Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ja už teda dúfam a vyzerá, že už skončíme, lebo sme naozaj na hrane, lebo však nakoniec si to ešte rozmyslíte, a pani Laššáková vystúpi, že, že to, čo vravela na začiatku, už neplatí a ja by som sa možno málo čudoval. Naozaj nič v zlom, ako tu sa sme začali tým, že je vyhlásené prímerie, a napriek tomu tu šibrinkujeme drevenými mečmi niektorí a vykrikujeme, že ideme bojovať. No, pardon za tento obraz, čo som si dovolil. Naozaj pre túto chvíľu to chápem ako prímerie, ale čo nevylučuje, že sa znova k tomu dá vrátiť, a to je možno aj cesta, že ako. Tak by som povedal, nie za horúca, ale v kľude, ale tuná sa odvolávať na nejaké dohody, neviem aké dohody, slovo zaznelo korektne a jasne na začiatku a to je presne to, že my napríklad nevieme reagovať a potom z nás nejde rešpekt. Potom je naozaj aj reakcia z nás ako opozície rozpačitá. To poviem otvorene. Lebo to, čo bolo na začiatku, na začiatku bolo podané prímerie a nepochopili sme to. Tak ja viem, že niektorí to vedeli, prečo nechápu, ale rozmýšľam nad tým, že ako urobiť aj to, že by z nás šiel rešpekt. No naozaj pri niektorých veciach by sme mali postupovať ináč. Toto vyhodnocujem fakt ako vec, ktorá je už na úrovni trápenia. Chvalabohu, pardon, končíme, vyzerá, že pani Laššáková si to nerozmyslela, že to platí v tom, čo povedali, to znamená, keď vyhlásili prímerie napriek tomu, že majú batalióny také, že, že by nás rozdrvili, tak berieme ako umenie možného a, a nevylučuje to ďalší postup. Takže čochvíľa to skončíme a hádam už aj skončíme túto relatívne nešťastnú schôdzu. Ďakujem.

Ďakujem vám veľmi pekne. Ono to v zásade mohlo celkom tak v kľude skončiť a zbytočne, zbytočný tento prejav, ale však neodpustil si pán kolega. Ako povedať, pán kolega, ja som v mojom príhovore hovoril o fosílii v duchu, ku ktorým mám určitú úctu, ja nemám úctu k hrdzavému plechu. Hrdzavý plech treba hodiť do koša. A prosím vás pekne, ja by som bol rád, keby sme v niečom mali jasno. Ja som zabraňoval protiprávnemu konaniu, ktoré opakovane realizoval v sále váš poslanec, poslanec SMER-u. Ten váš apel, na to, na tie deti. Prosím vás tie deti, viete, čo všetko vidia? Ja som na ten váš výbor, kde ste vy ma chceli pozvať, koniec koncov ste ma tam nepozvali, moje deti chcel zavolať, nech vidia, ako sa ich otec bráni. Nech vidia, ako sa má hrdo brániť proti tomu, že nejaký, niekto sa bude doňho navážať. To som chcel, aby moje deti videli. Takže neviem, o akých deťoch vy hovoríte. Prosím vás, opakujem, ja som zabraňoval protiprávnemu konaniu poslanca SMER-u tak, ako zabraňoval jeden človek v jednom bare, keď niekto ako opitý ako šrúba obťažoval jeho priateľku, až mu musel takú jednu pripáliť, že letel cez celý bar. Neviete niečo o tom?

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod chcem povedať, že som nechcel obštruovať, že som stratil poradie, len som si nevšimol, že pán Poliačik odišiel, tak ja som bol pripravený ísť, ako to bolo.
V zásade mi dovoľte povedať na úvod, že oceňujem, naozaj, že oceňujem aktuálnu situáciu. Tá hysterická, hysterická reakcia, ktorá tu bola a bola aj veľmi silne prezentovaná, zdá sa, že sa zvážilo, že sa prehnalo. No tak to naozaj oceňujem. A na uzavretie celého tohto by som povedal, tejto epizódy je dlžné, ja cítim, že je potrebné niečo dodať. Ja to beriem ako epizódu, ale v zásade hovorí o tom a odhaľuje nás a poviem otvorene, je to správne, že sa odhaľuje v nás, že čo sme a ako si tu žijeme, lebo častokrát sme to balili do takého darčekového sviatočného balenia, ale vo vnútri bol veľmi planý obsah.
Chcem povedať ešte jednu vec, skôr ako poviem takú, možno budem mierne protivný, ale k tomu, čo aj hovoril kolega, a znova, aby sme sa vyhli prípadným nepríjemnostiam, prísne vzaté, keď chceme byť prísne spravodliví, ak teda nejaký klub zaniká, ja som mal osobne sám problém, že ja som si kabát dával do šatne a potom som si ho nechal tuná v bufete. Tuná niektorí mi ho otáčali a pozerali, akú, aký výrobca je to. Tak prosím vás pekne, nechcem, chcem sa vyhnúť tomu, že ak sa rozdelí nejaký klub, že kancelárie zostanú, prípadne požiadam aj ja o kanceláriu. Aj vzhľadom na tie skúsenosti, ktoré tu sú, že sa mi niekto hrabe v súkromných veciach, tak potom požiadam aj ja o kanceláriu a, prísne vzaté, by mi mala byť asi pridelená, pokiaľ budú mať kancelárie, niečo, čo nie je klubom. A viem, že som protivný. Viem, že som si nepomohol, ale robím to preto, lebo ak tento parlament má fungovať, ak nemáme mať v sebe zatrpknutosť, tak to musíme mať v sebe, že je to spravodlivé. Je to spravodlivé a je to tak, jak to má byť. Tak avizujem, že prípadne nejakú kanceláriu by ste mi aj pánovi Procházkovi mohli nájsť. Neviem, či chce sedieť so mnou, ja s tým problém nemám, ale takže to dávam... (Reakcia z pléna.) Nie, v parlamente, v priestoroch parlamentu. Poniektorí majú a nechcem tým povedať, že niekto je viac ako my, alebo takže to len dávam, aby sme boli fakt že detailisti.
Prosím vás pekne, odhalilo nás to, celá aj tá, čo sa udialo, nás dosť odhalilo. A ja som mimoriadne aj sklamaný. Som mimoriadne sklamaný. Ja to poviem tak. Ja mám úctu k fosíliám, lebo hovoria o tom, že čo tu bolo, a môžme sa z toho poučiť, ale k hrdzavému plechu nemám. A naozaj ten treba dať preč. A naozaj niektoré vyjadrenia ľudí, ktorí sú, niekto by povedal fosílie, ale oni sú hrdzavým plechom tohto parlamentu, sú až prekvapujúce, že ako má niekto predstavu o tom, že čo je alebo nie je právo a ako je alebo čo už je alebo nie je? Viete, keď niekto vynesie súd bez polície, prokurátora, sudcu, už mu len chýba tá možnosť, že aby on mohol rozhodnúť, že dajte mu putá, tak si to fakt s niečím poplietol. Dokonca ten človek je predseda jedného z výborov, ktorý je dosť dôležitý. To chcem dať do budúca, aby sme potom v tomto mali jasno, že kto bude robiť, kto bude strážcom toho, že či tí poslanci si plnia svoje povinnosti tak, ako im prikazuje sľub, alebo to má niekto úplne pomýlené.
