Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, tento zákon je, i keď by to niekto nepovedal naňho, ale mimoriadne dôležitý zákon pre budúcnosť tejto krajiny. Ja už som sa k záležitostiam, ktoré obnáša tento zákon, venoval v tomto pléne niekoľkokrát a snažil som sa aj demonštrovať, aj povedať, že prečo asi. Mám pocit, že nie celkom sa veci podarili, možno v niektorých veciach práve naopak. Ku nejakej genéze toho, že...
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, tento zákon je, i keď by to niekto nepovedal naňho, ale mimoriadne dôležitý zákon pre budúcnosť tejto krajiny. Ja už som sa k záležitostiam, ktoré obnáša tento zákon, venoval v tomto pléne niekoľkokrát a snažil som sa aj demonštrovať, aj povedať, že prečo asi. Mám pocit, že nie celkom sa veci podarili, možno v niektorých veciach práve naopak. Ku nejakej genéze toho, že to tu prišlo a ako to prišlo, ja poviem, nič tajné nepoviem, že som sa neviem kedy, pred troma či štyrmi mesiacmi stretol so štátnym tajomníkom pánom Jozefom Burianom, kde som teda sa mu snažil vysvetliť, prečo je tento zákon dôležitý pre túto krajinu, pre moje deti, pre vaše deti, pre vašich vnukov, aj pre vašu vnučku alebo vnuka, pán minister, že, a bolo mi povedané, že áno, áno, pracujeme na tom a dokonca, že máme vynikajúci nápad a ten vynikajúci nápad mi bol odprezentovaný tak, že oni teda idú spraviť, že na prvé dieťa sa zvýši, že 900, druhé dieťa dostane 800 a tretie dieťa bude 500. To bol ten geniálny nápad odprezentovaný na pôde ministerstva práce a sociálnych vecí. Ja som skoro zamrel, tak to poviem, lebo väčšiu hlúposť; pardon, prepytujem, si musím dávať pozor, lebo neviem, čo za aké pokuty, budem musieť si úver v Tatrabanke zobrať na pokuty; som v živote nepočul.
Proste, že ak to niekto uchopí tak, že ak tento stav je zlý, tak ho vytunujeme tak, že ho ešte zhoršíme. To znamená, toto bolo, to chodilo po chodbách ministerstva práce, sociálnych vecí a v súčasnosti aj úžery, pán minister, chodil tento nápad geniálny. Vyzerá, že tá genialita sa časom vytratila chodením po tých chodbách a prišlo sem niečo úplne iné, hej. Čiže ste to prehodnotili. Ale ja sa potom pýtam, ja neviem teda, ako sa vytvárajú zákony v sociálnej oblasti na tom vašom ministerstve. Sa niekto zobudí? Jozef Burian sa ráno zobudí a skrsne mu, že toto a že to by možno bolo zaujímavé? Ja nechápem, že oni musia vychádzať z nejakých predpokladov, musia tu vychádzať z niečoho a musí byť na konci cieľ, že čo chceme, lebo ja neviem, čo chcete, pán minister. Ja neviem, čo chce vaša vláda. Ja neviem, čo chcete zničiť túto krajinu? Ja nechápem, čo chcete urobiť? Za Popradom rampu? Fakt neviem. Neviem, čo je úlohou. Prežiť do volieb a zas sa nechať zvoliť, alebo sme vizionári? Dneska je ináč, mimochodom, krásny film, potom vám to poviem o vizionárovi. Alebo sme vizionári, ktorí myslia aj ďalej ako na dnes večer alebo zajtra ráno? Lebo pokiaľ by to bola pravda, že sme takí, tak potom musíme k tomuto zákonu pristupovať mimoriadne, ale mimoriadne citlivo. Lebo tento zákon je naozaj dôležitý pre túto krajinu, i keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá.
No, žiaľ, sa to celé pokazilo, pán minister. Ja som to tu už hovoril nie raz, nie dvakrát. Nechcem sa v zásade opakovať. Neviem, koľko ste to z toho počuli vy, alebo ste to ani nepočuli. Faktom je, že sa to celé pokazilo. Len v krátkosti poviem, pán minister, existuje také niečo, ako natality, proste počet narodených detí na tisíc obyvateľov. By ste neverili, prvých 40 krajín je z Afriky, prvé sú, je Niger, Uganda, Mali, Zambia, to sú všetko, nechcem sa nikoho dotknúť, ale sú to africké krajiny so svojimi ťažkými osudmi a niektoré z nich aj s tými deťmi, s tými nafúknutými bruchami od hladu. A by ste neverili, medzi tieto krajiny - Niger, Uganda, Mali, Zambia - kľudne môžete vtesnať, keby ste, samozrejme, je to trošku pritiahnuté za vlasy, ale vybrali nejakú, nejakú osadu alebo aj obec, Lomničku. Tak si ju tam kľudne môžete vtesnať a máte ju na treťom alebo na druhom mieste.
Čo to znamená? My sme v strednej Európe, krajina Európskej únie v 21. storočí a tretia najvyššia pôrodnosť na svete je v týchto vašich vylúčených komunitách. A kde sa stala chyba? Viete, toto tiež keby niekto analyzoval, tam vidím, máte svojich ľudí. Analyzoval to niekto, že kde sa stala proste chyba, že v stráňach pod Tatrami, keď je deň otvorených dverí v zoologickej záhrade, tak možno tam nie je toľko detí ako v stráňach pod Tatrami? Ale ja to nemám za zlé, ale niekde sa stala chyba, pán minister! Niekde sa vám stala chyba. (Reakcia z pléna.) Nič iné nám nezostáva, pomôcť tým ľuďom, ako sa len dá. Ale prosím vás pekne, nezamyslel sa niekto nad tým, že niekde sa stala chyba, že to takto ďalej nejde a že jeden z nástrojov, ktorý toto možno silne ovplyvňuje, môže byť aj tento zákon, ktorý sem došiel?
Pán minister, tá hlúposť Burianova, že 900 a 700, teda s tým ste sem neprišli, tak to už fakt by bolo naozaj že na veľa, ale došli ste sem s niečím, čo tiež ma prekvapilo, lebo ste došli s niečím, čo vlastne posilňuje vedomie toho, tej nárokovateľnosti. Vy ste došli, teraz existoval príspevok pri narodení dieťaťa a doplatok príspevku k narodenia dieťaťa. No tak, tak aj pocitovo to navodzovalo takú, taký dojem, že to sú dva príspevky a koniec koncov bolo treba o ne osobitne žiadať a tu ste zohrali politický fight, že akí teda vy ste a neviem čo, že druhé, tretie. Nech sa páči, druhé, tretie, len choďte sa tam pozrieť!
Prosím vás pekne, teraz ste došli sem so zákonom, kde vy ste tieto dva príspevky zlúčili do jedného. To znamená, vy do podvedomia vkladáte tú silnejšiu nárokovateľnosť, ten hlbší pocit toho, že mi to patrí, ten hlbší pocit toho, že kto sa raz bude s tým boriť, komu bude záležať na tejto krajine, ktorý bude musieť hryznúť do tohto zákona, tak bude netvor, bude, ja neviem, čo všetko tu budete. Normálne tu vaši géniovia, hroty meča, ktoré ešte dostávajú po včerajšku, a vymieňajú si nohavice, budú tu splietať neviem aké hlúposti, prosím vás. To je celé. Vy posilňujete, to, čo teraz ste mohli politicky odprezentovať, že doplatok k príspevku, to už je celé kostrbaté, ale doplatok k príspevku pre druhé, tretie dieťa, to je ten návrh, ktorý spomínal pán Brocka, mohli ste s ním politicky variovať, mohli ste ho vyplácať po častiach. Prečo nie? Prečo nedoprajete to čaro okamžiku, zrodu užiť si dlhšie, keď to takto poviem. Lebo jak to mám obrazne povedať? Že vyplácať po častiach. Ide do škôlky, nech sa páči. Ide do školy, nech sa páči. Skončí školu, nech sa páči. Pomáha štát, keď už teda si zobral na seba tú úlohu, že pomôže každému.
