Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

21.9.2012 o 9:46 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2012 19:00 - 19:02 hod.

Andrej Hrnčiar Zobrazit prepis
Ja by som chcel podporiť tento pozmeňujúci návrh, pod ktorý som sa aj podpísal, pretože z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že je záujem o inštitút predĺženia úradných hodín. My v meste Martin máme úradné hodiny presne predĺžené v stredu a môžem aj z osobnej skúsenosti povedať, že je o to záujem, ľudia chodia. A my sa snažíme spolupracovať s úradmi, ktoré sídla v budove mestského úradu. Je tam aj obvodný úrad, úrad pre cestné komunikácie a dopravu a tak ďalej a tak ďalej. A práve vidíme problém v tom, že nie sú zosúladené úradné hodiny a keď príde človek a chce niečo vybaviť v jeden deň, tak má problém, lebo napríklad na meste vybaví a na štátnych úradoch nevybaví. Čiže ja by som chcel tento návrh podporiť. A tiež som rád, pán kolega Chren, že ste svoj príspevok ukončili tak, ako ste ho ukončili, lebo ja som chcel vo svojej faktickej poznámke upozorniť na to, že nie je dobré pre ani pre samosprávu, ani pre štát, aby to malo napríklad vplyv na zamestnanosť v tom zmysle, že by bolo nutné prijať ďalších ľudí do zamestnaneckého pomeru. Preto aj my to riešime tak, že v piatok sú skrátené úradné hodiny a úradníci, tí, čo potom boli v stredu dlhšie, mohli ísť skoršie domov. Takže ďakujem pekne. To je všetko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.9.2012 18:43 - 18:51 hod.

Andrej Hrnčiar Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážená pani navrhovateľka, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem vo svojej rozprave, alebo vo svojom diskusnom príspevku veľmi stručný, nakoľko pán poslanec Chren povedal takmer všetky podstatné veci. Ja som si pozorne prečítal tento zákon a súhlasím s pánom poslancom Chrenom, že je to likvidačná novela zákona pre celé jedno odvetvie biznisu. Súhlasím však aj s pani navrhovateľkou, že stav v niektorých mestách je naozaj kritický a doslova tragický. Ale, a ona to spomína aj v dôvodovej správe k tomuto zákonu, konkrétne budem citovať: "Zákon neuvádzal, ako má postupovať cestný správny orgán v prípade zastavaných území miest, čo nakoniec viedlo k nekontrolovateľnému umiestňovaniu zariadení hlavne v intravilánoch miest." Ja si dovolím nesúhlasiť s týmto tvrdením, pretože, ak je v mestách niekde problém s nadmernou reklamou, tak je to kvôli, a teraz poviem kriticky do vlastných radov, kvôli neschopnosti niektorých samospráv vyrovnať sa s týmto neduhom. Môžem si však dovoliť povedať, že vo väčšine slovenských miest problém s reklamnými nosičmi neexistuje. Ešte kvôli korektnosti mi dovoľte, aby som povedal, vzhľadom na to, že som aj primátor mesta Martin, kde máme podpísanú dlhodobú zmluvu s jednou, exkluzívnu zmluvu s jednou bilbordovou spoločnosťou, ale necítim konflikt záujmov, nakoľko túto zmluvu podpisoval môj predchodca. Konkrétne v meste Martin máme prijaté všeobecne záväzné nariadenia o umiestnení reklamných, informačných a propagačných zariadení. Mesto je rozdelené na viaceré zóny, kde sú presne stanovené podmienky, ktoré sa musia dodržať, aby mohlo byť reklamné zariadenie umiestnené. V centrálnej mestskej zóne, tak napríklad v meste Martin, nenájdete ani jeden reklamný nosič typu bilbord. Každý rok robíme pasportizáciu reklamných nosičov a tie, ktoré sú postavené v rozpore s platným VZN-kom, alebo načierno, dáme odstrániť na náklady tých, ktorí tento nosič postavili. Mestá majú v súčasnosti dostatočné páky a nástroje na to, aby mohli tento stav regulovať. Súčasný zákon je naozaj likvidačný a mali sme tu dnes možnosť počuť pána ministra financií o, hovoril aj o prognózach na