Som dlžný jedno vysvetlenie. Nie som dlžný ospravedlnenie, lebo som sa ospravedlnil, ale ešte chcem povedať jedno vysvetlenie. Ja som sa ospravedlnil teda všetkým vám, aj všetkým občanom, ktorých sa to prípadne dotklo, okrem osoby, ktorá ma urazila, ktorá ma hlboko urazila. A nie prvýkrát, nie druhýkrát, nie tretíkrát. Nie je pravdou, že som sa neovládol, lebo keby som sa neovládol, tak to vyzerá ináč. Dokonca som mu ešte pri tomto akte, keď to takto nazveme, vykal, čiže ešte tú schopnosť sebaudržania som mal, že som ešte udržal to, že som mu vykal, a budem mu vykať, lebo ja si tykám iba s priateľmi alebo s ľuďmi, s ktorými si chcem. A toto je potrebné riešiť aj do budúcna, aby sme sa vyhli, lebo pokiaľ si začneme ctiť sami seba a vážiť sami seba, tak potom treba dať do poriadku aj takéto excesy. Upozorňujem na to, že je to mimoriadne a je to, pani predsedníčka klubu, vaša záležitosť. Je to vaša záležitosť, aby ste si, lebo slovo zraní častokrát viac ako šíp, to som niekde čítal a je to pravda. A ja naozaj chcem na to upozorniť, že takéto konštatovania sú mimoriadne, pre niekoho možno nie, ja viem niekto je tu teflón, ale ja nie som teflón, dobre? A chcem vám ešte tú zákernosť jedného dovysvetliť. Ja som tiež mal určité vyjadrenie na adresu džudistu, pána, ktorý rozumie všetkému, ale som ich povedal aj v pléne, aj mimo pléna. To znamená, si za nimi stojím. A preto na zákernosť tohto, čo, ak je zákerný ten útok, bol vedený a moja obrana bola absolútne primeraná, že tento človek, ktorý povedal v pléne trikrát to, čo povedal, vám mimo pléna nepovie, pani predsedkyňa. Ja som ho vyzval, on to nepovie. Viete, prečo to nepovie? Lebo síce učí právo, ale toľko tomu rozumie, že mimo pléna sa vystavuje, vystavuje 763 - alebo koľkátka je to ohováranie? - úplne dôvodne, úplne dôvodne. V tom je tá zákernosť, v tom je tá obludnosť, v tom je to hrozné, že to nepovie mimo pléna, to, čo mi povedal v pléne. A to je to zneužívanie funkcií, čiže celé je to smiešne, čo tu pán Číž tvrdil - výkon mandátu. Prosím vás, jak je výkon mandátu niekoho urážať, poškodzovať, tak to nie je výkon mandátu. To nevysielajme tento signál do spoločnosti, že výkonom mandátu je, že niekoho urážate, poškodzujete, robíte priestupky v ten daný moment. Ten kolega robil dva porušenia zákona. Dva! Porušoval rokovací poriadok dokázateľne, a keby nepožíval imunitu, ktorú požíva, tak robí ohováranie dokázateľne. Viete. Tak, prosím vás, nevysielajme ten signál, ktorý ste chceli vyslať do spoločnosti, že nedotknite sa nikoho, lebo môže aj pri, akože pri výkone mandátu robiť fakt obludné veci. Som rád, že sme to zastavili a že to neženieme na hranu. Táto otázka je stále nedopovedaná. Ja naozaj očakávam, že ten človek sa mi ospravedlní, a urobím všetko pre to, aby sa mi ospravedlnil. To ešte avizujem. Ten človek sa mi musí ospravedlniť, ma hlboko, hlboko urazil. Pokiaľ chceme v tomto parlamente mať korektné vzťahy, a ja budem prvý, ktorý bude za, tak toto je vec, ktorú si musíme dopovedať, a očakávam od vás, od vás autorít SMER-u, aby ste tú situáciu rozanalyzovali tak, aby k tomu došlo.
Skončím len jednou vecou, že ak rokovací poriadok, ja som tu mal návrh zákona, ktorý som, podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia si myslel, že je potrebné upraviť týmto smerom, viete k čomu? Aby sa toto miesto stalo miestom, ja viem, že pomaly ani nikto neviete, čo to je, ale tvorivým, tvorivým miestom plným energie, plnej, plný záujmu. Ja, ja som mimoriadne senzitívny a mňa naozaj táto niekedy úplne hrozná atmosféra v tomto parlamente dosť vyčerpáva, poviem otvorene, tá netvorivosť, tá nechuť, tá ignorácia. A pritom tento organizmus, viete, jak je firma, firma, ktorá nemá tvorivé prostredie, zanikne, hej, skrachuje a neviem čo, tak, ale zas, prísne vzaté, to nemôžeme aplikovať na parlament, ale my potrebujeme tie prvky toho chcenia, my potrebujeme mať ľudí ako pán poslanec Beblavý, ktorý je si schopný pripraviť naozaj brilantný príspevok na nejakú tému. Ale to dosiahnete vtedy, keď ten, to prostredie toho, tej tvorivosti, tej chuti, toho záujmu tu vytvoríte. Lebo keď ho nevytvoríte, tak sekundárne vám tento parlament začnú okupovať všelijakí, by som povedal, budem zmierlivý, ale identifikujem tu častokrát vystúpenia, ktoré by tu kľudne nemuseli zaznieť, že nič by sa nestalo, hej? A to je presne to, lebo keď by to prostredie tak tvorivé bolo, tak určitý typ vystúpení, ktoré tu zaznelo, sa vyeliminuje, by som povedal samovývojom.
A práve naopak, zaznejú tu krásne vystúpenia plné odbornej argumentácie, prípravy a všetkého a s dôsledkom toho, prečo sme tu. To znamená preto, aby sa v tejto krajine dalo žiť. A tento rokovací poriadok to prudko, prudko ovplyvňuje a ovplyvňuje to podľa môjho názoru, aj tým, že nerobíme z tohto hlasovací stroj. Ja viem, že tu som nepriateľ aj, aj u našich, lebo ich to obťažuje. Viete, ja tiež si tu pripadám, ja si tu sedím, ja si dovolím tvrdiť, že mám jednu z najpoctivejších dochádzok. Jako pomaly jak bezdomovec, že ten Hlina nemá čo robiť. By ste neverili, pani Laššáková, veď viete, koľko ja ešte po nociach, ja mám strašne veľa roboty, len ja to cítim ako zodpovednosť, ako určitú zodpovednosť, si robím aj prehľad, áno, počúvam a dostávam sa do prehľadu, robím si prehľad. Ja viem, že tu zaznejú, kopu argumentov, že prečo to nie je dôležité. Nestotožňujem sa. Nie som priateľ extrémnych riešení, ale naozaj mám pocit, že tu sa vieme vyospravedlniť, že je to zbytočné tu sedieť. Nie je to zbytočné tu sedieť, lebo si vytvárate predstavu, vytvárate si prehľad a tou komunikáciou tu vlastne aj nastavujete to, čo sa tu deje. Lebo keď to nenastavíte, tak tu potom medzi troma ľuďmi a tu sú také skvosty, perly ducha tu častokrát lietajú, že sa človek čuduje, čo by nemuselo byť, keby nás tu bolo viac.
Čiže k tomu by som ja, keby som ja mohol, tak by som na toto teda upozornil, že toto je, vráťme parlamentu to, čo by mal byť, miesto súboja, ale nie, nie takého, že ja som nútený sa brániť, ako som sa bránil, ale miesto súboja argumentov. Rád sa na takej práci zúčastním a skončím tým, že ak sa konečne začalo vyvíjať to, že si to uvedomujeme, čo je parlament, a budeme interpelovať a budem rád, keď sa, keď spravíme raz skutočné interpelácie, také, také anglického typu a to už s tou chválou na vás končím, že tu to do poslednej chvíle vyzeralo, že predsa len sa do toho pustíte, tak oceňujem, že ste tú našu snahu alebo snahu niektorých poslancov, ktorí chcú, aby tu sa interpelovalo a poriadne, nezastavili tým, tým pozmeňovákom, že niekto z moci úradnej určí, že kto sa tých interpelácií bude zúčastňovať.
