Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, chcem aj využiť prítomnosť troch ministrov a chcem vás, pani predsedajúca, ako vedenie parlamentu požiadať, aby ste na zajtra po hodine otázok zabezpečili vládu, aby sme mohli pokračovať v neukončenom bode interpelácie. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, aj k tomuto zákonu krátko, nie po veľkej príprave, priznám sa, lebo som sa pripravoval na Maďaričov zákon, ktorý nám odhalí veľmi pekné, veľmi pekný systém práce. Ale zaujímavé, že som našiel mostík, jak som si teraz robil prípravu, že vieme niečo premostiť. Áno, jak sa hovorí, všetko nakoniec so všetkým súvisí.
Ale k tomuto zákonu, jak ho uviesť, alebo že jak si myslím, že ho máme uviesť. Zaznelo tu, ja budem diplomatický, budem mimoriadne neštandardný, ale teda skúsim vypichnúť niektoré veci, ktoré si myslím, že sú zlé, no. Však prípadne potom zvážme, že či áno, alebo si vymýšľam.
Hovorí, že treba postihovať, keď niekto niečo nedodržiava. Však koniec koncov ja som to tu tiež povedal, že mne sa niektoré ustanovenia páčia. To znamená, že tie, zverejňovanie preferencií a dva dni s tým, s tým naozaj, môžme o tom hovoriť, ale v tom, v tom móde, ktorý má vplyv. A teraz vám poviem, že v čom vidím zásadný rozdiel, lebo jak, pomaly, že jak sa to hovorí, že s vaničkou vyliali aj dieťa. Takže ak niekto chcel teda pomôcť tým, že nebude niečo zverejňovať alebo dva dni predtým, tak sa dopracoval úplne k obludným formuláciám, čo vlastne v tomto zákone, vy vlastne podľa tohto zákona budete páchať aj priestupky, a to takým spôsobom podľa § 18, že keď uplynie tá lehota, to znamená, začína tá štyridsať osmička, tak v tej, v tej lehote už páchate priestupok. A teraz mi dovoľte zacitovať, tým, že vyvíjate, "propagujete politickú stranu alebo kandidáta vo voľbách najmä slovnými prejavmi". Potom to pokračuje, "umiestňovanie volebných plagátov alebo poskytovanie vecných darov". Nuž dobre, teda keď niekto deň pred voľbami lepí plagáty, dobre, niekto, keď dáva, ja neviem, vysávače deň pred voľbami, alebo vozí Rómov z osady, dobre. Ale jak tam, kto to tam dal? To tam niekto dal, že, že... Lebo čo to spôsobí, že "najmä slovnými prejavmi"? Však to je prejav, viete, prísne vzaté, vy nemôžte hovoriť, tu ma napadá Kryl. My sme robili takú akciu, že 21. august, že strašne som chcel, aby boli tanky na "esenpéčku" a k tomu Kryl. A znova si pomôžem Krylom. A Kryl povedal: "Zakázali psát, zakázali spívat, a bylo im to málo, poručili dětem modlit se jak si přálo Veličenstvo Kat." Ospravedlňujem sa za češtinu.
Viete, teraz nerozumiem, naozaj nerozumiem, hej, že vlastne tam niekto dal, že slovnými prejavmi. To znamená, prísne vzaté, v tej štyridsať osmičke, keď budete niekde stáť a hovoriť, že teda voľte Fera, tak môže prísť, teraz neviem kto, od pani Škultétyovej niekto a povie: "Ha-ha, § 18, priestupok." Prísne vzaté áno. Možno v aplikácii to také nebude, ale čo je to? Ja, a tu to silne identifikujem, je to tu to, že rozsievame, a už ho potrebujete, už potrebujete tú, to dokazovanie tej moci aj takýmto. Rozsievate strach. Lebo je rozdiel, mne to nezakážete, deň pred voľbami hovoriť, že voľte trebárs niekoho, ale vo Svidníku alebo v Kremnici, alebo v nejakej malinkej dedinke, keď niekto povie a starosta povie, "ale vy nemôžete ani hovoriť", tak sa zľakne, no však. Ale možno to chcete. Možno naozaj sa tak bojíte, že poručíte vetru, dešťu a zakážete tým ľuďom aj rozprávať. A oni, dakedy aj taká rozprávka bola, že v tom kráľovstve zakázali spievať, vy, vám je málo, vy zakážete aj rozprávať.
Viete, ale to, to je nevykonateľné. (Reakcia v sále.) Nie je to sprostosť, je to tu, v zákone, najmä slovnými prejavmi (Hlas predkladateľa: K čomu? A čo pokračuje ďalej? Vieš dočítať vetu po slovensky? Čo je tam ďalej?) Tam je čiarka. (Hlas predkladateľa: A čo je ďalej?) Umiestňovanie volebných plagátov. (Hlas predkladateľa: K prezentovaniu politickej strany, nie?) No, áno. (Hlas predkladateľa: Aký zákaz hovorenia?) No však vy nemôžte vyvíjať činnosť, keď propagovať politickú stranu najmä slovnými prejavmi, potom, alebo umiestňovaním... (Hlas predkladateľa.) Prosím? (Hlas predkladateľa: Nesmieš mať míting) Ale vy nemôžte, najmä slovnými prejavmi, vy slovne nemôžte (Vyslovené s pobavením.), v štyridsať osmičke nemôžte hovoriť. No tak to treba povedať, treba to tým ľuďom poradiť, že 48 hodín pred voľbami nehovorte nič. Fakt. (Hlas predkladateľa.) Dobre. Ale to tam máte. Veď ja vám hovorím, čo tam máte! Však to dajte preč a nepoplašíte ľudí.
Viete, to je jedna úplná, totálna absurdita. Ale teraz, že čo vlastne. Na jednej strane zakážete (Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.), tu to majú v zákone, však to tam majú, však si to pozrite, im hovoriť, a čo má, čo má skutočný vplyv 48 hodín pred voľbami.
No keď deň pred voľbami na JOJ-ke dajú, ako premiér klikuje. A keď dajú deň pred voľbami príspevok, ako premiér klikuje, tak podľa tohto zákona vám poviem, že v zásade tomu vysielateľovi nič nehrozí. A to je ten paradox, na ktorý chcem upozorniť. Zoberte si jednu vec, takto to celé učesali. Za chvíľku dôjde pán Maďarič, ktorý tu začne spievať o druhej, tretej opone a neviem čo, ale oni vlastne dokázali jednu vec, že ten zákon o retransmisii upravili tak, že v zásade nedostanú pokuty. Keby ste vydržali, ja to tu vysvetlím, keď tu bude pán Maďarič.
Teraz, čo urobili? Teraz urobili jednu vec. Odvolávajú sa, že porušením vysielateľ, keď vysielateľ poruší tento zákon, tak bude riešený podľa zákona, tam je to odvolávka na tristo osmičku. Ale tristo osmička v zásade hovorí, no, pre tento prípad môžu dať, že po nejakom šetrení sa zistí, už bude dávno po voľbách, ale dajú tam, že ospravedlňujeme sa (Vyslovené s pobavením.), že premiér Fico klikoval deň pred voľbami. To je presne to. Tam není exaktne uvedené, že keď niekto takto hrubo, ale naozaj hrubo zasiahne. Vy zakážete na jednej strane bežnému človekovi vyvíjať nejakú činnosť, on sa bude báť: mám, môžem hovoriť, nemôžem hovoriť? A na druhej strane to JOJ-ka, a ona to možno aj pre vás urobí, však vás miluje, oni to pustia a po mesiaci dajú nejakú, v nejakej lište, že teda sa ospravedlňujú. Tak to je, pán podpredseda, tak to je. Takto tvoríte zákony. (Hlas predkladateľa.) A ja sa, pán kolega, no nechajte ma dohovoriť.
Ale ešte jednu vec vám poviem, toto je, viete, že vypolohované, hej, čiže obyčajný človek, bežný človek a tuná proste treba rýchlo, šupnite tam nejaký fakt, že niečo silné, aby to pomohlo, ale potom je tu aj to, že tým tretím stranám v zásade neumožníte povedať k tej veci, ktorá sa ich dotýka, lebo voľby sa dotýkajú aj ľudí, ktorí nekandidujú. To sa, dúfam, v tomto zhodneme. A toto si treba uvedomiť ako zásadnú vec. To sú tie hrdinské pózy hrdinov po krčmách, ktorí po piatom pive bijú do stola, akí sú hrdinovia, že ich to, nezaujímajú. No chyba lávky, vážení! Z tohto, čo tu, z tadeto vyjde, to ovplyvňuje každého. Čiže nechajte ľuďom právo, aj keď nekandidujú, sa k tomu vyjadriť.
A ja vám poviem, čo vy ste urobili. Vy ste urobili jednu vec a dokonca ten, ten, ktorý by to urobil, dostane pokutu od 3 000 do 10 000 euro. Jak je niekde nejaký živnostník, čo, ja neviem, robí kúrenie, a nejaký slovutný ctihodný občan, v regióne kandidujúci, mu zabudne zaplatiť. No koľkokrát sa stane, že zabudne zaplatiť? A on už je bezmocný. A tam sa smeje, škerí naňho z bilbordov, že teda, že raj na zemi pre nich pripraví, a ten, chudák, nemá čo jesť pomaly. Keď si on svoju dodávku olepí, že, prosím vás, tento kandidát mi nezaplatil za dodané kúrenie, tak sa vystavuje pokute od 3 do 10 000 euro. No to ste urobili, áno, to ste urobili. To je, zakážete ľuďom nie spievať, zakážete ľuďom hovoriť. Ale však dobre, keď máte tú silu a presvedčenie v sebe, že to môžete, naozaj je korektné to tým ľuďom povedať, že takto to chcete, že tak a naveky už. S vami, s premiérom, proste zvyknime si.