Vy teraz tým zlúčením to celé ničíte. A práve naopak, tí, čo prídu po vás a bude im záležať na tej krajine, budú musieť s tak silným inštitútom, ako je príspevok k narodeniu dieťaťa, ktoré slúži na zabezpečenie nevyhnutných potrieb novorodenca, budú sa s ním musieť popasovať. A ublíži im to politicky. Ja viem, že v tejto krajine, kde, kde triedny nepriateľ je niekto, kto niečo vytvoril, lebo je čo kritizovať, kde boľševizmus, vy kúrite, aby fungoval, lebo vás drží pri moci, ale to sa nedá donekonečna. To sa naozaj nedá. Tu musia byť ľudia, ktorí niečo dokážu vytvoriť, nielen zobrať, lebo z toho sú hodnoty. Tu ja už tiež prichádzam, sa prichytávam pri tom, že tí komunisti za tých 40 rokov niečo vytvorili, ale po tom všetkom tu nič dokopy nie je, lebo tá kultúra tvorby tu nie je. A u ľudí, ktorí by aj chceli, tak po nich! Do nich! Naštartujte hroty meča! Po nich! Do nich! Ohádzať bahnom, neviem čím, nech si dajú pozor! Prosím vás, takáto kultúra túto krajinu zavrie a tá rampa nebude pri Poprade, tá rampa bude už možno v Bratislave, prosím vás, z Viedne bude tu kontrolovaný vstup.
Je tento zákon, je mimoriadne dôležitý pre túto krajinu, i keď si to vy možno neuvedomujete. Naozaj ste ma, pán minister, v tomto sklamali, že ste to zjednotili pod jeden. Áno, vy pocitovo teraz urobíte tú, ten pocit tej nárokovateľnosti. A že to zjednodušíte. No zjednodušíte to pre niekoho, kto to potrebuje mať jednoduchšie, to zjednodušíte. Z toho som mimoriadne sklamaný.
Ešte sa dotknem v krátkosti aj toho, čo tu spomínal pán Brocka, že nevidíte, teda nemáte ten basketbalový pohľad. To je taký, že to periférne videnie alebo vrtuľník. Mne to pomáha, veľa sa dá učiť a celý život sa dá učiť. Keď ste moc hlboko v probléme, urobte vrtuľník. Vyjdite nad problém, pozrite sa zvrchu a by ste neverili, aké obrazy sa vám zjavia. A to je presne to, že nevidíte tú, tú druhú absurditu toho celého systému, že milenky najväčšieho alfa samca na Slovensku asi tiež dostávajú tých 830 eur, hej. Vy budujete akú spoločnosť? Keď chcete budovať tú spoločnosť, ktorú deklarujete, tak by ste to tam niekde, by sa vám to mohlo zjaviť. Pri tej príležitosti, ako som počúval pána Brocku, ma to napadlo, ja prípadne ho, ak budem, môžme to spolu skúsiť dorobiť, že ako. Lebo áno, vy teraz, že dokladovanie príjmu UNITAS, má príjem, nemá príjem. Kto by to kedy zistil, však, či má, alebo nemá ten príjem? Ale to sa dá elegantne vyriešiť! K nárokovaniu tohto príspevku je potrebné doložiť vyhlásenie, že ho potrebujem.
