlamentnej demokracie. Tak to nemeňte. Za chvíľku tu ministri nebudú chodiť na interpelácie, nebudú chodiť do výborov, lebo povedia, že boli, ja neviem, otvárať výstavu alebo že dávali rozhovor Šaľa online. Viete, presne to je to a my si na to zvykneme, my to začneme tolerovať, začne sa nám to zdať normálne. To nie je normálne, to nie je normálne. Z parlamentu musí ísť rešpekt, z poslancov musí ísť rešpekt, formálny aj neformálny. Formálny by mal byť aj toto a neformálny si vybudujte sami, prosím vás, ale vašou činnosťou, vašimi schopnosťami, to bude, to bude long, to bude ťažká cesta, u niekoho nerealizovateľné, garantujem.
Prosím vás, nevidím jediný najmenší dôvod, prečo by sa tento návrh nemal schváliť. A keď ho vidíte, tak nájdite v sebe aspoň takú silu, že niekto zdvihnite, s prepáčením, ten zadok z tej stoličky a príďte to tu povedať. Príďte to tu povedať, príďte niekto z vás, SMER, pani predsedajúca, pani podpredsedajúca, nemáte tam niekoho, kto by to zvládol v 2-3 vetách, aj nech si to prečíta, nevadí, nech to číta útrpne s čiarkami, dĺžňami, nech to číta, nech povie, prečo je to zlé. Prečo nechcete dať poslancom parlamentu rešpekt?! Nemáte tam niekoho, neviete tam vybrať niekoho, nezvládne to nikto alebo to ignorujete?! Potom to tak vyzerá! Tak to vyzerá, jak to vyzerá. Ďakujem.

(Smiech.) Som rád, že poslanci SMER-u neberú meno... (Smiech.) Takže ja som ten, ktorý stál za rečníckym pultom, to je novinka aj pre mňa teda.
Ale, pán Mikloško, nie som si celkom istý, či všetci majú tie domy. Naozaj som si nie celkom istý, či všetky tie krajiny, ktoré sa zúčastňujú olympijských hier, majú svoje domy, majú ich také okázalé, majú ich tak okázalé, s takými rozpočtami. A tuná ohurujú našich doma, že čo všetko tam je a v zásade tam nič není. Peking bol jeden veľký, ale mám silné expresívne slová, to bolo tak niečo zbytočné, že nič zbytočnejšie si neviem ani predstaviť, hej. Ale vzhľadom na to, že Peking je ďaleko, tak verím, že tu sa to ľudom predstavovalo pomaly, že Mao Tse-tung tam bol jesť. No nebol! Ani, viete, je to úplne zbytočné, je to presne v tej lajne, že sa tu na niečo hráme a v konečnom dôsledku nedostanú tí peniaze, ktorí vôbec tie športy robia a kvôli čomu olympiády ako také vznikli.
Čiže to si, nemám tu nejaký rešerš urobený, že koľko má alebo nemá, ale určite, dokonca za to by som dal aj hlavu pod klát, že určite nemajú tie veľké, alebo vôbec štáty, všetky štáty už vôbec nie, ale ani väčšina štátov, že nemá svoje domy počas olympijských hier. To som si teda 100-percentne istý.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ako odborníkovi na atómové ponorky mi prislúcha vystúpiť aj k tomuto bodu. Prepáčte za túto poznámku, len nabieham na vašu komunikačnú stratégiu, čo máte. Teda už som to tu ráno hovoril, že ste dostali ten brief, že takto treba. A nie, ja už keď počujem a som rád, ja som pôvodne neplánoval, len som zbežne počúval aj to uvedenie toho bodu, a trošku ma obchádza obava, keď teda posilňujeme niekoho.
