Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keď v médiách odznela informácia, že vládna strana chce otvoriť diskusiu o znížení počtu poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky a taktiež otvoriť diskusiu o zmene volebného zákona, vnímal som pozitívne, že bola deklarovaná snaha o začiatok akejsi odbornej diskusie na túto tému a že bola deklarovaná aj snaha o obsiahnutie dohody naprieč...
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keď v médiách odznela informácia, že vládna strana chce otvoriť diskusiu o znížení počtu poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky a taktiež otvoriť diskusiu o zmene volebného zákona, vnímal som pozitívne, že bola deklarovaná snaha o začiatok akejsi odbornej diskusie na túto tému a že bola deklarovaná aj snaha o obsiahnutie dohody naprieč politickým spektrom.
Keďže mám v pamäti isté situácie, ktoré sa odohrávali v Národnej rade v minulom skrátenom volebnom období, táto správa mediálna ma zachytila, keď som šoféroval auto a mal som tam aj pár priateľov, tak som vyslovil nahlas pred nimi domnienku a stávku, že sa s nimi stavím, že sa táto téma ešte predtým, než sa začne hľadať oná spomínaná dohoda, stane prostriedkom na upútanie mediálnej pozornosti a že viac ako napríklad na voliča alebo na odbornosť sa bude brať ohľad na politický marketing a populistickú snahu o vytĺkanie politického kapitálu. A dnes musím, žiaľ, skonštatovať, že som tú stávku vyhral a že som sa nemýlil.
Takže, čakal som na dôvodovú správu a dôvodová správa, keď som si ju prečítal, ma utvrdila v tejto mojej domnienke. A musím sa priznať, že som bol sklamaný, pretože som si myslel, že pri tak vážnom ústavnom zákone tá dôvodová správa bude trochu iná.
Ja mám skúsenosti z Mestského zastupiteľstva v Martine, kde pri schvaľovaní obyčajného všeobecne záväzného nariadenia predkladáme oveľa odbornejšie a prepracovanejšie dôvodové správy. Ja keby som predložil takúto dôvodovú správu, tak asi by mi veľa tých všeobecne záväzných nariadení schválených nebolo.
Ale poďme konkrétne k tej dôvodovej správe. Predkladatelia tohto ústavného zákona sa v dôvodovej správe venujú hlavne a takmer výlučne finančným úsporám, ktoré by vyplývali zo zníženia počtu poslancov. Z tejto dôvodovej správy mi napríklad vôbec nie je jasné, ako sa dopracovali predkladatelia k tomu, aby sa počet poslancov znížil o 50? Prečo nie o 20, o 30 alebo o 75? Naozaj by ma zaujímalo, ako vzniklo toto číslo.
Ak hovoríme o šetrení, prečo sa predkladatelia tohto návrhu nezaoberali znížením počtu poslancov aj v obecných a mestských a vúckarských zastupiteľstvách? Nebude potom disproporcia, keď 5-miliónové Slovensko bude mať 100 poslancov a 60-tisícový Martin 31 a Žilinský samosprávny kraj 57?
Ja si viem predstaviť zahlasovať za tento návrh, ale len pri zmene volebného systému. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale ja osobne mám výhrady k súčasnému volebnému systému a jeden z tých najväčších dôvodov, prečo mám výhrady, je ten, že súčasný volebný systém nezaručuje to, aby mal každý región Slovenska svojho zástupcu v zákonodarnom zbore. Ak by dnešný návrh zákona prešiel, regiónov, ktoré by nemali svojho zástupcu v Národnej rade Slovenskej republiky, by bolo ešte viac.
Keď som sa na stránke Národnej rady Slovenskej republiky pozrel na trvalé bydliská poslancov za stranu Sloboda a Solidarita, tak som mnohé veci pochopil. Deväť z jedenástich poslancov má trvalé bydlisko v Bratislave a zvyšní dvaja sú z Bratislavského kraja. Slovensko však nie je len Bratislava, Slovensko je aj Spiš, Horehronie, Turiec, Kysuce, Orava, Liptov, Gemer, Žitný ostrov a tak ďalej a tak ďalej. Slovensko sú regióny, kde sa žije úplne odlišne, ako sa žije v Bratislave. A ja som presvedčený, že politika sa nedá robiť len prostredníctvom internetu, blogov a sociálnych sietí. Politika by mala byť predovšetkým o kontakte s voličom. A to sa pri súčasnom volebnom systéme v kombinácii so 100 poslancami naozaj nedá.