Pán minister, prijímate ruku? Pripravíme pozmeňovací návrh na ďalšie čítanie, že okrem teda tých náležitostí, ktoré tam vy máte, čo už, tak treba doložiť ešte vyhlásenie rodičky, prípadne keď nastane tá situácia, že rodička by odišla, tak vyhlásenie toho otca alebo tej, že ten príspevok potrebuje. Môžme tú formuláciu zjemniť, nie že je odkázaná na ten príspevok, ale že je pre ňu nevyhnutný, pre to dieťa. Prosím vás pekne, neni to pekné? Neni to elegantné? A ja by som si naozaj pozrel potom niektoré to vyhlásenie, alebo niekoho vyhlásenie, že by ho bol napísal. A verte tomu, že tu sú ľudia, ktorí by boli také vyhlásenie schopní podpísať. Prijímate?
Ak chcete vytvoriť spoločnosť, sme sa tu bavili už pri inej príležitosti, keď tu bol pán minister Kažimír, že vám to ľudia uznajú, že vám ľudia povedia, že je to spravodlivé, tak to vytvorte tak, že tí ľudia to vnímajú v tom kontexte celom, že áno, vidíš, aj tam seknú, aj tam seknú.
Ale nie, že neseknú a tvária sa, že nevidia i keď to už všetci vidia, len vy to nevidíte.
Pán minister, toto je ináč, ale v zásade, toto je, to je nič. Hej, možno aj v tom vyjadrení finančnom, hej, že položkovo nič. Ale pocitovo pre psychohygienu spoločnosti významná vec, takže ak bude chuť a vôľa, tak ja som pripravený takýto pozmeňovák pripraviť, ale gro tohoto celého je úplne inde, úplne inde. To, že sa vám to pokazilo, to, že vy to viete a napriek tomu pokračujete v tom. A teraz aké sú možnosti? Znova je to celé o tom, aké sú možnosti. Včera som využil poslednú možnosť chlapa, ktorý si váži svoju česť. Ja neviem, chlapi, ktorí, vy si vážite svoju česť alebo nie? To boli také tie doby, keď česť bola najväčšou hodnotou muža. To boli, ja viem, teraz to však, kto by sa tým trápil dneska, všakže! Ale prosím vás, takéto doby niekedy boli a teraz som, priznám sa, stratil niť. Počkajte, ja sa hneď napojím, lebo. (Reakcia z pléna.) Dobre, skúsim, ono mi to, áno. Možno sa k tomu dostanem, lebo už som, neviem, ako silnejšie zdôrazniť alebo, či presvedčivejšie, neviem, ale že, že je to dôležité. Hej, že je to dôležité. No poviem to ináč.
Pán minister, prosím vás pekne, spravme tak; a už viem, že tie možnosti aké sú. Včera krajina, ale z tohto pohľadu, keď niekto hazarduje s vašou krajinou, s krajinou, v ktorej chcete žiť, v ktorej chcete vychovávať svoje deti, lebo čo všetko lepšie, mám pocit, už odišlo a sa nám chystá na odchod. Ale ja nejdem, ja neodídem na radosť možno niekoho, ja neodídem, ja v tejto krajine zostanem, aj moje deti tu budú vyrastať. A keď chcem nájsť možnosť, ako to ovplyvniť, tak robím, čo robím, pán minister, ale ešte by ste neverili, ešte existujú inštancie, ktoré nás určitým spôsobom, nechcem povedať, že, ale majú možnosť tú situáciu u nás ovplyvniť. To je napr. aj to, čo Európska komisia vám už trikrát napísala, že čo ste to s tými ľuďmi urobili, že ste ich tak úžerníkom vydali. A to je presne to, tam možno bude naša posledná záchrana, že kde sa môžme obrátiť, že áno, ukázať ľuďom v tých pekných budovách v Bruseli, častokrát to ako slonová veža, že by neverili, čo sa podarilo, v úvodzovkách. A tam to presne hovoriť a nech, dobre, tak buďme otvorení, nerobme uzávery hneď automaticky a povedzme, že poďme to skúmať vedecky, poďme to odborne sa na to pozerať, či je, alebo nie je jeden z dôvodov. Ja nehovorím, že absolútne, ale jeden z dôvodov je aj vaša zlá sociálna politika a keď sa preukáže, že áno, pán minister, a napriek tomu v nej pokračujete, tak potom už hovoríme o čom, o vedomom konaní za účelom čoho? Poškodenia tejto krajiny, za účelom, čiže vy predáte to, že chcete uspieť vo voľbách alebo, že sa chcete páčiť, predáte. Neviem, to už sú potom už iné rozmery, ktoré majú aj asi možno aj iné dôsledky. V normálnych krajinách a pokiaľ teda sme v Európskej únii, tak aj tej bude na tom záležať, aby sme tu nevytvorili miesto, ktoré treba kontrolovať rampou, pán minister.