Ale pritom myslím, že to je namieste uviesť, také, čo som, ja som to mal veľmi dlho na jazyku, a teraz som rád, že v tomto bode to je meritórne a poviem to. I keď je to možno staršieho dáta, že niekedy mám pocit, že sa stále na niečo hráme, prezentujeme sa a s deravými topánkami, respektíve so slamou v topánkach. A niekedy mi to fakt tak príde. Ja všetky tie hry olympijského výboru, čo sa prezentujú, že aký slovenský dom, kde je a ako, kde bol úspešný, poviem vám jeden príbeh olympijského slovenského domu v Pekingu. A to bola tak čistá a obrovská hanba, alebo také plytvanie peňazí, že ja som, vtedy mi to aj niekto hovoril, že čo to stojí, koľko peňazí to stojí. A človek si tak pomyslel, že čo by sa za tie peniaze mohlo urobiť, koľko ľudí by mohlo byť, mať nejakú športovú prípravu za to a mohli doniesť konečne aj nejaký výsledok. Výsledkom slovenského domu v Pekingu bolo, že tam naši hltali halušky a nikto iný. Ale to trošku hyperbolizujem. Naozaj je, je to až nemiestné, to hranie sa na niečo a pritom zďaleka tým nie sme. Špeciálne Peking bol jeden obrovský prúser. To, že jak sa to deklarovalo, že to bolo pomaly na hlavnom, pri hlavnom námestí, je tak zavádzajúce, že nič zavádzajúcejšie nemohlo byť. Ono to síce nebolo od hlavného námestia ďaleko, ale v takej uličke, kde, zjednodušene, ani noha nepáchne, a tých čínskych nôh v Pekingu je veľa. Čiže keď tam už je málo ľudí, to znamená, že to je fakt bezvýznamná ulica. A naozaj to bolo v tak bezvýznamnej ulici, že to bolo úplne zbytočné tam lokalizovať. Čiže nemalo to ani, by som povedal, zmysel v tom, že nejaký vizuálny kontext, že ľudia vnímajú cez tú vlajku, ktorá tam viala, ako našu republiku. Úplne, úplne nulitné a rozpočet tam bol obrovský.
Potom som zbežne zachytil aj ten Londýn. V Londýne sme tiež mali údajne slovenský dom niekde, kde kráľovská rodina. Načo my potrebujeme mať slovenský dom, kde mala kráľovská rodina? Na nič, vám poviem, na nič. To je znova hranie sa na niečo, prosím vás, až úbohé. Naozaj na hrane úbohosti a dokazovania si cez nejakú takú vizuálnu zložku, že ako nám trčí slama z topánok.
Čiže toto je jedna z vecí, neviem teda, že či toto sa priamo toho týka, ale ak by som mohol niekde apelovať, tak apelujem na to, prosím vás, olympijský výbor má slúžiť, teda samozrejme okrem tých myšlienok a prezentácie, aby niekto vôbec športoval. Viete, aby sme nakoniec nedopadli tak, že budeme hltať halušky v nejakom slovenskom dome, niekde ako, že údajne na dobrej ulici, však tu nám to naši uveria, pritom to vôbec nemusí byť dobrá ulica, ale už tam pomaly nikto športovať nebude.
Viete, teraz títo vodní kanoisti, už, už, už, už idú pomaly do dôchodku. Ja som naozaj zvedavý, že kto vlastne bude športovať za našu krajinu. Ale hlavná vec, že budeme mať niekde slovenský dom. Predpokladám, že už teraz sú nejaké zdroje vyčlenené na slovenské domy v Soči. A to bude, to bude slávy, čo? To sa bude, koľko hltať halušiek? A potom niekde potichu povie, že koľko to stálo peňazí. A tu detiská, minule to niekde bolo, že nemajú, nemajú im, ani vosky na lyže si za čo kúpiť.
Čiže naozaj toto by som chcel apelovať aj na kolegov poslancov, ktorí teda, ak to predkladajú, predpokladám, že majú k tomu blízko, tak to tam niekde prípadne posuňte. Hej? Čiže dôležité na šírenie myšlienok nie je to, že si v nejakej zabudnutej ulici vytrčí z okna slovenskú vlajku a hrať sa na slovenský dom, ale zmyslom tej olympiády je pomôcť nejakým športovcom, ktorí na to majú, ale skutočne majú a sú schopní doniesť nejaký výsledok, aby nám nejaký ten výsledok doniesli. To by som si ja takým spôsobom nejako predstavoval. Ani neviem, či tento váš návrh zákona tomu pomôže. Ak áno, tak budem rád. Ale toto som mal hroznú chuť povedať, špeciálne pre ten Peking, v Londýne som nebol, to bolo, to bolo na hrane, na hrane zúfalstva a obrovského, ale obrovského plytvania zdrojmi. A predpokladám, že aj verejnými zdrojmi, lebo to sa potom niekde tak snaží zaobaliť, že ako sponzorsky a v konečnom dôsledku sa zistí, že to až tak sponzorsky nebolo, že to išlo naozaj, veľká časť tých peňazí, z peňazí určených na, na to, aby si tie deti mali za čo kúpiť vosk na lyže alebo aby si mali za čo kúpiť tretry.
Ďakujem pekne.