budúci rok. Dnes sme sa dozvedeli, že samosprávy dostanú o 70 mil. eur menej, ako sa predpokladalo. Tak na jednej strane ministerstvo hospodárstva uvažuje o tom, že dá súkromnej spoločnosti z Ružomberka investičný, teda stimul, aby sa udržalo 300 pracovných miest, mám taký dojem, že to bolo zverejnené, vo výške 40 mil. eur, a na druhej strane likvidáciou bilbordových spoločností do dvoch rokov ostane na dlažbe viac ako 1200 zamestnancov týchto bilbordových spoločností. Čiže na jednej strane dávame stimul na udržanie 300 pracovných miest a na druhej strane 1200 ľudí jedným šmahom posielame na dlažbu. Ja by som chcel priamo z praxe, názorne, dal som si pripraviť, aký dopad bude mať, ak táto novela prejde v takomto znení, ako je navrhnutá, v praxi pre naše mesto. Dopad na mesto Martin v oblasti propagácie zavedením pásma 80 metrov od osi vozovky v zastavanom území. Z mesta budú odstránené všetky zariadenia, ktoré akýmkoľvek spôsobom informujú občanov o dianí v meste. De facto sú týmto postihnuteľné aj informačné tabule a vývesky pred budovami úradov, kde sú zverejňované informácie mesta v zmysle zákona. Dotknuté budú všetky krátkodobé nosiče, takzvané áčka, ktoré sú využívané mestami na propagáciu regionálnych kultúrnych a športových podujatí. Z miest budú odstránené všetky reklamné nosiče, keďže tie sú umiestňované v blízkosti komunikácií a parkovísk v lokalitách s vysokou frekvenciou pohybu áut a chodcov. Z miest budú odstránené všetky prístrešky mestskej hromadnej dopravy s integrovanou reklamnou vitrínou citylight.
A teraz konkrétne k finančným dopadom pre mesto Martin. Poplatky za povolenie reklamných, informačných a propagačných zariadení, v súčasnosti je to 49,50 eur za plochu. Príjem z nájmu za prenájom pozemkov vo vlastníctve mesta, nájomné za rok 2011 bolo 6 276 eur. Nutnosť postaviť prístrešky MHD na náklady mesta. Dnes stojí v Martine 43 kusov prístreškov. Tie, ktoré sú postavené, cena jedného kusu je okolo 3,5 tisíc eur navyšuje sa o cenu dopravy, montáže, spodnej stavby a povrchovej úpravy, v priemere dosahuje výšku 8 000 za kus. Celková suma investície 270 tisíc eur. Mesto by muselo prevziať náklady na servis, čistenie, revízie a údržbu prístreškov vrátane odstraňovania škôd spôsobených vandalizmom. Predpokladaný ročný náklad ja 500 eur na jeden prístrešok MHD, čiže pri nedostatočnom servise a údržbe hrozí zníženie doby použiteľnosti. Celkový ročný náklad 21 500 eur. Prístrešky MHD sú verejnoprospešné stavby umiestnené na frekventovaných lokalitách. V prípade nehody alebo úrazu nesie vlastník stavby zodpovednosť za škodu vzniknutú z jej prevádzky. Ak mesto nie je poistené voči týmto škodám, ich uplatnenie môže výraznou výškou zaťažiť mestský rozpočet. A to už nehovorím o tom, čo mestám takéto spoločnosti ponúkajú ako bezplatnú propagáciu nekomerčných podujatí organizovaných mestom. Samosprávy sa nachádzajú naozaj v kritickej situácii. Na budúci rok bude ešte horšie, dnes to povedal aj pán minister financií. Bolo rokovanie aj zo ZMOS-om. My naozaj musíme v mestských rozpočtoch hľadať každé euro na to, aby sme mohli žiť, a táto novela zákona bude, bude likvidačná nielen pre bilbordové spoločnosti, ale aj pre mestá, lebo jednoducho nebudeme mať finančné prostriedky na to, aby sme mohli v takomto režime fungovať, aby sme mohli budovať zastávky MHD, upratovať ich, mať náklady na osvetlenie. Mestá by sa museli úverovo zaťažiť a tým by sa zaťažilo a zväčšil aj verejný dlh, čo by malo priamo vplyv aj, samozrejme, na verejné financie. Takže ja ako zástupca klubu MOST-HÍD chcem oznámiť, že my, samozrejme, takúto likvidačnú novelu zákona nemôžeme podporiť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.9.2012 16:38 - 16:40 hod.