Voliči sú frustrovaní a svoju frustráciu a nespokojnosť nám dali najavo aj pri, napríklad pri nedávnych protestných zhromaždeniach a dali ju aj najavo vo voľbách, ktorých výsledky sú jasné a odzrkadľujú aj súčasný stav v tejto rokovacej sále. A dali nám najavo vlastne svojím postojom voliči svoju frustráciu a ja by som sa nečudoval postoju, ani sa nečudujem postoju verejnosti k politikom. Sú politické strany, a povedzme si to otvorene, ktoré voliča potrebujú len dva mesiace pred voľbami v čase predvolebnej kampane. A politici sú negatívne vnímaní aj preto, že voliči majú a často oprávnený pocit, že nepoznáme ich bežné problémy, že sme odtrhnutí od reality bežného života. V mnohom s nimi súhlasím. Ja som presvedčený, že toto volebné obdobie by sme sa mali - a teraz sa tak smerujem do tých našich opozičných lavíc -, že by sme sa mali začať správať tak, aby sme sa snažili získať stratenú dôveru voliča späť. Ale to sa však nepodarí pokračovaním nezhôd z minulého volebné obdobia a ani individualistickým predkladaním populistických zákonov, ktoré nemajú šancu byť schválené.
Ja rešpektujem právo každého zvoleného poslanca predkladať akýkoľvek návrh akéhokoľvek zákona. Je úplne normálne, že popri normálnych zákonoch sa dostanú na rokovanie Národnej rady aj zákony, ktoré sú kontroverzné a ich jediným cieľom je mediálne zaujať. Vidíme to aj v okolitých krajinách.
Ja by som vás teraz v krátkosti chcel oboznámiť napríklad so situáciou v Českej republike, kedy jedno občianske združenie predložilo, tak zverejnilo taký materiál, ako by podľa ich návrhu mal fungovať štát. Celý princíp je založený na tom, že štát by mal fungovať ako súkromná firma a všetko sa bude posudzovať len z hľadiska ekonomiky. A keďže mi ten návrh, ktorý bol v Českej republike predložený, pripomína návrh zákona, ku ktorému teraz vystupujem v rozprave, tak by som si dovolil odcitovať a prečítať taký krátky blog jedného českého politického analytika, ktorý napísal na túto tému.
Čiže budem citovať: "Za snahou šetriť na znížení počtu poslancov sa skrýva choroba, ktorou niektorí ekonómovia z privátnej sféry a taktiež niektorí politici trvale trpia. Pletú si demokraciu s účtovníctvom. Mylne sa domnievajú, že všetko sa dá kvantifikovať. Niektorí politici hovoria zasvätene o výnosoch a nákladoch európskej integrácie a z danej rovnice neomylne vyplýva, že Európsku úniu by bolo treba zrušiť. Ešte horšie, ako spomínaná účtovnícka choroba, je skutočnosť, že ktokoľvek, kto uvažuje podobne, dokazuje, že demokracii nerozumie. Áno, demokracia je drahá. A pokiaľ hodnotíme len bezprostredné fungovanie systému, je to vôbec najdrahšie, aj keď v konečnom dôsledku najefektívnejšie spoločenské zriadenie, aké bolo kedy vymyslené. Najlacnejším spôsobom fungovania štátu by bola nejaká forma autoritárskeho systému. Voľby by nemuseli existovať vôbec a parlament by takisto nemusel existovať.
V absurdných návrhoch, ktoré by mali výrazne pozitívny vplyv na štátny rozpočet, by sme mohli pokračovať. Prečo napríklad držíme zbytočne ľudí vo väzniciach? Veď to stojí obrovské peniaze. Veď za každý, čo i len trochu závažnejší zločin by bolo možné páchateľov popravovať. Slučka, elektrické kreslo alebo pár nábojov stojí omnoho menej, než sú náklady na jedného väzňa na jeden deň. Hodne by sa taktiež dalo ušetriť na ťažko chorých a sociálne slabších spoluobčanoch. Tým pádom by sme vôbec nepotrebovali žiadny sociálny štát, pretože naša spoločnosť bude pozostávať zo samých zdravých a silných jedincov, ktorí budú zdravo bojovať o svoje miesto na zemi." Koniec citátu.
Vážení kolegovia, mohol by som pokračovať takýmto spôsobom aj ďalej, ale končím svoj príspevok do rozpravy. Náš poslanecký klub bude rád diskutovať o každom návrhu zákona, kto bude mať konštruktívny a hlavne odborný charakter. A keďže k tomuto návrhu zákona žiadna diskusia neprebehla a chýba tam aj ten odborný rozmer, rozhodli sme sa, že náš poslanecký klub nebude hlasovať za návrh tohto zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis