Videokanál poslanca

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán generálny prokurátor, vážené kolegyne, kolegovia, pred rokom sme v tejto snemovni zažili veľmi búrlivú diskusiu, iste si spomínate, keď sa prerokovávala správa o činnosti prokuratúry a sedel tu pán vtedajší zastupujúci prokurátor Tichý, tak tá diskusia bola niekoľkohodinová a všetci opoziční poslanci tvrdo kritizovali vedenie prokuratúry a stav, v ktorom sa prokuratúra nachádzala. Ja sám som vtedy mal asi 35-minútové vystúpenie, kde som opisoval konkrétne skutky, ktoré sa stali a ktoré aj zapríčinila prokuratúra, bolo tam aj podozrenie naozaj z nekalého konania, keďže prokuratúra podľa môjho názoru vtedy priamo podporovala útoky na verejné financie.
Vtedy som spomínal konkrétny príklad z mesta Martin, kde po štvornásobnom vyhratí súdnych sporov s jednou spoločnosťou, ktoré sa 15 rokov ťahali, rok, jeden deň pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty Generálna prokuratúra podala mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd v prospech cyperskej offshorovej spoločnosti. A takýchto útokov na verejné financie sú právnické kancelárie, ktoré sa špecializujú práve na takéto útoky na verejné financie, a vtedajšia prokuratúra túto situáciu neriešila.
A ja by som sa chcel poďakovať aj podeliť, keďže som vtedy hovoril o vlastnej skúsenosti, krátko poviem aj teraz o vlastnej skúsenosti po výmene a po nástupe pána Čižnára do funkcie generálneho prokurátora.
Som ho kontaktoval v tejto veci a musím povedať a pozitívne zhodnotiť prístup nového vedenia prokuratúry, ktorý sa týka ochrany verejného záujmu a hlavne verejných financií a útoku na ne. Bolo vidno veľký posun, aj keď sa táto správa prerokúvala vo výboroch, pred rokom arogantným spôsobom pán Tichý si doslova robil srandu z poslancov a absolútne vôbec nereagoval na otázky, ktoré sme mu predkladali. Prišiel pán Vanek, námestník pána generálneho prokurátora, a naozaj skromne, s vážnosťou, s plnou vážnosťou odpovedal na všetky, aj na nepríjemné otázky, aj opoziční poslanci ocenili spôsob rokovania a úroveň tohto rokovania.
Takže zatiaľ sa nedá hodnotiť činnosť prokuratúry, tú budeme môcť hodnotiť na budúci rok o takomto čase, ale aspoň za tých pár týždňov ja sa chcem poďakovať za váš prístup, pán generálny prokurátor, aký ste zvolili, mám naozaj osobnú pozitívnu skúsenosť a chcem vám popriať vo vašej práci všetko dobré a hlavne okrem iných vecí, ktoré musíte robiť, chcem vysloviť prianie, aby Generálna prokuratúra naozaj chránila nielen štát, ale aj verejný záujem a chránila nás pred útokmi offshorových zahraničných spoločností na verejné financie.
Ďakujem a držím vám palce.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja zapojil do diskusie k návrhu rozpočtu verejnej správy.
Súčasťou tohto návrhu rozpočtu je aj návrh rozpočtu obcí na roky 2014 až 2016. A ja by som sa chcel pozrieť na návrh tohto rozpočtu práve z pohľadu samospráv.
Ešte predtým, kým prejdem priamo k môjmu diskusnému príspevku, musím povedať, že oceňujem, že práve včera podvečer sa zapojili do diskusie o návrhu štátneho rozpočtu aj kolegovia zo strany SMER.
A práve kvôli tomu, že sa chcem venovať rozpočtu z pohľadu samospráv, najviac ma zaujal príspevok kolegu Ľuba Petráka. Aj keď to bola tzv. povinná jazda, musím oceniť jeho príspevok. A považujem ho za veľmi korektný, pretože pomenoval aj isté riziká rozpočtu, aj keď s niektorými vecami, ktoré pán Petrák pomenoval, nesúhlasím. A budem sa im venovať v mojom príspevku, ale kolega Petrák by si od pána ministra zaslúžil odmenu, pretože ako jediný starosta obhajoval tento rozpočet aj na búrlivej Rade Združenia miest a obcí Slovenska, ktorá sa konala v Žiline. Naozaj bola to búrlivá atmosféra, kde Ľubo Petrák ako jediný starosta to obhajoval, za čo si, žiaľ, ako jediný z mnohých vystupujúcich nevyslúžil od svojich kolegov potlesk (za svoje vystúpenie).
Toto volebné obdobie sa predkladalo množstvo zákonov do pléna Národnej rady a často, aj keď opozícia sa vyjadrovala kriticky, tak predkladateľ, zväčša minister často v dôvodovej správe prezentoval, že návrh toho-ktorého zákona bol prerokovaný so Združením miest a obcí Slovenska a Združenie miest a obcí Slovenska s takýmto návrhom súhlasilo, o návrhu štátneho rozpočtu diskutujeme už niekoľko dní, ale ešte ani raz neodznelo nejaké stanovisko, čo na tento návrh rozpočtu hovorí Združenie miest a obcí Slovenska. Dovoľte mi, aby som to stanovisko predniesol ja: „Návrh rozpočtu verejnej správy bol prerokovaný na ZMOS-e a bol, samozrejme, predmetom rokovania nielen Rady ZMOSu, ale aj odborných sekcií Združenia miest a obcí Slovenska. Ani jeden z týchto orgánov s predloženým návrhom rozpočtu nesúhlasí. ZMOS tento návrh rozpočtu odmieta.“ Predstavitelia miest a obcí upozornili, že návrh rozpočtu pre mestá a obce na roky 2014 až 2016 je nereálny a rizikový. Predstavitelia samospráv si plne uvedomujú záväzky štátu a nutnosť udržať deficit verejných financií pod trojpercentnou hranicou. Všeobecne však pretrváva akýsi pocit ukrivdenosti miest a obcí, pretože sa nedostatočne hovorí, ba vôbec nehovorí o tom, aká je reálna miera účasti samospráv na konsolidácii. Je vecne preukázateľné, že samospráva je zodpovednejšia ako štát. Je vecne preukázateľné, že samospráva šetrí viac ako štát.
Dovoľte mi, aby som vám ukázal dva grafy. (Ukázanie grafu.) Z nich prvý je deficit v percentách HDP, červeným je centrálna vláda, modrým je samospráva. Čiže kým napríklad v roku 2012 samospráva hospodárila s prebytkom 0,1 %, štát vytvoril deficit mínus 4,8 %. Dlhodobo štát hospodári horšie ako samospráva. To je graf číslo jedna. A teraz vám ukážem tabuľku číslo dva, kde je znázornený dlh v percentách HDP. Vidíte, že samospráva sa zadlžuje, že to zadlženie je konštantné od roku 2009, to osciluje okolo čísla 2,4 %, zatiaľ čo zadlženie štátu prudko rastie. Kým v roku 2009 to bolo 35 %, v roku 2012 je to 51,9 %. Čiže kým výdavky štátneho rozpočtu od vypuknutia krízy vzrástli o takmer 40 %, výdavky obcí bez finančných operácií, čo sú porovnateľné ukazovatele, vzrástli iba o 5,9 %. Nikto nemôže spochybniť účasť samospráv na konsolidácii, o čom svedčia aj nasledovné príklady. V rokoch 2008 a 2009 protikrízové opatrenia zobrali zdroje najmä mestám a obciam a podporili zvýšenie príjmu občanov a štátu. Zvýšenie nezdaniteľnej položky pre živnostníkov a zamestnancov spôsobilo zníženie príjmov pre samosprávy na dva roky o viac ako 200 miliónov eur a zníženie koeficientu zo 70,3 % na 65,4 % znamenalo očakávaný výpadok z príjmov obcí o 130 miliónov eur, ktoré zostali k dispozícii štátu. Samosprávy darovali štátu 130 miliónov eur preto, že je kríza, pomohli štátu, aby konsolidoval financie.
Ja by som chcel odpovedať na otázku kolegu Ľuba Petráka, a, nakoniec, to spomínal aj pán minister v jednej televíznej diskusii, kde boli tí, ktorí teraz kritizujú návrh rozpočtu pre mestá a obce. Ja neviem, kde boli ostatní kolegovia, pretože ja som vtedy nesedel v týchto poslaneckých laviciach, ale viem presne, kde som bol ja. Ja som sedel u ministra financií Ivana Mikloša ako primátor mesta Martin so starostom obce Štrba Mišom Sýkorom, kde sme presne takisto hájili samosprávu, ako to robíme teraz za vlády Roberta Fica. Vtedy sme ostro odmietli mix daní, ktorý navrhoval minister financií Ivan Mikloš, a preto, že sme si uvedomovali, ako aj teraz si mestá a obce uvedomujú, že sa musia mestá a obce zapojiť do konsolidačného procesu, sme súhlasili s prechodným znížením koeficientu prerozdelenia a výnosu dane z príjmu fyzických osôb na 65,4 %. Uvedomili sme si zodpovednosť presne tak, ako si samosprávy uvedomili zodpovednosť, keď súhlasili s memorandom, ktoré bolo podpísané medzi ZMOS-om a vládou Roberta Fica. Nikto z primátorov a starostov, ktorí nie sú členmi politickej strany SMER, si na tomto nerobil agendu, každý to prijal ako akýsi záväzok, nie všetkým sa to podarilo, ale jednoducho každý si uvedomil, že sme na jednej lodi a musíme si pomáhať.
Kolega Ľubo Petrák včera povedal, že vláda Radičovej konsolidovala nezodpovedne. Ja sa nechcem vyjadrovať k tomu, ako konsolidovala Radičovej vláda, nemám ani žiadny dôvod obhajovať Radičovej vládu, pretože som, ako som už spomínal, nebol ani jej členom, ani som nesedel v poslaneckých laviciach, ale môžem zodpovedne povedať, že Radičovej vláda si nedovolila finančné prostriedky, ktoré získala aj od samospráv, rozdávať napríklad na budovanie zimných štadiónov alebo pri výjazdových rokovaniach vlády pred voľbami do vyšších územných celkov na predvolebnú kampaň, pretože to nemôže to fungovať tak, že my sme tí dobrí, budeme rozdávať a vy ste tí zlí, teraz myslím tým samosprávy, vy šetrite na svojich občanoch, šetrite na mestách a na obciach a vy nemôžete robiť v tomto nič. Šetriť sa nedá donekonečna. Koniec koncov ja súhlasím s tvrdením pána premiéra Fica, že treba podporiť investície, aby sa oživila ekonomika. Ale treba však mať rovnaký meter, pretože by nemalo platiť pravidlo, že štát chce rozhýbať ekonomiku investíciami do diaľnic, do výstavby futbalových štadiónov, zimných štadiónov, ale obce investovať nemôžu. Musíme si v plnej miere uvedomiť, že výsledky vynúteného šetrenia samospráv sa prejavujú v každodennom živote, počnúc neopravenými cestami, chátrajúcimi školami, poklesom kvality služieb, ktoré má samospráva poskytovať. Je preto paradoxné, že na jednej strane nedokáže už samospráva zabezpečiť občanom základné služby a na druhej strane sa vytvára akýsi dojem, že má dosť peňazí, lebo dokáže ušetriť, a to aj napriek tomu, že sa obciam každoročne rozširuje rozsah kompetencií. Od roku 2008 do roku 2013 vzrástol rozsah úloh obcí z 3 665 na 4 934 a ako rozhodujúci zdroj financovania nových kompetencií obcí je v doložke vplyvov väčšinou uvádzaný výnos z dane z príjmov fyzických osôb. Ten však od roku 2008 klesá a ani v roku 2013 nedosiahne predkrízový stav.
Ako najväčšie pozitívum rozpočtu včera kolega Ľubo Petrák povedal to, že je predpokladaný a že je rozpočtovaný nárast výnosu dane z príjmu fyzických osôb. Ja som hneď zatelefonoval svojej vedúcej ekonomického oddelenia, ktorá mi poslala tabuľku vývoja dane z príjmu fyzických osôb od roku 2009, pôvodné prognózy a skutočnosť. Vážené kolegyne, kolegovia, ani jeden rok výnos z dane z príjmu fyzických osôb nebol taký, aký bol v návrhu štátneho rozpočtu. Bolo to v roku 2009 iba 85 % k pôvodnej prognóze, v roku 2010 87,8 % k pôvodnej prognóze, v roku 2011 96,1 % k pôvodnej prognóze, v roku 2012 94,8 % k pôvodnej prognóze a v roku 2013 je to 97,5 % k pôvodnej prognóze. Čiže aj teraz sa dá predpokladať, že to, čo je v štátnom rozpočte, nebude skutočnosť a že to je len fikcia, ktorá sa nenaplní. Čiže, ako sa hovorí, obce musia pracovať v režime „viacej muziky za menej peňazí“, rozpočet obsahuje nedostatky a riziká, ktoré budú mať negatívny dopad na hospodárenie miest a obcí.
ZMOS konštatoval, že návrh rozpočtu je postavený na nereálnych príjmoch. Ako som už spomínal, výnos dane z príjmu fyzických osôb, ktorý ani raz od roku 2009 nedosiahol toľko, ako bol navrhovaný v rozpočte, nikdy sa nenaplnil. Je to napríklad nereálny príjem z predaja majetku.
Návrh rozpočtu nedáva dostatočné odpovede na otázku, čo s prebytkami miest a obcí v rozpočtoch z minulých rokov. Dámy a páni, je naivné si myslieť, že tí starostovia a primátori, ktorí šetrili od začiatku svojho volebného obdobia finančné prostriedky, ktorí šetrili, aby niečo vo svojich mestách pre občanov urobili, aby urobili nejaké investície, na budúci rok, keď je volebný rok, tieto finančné prostriedky, že ich šetrili pre svojich prípadných nástupcov. Je to absolútne nemysliteľné. A ja by som sa nad tým ani nezamýšľal, či to tak bude, pretože je jasné, že každý tieto finančné prostriedky jednoducho preinvestuje.
Plánovaný výrazný pokles kapitálových výdavkov a očakávané každoročné prebytky hospodárenia miest a obcí v metodike ESA 95 v rokoch 2014 až 2016 znamenajú paralyzáciu miestnej samosprávy a nemožnosť plnenia zákonných povinností.
Ja chcem tiež pozitívne ohodnotiť to, že sa ZMOS-u podarilo vyrokovať s vládou aspoň čiastočné percentuálne navýšenie prerozdelenia dane z príjmu fyzických osôb na 67 %, ale ZMOS žiadal, a bolo o tom aj uznesenie snemu, to navýšenie na 70,3 %. Žiaľ, v tomto návrhu rozpočtu nie je zohľadnená táto najzásadnejšia požiadavka miest a obcí. Ale uvidíme teda, čo bude nasledovať ďalej, pretože pán premiér prisľúbil diskusiu a prisľúbil, že teda urobí všetko pre to, aby to prerozdelenie dane sa vrátilo na pôvodnú úroveň.
Žiaľ, musím konštatovať, že v návrhu rozpočtu sa vôbec nereaguje na výsledky auditu verejnej správy, kde sa podľa čiastkových auditov konštatuje nárast kompetencií miest a obcí bez súbežného presunu financií. Ani v tomto návrhu rozpočtu obcí nie je systémovo doriešené financovanie originálnych kompetencií obcí v oblasti sociálnych služieb, ktoré im boli uložené zákonom z roku 2008, a ani úloh, ktoré im vyplývajú z novely zákona o sociálnych službách s účinnosťou od 1. januára 2014.
Pri schválenom raste tarifných platov zamestnancov obcí od 1. 1. 2014 sa plánujú dotácie na prenesený výkon štátnej správy okrem školstva maximálne na úrovni v roku 2013, respektíve v oblasti životného prostredia s výrazným poklesom.
Návrh rozpočtu obcí neuvažuje s postupným riešením mzdových nárokov zamestnancov regionálneho školstva v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí v zmysle záverov dokumentu, ktorým je správa o stave školstva.
Navrhnuté parametre účasti miest a obcí na procese konsolidácie už ohrozujú výkony samosprávnych kompetencií, čo už ďalej nie je možné akceptovať. Obce si už naozaj nemôžu plniť funkcie, ktoré im vyplývajú zo zákona v takomto režime. A treba jednoznačne zadefinovať, že ak nedôjde k prerozdeleniu výnosu dane z príjmu fyzických osôb na úroveň 70,3 % a nebudú dofinancované kompetencie, obce budú musieť, opakujem, budú musieť, aj keď nebudú chcieť, prísť s opatrením, len preto, aby mohli prežiť, zásadným spôsobom v roku 2014 sa to neudeje, pretože je volebný rok, ale upozorňujem, že od roku 2015 je vysoký predpoklad veľkého zvýšenia dane z nehnuteľností a tiež zrušenia rôznych úľav pre zdravotne postihnutých a pre seniorov. Bude to negatívne opatrenie, ktoré bude mať najzávažnejší dopad práve na tú skupinu ľudí, ktorým strana SMER v predčasných parlamentných voľbách sľubovala istoty. Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predseda, chcel by som, aby sa dalo do zápisu hlasovanie tlače 680, návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. Hlasoval som, zdržal som sa hlasovania podľa výpisu, ale chcel som hlasovať za.

Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som v podstate rozmýšľal, že či vôbec vystúpim, pretože včera som mal rozhovor s pánom ministrom, kde mi vysvetlil nejaké veci, ktoré som potreboval dovysvetľovať a dal mi odpovede na nejaké otázky, ale aj vzhľadom na to, že som sa zúčastnil Rady Združenia miest a obcí Slovenska v Žiline, kde okrem iných skutočností sa preberal aj tento zákon a bola tam pomerne búrlivá diskusia, tak som sa rozhodol teda, že aspoň v krátkosti poviem jeden názor na jedno ustanovenie tohto zákona.
Hneď na úvod môjho vystúpenia chcem povedať, že sa necítim v konflikte záujmov, nakoľko ak tento zákon bude schválený, tak ako bude, aj bez pozmeňujúcich návrhov, v meste, ktorého som primátorom, sa nič nezmení a nezmenia sa ani žiadne ekonomické ukazovatele.
Treba si priznať, že čo je cieľom tohto zákona. Ako pán minister povedal, cieľom je zvýšiť rozpočtovú zodpovednosť. Cieľom tohto zákona je znížiť zadlženosť samospráv a nastaviť nové pravidlá. Ako kritiku do vlastných radov musím povedať, že častokrát sa rozpočtové pravidlá porušovali. Aby kolegovia rozumeli, mestá, obce majú svoje rozpočty, ktoré sa skladajú zo svojich vlastných príjmov, v ktorých napríklad najvyššiu časť tvorí daň z nehnuteľností, a potom z príjmov, ktoré tvoria transfery zo štátu na prenesený výkon štátnej správy. Čiže to je jeden balík peňazí. A niektorí primátori, a starostovia si vysvetľovali, že až do 60 % celého tohto balíka si môžu brať úvery. A keď sa tento limit prekročil, čo sa častokrát prekročil, tak sa zákon obchádzal tým, že sa brali lízingy, že sa brali dodávateľské úvery, ktoré sa už ale do dlhu nezapočítavali a teraz po novom sa započítavať budú. Takýmto obchádzaním zákona alebo využívaním dier v zákone sa stalo to, že niektoré samosprávy sa dostali na obrovskú úroveň zadlženia, niektoré až nad 100 % svojho rozpočtu. A to je vlastne to, k čomu chcem teraz prejsť.
Pán minister, na tom ZMOS-e bola diskusia o tom, že niektorí, hlavne noví primátori a starostovia, ktorí nastúpili do funkcií toto volebné obdobie, sa správajú naozaj zodpovedne a konsolidujú, splácajú záväzky, šetria. A práve týmto zákon, ak bude schválený takto, ako bude, budú práve títo primátori postihnutí za svojich predchodcov. Nebudem chodiť ďaleko po príklad. Napríklad Bratislava, Milan Ftáčnik urobil naozaj obrovský kus roboty, Bratislava si už tri roky nemôže zobrať žiadny úver, pretože je obrovsky zadlžená. Ale konsoliduje, naozaj sa znížil dlh. Ale ak tento zákon nadobudne účinnosť, automaticky sa preklápa nad 60 percent, prekročí tú psychologickú hranicu 60 % dlhu a vtedy bude primátor mesta postihnutý za svojho predchodcu aj napriek tomu, že sa správa zodpovedne a že šetrí.