Andrej Hrnčiar Zobrazit prepis
Treba otvorene povedať, že súčasný stav vyhovuje vplyvným skupinám poľovníkov, ktorí sú tou lobistickou skupinou, ktorí nechcú cyklistov pustiť do lesa. Žiaľ, sú to skupiny, ktoré majú na štátnych lesoch prenajímané štátne revíry a robia si tam, čo chcú.
Ja spomeniem konkrétny príklad, Gaderskú dolinu pri Martine. Idete krásnou prírodou, sú tam tabule v slovenskom jazyku, ktoré vysvetľujú všeličo o Gaderskej doline, ale prídete na jej koniec a je tam značka zákazová (Lesy Slovenskej republiky, štátny znak). A to je jediná tabuľa, ktorá je trojjazyčná, po maďarsky, po nemecky, po slovensky, že je zákaz vstupu nielen cyklistom, ale aj peším osobám. Tak som si dovolil urobiť taký malý súkromný poslanecký prieskum. A porušil som ten zákaz a išiel som za tú tabuľu a pol kilometra za tým som videl krásny posed, krásne pokosenú lúku a chatu, chatu, ktorej majiteľom sú Lesy Slovenskej republiky. A zrejme sa tam usporadúvajú pekné poľovačky a možnože tam chodia aj politici a vplyvní ľudia. A preto je tam asi zákaz vstupu turistom, aj peším osobám, nielen cyklistom.
O kúsok ďalej vedľa v doline je takisto cesta, kde môžu ísť cyklisti, koniec cesty, krásna horská cesta začína, kde by sa zmestili 4 bicykle vedľa seba, a 100 metrov za týmto zákazom sú lesníci v aute. V aute sedia a číhajú na cyklistov, chytajú ich a dávajú im pokuty.
Takže nie sme si všetci rovní, niektorí sme si rovnejší, ale proti tomu zákonu sú vplyvné poľovnícke lobistické skupiny. A možno by bolo dobré, keby pán spravodajca povedal, či je poľovník a či má poľovnícky preukaz. A ja sa na oplátku priznám, že ja často porušujem tento zákon, priznávam sa k tomu verejne, lebo chodím na bicykli a nemám čas študovať, kde môžem a kde nemôžem ísť na bicykli, ale po lese chodím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.9.2012 15:58 - 16:00 hod.

Andrej Hrnčiar Zobrazit prepis
Vážený pán prvý námestník generálneho prokurátora, áno, ja bojujem za mesto, ale nielen za mesto, ale vo všeobecnosti za princíp právnej istoty, ktorý jednoducho v súčasnosti občania tohto štátu nemajú. A zopakujem to ešte raz, nie je to predsa normálne alebo resp. ak to je normálne, tak potom ma musíte pochopiť, že to vyvoláva veľké otázky a otázniky, že keď sú štyri nezávislé rozhodnutia súdov, dva krajské, dva najvyššie, je k dispozícii znalecký posudok, ktorý jednoznačne dokazuje, že celé to bolo vymyslené, fiktívne a špekulatívne, tri dni pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty generálny prokurátor dá mimoriadne dovolanie, dostane sa to do senátu, kde, aj v médiách sme sa dočítali podľa vyjadrenia sudcu Najvyššieho súdu, že senát, kde je pán JUDr. Seman, je ovplyvniteľný a že tam sa dajú kupovať rozhodnutia a že v obchodných veciach sa deje korupcia a že sa kupujú rozhodnutia súdu, ten istý senát, a je všeobecne známe, že sú tam priateľské väzby na niektorých pracovníkov Generálnej prokuratúry, rozhodne voči svojim kolegom a zruší a nazve všetky rozhodnutia štyri, ktoré boli počas desiatich rokov, za nezákonné, tak to naozaj vyvoláva otázky.
A ja by som chcel aj požiadať ešte raz médiá, aby sa venovali takýmto prípadom, aby ich sledovali, ale nielen to aby sledovali, ale aby sledovali aj to, aké právnické firmy zastupujú tieto spoločnosti. A možnože by sa tak ukázali aj celkom zaujímavé nejaké prepojenia. Jednoducho treba o týchto veciach hovoriť verejne a máme pripravené aj kroky, ktoré presiahnu rámec Slovenskej republiky. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.9.2012 14:23 - 14:53 hod.

Andrej Hrnčiar Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán prvý námestník generálneho prokurátora, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa poďakovať za naozaj obsiahlu správu, ktorú sme mali možnosť si všetci prečítať. Naozaj 150-stranová správa o činnosti prokuratúry zahŕňa v sebe podrobné informácie.
Určite prokuratúra robí pre našu spoločnosť veľa. A vieme jej aj poďakovať za tie pozitívne veci, ktoré prokuratúra robí. Ale keďže sme v Národnej rade Slovenskej republiky, my by sme mali sa zaoberať aj vecami, ktoré nám celkom nie sú jasné, ktoré možno potrebujú trochu vysvetlenia alebo vyvolávajú nejaké otázky. A preto využívam svoje právo a prihlásil som sa do rozpravy, že ma zaujal z tejto správy najviac bod alebo kapitola 3.2.4. Mimoriadne dovolania generálneho prokurátora.
Dovolím si citovať z tejto správy:
„Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo do nášho právneho poriadku zavedené zákonom č. 169/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Tento opravný prostriedok do právneho poriadku nebol zavedený z iniciatívy prokuratúry, ale bol zavedený z iniciatívy štátnych orgánov, ktoré v občianskoprávnych konaniach v dôsledku nezákonných rozhodnutí súdov boli zaviazané zaplatiť účastníkom tohto konania, ktorý bol v konaní úspešný, neraz značné sumy, teda v konečnom dôsledku bola takýmito rozhodnutiami súdov spôsobená škoda štátu a platný právny poriadok neumožňoval takéto právoplatné súdne rozhodnutia zmeniť existujúcimi mimoriadnymi opravnými prostriedkami.
Každá činnosť, teda aj rozhodovacia činnosť sudcu pri všetkej zodpovednosti a dôslednosti nemôže zabrániť tomu, aby pri takejto činnosti vznikol nepodarok, to je v prípade sudcu nezákonné rozhodnutie, ktoré v prípade jeho právoplatnosti je nezmeniteľné. Kategorická požiadavka každého, teda i účastníka konania je, aby rozhodnutie súdu skutkovo a právne zodpovedalo výsledkom konania, teda aby bolo zákonné, ale aj spravodlivé.“
S týmto sa dá len a len súhlasiť. A ja nie som právnik, ale podľa môjho laického výkladu sa dá tento úvod v tejto kapitole vysvetliť aj tak, že prokuratúra by v prípade mimoriadnych dovolaní mala chrániť verejný záujem, útoky na verejné financie a mala by pôsobiť akýmisi takými ochrannými krídlami. Ja sa však chcem vyjadriť v tejto rozprave, že to vždy nie je tak.
