Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení občania, tak ešte raz vám skúsim spraviť rekapituláciu aj povedaného. A poviem, prečo to urobím. Avšak trošku si len postesknem, že neviem, prečo mi nebolo umožnené poďakovať sa tomu, že okruh osôb, ktoré vedia, že o čom hlasujú, sa rozširuje. O tom vedela doteraz pani Laššáková, odteraz, vyzerá to tak, spravodajcovia. Čiže poskytuje informáciu pre občanov, že lepší sa to, má to význam. To znamená, že zdá, že SMER bude nominovať spravodajcov, ktorí budú dávať signály. To znamená, okruh osôb sa rozširuje a raz možno budú vedieť aj niektorí poslanci, o čom hlasujú. Čiže to je drobný úspech, ja sa mu teším.
Budem rekapitulovať aj poviem, aj prečo je to potrebné. Tu je taká stranícka kultúra hrdinstva v strane SMER. Na príklade to poviem. Minister Kaliňák tu vystúpi, už s nemožnosťou reagovať, že som klamal. A ste zatlieskali, však. A potom mi povedal, že teda mal Majský tú značku. Ale to už nepovedal. Ale pre tú chvíľu ste zatlieskali. Nebol by som sa prihlásil, keby bol pán minister vystúpil, on vystúpi v záverečnom slove, na konci povie ja neviem čo. Takže ja to zrekapitulujem. Reálne a vecne budem rekapitulovať, aj po skúsenosti s vyjadrením pána Martináka, ktorý zase povedal, že som zavádzal. Tak si povieme teda, pre ľudí to má význam, prosím vás, či som zavádzal alebo som nezavádzal. Ja poviem fakty, pán kolega, dobre. Kvôli tomu teda cítim potrebu to zrekapitulovať. A už čo bude, to bude. Povedzte si, čo chcete. To je, ináč, signálom toho celého, že zákon o ochrane prírody predkladá pán minister, zdržím sa komentára, aký je to zákon, lebo pripúšťam, že ste sa mohli pomýliť. A tam, čo máte ten štáb hore, niekto vás uviedol do omylu. Ale verím, že teda nebudete ašpirovať na človeka, ktorý zmení raz krajiny, hej, a upravíte tie ustanovenia problematické. A spravodajcom je lesník, no, s názormi. Viete niekedy, ako povedať hlúposť, je lepšie nepovedať nič, pán spravodajca. Takže neviem, či tam nemáte aspoň niekoho jedného, kto by sa aspoň environmentálne tváril, hej. Tak ste si mohli nájsť aspoň niekoho takého, ale nie pána, ktorý to obhajuje a komunikuje takým spôsobom. To teda zrekapitulujem.
Prosím vás pekne, štyridsaťsedmička. Ja už sa nedotknem tých ostatných ustanovení, ktoré sú dôležité. Skončím pri tej štyridsaťsedmičke, pri ktorej mi bolo vyčítané, že som zavádzal. Vážení kolegovia, existuje štyridsaťsedmička v aktuálnom znení a bude existovať štyridsaťsedmička v novom znení. V aktuálnom znení hovorí, že do 40 centimetrov v prsnej výške je to bez povolenia, nové znenie štyridsaťsedmičky hovorí, že to rozdeľujete, splitujete to na dve, na zastavané územie obce a nezastavané územie obce, kde v nezastavanom území obce to je 80 centimetrov. To je nové znenie ods. 4 § 40. Pozrite si poriadne, pán Martinák, aby ste potom vedeli reagovať, dobre, nové znenie § 47 ods. 4. Plus tam ešte dopĺňate, že sa to nevzťahuje na dreviny v sadoch a v záhradách. Čiže toto je nóvum, ktoré zavádzate. To, čo ste vy tu splietali o nejakej náhradnej výsadbe, to je tá štyridsaťosmička, myslím, tej sa nedotýkate, zostáva. Čiže povedzme si, ak je nejaký platný stav, ktorý hovorí o niečom, ako-tak to funguje, má to svoje chyby a aj tak sa rúbe, hej. Ale vy ste doniesli niečo, čo ten stav upraví v tom, že sa to rozdelí, že v nezastavanom zvyšujete tú hrúbku. Ako to mám jednoduchšie vysvetliť? A na to už nepotrebujete nič. A zaráža ma aj to, že je tu ZMOS, to je druhá vláda. Ale proste bez kriku prichádza o určitý zdroj príjmov. Doteraz ja neviem síce bohviečo nenosili, ale aspoň niečo vám doniesli na náhradnú výsadbu alebo museli vysadiť niečo alebo neviem čo, aspoň niečo. A teraz o ten zdroj jednoznačne prídete, ono to tam do mimo zastavaného územia obce nikto nepôjde merať, či to má 80 centimetrov. To sa proste bude rúbať, len tak bude hučať. A bude sa to rúbať kvôli pažerákom, elektrárni, ktoré potrebujú biomasu. No to je úplne celé, pán Martinák, môžete tu vystúpiť ešte päťkrát. No vidíte, už ste si to rozmysleli, to je lepšie pre vás vo vašom prípade. To je celé proste. Takto meníte ten zákon. Umožňujete mimo zastavaného územia obce rúbať a nepýtať sa. (Reakcia z pléna.) No tak dobre, však to povedzte tým ľuďom, že je to tak. Ja pridávam ten dôvod. Dôvodom preto je ochrana prírody? Viete, qui bono, v tomto prípade tým, že umožníte rúbať hrubšie stromy mimo zastavaného územia obce, zlepšujete životné prostredie? Jeden jediný prípad mi povedzte. Teda sa to zlepší, hej? (Reakcia z pléna.) Štefan, prosím ťa, pre túto chvíľu v tejto téme sa prudko nezhodneme, tak ma nechaj to dohovoriť. Čiže nevidím ten dôvod. Viete, keby prišiel sem pán Jahnátek, že to teda je hospodársky alebo neviem ako, ale životné prostredie nemôže prísť s takýmto návrhom zákona, lebo absolútne nemá logiku. To absolútne nemá logiku, takže to nie je na podporu. Vystúpite v záverečnom slove, možno ma urazíte, možno poviete, že klamem, že zavádzam. Verím, že nebudete v línii svojich predchodcov, ktorí tu takto zľahka zvyknú sa obtrieť. Ale rozmýšľal som nad vami, za vás som rozmýšľal nad tým, aký mi poviete environmentálny dôvod toho, že umožňujete rúbať stromy do tých 80 centimetrov bez akéhokoľvek povolenia a bez akejkoľvek náhradnej výsadby. Možno ma naozaj vo všetkom prekvapíte.
