Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia; pani predsedajúca, dovolím si vás poprosiť, aby ste ma neprerušovali, venujem sa môjmu predloženému zákonu. Aj z povedaného len zrekapitulujem pre istotu, lebo je to dôležité a v tej spomenutej rozprávke, to som nespomenul, naozaj šla rozprávka v nedeľu večer. Predstavte si, čo nedeľa znamená v niektorých rodinách. Nedeľa je boží deň. Nedeľa je naozaj nedeľou a mala by zostať nedeľou a my si ctíme ako rodina nedeľu a boli sme úplne v pohode. Moje deti pozerali kreslenú rozprávku, ani som netušil, že im hrozí nejaké riziko, a potom zrazu to prehlušilo reklamou na vodku neviem koľkokrát destilovanú. A to ma naprudilo, to ma naozaj naprudilo, že kde to žijeme, kde to vlastne žijeme a čo si tu vlastne kto ešte dovolí, mi takto pokaziť nedeľu. To je jedna vec, ale druhá vec, že takto ovplyvňovať moje deti, ktoré bezbranne v dobrej viere pozerali kreslenú rozprávku, disneyovku. Nezmierim sa s tým.
Vážení, SMER, ja budem hovoriť tak, aká je pravda, pravda je taká, že SMER vám tu predáva, v úvodzovkách, že ako ide robiť opony. Nejde robiť! Ja si dovolím tvrdiť, že možno aj s tým zámerom predložili ten zákon, aby nemuseli dostať pokuty. To, čo sa hovorí, že nebudú, že tie vysielania, predložený zákon ministrom Maďaričom spôsobí to, že tí vysielatelia nedostanú pokutu. To znamená, že už ani oni a ani koniec koncov ani doteraz nedostávali, ale nejaký ten Damoklov meč nad nimi visel. To, čo tu doniesol, som mu rozpitval a ešte sa tu naprudil, že to sa tomu nemám venovať v prvom čítaní. A v ktorom čítaní sa mám tomu venovať, keď sa hovorí o filozofii zákona? Viete, furt ma tu niekto poučuje. Tak povedzte mi v ktorom! Povedzte mi, v ktorom sa mám venovať? Keď filozofiou toho zákona, čo tu doniesol, bolo to, že síce tam dajú nejaké opony, ale zabudli na vykonateľné ustanovenia o pokutách. My nežijeme v božej krajine, žijeme na Slovensku. To tam zabudli dať. To znamená, nikto už nedostane pokutu.
A k tomuto návrhu, k nevinnému návrhu. Poviem vám príbeh taký, pána Landmessera. Možno poznáte, to bola aj fotka taká známa, veľmi populárna fotka, kde všetci hajlovali a jeden človek tam takto stojí. (Rečník si založil ruky.) A tá fotka sa zachovala. Tá fotka je inšpiratívna. Tá fotka je inšpiratívna. Musia byť ľudia, musia byť niekde ľudia, ktorí povedia tak. Musia. Napriek vášmu palcu, ktoré vám niekto vložil do sŕdc, keď to mám byť taký patetický. Musia byť. Toto je najľahší spôsob, ako si to vyskúšať na tomto nevinnom zákone, ktorý je úplne jasný. Tu nemáme o čom debatovať, tu ja som vôbec nemusel stratiť čas. To sme bez diskusie, bez rozpravy mohli, jak sa hovorí, že ľavou zadnou posunúť ďalej. Už prosím vás pekne, keď už si ten palec do srdca vložíte, tak mi ukážte aspoň jedného Landmessera u vás. Jedného jediného človeka, ktorý nepôjde jak social proof, jak stádo tu v tomto nevinnom zákone, že tu pani Laššáková ukáže palec a on pôjde. Ukážte mi aspoň jedného, aby som si vás mohol, niektorých z vás, si poviem, okej, má to zmysel. Skúste.
Landmesser sa volal a keď všetci hajlovali, tak on bol jediný, kto mal založené ruky. Doteraz si ho pamätáme. Tých, čo tam hajlovali, bohvie kde sú. A tohto si pamätáme.
A pani Laššáková, taký malý odkaz na vás. Ak pri tomto zákone ukážete palec dole, tak nevylučujem jednu vec, že vám, neviem, kde to vo Vlkanove alebo kde to bývate, že vám doveziem plný autobus ľudí, ktorí majú problém s alkoholom, ich deti majú problém s alkoholom. Nevylučujem to. Nechápte to v zlom. Ja hovorím o tom, aby sme si uvedomovali našu osobnú zodpovednosť za politiku. Osobnú zodpovednosť za politiku. Čiže nevylučujem to, že keď si to neprehodíte na nejakého iného bezkamenného a vy dáte ten palec dole pri tomto návrhu zákona, nevylučujem, že to urobím.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý upravuje znova niektoré skutočnosti, ktoré v skúške časom neobstáli. Neviem, ako to už mám ináč povedať, ale znova - vzhľadom na poznanie stavu a vecí - skôr budem hovoriť prípadne pre tých ľudí, ktorí to pozerajú, ako hovoriť pre ľudí, ktorí tu sedia a naháňajú svojho zajaca.