Čiže ja predpokladám, že na októbrovej schôdzi, pani predsedkyňa, pozrite sa, nemusia so mnou súhlasiť, ja viem, že viacerí nesúhlasia, ale teda ak zostane v platnosti, tak by som naozaj ocenil, keby sa vaši, teda aj naši ministri a vláda zúčastnila interpelácií, a za seba poviem, že sa pokúsim pripraviť také interpelácie, ktoré budú pre spoločnosť zaujímavé pre korektnú odpoveď, ktorú dúfam, že na ne, na ne dostanem. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v tejto komornej atmosfére predniesol posledný zo série mojich návrhov, ktoré, ktorých úmyslom bolo niečo zlepšiť. Ale asi som si pomýlil miestnosť, ale nevadí, nerád sa vzdávam. Čiže naozaj som ich predložil s tým úmyslom, no nemal som komu, lebo tu nikto nie je, hej, čiže tá komorná atmosféra tu pretrváva. Dokonca, práve naopak, aj z čerstvých podnetov z rokovania mandátového a imunitného výboru vyplýva, že tuná pre niektorých poslancov začína byť obťažujúce, obťažuje parlament, obťažuje rokovanie, obťažuje tu byť o deň dlhšie, tak sa hľadajú mocenské spôsoby ako. A, a zdá sa, že efektívne. Nuž čo nám zostáva a zostáva len veriť, že raz to všetko skončí, no. Však viete, keď pýcha predznamenáva pád, ale aj to, že niekto sa uchýli k neštandardom a uchýli sa k použitiu aj hrubej moci alebo náznaku hrubej moci alebo takého, vyhrážky hrubej moci, aby si tú moc udržal, tak poväčšine to už dlho nebude trvať, kým to skončí. No tak to možno môže byť tá dobrá správa na konci dňa.
Takže momentálne si to užívam, že môžem ešte stále predkladať návrhy zákona. Aj si to nieže užívam, ale oceňujem, že ešte to aj niekto počuje, lebo ja nevylučujem, že tu Džugašvili príde za chvíľku s návrhom, že v rámci šetrenia treba prenosy internetu stopnúť. Nevylučujem, že nájdete iks dôvodov, prečo je dôležité tých zopár ľudí, ktorých by to teoreticky mohlo zaujímať, prečo je to nevyhnutné zastaviť, lebo však častokrát tu odznejú veci, ktoré nie, nie celkom SMER-u vyhovujú, takže nevylučujem pri apetíte, ktorý SMER má teraz, hej, v rámci rokovacieho poriadku, že ten návrh sa tu zjaví, hej, že teda bude treba šetriť a treba vypnúť prenosy.
Nuž, takže zatiaľ, kým to je tak, ako to je, vážení občania, dovoľte vám to povedať, už som to tu spomínal. Tu v tomto submisívnom parlamente plných osobností, obrovských osobností, naozaj extrémnej mentálnej výbavy proste sa pracuje systémom: Povedz im, že to je európska, vyhláška Európskej komisie, už sa nič nebudú pýtať. Naozaj, tak to tu funguje a poviem to dneska už poslednýkrát, že raz sa tu zjaví návrh, že právo prvej noci, a verte tomu, že možno sa zo dvaja začudujete, nakoniec za to zahlasujete. Že to je to, že aj ten predkladaný zákon, ktorý teraz dávam, predkladám, slávny e-Health, hovorí teda okrem toho, že už boli zastupovaní, neviem koľko ľudí, mliaskali, že jak sa na to vrhnú na to sústo, tak, ale ja hovorím a pripúšťam, že a dokonca som o tom presvedčený, že tam sú pozitívne momenty, ale znova sme predbehli dobu, čas a nepoznáme, nepoznáme problém. Tam vse vazmožna, viete, že to je fakt, že choďte do strednej, východnej Európy, tam ti to zožerú.
Naozaj, je to ohromné zneužitie, kde Európska únia, slušné krajiny Európskej únie sú plné nositeľov tradícií parlamentarizmu, sa boria s otázkou, že nakoľko to zasahuje, nakoľko to nezasahuje do ľudských práv tých daných občanov. My sme už išli ako, ako buldozér a rozsah tej, tých zdravotníckych informácií, ktoré pôjdu do tej elektronickej podoby, v rámci ktorej vieme, že je možné sa k nej dostať, proste sme nad tým sa nerozpakovali a, zjednodušene povedané, dávame tam chorobopisy. Dokonca to tu bolo povedané, že už ich idú aj skenovať, potom to niekto korigoval, že nebudú to skenovať, že to bude iba posledných 30 mesiacov. No už nech je to, ako chce, považujem - a už som to spomínal, teraz to pre istotu poviem ešte raz -, považujem za potrebné a korektné ľudí informovať, že vám niekto chce skenovať chorobopisy. No tak, ak, ja som ústavu čítal, v ústave sa niečo pýta, píše o tom, že sú nejaké osobné údaje, máte právom ich chránené, pokiaľ vám to nevadí. Sú ľudia ale, ktorým to vadí, čiže v tomto momente ich zastupujem čiastočne.
Takže tým kopírovačom chorobopisov, ktorí už asi možno skenujú, ja neviem, tak sa ich pokúsim nejakým spôsobom nieže zastaviť, ale hlesnúť malým hláskom; lebo toto je jediné, čo mne tento parlament umožní, zatiaľ, ale už aj na tom sa pracuje, aby aj to skončilo; dať návrh, ako sa priblížiť k európskym krajinám.
Európske krajiny, pardon, ešte odbočím, rozprávajú o tom, že rozsah tých informácií v tej elektronickej podobe, existujú dva rozsahy, takzvaný pacientsky sumár a elektronická zdravotná knižka. Pacientsky sumár, to sú základné informácie na úrovni tých hliníkových plieškov Ramba vojaka, tie sú fakt to minimum. Potom je tá elektrická zdravotnícka, elektronická zdravotnícka knižka, čo je ergo ten chorobopis. Nuž by ste neverili, z mojich poznaní, z mojej biednej angličtiny, čo som si pozrel, čo sa písalo po anglicky, ľudia silne debatujú o rozsahu pacientskeho sumáru a nemajú v tom úplne jasno. My sme už dali chorobopisy, samozrejme, my sme už ďaleko. Pre nás, jak to bolo, to populárne budovateľské, kde dnes už znamená včera. Tak naozaj, aj v tomto prípade my sme už tam a už sa to skenuje.
Tento návrh hovorí o tom, že ak už teda ste sa rozhodli skenovať chorobopisy ľuďom, hej, tak sa ich aspoň spýtajte, čo na to povedia, hej? A to je presne ten bod, ktorý my upravujeme, že ten chorobopis môžte vytvoriť, tú elektronickú zdravotnícku knižku so súhlasom. Ja neviem, či sa už na tomto vieme, alebo nevieme zhodnúť, či veríme ľuďom, že sú schopní to posúdiť, že či áno, alebo nie. Ja viem, že niektorí povedia, že oni sú tak blbí, že nevedia. To tu s vami takto jedná. Ja viem, že to niekto tak povie, že to my za nich posúdime, hej, že či treba. Viem, že to by z niektorých úst možno aj vyšlo. Nuž ale ja si myslím, že niekto iný je blbý.
Ale, prosím vás, verte im, že sú schopní to posúdiť, a dajte im tú možnosť to posúdiť! Neberte im tú možnosť sa k tomu vyjadriť! Neberte ľuďom, ja viem, že tých tlakov na zvláštne zákony tu bude čoraz viac. Ale v tomto, prosím vás, neberte ľuďom možnosť im povedať, že ak mi niekto chce kopírovať môj chorobopis, tak mi aspoň dovoľte sa k tomu vyjadriť. No tento zákon hovorí presne o tom. To znamená, že ustanovuje, že je možné ten chorobopis vytvoriť len so súhlasom toho pacienta. Ale však oni vám ich možno budú dávať, ja neviem, hovorím, len hovorím, dajte to právo voľby, to je dosť kľúčový moment. Prosím vás o to, že to zvážte. Samozrejme, to nezvážite, nevadí, ale dnes, už ani neviem, koľkého je, dvadsiateho tretieho, som tu stál a som to hovoril, že by tí ľudia mali mať právo voľby.