Tak to je! Tretím stranám zakážete sa vyjadriť. Ešte im dáte pokutu. Jasne je tu uvedené, čo môže dostať fyzická osoba. (Reakcia z pléna.) Áno, právnickej osobe ministerstvo vnútra teda uloží, tu pán minister spomenul teda, že to nebol až taký skvostný nápad to ministerstvo, že teda by sa to malo nejako ináč kreovať a že pani Škultétyová. No ja si tiež myslím, že pani Škultétyová je slušný človek, ale, preboha, my nemôžme kreovať nejaký orgán, že pani Tak čo? Prijmeme nový zákon? Ja tomu nerozumiem. Naozaj, toto mi príde jak treťoligoví futbalisti, nejaká schôdza treťoligového zboru, že teda, že jak to ideme robiť. Však my robíme zákony nie pre pani Škultétyovú, preto, aby sme vytvorili prostredie, v ktorom tí ľudia sa nebudú báť niečo urobiť. Vy ste nastavením pokút, to sú úplne drakonické pokuty, úplne drakonické pokuty, že od, pre strany, dovoľte povedať, dovoľte povedať, od 30 000 do 300 000. To znamená, že milión až 9 000 miliónov v starých korunách pokuta za porušenie, keď vedie tú, vedie kampaň.
A teraz je, viete, že toto je krásne. Kampaň je všetko. Vlastne tu definuje zákon, že "kampaň pre účely tohto zákona, akákoľvek činnosť politickej strany", bla-bla. No, hocičo. Vy už len keď by ste si dali tri, ja neviem čo. (Reakcia predkladateľa: Čítaj celé!) Tak akákoľvek činnosť smerujúca. (Vystupujúci pozerá do textu, z ktorého citoval.) No ďalej však, však tí vaši iniciatívni, tu máte boľševikov dosť, tí vaši iniciatívni, nebojte sa, oni, oni si to vysvetlia. (Hlas predkladateľa.) Pán minister, oni si to vysvetlia tak, ako treba. Presne tak si to oni vysvetlia, ako treba, že ho treba zastaviť, toho človeka. A dáte mu, koľko mu dáte? Deväť miliónov tej strane? Alebo koľko im dáte? To pri tej príležitosti by ma aj zaujímalo, že keď tá strana potom vyhlási platobnú neschopnosť, čo budete exekvovať? Mandáty potom? Viete, ja fakt neviem, že jak ste to dorozmýšľali? Nastavíte úplne drakonické pokuty, nezaplatiteľné, to je presne na to. Prosím vás, tuná máte Džugašviliho, ktorý už mňa odsúdil, to je, on je sudca, prokurátor, policajt v jednom, mňa predseda mandátového a imunitného výboru, ma už odsúdil. Ja sa nebudem čudovať ani sekundu, ani milisekundu tomu, že niekto sa zhodne na tom, že dajte im jednu, druhú, tretiu, však ten zákon to umožňuje. Dajte im tri-, deväťmiliónové alebo neviem koľko, a sú hotoví, vymaľované. Vymaľované! Nebudú mať za čo telefón zdvihnúť. A čo potom, prídete ku nim, že spravíte novelu Exekučného poriadku? Aj toho by ste boli schopní. Budete exekvovať mandáty? Nezaplatil si, vráť poslanecký preukaz! Viete, toto je, uvedomujete si, pán minister, tú absurditu, čo tu, čo tu nosíte? (Hlas predkladateľa.)
Dovolím si na to upozorniť. No však, čo už mám robiť? Viete, ako pre ľudí, ak by ich to prípadne zaujímalo, nech sa páči. Vniesť strach, áno, to bude, mám pocit, filozofiou, vniesť strach. Koľko ľudí už teraz začína sa báť? Lebo ja, nikdy nevieš a neviem čo. V tomto? Prejav, veď odkomunikujte to, áno, akýkoľvek ústny prejav, vniesť strach. Lebo vy hrozíte, hrozíte tomu človeku, ktorý po uplynutí, teda v tom čase, to znamená babka, babka v Čremošnom, ktorá stretne druhú babku z Čremošného, a povie jej: "Počúvaj, Judita, ja budem asi voliť ten SMER.". A tá babka možno mala starú školu, ešte spred osemdesiateho deviateho, tá pôjde na okresný úrad a povie: "Ááá, Judita agitovala.". (Hlas predkladateľa.) No tak to je! Prísne vzaté, podľa tohto zákona musí dostať 300 euro. Však rozneste to medzi tých ľudí, rozneste ten strach a budete mať to, čo chcete. Budete presne tam, kde chcete byť. Ani hlások nehlesne a voľby pôjdu jak po masle, tu sa začnete stretávať dvakrát do roka. Nikto ani slova nepovie. Jaký Hlina, kde už dávno bude Hlina, však?! Presne toto je. Ale, prosím vás, toto je cena?! Takto to chcete robiť? Som sa hanbil.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja som sa prihlásil už v piatok aj kvôli tomu, že som mal takú predtuchu aby to nedopadlo zle, lebo to vyzeralo dosť biedne v ten piatok. A vyzeralo to, že by tie mohli, tieto dva ťažké a dôležité zákony veľmi rýchlo zbehnúť, a dostali by sme sa možno do situácie, ako tu už raz bola, že nemal kto predkladať zákony, lebo neviem, či pán Lajčák mal tak nastavený program, že by vôbec vedel, že má prísť v piatok. Nuž ale medzitým som sa aj veľa nového dozvedel, tak predsa len niektoré veci mi nedá, aby som na ne nezareagoval a vyjadril aj takú určitú ľútosť, že čo sa človek nedozvie.
V zásade som rád, i keď stále neviem, že či platí hard alebo soft verzia v tých okrskových komisiách, ale niekde som začul medzi dverami, že sa to bude nejako riešiť, hej, čiže ten rozmer, ktorý, žiaľ, nikoho pri tvorbe tohto zákona asi nenapadol, že dať ľuďom rovnosť šancí, teda že bude to nejako zohľadnené. To, keď teda drobnú poznámku si dovolím, že škoda, že to nikoho nenapadlo, tak vyjadrujem presvedčenie, že teraz už po tom všetkom teda hádam uznáme, že je dôležité dať rovnosť šancí. Takže predpokladám, že okrsková komisia, v zásade bude chápané ako zlý žart, ktorý sa tu niekto pokúsil v takej eufórii, že čo všetko tam vieme dať, predložiť.
Aby som nebol ani, len negativistický, ja poviem, čo som chcel povedať na konci, a poviem to teraz, aby som to vyvažoval, že v zásade aj tu zaznelo, čo sa týka zverejňovania prieskumov a predvolebnej kampane, a tu ja, aj vzhľadom k tomu, že viem, kde žijem, a predsa len je to stredná Európa, tak s tým som komfortný, s týmito ustanoveniami. Práve preto, že, že naozaj, že keď niekto proste to nevybehá za volebné obdobie, tak už tie dva týždne pred voľbami mu už nepomôžu, ale niekedy mám pocit, že niekto sa tak nastaví. A poväčšine tie kroky tesne predtým sú už dosť unfér, hej. Čiže ja zrovna s týmito ustanoveniami vzhľadom na, poznajúc situáciu a reálie, som, som, nieže ma vyrušujú, ale dokonca s nimi súhlasím. Takže aby som bol spravodlivý v tomto, to sa mi javí ako v celku dobré ustanovenie.
Čo ma výrazne asi však zarazilo, teda okrem toho, že tú rovnosť šancí takto postavili, aj reakcie typu, by som si dovolil určitým spôsobom namietnuť, že v zásade súťažíme vo voľbách prostredníctvom politických strán a politické strany majú svojich členov, tak dokonca z úst šéfa liberálov zaznelo, a to bolo pre mňa mimoriadne prekvapujúce, že by sa nebránil uzavretému členstvu. A to sú naozaj kľúčové momenty pre chápanie toho, že či sme nositeľ, alebo či vo vnútri v sebe máme my vlastne vôbec predstavu, či vieme, čo je demokracia, či sa to nekupuje v Tescu, že či, že či naozaj to aj tak hlboko prežívame, hej, že či niekto si to s niečím nemýli. Nechcem byť, ešte teda, ešte rozšíriť okruh osôb, ktoré si to podľa mňa mýlia.
Ale to je naozaj kľúčový moment. A keď už teda by bola vôľa, vyzerá, že je vôľa, že nevadí to, že tu kandidujú vo voľbách uzavreté spolky rodinného typu, tak je z našej strany korektné voči občanom im to povedať. Normálne to korektne oznámiť, že vo voľbách súťažia politické strany a spolky rodinného typu alebo polorodinného alebo nejakého profesného typu. A oni tak môžu následne nastavovať tú komunikáciu. Lebo ja nevylučujem, že niekto bude chcieť voliť dynastiu Sulíkovcov, ja nehovorím, hej, ale do ktorej sa nedá vstúpiť, do ktorej sa dá len narodiť. Ale to sú princípové veci, ktoré naozaj, keď už sa politická vôľa týmto smerom vytvára, tak aspoň to, prosím vás, tým ľuďom povedzme. Podľa mňa je to dosť dôležité, lebo pokiaľ by sme hlboko prežívali tradíciu a boli by sme nositeľmi nejakého odkazu, ktorý my sme si v zásade nie celkom zaslúžili, lebo však my sme všetko dostali pomaly zadarmo, všetko, kvôli tomu, aby vznikli takéto, takéto niečo, do ktorého sa niekto len príde posadiť, tiekli potoky krvi, potoky krvi. Za to sa bojovalo. U nás sme to dostali. A možno aj práve preto máme k tomu taký vzťah, ako máme, že také excesy, ako tu sa dejú, sa v zásade ľavou zadnou, akože úplne v pohode. Preto možno sa sami seba častokrát bojíme, lebo nemáme to v sebe. Nemáme to v sebe, že zaznie hláška typu, že môže byť uzavretá strana s uzavretým členstvom z úst liberála. Neviem, čo ešte také by som povedal, že paradoxnejšie. A zdá sa, že pre potreby niekoho iného je tento spôsob, ako sa dostať k moci, bude aj do budúcna komfortný. Nebude sa s tým nejakým spôsobom zápasiť.
Nuž ale potom by som si dovolil predsa len navrhnúť jednu vec. A teraz vám budem trošku, pán minister, ja nie som právnik, ja som poľnohospodár, ale sa vám motať do remesla právnického. Vy máte svojský výklad práva, tak ja si dovolím jednu vec povedať, lebo ak teda áno, že budú môcť u nás kandidovať spolky rodinného typu, možno dynastie, alebo ja neviem, také "mona" alebo neviem čo, tak potom treba zmeniť ústavu. Lebo ústava hovorí, a to ja si dovolím zacitovať, v čl. 29 ods. 2: "Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich." Aj zákon 85-ka hovorí, "a združovať sa v nich". A teraz si dovolím malý výlet do slovenčiny, v ktorej ja nevynikám, ale existuje také niečo ako, že dokonavý vid a nedokonavý vid. A združovať je ne-do-ko-navý, to znamená pre-bie-ha-júci. Čiže potom by bolo, v prípade, že áno, že ideme týmto smerom, tak buď mali by ste si zozbierať 95-ku, tuná chlapci vám prihodia, aby ste mali, a treba to zmeniť, že teda "občania majú právo zakladať politické strany a hnutia a združiť sa v nich", rozumiete, a vtedy to bude naozaj správne. Združiť, dokonať, hej, že združia sa v daný moment, združia sa 5. 3., a tým pádom už sú združení a hotovo a kandidujú. Lebo teraz v tomto prípade je to fakt nekorektné. Ale mám pocit, že to tu nikoho nevyrušuje. Tak ako nevyrušovali Slotové stanovy, kde vlastne ho nemohli odvolať, lebo iba on mohol odvolať snem, ale pre potreby vládnutia ste ho nechali s tými stanovami, nikto to nenamietal. Tak ja si dovolím hlesnúť malým hláskom, že keď teda ste konformný s tým, že to takto môže fungovať, tak prosím vás, kvôli fakt že tej správnosti v textácii, dokonajte ten vid. To znamená, že občania majú právo zakladať politické strany, hnutia a združiť sa v nich, detto potom aj ten zákon, ktorý pôjde za chvíľku, tiež treba dokončiť, že "a združiť sa v nich".
V zásade neočakávam odpoveď. To len, viete, koho by to tu dneska zaujímalo?!
Ešte na záver poviem len takú, znova z povedaného, naozaj niektoré, to povedané bolo na úrovni hókus-pókus, vyskúšajme, neviem čo. Prosím vás pekne, ak môžem vyzvať, neskúšajme nič. Nič neskúšajme, to naozaj nikdy v strednej Európe nedopadlo dobre. Poučme sa, neskúšajme, nemajme ambíciu tu niečo, niekomu to ukázať. My byť svetlom v tuneli beznádeje modernej európskej politiky! Prosím vás, naozaj v tomto by som ja vám v celku vlk, akože ja mám rád aj ambicióznych ľudí, aj sa rád s nimi rozprávam, ale podľa mňa toto je, není ambícia namieste. Naozaj tam aj historicky je to až smiešne, hej, si postaviť nejakú ambíciu, že to niekomu ukážeme, čo dokážeme. V tomto by som naozaj zostal v polohe, teda pučme sa, že ako. A potom, keď si, sa poučíme ako, tak potom aj tie zúfalé kriky, ktoré tu zaznievali pomaly o neviem o čom, o krúžkoch sem, krúžkoch tam. Tím, strana, vôbec aj práca je o tíme, ale tím nehrá na hrotových útočníkov. Teda hrá na nich, aby dali góly, ale nemôžu byť všetci hroťáci, nemôžu byť. Nemôžu, musí tam byť aj obranca. A to je presne to. V tom sa treba poučiť od SMER-u, že to vedia vyskladať. Ale fakt, naozaj, nemajme pocit, že zahráte s tímom, kde budú všetci hrotoví útočníci. No nezahráte, lebo nevyhráte! No proste takto znova, aj keď niekto možno tú ambíciu v sebe má, že on to znova tak postaví, že sa to bude dať. Nebude sa to dať, lebo to je zbytočné skúšať. Nikde to, nikde to nefungovalo.
Takže naozaj bol by som rád, keby sme, ak by to niekoho možno chvíľku zaujímalo, tak aby sme neskončili v polohe, že nakoniec sa nám bude zdať, a tým skončím, normálne, že tu niekto príde a povie: "Já, Kazisvět šestý, z boží vůle král." A on im naozaj aj bude, lebo všetky, tá spoločenská atmosféra, ale aj zákony existujúce a výklad
existujúcich zákonov mu to dovolia povedať a nikto sa nad tým ani nepozastaví.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán guvernér, vážení kolegovia, kolegyne, vážené kolegyne, kolegovia, nejako mi v tom strese z minulého týždňa ušlo, ten program. Priznám sa, keby som bol vedel, že dneska ráno je tá správa, tak by som si bol urobil trošku lepšiu prípravu. Tak v tomto mojom krátkom vystúpení len zareagujem. Alebo to, čo si myslím, že by malo v tejto chvíli odznieť na to, aby to bolo komplexné.
Samozrejme, ďakujem aj za vystúpenie prechádzajúceho rečníka, lebo dáva zmysel tomuto parlamentu a dáva zmysel aj tomu trápeniu, čo tu prežívame. To sa pri tak dôležitej správe nezvedie žiaden titanský súboj názorov, koncepcií, stratégií, škôl. To zbehne ako voda a pôjdeme ďalej.
Mimoriadne ma zaujalo, čo pán guvernér zhodnotil a vyhodnotil, že v raste, náraste úverov pre domácnosti sme najväčší v Európe, alebo teda najvyšší rast vykazujeme, a stagnuje, respektíve prepadá sa úverovanie v podnikateľskom sektore.
No je, to znie tak učene, že ktovie, čo to je, ale vlastne to hovorí o tom, že je to úplne zle. Hovorí úplne, keď to preložím, znamená, ešte aj expresívnejší výraz by ma napadol, ale je to zlé. Rodiny si nepožičiavajú na to, aby investovali, hej. Rodiny si požičiavajú na to, aby spotrebovali, niektoré aj na to, aby prežili vôbec. A podnikatelia si požičiavajú na to, aby investovali. Takže znamená, soudruzi, pre tých, ktorý sa to týka, niekde robíte chybu. A v tomto prípade to už ukazujú dokonca také správy, ako je správa guvernéra. To naozaj by stálo za úvahu, takže to, na tento paradox by som chcel upozorniť.
Zároveň ešte odznelo, že, a to je aj pravdou, že naozaj sú historicky najnižšie úroky, hej. Že kedy si požičať, keď nie teraz?! Podnikatelia si nepožičajú, lebo nemajú na čo, lebo však tu sa neoplatí nič tvoriť, lebo keď niečo vytvoríte, tak sa nájde armáda všelijakých šuflikantov, ktorí vám to začnú ohadzovať exkrementami. Čiže lepšie je možno si nepožičať, lebo keď si požičať, tak len naozaj na to, na to, na tú spotrebu, na to prežitie.
Čiže pokiaľ, znova ďalší paradox, na ktorý chcem upozorniť, pokiaľ sú peniaze najnižšie, najlacnejšie historicky, tak u nás sme zákonmi vytvorili hydru, hydru, ktorá má, nie stohlavový drak, to je tisíchlavý drak, od Medzilaboriec po Skalicu, ktorý paralyzuje túto krajinu tým, že vlastne nejaký segment trhu ste zákonmi vytvorili, alebo niekto zákonmi vytvoril. To znamená úžernícku hydru, ktorá ponúka peniaze nie za najlacnejší úrok historicky, fakt to sú už smiešne úroky, ale za historicky najvyššie úroky, aké kedy kto vôbec si dovolí dať na papier a od niekoho vymáhať. Tak to je druhý paradox dnešných dob Slovenska, ktoré si tu tak spokojne žijeme a máme pocit, že jak sa nám darí.
Ja som počúval tú správu, pán guvernér, a nezachytil som, že by ste sa venovali segmentu, ktorý sa vytvoril, tomu nebankovému segmentu. Viete, to je tiež absurdita par excellence.
Si zoberte, že je bankový segment a potom je nebankový segment. To máte, že ako máte autoservis a neautoservis. Máte živnostníkov a neživnostníkov. To je normálne sen, hej. Čiže viete, ak sa chcete vyňať spod pôsobnosti nejakého zákona, v tomto prípade zákona o bankách, tak ste nebanka. (Vyslovené s pobavením.) Robíte to, čo banka, ale neplatí na nás zákon pre banku, hej. Čiže keď chcete predávať potraviny, ale nechcete sa podrobiť Jahnátkovým zákonom, tak sa nazvite nepotraviny, ale predávajte potraviny. No však to je tiež absurdita hodná Slovenska dnešných dní.
Ale ten segment je tak obludný, tak veľký, a to bude vlastne aj moja otázka pre vás, že čo s tým? Alebo, že ako reaguje ten oficiálny segment, ten bankový segment na to, že je reklama, ak sa nemýlim nejakej nebankovej spoločnosti, okrem toho, že nebankovky už inzerujú, prosím vás, na prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy! Ale to je normálne v masmédiu. A údajne päťstotisíc klientov má tá nebanka. To znamená každý desiaty. A to je jedna, hej. Teraz keby ste načítali všetky tie nebanky, tak ja neviem, už koľký má v nebanke, tak by z nás stopäťdesiatich, tak už pätnásť má úver. No ale tu pätnásť ľudí nemá, poslancov, úver v nebanke, lebo však my nepotrebujeme. Ale verte, že koľko ľudí je odkázaných na to, aby si požičali tie peniaze, a verte, že zákony z tejto miestnosti, ktoré vyšli, tých ľudí, ktorí sú odkázaní, častokrát nie celkom za to môžu, niektorí môžu, tak tie zákony im zničia, zničia život. Dostanú ich do takého súkolia, že na konci buď skáčete z okna, alebo proste celý život venujete tomu, že splácate niečo, čo ste si požičali. Sto euro ste si požičali a do konca života máte vystarané. Viete, to je ako keby ste fakt, že spravili hrdelný zločin, že ste niekedy potrebovali, a vlastne ste odsúdení.
A tento parlament odsúdil tých ľudí k tomu. SMER odsúdil ľudí k tomu. SMER vytvoril úžernícku hydru na Slovensku. SMER! Šéf finančného výboru adminoval zákon o spotrebiteľských úveroch. To je zákon, ktorý je nosným zákonom pre týchto expertov, ktorí sa nechcú podriadiť zákonu o bankách, ale pre nich je nosný zákon... SMER zrušil RPMN. A potom nastanú tie excesy, čo spomínal aj kolega Beblavý, že tu banka dokonca vám ponúkne také, ale to je... Keby banka, prosím vás?! Tu sú všelijakí silní chlapci na silných autách a údajne, že keď sa berú dôchodky alebo nejaké dávky, tak to máte, že nejaká dodávka pristaví niekde a že mobilná pôžičkáreň. Viete, že to, k tomu, že sme sa už dopracovali, že tu už požičiava pomaly každý, lebo to sa oplatí.
A to by ma zaujímalo, pán guvernér, že ako vy na to sa pozeráte? Že vlastne sme toto stvorili a ľudí sme v tom nechali, že nech sa s tým trápia. To sme stvorili. My sme vytvorili biznis, tento parlament vytvoril biznis, že neexistuje lepšie zhodnotenie peňazí, ako keď požičiate prostredníctvom nebanky dôchodcovi. Neexistuje. Pán guvernér, by ste neverili! Ja vám poradím, keby ste boli, že nejaký investičák, tak pre túto chvíľu na Slovensku, dohodnite sa s nejakou nebankou, že im vložíte. Nebanka požičia dôchodcovi, najlepšie je im požičať okolo tisíc euro. Počkať, kým začnú meškať, počkať, kým z 1000 euro budú 3, lebo to je veľmi rýchlo skrz tie zmluvy, ktoré sa ťažko dajú čítať. A to, aby sa dali ľahko čítať, to zmietol pod stôl pán Burian svojim kolegom, ktorí to chceli, aspoň tie fonty nech sú rovnaké, tak keď to narastie na 3 000 euro, tak vtedy vám začne tomu dôchodcovi peklo. Ide exekútor. Exekútor, čo robí? Obráti sa na pána Muňku. A Muňko, čo musí urobiť, pán Muňko? Musí zrážať z dôchodkov. To znamená, že ten dlh platí štát. Na toto prišli. Na toto géniovia vaši, teda, pardon, nie vaši, ale tuná géniovia, ktorí to stvorili, túto hydru, na to prišli. Preto ťahajú tých chudákov dôchodcov po tých hrncoch. Není, že hrnce, oni im hneď vrazia úverovú zmluvu, lebo to je kľúčový model. Nikto by im nedával hrnce, keby neexistovalo to, že prečo sa im tam oplatí hneď vraziť úverovú zmluvu. Tak to funguje. Túto kozmetiku, čo tu niekto ide a vyhlásil to pomaly ako vojnu šmejdom, je smiešne.
Pokiaľ nezrušíte, alebo neprestavíte zákon o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ sa nenastaví znova RPMN, pokiaľ ľuďom... Nikto nebude tých dôchodcov ťahať na hrnce, pokiaľ nebude záujem im vraziť pod nos úverovú zmluvu, ktorá bude mať také podmienky, že si zničí život.
Čiže toto ma zaujíma, že v tej správe to neodznelo, lebo tento segment trhu, keď to trošku hyperbolizujem, je po našom automobilovom priemysle, a neviem, či už nevykazuje aj väčší rast. Však to je segment, segment úplne! To, hovorím, to Silicon Valley je šuvix v raste, jak my sme vrastení v segmente nebankách, úžerníctva. To niekto sleduje? Tomu sa možno aj niekto teší? Údajne nejaká suma, behajú sumy od 70 do neviem koľko miliónov sa pumpuje ročne do tohto segmentu. Že kto sa teší tomu rastu, toto by ma naozaj zaujímalo.
A zaujímalo by ma, a tým budem končiť, pán guvernér, že ako sa na to pozerajú banky. Toto by ma fakt zaujímalo. Lebo keď budem mierne paranoidný, tak poviem, že niekto vytvoril systém cez úverové registre, kde vlastne cez úverové registre ľudí vyhodíte z normálneho systému. To znamená, už nepôjde do banky, banka mu nedá. No ale on potrebuje, chudák! Častokrát tu ľudia bojujú o holé prežitie. No ale tam už je ochotný. Dokonca mobilne vám dôjdu, mobilná pôžičkáreň, a požičajú vám, viete. Čiže toto niekto takto chcel? Alebo to je tak, že cez úverový register ho vyhodíte, to znamená, do banky ani sa mu neoplatí chodiť a hneď mu to niekto ponúkne? Alebo je to náhoda? Mňa naozaj zaujíma, čo hovoria na to banky. Či im to nechýba. Lebo ak sa niekto uspokojí, svoju potrebu po, po úvere na spotrebu v nebankovke, sekundárne si tým zničí život, ale už je, akože už je, už je vyradený, už on, tento človek, ktorý si požičal v nebanke, tak v zásade je vyradený z normálneho bankového trhu, normálne je vyradený.
Čiže toto bankám vyhovuje? Že proste takto potencionálnych klientov môžu prižniť. Mňa by naozaj, ja som nezachytil nikde reakciu nejakej tej bankovej asociácie, že ako sa k tomu stavia a že čo s tým teda mieni, respektíve nemieni robiť. Čiže to by ma zaujímalo, že či to tým bankám vyhovuje, dokonca, či sa na tom podieľajú, alebo nie. Alebo pripusťme, a to by som teda bol rád, keby to chceli aj ony riešiť, aby sa to znormalizovalo, aby sme naozaj neboli v tej absurdite, že keď sa chcete vyňať spod nejakých pravidiel, tak sa nazvite "ne", neservis, nepotraviny, neživnostník, a tým pádom si môžte robiť, čo chcete, leto to je presne to. Načo nám je zákon o bankách, keď tuná, tuná sú bankári v mobilných pôžičkárňach, a na ktorých neplatí žiaden, žiaden zákon.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Trošku ma prekvapuje tá vaša reakcia, pán Sulík. Ja jej rozumiem. A fakt práve ja viem, všelijakí pobudovia sa kde hlásia. To nikto nehovorí, že nemá existovať filter. Ale pokiaľ je to uzavretý spolok, tak definujme, ja si to dokonca myslím, že to má niečo aj s vplyvom s ústavou, že. Inak, potom povedzme, že politická strana má uzavreté členstvo v počte štyroch, viete, ale netvárme sa, že do strany môžete vstúpiť tak, že podáte prihlášku, na ktorú vám nikto nikdy neodpovie. Ale hovorím, kvôli korektnosti voči voličom ich informujme správne. Ja nevylučujem, že rodina XY si môže založiť klub, ktorý sa bude však volať strana s uzavretým členstvom, bude kandidovať, možno bude mať silu v médiách, vplyv, ovládne to, hej, tak dostane sa sem.
Ja som si len dovolil navrhnúť jednu vec ako inšpiráciu, že ak teda by sme aj boli s tým konformní, nevadí nám to, alebo máme pocit, že je to tak správne, tak aspoň dajme jednu vec, koľko tých členov v uzavretom ich spoločenstve, z toho sekundárne koľko teda by ste mali, viete, aby sa nám nestalo, že kde sú traja ľudia alebo štyria, tak zvolia celý parlament. To hovorím ako úplný extrém, hej. Ale viete, to som si dovolil navrhnúť. Ale ja vidím, že tuná ten náš vnútorný pocit, to prežívanie toho, čo vlastne demokracia je, je taký, aký je, no však nuž čo už, viete, takže čo ja už s tým narobím.
Ja som si dovolil namietať, že ak sa niečo volá strana, tak by to malo byť stranou. A pokiaľ je strana, že sa dá do nej vstúpiť, ja nehovorím, že sa musí dať do nej vstúpiť, že musia vás do nej zobrať. A pokiaľ to tak nie je, no tak to tým ľuďom povedzme, že nedá sa do toho vstúpiť, je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, na úvod mi dovoľte povedať takú vec, povedzme si pravdu, aký je volič, taký je politik, aký je politik, taký je volič, či to platí aj naopak. Ale sme odrazom spoločnosti. Čiže tak nejako sa asi spoločnosť vyvíja. A ešte na to, aby to takto dopadlo, ako to je teraz, potrebujeme zákon. A cez ten zákon sa niektoré nuansy dajú vycizelovať. (Hlasy v sále.) Pán minister, nič v zlom, keď chcete na mňa reagovať, tak mi dovoľte na vás reagovať, tak vystúpte v rozprave. Vy ste ma v predchádzajúcom bode okrem iného oslovili, že klamem. To je zase na úrovni nejakého konštatovania, čo tu nejaký iný génius spomína. Takže keď klamem, tak dobre. Prosím vás, odznela informácia v jedných novinách. Ale vy neveríte novinám, ktoré nie sú vaše. (Reakcia navrhovateľa.) Dohovorím to. Prosím vás, vy ste ma oslovili, pán minister, že som klamal. Neveríte Majskému, ktorý potvrdil, že má maják. Ale, prosím vás, hovorkyňa Prezídia Policajného zboru potvrdila, že má maják to vozidlo. Tak kto klame? Ja klamem alebo klame hovorkyňa Prezídia Policajného zboru? Tak ju vyhoďte za to, že klame. Prosím vás, keď už hovorkyňa nehovorí pravdu, tak kto tu hovorí pravdu, pán minister? A teraz budem mimoriadne zvedavý, ak sa potvrdí informácia, že Majský má maják, ospravedlníte sa mi potom? Alebo budete taký génius ako ten váš... (Reakcia navrhovateľa.) Ináč, zbudili ste tigra. Ste sa včera ho zastali, nevie sa vám odvďačiť. Reaguje ako splašený. Je to úplne úbohé, smiešne. Prosím vás pekne, k zákonu. (Reakcia navrhovateľa.) Pán kolega, prosím vás pekne, ja budem zvedavý, či vy ste chlap, či sa mi ospravedlníte? Vy ste tu tvrdili, že som klamal. Neviem, či ste nepovedali, že som klamár. (Reakcia navrhovateľa.) No vidíte, je to krásne, v priamom prenose.
K vášmu zákonu, pán minister, dovoľte uviesť teda okrem iného, tých výhrad je viac, ja sa pri dvoch z nich pristavím.
Uvedomujeme si, že to je naozaj dôležitý zákon, lebo cez tento zákon sa vykreuje toto. Aj ja som sa vykreoval cez tento zákon. Ja viem, že niekomu to vadí. Je možný prípad, keď ma zbavíte mandátu, tak možno je to jedna z možností. Čo budem namietať veľmi silne okrem iného? Ale toto vám chcem dať, naozaj aby ste to zvážili, lebo je to na hrane. A ja vám poviem informácie, o ktorých ja si budem v dobrej viere myslieť, že ste o nich nevedeli. A ja vám ich poviem. Čiže neskôr po mesiaci nebudete môcť povedať, že ste o nich nevedeli. Dobre? A budeme čakať na reakciu.
Pán kolega Lipšic veľmi dobre povedal to, čo povedal, naozaj, ale ja som bol ešte v tej soft verzii, lebo pán Lipšic hovoril, že existuje nejaká hard verzia, ktorá hovorí, že okrsková komisia je zložená iba z tých, ktorí tam už raz boli. Čiže teraz som v pomykove, či existuje skutočne to, čo hovoril pán Lipšic, hard verzia alebo to je to, čo sa tvrdilo, že je možné nominovať tých členov do okrskovej komisie, že nedostanú peniaze. Nuž, vážení, či je to tak alebo onak, pán minister, a budem ja zmierlivý, ja verím, že možno existuje v nejakom ustanovení, že ten, kto kandiduje za niekoho, kto predtým nedostal 3 %, prejde nejakým očistným rituálom, nejakým rituálnym tancom pred starostom a nejakým vyhlásením, že sa modlí trikrát do týždňa, a pustíte ho do okrskovej komisie, ale stále tam ostáva. (Ruch v sále.) Je piatok, všetci sa rozlúčte. Ináč, mimochodom, to je čaro, fakt, koľko dôležitých zákonov sa prejednáva v piatok poobede. (Reakcia navrhovateľa.) Nuž ale však dobre, však v poriadku, tak nech sa rozlúčia, ja počkám a však hovorím ďalej. Čiže účastník, ktorý kandiduje za niekoho, kto nebol tam, kde boli všetci, a nemal tie 3 %, prejde teda tým očistným rituálom, ktorý vy tam niekde ustanovujete, údajne, som zvedavý, čo na to poviete. A je tam. A to je to, o čom chcem ja rozprávať. Čiže aj keby existovala soft verzia, že môže nominovať, prečo je to nefér? Je to nefér. Keď sedí niekde ja neviem koľko, osem niekde desať, niekde dvanásť ľudí, z ktorých osem platí štát cez obec a tí dvaja tam sedia ako piate koleso pri voze, a teda o nich ani nevedia, kto z nich platí, možno nám pošlú z tej strany peniaze, za ktorých tu sme. No to je finančné vyjadrenie, ktoré je, mimochodom, veľmi dôležité. Pri 6 900 okrskároch, pán minister, ja vám garantujem, že z presvedčenia ani za tak veľkú stranu, ako je SMER, tam nesedí možno sto. Čiže všetci tam sedia za tých. Ja neviem, koľko dávajú. (Reakcia navrhovateľa.) Pán minister, za koľko peňazí... (Reakcia navrhovateľa.) Nie, neabsolvovali. Čiže je tam tá motivácia alebo to, že tam nejaká odmena koniec koncov tým ľuďom za to prislúcha. Však nie je tiež ľahký chlebíček tam celý deň sedieť. Takže im za to prislúcha. Čiže tá motivácia je aj kvôli tomu, že sú tam tie peniaze. A teraz vy urobíte čo? Niekto povie, že je nízka, mali by ste mať srdce, hej. Čiže už keď takí presvedčení socialisti, si dovolím pochybovať, či majú to veľké srdce, že tam sedia, aby sedeli za euro, pýtam sa. Tak nečakajte to od niekoho, kto teda to kreuje nanovo.
Alebo viete, iné chcem povedať. Na inom to chcem položiť, pán minister. A to je to, čo som hovoril, keď už to budete vedieť. Existuje taký večný spor. Ono sa tu zvykne hovoriť o plominovcoch, lebo to sú ľudia, kde je genotyp a fenotyp, a sú názory, ktoré hovoria, že genotyp je pomaly absolútny. A sú zmierlivejší. A proste tá diskusia sa berie. Čiže to znamená, zjednoduším to. Čiže keď sa narodíte do zlatej kolísky, tak to máte vybavené. A keď sa narodíte do chatrče, tak kríž nad vami stačí urobiť. Tam, ináč, mimochodom, vznikajú aj všelijaké rasistické teórie a neviem čo, že posilňujete to vedomie toho, že genotyp je absolútny. A keď nie ste plominovec, tak čo urobíte? Rovnosť šancí. Nič lepšie doteraz nikto nevymyslel, že ste férový v tom. Áno, však koniec koncov ten, kto sa narodil do zlatej kolísky, za to nemôže, že sa tam narodil. Je to tak aj u toho z tej chatrče. Ale slušné spoločnosti sa snažia vytvoriť rovnaké šance, slušné. Však sú tam všelijaké spoločnosti, áno, riadené všelikým, ale slušné spoločnosti povedia: „Dobre, aspoň vám tú štartovačku dáme rovnakú. Keď vás pošleme bežať stovku, nech sa páči, tu je stovka odtiaľto až potiaľ, nie pre vás, tu ešte päť metrov dozadu.“ A to je presne to. Pán minister, keby ste chceli to nejakým spôsobom riešiť a hovoriť pritom o zneužívaní, ak by som vám mohol doporučiť, tak malo by to čiastočnú logiku, že pokiaľ ide o strany, ktoré sa opakovane zúčastnili volieb a nezískali 3 %, to znamená, potom by sme mohli hovoriť, že, áno, je tam nejaká strana, ktorá furt chodí kandidovať a neviem čo hore-dole, ktorej musíme platiť, ale, ináč, mimochodom, skladá kauciu. Ale tým, čo tam idú prvýkrát a ešte nemali tú možnosť, to znamená, im poskytnete to, čo im v slušnej spoločnosti poskytujú, to znamená rovnosť šancí. Keď tam ide, nezíska to v ďalších voľbách, tak, viete, je tam to riziko, tak vtedy by ste možno mohli to aplikovať. Ale ja s tým by som nesúhlasil, hej. Ale vy keby ste sa chceli argumentačne ustáť, čo keby tento parlament si pýtal argumentáciu, načo je tu komu argumentácia? Prosím vás, koho tu zaujíma nejaká argumentácia? Tu stačí povedať, že ste to a to a hotovo. Nikto to nevyvráti, keď, tak sa nedá reagovať, potom nás tu okríknu. Takže môžem len apelovať na to, že vám to teraz hovorím. A apelujem na to, že sú slušné krajiny, ktoré zabezpečia rovnosť šancí, aspoň. Toto je exemplárny prípad.
A ešte doplním jednu vec z takého praktického hľadiska. Prosím vás pekne, ja priznám sa, neviem koľko sa platí tým okrskárom, ale však niečo sa im platí, hej. A teraz si predstavte tú situáciu pre nejakú stranu, ktorá vznikne. A teraz v Michalovciach v treťom okrsku potrebuje nejakého nominanta a teraz im zavolajú: „Choďte, prosím vás, tam, my vám potom z Bratislavy pošleme peniaze.“ Nič v zlom, hej, to hovorím praktickú vec. Tí ľudia si povedia, ja neviem predsa len pre nich je dôveryhodnejšie, že keď pôjdu do tej okrskovej, tak tie peniaze prídu od starostu. Predsa len je to také lokálne a neviem čo, to tam poznajú. Čiže je tam veľký, silný princíp takej určitej nedôvery. (Reakcia navrhovateľa.) Aj vy by ste s tým mali problém, čo ako nech ste veľká a silná strana. A to, že by mali s tým nejaké no iné strany problém, tak vám to garantujem. A otázka teda znie: Vedeli ste o tom a napriek tomu ste to urobili? Alebo ste o tom nevedeli. Keď ste o tom nevedeli, tak som vám to teraz povedal.
Čiže, pán minister, po tomto povedanom je to už len na nejakom vnútornom nastavení a morálnom rozmere, ako to chcem alebo že idem v tom, čo tu niekto si nieže podsúva, ale tak sa snaží identifikovať, uchopenie moci nejakým takým absolútnejším spôsobom, aj s použitím zákona, alebo je to fakt vôľa, ako ju deklarujete, ušetriť. Keby ste chceli ušetriť, nič v zlom, možno by stálo za to, že zvýšite tam kauciu. V konečnom dôsledku by si to tie neúspešné strany v zásade zaplatili, hej, keby som to tak zjednodušene povedal.
A tiež aj otázka stojí, či tých 1,5 mil. eur, z tohto pohľadu vytvoríte úplne jasne a logicky nerovnosť šancí, je to šetrenie, ktoré je najnevyhnutnejšie, hej. Kde inde ako tu v tomto budete apelovať, ako sme im to dali, 1,5 mil. je doma, viete. Pri tom všetkom, čo sa tu deje, sa 1,5 mil. stratí. No, pán minister... (Reakcia navrhovateľa.) Všeobecne.
A ešte mi dovoľte jednu vec povedať. A myslím si, že ju treba povedať. Pravdou je, že systém parlamentnej demokracie nie je bohviečo, ale ako tak funguje. Funguje systémom získavania moci prostredníctvom politických strán vo voľbách. Boli aj iné techniky, ale toto je parlament vo voľbách a politické strany. Potom sa hovorí, čo je politická strana. Pravdou je, že sme to dopracovali tam, kde sme to dopracovali. Avšak pokiaľ ideme to meniť, že u nás sa moc získava, zatiaľ, chvalabohu, ešte stále vo voľbách, ale už nie parlamentnými stranami, ale nejakými spolkami, tak to uveďme korektne do zákona. Tomu by so bol rád. Ja nevylučujem, že je možné, že ľudia budú chcieť voliť nejaký elitný spolok, uzavretý, s uzavretou štruktúrou, možno aj rodinného typu. Nevylučujem to, že to budú chcieť, ale treba to korektne uviesť do zákona, že to umožňuje sa. Viete, netvárme sa, že u nás získavame moc prostredníctvom politických, do ktorých niekto môže vstúpiť, má v nich právo voliť a byť volený, to sú politické strany. Keď to nechceme, zisťujeme toto. Ono by to fakt fungovalo. Koniec koncov by sme tu videli koľko elitárskych spolkov by sa nám sem pod rúškom neviem čoho zrazu dostalo. Čiže na to chcem upozorniť, že to by sme tiež mali nejakým spôsobom definovať. Ak by sme hľadali techniku, v čom si ja myslím, že by to mohlo stáť za to, ak niekto chce kandidovať, hovorím o § 47, ktorý hovorí o kandidátnych listinách, tak dávam na zváženie tú skutočnosť, uviesť, že politická strana odovzdáva kandidátku so 150 menami, respektíve s toľkými menami, koľko má členov. Viete, aspoň k tomu sa dopracujme, že ak má niekto štyroch členov... (Reakcia navrhovateľa.) To nie je, pozor, aby sme sa rozumeli, lebo pokiaľ vychádzame z premisy, že sme parlamentná demokracia... (Reakcia navrhovateľa.) Pán kolega... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán minister, budete mať čas na vystúpenie.
Pokračujte, pán poslanec.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pravdou je, že som v špecifickej situácii. Ja vás nechcem obťažovať mojou špecifickou situáciou. Ja si to uvedomujem. Ale, prosím vás pekne, nie je vôľa to riešiť. Deklarovalo sa, že bude vôľa to riešiť, no nebola vôľa to riešiť. Vyhovuje to v takom mode, v akom to je. Ale ja nehovorím, keď spoločnosť je s tým konformná, nech sa páči. Ale kvôli korektnosti treba uviesť, že je to možné. To znamená, je možné kandidovať do parlamentných volieb uzavretému spolku. Možno nemusí byť plne rodinného typu, polorodinného typu alebo profesijného typu. Len to povedzme. Keď budeme trvať na tom, že sme parlamentná demokracia, kde sa získava moc vo voľbách prostredníctvom politických strán, ktoré prijímajú rozhodnutia hlasovaním, a vstup je do nich voľný, tak potom dajme aspoň to, že tá strana nominuje toľko ľudí, koľko aspoň by bola schopná ako členov nabrať alebo s koľkými sa vie dohodnúť, že sa ráno stretnú. (Reakcia z pléna.) Nehovorím, že voľný, pozor, ale dá sa do nej vstúpiť... (Hlasy v pléne.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Prosím vás o pokoj v sále. (Hlasy v sále.) Máme na to systém faktických poznámok, pán Sulík.
Nech sa páči, pán kolega, dokončite príhovor, prejav a potom budú faktické.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno. Pán kolega, trošku ma prekvapujete, ja nehovorím, že tam má byť vstup voľný, ale že dá sa do nej vstúpiť. (Reakcie z pléna.) Tak ale potom definujme, čo to je. Ja neviem potom, čo to je politická strana. Viete, ale ja tu nechcem filozofovať, nech sa páči, prosím vás, ja v tejto krajine som pripravený na všetko. Koniec koncov zdá sa, že to niekomu vyhovuje. Avšak ak máte vytvoriť životaschopný organizmus, tak ho vytvárajte na tom, že ste schopní na nejakej hodnote postaviť nejaký postup, nie na tom, že vašou hodnotou je iba tam byť a potom si zvolíte postup. Tak si ho vytvorte na hodnote, na tú hodnotu naviažte ľudí, ktorí ju uznávajú tiež, a potom si zvoľte postup. A účastníte sa volieb. Viete, naozaj... (Reakcie z pléna.) Nemal by byť vonku. Tak nech tam nie je. No tak hovorím, tak povedzme v tom zákone, povedzte, že sa umožňuje kandidovať politickým stranách a spolkom s uzavretým členstvom. Veď, nech sa páči, veď možno to tu aj prejde, pán minister, viete. Ja som na to chcel upozorniť. Považujem to za korektné pre túto krajinu. Preto si to myslím, lebo možno tu sa zrodí génius, však vyzerá, že tu klíči semiačko, ktorý vymyslí niečo naozaj prevratné, čo nikto ešte nevymyslel. Ale zatiaľ hovorme o parlamentnej demokracii štandardného západoeurópskeho typu. Na to by som chcel teda, pán minister, upozorniť.
Čiže dve základné veci, tie okrskové, nechám to na vás, naozaj je to vec toho, čo a ako. A to, či na Slovensku kandidovať elitné spolky rodinného typu môžu alebo nie a účastniť sa volieb, ak je na to vôľa, nech sa páči. A treba to korektne uviesť do zákona. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, aj za reakciu. Aj beriem na vedomie určitú výčitku, ale mám pocit, že aj o tom je práca opozičného poslanca, okrem toho, že má vôľu zlepšovať zákony, tak aj upozorňovať. Tak neviem. Ale o to by som sa nerád sporil. Možno pripúšťam, že forma sa môže niekomu nepozdávať. A komu sa nepozdáva, tomu sa ospravedlňujem. Ale neviem, čo s tým mám robiť.
Doplním len jednu vec. Som zabudol, že vlastne treba upozorniť Bratislavčanov, ja neviem v akom je to statuse, aj Košičanov, lebo by ste neverili, aj tam vyhrali zase tieto autobusy. Takže tam predpokladám, že asi keď pôjdem na ten pochod pre život, tak možno to tiež uvidím. Tam dokonca spravili takú chybu, že keď zadávali podmienky súťaže, tomu by ste tiež neverili, to vám musím povedať, niektorí nečítate Trend, keď robili podmienky pre súťaže, tak opisovali z webovej stránky výrobcu toho českého. A v Čechách sa asynchrónny motor píše s mäkkým i. A oni do tých podmienok súťaže tu, čo robili, to upravili, to učesali presne na nich. A oni to ešte opísali aj s tou chybou. Čiže viete, v slovenčine sa povie asynchrónny s tvrdým y. No je to úplne úžasné. Viete, to je normálne sen, hej, čiže tam, viete, znova, niekto sa usmial. Ale bojím sa, že výsledok bude taký, že v Košiciach budú jazdiť autobusy, ktoré znova možno po večeroch budú zvárať, a nič sa nebude diať. No však viete, tak už niekto vystavil tomu riziku Bratislavčanov. A ide to, ako po šupe, hej, vyhrávame, kde môžeme, s piatimi dverami. Piate dvere, no to je to, čomu som sa venoval včera. Ale tak to vyzerá, že aj Košičanov sa to týka. Tak to som chcel doplniť, že prípadne ak to už aj celé prebehlo, tak je potrebné aj Košičanov informovať.

Ja hovorím o tomto zákone, ktorý prejednávame. Nechápem, však to ustanovenie § 69 je z toho zákona, ktorý prejednávame. (Reakcia navrhovateľa.) Ja nehovorím o technickej spôsobilosti, ja hovorím o tom, že ak je niekto podľa § 69 oprávnený kontrolovať technický stav vozidla, tak dajte výnimku, pokiaľ sa to týka vozidiel J&T a hotovo. Veď však to hovorím. (Reakcia navrhovateľa.) Nie, hovorím veľmi dobre.
Pokračujem, ďalej je tam ustanovenie § 72, že policajt je oprávnený zobrať ten techničák, čo sa teda toľkokrát deje. Znova navrhujem, pán minister: Doplňte tam, že to neplatí pre vozidlá J&T.
Paragraf 112 hovorí, že ministerstvo dopravy posiela polícii pri udelení typového schválenia vozidla údaje. To je presne to, čo ja namietam. Viete, prostriedok verejnej hromadnej dopravy nie je bránička na maštali, ktorú keď vám ju kravička ohne, tak si ju večer dozvarujete, poniektorí aj sami. Bolek Polívka bez prilby dokonca to urobí. Prosím vás, to je prostriedok verejnej hromadnej prepravy, vozí ľudí. Čiže musí prejsť niečím. To nemôžete dozvarovať večer, to znamená, musí to mať nejakú certifikáciu, musí to mať nejaký prototyp, musí to mať nejakú typovú skúšku, vidíte, tu som sa dočítal, musí to ministerstvo dopravy mať, musí to poslať vám, aby sme vedeli, čo nám po tých cestách jazdí a vozí ľudí. Znova navrhujem, nech to neplatí pre J&T.
Potom je tam § 137, ja sa teda pokúšam, však ma prípadne opravte, o tie zákony, aby obsiahli skutočnosti. Paragraf 137 hovorí o zodpovednosti za porušenie povinnosti podľa tohto zákona (ods. 2 písm. n) vedenie vozidla, ktoré nebolo schválené na prevádzku cestnej premávky). To bude mimoriadne zaujímavé, pokiaľ sa to bude riešiť, pokiaľ sa to bude šetriť, či tie autobusy mohli jazdiť, či sa mohli večer dozvarovať do nosných konštrukcií, či sa mohla točňa, to je to, čo keď má 18 metrov, v strede to má točňu, ktorá praskala, na kolene zvárať, v dielni zvárať. Na to treba nejakú dokumentáciu, to nemôžete urobiť tak, že idete to tam dozvarovať, to nie je bránička. To sa opakujem. Tak to bude možno v tom šetrení zaujímavé zistiť.
A budem končiť, vážení, však hovorím, robím, pomáham vám, však koniec koncov to schválite vy, hej?
Paragraf 140 Výnimky. To milujú slabé štáty, ktoré dokážu ovládnuť niektorí ľudia. Tak oni milujú výnimky. To je úplne radosť. Tam by bolo potrebné teda povedať, že niekto môže všetko. A tam je uvedené, udeliť ich možno v mimoriadnych a odôvodnených prípadoch. No a sa tuná zastavím a potom skončím. Dobre? Výnimka môže teda aj na tú cestnú premávku, aj na niektoré tie ustanovenia byť v odôvodnených prípadoch, tak tam si dajte, pre J&T v hocijakých prípadoch, za predpokladu, že sa tým neohrozí bezpečnosť cestnej premávky. Viete, toto tým chcem povedať. Čiže možno autobusy z J&T môžu zvárať večer. Ja neviem, čo všetko môžu robiť. Môžu jazdiť na euro, jednotkový motor, ja neviem, čo všetko môžu robiť, aby chlapcom to vyšlo. To je úplne v poriadku, keď teda máte ten pocit, ale nedovoľuje vám ten zákon obísť predpoklad, že sa tým neohrozí bezpečnosť cestnej premávky. A toto bude možno zlomový bod, či sa aj do toho pustíte alebo nie, či prípadne pre potreby niekoho vyradíte túto dosť, by som povedal, silnú podmienku, že niekto môže všetko, aj keby sa tým ohrozila bezpečnosť cestnej premávky, lebo, a tým končím, dochádza v súčasnej dobe ku konaniu, kde sa ohrozuje bezpečnosť cestnej premávky ľudí, ktorí cestujú prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, prípadne pánov poslancov k tomu vyzvem. Viete, to je tak mŕtva vec, o ktorej sa nepíše, nehovorí, ja ťažkú robotu robím, že do megafónu na Zochovej to hlásim ľuďom, lebo ja cítim takú povinnosť vnútornú tých ľudí informovať o tom, že sú vystavení riziku. Tak ich chodím informovať. Prípadne, keď dneska skončím, idem tiež, môžete sa pridať, prípadne na Zochovu. Naozaj je potrebné, aby ľudia vedeli, že ich niekto vystavil tomu riziku, tak vás poprosím, prípadne ak by niekto chcel, tak sa pridajte, aby sme ľudom povedali, že sú tu ľudia, existujú tu ľudia, ktorí boli schopní pre potreby niekoho ich vydať do rizika. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť k predkladanému návrhu zákona niekoľko poznámok, mimoriadne oceňujem, že tu je. Aj poviem pravdu. To celkom zapadá do aktuálnych situácií, ktoré sa nám zjavili aj na cestách. Takže možno to tak malo byť. Možno je to znamenie.
Najskôr mi dovoľte uviesť teda, že oceňujem v tomto návrhu, že sa niečo zlepší. Teda uvidíme aj v aplikačnej praxi, nakoľko to bude. Dúfam, že to nebude stáť miliardy, ale tak primerane. A oceňujem aj to, čo pán minister spomínal. Len priznám sa, že na pol ucha som počúval, lebo som si robil prípravu, že sa podarilo, čo sa podarilo. Každý ľudský život má obrovskú cenu. Čiže ak sa nejakými opatreniami to podarilo, tak vám gratulujem. Naozaj to treba oceniť. A moje predkladané v tomto prípade nie návrhy, lebo v prvom čítaní ich nemôžem dať, ale podnety by vás mali inšpirovať, aby sme do druhého čítania vyladili naozaj tento zákon tak, aby sekundárne pomohol ešte zlepšiť to, čo sa vám darí.
Upozorním na § 40, ktorý hovorí o vozidlách so zvláštnymi výstražnými zvukovými znameniami, myslím si, že v novele sa o tom nerozpráva. Žiaľ, musím povedať, pán minister, u nás na výbore vaši vás tak chránia, že nedovolili ani, aby prešla úplne nevinná správa, kto vlastne môže mať výnimku na používanie týchto výstražných znamení. Vieme už o Majského synovi. A vieme o nejakom pánovi. Tak možno ja verím, že verejnosť by zaujímalo, kto vlastne a prečo to môže používať. Ja som si to pozrel, naozaj teda, uvediem to k tej problematike. Samozrejme, logicky ich môžu používať policajti, hasiči, zdravotníci. Nikto to ani náznakom nespochybňuje. Mierne mi tam vadia niektorí iní, pri prevoze predsedu, ale dobre. Ale pozná tento § odsek 3, pán minister, aj vy, ministerstvo vnútra to udeľuje v osobitných prípadoch, citujem, najmä ak je potrebné na ochranu života, zdravia alebo majetku vydať povolenie pre iné osoby, asi aj pre Majského syna. Ja si dovolím navrhnúť, teda keď neprešla tá správa, aby verejnosť vedela, kto vlastne si potrebuje chrániť majetok, zdravie. Aj ja si to potrebujem chrániť. Koniec koncov týka sa to každého. Však kto by si nechcel chrániť zdravie a majetok? Viete, tak to by ste mohli dať asi každému. Tak keď teda tá správa neprešla, môžete byť teraz za veľkého a povedať, že to dáte bez toho, že to výbor chce. To by som, ináč, mimochodom, mimoriadne ocenil, že by ste takýto nejaký listing ľuďom dali. V opačnom prípade by som navrhoval, či by ste nezvážili, aby sa to nezneužívalo, ustanoviť to tam od nejakého majetku. Viete, ak Majského syn si potrebuje chrániť majetok a na to potrebuje mať modré svetlo, potom si aj niekto iný spomenie, však sa bohatne rýchlo v tejto krajine, keď to vedia, viete, aby sa dalo jazdiť po tých cestách, lebo môže sa nám stať, že budeme jazdiť po cestách a zrazu toľko majákov tam bude, že budete mať pocit, že je vojna. Čiže aby sa nestalo, že tá cestná premávka zostane neprehľadná, tak navrhujem, aby ste do toho ustanovenia dali nejaký limit. Keď teda si potrebuje niekto chrániť majetok a vybaví si u vás to povolenie, tak to stanovte ja neviem nad 30 miliónov eur, viete kvôli prehľadnosti. To je prvý podnet. Podľa mňa vzhľadom na okolnosti, ktoré sú v tejto krajine, môže vyznieť absurdne, ale má opodstatnenie.
Pán minister, a teraz k druhému okruhu, čím chcem pomôcť, aby sa veci aspoň minimálne nazvali pravým menom. Tento paragraf sa týka aj toho, že teda čo kde ako môže jazdiť a či to môže jazdiť a keď to jazdí, kto to môže povedať, aby to nejazdilo. Je to veľmi dobrý zákon pre aktuálne informácie, ktoré sú. By ste neverili, ja som sa venoval jednej téme. A ono to je aj jeden zo smrteľných hriechov, pažravosť alebo chamtivosť. Na trolejbusoch sú reklamy na SMS, kredit. To sú úžerníci par excellence. A oni to lepia ľuďom na tie trolejbusy. Tomu sa hovorí dokonalý biznis, takže dobre. Ja som to namietal, samozrejme, nič sa nedeje, reklamy sú tam stále. Ale by ste neverili, že prišla za mnou pomaly delegácia z Dopravného podniku mesta Bratislavy. A hovorili mi, čo sa tam deje. Okrem iného mi spomenuli, ako po večeroch, po nociach zvárajú konštrukcie nových autobusov. A ja sa ich pýtam: To nemyslíte vážne? Odpoveď bola, áno, však to zvárajú už dlho, však to jazdí, večer to odstavia, dozvarujú nejaké pomocné konštrukcie a ráno to ide znova. No tak my sme teda vykonali nejaké úkony, teda ja som vyzval aj políciu s tým, že ja mám podozrenie, že dochádza k páchaniu trestného činu všeobecného ohrozenia, niekto tomu vystavuje tých cestujúcich, ale aj iných účastníkov cestnej premávky. Polícia teda nevykonala, o čom ja som si myslel na tú chvíľu, že by bolo záhodno, to znamená zaistiť ten autobus, ktorý bol pripravený na dozvarovanie. Tam určite existoval nejaký zápis o tom, že ho treba stiahnuť, čo sa ide na ňom vykonávať. To sa nevykonalo. Podľa mňa to bol jedinečný neopakovateľný úkon. Ale to nevadí. Existuje trestné oznámenie, nepodal som ho ja, ale bol som pri tom, o týchto skutočnostiach, že existuje podozrenie zo všeobecného ohrozenia účastníkov cestnej premávky. No čo chcem tým povedať? Ja viem, že v tejto krajine sú možnosti pre niekoho neobmedzené. Stojí na zváženie, či je to až tak, že svojou bezbrehou mocou môže niekto ohroziť tisíce ľudí, ktoré chodia tým autobusom do Petržalky. Moja dcéra začína teraz študovať na jednom gymnáziu. A myslím, že bude chodiť aj tým. Ale to sú tisíce ľudí, ktorí chodia tým autobusom. Niekto ich vídal, lebo o tom vedel dopravný podnik, vedenie mesta. Včera som pána Počiatka interpeloval, neboli ste tu, to máte ešte aj v interpelácii, či vedelo alebo nevedelo ministerstvo dopravy o týchto skutočnostiach. No takže ja budem mimoriadne zvedavý teda, samozrejme, ako to bude pokračovať, ale pre potreby tohto zákona ja si dovolím dať návrh. A poznáme § 69. Sú to všeobecné oprávnenia. A odsek 1 písm. g) hovorí, že je oprávnenie kontrolovať technickú spôsobilosť vozidla. A pri tejto príležitosti chcem povedať, pomaly slávobrány stavali pre vášho kandidáta na župana, ak povolil traktorom, že môžu jazdiť. Prečo ste im to vôbec zakázali? Alebo kto im to vlastne zakázal? Ale čo chcem povedať? Zakázať a potom povoliť a to povolenie ohlásiť je tiež jedna z možností. Ale, pán minister, čo chcem povedať? Koľko chudákov, ktorí vytiahnu, iba keď idú na dušičky svoju škodovku, buzeruje vládna moc, ale hovorme, oprávnene STK-čkami a neviem čím. Chudáci sú to, viete, raz za rok idú na hroby alebo potom na Vianoce a na Veľkú noc ešte, ale idú. Tam taxikári pomaly každý rok majú chodiť, po piatich rokoch si majú meniť autá len kvôli tomu, aby to niekto ovládol. Dobre, ale s autobusmi, ktoré vyrába J&T, nemusia nič také robiť? Viete, normálne povedzte ľuďom, vážení, vy musíte, ale pokiaľ sa dohodnete s J&T alebo s niekým, čo to vyrába, tak nemusíte to robiť. No a to, si myslím, teda by ste mali dať do toho ustanovenia ako nový bod, že tieto všeobecné oprávnenia sa netýkajú vozidiel, ktoré patria do portfólia firmy J&T. Ja viem znova, že to znie možno čiastočne absurdne, ale to je úplne... (Reakcia navrhovateľa.) Ale to je zákon o cestnej premávke. Pán kolega, prosím vás... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
... takto, či sa vyjadrujete skutočne k predkladanej novele, pán poslanec. (Reakcia navrhovateľa.) Prosím bez diskusie.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Doplňte tam to ustanovenie.

Pardon, ja som prepočul. Čo ste hovorili? (Smiech a reakcie z pléna.) Aha, ďakujem veľmi pekne. Oceňujem, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
85.
Pán poslanec, jeden múdry na Slovensku človek povedal, že verejne by sa mala interpretovať múdrosť a nie...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
86.
Pán predseda, viete čo, nevadí. Ja mám strednú poľnohospodársku, vysokú som nedokončil, ja sa na nič nehrám. Ja som, nie, ja sa na nič nehrám, čestné slovo. Nie, ja som, kľudne, kľudne sa tu všetci ukážte, akí ste inžinieri.... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
87.
Pán poslanec, máte slovo v interpeláciách, interpelujte.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
88.
Z Trenčína, neviem skade. (Smiech v sále.) Prosím vás pekne, nechajte ma tu už dohovoriť. Takže pokračujem v interpeláciách na pána ministra vnútra, pána Roberta Kaliňáka. A druhá interpelácia je o tom, že, žiaľ, ani v správe, ani vo výbore mi neprešiel návrh uznesenia, aby minister vnútra predložil správu o tom, či v konaní niektorých nebankových spoločností nedochádza k páchaniu trestného činu úžery. Identický návrh, žiaľ, musím prestať, prepáčte. (Odmlčanie sa rečníka. Ruch v sále.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
89.
Pán poslanec, v rokováku je napísané, že poslanec pri vystúpení voľne formuluje, opierajúc sa o písomné poznámky, je pravda, že mlčanie sme zatiaľ ako formu vystúpenia nezažili, ale, samozrejme, vy ste inovátor, ktorý vnáša do tohto ponurého parlamentného života veľa nového. Takže dozvieme sa niečo alebo nie?

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
90.
Mám odpovedať, pán predseda? Lebo na takú hlúposť sa nedá odpovedať, prepáčte. (Ruch v sále. Rečník sa odmlčal na vyše 9 minút, v priebehu ktorých opustil priestor pri rečníckom pulte.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
91.
Pán poslanec Hlina, ukončili ste interpeláciu? No tak, nech sa páči, mlčte ďalej. Ste opustili priestor. (Smiech v sále.)

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
92.
(Príchod ministra vnútra do rokovacej sály. Potlesk.) Môžem pokračovať. Veľmi rád by som, pán minister, pokračoval v interpeláciách, pokiaľ prestaneme hrať... (Odchod ministra vnútra z rokovacej sály a odmlčanie sa rečníka.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
93.
Pán poslanec, pokračujte, pán minister vás počuje. (Reakcia z pléna.) Ale je prítomný. Kde máte napísané v rokovacom poriadku, že má sedieť tuto na svojom mieste? (Ruch v sále.) Na interpeláciách je prítomný. (Reakcie z pléna.) Je zastúpenie vlády. (Reakcie z pléna.) Nerobíme si srandu. (Ruch v sále, mlčanie rečníka.) Pán poslanec, skončili ste?

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
94.
Mlčím. (Rečník sa opäť odmlčal na vyše 5 minút. Ruch v sále.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
95.
Pán poslanec Hlina, ďakujem za interpeláciu. Pán poslanec Lipšic, ďalší do rozpravy. Ešte ste neskončili?

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
96.
Nie. (Rečník sa opäť odmlčal na vyše 8 minút.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
97.
Aha. Páni ministri, dajte pokoj rečníkovi pri interpeláciách!

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
98.
(Mlčanie rečníka trvajúce vyše 23 minút, po ktorom nasledovala jeho reakcia na rozhovor predsedajúceho s ministom vnútra.)
Pán predseda, mám to chápať, môžem pokračovať alebo dohadujete stratégiu, aby som...  (Reakcia predsedajúceho: „Ste slobodný občan v slobodnej krajine, robte si, čo chcete.“)
Ďakujem, lebo o siedmej je premiéra filmu Steva Jobsa, chcem to vidieť, takže ďakujem veľmi pekne, že pán minister prišiel. (Odchod ministra vnútra z rokovacej sály, odmlčanie sa rečníka na vyše 40 minút.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
99.
Vážené pani poslankyne, ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Hlina, za vašu interpeláciu. Nezabudnite ju odovzdať v písomnej podobe, tak ako hovorí zákon o rokovacom poriadku. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Prerušujem rokovanie programu 23. schôdze.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s rečníkom.) Budeme zajtra pokračovať...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
100.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim.) Ale, prepáčte, pán predseda, ale ja som neskončil moju interpeláciu...

Paška, Pavol, predseda NR SR
101.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s rečníkom.) ... budeme pokračovať zajtra v prerušenej rozprave o zákone o sociálnom poistení. Poprosím tých, ktorí sú prihlásení do rozpravy, aby sa na to pripravili.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
102.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim.) Ja len uvediem kvôli zápisu, že ja som neinterpeloval, nakoľko som nemal koho, a zajtra budem pokračovať v interpelácii.

Paška, Pavol, predseda NR SR
103.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s rečníkom.) Ďakujem vám veľmi pekne. Želám vám pekný večer. Ešte raz, pán poslanec, nezabudnite odovzdať v písomnej podobe. Vy ste človek, čo ctí zákon...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
104.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim.) Môžte sa spoľahnúť, ja si budem ctiť zákon, ja sa v rozprave, rozpravu som neukončil. Vy ste ukončili schôdzu...

Paška, Pavol, predseda NR SR
105.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s rečníkom.) ... v písomnej podobe vašu interpeláciu, aby vám pán minister mohol odpovedať.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
106.
(Nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim.) ... teraz dnešnú schôdzu ste ukončili. Ja zajtra v interpeláciách pokračujem.