Chcem poukázať na jeden konkrétny príklad. Určite môžeme vysloviť predpoklad zhody v názore celej občianskej spoločnosti, že súčasťou princípov právneho štátu, ktorý nám garantuje Ústava Slovenskej republiky, je aj princíp právnej istoty. Toto slovíčko budem v mojom príhovore spomínať niekoľkokrát. Tento princíp v nás vyvoláva legitímne očakávanie stability súdnych rozhodnutí. Stabilita súdnych rozhodnutí by mala byť súčasťou požiadavky právnej istoty u občanov a v celej našej spoločnosti. Táto stabilita spočíva v presvedčení širokej verejnosti občanov, že rozhodnutia súdov sa stávajú nezmeniteľnými a záväznými pre všetkých, pre účastníkov, pre štát, pre orgány v verejnej moci, pre právnické osoby a fyzické osoby. Princíp stability právoplatných súdnych rozhodnutí nie je konfrontačný s princípom zákonnosti súdnych rozhodnutí tak, ako ho poníma obsah správy generálneho prokurátora v časti Dovolania. K prípadným zásahom do právoplatných rozhodnutí by malo dochádzať len celkom výnimočne, a to len vtedy, ak existuje skutočne dôležitý verejný záujem, pričom takýto mimoriadny zásah by aj z hľadiska vnímania verejnosti a občanov bol spoločensky prijateľný a garantoval by aj koncepciu právneho štátu. Inštitút mimoriadneho dovolania upravený zákonom umožňuje, aby aj generálny prokurátor pri použití, respektíve využití tohto oprávnenia tak postupoval, a to výlučne v prípade, ak to vyžaduje ochrana práv, a tu, prosím, by som chcel zdôrazniť túto vetu, ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
K zásadám právneho štátu opretým o princípy právnej istoty a stability súdnych rozhodnutí chcem teraz predostrieť jeden konkrétny príklad, v tomto prípade, ako sa hovorí, je bližšia košeľa ako kabát, existuje množstvo mimoriadnych dovolaní, ja by som sa chcel konkrétne venovať jednému z nich, ktoré bolo podané voči mestu Martin. Ako názorový objekt, projekt hodnotiaceho spektra môžem prezentovať osobne vnímanú skutočnosť mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, ktoré podal v septembri v roku 2009 v neprospech rozhodnutia krajského súdu v Žiline z roku 2003 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku 2004, opätovného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline z roku 2005, potvrdeného rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku 2008, čiže štyri nezávislé senáty, štyri rozhodnutia súdov, dva krajské súdy, dve rozhodnutia Najvyššieho súdu, všetky v prospech mesta Martin, pretože tieto súdy počas uvedených rokov opätovne a opakovane zamietli špekulatívne vytvorenú žalobu, opakujem, špekulatívne vytvorenú žalobu týkajúcu sa fiktívnej pohľadávky fyzickej osoby, ktorá ju, samozrejme, ako to na Slovensku býva zvykom, už postúpila offshorovej cyperskej spoločnosti, voči mestu Martin vo výške 103 mil. Sk, tá kauza je dlhoročná odohrávala sa v slovenských korunách, čiže nepretransformujem to na eurá, ktorá v súčasnosti narástla na sumu takmer 1 mld. Sk. Z hľadiska stability právoplatných súdnych rozhodnutí založených na niekoľkoročnej rozhodovacej praxi súdov všetkých stupňov, a to tak na úrovni krajského súdu, ako aj dvoch senátov rozhodnutí Najvyššieho súdu, nielen vedenie mesta Martin, ale aj viac ako 60 000 obyvateľov mesta Martin dôvodne predpokladalo, že stabilita týchto právnych súdnych rozhodnutí založených na jednom právnom názore je položená na základe zákonnosti týchto súdnych rozhodnutí a vytvára princíp právnej istoty, ktorý je alebo by mal byť prejavom právneho štátu. Čiže štyri rozhodnutia súdov, štyri v prospech mesta Martin všetci občania mesta Martin nadobudli pocit právnej istoty s tým, že sme si boli istí, že celá kauza je za nami.
Nielen samotná ústavná úprava princípov právneho štátu vychádzajúca z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj zákon explicitne upravuje podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, a to tak, že tento mimoriadny opravný prostriedok môže generálny prokurátor využiť len v prípade, ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu. V tejto súvislosti sa vytvára priestor na diskusiu v občianskej spoločnosti, ako aj politickej reprezentácie, ako vysvetliť a odôvodniť širokej verejnosti, napríklad 60 000 občanov mesta Martin, že ich práva na strane jednej nie sú chránené tak, ako vyplýva s ich legitímneho očakávania, a to i napriek tomu, že ich práva sú potvrdené v priebehu 9 rokov právoplatnými rozhodnutiami súdov založených na rovnakom hodnotení práva, právneho základu a právneho názoru. Ako možno vysvetliť a odôvodniť v rámci verejnej diskusie a hodnotenia práva širokej verejnosti, že štát, štátne orgány a súdy chránia verejný záujem, verejné financie k všeobecnému prospechu občianskej spoločnosti, ak na strane jednej je jednotlivec vystupujúci v rôznych postaveniach, vytvárajúci evidentne špekulatívne porušenia fiktívnych záväzkov, vytvárajúci fiktívny predpoklad údajnej škody, ktorý je práve tým subjektom, ktorému Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vytvorí podmienku zrušenia princípu stability právoplatných súdnych rozhodnutí pred princípom verejného záujmu, ktorý je prioritný z hľadiska potrieb občianskej spoločnosti. Naozaj tu je cielený útok na verejné financie, štát šetrí na každom kroku. Určite si pamätáte, ako sme v lete debatovali o 2. pilieri, kde tento rok sa má ušetriť nejaká čiastka. Strávili sme tu týždeň diskusiou. A tu jedným rozhodnutím ide štát, pretože sa tu tvoria dlhy miest aj verejný dlh, pripraviť vďaka mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora takmer o 30 mil. eur.
Z hľadiska základného právneho vedomia občianskej spoločnosti najmä obyvateľov mesta Martin je vnímanie spravodlivosti v širšom či v užšom spektre prejavom právneho štátu, tak ako je to prezentované či už politickými vyhláseniami, súdnymi rozhodnutiami alebo skutočnosťami, ktoré majú priamy či nepriamy vplyv na ich život. Medzi tieto vnímané skutočnosti patrí aj legitímne očakávanie právnej istoty a predvídateľnosti práva každého občana, ktorý vníma právo tak, že sa spolieha na príslušné súdy a štátne orgány, že budú toto právo vykladať a aplikovať tak, že jeho výsledkom bude rešpektovanie prirodzeného vnímania spravodlivosti totožného s vnímaním spravodlivosti bežného občana. Teda ak sa špekulatívny jednotlivec alebo špekulatívna cyperská offshorová spoločnosť špekulatívnym spôsobom za pomoci fiktívnych dôkazov obráti na súd s útokom na verejné financie v úmysle zabezpečiť si nespravodlivé zbohatnutie na úkor majoritnej väčšiny bezúhonných čestných občanov, konajúce súdy zabezpečia proti takémuto útoku právnu ochranu spravodlivou aplikáciou práva v rámci jeho predvídateľnosti a legitímneho očakávania zo strany širokej verejnosti. Môžem dôvodne vysloviť názor, že ak občianska spoločnosť prijme v rámci štyroch právoplatných rozhodnutí súdov legitímne očakávané vyslovenie spravodlivosti, ktoré sa týka zamietnutia špekulatívneho útoku tejto cyperskej spoločnosti na obrovskú hodnotu verejných financií, veľmi pozitívne, vníma ju ako očakávanú súdnu ochranu ich legitímnych práv. Ale občianska spoločnosť nikdy, podotýkam, nikdy neprijme vysvetlenie, že všetky tieto právoplatné rozhodnutia súdov všetkých stupňov, ktoré potvrdzujú ich práva a chránia verejný záujem, sú podľa názoru generálneho prokurátora nezákonné. Je potrebné podať voči nim mimoriadne dovolanie, lebo to vyžaduje ochrana práv a oprávnených záujmov cyperskej offshorovej spoločnosti.
Verejná polemika občianskej spoločnosti je pobúrená takýmto postupom, ktorého dopad je pre viac ako 60 000 obyvateľov mesta Martin nepredstaviteľný vo všetkých oblastiach tak verejného života, ako aj súkromného života, či už jeho otázok sociálneho, zdravotného alebo ostatného občianskeho priestoru. Dôvodne sa môžeme spoliehať, že sa vážne naruší princíp dôvery právneho štátu tým, že takéto rozhodnutie okrem skutočností, že je v širokej mase obyvateľstva vnímané ako nespravodlivé, evokuje hlboké pobúrenie a stratu dôvery. Stav právnej istoty súdnych rozhodnutí a akékoľvek teoretické vysvetľovanie potreby takého postupu Generálnej prokuratúry budú verejnosťou vnímané ako ostro negativistické, pričom sa vytvára v spoločnosti chaos, strata dôvery a strata viery v realizáciu základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, práva na stabilitu súdnych rozhodnutí, teda základné funkcie právneho štátu.