Takže využívam tieto posledné zbytky akého-takého parlamentarizmu, uvidíme, čo sa bude diať, nasleduje rozprava o rokovacom poriadku upečená horúcou ihlou. Bohvie, ešte teraz tam možno ďalší tuná, právnické esá, vkladajú ďalšie pozmeňovacie návrhy o neviem akých možnostiach, aby vás ten parlament prestal obťažovať. Ja viem, že vás obťažuje parlament. Ja viem. Ja viem, že vám to lezie na nervy, že tu musíte sedieť, ja viem. Potom choďte preč z toho parlamentu, keď vás to obťažuje. Tie parlamenty sú vytvorené historicky s určitou úlohou a tých ambícií takých úbohých tu identifikujem strašne veľa v tejto našej krajine. Len prosím vás, nemajte tuná ambíciu na čele s Džugašvilim, že on bude meniť, alebo on bude stanovovať, čo je parlamentarizmus... (Reakcia z pléna.) Ale to je úplne slušné. Džugašvili bol Stalin, však to je úplne v poriadku, on bude stanovovať, že my budeme pomaly učiť, že čo je, alebo nie je. Prosím vás pekne, to by sme trošku hanby mali mať v sebe. Učme sa tam, kde tomu naozaj rozumejú. Tuná tomu nerozumiete, tuná tomu nerozumiete, neviete, o čo ide.
A ešte si dám poslednú poznámku, dovolím v zmysle tej zásady, ktorá tu je úplne plánovitá už, že porušujete všetko. Na dnešnej schôdzi mal, mal odznieť spis Gorila, mal ho minister vnútra prečítať. Prosím vás pekne, ja som zvažoval, ale nechcem tuná nalievať vodu do mlyna ľuďom, ktorí tam kujú pikle, jak upečú ten rokovák, tak nebudem zbytočne v tomto ofenzívny. Len na to chcem upozorniť, občania, malo, aspoň formálne tu ten úkon mal byť vykonaný, to znamená, mala byť prednesená správa o Gorile, mala byť k nej rozprava, možno by sme sa niečo dozvedeli, ja nevylučujem. Nuž ale mocenské centrum zasiahlo, lebo to už obťažuje, a správa o Gorile nebude prednesená v parlamente, ale pritom existuje uznesenie, ktoré zaväzuje ministra vnútra, aby ju predniesol. Tak prosím vás pekne, keď už tak mudrujete a tie esá tam máte, vyštudovali v Sládkovičove a neviem kde, prosím vás, tak tam aspoň zrušte to uznesenie, kde zaväzujete; lebo pokiaľ to uznesenie nezrušíte, tak sme v nejakom stave, ktorý treba riešiť. Nechcem sa vás fakt, ja viem, že som protivný, no ale však vám vraciam, čo robíte vy. Takže na dnešnej schôdzi nezazneje správa o Gorile a mala zaznieť. A vyzývam predsedu parlamentu, aby na tej ďalšej, októbrovej schôdzi minister vnútra plnil uznesenie, ktoré je stále platné, nikto ho nezrušil, aby sem prišiel a predniesol správu o Gorile. Prosím vás, tým ľuďom aspoň dajte to, že im to niekto prednesie, to vyšetrovanie už stálo státisíce eur, aj tak na konci nezistíte nič, tak aspoň nech majú tú možnosť, že si vypočujú, ako ste to nič nezistili.
Ďakujem.

Naozaj len veľmi krátko, lebo by som bol nerád, aby zaniklo, čo je zmyslom. Nemuseli sme až tak doširoka ísť. Ja chcem povedať a chcem teda na to upozorniť, to, čo sa zamieňalo, v zásade, čo ja viem o tých prípadoch, to vždycky dopadlo zle. No. A navrhujeme, že pokiaľ tá výmera, ktorá sa bude zamieňať, je viac ako 20 hektárov, tak o tom nemá rozhodnúť len minister, na ktorého potom sa môže vláda alebo premiér ukázať, že teda je zlý a neviem čo, ale už to bude ireverzibilné, už sa to nebude dať zvrátiť, aby prebrala zodpovednosť vláda. Nech nám vláda povie, že prečo súhlasí. A to poviem otvorene, je to spojené aj s tým, že sa pripravuje výmena, v zásade prevod majetku južnej strany Chopku a časti Vysokých Tatier. Čaká sa na vhodnú politickú situáciu, ako to odprezentovať, aby to nespôsobilo veľké škody, ale ja som, povedzme tej našej vláde, keď už tu premiér bol schopný obhajovať SPP a J&T, tak nech príde sem a nech obháji aj, prečo im zamieňa Chopok. Nech to príde a povie. Nech príde a povie, prečo im zamieňa Vysoké Tatry, časť Vysokých Tatier. Nech to povie, lebo o tom to je.
Zmyslom toho zákona nie je riešiť krivdy, prepáč, pán kolega, v minulosti, ale zmyslom tohto zákona je nerobiť ďalšie, hej, lebo to sú, to sú rany na vedomí aj ľudí, že proste ich utvrdzujeme v tom, že všetko sa tu dá, že všetko tu prejde a nič sa nestane. No tak dobre, keď nájdu v sebe tú odvahu, tak nech ju majú. Nech vláda Slovenskej republiky zamení južnú stranu Chopku a časť Vysokých Tatier skupine J&T za lesy, ja neviem kde to, pri Medzeve alebo kde, no proste zas nejaký. Nech sa páči, ale nech to sem prídu povedať. Nech to sem prídu obhájiť a nech k tomu ešte pripoja ale veľký, ale obrovský batoh demagógie a sociálnych žvástov a hlúpostí na oblbovanie jednoduchého ľudu. Už to, žiaľ, musím tak povedať, lebo ja už prestávam veriť, že niektorým tým veciam sú ľudia otvorení veriť, že to sa už nedá. Čiže to je, naozaj, to sa treba dovybaviť a nech sa páči, nech, ja sa chcem pozerať do očí v tom momente premiérovi, keď to tu bude obhajovať. Chcem ho vidieť, chcem vidieť, jak mu strieľajú alebo nestrieľajú oči, jak klopí alebo neklopí zrak, akú silu presvedčenia dá ku vám, alebo cez čo vás zviaže, vás poslancov SMER-u, že sa nebudete ani čudovať a prídete domov a poviete: Áno, však tým J&T ten Chopok sme dali, no, no, však čo už, prečo nie.
Vážení, zmyslom tohto zákona je to, aby sme to, čo máme, veľa toho nezostalo a ohromným spôsobom sa to rýchlo stráca, tak tí, čo o tom rozhodujú sprostredkovane cez voľby a tak, že sa k tomu dostanú, aby aspoň preberali vyššiu formu zodpovednosti. Jak to ináč mám povedať? To znamená, aby sa jeden na druhého nemohol vyhovárať. To je celé.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, možno uvediem aj pre ľudí, ktorých prípadne zaujíma dianie parlamentu, že zasadal, teraz ukončil rokovanie ústavnoprávny výbor, v ktorom som mal tú česť sa ísť pozrieť, a by ste neverili... (Reakcia z pléna.) Viem, viem, viem, áno, že je momentálne prerušené. A to som mal na srdci povedať, že by ste neverili, aké právnické esá sú, sú v strane SMER. Ja som poľnohospodár, ale nech sa na mňa nikto nehnevá, tam sú viacerí, čo by mali povracať diplomy. Je, ľudia, nezávidím vám ani trošku, to je celé zlé, celé zlé, celé je to zlé, to vám garantujem. Čo sú tam za ľudia a čo sú schopní povedať, ako sú schopní obhajovať, to som si ani vo sne nepomyslel. To Rusko je šuviks. Džugašvili je šuviks. Inak, mimochodom, aj ten tam bol. Celé zle.
Prosím vás, aj toto súvisí s tým, čo tu žijeme, tento môj návrh zákona. Pokúsim sa čo najjednoduchšie vysvetliť, to ono to je zase mimoriadne jednoduché. Existuje také niečo ako štátne Lesy Slovenskej republiky. Pán kolega Mičovský dobre vie, o čom hovorím, kto mohol, šklbol, hej, kto mohol, tak išiel a šklbol z tých lesov. To, to fakt, že boli ľudia, ktorí sa tomu čudovali a skončili zle, ako pán Mičovský už o tom neraz hovoril a on je jeden, jeden z nich.
Naozaj, že štátne lesy sú, to je méta, hej, to je méta, že ako sa tam dostať a ako šklbnúť. Lebo tieto štátne lesy spravujú Lesy Slovenskej republiky, ktoré sú vo vlastníctve štátu, teda aj v mojom - prenesenom -, aj pána Kuffu a koniec koncov aj pána Kondróta. Je to tak. A ich činnosť upravujú zákony, ale akožto dobre vieme, že aj takú hrubú zmluvu, aj taký hrubý zákon môžte mať, pred zlým úmyslom vás neochráni a štátne lesy sú fakt ubolené chúďa. Keď si pomôžem obrazom, štátne lesy sú ubolené chúďa, ktorého hľadajú po všetkých šuflíkoch, kde by sa ešte čo dalo, kde ešte by sa čo dalo nejakým spôsobom, jak to nazvať, preobchodovať, šmajznúť, využiť, použiť, zneužiť. Chúďatá štátne lesy! Zákon, ktorý upravuje ich činnosť, hovorí aj o tom, že akým spôsobom je možné aj hospodáriť, ale vlastne aj nakladať z pohľadu právneho s pozemkami. A bola tam taká, ja predpokladám, že aj dobrý úmysel zákonodarcu, aby teda štátne lesy nescudzovali alebo nepredávali svoje pozemky, tak sú tam ustanovenia, ktoré hovoria, že, že v zásade štátny tento pozemok môžte len zameniť. Zjednodušenie, samozrejme, tam je to, ale len zameniť.
A keď zamenia, zamieňate, musíte mať znalecký posudok, hodnota nemá byť rozdiel viac ako 10 percent a ešte musí súhlasiť ministerstvo pôdohospodárstva. Hej, čiže zamieňajú štátne lesy s niekým, kto chce s nimi zameniť, musia byť znalecké, znalecké sa nemajú veľmi rozlišovať a ešte musí dať súhlas pán Jahnátek teraz aktuálne.
Zmenu, ktorú navrhujem, je, vychádza nie z môjho, že som sa ráno zobudil nabrúsený, ale vychádza z reálnych skúseností. Z reálnych skúseností, že čo sme schopní s tými štátnymi lesmi urobiť. A navrhujem to, že tie ustanovenia zostávajú v platnosti, avšak sa tam vsúva len jedno ustanovenie, že v prípade, že výmera zamieňaného lesného pozemku alebo lesu je vyššia ako 20 hektárov, tak vtedy sa vyžaduje súhlas vlády. Nuž a teraz sa pokúsim v krátkosti povedať, prečo si myslím, že je to dôležité. Je to podľa mňa mimoriadne dôležité, lebo zas nemôžme povedať, že sa k tomu vyžaduje súhlas klubu OĽaNO, hej, to je, proste musí to mať nejaké parametre, že prečo sa k niečomu dodatočne vyžaduje nejaký súhlas. A áno, ak doteraz bol potrebný súhlas ministerstva pôdohospodárstva, čo je vecne príslušné a je vlastne nadriadeným orgánom, tak pri určitej výmere hovorím, že vláda má prebrať zodpovednosť.
Vláda Slovenskej republiky má prebrať zodpovednosť, že prečo zamieňa pôdu vo vlastníctve všetkých jej občanov. A nech preberie zodpovednosť, nech povie zamieňame, lebo je to tak správne. Doteraz.... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, prepáčte, dovolím si prerušiť na chvíľočku vaše vystúpenie, pretože som dostala avízo, že chcela by som privítať delegáciu Národného zhromaždenia Srbskej republiky vedenú pani Gordanou Čomič, podpredsedníčkou Národného zhromaždenia Srbskej republiky, ktorá je na študijnej návšteve Národnej rady. (Potlesk.) Srdečne vás vítame.
Ospravedlňujem sa ešte raz, nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, vítam aj ja. Takže pokúsim sa pokračovať. Nech vláda preberie zodpovednosť, o to ide. Nech vláda politicky zdôvodní svoje rozhodnutie, prečo zamieňa. A bude mať peknú príležitosť, lebo doteraz, keď sa niečo udialo - a udialo sa toho všeličo a boli to fakt zverstvá, keď to poviem takto, obludnosti -, tak sa to mohlo zvrhnúť na zlého ministra, to už Machiavelli, Machiavelli mal, ten princíp zlého ministra je funkčný. To je historicky, to sa používa, hej, že ochraňuje toho v čele a odpaľujeme po krajoch. To už Machiavelli vedel, to SMER nevymyslel ani nikto tu, že treba to sfokusovať na niekom a údajne jeho urobiť. Čiže keby bolo celkom zle, tak poviete, áno, zlý minister dal súhlas, keby vláda o tom vedela, tak to určite nedá, hej, no. Keby bolo celkom zle, nehovorím a tie rozhodnutia sa veľmi často určite diskutujú.
Týmto návrhom vláda vyjadruje svoj postoj k zámene, to znamená, vláda nemôže povedať, že o tom nevedela, že to nevyhodnocovala a pripravované zámeny, napr. to, že tento, táto vláda SMER-u predá južnú stranu Chopku J&T, lebo už im dala plyn, už nechala autobusy a ešte potrebujú južnú stranu Chopku a časť Vysokých Tatier, tak áno, to chcem, aby vláda povedala, my sme za to, aby J&T mala južnú stranu Chopku, sme, je to správne, je to potrebné, je to dokonca výhodné a sme radi. Nech sa páči, nech tu niekto príde a nech to odôvodní, alebo nemusí, no však koniec koncov sa nikto ani nepýta, ale nech to tam je pre pamäť vekov, že kto predal južnú stranu Chopku. Vláda Slovenskej republiky za, počas druhého volebného obdobia premiéra Roberta Fica. Nech to tam je, to je celý, celý zákon a sľubujem si sekundárne od tohto, že, že si dajú - a to je jedno, či, veď koniec koncov raz táto vláda skončí -, ale že si dajú iné vlády pozor, že kto im aký, aký, nechcem byť moc expresívny, ale aký zlý obchod donesie, lebo, aby, lebo preberajú tú zodpovednosť. A možno to nastavíme filtračne, že sa nám nezopakuje obludnosť, obludnosť takého typu, áno, na tejto strane je Pečniansky les, prebieha stále súd, kde boli schopní títo ľudia sa dostať pod okná parlamentu.
Vážení občania, vám to ešte poviem, tu to nemá zmysel, to by ste neverili... (Reakcia z pléna.) Pardon, pre niektorých má, beriem späť. To by ste neverili, že pod oknami, presne oproti parlamentu, je 24 hektárov lesa, ktorí Bratislavčania poznajú pod názvom Pečniansky les, to sú zelené pľúca Bratislavy. To nikto ani nemyslel, že sa niekto toho chytí, to je jak Central Park, nikto si ani, by ste neverili, že to niekto vyňúral, hej, a pripravil, pripravil to na preobchodovanie. Čiže týchto 24 hektárov v centre mesta, v intraviláne, zamenili za lesy v Šiatorskej Bukovinke. Ja sa nechcem dotknúť obyvateľov Šiatorskej Bukovinky, koniec koncov moja asistentka, ktorá je u nás, je odtiaľ, ale pokiaľ viem, to je maličká obec, nie celkom významná, či z pohľadu hospodárskeho, alebo turistického. A by ste neverili, že za tie lesy v Šiatorskej Bukovinke sa zamenili lesy v centre Bratislavy a dokonca podľa znaleckých posudkov tie lesy v Šiatorskej Bukovinke vyšli, že vraj sú drahšie, ale ten nadobúdateľ bol veľkorysý voči štátu a nežiadal doplatiť; no aspoň teda jedno pozitívne, keby sme to takto mali uzavrieť. Ja verím, že to tu niekto je schopný, pán Kondrót sa tu postaviť a povedať, čo chcete, však oni ani nežiadali doplatok. Ja verím, že to tu niekto je schopný prísť povedať, že v zásade je to v poriadku, že to ohodnotili na smiešnu sumu, ja už ani neviem, koľko to bolo, 200-tisíc či koľko euro, že je to v poriadku, a dokonca ani nežiadali doplatiť.
Nuž pravda je iná, pravda je, že tie znalecké posudky už dokonca existujú dva a nie znalecké posudky podvodníka, lebo ten, čo robil ten znalecký posudok, na základe ktorého, na základe ktorého sa tá údajná zámena začala konať, je momentálne v šetrení, v šetrení za podvodné konanie, vážení! Tak na základe dvoch iných znaleckých posudkov vyšla suma nie 200-tisíc, 2,5 milióna, resp. 2,3 milióna, jak si to dobre pamätám, čiže rádovo iná. Podvod par excellence, podvod par excellence, naozaj, keď chcete dať do Ottovej encyklopédie, čo je podvod, tak si tam dajte dva stĺpčeky, jedno SPP a druhé si dajte Pečniansky les, to netreba ani do angličtiny prekladať, to sa na to pozrite a hneď viete, že o čo ide. A máme to pod oknami, máme to pod oknami parlamentu, to znamená, prišlo to pod okná parlamentu tá arogancia, lebo tých zámien sa robilo, Tatry dlho boli, pokúšali kopu kde iných. Ale mať v sebe tú drzosť, že prídem pod okná parlamentu pred tých poslancov, ktorí sú tak submisívni, tak oddaní, tak, tak častokrát, prepytujem, úbohí, že sa vlastne boja, že či tu budú ešte sedieť, že nie sú schopní sa pozrieť doprava, doľava, že či to náhodou nie je už za hranou, pod okná parlamentu prišli tí ľudia. Pod oknami parlamentu urobili ten podvod, my sa na to pozeráme, ja sa na to pozerám, verím, že bude nás čoraz viac, že si povieme, že na to sa pozerať skutočne, ale skutočne nedá. Čiže aj tento prípad, aj tento prípad, lebo špeciálne Pečniansky les je zamotaný, by ste neverili, lebo tam to podpisoval jeden, ktorý bol vedúci služobného úradu, mal, nemal oprávnenie, neviem čo, všetci sa chcú vyviniť z toho, že oni s tým nič, hej, tak aj do budúcna budeme riešiť to, že nebude, že nič, bude, že vláda.
Čiže ak niekto posvätí takú lúpež nejakú inú a ono sa budú chystať, tak nech ju posväcuje aspoň vláda, nech preberá zaň zodpovednosť, to je celé. Celý ten zákon hovorí o tom, že ak štátne lesy chcú zamieňať pozemky v ich vlastníctve, teda vo vlastníctve nás všetkých a výmera je viac ako 20 ha, tak nepostačuje len rozhodnutie ministra, ale celá vláda, čím sekundárne preberie na seba tú zodpovednosť, že to, keď sa budú niekedy raz pýtať a ono raz sa niekedy ľudia budú pýtať, aby vedeli zdôvodniť, že prečo tak urobili.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, k tomuto zákonu dovoľte uviesť nasledovné, že sa jedná o typ zmeny, ktorá v zásade už tu mala prísť dávno a upozorňujú na ňu viacerí. A my sme si dovolili v tom návrhu aj v dôvodovej správe uviesť, v čom je existujúca právna norma zlá.
Pokiaľ sa zhodneme v tom, že ak je niečo zlé, tak to treba zmeniť, tak potom by v zásade nemal byť problém aj ten druhý krok, to skutočne aj zmeniť. Hovoríme o tom, že ak má niekto platiť za niečo, čo nemôže ovplyvniť, nie je to celkom správne, resp. v tomto sa môžeme zhodnúť dokonca, že je to nesprávne. Je mimo moci, mimo moci akéhokoľvek človeka, majiteľa objektu alebo pozemku ovplyvniť to, že či prší a koľko prší, ale táto skutočnosť je vypočítavaná a následne je zaťažovaný vlastník alebo užívateľ nehnuteľností fakturáciou.
Už z toho zjednodušeného vysvetlenia vyplýva, že čosi nie je správne a naozaj je to tak. Ak zákonodarca pri príprave tohto zákona uvažoval v rovine takej, že tým, že niekto niečo zastaval, tak vlastne znemožnil tú prirodzenosť, kde prirodzenosť hovorí, že keď je niekde pozemok, tak keď prší, tak to vsiakne, tak tým, že to zastaval, tak to vsiakavanie obmedzil, tak ho treba zaťažiť. V zásade je tam kus logiky na tom, ale potom zase to hovorme takým spôsobom, že tým, že on zastaval, tak vytvoril predpoklad na to, aby sa stal účastníkom zmluvného vzťahu medzi dodávateľom či už vody, alebo dodávateľom tých služieb v odvodovom hospodárstve. A čo je viac, hej, že čo je skôr. Takže toto minimálne by som bol rád, keby ste sa nad tým zamysleli, lebo ja, to je to, že čo my vyhodnocujeme ako nespravodlivé. To znamená, naozaj ten vlastník objektu alebo účastnícka strana tým, že niečo vytvorila, tak vytvorila aj predpoklad, že sa stane účastníkom zmluvného vzťahu, čiže neni, nie je spravodlivé ešte ho zaťažovať aj tým, že teda musí platiť za to, čo nemôže obmedziť, i keď je pravdou, že tým sa tá vsiakavosť toho pozemku v určitej miere znížila. No len keby sme chceli byť spravodliví, tak môžme povedať, že tým - že čoho sme svedkom teraz, to znamená, rôznych prívalových dažďov a rôznych aj poveternostných excesov -, práve naopak, že tí ľudia, ktorí vytvorili ten systém toho, tých zvodov, tak vlastne pomáhajú, pomáhajú riešiť tú situáciu tým, že sa to čiastočne vyreguluje, tak by, práve naopak, by som povedal, že im treba, keď už nie za to zaplatiť, tak aspoň poďakovať, hej, že proste ten systém s vodou a regulácie je taký, že aj ten prívalový dážď sa dá čiastočne koordinovať. Takže v tom je podstata, podstata tej navrhovanej zmeny, to znamená, že aby ľudia prestali byť zaťažovaní fakturáciou za niečo, za čo pri najlepšej vôli fakt nemôžu. Môže byť prípadne aj štát, tým že robí zlú environmentálnu politiku, môže byť zaťažovaný tým, že prší málo alebo veľa. Ale verme tomu, že i keď napriek niektorým enormným schopnostiam niektorých jedincov v našej krajine naozaj schopnosť ovplyvniť dážď - či prší, alebo neprší - je ešte v štádiu len takých fantazmagórií, čiže je to mimo moci, čiže to, z toho vychádzame pri predkladaní toho návrhu, že nemôže byť následne zaťažovaný. Samozrejme, tu sa zjavia návrhy, že prípadným riešením tohto sa to odzrkadlí, odzrkadlí v zvýšených poplatkoch, viete, ani tak, ani tak. My sme si na túto hru ani tak, ani tak pomaly zvykli, alebo si zvykáme a ju rešpektujeme, akceptujeme.
Tu mi dovoľte povedať, že aj v tomto zákone bude platiť to, čo som avizoval pri SPP. A to naozaj, že politické zoskupenie jediné zatiaľ to má vo svojom programe, ja verím, že sa pridajú aj ďalší do programu, pracovne ho nazývame Rozkopeme celé Slovensko, kde naozaj vzhľadom na chyby, ktoré sa stali z pohľadu sieťového hospodárstva a stali sa obrovské, to znamená, boli občania našej krajiny vydaní do područia rôznych záujmov, tak pre túto chvíľu je riešením iba to, že sa nanovo rozkope celé Slovensko, to znamená, sa tie prívody spravia reálne duálne, reálne duálne, lebo vtedy bude naozaj fungovať skutočná súťaž. To znamená, duálny rozvod plynu, duálny rozvod vody, duálny rozvod elektriky a vtedy môžme skutočne hovoriť o tom, že, že umožňujete súťaž a umožňujete generovať najlepšiu cenu. To nemusíte ani knižky čítať, to vám ušetrím čas. Toto naozaj je funkčné a špeciálne ináč pre naše podmienky aj realizovateľné, i keď náročné. Je to realizovateľné, i keď náročné. My máme tento typ rozkopávania Slovenska, keď to takto nazvem, je náročný, ani nie na kvantové počítače alebo nejaký highendový a hightechový priemysel. Tam hovoríme o ľudskej sile, hej, a nevyužitej ľudskej sily v našej krajine máme, môžme ju rozdávať. Čiže naozaj, keď vy, vy, vygenerujeme spôsob, ako ľudí, ktorí sa častokrát nudia po rôznych miestach a lokalitách Slovenska a radi by do niečoho, ako sa hovorí, že kopli, tak aby nekopali zlým spôsobom, tak naozaj, keď sa toto podarí vytvoriť, tak budú kopať účelne a so zmyslom a v konečnom dôsledku preto, aby sa v tejto krajine žilo o niečo lepšie. Takže naozaj program Rozkopeme Slovensko má svoju logiku. Má, má svoje opodstatnenie a je aj realizovateľný. A v konečnom dôsledku konečne urobíme to, čo je našou úlohou, a úlohou parlamentov je robiť svet udržateľným, hej, to znamená, že tak aby sa tu dalo žiť.
Ja tu nebudem demagógom, že ak vy tu plieskate demagógiu, že jak pomáhať, ja budem hovoriť realisticky a to je teda jedna z hlavných úloh. A to, ako je nastavenie teraz, že idete poruke ľuďom, ktorí už od dobroty nevedia, čo majú robiť, tak sa míňame účinku. Na toto parlamenty naozaj historicky neboli vytvorené. Čiže úlohou našou je to vrátiť naspäť. A jeden zo spôsobov, ako to dokážeme, bude aj to, že, že vrátime ľuďom možnosť voľby. Lebo to je, vtedy hovorme o súťaži, vtedy hovorme o spravodlivosti, že vrátime ľuďom možnosť voľby, to znamená, zvoľte si, lebo teraz štát vydal svojich občanov do rúk ja neviem koho všetkého, však tých týpkov sa nám tam bude zjavovať čoraz viac, že do tých rúr, kto im čo pustí a za akých podmienok. Takže je čas sa vrátiť a ako sa dá vrátiť, je, je tým, že naozaj rozkopeme celé Slovensko a vytvoria sa duálne rozvody a vytvorí sa skutočná súťaž a vráti sa ľuďom právo a možnosť voľby aj, aj v tomto zákone, ktorý predkladám. Verím, že raz tu bude doba, keď ľudia nebudú musieť platiť za dažďovú vodu, za ktorú nemôžu, a to, kto im dodá vodu, si budú môcť vybrať podľa toho, že kto má akú ponuku. Ale skutočne vybrať, nie teraz čo je na úrovni akože vybrať.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, dovolím si dať návrh, aby sme sa vyhli prípadným nedorozumeniam. Na tejto schôdzi mal minister vnútra prečítať správu o Gorile. Existuje o tom uznesenie Národnej rady. Preto vás poprosím, naozaj, aby sme sa vyhli nedorozumeniam, ktoré by mohli z toho vzniknúť, aby ste dali hlasovať o tom, že na terajšej schôdzi túto správu neprednesie. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, že ma nechcete obmedzovať, lebo to som rád, že si to uvedomujete, že to nie je správne. Naozaj len niečo krátke, ja budem rešpektovať, že chceme hlasovať. Raz sa dopracujeme k tomu, že budeme hovoriť o zodpovednosti. Viete, sú relatívne menšie veci, že SMER, ja to zjednoduším, hyperbolizujem. Nominanti SMER-u v dopravnom podniku nechajú Bratislavčanov voziť sa v autobusoch, ktoré praskajú. To je jedna zodpovednosť, ale ďalšia zodpovednosť je aj tu. Zavedenie príplatku pre druhé a tretie dieťa je jeho pokračovaním, napriek skutočnostiam, ktoré úplne exaktne preukazujú, že proste sa stalo niečo zlé. Pokračujete v tom, v tom hroznom nastúpenom trende. Raz vás to dobehne, tak ako vás dobehne tá pýcha, hej, ktorá nakoniec vždycky predchádzala pád, tak vás dopadne, dobehne aj tá zodpovednosť a raz sa bude hovoriť o zodpovednosti a v dobe médií, v dobe cloudov a neviem čoho, v dobe uchovávania informácií sa aj veľa dozvieme, spätne dohľadáme a neviem čo a budeme fakt vedieť úzko personifikovať zodpovednosť každého, že za daný stav veci. A ja nehovorím, že to bude v rovine trestnoprávnej alebo neviem akej, ale minimálne v tej rovine morálnej a etickej to bude. Určite raz v tejto krajine budú vládnuť ľudia, ktorí tomu rozumejú.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tento zákon, návrh tohto zákona, tejto téme sa venujem dlhšie, aj návrh som už raz predkladal, myslím, alebo dvakrát dokonca, a budem ho predkladať, pokiaľ mi dnes znemožníte, lebo je podľa mňa mimoriadne dôležitý. V krátkosti ho uvediem, niečo k tomu poviem, nevylučujem to, že sa budem opakovať. Avšak koniec koncov to, že sa opakujem, znamená len, prepotvrdzuje, že to, prvýkrát čo bolo povedané, je pravda, hej. A hovorím, už len hovorím pre tých ľudí, ktorí majú možno otvorenejšie srdcia, ale nemajú tú moc, ktorú máte vy. To znamená moc niečo prijať, ale pre nich to má význam, lebo verím, že, že sa tým budú zaoberať. Tu som už na niektoré veci úplne rezignoval. Takže pre tých, ktorí to už raz počuli alebo v obmene počuli, nech sa páči, ale zase si povedzme aj druhú vec, že memorovanie je tiež jedna z metód, hej, že ako uznávate, že veciam prikladáte význam. Aj tým neustálym opakovaním sa vám snažím zdôvodniť, že prečo je to dôležité. Čiže nemyslel som si to len pred pol rokom alebo len minulý týždeň. Ja si to myslím aj teraz a verte tomu, že si to budem myslieť aj o pol roka, keď mi znemožníte to predložiť skôr.
Ono by to, ale veľakrát to aj tak vyzerá, že človek by nepovedal, ale je to tak. Toto vaše nešťastné, naozaj nešťastné, tieto sociálne experimenty spôsobili, spôsobili genocídu, spôsobili obludné veci. Kúsok od nás, kúsok od vašich obydlí. Spôsobili to, že v strednej Európe máte lokality, kde stredovek je málo, stredovek je málo, kde je Afrika. Viete, tým Afričanom tam chodí kopu ľudí pomáhať, lebo vedia, že je to zlé. U nás netušia, že treba pomáhať, lebo však je to stredná Európa, tak preto tam nechodia. Ono sú možno tí ľudia ešte u nás na tom ešte horšie v tých osadách ako v tej Afrike. Ale to, že to takto dopadlo, má samozrejme veľa príčin, veľa, to netvrdím, že je jedna jediná. Ale jedna zo silne ovplyvňujúcich je tento nešťastný zákon, nešťastný zákon. To, čo ste urobili; a urobili ste z maternice výrobný prostriedok. Ľuďom ste dali možnosť prežiť tak, že ste im povedali, urobte si dieťa, dostanete peniaze. A ešte to odkomunikovali ako sociálnu, neviem akú vymoženosť. Tie preteky, ktoré tu boli, že ten príplatok bol niekedy pre jedno dieťa a potom ste vy v ošiali, v ošiali konjunktúry, ale aj nejakého neviem to, že nového voličského zázemia, pridali druhé a tretie dieťa, sa možno ľúbilo a páčilo, ale kto bude brať tú zodpovednosť, kto za to zoberie, keď sa prejde po tých osadách, čo ste spôsobili, že tie deti sa rodia kvôli tým 850 eurám alebo koľko to je. Tie deti sa rodia naozaj kvôli tým peniazom. To nehovorím ja, lebo zas poviete, že hovorí Hlina. Nie, to, to je fakt. Možte tu točiť mantry, s ktorou sa tu žije 20 rokov, že mnohodetnosť je prejavom chudoby. Toto je normálne pomaly axióma, tu už len čakám, kedy to kto dá ako návrh zákona. To už je dávno vyvrátené. Za určitých okolností áno, ale nie absolútnych. Zlá sociálna politika štátu proste k tomu prispieva. To, čo ste spravili, je naozaj na úrovni genocídy. A viete, to len bude, keď si začneme hovoriť pravdu, že jak to dopadlo v tých osadách, ako sa tam žije, kto to spôsobil a kto bude za to brať zodpovednosť, tak to len bude zaujímavé. Len otázka stojí, že čo s tým, lebo to už môže byť už dosť neskoro, lebo ten systém sa rozvráti. Ten systém sa rozvráti úplne na cimpr-campr.
Nezodpovedná sociálna politika SMER-u, ale v tomto prípade aj, pripúšťam, tých, ktorí sa do toho nezahryzli predtým, spôsobila to, že naša krajina bude konfrontovaná s obrovskými problémami. Obrovskými, to si ani nevieme predstaviť. A znova nebudem sa hrať na Nostradama, som priemerný analytik, s obrovskými problémami sa bude stretávať naša krajina. Ešte budete si hlavu držať. Ja viem, že niektorí z vás už si poviete, mňa už z toho hlava bolieť nebude, ale vaše deti z toho bude bolieť hlava, vašich vnukov z toho bude bolieť hlava, lebo z toho hlava bolieť bude, vážení! A urobili ste to kvôli takému lacnému gestu populistickému, že ako pridávate, a neboli ste si vedomí tých dôsledkov, ktoré spôsobíte, ktoré sa vám tu opakovane snažím povedať. Opakovane sa vám snažím povedať, že niekde ste urobili chybu. Ak je, to už treba upraviť. Pri prvom predkladaní som hovoril, že tretia najvyššia pôrodnosť je v Lomničke na svete. Po zbere informácií to je ináč. Najvyššia pôrodnosť na svete je v rómskych osadách na Slovensku. Najvyššia. Máme lokality, kde teda sme k tomu množstvu ľudí, ktorí tam sú, a koľko detí sa narodilo, najvyššia. To znamená, že aj Nigériu sme predbehli.
Tak mi povedzte, kde sa stala chyba? Neviem. Je niekde chyba, lebo tu s úsmevom budete počúvať vašich predstaviteľov, ktorí tu na tejto schôdzi doniesli zákon, ktorý to vlastne ešte viacej kazí. To, čo doteraz bolo v podobe aj filozoficky dvoch dávok, kde ste mohli tú jednu strihnúť a mohli to niesť menšie politické škody, tak teraz, ja inak neviem, v čom je logika, to tu prídete a predstavíte ako, ako Ameriku, že teda objavili tuná na ministerstve práce a sociálnych vecí tam tí vaši niektorí úžerníci, ktorí tam sú, Ameriku. Normálne takto tu prídete a predstavíte a robíte obrovské škody na vnímaní, lebo poznamenáte tú krajinu, tým zlúčením dávok do jednej vlastne urobíte politicky mimoriadne náročné pre zodpovedných politikov, ktorí budú musieť zákonite hrýzť do toho, budú musieť, tak urobíte z nich netvorov, urobíte z nich neviem koho a ešte sa budete vytešovať. Zákerné, dosť zákerné.
Vážení, vami predkladaná novela z dielne ministerstva, z dielne, prosím vás, aká dielňa, je zlý. Je úplne zlý. Ja som modifikoval tento môj návrh, v súčasnej podobe, ako je predkladaný, hovorí o tom, že aspoň bol taký princíp, že vypýtate veľa v polke cesta, je, aj to je, menej je lepšie niekedy ako nič. Aj malý, už sa nechcem opakovať, je lepšie ako hrdzavým drôtom do oka, aj malý ústupok alebo malá výhra. Toto modifikované znenie zákona hovorí o tom, že viete, keby bolo na mne, by som to upravoval ďaleko tvrdšie, ale som si vedomý skutočnosti, ktoré silne ovplyvňuje to, aby ste tu vy mohli sedieť a tváriť sa ako poslanci, ale nerobiť si robotu poslancov. To znamená, aby vás tu niekto zvolil.
Takže dá sa to pre túto chvíľu, jedno z riešení je dobré. Prvé dieťa, to kočíkovné je to, budem zjednodušene nazývať, to kočíkovné zostane zachované, ale to druhé a tretie dieťa aspoň rozdeliť do etáp, do životných etáp toho dieťaťa, aspoň tak mu pomôžete. Aspoň tak mu pomôžete, lebo je, zvyšujete predpoklad, že niečo z tých peňazí bude mať, lebo to dieťa, ktoré sa, žiaľ, narodí v ten daný moment, ja nehovorím, že vždy a absolútne, ale poväčšine z toho dokopy nič nemá a koniec koncov si to ani neuvedomuje, hej. Lebo v tom veku, to niekde bola taká debata, že, ale to sa nechcem do náboženských debát pustiť, ale v tom to skončím, že neuvedomuje si ani, že, že teda mu štát prispel, hej. Ono s tým nič nemá, čiže si nevytvára ani vzťah k štátu, lebo v tom danom veku tesne pri narodení a po dvoch dňoch, keď už z peňazí nie je nič, z toho to dieťa dokopy nič nemá.
Takže sekundárne môžeme povedať, že keď nahlas rozmýšľam, že vytvárate aj, aj, aj u toho dieťaťa určitý aj, nechcem povedať, že záväzok, ale určité vnímanie štátu ako takého, lebo mu umožňujete ten váš príspevok, nechcem povedať, že užiť, hej, si ho užiť, ale ho vnímať aspoň. To znamená, že keď má tých šesť rokov a ide do školy, no tak keď mu kúpia peknú tašku s nejakou Disney rozprávkou, tak mama povie: No vidíš, to nám vtedy dali za - ja neviem - za Fica. No nech za Fica, no čert to ber. Viete. Ale si povie: Aha. Hej? A už vytvárate, má to, aj tento rozmer to má, hej. A nechcem hovoriť, že to má iný rozmer, že to nebude tak motivačné.
Čiže ten návrh hovorí o tom, že ten príspevok sa rozdelí. To znamená, pri narodení sa dá 30 %, pri dovŕšení troch rokov 25 %, pri nástupe na povinnú školskú dochádzku 25 %, po ukončení, čo je tiež mimoriadne dôležité, aby sa ukončila, je 20 percent. Ja, ja neviem. No však vystúpte niekto. Vystúpte niekto a povedzte, že to je zle. Vyargumentujte to a tu ja dám, zrazím opätky a budem utekať s hanbou na, do kresla, že čo som to predložil. Tak mi to tu príďte povedať! Príďte mi to tu naložiť, prosím vás pekne!
Hazardujete, naozaj hazardujete. Tento zákon je mimoriadne dôležitý, o tomto zákone sa budeme ešte nie raz, nie dvakrát a aj na iných fórach ešte baviť, baviť a baviť. Lebo tento zákon spôsobuje nešťastie. A vy to máte v rukách, či sa v tom bude pokračovať, alebo sa to nieže úplne zmení, ale čiastočne upraví, lebo na to neexistuje, každý, kto tu príde s geniálnym riešením, je blázon, to nefunguje. Po tom, čo ste narobili s tými sociálnymi experimentmi po obdobie dvadsiatich piatich rokov, neexistuje jednoduché riešenie, existuje len ťažká a vytrvalá a zodpovedná mravenčia práca. Tak. A na konci je, je zlepšenie. Ale toto, čo vy stvárate, ste sabotéri. To je normálne pri vedomí toho, že čo sa to deje a napriek tomu to, to, ale zdá sa, že z mojich úst to neberiete. Ja verím, že raz dorastú vaše deti, vaši vnuci, ktorí vám to prídu povedať, že: A to čo ste tam vtedy stvárali? To čo ste tam vtedy robili? Pozrite sa, jak to, jak to celé dopadlo. No to som zvedavý, jak sa budete krútiť.
Ďakujem.