A toto môže byť jeden z tých týchto. Takže upozorňujem na to, že nevylučujem to, že budem komunikovať alebo sa snažiť komunikovať s ľuďmi v Európskej únii, v Európskej komisii a budem sa im snažiť plasticky dokumentovať, že sa dejú obrovské chyby v sociálnej politike tohto štátu napriek tomu, že sú už poznatky na úrovni dôkazov, že to škodí. Nech sa páči, potom vysvetľujte. Nečítajte knihu Dana Browna, teraz modernú, Inferno, ktorý sa, mimochodom, tiež tým zaoberá. To čo, Burian to číta alebo ja neviem. Viete, to sú, takto k tomu nepristupujme k tomuto problému, pán minister. A ešte vám zagratulujem nakoniec, teda že sa vám podarilo, čo sa vám podarilo, že mi prišlo predbežné opatrenie, že mám dať dole ten plagát, pán minister. Ja som ho dal predtým dole, lebo som mal pocit po našom stretnutí, že je to správne. Čiže nie kvôli tomu, to predbežné opatrenie prišlo včera alebo predvčerom. Pán minister, ale keď už máte teda takú moc, tak narábajte s ňou zodpovedne, to vám chcem povedať. Narábajte s mocou zodpovedne, lebo ja keď budem chcieť, alebo niekto, viete, koľko je organizácií, ktoré chcú, aby tam bol ten plagát? By ste neverili, keby šlo o to, či tam má byť ten plagát, že vaše ministerstvo je ministerstvom úžery, tak tam bude a môže vám aj Harabin podpísať, že to má dať dole niekto. Môže vám to aj Harabin a môže to tam ísť osobne zvesiť. Prosím vás, ale nežeňme to tam. Buďme - a ja chcem byť v tomto korektný. Očakávam, že prijmete nejaké výstupy z pohľadu toho, že či tam nebolo zrniečko pravdy. Ono nieže zrniečko, to bol klas! To bol obrovský klas pravdy na tom celom. A skončím. Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.
Pán minister, dneska hrajú životopisný film o Stevovi Jobsovi, bol to človek, ktorý niečo vytvoril, prosím vás. On chodil pre polievku pre chudobných a po sebe zanechal firmu obrovskej hodnoty. To bol vizionár, človek, ktorý tvoril. Prosím vás pekne, nepôjdete tam dneska? Ja som vám kúpil, celej vláde, deviaty rad máte iba pre seba. Nepôjdete sa tam, prosím vás pekne, inšpirovať? Nepôjdete tam, že ako to trebárs, ale nehovorím, že vy nie ste, ja fakt si to nedovolím tvrdiť, ale možno pre inšpiráciu. Prečo, učiť sa dá celý život, pán minister. Učiť z príbehov tých, ktorí niečo dokázali, aby sme predstavili aj tieto príbehy. Nie príbehy všelijakých lúzrov, nímandov, šuflikantov, ktorých jedinou schopnosťou je urážať druhých a ničiť prípadne to, čo vytvorili.
Pán minister, tie lístky mám dneska na interpeláciách. Verím, že budete na interpeláciách, ale už koniec koncov je to aj vaša povinnosť, tak ja vám ich potom na tých interpeláciách odovzdám.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