Priznám sa, že jeden z tých senátov, ktorý rozhodoval v prospech mesta Martin, bol aj senát, kde sedel už teraz bývalý sudca pán doktor Štefanko. A prednedávnom mu bolo doručené oznámenie o tom, že ho teda pán prezident zbavuje funkcie sudcu a posiela ho do dôchodku. Potom som využil tú možnosť stretnúť sa s pánom doktorom Štefankom. Bol to súkromný rozhovor, čiže nebudem môcť všetky veci verejne povedať v tejto snemovni. Ale priznám sa, že som sa zhrozil a zdesil nad tým, čo mi povedal, ako to na Slovensku funguje. Po tom, čo pán doktor Štefanko prišiel s naozaj veľmi závažnými konštatovaniami, ktoré zverejnili slovenské médiá, si ho zavolal predseda Najvyššieho súdu a oznámil mu, že vzhľadom na to, že v vystupoval tak, ako vystupoval, a pomenoval veci tak, ako ich pomenoval, ho žiada, aby sa vzdal funkcie sudcu a aby odišiel do dôchodku. Pán doktor Štefanko mu povedal, podľa jeho tvrdení, že do dôchodku pôjde, ale až vtedy, keď to uzná on za vhodné. O niekoľko hodín nato mu bol kuriérom doručený dopis od pána prezidenta Slovenskej republiky, v ktorom ho, ľudovo povedané, posiela do dôchodku. Pán doktor Štefanko mi povedal závažné skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že ani na Najvyššom súde to nie je všetko, ako sa hovorí, s kostolným poriadkom, hovorilo sa o možnosti ovplyvňovania rôznych senátov, o možnosti kupovania súdnych rozhodnutí. A jednou z týchto káuz, o ktorej sa tam rozprávalo, bola aj kauza mimoriadneho dovolania voči mestu Martin.
Ja využívam to právo, že som bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, a som rád, že môžem verejne hovoriť na pôde tejto snemovne, lebo tým, že bol naozaj narušený pocit právnej istoty, a v tejto chvíli azda už neveríme nikomu, pretože nie je normálne, keď sa podá mimoriadne dovolanie a už dopredu dostaneme hlášku, aby sme si pozreli zloženie senátu, pretože aj hovoril doktor Štefanko vo svojom rozhovore pre médiá, že práve v tom senáte je človek, ktorý zaručene tento náš spor prehrá pre mesto, aj keď o tom dve nezávislé kolégiá Najvyššieho súdu rozhodli jednoznačne v prospech mesta. Ja som sa desil a priznám sa, že som neveril tomu, že to tak môže byť. Ale, bohužiaľ, je to tak, pretože ten senát rozhodol v neprospech mesta Martin, vrátil to na ďalšie konanie na Najvyšší súd teraz k doktorovi Štefankovi, ktorý to opäť potvrdil v prospech mesta Martin, a teraz je to opäť na tom dovolacom senáte. Ešte spomeniem len tak pre zaujímavosť, to mimoriadne dovolanie prišlo tri dni pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty.
Ja si myslím, že tento stav je aj vďaka tomu, že Slovensko už viac ako jeden aj pol roka nemá generálneho prokurátora. V ostatných 15 mesiacov toto nežiadúce provizórium existuje výlučne v dôsledku nečinnosti pána prezidenta Slovenskej republiky a tých, ktorí ho v tom podporujú. Je to práve táto kauza, ktorá je príčinou veľkej časti súčasných problémov v slovenskom justičnom prostredí. A vypovedajú o tom aj rôzne medializované kauzy nielen v trestných kauzách, ale aj v civilných a obchodných veciach, kde ide o stovky miliónov eur a v ktorých došlo a dochádza k podávaniu prinajmenšom pochybných mimoriadnych dovolaní.
