Videokanál poslanca

Pani podpredsedkyňa, ďakujem, to úplne súvisí s tým, čo budeme prejednávať. Takže len to dokončím.
Je dosť možné, že keď vyhodnotím celé toto dnešné piatkové monitorovanie práce poslancov na závažných zákonoch, ktoré sa týkajú tejto spoločnosti, tak nakoniec tie výsledky ani nezverejním, viete kvôli čomu, kvôli úcte k tomuto parlamentu, bo by sme sa museli všetci od hanby prepadnúť, že čo sme to vlastne urobili.
Keď si pozriete tú úbohosť na prezenčke SDKÚ a ten výsledok, ktorý je tu, väčšej úbohosti sa nedočkáte! To platí aj pre SaS! Neviem, v akom pomere platí pre vás. Žiaľ, normále s tým, a už sa o tom presviedčam, vyhodnotím to, že naozaj výsledky, tie hrozné výsledky nezverejním k úcte k tomuto parlamentu. Naozaj.
Rozprávali sme o Zákonníku práce, ideme rozprávať o norme, ktorá sa vzletne volá inteligentné dopravné systémy. Tejto norme ide o inteligentné dopravné systémy asi tak ako, ja neviem, nenapadá ma, už som sa dostal do takého šfungu, dobrý prímer na to, že ako, ako je to úplne zbytočný ten názov, ako je nenáležitý. Tá zákonná norma sa kľudne môže volať čipovomýtny zákon. Kľudne, nič by sa nestalo.
Európska komisia prijala smernicu, v ktorej hovorí teda o nejakom systéme, ktorý by sa mal prijať v jej členských krajinách. V tej samotnej smernici je nespočetnekrát spomenuté "mal by", "malo by". To znamená, formulácie, ktoré sa hodia skôr do nejakých detských čítanok alebo do nejakých takých, ja neviem, manuálov pre zakladanie táborákov, ako do smernice Európskej komisie. Na základe tejto smernice jednotlivé štáty pripravujú svoje zákonné úpravy a my sme naozaj krajinou, kde dnes už znamená včera, my sme naozaj krajinou zasnúbenou, čím väčší - pred dvoma dňami som to povedal - blbec, tým väčší úspech. A platí to, ale ešte sa to dá možno doplniť, že čím ste bližšie, tým ten pocit neohrozenosti je väčší a silnejší. A už vám nič nestojí v ceste, už ani symbolický odpor nezastane, nič. To je skľučujúci pocit, ktorý človeka bije k zemi, že kde sme sa to vlastne dopracovali, do akej krajiny, kde už ani nehlesneme, už ani nehlesneme, už ani nás to nebaví vôbec niečo povedať, lebo koniec koncov ste za blbého, kolegovia vás označia, že vám ide len o mediálnu prezentáciu. Nuž ako mám vyjadriť svoj názor, že s tým nesúhlasím? Hlboko bytostne, keď s niečím nesúhlasíte, tak nejakým spôsobom.
Hlboko a bytostne nesúhlasím s celým návrhom zákona o inteligentných dopravných systémoch.
Ja sa pýtam, vážení kolegovia zo SMER-u, čo je zlé na nevinnom návrhu, ktorý som dal aj na výbore, aj v pléne a ktorý neprešiel? Čo je zlé na tom, keď pán Richter sa metódou komparácie zaoberá, a keď ja som hovoril, že skúsme, keď už teda, tak skúsme, ako to robia inde, v iných krajinách. Skúsme to porovnať. Prečo ste za to nezahlasovali, preboha? Prečo? Povedzte mi? Prosím vás, povedzte mi prečo? Čo je na tom zlé? Čo bolo na tom návrhu zlé, meritórne, čo bolo na tom zlé? Čo bolo zlé na tom, aby sme pozreli, ako v iných krajinách s koľkými peniazmi na to rátajú, ako to zaťaží ich rozpočet, a nie v absolútnej sume, k pomeru k ich rozpočtom? Hej, lebo náš rozpočet je suma X a z toho je ten náklad, s ktorými rátame my, nemecký rozpočet je iná suma v absolútnom vyjadrení, že ten pomer by ma zaujímal. Prečo sme sa k tomu, prečo sa tohto bojíme? Prečo ste za to nezahlasovali, to sa ich tak bojíte? Tak, že popierate samých seba, že nemáte chuť sa dozvedieť viac? Však čo je zlé na tej informácii? Aby sme vedeli, čo ideme prijímať.
Naozaj tá norma, ktorá si teraz dokázala, ja neviem, pán Počiatek mi hovoril, že to pán Figeľ dokonca pripravil. Viete, ono niektorým ľuďom je už úplne jedno, kto tu vládne, úplne jedno, kto tu vládne. To je jedno. Ja neviem teda, že či je to faktom, že či to už KDH akurát, to je tiež, aj mne je to úplne jedno, ja len viem, že tá norma je tu teraz a my máme o nej hlasovať.
A tým ľuďom, ktorým na to záležalo, aj na tom záležalo, si do tej normy napchali to, čo potrebovali. Napchali si do nej to, čo potrebovali. Pán Štefanec, vítam vás. Napchali si tam to, čo potrebovali. Napchali si tam veci, s ktorými Európska komisia vôbec nerátala, vôbec si nemyslela, že budú v niektorej krajine tak blbí, že si to tam dajú, exaktne že to uvedú do zákona. S tým oni nerátali. Však oni rátajú, že majú všelijakých členov, všelijaké také, by som povedal, krajiny, ale že niekde sa nájde krajina, kde to proste tam natvrdo šupnú, pre istotu, s tým podľa mňa nikto nerátal, ale my sme si to tam dali. My v našej zákonnej úprave už teraz, v zákonnej úprave, ktorá hovorí o inteligentných dopravných systémoch, my v tej úprave máme to, že nejaké technologické zariadenie v aute môže počítať počet odjazdených kilometrov. Kristepane, povedzte mi, načo je to dôležité?! - pre inteligentný dopravný systém, pre bezpečnosť cestnej premávky?! Kto mal tú nenormálnu potrebu to tam dať už teraz?! Kto? Kto si robí zadné vrátka nato, aby vedel, že už to tam má? A za dva, za tri, možno za štyri roky tu príde návrh o platení mýta pre autá do 3,5 tony. Možno, možno sa zdvihne nejaká búrka nevôle, tuná nejakí plastičáci budú hovoriť, jak sú proti a neviem čo, hej, a potom niekto príde a povie, čo chcete? Čo chcete, vážení?! Však pred troma, ix rokmi ste to už schválili v zákone o IDS?! Čo chcete, čo sa tu rozčuľujete?! Len teraz napĺňame, vykonávame normu, do ktorej ste to už dali! Načo ten povyk, načo ten krik? A ešte pritlačia. Ešte pritlačia a povedia, čo chcete, vážení, my sme už na základe toho zákona učinili nejaké kroky, nejaké opatrenia a ideme do arbitráže a tomuto štátu to dáme a dáme a dáme mu to poriadne.
Toto je možné iba v niektorých krajinách, žiaľ, Slovensko je lídrom krajín, kde je všetko možné, kde hlúposti sú vo forme zákonov. Normálne ja, ja neviem, ako ešte viac mám vyjadriť tú expresiu, to zhrozenie, to zhnusenie toho, že proste si to niekto tam dá, ani si to nelajzne, keď sa niekto nato moc pýta, tak urobia z neho somára, že si pletie hrušky s jablkami. To je výrazom tej arogancie, viete, že človeka prostredie ovplyvňuje. To znamená, keď žijem v nejakom prostredí, ktoré je prudko arogantné, čiže aj moje chovanie sa takým stane.
Čiže ak nejaký hovorca, ja neviem, ani hovorca, podľa mňa hovorca nemá čo komentovať poslanca, jeho mentálne alebo nejaké schopnosti. Hovorca má za štátne peniaze informovať o činnosti ministerstva. Ja si vyprosím, aby nejaký hovorca mňa hodnotil, či ja si mýlim hrušky s jablkami! Od toho hovorca není. Tu pán minister mi to kľudne môže povedať, ale od toho hovorcu si to vyprosím! To je čo za kultúra, že hovorca mne bude hovoriť, že ja si niečo mýlim alebo nemýlim?! To kde sme sa už dopracovali?! Ale je to presne o tom, je to tá kultúra toho prostredia, kde ten hovorca je a žije! Je to presne o tom, áno, u nás čo chcú? Hrušky s jablkami, tam odpáľ ho het, čo trepe, čo trepe hlúposti!
Nemýlim si hrušky s jablkami. Pán minister, nemýlim si hrušky s jablkami, vyšlo vám to, čo nik nečakal, že už v piatok alebo v utorok budeme o tom hlasovať. Ja budem mať svedomie čisté, lebo v pondelok spravíme akciu, taký tichý prejav s mestom, na upozornenie, ja neviem, koľko nás tam bude, možno málo, možno veľa, ja neviem, v tejto krajine tu môžete orať hlbokým pluhom na chrbte, ešte vám poďakujú. Koľko bude, toľko bude. Nevadí, ja, on urobil, čo som mohol.
Tento návrh zákona, ktorý je tu, je zvrátenosťou a je vyvrcholením toho, že v akej krajine žijem, že si vôbec niekto tu dovolí doniesť. Preto mi na tom záleží, aby sa to aspoň zaznamenalo, že som bol proti, a hlasno, ako som len mohol, aby mi to niekto bude, vyčíta, že, Hlina, a ty čo máš s tým, že ja mám v aute čip, ty čo máš s tým, že ja platím niekomu za to, že idem zaniesť na dušičky vence starým rodičom? Tak poviem, vážení, ja som s tým nič dokopy nemal, ja som bol proti tomu.
My pripravujeme úplne, úplne pripravene, úplne plánovite pripravujeme, áno, však už aj to zariadenie, ktoré je existujúce, je už technologicky na tej úrovni, že tie následné čipy zvládne. Je to tam.
Pre istotu, pán minister, ak budete reagovať, viete mi povedať len jednoducho, prečo je v návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch ustanovenie, že má merať počet prejazdených kilometrov, prekristapána?! Druhýkrát to poviem. Len túto absurditu mi, prosím vás, vysvetlite. Ja nebudem hovoriť o tej plánovitosti a neviem ako a že pre koho to je, ako je to prichystané a jak sa do tej verejnosti bude servírovať a aké to bude nevyhnutné. A aká kampaň? Viete, čo aká kampaň bude, že aké je to spravodlivé? To bude kampaň, normálne PR, to normálne veľké agentúry vás tu budú, do vás šúpať, jaké je to spravodlivé, že to mýto treba platiť, autá podľa toho, čo prejdú, však je to úplne spravodlivé. Ale tá spravodlivosť bude znamenať jeden a jediný fakt, že tí, čo málo jazdia alebo vôbec nejazdia, budú platiť toľko, čo platia teraz za známku, a tí, čo budú platiť, či to budú jazdiť veľa, budú platiť veľa. A niekto povie - no a čo? Ale ja neviem, či no a čo.
Čo je potom úlohou štátu? Túto cestu nestavali finančné skupiny, tieto cesty na Slovensku nestaval pán Počiatek! Tieto cesty stavali aj moji rodičia, aj moji starí rodičia, aj cesty sú aj dedičstvom tejto krajiny, nikto nemá právo si zosobňovať, že patria ku mne. Áno, právne nie, ale neformálne alebo mimo tohto niekomu patria, niekomu sa privatizujú.
Tohto sa chcete zúčastniť? Za to idete hlasovať a ešte budete... Toto nemôžte dopustiť! Lebo tie, to nie je také jednoduché, ako sprivatizovať VSŽ-ku, preboha, že to takto pustíte, že tých ľudí, im dáte jednak, že majú za to platiť, že idú s vencami, chudáci, na tej starej škodovke, lebo aj do tých starých škodoviek, Pravda to dala, Pravda to dala, uverejnila PR článok, ako to zvýši bezpečnosť, a už je tam aj informácia, že aj do hociktorého auta to dajú, aj do tej najstaršej škodovky dedovi, ktorý to raz za rok vytiahne a ide na dušičky, aj jemu to dajú. A pôjdu, pôjdu peniaze tam, kde majú ísť, pôjdu, nebojte sa, všetko bude, všetko bude tak, jak má byť.
Tu sme na nič! Jasné, že sme tu na nič, lebo tu nie sme a klameme, že sa nehanbíme, poslední podvodníci, ktorí, ja neviem, tam čmajznú niečo, tento, sa idú podpísať, toto je tu!!! Kristepane, tretíkrát to poviem, koľko vás tam bolo podpísaných, že ste tu, a tu nie ste?! Však to je hanba, obrovská hanba! Toto nám všetko sa krásne zleje a výsledok toho všetkého bude, že, že rozmýšľam, že jak ďalej, čo ďalej, jak skonštatovať, že čo s tým, že či tu sa dá ešte vydržať, v tomto prostredí, v ktorom nemá význam robiť nič! Nemá význam vám povedať o nejakom poklope, koľko detí tam má popadať do tých poklopov? Koľko, aby vás to zobudilo?! Koľko ľudí má prísť v pondelok na ten protest s tými autami, koľko, aby ste vy začali v utorok rozmýšľať, či to pánovi Počiatkovi za to zahlasujete? Koľko? Že vás to zobudí! Koľko?
Alebo je ten strach, to... Ja rešpektujem, že máte disciplínu, to je v poriadku. Ale nemôžte, zakázali vám byť kritickí, zakázali sa vám pýtať, to vám zakázali? Nemôžte niekde na klube povedať, ale pozor, vážení, toto sa mi, teda moc mi to nevonia, čo s tým, aj to vám zakázali?
Aký dám návrh v tejto veci? Aké sú možnosti moje úbohé, asi len také, že dám návrh, aby predkladateľ stiahol tento návrh zákona z rokovania parlamentu. A to je aj požiadavka toho protestu, čo bude v pondelok, v zásade sú dve: prvá je, aby sa ten návrh stiahol z rokovania parlamentu, a druhá je, aby ministerstvo, to, čo som tu už hovoril, aby ministerstvo vypracovalo komparáciu toho, akým spôsobom proste aplikujú smernicu Európskeho komisie do svojej legislatívy v iných krajinách a koľko ich to stojí.
Táto správa, keď bude prednesená v parlamente, na základe diskusie bude prijaté uznesenie s návrhmi na zapracovanie do našej legislatívnej úpravy a následne na základe týchto podkladov ministerstvo dopravy predloží na decembrovú schôdzu návrh zákona o inteligentných dopravných systémoch.
Povedzte mi, čo je na tom zle? Čo, čo? Ide o mediálnu, túto mi ide? O čo mi ide? Čo mám v tom nejaké peniaze alebo čo je na tom zlé? Čo je na tom zlé, povedzte, ľudsky povedzte, čo je na tom zlé, keď by sme to takto urobili? Čo, jakú konšpiráciu?! Nijaká tam není! Len je to niečo, čo mi sedliacky môj rozum chlapca z Oravy hovorí, takto by to plus-mínus malo byť. Povedzte mi, čo je na tom zlé, keby sme to takto urobili?
Choďte domov, cez víkend nad tým rozmýšľajte, čo je na tom zlé, že by sme toto pri tom hlasovaní urobili. Zodpovedzte si vy na tú otázku: čo je na tom zlé?
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, znova musím povedať to, čo som povedal aj doobeda, že tá rýchlosť je obdivuhodná, že človek si nestihne robiť poznámky, že fakt som teda nemyslel, že dneska IDS-ko pôjde na prerokovanie.
Skôr ako poviem k tomu samotnému zákonu, ja som človek, ktorý má rád také aj symbolické veci a také ako, že aj taký príklad ma napadol, ale nepoviem ho, ale že niekedy ľudia historicky a vo vývojovom(vývojových) štádiách prisudzovali aj taký význam veciam a takým znameniam, symbolom a čiastočne to tú civilizáciu sprevádza. Čiže pre mňa je aj dneska znamením to, že, že je piatok, je tak, ako sme tu tak komorne, v komornej atmosfére a prešli sme aj Zákonník práce, veľmi závažnú to novelu, a ideme rozprávať o IDS-ku, zákone o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave, ktorý by sa kľudne mohol volať čipovo a mýtny zákon v takejto komornej atmosfére.
A ja som sa na dnešný deň čiastočne pripravil, priznám sa, lebo včera, keď pán predseda povedal, že, že nebudeme hlasovať, tak som očakával, že to takto nejako dopadne, že nás tu toľko bude, ale neočakával som, že IDS-ko príde.
Nuž a poviem vám, ľudia, kolegovia moji vážení, ja viem, že to možno budete vyhodnocovať ako nie celkom kolegiálne, ale výsledky predčili očakávania. A dneska som si dal tú robotu, že je tu inštalovaná statická kamera, ktorá zaznamenáva, koľko poslancov je v sále. Tá istá kamera ráno zaznamenala, koľko ľudí bolo na prezenčke, a poviem vám, že Slota je neviniatko. Koľko poslancov SDKÚ bolo napísaných, Martin Poliačik už zvoláva svojich kolegov, aby prišli, koľko poslancov zo SaS-ky bolo napísaných, že sú tu, a nie sú tu. Ešte to vyhodnotíme, koľko poslancov zo SMER-u bolo napísaných, a nie sú tu.
Hovorili sme o Zákonníku práce. Ľudia, nehanbíte sa? Teda, nehanbíte sa, odkazujem to tým, nehanbíte sa ani trošku? Rozprávali sme o Zákonníku práce, rozprávali sme o tom, že budú mať nejaké povinnosti zamestnávatelia, budú mať povinnosti zamestnanci, o tom sme tu rozprávali. Keď sme rozprávali o Zákonníku práce, za Zákonník práce nebojoval ani jeden, ani jeden poslanec za SDKÚ.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, ja, ja nestraším, teda ak to tak vyznelo, tak som, to nie celkom bolo, ja upozorňoval, hej, ja som upozorňoval, že čo môže nastať, a ja som sa to tu snažil povedať tak rázne plasticky, že z toho pohľadu dajme tomu zďaleka, že sedíte v Ameriku, niekde v Chicagu, na nejakom 35. poschodí a rozhodujete sa, že či idete nejaké optické káble robiť vo Svidníku, alebo či ich budete robiť vo Svidníku, alebo niekde v Rumunsku, potom vám príde krátka správa, že tam v tom Slovensku, kde majú ten Svidník, tak prijali nejakú novelu zákona. A čo robí tá novela? Posilňuje práva, áá, také... Viete, to je taká tá plasticita toho a, žiaľ, verte tomu, ja som sa na takých stretnutiach aj zúčastnil a tak to aj funguje. A že teda, ó, to tam sa netrápme.
Viete, čiže to som na to upozorňoval, že tento signál môže nastať a že či tá cena nebude príliš vysoká, ja, verte alebo neverte, ja mám aj vzťah k práci. Ja som z Oravy, na Orave sa s lopatou v ruke narodilo, hej, ja som vyrastal bez otca, od trinástich chodím po brigádach, ja nemám s tým problém, viete, že budem tu nejaký. Ja naozaj ctím aj odborárov, ja si ich vážim, nemám s tým problém, pre mňa sú to, Machyna špeciálne, čo som videl, normálny, čestný, rovný chlap, plus-mínus, hej. Ale nechcem, možno ani nepatrí, že nemám s tým problém, ale ja upozorňujem na to, že čo to môže nastať, ak takto zvonku ako to vyzerá. Naozaj je to plavba proti prúdu, hej, a tá cena za to môže byť vysoká. Otázka stojí, či to za to stojí, hej, že či tí ľudia by neboli možno radšej, že, že síce není to bohviečo, lebo, viete, vždycky lepšie ako nič, hej, ja nehovorím, že to hneď absolútne a na druhý deň nastane, ale môže to nastať, tie riziká sú. Vyeliminujte riziká a potom povedzte, okej, všetko sme vyeliminovali a nebojíme sa nikoho a ničoho. Ale vy ich ani teoreticky nemôžte vyeliminovať. Čiže tie riziká sú tu a sú veľmi silné.
Ďakujem.

Dobré ráno prajem. Vážená pani podpredsedajúca(predsedajúca), vážení kolegovia, nám to tak rýchlo letí, tak rýchle a expresné príspevky, že som si to nestihol dopísať, tak, tak počkajte trošku, takto si to uložím. (Rečník si zoraďuje papiere.)
Tento Zákonník práce je taká nevďačná téma, takisto ako je nevďačná téma trebárs rómsky problém. Viete, že keď rómsky problém, keď sa nedajbože začnete okolo neho motať, tak Rómovia vás majú za zlého, lebo im chcete niečo zobrať, majorita vás má ešte za horšieho, lebo však pomáhate Rómom. Výsledky vidieť nebude, a keď ich by bolo náhodou vidieť, tak to je za dekádu a odvtedy prejde dvoje volieb. Čiže toho sa nikto nechce chytať, politicky mimoriadne nevďačné, tak ako je nevďačné sa venovať nejako ostro a z gruntu téme Zákonníka práce, lebo však odborári majú uši nastražené a celé to pekne "swishnúť", ako je človek proti ľuďom a pracujúcemu, kolega Blaha by povedal pracujúcemu ľudu a tak. No takže si tak ľudia, sú takí opatrní v tých výrazoch, dávajú si pozor, aby náhodou ich niekto neoznačil, že sú proti pracujúcemu ľudu.
Čiže ja čo poviem, myslím si, že zodpovednosť je dôležitejšia ako to, či to niekto takto bude prezentovať, i keď potom vás možno nezvolia už ani za domovníka. Ale nevadí, u mňa ten pocit zodpovednosti je stále silnejší ako to, či niekto to bude prezentovať, že - poviem to už poslednýkrát - som proti pracujúcemu ľudu.
Táto krajina dostáva jednu ranu za druhou, úplne programovo, do toho ešte kríza. Včera som to tu hovoril, my máme mimoriadne krehučkú, ale naozaj krehučkú ekonomiku. Zjednodušene povedané, že keď sa Číňanom prestane páčiť Porsche Cayman z bratislavského závodu, tak sa nám tá ekonomika zrúti. Viete, že takto vystavanú ekonomiku, tak musíme okolo nej chodiť, úplne až našľapovať zľahka a tichučko, aby sa nič nestalo. My sa nemôžme tuná biť do pŕs, akí sme my hrdinskí a ako to nejakým iným ukážeme, lebo my totižto machri vôbec nie sme. Koniec koncov to, čo sme mali, to sme predali a to, čo fungovalo, už nefunguje, takže to bitie do pŕs a tvárenie sa, že ten nejaký európsko-svetový kontext sa nás netýka, nie je zrovna zodpovedná poloha. Môžme v nej prípadne pokračovať, ale potom nám hrozí to, že sa budeme musieť vrátiť na polia a kopať zemiaky, a mám pocit, že ani nie, lebo už neviem ani, či ich vieme zasadiť.
Pán minister je podľa mňa racionálny človek, ja som to tu minule, keď minulý mesiac sme mali tú česť sa rozprávať o tom dôchodkovom systéme, som to tak vyhodnocoval, tak potom sa pýtam, že v čom sa stala chyba, že musíte, pán minister, predkladať na túto dobu podľa môjho názoru nie celkom zodpovedné návrhy.
Minulý mesiac to tu bolo fakt trápenie, tá demagogická paľba, ktorá tu bola, tak už fakt až uši z toho boleli, a vy ste konkrétne mali argumentačnú prevahu, mali. Mali ste aj nepriestrelný dôvod už na konci úplne, že to slúži na konsolidáciu verejných financií. Pri predkladaní tejto novely by moja otázka bola, aký je tu dôvod, aký je tu pádny dôvod, aký je tu nepriestrelný dôvod na to, aby ste obhajovali to, že idete v protismere? Ten dôvod mi tam prudko chýba, i keď tu nejaké hlesy-blesy zazneli, ale tieto ideologicky ladené treba filtrovať, čiže ak je ten dôvod len kvôli odborárskym bosom, tak potom sa bojím, že či tu nemáme nejakého Jimmyho Hoffu - neviem, ktorí poznáte Jimmyho Hoffu, amerického odborového predáka, ktorý mal tú moc, že kýval s prezidentmi, tak to neviem, že či aj my tu máme takýchto silných. Ja si odborárov vážim. Pána Gazdíka síce nepoznám, ale pána Machynu som stretol v Detve, keď sme protestovali proti ťažbe zlata, a u neho oceňujem to zanietenie, tú energiu, tú vôľu, tú chuť. To je všetko úplne v poriadku, toto sa od odborového predáka čaká a taký má byť aj odborový predák a má ísť z neho aj rešpekt, ale zase nie až taký, aby vláda mohla na základe chcenia predkladať do parlamentu nezodpovedné návrhy. Návrhy, ktoré majú ambíciu stočiť koleso dejín.
Viete, nemôžte poručiť vetru, "dešťu", nemôžte sa jedného dňa zobudiť a povedať, že kríza není, nás sa netýka, bude, ako povieme. Slovensko nie je žiadna Šangri-La a bájna zem, Slovensko nie je ani nejaký sebestačný ostrov, kde si tu môžme povedať, že žijeme svoj vlastný svet a do ničoho iného sa nestarám, lebo nás to neovplyvní. Slovensko nemôže plávať v protismere a táto novela, ktorá je tu predkladaná, je plavbou v protismere, plavbou proti prúdu. Je to cesta na D2 zo Žiliny do Bratislavy, ale presne opačným smerom za plnej prevádzky. Keď všetci už uznali, že počítače vyhrali nad kalkulačkami, my sme ich začali, ideme ich teraz nakupovať. Všetci utekajú z krajiny menom Kríza po prúde preč, ale my sa dreme proti prúdu naspäť do nej.
Jedna vec je, čo hovorí ten samotný zákon. Na pitvanie zákonných noriem tu je pán Mihál, ktorý naozaj - a to treba uznať -, že dokáže rozpitvať každý zákon a má teoretickú prípravu a je naštudovaný naozaj dobre. Ja sa nepasujem za úplného odborníka konkrétnych ustanovení, ja len poviem z toho nejakého takého makropohľadu, že v čom je táto novela škodlivá pre túto spoločnosť. Už nechcem to aj hovoriť, aj som to tu minule hovoril, že by niekto možno ani si nemyslel, hej, že Gorila môže byť škodlivá pre spoločnosť, pretože mladí ľudia stratia chcenie, áno, súvisí to s tým, tak aj tuná toto tlačenie na Zákonník práce pod rúškom ochrany zamestnancov, aby sme v konečnom dôsledku nedopadli tak, že - a teraz poviem úplne taký poloúsmevný príbeh, že príde uchádzač na prácu do úradu práce a povie, úradník mu povie, máme jednu dobrú a jednu zlú správu. Tá zlá správa je, že prácu nemáme, ale dobrá je, že je sakramentsky chránená. Viete, že toto niekedy, aby sme to takto nejakým spôsobom nedopadli. Myslím, že ten daný zamestnanec aj v tých regiónoch, ktoré tu boli spomínané, by skôr povedal, čert to ber, radšej nech je práca, i keď nie je možno až tak chránená. To je na zváženie.
Svet, keby sme vnímali ten kontext a netvárili sa, že sme tu nejaký izolovaný ostrov, tak by sme zistili jednoznačne, že práca sa desocializuje, že sflexibilňuje, zoperatívňuje. My činíme presný opak a ja tu nechcem byť nejakým zlým prorokom, ale zase nemusím byť ani Nostradamom, stačí byť priemerným analytikom, že keď poviem, keď tlačíte na pílu príliš, sú dve možnosti, že v tom lepšom sa vám zasekne a v tom horšom vám praskne. Takže toto sú také veci že na zváženie, že či v tejto dobe budeme tlačiť na tú pílu a či tieto riziká identifikujeme, že môžu nastať, a tie dôsledky sú potom ďaleko horšie ako to, či nejakí traja nespokojní odborári si môžu založiť odborársku bunku niekde v nejakej fabrike.
Ja mám, som mal aj pripravené také konkrétne príklady z praxe, ja viem, že niekomu sa to ťažko počúva, ale až také tie absurdity, a ja som bol sám svedkom absurdity, ktorej sa mne konkrétne stalo, nám konkrétne stal, že čo vlastne ten Zákonník práce dovoľoval, a ja som žasol, hej, že, a ja som si nebol istý, že či je to naozaj možné, tak sme dokonca tých ľudí, ktorí tvrdili, poslali na Inšpektorát práce, že nech sa idú spýtať, že či aj jedného od nás, že či naozaj na to majú právo, a tam bolo povedané, že majú na to právo. Proste právo na totálnu absurditu. Viete a vtedy vás premkne taký pocit, že, taký zvláštny pocit, že, fíha, ale však toto nie je, asi možno zákonodarca nechcel, aby to takto absurdne dopadlo, ale ono to tak absurdne na konci dopadnúť zvykne, hej, že proste niekto, a sú ľudia, ktorí tú pomyselnú ochranu pred nečestnými podnikateľmi si pretočia na svoje a povedia, že ja s ním vykývem. Viete, že pokiaľ naordinujeme tú atmosféru tak, že pomaly všetci sú tu zbojníci, darebáci a neviem čo, tak to sa zle robí, lebo potom tí druhí majú tendenciu to vrátiť a snažiť sa s tými ľuďmi kývať, čo, samozrejme, nemusí dopadnúť dobre.
Ale k tým rečiam, lebo svet je aj častokrát takým svetom, alebo reč funguje aj na takých, takou rečou signálov, ak my sme, teda dovnútra teraz tu ideme vyslať signál, že ideme chrániť, tak sa to prezentuje, našich zamestnancov, pán Mihál si dal tú robotu, že v čom, ono to nejakým spôsobom vždycky dopadne, ale ja chcem povedať, že teda ten vonkajší pohľad ľudí, ktorí sa neponoria do toho úplne, tak to vnímajú, že je to v protismere. Ale hlavne to je aj v protismere, že predstavte si, včera som mal zrovna s ľuďmi, ktorí rozprávali iným jazykom ako slovenským, také stretnutie, sme sa o tom bavili, že ako to oni vnímajú, že kto to číta, viete, v Amerike alebo v Nemecku, alebo v Kórei, kto to číta. No nikto to nečíta, ten váš návrh zákona. Všetci to len vnímajú ako, ako reč signálu, to znamená ako signál, že v tejto dobe, v tomto čase, kde sa všetko ide nejakým smerom, tak tu je vláda s ambíciou, ktorá povie: a ja just pôjdem naopak. Čo môže pôsobiť vystrašujúco, hej, a tí ľudia si prehodnotia, ty, Jano, tak to je dosť zlý signál. Tých už nebude zaujímať, že možno v čom konkrétne spočíva tá zmena, ktorú vy prezentujete, ako zmena, ktorá nás zaradí medzi krajiny, včera ste to spomínali, nemecké a neviem čo. A ja to znova len doplním, ja si myslím, že Nemci, už tiež ich hlava z toho bolí, že možno už by nechceli byť tam, kde sú, a možno by to zmenili. A, samozrejme, to má nejaké politické dôsledky a je ľahšie dať ako zobrať, hej, čiže aj oni to vedia. Čiže nebol by som taký prísne sfokusovaný na nich a že ako to oni robia.
Čiže tento signál určite zaznie a vyznie do toho vonkajšieho sveta, že v strednej Európe je nejaká maličká krajina, pár ľudí tam a oni teraz akože sa rozhodli, že a just a ideme opačne. Takže, to viete, to si povedia, no, fíha, takže skúsim, no však ešte kopu iných krajín, Rumunsko, Bulharsko, a nebudem sa trápiť tam, kde je, proste to vyzerá dosť čudne, hej. A možno keby si niekto dal spraviť prepis vystúpenia niektorých rečníkov parlamentných, tak si povedia, fíha, tak to je populárne, Južná Amerika viackrát zaznela, že aj tu máme nejakých obdivovateľov niektorých systémov, ktoré proste tam naberajú na sile.
Takže toto je ten, toto dávam na zváženie, pán minister, že či proste niekde to tam nedošlo, hej, že tento signál sa vyšle do sveta, že teda tu je tak ambiciózna vláda, že poručí vetru, "dešťu". Čiže toto sú také veci, že dávam na zváženie a možno keby sme mali byť, hľadať nejaký kompromis alebo že umenie možného, že čo s tým a neviem čo, aj koza celá a vlk sýty, tak možno skúsim povedať, že ja identifikujem dve možnosti: jedna, že by sme odložili platnosť tohto Zákonníka práce, že toto by mohol byť pozmeňovák trebárs, alebo by sme to prípadne skúsili naviazať na rast HDP. Viete, že dajme tomu, že keby sme mali rast HDP v určitej výške, tak vtedy by, ja neviem, či je to právne možné, však to si môžme potom vydiskutovať v tom druhom čítaní, že potom by sme si boli takí veľkorysí, a teda, no okej, tak čert to ber, nech tie bunky tam vzniknú a potom by sme to dali. Ale malo by to niečo také racionálne v sebe, že by si to nejak tí ľudia povedali, no dobre, je to umením možného. Ja za vás politické záväzky plniť nemôžem, som si vedomý, že vy ich nejaké máte a treba, ja som tiež zástancom toho, že čo si človek požičia, treba vrátiť, len aby tá cena nebola príliš vysoká, hej, že cena nebola príliš vysoká, to tu zaznelo z viacerých úst, že tie riziká tam hrozia.
Takže ak by som mohol dávať na zváženie, ja pravdepodobne pripravím taký nejaký pozmeňovací návrh do druhého čítania a to znamená, že buď by sa odkladala účinnosť tohto Zákonníka práce o dva roky, alebo o tri, to môžme diskutovať, alebo by sme naviazali účinnosť tohto Zákonníka na rast HDP. Ja si tiež myslím, že by sme prípadne mohli o tom diskutovať, viete, že nelámme cez koleno v tejto náročnej dobe, by som to odporúčal.
Zatiaľ všetko, ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Tak, ak usúdite, pán predseda, ma prípadne zastavte, nie celkom bude to na to, čo hovoril tuná pán kolega Matovič. I keď sa to niekomu na ten prvý pohľad zdať nebude, že ma to zaujíma, tá debata, že teda ak sa vychádza v ústrety zamestnancom. Len ja identifikujem takú hroznú schizofréniu aj v niektorých tých predkladaných, aj v tých rozhovoroch, že ja to poviem na jednom príklade.
SCP Mondi do 15 % alebo 10 % mali dať zamestnancom akcií, čo neurobil. Samotná tá firma to uznala, zaplatila 10-miliónovú pokutu za to, že to neurobila. A teraz dostáva investičnú pomoc. A ja skúsim s vami taký návrh urobiť, že ja ani nevystúpim, však ani nebudem nejaký cirkus, ani nejaké tento robiť, že hryznem si do jazyka. Ale keby ste boli konzistentní v tom, čo hovoríte, teda že, ak vám o tých zamestnancov ide, tak toto je fakt úplne flagrantný prípad toho, že ako niekto to proste nedodržal. Hej, to, čo mal. Mal to v privatizačnej zmluve, mal to tam jasne uvedené, uznal to, že to neurobil, zaplatil pokutu, a vy mu teraz dávate investičnú pomoc. Tak vlastne... A tam tá skupina tých zamestnancov, ktorí mali byť vlastníci, oni sa súdia, chudáci, oni sa im tam im vyhrážajú, dokonca ich tam niekto aj zbil a neviem čo. Viete, že neviem, pošlite tam pána Blahu, prípadne, že nech zistí, aký je aktuálny stav. Viete, že to by bolo takéto presvedčivé, také úplne konzistentné, že: áno, pozri sa, ty si neurobil, čo si mal, tuná si zamestnancov, ste ošálili. Tých desať miliónov, síce dobre, ale nebudete im vychádzať v ústrety. Viete, že to mi príde proste také trošku farizejské, že na jednej strane sa zaštíťujete, záujmami zamestnancov a v tomto úplne jasnom, flagrantnom, nikým nespochybniteľnom prípade prižmurujete oči.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Naozaj, kto sa nad tým zamyslí a keď si to takto vypočuje, plasticky, tak tá absurdita toho príkladu s tými odborármi je zarážajúca. A to, čo hovoril pán minister tuná v predchádzajúcej tej hodine otázok, že vidíte, že vtedy použil tú metódu komparácie, že sa snažil presvedčiť, ako teda v iných krajinách to hovoria. Tuná minister pán Počiatek sa bojí metódy komparácie, ako zavádzajú "ideesku" v iných krajinách. Čiže niekedy áno, niekedy nie.
Ale z toho, ako ste to, pán minister, prezentovali, tu porovnávanie, nebolo to teda až tak presné, ako by som si to ja predstavoval, ale v zásade ste tam viackrát zopakovali Nemecko a po vzore nemeckého pracovného práva. Nuž, my máme k Nemecku strašne ďaleko. V tom sa asi zhodneme. Ale už aj keby, keby aj náhodou, tak ono je ťažšie niečo zobrať, ako dať. Čiže oni možno, už aj tí Nemci, by si teraz možno to určite prehodnotili, keby mohli, hej? Radšej, ako by to vyviezli všetko do Číny. Ale politicky je to náročné.
Vy idete, ja som to povedal na začiatku, vy idete v protismere, hej. Že to sa dá ísť v protismere, ale neviem, či je to správna cesta. Určite sa veľa ľudí čuduje, že: A tí idú akým smerom? Však presne opačným sa ide.
Ale možno pre túto chvíľu by ma aj zaujímalo, keď teda máte vzťah k metóde komparácie a chcete teda pracovať s touto metódou, tak možno priamo pre tieto odborové organizácie by ma to zaujímalo, že či, či tieto piate kolóny alebo tieto veci si nechajú, teda ako rieši zákonodarstvo iných európskych krajín? Trebárs vznik týchto odborových buniek vo firmách, hej? To by ma možno tiež zaujímalo.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som k niektorým návrhom SMER-u v celku zmierlivý, aj keď tu boli proste pri tom inom, druhom pilieri, som filtroval dosť silne tuná argumentačnú paľbu mojich kolegov. Ale v tomto návrhu naozaj sa nedá a nemôžem byť ani zmierlivý.
My sme tak krehučká ekonomika, že keď to zjednoduším, tak keď sa Číňanom prestanú páčiť Porsche Cayenne, tak sa nám tá ekonomika zrúti. Viete, a keď takto máte postavenú ekonomiku a vysielať do sveta signál, že my sme tu schopní plávať v protismere, je veľmi nezodpovedné. Lebo ten samotný zákonník hovorí o niečom, tie nastavenia nie sú teda až tak zlé, ako by mohli byť, hej, je to výsledok nejakého zmieru. Ale uvažujte aj tým, že vy vysielate signál a vysielame veľmi signál, veľký signál do sveta v tom, že tu je vláda, tu je parlament, ktorá je pripravená plávať v protismere. Lebo svet ide úplne opačným smerom. Svet desocializuje prácu. Proste ju sflexibilňuje.
Žiaľ, taká je doba. Je kríza, nikto ju nevymyslel, nikto ju nechcel, ale je tu. Viete, to sa nedá, že nebude. Povedzme, že nebude a nebude. Ona je. A kľúčovým momentom je na to, že tá práca sa musí zjednodušiť. A my tým, že, budem sa tomu chcieť venovať viac v rozprave, ale vysielame veľmi zlý signál, že sme schopní plávať v protismere. To nie je dobré.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja k tomu, čo hovoril pán kolega, ja som, teda ja si to plus-mínus dobre pamätám, ja som vtedy pánovi Bugárovi hovoril, že sa mi to zdá nenáležité, že proste nominant, človek, ktorý bol spomínaný v Gorile, pravdou je, že teda ja som nevedel, že v akých súvislostiach bol že spomínaný, ale ja to poviem, skúsim to takto. Kľudne sa to dalo vysvetliť a dalo sa to riešiť ináč, ale takto som to povedal, ale pokiaľ si pán Végh, je dotknutý mojím vyjadrením, ktoré som adresoval sprostredkovane cez pána Bugára, tak sa mu prípadne zaň ospravedlňujem. Ja neviem ho posúdiť, teda nakoľko on pôsobil, alebo nepôsobil, toto čo tu bolo povedané môžem plus-mínus rešpektovať, áno, možno pre tieto okolnosti áno, ak sa ho to dotklo, tak sa ospravedlňujem, mám pocit, že je na rade niekto iný teraz. Ale chcem povedať, takú by som povedal, taktickú chybu tu silne identifikujem v tomto parlamente. Od "merita" ideme ďalej a ideme, sme prudko osobní a viete, vy na jednej strane tuná niečo hovoríte, potom poviete malé "h" dáte do police a myslí si, že je marmeláda. To "h" môže byť aj "ho" a môže byť aj Hlina a neviem, čo môže byť. Tak ješitný človek a ja netvrdím, že nie som, hej (Smiech v sále.), ale proste to sú, by som povedal, taktické chyby, hej, že nechápem, že či to je vedome, ak je to vedome, tak to je by som povedal zákerné, ak je to nevedomé, tak je to potom znakom, veď vy ste už v politike dlho, viete, že pokiaľ nechcete mať nadobro nepriateľa, nadobro a nadlho, tak nemusíte ísť hneď pod kožu, stačí iba zvonku.(Smiech v sále.) Viete, že to sú také veci, niekedy nerozumiem, ale som ochotný sa učiť, ale priznám sa, mám pocit, že sa tu veľa nenaučím, lebo tu identifikujem obrovské chyby z pohľadu taktiky. Takže ak teda to bolo zmyslom vášho vystúpenia, pána Végha, v živote som ho nevidel, tak ale nech teda prijme moje ospravedlnenie. Mám pocit, že je niekto iný teraz na rade. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len takú poznámku, že, pán Frešo, že ak vás mám vnímať, a ja nevylučujem, že vás budem vnímať ako lídra opozície, skúsim dať taký návrh. Nechcem, aby to vyznelo zle, že poradiť, ale že na to, aby ste mohli teda mať to silnejšie presvedčenie v hlase a ten apel, ktorý tu zaznel aj odo mňa teda, tak Číňania, by som to vedel povedať po čínsky, poviem vám to po anglicky, že "kill the chicken to scare the monkey", že proste zabite sliepku, aby ste vystrašili opicu. Ale neberte ma doslovne. Ako to je taký príklad, že ako treba postupovať, že ja som v tom procese vašej obrody strany, ktorá niekedy vládla a zohrala kľúčovú úlohu v tejto krajine, nepostrehol ani pešiaka, že by padol. Nepadol, ja neviem, tam toho bolo dosť. Ja neviem, nechcem sa k tomu vyjadrovať meritórne, ale opticky, lebo už aj Rimania vedeli, že niekedy treba sem tam niekoho hodiť cez brány mesta. Viete, že, a to je presne to, že to je tá arogancia, to je ten pocit, že to netreba, načo, udržíme to, to je to už nerešpektovanie toho, že to tí ľudia sú na to citliví a potom, keď teda sa k tomu takto postavíte, tak tá sila, to presvedčenie z toho nejde. Ale nehovorím, že časom nemôže ísť. Ale hovorím, že toto, toto skúste možno. Nerobím nad vami kríž, ale tam mi toto určite chýba. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ďakujem vám veľmi pekne za slovo. Ja len takú technickú poznámku na úvod, že skúsme sa spoločne zamyslieť nad tým, že aký má dôvod opozičný poslanec žiadať, aby správu minister predniesol v určitý čas a v určitú hodinu, pokiaľ mu nerobí sekretárku, hej. Čiže ako isto viete, nerobím sekretárku pánovi ministrovi, čiže skúsme sa spoločne zamyslieť nad tým, že aký som mal dôvod chcieť, aby bola "gorilia" správa prednesená v určitý čas a hodinu. Nuž vám poviem, dôvod je ten, že som chcel pripraviť a som to dokonca aj avizoval, zhromaždenie pre ľudí, ktorí by si mohli prednesenie správy pozrieť naživo pri parlamente na veľkoplošnej obrazovke. To bol ten dôvod, hej, to bol ten dôvod, že prečo, a v zásade viete, že pokiaľ sme si včera odsúhlasili, že sa dozvieme, že kedy bude a dneska sme sa dozvedeli, že dnes, tak potom sú dve možnosti, že prečo sa to tak stalo, ako sa to stalo, hej, že v zásade prvá možnosť je, teraz neberte si to osobne, že teda to nepochopili, dokonca ani analytické zložky to nepochopili, lebo keby analytické zložky analyzovali, tak by si možno zachytili, že na akcii, ktorá bola v nedeľu, to bola jedna z požiadaviek tých demonštrantov, že aby správa bola prednesená a že aby sme hľadali ten dôvod, že prečo. Dobre, čiže to bol ten dôvod, že nepochopenie a bod druhý dôvod by mohol byť čisto teoretický, že teda vládna moc nechcela, aby bol dostatočný čas na prípravu nejakého zhromaždenia, hej, a preto to urobili, tak ako to urobili, to znamená dneska ráno predseda parlamentu oznámil, že za cca 3 hodiny sa to povie. No za 3 hodiny ani iný génius ani Che Guevara by to nedokázal, ani Che Guevara na Kube v tých najrevolučnejších časoch by to nestihol, čiže ani ja som to za tie 3 hodiny nestihol, to sa ani teoretický nedá.
Čiže budem milosrdný, budem milosrdný a poviem, myslím, že je to lepšia tá verzia, že ste sa báli, akože ste to nepochopili, prípadne ma pán minister potom doplňte. Čiže aj tým je spôsobené to, že nie celkom som pripravený, ja som naozaj chcel byť zodpovedne pripravený na túto správu a chcel som naozaj podať aj ja správu o tejto správe, čiže budem mierne improvizovať, ale už nevadí. Myslím, ja som to už hovoril, že nemám vedomosť o tom, že by tu niekto na West Point chodil, ale naozaj čoraz silnejšie identifikujem, že už ani učňovka, ani základná škola nejakého politického vyjednávania alebo schopnosti strategicky uvažovať, alebo myslieť sa tu nejakým spôsobom nepestuje a nuž ako viete, že pokiaľ nie sú schopnosti vyjednávacie a strategické, tak vám zostáva už len jeden prostriedok, ako dosiahnuť svoj cieľ, a to je hrubá sila. Žiaľ, treba povedať, že v tejto krajine na veľa vecí na hrubej sile postavených bolo a aj nám to ako keby to počasie chcelo povedať na tom výročí dvadsiateho, kde sme oslavovali ústavu, že to pôsobilo tak depresívne, tak smutne, že to nás bude ešte nejakým spôsobom dlho prenasledovať, že na hrubej sile veľa tuná na tejto krajine stálo.
Táto krajina je, vážení, žiaľ, musím skonštatovať, je zničená, je prerastená, je prešpikovaná záujmami, tu každý s každým niečo mal a ako hovorí guru slovenského podnikateľského úspechu Jirko Malchárek, tu sa celé HDP stretne na jednom plese. Z politickej sféry tu obcoval s týmto kvázi HDP skoro každý a kto neobcoval, chcel, skoro každý. Politici pomohli vytvoriť túto ohromnú hydru, monštrum, ktorú ničí túto krajinu, politici svojou neschopnosťou, chamtivosťou. Kauza Gorila by nevznikla v tejto krajine, pokiaľ by tu vládli hrdí, nekompromisní, zodpovední politici. Kauza Gorila môže vzniknúť len v krajinách, kde sú osobnosti ľudsky a politicky tak, ako sme toho svedkami. Ako mohol v tejto krajine robiť ministra hospodárstva Malchárek, moderátor nudných pretekov F1, človek, s ktorým moja osobná skúsenosť bola len taká, že neviem ktorí poznáte, ktorí nie, zo Stupavy do Borinky je taká úzka cesta a po tej ceste sa Malchárek preháňal bežne viac ako 120 km rýchlosťou na bavoráku, samozrejme, tušíte, akou ŠPZ, myslím, že 1111 alebo neviem, proste takou, čo jemu prináleží, človeku, ktoré ego je väčšie ako Rusko. Čiže na tejto ceste sa tento človek preháňal, ale čo je hrozné a naozaj hrozné, ja som tam vtedy stál, keď sa preháňal, prešiel mi skoro po nohách, ale ja sa pýtam toho Stupaváka a vravím mu že, Miro, počúvaj, čo to je za debila, čo to je za blázna a on hovorí: "Však to je Malchárek." Viete a tá hrozná rezignácia v tom hlase, to je zničujúce, to je skľučujúce, to znamená, to je Malchárek, to znamená tým je to vybavené, tým je povedaná všetko. A toto nesmieme dopustiť, toto nesmieme pripustiť.
Kauza Gorila je príbehom našej krajiny, žiaľ, smutným príbehom, kauza Gorila, vážení, nemá len nejaké, hovorme, stále údajné priame škody, ktoré sa možno dajú, možno nie, kvantifikovať, kauza Gorila má ohromné, ale naozaj ohromné morálne škody spôsobuje na spoločnosti, ohromné sociologické fenomény spôsobuje na tejto spoločnosti. V tejto krajine proste prestalo byť dôležité byť najlepším, v tejto krajine ste nemuseli byť najlepším, nemuseli ste byť, museli ste poznať, museli ste byť v skupine, ktorá z vás najlepšieho urobila. V tejto krajine ste museli poznať Dzurindu, Mečiara a k nim ste sa mali dostať cez x exotov, riťolezov, ale častokrát aj milovníkov hrubej sily. Ma častokrát prepadávala obava, že títo ľudia, ktorí nepotrebovali byť najlepší, ale potrebovali mať správne telefónne čísla v zozname, že kde sa "sfokusujú" svoju energiu, keď prestane fungovať systém, ktorý dlhodobo funguje, to znamená, keď urobím blbý projekt, a robia blbé projekty, vyhorím, zahučím na ňom, tak čo zachybuje, doleje štát. Štát má vôľu prostredníctvom svojich politikov dolievať neustále a dlhodobo a veľa, avšak sme tu silne konfrontovaní s tým, že nebude z čoho. Čiže ak zachybuje týmto géniom podnikateľského sveta a nebude už im ich extempore mať kto financovať, kde "zafokusujú" svoj jastrabí, žraločí pohľad, kde budú hľadať rezervy? Tam by nám mali zaklikať kontrolky, aby sa to náhodou "nesfokusovalo" aj na bežných ľudí, čoho svedkom budeme aj pri predkladaní zákona o inteligentných dopravných systémoch vážení, lebo tento zákon sa kľudne môže volať mýtny a čipový zákon, kľudne, netreba ho skrývať za vzletné slová inteligentný dopravný systém. Kľudne môžeme povedať pravdu už teraz, že príde čas, príde chvíľa, že bude platiť aj osobné auto mýto a bude platiť tak, ako býva na Slovensku zvykom a dobrým zvykom, že cez firmy, ktoré sú registrované na Cypre.
Príbeh Dzurindu a Mečiara, pánov Dzurindu a Mečiara je aj príbehom strachu z lepších, lebo urobím mostík, že byť najlepším sa v tejto krajine nenosí, tak aj títo ľudia nám to predviedli, že aj ich príbeh je príbehom toho, toho strachu z lepších, príbehom strachu z kvalitných ľudí. Páni Dzurinda a Mečiar nám tu umreli doslova v priamom prenose politicky, tým, ako neboli schopní odísť, tým, ako neboli schopní uznať, že nie sú najlepší. Koniec koncov ako by aj mohli, keď vytvorili také monštrum ako je Gorila. Táto krajina dopadne zle, veľmi zle, pokiaľ sa toto nezmení, ľudia sú vyčerpaní, rezignovaní, neveria nikomu a ničomu. V kauze Gorila treba byť dôsledný, dôkladný, je to enormne dôležité pre túto spoločnosť. Trošku odbočím, vzniknú mi vyčítať, že niektoré reakcie sú tak akože samoúčelné, len pre mediálnu pozornosť
a jedna z nich bola aj, že ten tank pred Biľakom. Nuž poviem vám, vážení, ja som tú dobu nevymyslel, ja ju žijem. Ja tomu hovorím, to je tzv. fenomén Sisi Sklovskej, že pošlem fotky z dovolenky. To že žijeme takú dobu, že pokiaľ to nemá fotku a video, že si na to nekliknem, ja som to nevymyslel, ja to žijem. A keď chcem na nejaký problém upozorniť, tak, áno, pripúšťam, že na to, aby ste to urobili, tak tomu dodáte určitú expresiu, nejakú výrazovú silu aj v podobe nejakej plastickej akcie. Ale má to ďaleko viac rovín, tam nešlo len o to, ísť pred Biľak na tanku, tá rovina bola ďaleko inde a ďaleko hlbšia a kto chce, ju nájde a kto nie, tomu to nepomôže asi nič, ale ja vám to skúsim vysvetliť, že kde bola ďalšia rovina. Tá rovina bola aj v tom a odznelo a som rád, že to aj odznelo, že ako bol Biľak teraz 31. augusta, tak 17. novembra bude iná, iný spôsob pripomínania si výročia tohto významného dňa. A to pred bytom, tam kde býva posledný generál ŠTB Lorenc, aby aj on videl, aké to je chcieť niekam ísť a nemôcť. A prečo? Preto, aby sme, aby som v konečnom dôsledku upozornil na to, že čo sa stalo a naozaj stalo a, žiaľ, musím to skonštatovať, že ako plynule a kontinuálne prešli ľudia z jedného režimu do druhého bez straty čapičky. Systém práce, ktorý používali v predchádzajúcom režime - vydieranie, metódy tajných služieb, strach, konšpiračné byty - to plynule úplne zľahka nerušene si preniesli do nového systému a úspech je priam obrovský a závratný, dokonca samých ich prekvapil.
Povedzte mi, načo je normálnej firme konšpiračný byt? Načo je úplne normálnej firme, ktorá podniká, vyrába nejaký produkt konšpiračný byt? To je presne to, že to know-how niekto doniesol, niekto, kto sa nemusel trápiť, nemusel mať hlavu veľkú v smútku, že čo sa bude s ním diať, lebo v tejto krajine je všetko možné. Táto krajina je krajina aj zostane krajinou, ak s tým niečo neurobíme, kde dnes už znamená včera, tu je všetko, to je zem zasnúbená. Čím väčší blbec, tým väčší úspech, toto je Slovensko dnešných dní a bojím sa, že brutálne v tomto trende pokračujeme. Tento systém práce, hľadania malých tajomstiev, malých problémikov, malých kostlivcov v skrini funguje a fungoval geniálne. Čo majú na pána Dzurindu, na pána Mikloša a iných, nie nejaké hlúposti, nejaké drobnosti, básničky, ale aká veľká vec dokáže to, ako premiér hovorí terajší, súčasný - hryzkaj, hryzkaj ale len tak slabučko. Je smutné, keď niekto dokáže vymeniť svoje tajomstvo za to, že nechá zničiť túto krajinu. Aj politický nováčik, nie je tu, bol tu pred chvíľkou, naskočí na tento zvrátený vlak ľudskej podlosti a ide hltať chlebíčky ku niekomu, kto si ho nahráva, jak v bordeli. (Smiech v sále.) Koľko, koľko takých videozáznamov existuje na Slovensku? Koľkých ľudí nimi vydierajú? Treba vyzvať niektorých politikov, aby aspoň raz za svoju politickú kariéru boli veľkí, veľkí politici a vzopreli sa a povedali aj za cenu toho, že stratia svoje miesto na politickom nebi, že už sa nenechajú ďalej vydierať! Pod mnohé rozhodnutia politikov sa obrazne podpisovali alebo prijímali s "devinou" pri hlave, alebo videopáska v úložni. To už je férovejší, a nedá mi, aby som nespomenul kolegu Poliačeka, ktorý sa priznal, že si pichal heroín, lebo jeho už nikto vydierať kvôli heroínu nebude. To už je naozaj férovejší jeho prístup. I keď okrem toho natrepal kopu iných hlúpostí. (Smiech v sále.)
Tento stav vyhovuje ľuďom z Gorily, úplne brutálne im vyhovuje, oni ho milujú, oni sú doňho zaľúbení, oni vedia, že tento stav ich robí neohrozenými. A dokazujú nám to, predstavte si tú drzosť, tú enormnú drzosť, že právnici hlavnej postavy Gorily vyzvali, žiadali parlament, aby nekonal! Vyzvali, žiadali, tí istí právnici predtým zažalovali tento parlament za uznesenie, ktoré prijal, myslím o zákaze týchto, tomu sa hovorí "nemať Pána Boha pri sebe". A ináč sa tomu dá aj takto povedať. Vyzvať parlament aby nekonal, viete, že to je presne to, to už je implantované v tej hlave, že ja si to môžem dovoliť. Otázka znie, v čom tkvie tajomstvo toho presvedčenia. Kto im implantoval ten pocit neohrozenosti, akým spôsobom sa k nemu dopracovali? To netrvá deň, dva, to trvá tým, že sa obcuje s ľuďmi, ktorí sú politici.
To, čo tu teraz prečítal minister, pán minister, je výkaz prác a on je messengerom - poslom. Takže všetci títo všelijakí hviezdni právnici utreli nos. I keď si mysleli, že neviem čo. Výkaz práce o tom, kto, koľko, čo urobil, koľko napísal a neviem čo, takto hádam uznáme, uznáte, že nato máme právo, lebo však všetko je to z verejných zdrojov. A verím, že tá správa v januári zazneje opäť a títo hviezdni právnici sa môžu aj na hlavu postaviť a hviezdni právnici sa môžu aj na hlavu postaviť, keď poviem odkaz vyšetrovaciemu tímu a poviem im ho rečou žalmu starozákonného, ktorý hovorí: "Som starec a bol som mladík, ale nevidel som spravodlivého opusteného a jeho deti žobrať o chlieb." Verím, že táto moja "message" dôjde tam, kde má, a nebude potrebné prípadne, keby tomuto zákonnému žalmu nerozumeli, treba využiť aj iné inštitúty, ktoré hovoria o tom, či sa práca robí dobre, ako sa má. Taký moderný detektor lži, ktorý sa v policajných zložkách v iných krajinách vyšetruje, využíva bežne.
Ja viem, že po vyšetrení, alebo nejakom uzavretí, ešte nás, tu ešte nič nie je hotové, lebo to nastupuje do druhého kola iných "panečkov", sudcov, prokurátorov, tu sú iní "panečkovia" niektorí, nechcem generalizovať, ráno sme sa o tom tu bavili, že kde sme to dopracovali, že prokurátor sa podpíše pod uznesenie, kde zastaví vyšetrovanie toho, keď niekto tvrdí, že z dvoch metrov strelí do psa 110 alebo koľko ich bolo 40 vnútorných a 70 vonkajších stehov, zo psa je rešeto a on tvrdí, že si nevšimol, či ho strelil. Viete ten poškodený môže vypovedať, že nebo je zelené, keď sa chce brániť, však nech povie, čo chce, ale kto má okrúhlu pečiatku? Aj pán policajt to podpísal, prijal to isté uznesenie, kto sa stotožní s takouto debilitou? Kto?
A stotožnil sa jeden policajt, ktorý dal na to okrúhlu pečiatku. A stotožnil sa s tým aj jeden prokurátor, ktorý dal na toto okrúhlu pečiatku. Čiže ak niekto je schopný sa podpísať pod takúto hlúposť, áno buďme opatrní, bojme sa, že kto vie, aký prokurátor sa pod akú hlúposť bude schopný podpísať trebárs aj v tomto prípade, ale nevzdávajme sa, nevzdávajme sa, ako sa v populárnych amerických filmoch hovorí: "Never, never, never!" Nikdy, nikdy, nikdy! A to je taká zásada, ja sa jej snažím držať, nikdy sa nevzdávajme, musíme to zastaviť, ak nám na tejto krajine záleží! Musíme zastaviť tento príbeh zvrátenosti, vydierania, príbeh ničenia tejto krajiny! To, že sme to tak zošnurovali, to je tak, už pomaly môžme prirovnať tomu gordickému uzlu, ktorý nikto, ale nikto nevedel rozmotať, až prišiel Alexander a ho rozťal. Aj tu, keď sa rozvinie príbeh Gorila, tak zopár ľudí politicky zahučí. Dozvieme sa zopár špinavostí, dozvieme sa možno, kto, čo, kde vlastní tuná z našich kolegov. Dozvieme sa možno veľa niečoho nového, ale bude to mať ohromný účinok pre túto krajinu, ohromný, tejto krajine odľahne a bude to pôsobiť katarzne. A naberie nový dych. Ľudia budú chcieť byť znova najlepšími, to je kľúčový moment, tu pán premiér sa odvolával pri programovom vyhlásení vlády, proste aby i ľudia mali chuť, áno to kenedyovské, že čo chcete, vy musíte vedieť, nie že čo Amerika môže, ale čo vy urobíte pre Ameriku. Aj keď vy chcete od ľudí, aby vydržali, aby chceli, aby boli, musíte im dať pocit spravodlivosti. Musíte im dať pocit, že to má význam. Musíte im dať pocit, že to je správne. Musíte im dať chuť a odhodlanie a vôľu byť najlepšími, to že aj Gorila zničila kopu mladých ľudí, ktorí nechcú byť najlepšími, určite nie v tejto krajine, lebo veľa z nich nie v tejto krajine, lebo tu to nemá význam, tu nemusíte byť najlepšími. Tu nemusíte, netreba, stačí mať číslo na pár ľudí. Toto treba zastaviť a toto je aj dôsledok kauzy Gorila. Lebo v spravodlivej spoločnosti najlepší iba a najlepší vyhrajú, spravodlivá spoločnosť - tí čo nevyhrali - vytvorí podmienky, že ešte trebárs skúsia v niečom inom. Samozrejme, každá spoločnosť má aj nevládnych a slabých a o tých sa postará, a to je kľúčový moment, akú krajinu by sme mali budovať a k takej sa vieme dostať aj takým spôsobom, že v kauze Gorila budeme dôslední a dôkladní.
Už nechcem nechať so sebou vybabrať na druhýkrát pri čítaní aktualizovanej správy Gorila v januári, preto by som, pani podpredsedníčka, alebo neviem komu, tu spravodajcovi, navrhol, aby sme doplnili to uznesenie, že v tej januárovej správe by sme mali rokovať v siedmom rokovacom dni, aby už bolo teraz jasné, že aby sme sa vedeli na to pripraviť. Toto by bol môj návrh uznesenia. Zopakujem? Dobre, doložím vám to písomne. Ďakujem veľmi pekne.