Pán minister, ja som bol teraz cez víkend v jednom krásnom meste európskom. Aj som si tam poťažkal, ako by to dopadlo, pokiaľ ide o Tuilerijské záhrady, keby bol primátor Ďurkovský, čo by z toho mohlo zostať. Aj som si tak poťažkal, aj som si tak povedal. Aj sa hovorí, že Napoleon a Hausmann, ten architekt zmenil ráz toho Paríža, hej, že proste preto to tak vyzerá. A ja neviem, či vy ašpirujete na to, že vy chcete zmeniť ráz tejto krajiny. To znamená, že vy keď idete autom, tak máte určitý ráz krajiny a ešte plus-mínus stále je to pekné, plus-mínus stále sa dá na to pozerať okrem Nižnej Boce, to je Tunguzsko. Ale ešte stále sa dá na to pozerať. Otázka stojí, či chcete, aby si ľudia povedali, že už nemáte tie remízky, že už nemáte tie ostrovčeky také popri tomto, že nemáte také tie stromy, stromy okolo dedín, no viem, že niekomu vadia, a že zmeníte ten ráz. Kto to urobí? No Žiga, viete. To vám zostane teda historicky, poviem si to moja dcéra alebo niekto. Nebudú sa to učiť, to nepredpokladám. Ale, áno, to, že tá krajina teraz vyzerá tak, že tie mestá a tie dediny sú také obnažené, že tam nie je žiaden vetrolam, to, že tam nie je žiadne tienenie, to, že sokoly musia hniezdiť v kostolných vežiach, lebo inde hniezdiť nemôžu, je preto, lebo tu bol raz taký minister, volal sa Žiga, a ten to doniesol. Ak by si neveril, on ti bol aj ministrom životného prostredia. To je fakt? To je fakt. To kedy bolo? Roku 2013. Čiže to je, pán minister, o tomto spôsobe.
Čo ešte povedať. Poviem len toľko, aké sú možnosti. Máme cirka mesiac, prídete do druhého čítania, možno teda nájdete toho zlého úradníka, ktorý vám to tam napchal, a zmeníte to. A budem teda očakávať, že ak to nebude prípadne, no tak skúsime s niekým, komu ešte teda záleží na životnom prostredí, len pred voľbami vás tam trošku pred tým vaším ministerstvom upozorniť, že nerobíte správne. Naozaj je to moje hlboké a hlboké presvedčenie, že nerobíte správne v tomto. V tom to otvárate, ešte s cieľom, aby ste napchali gágory elektrární, ktoré potrebujú biomasu. A obetou za to je to, čo som tu spomínal, niekto nad tým mávne rukou. No ale sú ľudia, verte, ktorí nemusia byť ani prudko enviro, ktorí povedia, že však ten stromček, ten tieň má význam. „Veď keď kočíkujem to decko, tak to má význam.“ No otázka stojí, či vy chcete byť ten, kto dovolil, aby sa to všetko vyťalo, ale som aj nositeľom takej technickej poznámky, že tam treba vám doplniť nejakú vyhlášku do toho druhého čítania. To vám, myslím, už tu spomenuli. Čiže na to ja len odkazujem ústami druhého kolegu poslanca.
A v tejto chvíli spomeniem len tú absurditu, hej, keby sa teda dokonala výmena, ktorá sa plánuje, že J&T predáte a zameníte Chopok, ktorý je chráneným územím, a vy ste sem doniesli zákon, ktorý hovorí, že chránené územia budete od ľudí, ktorým to vadí, že majú s tým problém, vykupovať, čo je jedna z možností To je taký protismer neviem. Viete, to už nesedí nijakým spôsobom. Na to treba obrovskú dávku fantázie, ako sa s tým vysporiadať. A naozaj potom aj sa pripájam k tomu, že bude aj zaujímavé sledovať, keď po prijatí tohto zákona v týchto nastaveniach k tejto zámene južného svahu Chopku dôjde za les niekde v Medzeve, ako sa to bude dať ustáť. Už sa v tomto opakujem.
Čiže, pán minister, verím, že to je nedopatrenie a prípadne, že v tom záverečnom slove to potvrdíte, že k tomu nedopatreniu došlo a že tie vyrastené stromy mimo zastaveného územia obce zasluhujú našu pozornosť, zasluhujú našu ochranu a nemôžeme ich vydať tomuto bezbrehému drancovaniu a sypaniu do gágorov elektrární, ktoré tu niekto nastavil zle parametricky, pričom nie je to čím kŕmiť a teraz im za obeť padnú aj tieto stromy. Ďakujem.

Chcem oceniť prístup, že počet tých osôb sa zväčšuje. A ja by som dal aj hlasovať o tom, že to oceňujeme tak. (Smiech v sále.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Gál, viete, to je presne to, tá skratkovitosť. A toto ma trošku aj hnevá. Možno keby ste ma počúvali od začiatku, ja určite som nehovoril, že netreba odškodňovať. To koniec koncov už je aj v existujúcom zákone. Ja som upozorňoval na tú absurditu, že ak ten, kto si kúpil za sedem centov meter štvorcový Pečniansky les alebo ho zamenil, tak bude potom schopný ešte z ministerstva životného prostredia vydrieť nejaké peniaze za náhradu, za to, že tam to nemôže plnohodnotne byť. Aj J&T, keď je táto vláda a zamení jej polku Chopka, tak bude môcť ešte vydrieť od ministerstva životného prostredia niečo za to, že plne neužíva peniaze ďalšie. Na to som ja upozorňoval. To je absurdita. Ja nehovorím o ľuďoch v Jelke. A ja o tom viem svoje. Ja som sa poľnohospodárom nestal tak, že som kšeftoval s pôdou, ale tým, že sme to mali v rodine dlhodobo tam, kde sa pozriem dozadu. Bol môj dedo gazda. Čiže mám vzťah k tomu. Čiže o tom naozaj niečo skutočne viem.
A, prosím vás pekne, k tomu, čo spomínal kolega Martinák, ja vyzývam dokonca ministra tuná, vystúpte v rozprave, rozcepujte ma na padrť. A ja budem spokojný, keď poviete, že nie je tak to, čo ste vy povedali. Prepáčte. Ale musím tak reagovať. Vystúpte, pán minister, v rozprave, rozcepujte ma na padrť. Použite trebárs aj jeho slová. Ale vysvetlite to naozaj skutočne, že je to tak. A vyvráťte všetky moje pochybnosti, argumenty. A ja si poviem, aha, malo to význam. Lenže počkám, nepredpokladám to alebo možno ma prekvapíte a možno vystúpite.

Dobré ráno prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, milí občania, naozaj ak sme si tu prehodili pár slov s pánom ministrom, je to dôležitý zákon, a preto tu stojím a, ako by povedal Martin Luther, nemôžem ináč urobiť, lebo ja mám prírodu rád.
V tejto komornej atmosfére na ráno ešte malú poznámočku znova si neodpustím, lebo je to tak vážny zákon, naozaj by ste neverili, na čo všetko vplýva, a stretávam sa s obrovským záujmom bojovníkov, takže ja len prípadne občanov upozorním, že keď vás niekto pred voľbami bude presviedčať, ako mu záleží na prírode, neverte mu. Určite s kľudom mu neverte, mu na prírode nezáleží. By ste neverili, vážení, je nás tu dokopy desať, z opozície tu historicky dokonca nie je nikto. (Reakcia z pléna.) To, pardon, beriem späť, Martin Fecko je tu a ja som druhý. Čiže to chcem povedať, že potom naozaj filtrujte, rozmýšľajte teda, keď vás budú presviedčať o prírode hore-dole. Nie, pán minister sem doniesol zákon, ktorý by prislúchal od jeho rezortu, s tým, že by jej pomáhal. Ale, žiaľ, dopracujeme sa k tomu, verím, z nevedomosti, že ju poškodzuje. Takže tu mali všetci byť nastúpení, mať pripravené plamenné prejavy, argumentačne podložené. A mali ste dostať, obrazne povedané, koberec s tým, že čo ste nám to sem doniesli. Čiže je mi to ľúto, že takto v komornej atmosfére sa k tak závažnej novele parlament akože vyjadruje a potom bude o tom hlasovať. Takže to som chcel na úvod povedať, žiaľ, aj do našich radov.