Takýchto samospráv budú na Slovensku desiatky. A preto, a budete, pán minister, rokovať so ZMOS-om určite na túto tému, preto je nieže zásadná požiadavka, ale určite padne na stôl otázka, že či sa nebude dať predĺžiť účinnosť tohto ustanovenia, alebo aspoň selektívne pristupovať k jednotlivým mestám, ktoré sa po schválení tohto zákona prehupnú cez tú 60-percentnú hranicu a tam by bolo možno dobré osobitné posúdenie. Naozaj je neférové, aby takíto zodpovední ľudia boli postihnutí za nezodpovedné správanie svojich predchodcov.
Ja mám ešte jednu otázku alebo jeden, jednu takú nezodpovedanú vec, čo sa týka rozpočtového provizória. V návrhu novely zákona píšete, že počas rozpočtového provizória obec a vyšší územný celok nemôžu poskytovať dotácie. Tu treba povedať, že toto nie je jasné. Prečo? Pretože naozaj obce a mestá suplujú úlohu štátu v rôznych oblastiach, čo sa týka, šport, kultúra, sociálne veci, a dotácie sú naozaj rozhodujúcim prvkom, aby rôzne združenia, záujmové združenia, športové kluby mohli fungovať. Od štátu pomoc nedostávajú. Chýba nám koncepcia športu. Vieme, že v iných krajinách tieto koncepcie fungujú. Aj podpora športu zo štátu. Toto všetko prenáša na svoje plecia samospráva. A keď bude, ak nebude schválený rozpočet a bude rozpočtové provizórium, môže to znamenať ukončenie činnosti klubov, ktoré sa venujú kultúre a športu. Takže na toto by som poprosil, ak je možné, odpoveď.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ja by som sa chcel tiež poďakovať pánovi poslancovi Hrušovskému, hlavne za tú prvú časť jeho vystúpenia. Ja keď som bol, ja som v Národnej rade Slovenskej republiky prvé volebné obdobie a musím sa priznať, že nikdy som si nemyslel, že sa raz budem musieť hanbiť, že sedím v tejto rokovacej sále. Žiaľ, situácia v posledných dňoch ma núti teda sa zamyslieť nad tým, že naozaj sa musím hanbiť, že tu sedím.
A keby sme, častokrát sa útočí na samosprávu, ale keby sme takýmto spôsobom mali robiť v našich mestách a obciach, tak by nás ľudia z tých miest a z tých zastupiteľstiev hnali.
Ja by som chcel využiť túto príležitosť, že mám slovo a chcel by som pozvať kolegov aj z vládnej strany, aj z opozície, 23. v pondelok rokuje mestské zastupiteľstvo v Martine, začíname o deviatej ráno. A kto bude mať čas a chuť, tak sa môže prísť pozrieť, ako sa dokáže rokovať v kultúrnej atmosfére a kde sa, ako sa dajú kultúrne vymieňať aj odlišné politické názory.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, chcel by som dať do zápisu hlasovanie č. 27, parlamentná tlač 558, pomýlil som sa, zdržal som sa hlasovania, chcel som hlasovať za.

Dobre. Takže, vážené dámy a vážení páni, súčasná chovateľská legislatíva je doteraz jednou z najignorovanejších právnych noriem. Pre toto moje tvrdenie existuje viacero dôkazov, ktorými sa teraz teda nebudem môcť detailne zaoberať, ale chcem uviesť jediný a podstatný dôkaz, kedy bol nedávno urobený prieskum na obrovskej 12-tisícovej vzorke respondentov, ktorý ukázal, že až 93 % chovateľov zvierat nemá vedomosti o existencií chovateľskej legislatívy a 5 % chovateľov má obmedzené poznatky súvisiace s chovateľskou legislatívou a iba mizerných 2 % chovateľov legislatívnu normu primerane ovláda aj sa ňou riadi.
Navrhujeme preto novelu Trestného zákona, ktorý, ktorá zrejme je jediným účinným prostriedkom, ako prinútiť chovateľov, aby sa oboznámili s platnou chovateľskou legislatívou, pretože keby bola dodržiavaná už súčasná platná chovateľská legislatíva, tak nemôže dôjsť k ohrozeniu osôb, zdravia a majetku osôb.
Vážené dámy a vážení páni, žiadam vás o podporu nášho zákona. Ďakujem.