My sme vzdali boj, vzdali sme boj o to, že chceme ovplyvňovať - a teraz to veľmi opatrne formulujem -, že chceme ovplyvňovať niečo. Lebo tu znova niekto začne vykrikovať, ako keby ste ho privreli medzi dvere, že demokracia a sloboda názoru, viete, že chce ovplyvňovať, že to, čo sa ľuďom podsúva médiami a v akej forme. To je, tu pri tejto schôdzi bol pán minister Maďarič, ktorý doniesol znova milo sa tváriaci zákon, ktorý hovoril o druhej, tretej a neviem akej opone a nakoniec popŕhlený vstal, lebo som sa mu to pokúsil vysvetliť. A je to tak, že v zásade ten zákon hovorí síce o druhej a tretej opone, ale stráca to, čo robí zákon zákonom a, žiaľ, žijeme v takej krajine, zákon zákonom často robí jedno z posledných ustanovení a to sú pokuty a sankcie, hej. Takže to, čo bolo ohlásené, že ideme chrániť naše deti, aby nepozerali hlúposti, tak v zásade je o tom, že ideme chrániť televízie, aby keď pustia hlúposti, aby nedostali pokutu, to je zjednodušene, to je celý Maďaričov zákon, čo sem doniesol. A toto je tiež vec, ktorá, sme vzdali ten boj, vidíme dôsledky, vidíme v rodinách, u susedov, z počutia, vidíme dôsledky, vieme, že to je zle, ale vzdali sme ten boj, lebo keby sme náhodou začali bojovať, no tak nás nezahrajú. Viete, tu naozaj redaktor televízie, už som to neraz hovoril, zopakujem, redaktor televízie má vyššiu moc jak parlamentný výbor. A to je vizitkou slabého parlamentu, slabý parlament sa vyznačuje okrem iného aj v tom, že je tak submisívny, že tu proste takto to dopadne, hej, že z výboru nejde rešpekt, z parlamentu nejde rešpekt, tu všetci len za to, aby boli niekde, viete, mne to budú vyčítať, nič v zlom ako, ale nechcem sa tomu nejak hlbšie venovať. Koľko iných ľudí, čo by za to dalo, čo sú schopní pre to urobiť, aby sa niekde dostali a schopní sú aj prehltnúť taký balvan v krku, o ktorom vedia, že je to zlé, hej. No ale však politika nepustí, však potrebujem sa do tej telky dostať, aby ma zvolili. Takže naozaj ste vymenili, veľa z vás vymenilo to, že neštekáte, hej, neapelujete, nehovoríte, že to je zlé, za to, že máte ten zmier. Nuž ale potom aj hovorme o nejakej zodpovednosti, aj to je dôležité. Čo je zodpovedné akože, aby vás alebo vašich tuná pohlavárov pustili v telke, alebo je dôležité, aby, aby to nešlo tak zle, ako to ide zle? To nehovorím ja, to si nevymýšľam ja, však to prepotvrdzujú, už nehovorím, že Európsky parlament prijal k tomu uznesenie, Európska komisia sa tým zaoberala, vážne vedecké štúdie na to existujú a už keď naši neveria ani našim, už verte alebo neverte, aj naši sa tomu venovali.
To znamená, že vplyv, vplyv médií a vplyv reklamy na alkohol, že či má, alebo nemá devastujúci vplyv na mládež. Jak to mám ináč povedať, viete. Neveríte už nikomu a ničomu, veríte len vášmu signálu, ktorý tuná vydá imperátor, hej, hore, dole, to je celé. No potom vy choďte aj s tou vašou zodpovednosťou tam, kde sa potom všetci z toho budeme spovedať, niektorí nie, niektorí áno, že čo som ja urobil, alebo kde som ja bol vtedy, keď som to mohol zmeniť. Aby v zmysle zásady, možnože je hladomor v Sudáne, vás trápi menej, jak bolesť vlastného zubu, tak možno aj toto je pre vás taká vec, ktorá v zásade keď sa netýka vás, no tak čo už. A neprajem, nedajboh, neprajem nikomu, ja viem, čo to je za peklo, ja viem, čo to je za peklo, alkohol v rodine, ja viem, čo je to za peklo, viem. Neprajem nikomu a keď vieme, tí, čo vedia, a tí, čo to nezažili, tí to počuli, určite to počuli, lebo problém alkoholu, alkoholizmu na Slovensku to nie je, že tu my s tým nič nemáme. To sa len tvárime, že s tým nič nemáme, hej. Tak prečo tomu bežíte po hlave, alebo prečo, prečo sa tomu nepokúsite postaviť zákonnou možnosťou, nie, osvetou. Ja viem, že tu niektorí povedia, že osveta, no tak choďte robiť osvetu! Už keď tu nesedíte, podpisujete sa, že ste tu a nesedíte, tak aspoň osvetujte, budem sedieť ticho. Postavte sa na bedničku od piva niekde v Humennom a kričte, aspoň robte osvetu, koľko obetí kde kto priniesol, aby ste na niečo upozornili, ale veď ani osvetu nerobíte! Vy máte ďaleko silnejší nástroj v rukách, máte zákonnú možnosť to ovplyvniť.
Vážení občania, takže ak máte nejaký problém - a máte, určite máte -, alebo počuli ste o alkoholizme mladistvých, tak verte, že tu je riešenie. Ja nehovorím, že to je riešenie, ktoré je spásonosné a zo dňa na deň to, ale riešenie, ktoré už sa prepotvrdilo, prepotvrdilo, že to na to vplýva, čiže tu nie je rozpor v tom, že či reklama na alkohol má vplyv, alebo nemá vplyv, v tom nie je rozpor. Tu už len od vás sa čaká ten úkon a ten úkon znamená zahlasovať, že tá reklama sa posunie aspoň o tie dve hodiny. Ja viem, že sekundárne to znamená, že sa zníži príjem vo výnosoch za reklamu v nejakom, nejakom čísle, v nejakom vyjadrení. Ja viem, aj kolega pán Zajac to vie, my, čo veciam rozumieme, to vieme, hej. Len prosím vás pekne, položte na misku váh, jak to mám povedať, položte na misku váh, že či reklamné príjmy niekoho z reklamy na alkohol prevážia nejaký ten celospoločenský dosah, ktorý môže a má, lebo prepotvrdené to už dávno je, na spoločnosť, na mládež, na mladých ľudí. A vy sa tu do stredu postavte k tomu, k tej pomyselnej miske váh a hľadajte svoju zodpovednosť k tomu. A hľadajte ju v sebe, nie v prste pani Laššákovej, prosím vás, v sebe ju hľadajte! To je zmyslom poslaneckej práce, nie pani Laššáková, možno tomu nerozumie, možno, ja neviem, ja neviem, nie jej prst je, je, je vaším svedomím. Vaším svedomím je to, čo vy máte v hlave, ako to spracujete a ako sa k tomu postavíte, to je vaším svedomím, nie prst pani Laššákovej. Vy nemáte v srdciach prst pani Laššákovej, preboha! Tu môžeme hovoriť o nejakých politických veciach typu názorových o smerovaní. Vy údajne ste socialisti, čo vôbec nie ste, ale dobre, ale keď to tu prezentujete, tak môžete mať v tom ten rozpor. Ale toto je vec, ktorá nemá s politikou nič spoločné. Tá reklama pre alkohol začínala o desiatej preto, aby niekomu zvýšili sa zisky. To nie je v tom, že teda vy ponúkate, informujete verejnosť, hej, že viete, že niekto povie: právo na informácie. Ja viem, že tu kolegovia z liberálov by možno dali a la niečo, že práva na informácie alebo niečo, ja viem. Ale vy neplníte nejakú spoločenskú požiadavku, že pomáhate niekomu, vôbec nie, vy pomáhate tomu, že reklama na alkohol ide, že sú z toho príjmy, ale keby to tým skončilo, vážení, keby to tým skončilo, ale tým častokrát v tých rodinách tie brutálne problémy len nastávajú.
Myslím, že táto novela trvá, ja si to už nie celkom dobre pamätám, len poviem to ešte na konci, že v tomto som ja mimoriadne konzistentný, vzhľadom aj na moju osobnú skúsenosť s alkoholom v rodine, ktorú sme mali. Pred dvanástimi rokmi, myslím, to už bolo, že sa prijala táto novela, kde sa vlastne povolil. My sme vtedy demonštrovali symbolickým spôsobom, že sme tu na tieto schody dali črepiny a do tých črepín som dal bicykel mojej dcéry. Prosím vás, tá hysterická reakcia, je obdobná reakcia, čo vy tu idete dneska páchať, že znásilnite rokovací poriadok kvôli Martvoňovi. To bola vtedy obdobná úplne hysterická reakcia niekoho, že nás kvôli tým črepom a v tom bicykli a tam ešte bol nápis, že problémy v rodinách, nás zobrali jak posledných psov, pozatvárali nás, ja som bol, myslím, vtedy 14 hodín v tej CPZ-ke. Nakoniec nás obvinili z výtržníctva, toto, čo tu tiež chcete, ja viem, že to tu Džugašvili už chodí ako namosúrený tiger a rozmýšľa, ja viem, ja viem, že to takto chcete. Aj vtedy pred dvanástimi rokmi ma už obvinili z výtržníctva za to, že som do črepín položil detský bicykel a nesúhlasil so zákonom. Ja viem, aj teraz ma obviňte, obviňte, nevadí, nevadí, vážení! Za to mi to stojí, lebo budem konzistentný v tom, že dlhodobo tvrdím, že niečo je zlé, za tých 12 alebo koľko rokov je to už, odvtedy sa napáchalo škody dosť. Enormné množstvo škody sa napáchalo. Tak porozmýšľajte, či viete, že jak to zjednodušiť, že tu nehlasujete o HDP, tu nehlasujete, ja neviem, o pristúpení do Európskej únie, tu hlasujete o tom, že či niekto bude mať - a teraz nechcem tu budiť démonov nejakej závisti -, ale že či niekto bude mať vo výnosoch rádovo viac. Ale hlasujete o tom, že či niečo, čo je prepotvrdené, že škodí, upravíte a máte to v rukách. Už keď nerobíte osvetu, tak urobte aspoň zákonné, skúste pre tento zákon, tento naozaj neškodný zákon, ktorý by ste v zásade mali dať vy a všetci by sme ho tu mali dať, že teda, že to vidíme, rešpektujeme, tak skúste v ten daný moment nepozerať na ten palec pani Laššákovej.
Pán Daniš, áno, palec pani Laššákovej, prosím vás, čo vy ste za poslanca, čo vy ste tu za poslanca, čo ste to tu vy za poslanci, prosím vás. Napíšete sa tam v piatok jak takí úbožiaci do dochádzky, ani nos sem nevnoríte. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prosím vás pekne, vyjadrujte, predkladáte návrh zákona, poprosím vás, vyjadrujte sa k nemu, už tu počúvam dosť dlho o mojom palci a tak ďalej, ja si myslím...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ale, pani Laššáková, o vašom palci už hovorí aj Európa, však to je na hanbu celej slušnej Európy, čo vy tu stvárate, prosím vás! Tu ste si dali ľudí, ktorých máte zastať a ukazujete im tu palec, ako.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nejdem, nejdem ja s vami komunikovať, nech sa páči, tak predkladajte návrh zákona.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Tak nekomunikujte, nechajte ma dohovoriť.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale upozorňujem vás v zmysle rokovacieho poriadku.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Predkladám zákon, tak ma nechajte dohovoriť.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Držte sa rokovacieho poriadku. Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
No tak, prosím vás pekne, ešte čo, ešte ani zákon nebudem môcť predkladať, ešte to si upravte, rokovací poriadok. Hovorím o tom, o čom sa hovorí, prosím vás pekne. Apelujem na vašich poslancov, nech sa vám nepozerajú na palec, keď hovoria o nejakej takej veci, ako je predĺženie, posunutie reklamy na alkohol. Načo potrebujú váš palec v tejto veci? Načo? Načo, pán Daniš, potrebujete palec k tejto veci, mi povedzte načo?
Ďakujem.

Ja len krátko k vystúpeniu pána predrečníka. To bol ukážkový príklad, pán kolega, že presne, že tak to funguje, že naozaj je to také slovné spojenie, že ako sa to hovorí, ale ja používam expresívnejšie, ale že áno, predstavíte to, že teda kvôli bezpečnosti a neviem čo. Nič v zlom, pán kolega, to, že dneska je niekde nejaká zápcha, hrajú v každom rádiu, hrajú v notrufoch, ja neviem, ako sa to všetko ani volá, tie systémy. Avšak, samozrejme, na predstavenie toho pomaly o bohumilom zámere sa to hodí, hej, že teda prečo čipovať. Vy ste, pán kolega, povedali, že vy nemáte problém s čipom v autách a to je však úplne, viete, krása demokracie je v tom, že vy s tým nemáte problém. Ale sú ľudia, ktorí s tým majú problém, ale nerobme z nich, lebo to znova tak bude, že nerobme z nich kriminálnikov pomaly, hej, že čo on robí, lebo však on má problém, lebo ja neviem, lebo však ja nemám. Viete, to je presne tá zákernosť toho postupu.
Pán kolega, čaro demokracie a krása demokracie je v tom, že vy máte svoj názor a sú iní ľudia, ktorí majú iný názor. Ale pokiaľ vy nemáte problém s čipom v autách, tak si ho tam dajte, aj štyri, aj päť, aj nech vás fotia, nech robia všetko, čo uznáte za vhodné, ale nenúťte, lebo to je zmyslom, že nenúťte ľudí, ktorí s tým majú problém, aby si ho tam dávali, hej, v tom je čaro tej demokracie, hej. Lebo už teraz sú autá, ktoré majú čipy, sú, ale ten človek si kupuje, alebo chce auto, ktoré má čip, ktoré má, ja neviem čo, ale sú ľudia, ktorí ho nechcú, tak prosím vás pekne, pochopme čaro demokracie, pochopme čaro demokracie, ktoré je v tom, že sú ľudia, ktorí proste majú na to iný názor a keď majú na to iný názor, no tak v tom prípade teda ešte neznamená, že sú zlí, alebo tomu nerozumejú, alebo sú nemoderní, alebo ja neviem akí, hej. Tak im aspoň dovoľte hovoriť, že majú iný názor, a keď prelomíte aj ten ich názor, tak ho treba prelomiť v parlamente, tak ho treba prelomiť v parlamente ten názor, iný názor druhých ľudí zákonom, ale korektne to treba uviesť, čo v tomto prípade vôbec nebolo, hej. To znamená, nikto nikdy nepovedal, že chce dať čipy ľuďom do áut, to nepovedal nikto. Tak existuje aj tá možnosť, že to prelomíte, len to povedzte ľuďom, dobre, chceme vám dať čipy do áut, ktoré budú hovoriť, kde ste, koľko ste prešli. Však nech sem niekto príde, tu pán Počiatek nech sa postaví, nech to takto predstaví, máte väčšinu, schváľte to. Samozrejme, tí čo s tým majú problém, budú teda nahnevaní, alebo sa im to nebude páčiť, ale znova, čaro demokracie je v tom, že to musia rešpektovať. Len je to aj určitá politická korektnosť, ktorá tu nie je, nie je a ani neviete, čo to je, viete, že teda som korektný voči tým svojim občanom, že im to korektne poviem, že o čo ide. Takže to som chcel povedať.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý predkladám. Veľmi stručne sa pokúsim vysvetliť zmysel jeho predloženia. Stále budem v dobrej viere a budem si myslieť, že nedopatrením sa stalo to, že sme zle uchopili vyhlášku Európskej komisie, ktorá mala dobrú vôľu, lebo tam ju identifikujem v tej vyhláške Európskej komisie, o dobrej vôli v tom, že chce pomôcť účastníkom cestnej premávky, že v prípade nejakej nehody vytvorí ďalší systém, ktorý môže pomôcť, pomôcť rýchlejšie. V krátkosti len poviem, zjednoduším, to jediné má význam, však to má význam rozprávať tu ľuďom, lebo však ľudia, ľudí, som rád, že to zaujíma, tu to nezaujíma nikoho.
Európska komisia pripravila vyhlášku, ktorá hovorí o tom, že v zásade, zjednodušene, do áut by sa mal dostať pasívny čip, ktorý sa aktivuje pri nehode. Čo to v praxi znamená? To znamená, že je tam niekde nejaké zariadenie, ktoré nárazom, tak ako airbag, tak nárazom sa zaktivuje a vyšle taký emergency call niekde a proste tá pomoc je tam o niečo rýchlejšie. Takto to myslela Európska únia a v zásade môžme povedať, však prečo nie, keď to môže pomôcť. Samozrejme, rozpútala sa aj vášnivá debata v slušných krajinách, kde si demokraciu ctia, že či čipovanie áut, či má, alebo nemá ešte nejaký iný rozmer. Táto diskusia koniec koncov ešte prebieha, kdežto tu, v krajine, v ktorej sme schopní uzákoniť právo prvej noci, tak tu žiadna diskusia neprebiehala. Tu sa len povedalo; presne tak, jak to funguje, proste keď tu prídete pred túto ctenú poslaneckú snemovňu a poviete, že je to vyhláška Európskej komisie, tak sa už nikto nič nepýta. Však Európska komisia.
Naši pohlavári, zdá sa, že si to všimli - túto skutočnosť - a mimoriadne aktívne, ale aj zákerne s ňou pracujú. To znamená, svojim poslancom, ktorí častokrát naháňajú svojho zajaca, len povedia, o čom je ten zákon, o to sa nestaraj, to je európska vyhláška, a poslanci sa už nestarajú, ďalej naháňajú svojho zajaca. A presne o tom to je, že je to taká bariéra, to znamená, sekundárne sa hovorí, už sa nepýtaj, lebo však Európska komisia. Nuž, vážení poslanci, keby ste chceli vedieť, že čo chcela Európska komisia, toto chcela Európska komisia. A ako to dopadlo u nás?
No zase tak, ako to býva veľmi dobrým zvykom. To znamená, je to vytunované do ad absurdna a je to pripravené na to, aby si niekto, to, čo teda už je preddohodnuté, aby zákonné predpoklady tam aj boli na to a to servírovanie verejnosti bolo v etapách. Nuž tak do tohto zákona o IDS-ku sa pretavilo ustanovenie bodu b, ktoré hovorí, že bude merať počet prejazdených kilometrov. Vážení kolegovia, pomôžte mi, teda občania, tu sa nebudem pýtať nikoho, pomôžte mi teda, aký zmysel má pre to, čo chcela Európska komisia - to znamená pomôcť ľuďom v núdzi -, aký význam má merať prejazdené kilometre v tom danom aute prostredníctvom aktívneho čipu.
Ja netvrdím, že som nejaký v tom odborník, ale laický pohľad mi na to hovorí, že počet prejazdených kilometrov má zmysel merať z pohľadu nejakého štatistického? Ale to je potom lepšie ísť cez brány, hej, alebo tých brigádnikov, čo vidíte, že oni pozerajú, že koľko teda tých áut prejde. Môžme hovoriť o vyťaženosti, ale hovorím, to sa robí ináč. No potom, keď už vyradíme aj toto, túto, štatistický dôvod, tak potom už zostáva jediný. A to chcem zase, znova obrátiť sa na občanov, občanov upozorniť, že to presne sa na vás chystá. Že tak jak platia mýto nákladné autá, tak za chvíľku tuná dôjdu skvostní demokrati so stalinovským pozadím a povedia, že, že aj osobné autá. Presne tak to dopadne, vážení! Presne tak to dopadne a vy budete kukať, ako, ako sa hovorí, ako teliatko na novú bránu a budete sa čudovať, ako je to možné. No je to možné. V tejto krajine je to možné a keby ste náhodou niekde zahlesli nejakým hláskom, že sa vám to nepáči, tak dostanete vrátenú loptičku: Ale však nehnevajte sa, ale zákonom o IDS, ktorý ste schválili vtedy a vtedy, ste už to, zákonný predpoklad na to vytvorili. Čiže z vás poslancov SMER-u; teraz sa obraciam na vás; urobia to, čo teda z vás častokrát robia, hej, že čo chcete, však ste to schválili.
No, takže to je celé, tak to nejakým spôsobom pre, ako sa to dotkne občanov. Občanov sa to dotkne tak, že budú platiť mýto a dokonca vám to ešte títo géniovia marketingu odprezentujú, že to bude spravodlivé, lebo bude spravodlivé, že platíte iba toľko, čo prejazdíte. Ja viem, že to tu aj niekoho zaujme, niekto povie, áno, to je správne, dokonca tu budú k tomu vystupovať a nejaké. Nuž, nech sa páči. Nech sa páči, keď chcete, nech sa páči, ja sa prispôsobím. Len hovorím, slušné krajiny, kde si ctia demokraciu, kde si ctia aj históriu, kde si ctia aj ľudské práva, prebieha vášnivá debata o možnosti akéhokoľvek monitorovania. A ja len námatkovo spomeniem: Angličania proste neakceptovali v akejkoľvek podobe tento čip, hej. Čiže ani v tej pasívnej, práve kvôli týmto rozmerom, nuž ale sú také krajiny, ktoré proste ten, stádovitosť je tu možno pomaly. Ľutujem, že to musím povedať, no musím to povedať, no tak jak mám povedať, no tak je, no tak je to, tak ako to je, tak máme to v zákone, máme to predpripravené, to mýto bude, to mýto budú robiť tí istí, čo robia pre nákladné, to mýto bude, samozrejme, vysoké a potom sa niekto objaví a povie, že ho o tri percentá zníži. A to, že ho o tri percentá zníži, mu urobí desať percent vo voľbách.
A proste tie metódy manipulácie budeme ich krásne svedkom, ale pre nás stojí trošku, aj zvykneme rozmýšľať, si povieme, že, že prečo. Prečo zrovna tu máme platiť mýto na osobné autá, keď, keď slušná Európa týmto smerom, ak sa mýlim, ma opravte, ale slušná Európa týmto smerom vôbec neplánuje ísť. A názory, ktoré by hovorili, že chce niekto vsadiť do auta aktívny čip, ktorý ho bude monitorovať, nie dobrovoľne, však oni sú aj teraz, že ich tam máte, to je v poriadku, ale povinne, tak sú na smiech. No ale tuná nie, však tuná nonšalantne sa vám to predstaví ako vyhláška Európskej komisie a vy úplne s nadšením pomaly teda prijímate.
Takže, vážení občania, čo chcem návrhom týchto zákonov, návrhom tohto zákona som to chcel upraviť. Keď, skončím tým, čím som začal, že, že teda to nebol zámer; a budem zmierlivý; ale že to bola len taká chybička krásy, se vloudila, a nedopatrenie, no tak chcem to napraviť. To znamená, to nešťastné ustanovenie, bod b, ktoré hovorí, že bude sa merať tá vzdialenosť, sa vypustí. Ak by bol parlament parlamentom, čo v našom prípade neplatí, tak by sa otvorila nejaká diskusia na tú tému, by sme tu bojovali argumentmi. Tuná sa, znova sa obraciam na vás, vážení občania, tuná sa nič nebude diať. Tuná je už vsjo jasno, začem bukvy. Viete, to je už všetko vybavené, dohodnuté, tak ja len robím to, čo môžem, hej. Tie možnosti sú obmedzené, nepreceňujem sa. Bol som tu, stál som tu; jak Luther povedal, stojím tu, nemôžem ináč; a upozorňujem na to, čo sa na vás chystá.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti uviedol v poradí tretí návrh, k nemu povedať v zásade, pre koho toto je tiež dôležité. Ak my sa musíme aj dopracovať k tomu, ak ľudia nechcú, aby ich ovplyvňovala politika silne, tak by sa mali o ňu začať zaujímať. Takže možno to budú aj niektorí pozerať, tak je to možno aj pre nich. Tak sme tesne pred ukončením rokovacieho dňa parlamentu v piatok. O tom, ako prebiehal, som informoval, k tomu sa vracať nebudem. Prípadne ak by ste v nedeľu nemali čo robiť, tak si vás dovolím pozvať, teda nie ja, lebo ja to neorganizujem, ja sa toho len zúčastním, na Pochod za život v Košiciach.
A ešte chcem povedať jednu vec, ono to súvisí s predkladaným zákonom, kde sú možnosti alebo aké možnosti tej politickej angažovanosti vo využití toho, čo sa dá, keď to takto zjednodušene poviem. A na to chcem teda tiež upriamiť pozornosť. My sme tu viedli fakt fatálny, fakt hrozný boj, keď sa to na konci pokazilo, o to, čo sa ide udiať s SPP. Ale nepomáha tu nič. Ale ešte to nie je úplne tak, že sa to nedá zvrátiť. Preto v stredu budú občianske interpelácie pred Úradom vlády o SPP. Takže keby náhodou niekto mal záujem z občanov a, samozrejme, aj z poslancov, tak vrúcne a vrelo pozývam na občianske interpelácie pred Úrad vlády v stredu o 16.00 hodine. Tieto konkrétne budú o SPP. A v prípade, že občania vyjadria o ne nejaký záujem, tak nevylučujem, že to budeme opakovať, dajme tomu, každú prvú stredu v mesiaci, kde ľudia budú môcť predniesť svoje interpelácie. A ja za seba im sľúbim, že tie, ktoré budú mať zmysel, prednesiem následne tomu predstaviteľovi vlády, ktorého nám sem pán predseda pošle. To je politická práca, to súvisí s činnosťou politických strán, to súvisí s tým, že štát platí politické strany, aby vyvíjali činnosť, a to si treba povedať, v prospech občana. To jedným dychom dodávam, lebo niekedy mám pocit, že sa to zabudne dodať.
Čiže naozaj politické strany by mali pracovať v prospech občana, a ja to ešte doplním, a spôsobom, aby bola zabezpečená udržateľnosť, to znamená, aby sa tu dalo žiť, nielen teraz, ale aj o dva roky alebo dovtedy, pokiaľ bude premiér vedieť garantovať cenu plynu, teda po budúci rok ale aj dlhšie. Tak by sme mali pracovať. Mali by sme byť tak veľkí, tak otvorení, že sme schopní vidieť ďalej, do svojej záhradky a ďalej do zajtra. A štát nám na to prispieva, teda prispieva politickým stranám, ktoré uspeli v tom rozsahu, ako to definuje aj zákon. Čiže by sme mali tým peniazom vzdať aj takú úctu, na čo sú určené. Čiže by som bol rád, keby bolo aj takto s nimi nakladané, lebo pokiaľ tie peniaze sú určené na to, že máte nejakých piatich zúfalcov za počítačmi, ktorým dáte falošné nicky a reagujú tak, že špinia po niekom, tak verte alebo neverte, dá sa to nájsť. A ten NASA satelit vám na tú Gunduličku raz zasvieti a vás tam všetci za ucho vytiahneme aj s tými brigádnikmi za 30 eur. Čiže to sú naozaj veci, ktoré si treba povedať, štát kedy a na čo pripláca alebo čo chce vedieť o peniazoch, ktoré sú na činnosť strany, akým spôsobom sa používajú.
No a ten môj návrh hovorí o tom, že štát bol relatívne veľkorysý v nastaveniach. Ja si dovolím tvrdiť, za tých 600 miliónov, čo dostal SMER, ja by som vyhral voľby ešte aj v Maďarsku, nielen na Slovensku. Takže to sú naozaj obrovské peniaze, s ktorými sa dajú robiť divy. Takže to je vec, ku ktorej sa treba vrátiť. Naozaj treba sa k nej vrátiť a byť korektnými aj voči obyvateľom tejto krajiny, v tom zmysle, že keď si tu z tejto ambony alebo aj z iných miest hovoríme o tom, ako je to zlé, ako sa treba uskromniť, ako treba neviem čo, tak pripusťme, že aj v tomto by sme sa mali teda zúčastnil a byť solidárni. A to už nehovorím o tom, teda znova sa k tomu vrátim, na čo by tie prostriedky mali ísť, hej, pokiaľ sú prostriedky štátu určené na to, aby cez falošné nicky očierňovali niekoho, tak ja si myslím, že to takto štát, verím, nemyslel alebo že takto by sme my alebo ľudia, ktorí to sekundárne platia cez svoje dane, si to takto nepredstavovali. A takto to funguje, takže to môže byť pre druhé kolo.
Pre túto chvíľu by som chcel upozorniť na to, že by sme mali byť solidárni alebo by ste mali byť solidárni. A vtedy možno dôjdeme k takému lepšiemu pochopeniu a interakcii, ako sa to múdro hovorí, hej, medzi voličom, občanom a politikou aj takému tomu spravodlivejšiemu nastaveniu, že tí ľudia to uznajú nám, my uznáme viacej im, hej. Ale pokiaľ sa tu politické, financovanie politických strán javí ako vec, ktorá je imúnna, viete, že tu pomaly ja neviem všeličo môže byť, budú deti chodiť s bruchami ako v Sudáne, dôchodcovia sa budú hádzať šípkami a neviem z balkónov, ale politici budú ako vypasené bravy, hej, proste tu financovať nejakých zúfalcov falošnými nickami na Gunduličke, tak potom to nie je správne, hej, to uznajte. A na to chcem apelovať, že by sme mali byť korektní. A tento zákon to v tom vyjadrení tej účasti hovorí. V zásade je to pre túto chvíľu len kozmetika, lebo sme v polke volebného obdobia. To absolútne vyjadrenie vo finančnom parametri nie je také, že by nebolo za čo tých zúfalcov na Gunduličke platiť. Ešte stále im z toho zostane, pokiaľ vaša firemná kultúru to bude dovoľovať. Ale vyjadrite ten signál voči ľuďom, že si to uvedomujete, že sa žije ťažko. A naozaj sa v tejto krajine žije ťažko, ľuďom žije ťažko. Ja viem že sa žije ťažko, ja nežijem v slonovej veži. Verím, že aj niektorí z vás takisto na tom. Tu sú niektorí, ktorí tam žijú. Ale o nás, čo nežijeme v slonovej veži, vieme. A máte jedinečnú možnosť, ako vyjadriť tú spoluúčasť cez takúto svojím spôsobom trivialitu, ktorá neublíži, viete, ale pokiaľ nebudete spupní, spurní, arogantní. No tak, nech sa páči, hej. Ešte stále mi pán Paška nezakázal za týmto pultom to hovoriť. Už sa teda na to chystá. Ale kým to budem môcť hovoriť, tak to budem hovoriť, že treba, aby sme boli účastní s ľuďmi. Koniec koncov oni nás sem poslali. Takže o tom je tento zákon. A už to, ako zahlasujete, nechám na vás. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tento zákon tu už bol, je tu znova. Ja sa ospravedlňujem aj za tento môj maratón deviatich zákonov, na ďalšiu schôdzu ich budem mať dvanásť, kým ma nezastavíte mocensky, gottwaldovsko-čepičkovsko-džugašviliovsky, neviem, ako to inak povedať. Prepytujem, lebo ja to hovorím ako metódu. Je to metóda, ako budete konať. Takže ja som to už nie raz povedal, prečo si myslím, že to má význam. Vy ste nepovažovali za potrebné na to reagovať. Stále pracujete systémom arogancie a ignorancie. Tak kľudne ním pracujte. Takže dovtedy, kým to nezatrhnete, tak budem dávať zákony, preto, lebo si myslím, že sú dobré. A vy si možno myslíte, že sú zlé alebo dokonca ste o tom presvedčení, dokonca máte na to batohy logických argumentov, len mi ich nepoviete. Necháte sa ma tu trápiť. Viete, keby niekto za váš klub vystúpil a povedal, prosím vás pekne, toto, toto, toto, toto, a preto, nie, tak sa nebudem strápňovať na ďalšiu schôdzu a nebudem to predkladať. Nemáte pocit, že to tak je? Ale tým, že robíte, ako robíte, no tak je to tak. Ale hovorím, máte pocit, že ste to vyriešili, resp. vaše mozgové trusty zapli a našli úplne geniálne riešenie, aktív vôle. Viete, ináč, tiež neviem, či na to bude reč. To podľa mňa je právna aj ústavná záležitosť, vy máte nejaký prejav vôle a vy neumožníte ten prejav vôle niekomu stiahnuť. No ale dobre, však k tomu sa ešte dostaneme.
Tento zákon znova, je zrkadlom toho, kde žijeme, ako žijeme, že bol nejaký register a on bol verejný a už sa stal utajený. A ja pripúšťam a špeciálne som na toto upozorňoval v tomto zákone. Fakt ja neviem, kto je u vás odborník na dopravu. Je to pán Choma, mohol ma tu rozcupovať. A ja nevylučujem, že možno v tomto by sme našli niečo. Ja som sa stretol s ľuďmi z ministerstva, kde sme sa na tú tému bavili, že pokiaľ je nejaká vyhláška Európskej komisie o ochrane osobných údajov, tam je možno jedna hranica, ktorú môžeme cizelovať. Špeciálne vám teraz odhaľujem moje slabé miesto, ak ma chcete strápniť, tak na budúcu schôdzu sa pripravte a rozcupujte ma, že proste tento zákon je zlý. Tuná v tomto môžete mať slabé miesto, i keď ja po relatívne krátkom čase, čo sme si to nejako vysvetľovali, stále myslím, že to nie je tak. A to je to, že si to upraví tá národná legislatíva tak, ako chce. Samozrejme, ja viem, že niekomu by vyhovovalo spomenúť tu Európsku komisiu. Keď sem príde niekto, pán Počiatek, je tu, právo prvej noci, tu sa zo dvaja, zo traja začudujú, ale nakoniec zahlasujete, takže nie je to vždy tak. Zahlasovali ste za iné veci, ktoré boli vytunované, ale predstavené vám boli ako vyhláška Európskej komisie, na úrovni pomaly práva prvej noci. Ale nevylučujme, že s jedlom rastie chuť. A to je vždycky, to nepustí. S jedlom rastie chuť a naozaj časom tie veci, pokiaľ to nebudete mať chuť zastaviť, pokiaľ sa na to nebudete pýtať, tak budú rásť tým, že to bude už magickým zvolaním až takým čarodejníckym zaklínadlom Európskou komisiou. Tým pádom, neviem, ako sa to hovorí, ruky hore, hlavy dole, proste už sa nepýtajme. Je to tak.
No ak bol verejný, stal sa tajným. Stal sa tajným preto, lebo to začalo niekoho vyrušovať. Celá aj moja pohnútka toho, prečo som ten návrh dal, bola tým tajomnom opradená alebo tá zóna, ktorá vznikla, tie Benátky, ten pseudobarok podnikateľský v tom jarovskom jazere, znova, výrazom fakt toho, že kdesi tu žijeme. Proste naozaj tie vežičkové hausbóty, to je neklamným znakom toho. My sme, ako hovoríme, tiež neklamným znakom toho, že sme volení zástupcovia našich voličov a sme ich obrazom. Tak aj tie vežičkové hausbóty sú odrazom toho, v akej krajine žijeme. Takže to bolo len otázkou času, kedy tam taký vežičkový hausbót z nich bude. No a tam proste tam majú svoj svet. A boli by mimoriadne vyrušenými, keby sa niekto o ten ich svet zaujímal. Ten ich svet si vytvorili v tom priestore, ktorý je rezerváciou, ktorý má aj inú hodnotu ako tú, že tam môžem popíjať víno na terase, tak ich to teda vyrušuje. A potrebovali by to čo najviac zakryť. Tak použili vás, zákonodarný zbor, aby ste tomu pomohli. No a zmyslom tohto zákona je to teda vrátiť, nie niečo zmeniť, ale výslovne to vrátiť, kde to bolo. To znamená čisto teoreticky, ak by niekoho zaujímalo, kto má ten vežičkový hausbót, pričom nebol by to vyšetrovateľ Policajného zboru, tak by si to v tom registri pozrel, tak ako si dneska v registri môžete pozrieť to, kto vlastní nejakú trápnu pseudobarokovú na žltozeleno natretú vilu s vežičkami. No to si tiež môžete pozrieť. No tak to je celé. Čiže to je zjednodušene povedané. Tak sa čudujem, prečo to tak nejako vyrušuje a prečo s tým majú niektorí ľudia problém. Však keď niečo postavím, preberám za to zodpovednosť, ba dokonca by som mal k tomu hrdo prihlásiť. Čiže ten, kto si ten vežičkový hausbót tam postavil, tak sa možno hrdo k tomu prihlási, len mu to legislatíva teraz neumožňuje alebo mu upiera jeho práva prihlásiť sa k tomu skvostnému dielu, ktoré vystaval. A koniec koncov aj tuná niektorí vaši poslaneckí kolegovia tiež by sa možno radi hrdo prihlásili k tomu, že to tam majú. No čiže o tom je to.
Vážení kolegovia, je to o tom, že tento zákon nemá ašpiráciu meniť svet, nie je to svetový mier, nie je to Venezuela, nie je to nič hrozné, je to úplne vec, ktorá bola a platila, nič sa nedialo. No ale keď objavili Benátky v tom jazere, tak zrazu rýchlo sa naštartovali mechanizmy, ktoré to takýmto spôsobom uzavreli. Čiže celý ten zákon hovorí o tom, že by sa ten stav by mal vrátiť do obdobia, ako platil pred prijatím tej zmeny, že tento register je neverejný. Ďakujem veľmi pekne.

Už keď máme tento fight tak krátko, pardon, že nemôžete na mňa reagovať. Len presne my sa k tomu dopracúvame. To znamená, vy ste povedali, áno, za určitých okolností sa niekto podpíše a ide do svojej kancelárie pracovať, tak to môžeme brať a rešpektovať. Ja vám garantujem, že z tých mien, ktoré som čítal, je ich cca štyridsať, ktoré sú dole ako podpisy, poslancov, ktorí sú tu podpísaní, tak tu fyzicky v celom trakte, v celom katastrálnom území Bratislavského hradu sa nenachádzajú. Niektorí sa v nich nachádzajú až v katastrálnych územiach ich rodných obcí. Tak to je to. Rozumiete tomu. Aj to patrí do tej miery, o ktorej som hovoril. Ja nespochybňujem to, že sa tu niekto podpíše a ide sedieť do kancelárie. A to sa dá preukázať. Ja ten podnet na mandátový a imunitný výbor dám. Predpokladám, dúfam teda, že sa tým budú zaoberať a poslanci preukážu, buď teda že fyzicky boli teda v kancelárii, alebo že ich predseda pán Paška poveril vítaním niekoho. Alebo ja nevylučujem, že vylučovacou metódou z tých štyridsiatich prídeme na desiatich, ktorí budú tak úbohí, že sa tam napísali a vôbec tu neboli. Ja to nevylučujem. Ja budem dokonca tomu rád, lebo si poviem, nie je to až tak zlé. Len pokiaľ sa tých u ľudí, ktorí sú tu napísaní a fyzicky tu nie sú, preukáže, že skoro všetci sú tak úbohí, že to urobili, tak vtedy smutnejší budem aj ľudia môžu byť smutnejší. O tom to je, Martin, pán kolega.
A ešte som tam niečo k tomu chcel povedať, ale priznám sa, už mi to ušlo, ale asi to tak v zásade nemá až taký veľký význam. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Škoda, netušil som, že aj kolegovi Poliačikovi to treba vysvetliť ešte raz a pomaly, lebo ja som mal pocit, že je otvorenej mysle. Viete, my sme krajina, ktorá žije zo stereotypov. Mnohodetnosť je prejavom chudoby. Poslanec tu nemusí sedieť. A v týchto stereotypoch sa utápame. Prepotvrdzujeme si ich. A tá krajina vyzerá, tak ako vyzerá. Naozaj, pán kolega, nemuseli ste si dať tú prácu, to sem prísť povedať. Možno keby ste ma lepšie počúvali. A práve kvôli tomu si neodpustím jednu uštipačnú poznámku k tomu, ako ste vyrátali svojich členov klubu. To nie je preto, že tak chodíte na rokovania. To je preto, že dneska predkladáte návrhy zákonov. Za normálnych okolností by tu nebol z vášho klubu nikto alebo skoro nikto. Čiže to je presne to. Vážení, ak vás môžem poprosiť o určitú mieru korektnosti v tom, čo som hovoril, keď začnete krútiť a motať, že som hovoril, že tu máme sedieť, nehovoril som to. Ja len hovorím, že vyjadrujete určitú úctu aj svojou prítomnosťou. O miere rozprávajme. Ale vy nevyjadrujete úctu parlamentu svojou neprítomnosťou a úbohosťami typu, že podpíšete sa do prezenčky a idete preč. Toto je už len výraz toho, ako to padá dole, znižuje tú dôstojnosť toho. No nechcem to otočiť na mňa, že ja som tu pomaly za toho, čo to robí. A toto je podľa mňa rádovo silnejšie. O tom som ja hovoril. O tom som mal chuť hovoriť. Tak trošku ste ma prekvapili, pán kolega, že ste potrebovali prísť povedať, že poslanec tu nemusí sedieť. Viete, to som ja nikdy nepovedal z mojich úst, teda že poslanec musí tu sedieť. To som nikdy nepovedal a z mojich úst to nikdy ani nedostanete. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za podnety.
Vážení kolegovia, naozaj, skúsim to ešte raz a pomaly povedať, ja som na začiatku na to upozornil, kľudne môžete, Dušan, pán kolega, vystúpiť v rozprave a povedať sumár, čo sa týka opozície. Ale ja som hovoril o vás a tak som to uviedol. Vážení, parameter, miera alebo je niečo, čo sprevádza civilizáciu ako takú. A ja som hovoril o tom, nie o tom, Dušan. Však, nič v zlom, možno ja, ty a ešte zo traja, štyria kolegovia by sme sa mohli súperiť o to, kto má najlepšiu dochádzku. Dúfam, sa v tom zhodneme. Ale to nechcem ináč dokazovať. A možno by som to vedel urobiť. Tak by som tú tému obišiel. A nebudem ani nikomu vyčítať, že tu je to o niečo menej. Ale verte tomu, že budem vyčítať to, že niekto je schopný sa napísať do dochádzky a nebyť tu. No mi to príde proste úbohé, no tak na to som to hovoril. Je to proste dokonca megaúbohé, je to mimo akejkoľvek miery. Však o tom hovorím, tak tam sú niektorí, ktorí tu nie sú, ale aspoň sa tam nenapísali. Ale sú tam niektorí, nechcem sa ich dotknúť, možno z bývalého režimu im to zostalo, že sa niekde napísali. A proste je to také nízke, viete, nehodné nás, čo mne tu často vyčítate.
Však, pani Vitteková, váš právnický stav ja obchádzam zďaleka. Takže len mi to príde naozaj nehodné toho, že kde sme, že proste ideme sa pokútne zapísať, potom zmizneme. No to je proste také nízke. Viete, také nízke mi to príde. Tak nie som tu, viem, že tu nemusím byť podľa môjho presvedčenia a, by som povedal, môjho rozkladu rokovacieho poriadku, prepotvrdeného predsedom parlamentu, ale nie som tak nízky, že sa dôjdem podpísať. No však na toto som to chcel celé mať. No dneska to ten piatok vyšlo, naozaj 40 ľudí tu nie je.

Ja len chcem teda z formálneho hľadiska uviesť, keď mali ste chuť na mňa reagovať pri úvodnom slove, tak teraz môžete na mňa reagovať. Tak kvôli tomu som sa prihlásil. Ďakujem.