Ak to aj vždycky teda chytí prapodstatu toho, prečo tá novela prišla. Identifikujem zľahka, priznám sa, nie úplne som ju analyzoval, záujmy včelárov, záujmy rybárov, dokonca, musím priznať, aj mierny konflikt záujmov, aj záujmy pastierov oviec. Ja som tiež bača. A tiež aj neviem, ako naši tam pretlačili, že pastiersky pes sa mení na voľne pusteného pastierskeho psa. Čiže je to významná zmena pre nás bačov. Vlastne požívať ochranu budú aj stáda, ktoré napadne iný predátor, ktoré chráni voľne pustený pastiersky pes. Čiže toto ma v zásade teší, i keď priznám sa, ja som s tým naozaj nič nemal. Tým mierne žartujem. Čiže aj takáto zmena pre nás pastierov oviec sa do tejto novely dostala. A možno má aj za úlohu prezentovať tú bohumilosť, keď to takto poviem, toho zámeru, avšak skutočným zámerom predloženia tejto novely je niečo úplne iné.
Pán minister, ja som a budem špeciálne ku vám zmierlivý. A budem chcieť sa dopracovať k tomu, že sa stala niekde chyba po ceste, hej. To už starý Machiavelli povedal, že pracujte systémom zlého ministra. Váš premiér s tým nepracuje, lebo ten nepustí ani jedného z vás, môžete urobiť, čo chcete, nehodí vás davu cez hradby. Ale vy môžete, teda môžeme sa k tomu dopracovať, že naozaj v tomto prípade, lebo je tá novela veľká a zásadná, významná, že ste o niektorých skutočnostiach nevedeli. A môžeme pracovať systémom zlého úradníka, ktorý vlastne nie celkom dostatočne vás informoval. A v druhom čítaní to skorigujeme. A vtedy môžeme uvažovať v tej polohe, čo by bolo načim, hej, že ako minister životného prostredia donesiete sem novelu, ktorá životnému prostrediu prospieva, a nie že analýzou, ktorú o chvíľku spomeniem, dospejeme k tomu, že ho prudko a hrubo poškodzuje. Viete, to by nesedelo. To by mohol sem doniesť ja neviem minister pre poškodzovanie životného prostredia, ale nemôže to doniesť sem minister pre životné prostredie. Takže stále budem veriť tomu, že je to tak a že sa stala chyba. Mám večný boj s pánom predsedom parlamentu, na čo slúžia niektoré čítania, tak v tom druhom čítaní si to skorigujeme, naozaj nájdeme nejaký stred. Ale však zase záleží od tlaku, ktorý sa na vás vyvinie. Viete, tu nemá kto vyvinúť tlak, takže je dosť možné, že sa nič diať nebude, ale pred voľbami, kto bude mať ústa, kto bude mať nohy, bude chodiť vykrikovať, ako mu na všetkom záleží, no pravda je iná. Pravda je v tom, že ak je konjunktúra, tak ľudia sú ochotní ísť aj chrániť parky aj lesy a neviem čo, aj stanovať. Keď je recesia, tak prizerajú na misku s tým, aby teda v nej niečo bolo. A čas nezostáva na parky ani na ochranu životného prostredia. Nemusíte sa usmievať, to je normálne sociologické. Potom je už ďalšia vývojová etapa tohto, že už keď v miske nič nie je, no tak vtedy už nie je čo stratiť a vtedy je to už dosť zlé pre spoločnosť, avšak teraz sme v tom štádiu recesie. Čiže naozaj aj teraz možno niekto si povie: „No však teraz to daj, však teraz sa nič diať nebude, lebo však kto by protestoval.“ Možno aj niekto s týmto kalkuluje.
V čom je táto novela zásadná a v čom si ja myslím, že poškodzuje životné prostredie, i keď možno na prvý pohľad sa niekomu to až tak nezdá. Poviem to v dvoch základných, a dokonca je to aj tá novela, ktorá tuto vychádza v ústrety, normálne letí v ústrety lobistickým skupinám tak, že si idú nohy zlámať, hej, že tak to nastavia, aj za cenu toho, že sa niečo poškodí, a zásadných okruhoch.
Prvý okruh je v tom, že sa menia ustanovenia, ktoré doteraz platili. A nikoho z toho až tak hlava nebolela okrem Števa Kuffu, ktorý si myslel tiež, že stromy sú vlastníctvom. A ja nevylučujem, že stromy sú vlastníctvom, ale, keby sme možno pripustili tú polohu, toho, kto ich zasadil. Často sa stáva, že ten, kto strom nezasadil, rúbať by ho chcel ako blázon, hej. Čiže tiež z toho by som pripúšťal takú debatu na túto tému, že kedy a kto má aké plné právo ten strom vyrúbať. Nuž keď si ho zasadil, tak trebárs môžeme uvažovať o tom, aby ho rúbal, hej.
A teraz čo mení pán minister alebo čo táto novela mení. Ak doteraz platilo, že máte obvod kmeňa do 40 vo výške 130 meranej, tak sa nepotrebovalo na to pýtať, či to môže ísť dole. Ono, viete, kto by to kedy meral? No však ale sa to aj zvykne merať. Ono to má taký psychologický efekt, hej, že tých 40, to je v tom ponímaní, to je nič, hej, obvod 40 je dokopy nič. A teraz zavádzate 80 cm. To už je vyrastený strom. To už je často veľmi pekný strom, hodnotný strom. To už nie je tuja z Baumaxu, viete. Ja viem, že tu sú ľudia, ktorí sú schopní limbu vyrúbať a dokúpiť si tú z Baumaxu v plastovom črepníku a dať ju miesto nej. Otázka stojí, či ideme utekať v ústrety. Ale to je z pohľadu životného prostredia nie zásadná zmena. Zásadná zmena z pohľadu životného prostredia je to, že vy umožňujete teraz touto novelou mimo zastavaného územia obce rúbať hlava-nehlava. Nastavujete parametre, že teda nad 80 to zostáva. Ale psychologicky a v našej krajine špeciálne to znamená rúbať hlava-nehlava. To znamená, že doteraz ste sa aspoň museli niekoho pýtať, musel tam niekto ísť, musel to niekto vyznačiť.
A ešte spomeniem jeden závažný faktor, ktorý treba spomenúť. Je to náhradná výsadba. A ja sa čudujem, tu všetci vravíte, ako sa bojíte ZMOS-u, že ak teraz zavádzate to, mimo zastavaného územia obce vyrastené stromy normálne už nikto nebude merať, no proste môžete rúbať hlava-nehlava, bez povolenia, bez ničoho a bez náhradnej výsadby, náhradnú výsadbu môžete realizovať teda vysadením podľa pokynov obce alebo dáte finančnú náhradu. A finančná náhrada za náhradnú výsadbu slúži na ochranu ďalšej zelene. Čiže zdá sa, že aj ZMOS, aj mestá idú prísť o kopu peňazí, lebo však kto by im už čo dával, keď to robiť nemusí. No nikto im už nič nedá. Nebudú mať ani na tú lipku, čo majú na námestí. Už potom zase povedia, že odhnila, lebo však nemajú na to. To s tým súvisí. Mimo zastavaného územia obce, vážení, toho je strašne veľa, čo je tam, na tých remízkach, hrádzkach alebo niečom, neviem, ako sa to povie. Viete, to je tam, kde niečo hniezdi, kde sa niečo vie schovať, kde niečo vodu zadrží, kde niečo vám umožní tieň. Má to nie krajinotvorný význam, lebo aj ten je tu, hej, viete, ale pre niekoho nepodstatný, lebo však niekto nevidí na bilbordy. Ja viem, že tu takí sú, hej? To znamená, že tým, že to sa vytne, tak na ten bilbord bude vidno.
Ale hovorme aj, ja neviem, ako sa to povie odborne, biologickom význame. Akurát som to dočítal, že človek by neveril, aké je vážne opeľovanie. Normálne sa tým zaoberajú vážne agentúry vo svete, čo hrozí tým, vlastne ak sa decimujú opeľovače. To znamená včely a aj netopiere. Ja som ani nevedel, že opeľujú a že čo tým, že vlastne ak v tej decimácii sa bude pokračovať, v národohospodárstve a poľnohospodárstve a aj vo svetovej výžive sa spôsobí. By ste tomu neverili. A kde to má možnosť byť? No je to niekde tam, kde je nejaká tá krovina, nejaký ten strom, niečo, nejaký ten tieň, kde je život. Viete, keď ten život chcete bez náhrady vyťať, dať preč, no tak potom aj toto sú tie efekty toho, finančné. Páni kolegovia, starostovia tam im to všetko vytnú, nedostanú ani korunu. A teraz sa hovorí „qui bono alebo qui prodest“. Prečo, pre koho kto vám to tam prepašoval? A to je presne to, tie diskusie, čo tu prebiehajú, znova v eufórii toho, ako všetko vieme vytónovať, ako je to aj dobrý zámer Európskej únie, ktorá podporuje alternatívne zdroje. Nuž neboli by sme to my, keby sme do toho nepriložili to naše bytostne vlastné: „Poďme to pokaziť a zmanipulovať tak, že tomu už by nikto ani neveril, že sa to tak dá.“ To sú tie povestné elektrárne na biomasu. A by ste neverili, aké to má pažeráky. Do toho nestačia sypať. Už pomaly sa hovorí, že už nieže vlákninu, ale už aj jednotku dávajú si, tu tie triedy. Inde ešte sa s tým niekto vie aj potrápiť, hej. A pôvodne sa mali zbierať haluze, tam. Samozrejme, ten výkon tých elektrární a toho je tak obrovský, že tam nestačia do toho sypať, už ich vyčesali všetky okolo vodných tokov, popri cestách. No teraz ešte viete, to im v tom bránilo, lebo keď teda popri nejakom tom mestečku bolo niečo, no tak museli sa pýtať, muselo tam byť náhradná výsadba. Teraz to tak nie je. Pán minister, koľko tejto hmoty je v kubíkoch, ktorú umožníte nasypať do pažerákov elektrární na biomasu. A umožníte im ju nasypať rýchlejšie a lacnejšie. Tak, nehnevajte sa, ale podľa mňa nie je úlohou ministerstva životného prostredia doniesť ten zákon, ktorý vyhovuje vlastníkom takýchto elektrární. Ak chcete, prípadne na ďalšie čítanie vám donesiem nejaké listiny o tom, kto ich vlastne vlastní. Aby sme nezistili, aké je to zaujímavé z toho pohľadu, však vlastní všelikto takéto elektrárne s obrovským apetítom na hmotu, ktorú vy im viete dodať, a na to chcem teda občanov upozorniť, však by ste neverili, je to tu, v zásade to hovorí o tom, ak doteraz bolo to možno mierne obštrukčné, bolo to bežne problematické a ešte to aj niečo stálo, čiže si možno aj niekto na konci rozmyslel, že to nevyrúbe, teraz nebude nikto rozmýšľať, bude sa rúbať, ako aj v tej pesničke je to, hlava-nehlava, a presne o to ide, bez náhrady, bez ničoho, vyčešú to všetko. Bol taký pekný prípad minulý rok, taký Jaro Ševčík, taký milý pán, človek so záujmom o prírodu nie pred voľbami, ale pre radosť. Jeden z tých dôsledkov môže byť, že nebude mať kde hniezdiť sokol. A niekto povie, no a čo je taký sokol, hej. Ale, viete, ono ten sokol v Považskej, chudák, možno už nemal kde hniezdiť. No tak mu zahniezdil na balkóne. Tam to možno celé dopracujeme. Lenže Jaro Ševčík je slušný človek, Jaro Ševčík po vyliahnutí dochoval tie sokoly. Vyleteli z hniezda. Dovolím si tvrdiť, že štatisticky by bolo x ľudí, ktorí by tie malé sokolíčatá predali. Alebo neviem, čo by s nimi urobili. A to, niekto povie, nepodstatné nedelí, nenásobí. Nuž sú ľudia, pre ktorých toto tiež je dôležité. Ale kto by sa už takýmito ľuďmi dneska zaoberal, však.
Čiže ja chcem toto povedať, že ak chceme takto robiť tie zákony, že takto majú vyjsť v ústrety, minimálne by to chcelo tú korektnosť, že by ste to nemali nosiť vy ako minister za životné prostredie, viete, malo by sa to poschovávať ako nepriama novela. Ja neviem, ako to urobiť. Ale ono to tak nesedí. Potom naozaj aj tie úvahy boli možno niekedy v niečom správne, na čo máme také ministerstvo. To je prvý okruh, ktorý prijatím tohto zákona výrazne zmení pohľad na to. Keď prídete do Brezna, hej, tak výrazne to zmení ten pohľad, ako bude vyzerať Brezno po aplikácii tohto zákona. By ste tomu neverili, ako bude vyzerať. A kopa iných miest a dedinôčok a neviem čoho bude vyzerať úplne ináč prijatím tohto zákona. Niekto povie, však to bude krajšie, bude vidno bilbordy, reklamu na Tesco, predvolebné bilbordy, však o to ide možno, niekedy. Ironizujem, ale však to ste vy doniesli, mimo zastavaného územia obce doteraz platilo to, čo platilo, odteraz platí to, že keď je to vyrastený strom, netreba sa pýtať na nič a netreba ani náhradu, kolegovia primátori, upozorňujem. (Reakcia z pléna.) Neplatí to, však som to čítal, mám to tu. No tak verím, že vystúpite a poviete teda, že sa mýlim.
Druhý okruh. Je mimoriadne dôležitý. A to je to, že hovorí o určitých absurditách, ku ktorým sa takto dopracujeme. A toto ma, ináč, mimoriadne zaujíma, ako z toho idete vykorčuľovať, hej. Viem, tá formulácia je bežne hospodáriť na území, ktoré je alebo sa stalo chráneným územím. Tak teda teraz špecifikujete, čo je možné. Môže sa to vykúpiť, zameniť, prenajať, proste, hej. V zásade nehovorím, že je to úplne zlé, ale chcem upozorniť na jednu vec, ako to nastavujete.
A ešte jednu drobnú poznámku si predsa len neodpustím povedať. Pán minister. Ja som vás mal za takého tvrdého východniara. Ale tu, že takto vybehnete v ústrety bratislavským obchodníkom, tak by som čakal väčší vzdor. Nuž ale viete, človek sa učí celý život. A ja sa učím rád. A tuná vybehúvate. A ja neviem teda, čo si s tým idete počať, lebo tu naozaj mimoriadne zaujímavé situácie nastanú.
Viete, poviem vám to na príklade. Nebude to dlho trvať a to, zdá sa, ani nebude nikoho zaujímať, že štát zamení pozemky v Jasnej za pozemky v Medzeve, len teraz tomu nerozumiem, lebo vy teraz navrhujete, že keď sa niečo stane chráneným územím, tak ponúknete vlastníkovi niečo, čo chráneným územím nie je, kde môže vlastník bežne hospodáriť, aby teda ho štát neobmedzoval. Nechápem teda, čo bude v tej Jasnej, lebo oni vám dajú v Medzeve lesy, ktoré sú bežné, hospodárske, a vy im zameníte lesy, ktoré sú v chránenom území, lebo dokonca svište sú tam, za chvíľku tam nebudú, ale ešte tam sú. A čo sa stane aplikáciou tohto zákona? Ono aplikáciou tohto zákona sa stane, že oni budú žiadať náhradu za to, že nemôžu na tom bežne hospodáriť. A viete, toto, ako sa hovorí, je dokonalý kšeft. A tu ho viete urobiť. Áno, SMER zvláda urobiť dokonalý kšeft. Dokonca sú tak marketingovo a komunikačne zruční, že to dokážu ľuďom predať ako bohumilú vec. Čiže nastane prípad zámeny pozemkov v Jasnej, polky Chopka. Tak ako historicky teda patril tomu, komu patril, koho bol, tak teraz bude patriť J&T. No a teraz ešte je to tak vytónované, že teda ten zlý štát na tom zamenenom území im nedovolí bežne hospodáriť, či lesnícky, či poľnohospodársky, alebo ináč, hej, a oni môžu dôvodiť, však tých hotelov tu nemuselo byť 5, ale môže ich tam byť 20, tak niekto vypočíta výšku náhrady škody. Čiže, vážení, ak teraz J&T za prenájom Chopka Jahnátkovi platí, myslím, 200 tisíc eur alebo neviem, koľko to je, tak po vašej geniálnej operácii štát bude platiť J&T, tipujem, 200 tisíc eur. No uznajte, no nie je to niečo na úrovni dokonalého obchodu, niečo na úrovni absolútnej dokonalosti? K tomu sa blížime.
A je tu aj ďalší prípad, ktorý to tiež bude dokladovať. A ten vám poviem na prípade Pečnianskeho lesa. A tomu by ste neverili. A tu zase musím v dobrom uznať korektný prístup pána ministra, že teda sa podarilo prostredníctvom organizácií, ktoré to spravujú, prenajať jeden meter štvorcový územia, na ktorom bude obrovský stožiar so slovenskou vlajkou. A ja keby som chcel stavať fabriku, keby som chcel vodnú elektráreň stavať, tak nemusím mať toľko povolení, čo treba na ten stožiar. Ale som trpezlivý. Vybavujeme to. A nakoniec tam bude ten stožiar s vlajkou presne oproti Národnej rade. A bude chrániť to územie zelených pľúc Bratislavy, Pečnianskeho lesa, územia vo výmere 24 hektárov, čo tu títo zbojníci vymenili, ukradli. Ja neviem, či tých výrazov je viac. To bolo staršieho dáta. Ale ste boli vtedy vo vláde vy, teda nie vy konkrétne, ale SMER. By ste neverili tomu. Áno, to sa stalo. A na tomto zadokumentujem, čo sa stane prijatím tohto zákona. Pokiaľ ide o Pečniansky les, mimochodom, bol a ešte stále prebieha súdny spor. Ľudia, ak môžete, ak veríte, niekto verí, že pomáha modliť sa, tak sa modlite. Niekto hovorí, že pomáha fyzicky tam byť. Tak príďte, 3. novembra je ďalšie súdne pojednávanie o Pečnianskom lese. Stále v tejto krajine hrozí, že ľudia o ten Pečniansky les prídu, že tá zámena sa posvätí. Ten rožok som si zabudol, včera som si ho bol kúpiť. (Reakcia z pléna.) Tak to bude štvrtého, viem, začiatkom novembra. Môžem sa pozrieť v prípade, keby to niekoho zaujímalo, budem veľmi rád, ak to niekoho zaujíma. A nie som si tým istý, dobre. Ten rožok som si nechal, vážení, 240 tisíc metrov štvorcových, 24 hektárov bolo ocenených a zamenených, stále ešte to je v súdnom spore, kde meter štvorcový vychádzal na 7 centov. Rožok stojí niekde 7 centov, niekde 5 centov. Čiže za cenu jedného rožka sa zamenilo územie v strede Bratislavy. No tomu by ste neverili, tomu by nikto neuveril. Ale je to tak. Jeden meter štvorcový je za cenu bieleho rožka. Ani nieže je to čierny, viete, nejaký cereálny alebo nejaký iný, ale obyčajný biely rožok. Ja som si tu také poznámky robil. To je tak, ako bežný štandardný dom s rozlohou 700 štvorcových metrov, nech je to plus-mínus aj so záhradkou, keby vám starosta z Brezna predal za 50 eur. Nie je to za meter štvorcový, ale za celý ten pozemok. Prosím vás, takto sa obchoduje na Slovensku v tých kruhoch, do ktorých sa už nedá dostať alebo v ktorých je už iný svet. Tam sú iné parametre, my tomu nerozumieme. Tak sa tam obchoduje, a povedzme si pravdu, i keď to možno pre niekoho bude znieť socialisticky, s územím a s vlastníctvom občanov tejto krajiny. Takto preobchodujú (7 centov za meter štvorcový) územie v centre Bratislavy o rozlohe 24 hektárov. To je Václavské námestie o rozlohe päťkrát väčšej. To je polovička Tuilerijských záhrad Paríža. Tomu by ste neverili, tu to je. Naozaj to tu je. A teraz čo môže nastať aplikáciou tohto zákona? Ja stále dúfam a verím, že zámena neprebehne. Ale som pripravený na všetko. Ale budeme bojovať srdnato. Ocenenie je na 16 tisíc. Samozrejme, existujú už dva iné znalecké posudky, ktoré hovoria, že cena je 2,3 mil., z nich jeden hovorí o 2,5 mil., idem k tomu, 2,4 mil., respektíve 2,5 mil. eur. Čiže je to rádový rozdiel. Po prijatí tohto zákona, čisto teoreticky, keď ho nadobudne ten nový užívateľ, tak ho môže štátu predať. Tam sa definuje, za akých podmienok je to možné. A teraz budeme o nich hovoriť. No je to za tých nových. Takže, viete, tomu sa tiež hovorí ideálny obchod. Ale, viete, v tomto špeciálnom prípade Pečnianskeho lesa to nenastane, lebo tá hodnota tých pozemkov je rádovo vyššia ako 2,5 mil. eur. Čiže to neurobia, že by toto chceli, že by to vrátili štátu a štát by to mal kúpiť za znalecký posudok a je to krásny obchod. Oni ale budú mať právo na niečo iné, budú môcť požadovať ešte náhradu za to, že nebudú môcť na tomto území bežne hospodáriť. Čiže nadobudnú ten pozemok za cenu jedného rožka (sedem centov za jeden meter štvorcový) a ešte budú vypisovať žiadosti vždycky k nejakému termínu. A to sa bude posudzovať, verím, ústretovo tak, že keď znížia na náhradách znížené užívanie, no tak im ešte bude tento štát, aj ja, aj Števo Kuffa, aj tuná kolegovia, aj vy, sa teda skladať, aby sme im zadotovali za to, že nemôžu plne hospodáriť. Oni budú hospodáriť na tom území, to sa nebojte, to vám garantujem, že budú robiť to, čo chcú, ale ešte budú schopní vytrieskať z tohto štátu nejakú náhradu.
No a teraz mi už len povedzte, a budem končiť, môže byť, že budem končiť, čo s tým, či to stojí za to, sa tomu postaviť, či to stojí za to, cizelovať to, hej, či to stojí za to, viete, keď niekto chce nadobudnúť územie, ktoré je chráneným územím, tak mu treba povedať, vážený pán kolega, nadobúdate územie, ktoré je chráneným územím. Nieže sa to ním stalo, tak, nech sa páči, pokiaľ sa tak preberáte v tom vedomí, tak nemôžete ešte od nás niečo žiadať, hej. Ale možno ma presvedčíte, že to tam je, ja to tam nevidím, hej, ale to len naznačujem, ako by sa to dalo riešiť, i keď ja si nemyslím, že by ste mali Chopok predať J&T. Ak sem s tým prídete, nech sa páči, ustojte si to, sem to, samozrejme, nepríde, ale príde to tak, to sa uvarí v tých kuloároch, to už sa len dozvie niekto, bude to malá správička na SME. To je, takto tu si my žijeme. Ale, prosím vás, aspoň im neplaťte nejaké náhrady za to, že to nemôžu užívať plnohodnotne tak, ako by si to oni predstavovali. Aspoň sa nevysmievajme tým ľuďom ešte takýmto spôsobom.
Čiže, pán minister, končím teda tým, na vašu radosť, že naozaj by som bol rád, keby sme v druhom čítaní vycizelovali toto, ale aj to, či je potrebné upravovať zákon na ochranu prírody pre potreby vlastníkov, ja neviem, ako sa to volá, tých elektrární na biomasu, s takým apetítom. Čiže to proste sme nezvládli, hej, čo to všetko vie zožrať, koľko hmoty to potrebuje, aby to kúrilo, pričom hmota nie je. Fiľo to nechce pustiť, každý sa prizerá, hej, no tak kde je ešte, možno okolo Brezna, tam je ešte možno toho tisíc kubíkov. Všade niekde ešte to vyzbierajú, aby nemuseli chodiť na úrad, no tak nebudú chodiť na úrad, nebudú dávať náhradnú výsadbu a tak podobne. Čiže toto sú mimoriadne dôležité veci.
Tam ešte, mimochodom, a tým už naozaj končím, upravujete aj tie súkromné záhrady. A to je téma, pri ktorej my sme mali taký spor aj tuná so Števom Kuffom o tom, že teraz umožňujete, že v súkromnej záhrade teda môže to tiež vyťať. No nech to vytne, hej. A to je už potom možno ten filozofický spor alebo, neviem, ako sa to povie, to, čo je strom, či teda je alebo nie je niečo strom. Ja nie som z tých, čo sa pripútavajú reťazou k stromom. Ale fandím im, lebo ja mám rád ľudí, ktorí sú ochotní niečo pre prírodu urobiť. Aj v tomto som pripravený alebo som prípustný rozprávať o tom rozsahu, keď ho zasadíš, je to možné, ale keď si to dostal. To sa môže definovať ináč, teda dĺžkou držby. Viete, keď niekto kúpil Kochovu záhradu minulý alebo predminulý rok a vadí mu tam tristo stromov, no tak mu to nechajte aspoň prejsť niečím. Ak niekto vytvoril Kochovu záhradu a vlastní ju ako rodina sto rokov, no tak mu nechajte možnosť ju upravovať. A ja vám garantujem, že ten, kto ju vytvoril, tak má úplne iný vzťah k nej ako ten, kto ju pred rokom kúpil. Tomu by ste neverili, že to takto naozaj funguje.
No takže to je ešte tretí. To je v zásade už nie tak veľké ako to, čo idete meniť, ráz krajiny v tom, ako bude vyzerať pre potreby elektrární, ktoré potrebujú hmotu. A to, čo idete vytónovať z pohľadu toho, že ľuďom, ktorých tu ošklbali, ktorí prišli o to, čo bolo spoločným vlastníctvom, a je aj také, ale to by ste neverili, je také aj vo Francúzsku, aj v Anglicku, sa tu nehrajme, špeciálne vy, tak zrazu je už súkromným, ešte štát posiela dotácie, to už je fakt absurdita, ktorej by sme sa mohli vyhnúť. To by som naozaj ocenil. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Nechcem byť protivný, ono to bolo vcelku milé, ale ja by som teda poprosil, aby sme vyhlásili toto hlasovanie za zmätočné, lebo výbor pre sociálne veci a bývanie, teda som tu rok a pol a ešte som o takom nepočul.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No by ste neverili, pán Sulík, že ja v poslednom, v poslednej dobe trávim veľa času po všelijakých špeciálnych inštitúciách, po políciách, lebo tu ma jeden právny expert SMER-u zažaloval, že som ho urazil. Tak kvôli tomu musím sa obťažovať chodiť na Sasinkovu. Teraz mi už prišla obsielka zo súdu od pána Buriana, že som sa jeho cti dotkol a tu si, tú česť si hodnotil na 50 tisíc euro.
Verte tomu, teda že som ho označil, že bol a pôsobil v úžerníckej firme. Áno, bol a pôsobil v úžerníckej firme, za tým si stojím, prosím vás pekne.
Len ono to má iný, inú úlohu, ako sa hovorí, hej. Má to úlohu vyrušiť a zastrašiť. Nuž, odkazujem prípadne aj pánovi Burianovi, že to, čo som avizoval, že raz pod tým ministerstvom práce a neviem, jak sa to vlastne ani voláte, ale úžery tam treba doplniť, budú stanovať tie obete úžerníckych firiem, budú, verte tomu a už na tom pracujeme. Aj keď budem mať obsielku, ktorú si dneska preberiem, že mám zaplatiť nejakému Burianovi 50 tisíc euro.
Viete, ja nevylučujem, že v tejto krajine sa nakoniec k tomu aj dopracujeme, že sa mi nejaký sudca pozrie do tváre a povie, že za to, čom som povedal, mám zaplatiť Burianovi 50 tisíc euro. Ja nevylučujem, že to tu je možné. A nevylučujem, že vy to aj tak upravíte, lebo sekundárny dôsledok toho budete mať, že všetci sklapnú a budú ticho a nechajú vás tu rabovať a konať to, čo tu konáte. Ja nevylučujem aj túto variantu. Ale ešte som tak tvrdá nátura, že minimálne to, čo som hovoril, pán minister, že vám pod tým ministerstvom budeme stanovať a budú vám tam hlasovať, stanovať tie obete, tak budú tam stanovať, verte.
Budú predstavovať tie príbehy utrpenia, za ktorými stál aj váš štátny tajomník, ktorý je na ministerstve práce a sociálnych vecí, lebo v tom čase pôsobil v tej firme, pôsobil v tej firme. Prosím vás pekne, to sú veci, ktoré ja viem, že by sa to niekto strašne rád upratal. To sa už nedá upratať.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, po tých všetkých útrpnostiach a zákonoch, ktoré by v anglickom parlamente neprešli cez vrátnika, sa tu dostáva návrh normy, o ktorej môžme aspoň debatovať, pán minister. Naozaj, že to, čo ste tu doniesli minule, to vám nezabudnem, keď to takto poviem, že v tom, že jak hazardujete. Toto sa javí ako vec, ktorá je hľadaním niečoho, ale veľmi, veľmi opatrným hľadaním niečoho. Tak naozaj to chcem podotknúť, že priznávam určitú chuť riešiť a byť možno aj reštriktívny a možno aj nejaký, meniť zaužívaný postup.
Pri tejto príležitosti si neodpustím jednu poznámku, že ma prekvapuje neprítomnosť pána Polláka, ale nebudem to vyhodnocovať nejako ináč, len to skonštatujem. Čiže to treba oceniť, že je tam určitá možnosť, že je možné na tejto veci, ktoré boli z neba, ako sa pre niekoho hovorí a boli, či prší alebo neprší, či sneží alebo mrzne, stále na pošte boli, tak sa začínajú nejakým spôsobom. Je tam určitý predpoklad komplikácie, hej a dožadovania sa určitého konania, resp. nekonania. Takže to, to oceňujem v tejto chvíli a ja len chcem upozorniť na aj veci, ktoré mám aj zo skúseností, aby sme v tej aplikačnej praxi prípadne niečo nepokazili, lebo keď to chceme zlepšiť. Ja si dovolím tvrdiť, že už teraz sú určité aj samosprávy, kde naozaj to funguje takým spôsobom, ktorému nikto nerozumie a majú tam svoje pravidlá a pokiaľ ešte doplníme do právomocí niektorých takých, by som povedal, dedinských a obecných zastupiteľstiev, ktoré takto fungujú, aj možnosť rozhodovať o rodinných prídavkoch, tak môže to spôsobiť v tom aplikačnom výstupe v konečnom dôsledku to, že tým deťom sa reálne ublíži, že tie peniaze sa ku nim nedostanú. Lebo čo jedna ruka, na každej ruke niečo zostane, no. To, povedzme si pravdu, tak to funguje a niekde to funguje omnoho silnejšie, ako by si kto vedel predstaviť a mám aj konkrétne prípady, pre túto chvíľu ich nebudem menovať, ale upozorňujem na to, že v konečnom dôsledku sa v nejakej tej malej dedine, keď nastane tá situácia, dvanásť áčky toho paragrafu, že teda dosť osobitný príjemca a neviem čo, že nakoniec to tam z toho úradu tie peniaze nevylezú ani náhodou a niekde sa tam proste stratia. Čiže tam by som doporučoval, nie že by som nedôveroval, ale ako sa hovorí, dôveruj, ale preveruj, a tam by som navrhoval potom už, ale to asi možno vám ukáže aplikačná prax, že ako to odkontrolovať, či tie peniaze, ktoré štát dal na deti, sa reálne k tým deťom, ktoré síce boli možno v daný moment aj trošku protivné, ale sa zlepšili, či sa k nim dostal alebo nezostalo to len u starostu. Toto je naozaj vec, ktorú, by sme sa mali ňou zaoberať a ešte chcem upozorniť, tiež zo skúsenosti, na jednu skutočnosť, a tento zákon tiež hovorí o tom, že teda kedy sa vyplácajú, alebo nevyplácajú a nevyplácajú sa vtedy tie prídavky a príspevky k prídavkom, keď to dieťa je zverené do iného ústavu.
A ja vám poviem naozaj aj prípad, ktorý až bolí povedať, ale je, že existuje niekde malý chlapec, ktorý je slepý v jednej osade a proste ho volajú, že nech ho dajú do ústavu, ale oni ho do toho ústavu nedajú, lebo však by nedostali peneží. A toto chcem naozaj, hľadajme spolu, prípadne sa zamyslime. Ja nechcem generalizovať, ja budem najposlednejší z posledných, ktorý by generalizoval, lebo to je príčinou nešťastia v konečnom dôsledku, ale treba citlivo vyhodnocovať prípady, ktoré sa stávajú a štatisticky sa stávajú častejšie, ako by si kto pripúšťal. Čiže je určitý predpoklad, že niekde tie deti, ktorým by bolo možno lepšie a mali by odbornejšiu starostlivosť, skrz ich nejaké zdravotné postihnutie alebo iné postihnutie, nie sú umiestňované, nakoľko teda nedostanú rodičia ich peniaze. Tým nechcem povedať, že dajte im tak či tak, to by niekto privítal sakramentsky, pardon za výraz, že teda, že pôjdu a ešte aj tí rodičia, to určite neni riešením. Ale dávam len na zváženie, pán minister, kvôli tým deťom, kvôli tomu chlapcovi, nepoviem, z ktorej osady, slepému, ktorý, proste ho nepošlú tam do toho ústavu, kvôli nemu konkrétnemu. Ja som vedel aj meno.
Takže kvôli, aj keby bol jeden jediný, tak už aj kvôli nemu má zmysel sa o tom rozprávať, hej, aby existovali mechanizmy na to, ako pomôcť. Na to chcem upozorniť. A skončím v zásade aj tým, teraz hovorím prípadne pre tých, ktorí toto pozerajú na stránke NR SR, že keď prestávam hovoriť, prestávam hovoriť preto, lebo naozaj tento parlament sa vyznačuje rôznymi znakmi, ale vyznačuje sa jedným takým znakom, ktorý tu je bežný a to je neúcta vzájomná. Sa nectíme, hej, že niekto tu hovorí a niekto druhý sa tu baví a, no a mňa to, keďže ma to ruší, takže ja som tak trpezlivý, že si počkám, kým si dohovoria a teda už sa dohovorili a pokračujem ďalej. Ale poprosím prípadne kľudne, pokiaľ vám to nevadí, ale upozorňujem, že mne to vadí. Tak mi vadilo včera, že sa niekde fajčilo a aj keď som povedal, že mi to vadí, že sa tam fajčí, napriek tomu sa tam fajčilo. Nuž tak si tu my žijeme, to sa volá parlament Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky.
Pán minister, teda chcem skončiť s tým, že ešte jedna skutočnosť dôležitá a spomenul ju pán Mihál a spomenul ju úplne na mieste. My sme sa tým, čo tu stvárate, dopracovali k hrozivým, ale k hrozivým výsledkom. To by jeden nepovedal, že čo sa dá zlou sociálnou prácou spáchať v krajine. To už, to sa už nedá ani oklamať, to sa už nedá ani skryť, to už proste s tým nič neurobíte a je to faktom. A áno, áno, jeden z možných nástrojov ako na tú tému účinne začať debatovať a hľadať riešenie, je aj to, čo spomínal pán Mihál a som jeden z prvých v tomto opačnom garde som, nie jeden z posledných, jeden z prvých, ktorý by som bol proaktívny v tom, že by sme definovali, že čo si štát myslí, aký aj, aj koniec koncov v akej kondícii sa cíti, to je tiež dôležité, lebo tu sa preceňujete, hej, že koľko si myslíte, že viete rozdať. Čiže v akej kondícii je a ako si myslí, že je potrebné podporovať. Ja som dlhé, dlhé, čas strávil v Číne. Nie som priateľom riešení, ktoré zaváňajú určitým na hrane. To je možno, hovorme o hrane, ale my sme a tiež mali určitý s tým problém. Prijali také závažné rozhodnutie, ktoré ma v aplikačnej praxi sa niekde objavilo úplne obludným spôsobom, to nehovorím, ale my sme tiež veľa pokazili, strašne veľa sme pokazili, už to priznajte konečne a je načase hľadať riešenie. A jedno z riešení môže byť aj to, že sa, že si povieme teda, že po aké dieťa bude štát prispievať a po, a potom už je to na slobodnej vôli. Nedajbože, aby ma niekto chytil za slovo, že tie deti nemôžu mať. No však nech sa páči, treba sa tešiť z každého živého stvorenia, ktoré na svet príde a ktoré na ňom prežije dôstojný život, lebo to je tiež dôležité. To, čo som ja videl na Spiši, nemá s dôstojnosťou nič spoločné. To sa nehrajte tuná na humanistov, to sa pozrite do zrkadla a to pokiaľ začnete, budete prehliadať ešte dlhšie, tak nehovorte, že ste tu nejakí, že k tomu máte cítenie. Nemáte, to je práve opačne, hej, že to, ale však o tom ešte bude reč.
Čiže, pán minister, naozaj, pre túto chvíľu verím, že budete odvážnejší a keby na mojom hlase záležalo, tak vám ho teraz sľúbim. Ale viete, tu na mojom hlase nezáleží nič, ale už vám to len deklarujem, hej, že to je jedna z možností a nehovorím, že na druhý deň bude všetko super. Nebude, ale budeme vedieť, že sa uvoľní ten tlak, ktorý tu spoločnosť cíti a cíti. Cíti, že nastúpená cesta je cesta do pekla. No však, ale to vám trvá dlhšie, kým niektorí u vás pochopia, ale preto na to treba upozorniť a korektne a znova v zmysle toho, že čo hovorím, aj konám. Čiže keď hovorím, že to, čo ste spáchali, už naozaj tento výraz je možno aj na mieste, tak je potrebné, aby sa o tom dozvedeli. A dozvedeli možno tam, kde o tom nevedeli, alebo sa im to len javilo. Síce tu bol nejaký pán Sloboda, ktorý pozeral nejaký múr, to je jedna vec. Ale ono niekedy, rozmýšľam, a jedna z možností bude, že tie úspechy, úspechy v úvodzovkách, čo sa vám podarilo v tých osadách, treba zaprezentovať tam, odkiaľ vy čerpáte zdroje, ktoré častokrát míňate špeciálnym spôsobom, teda neberte to osobne, ja teraz generalizujem, ale aj kolegovia pred vami. Máte k tomu taký vzťah ako teda že.
No a keď teda niekto posiela tie peniaze, tak treba mu doniesť výsledky práce. No a to nevylučujem, že v budúcnosti spravíme. Čiže ak sú nejaké prostriedky na sociálnu neviem čo, tak tie, treba to odprezentovať proste tam, odkiaľ tie peniaze idú. Ja som v Bruseli bol, nesprávali sa tam ku mne korektne. Dokonca by som povedal veľmi tvrdo. Ale ja už svoje viem, takže budem pripravený a nevylučujem, že sprostredkujem nejaký výlet ľuďom a deťom z rómskych osád do Bruselu, nech sa prídu pozrieť, aby sme odprezentovali priamo pred tou budovou, odkiaľ vám posielajú peniaze, že, že čo sa deje v tejto krajine a že čo prípadne, lebo my už to nebudeme zvládať a že čo prípadne bude predstavovať bezpečnostné riziko pre Európsku úniu a verím, že tam sa už zobudia.
Takže, a skončím, pán minister, ešte jednu vec si teda nedovolím, dneska je pätnásteho, pekný deň, ešte jedno oznámenie. Verím teda, že príde do pätnásteho, lebo ja sa nemienim nikomu ospravedlniť. Ale dneska mi prišlo aj, aj na 50 tisíc euro ma váš štátny tajomník zažaloval, by ste neverili, no viete. Takže to je presne to, s čím idete pracovať, že som sa ho dotkol, že robil v úžerníckej firme.
Vážení kolegovia, pokiaľ takto si predstavujete svoju politickú prácu, nech sa páči, ja sa zariadim.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som avizoval, že sa tu budem snažiť stihnúť. Nestihol som to. Považujem za korektné, aby som to mohol dokončiť. Vzhľadom na tieto okolnosti, ktoré sú a naozaj to pôsobí veľmi zle, čiže ten návrh je v tom, že si prijmeme hlasovaním uznesenie, že poslanecké kluby zabezpečia iný spôsob komunikácie so svojimi poslancami, ktorý pre túto chvíľu nebude tak vizibilný, ktorý zosmiešňuje poslancov ako takých a parlament ako taký. To hádam sa na tomto zhodneme, napriek tomu, že sa tu pani Žitňanská smeje. Toto by som naozaj v tomto chcel mať jasno, aby sme, robte si lepšiu prípravu, urobte si značky, stretávajte sa, robte si značky, píšte si, ako máte hlasovať. Prosím vás, nedehonestujte ten parlament týmto palcom, aspoň pre túto schôdzu. Ďakujem.

Pán predseda, teraz dávam dva procedurálne návrhy. Teda dúfam, že to stihnem. Prvý procedurálny návrh, ktorý chcem dať, pravdepodobne nedopatrením, teda stále som v dobrej viere, že nedopatrením sa zabudlo uviesť do programu správa o Gorile. Existuje platné uznesenie Národnej rady prijaté, myslím, 136 poslancami. Nikto ho nezrušil. Čiže ja som nezaraďoval do programu. Ja teraz dávam procedurálny návrh, aby sme o tejto zabudnutej správe, ktorá, verím, že sa doplní do programu, hlasovali v konkrétny deň a v konkrétny, teda konkrétny dátum a konkrétny čas. Čiže o tom chcem dať hlasovať. To je prvý.
A druhý, mám takú, trošku možno špeciálnu prosbu a dávam na zváženie, slovenský parlament sa stáva terčom posmechu, aj u nás, u napríklad západných susedov skrz tie povestné palce. Preto dávam procedurálny návrh, či by sme neodhlasovali, že skúsime nájsť iné signály, prípadne sa lepšie pripravovať na schô... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, dávam návrh na doplnenie programu, aby minister vnútra predložil do parlamentu správu, akým spôsobom Policajný zbor vyhodnocuje konanie niektorých nebankových subjektov z pohľadu toho, či ich konaním nedochádza k naplňovaniu trestného činu úžery. Ďakujem pekne.