Pripomeňme si v krátkosti, ako tento stav vznikol.
Dňa 17. júna 2011 parlament v tajnej voľbe zvolil a navrhol pánovi prezidentovi na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Stalo sa tak po niekoľkých mesiacoch obštrukcií motivovaných rôznymi záujmami skupín, ktorým tento kandidát nebol pohodlný. A snažili sa jeho zvoleniu so všetkým úsilím zabrániť. O to viac je potešujúce, že sa podarilo v tejto situácii zvoliť práve tohto kandidáta, podotýkam, že sa nepoznám s pánom doktorom Čentéšom, tak ako sa nepoznám s nikým so súčasného vedenia Generálnej prokuratúry, a nebol som ani poslancom Národnej rady, keď prebiehala voľba.
Pán prezident však hneď po vyhlásení výsledkov voľby vyhlásil že Jozefa Čentéša do funkcie nevymenuje až do rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnosti novely rokovacieho poriadku, na základe ktorého prebehla tajná voľba. To bol prvý a pôvodný dôvod, ktorým prezident ospravedlňoval svoju nečinnosť.
Rozhodnutia, na ktoré pán prezident čakal, sa dočkal 5. októbra 2011. Ústavný súd v ňom potvrdil to, čo každý logicky uvažujúci človek vedel už dávno predtým, že zákon, na základe ktorého bol Jozef Čentéš zvolený, je v súlade s ústavou a že jeho voľba bola teda ústavná.
Tu pán prezident namiesto toho, aby okamžite konal a vymenoval riadne zvoleného kandidáta do funkcie podľa môjho názoru vymyslel ďalšie rýdzo politické dôvody na pokračovanie vo svojej nečinnosti. Od tohto okamihu s vymenovaním otáľal preto, lebo nie je, citujem, presvedčený, že táto voľba nebola vyslovene organizovaná politickými stranami a generálny prokurátor by mal byť nezávislý.
Vzhľadom na pretrvávajúcu nečinnosť pána prezidenta bez vyhliadok na jej skoré ukončenie, nakoľko pán prezident nereagoval na žiadosť o neformálne osobné prijatie pána Čentéša, podľa dňa 7. októbra 2011 Jozef Čentéš sťažnosť na Ústavný súd sťažnosť proti prezidentovej nečinnosti. Pán prezident následne začal odôvodňovať svoju nečinnosť aj podaním tejto žiadosti.
Po páde vlády na prelome rokov 2011 a 2012 pán prezident s vidinou nových parlamentných volieb s predvídateľným výsledkom poodhalil viac zo skutočných pohnútok, ktoré stoja za jeho nečinnosťou, opätovne zmenil dôvody, keď sa vyjadril, citujem, že bude záležať na vláde a novozvolených poslancoch parlamentu, aké stanovisko k voľbe generálneho prokurátora záujmu, a že Jozefa Čentéša jednoducho nevymenuje, lebo mu nedôveruje. Pán prezident teda podmienil prístup k funkcii generálneho prokurátora, inak ústavne garantovaný každému občanovi za rovnakých podmienok, ktoré sú uvedené v zákone, okrem splnenia zákonných podmienok ešte splnením ďalších politických podmienok, ktoré zároveň sám formuloval. A postupom času ich menil, tak ako mu vyhovovalo, že kandidát bol vždy o krok pozadu v ich splnení podľa predstáv pána prezidenta.
Dňa 29. februára 2012 sa preto na Ústavný súd obrátila aj skupina 60 poslancov s návrhom na výklad ústavy vo veci vymenovania generálneho prokurátora. S pánom prezidentom to však nepohlo.
Dňa 23. augusta 2012 odmietol Ústavný súd pre zjavnú neopodstatnenosť ústavnú sťažnosť Dobroslava Trnku na postup parlamentu pri voľbe kandidáta na generálneho prokurátora, čím sa skončilo jediné súdne konanie, v ktorom niekto spochybňoval zvolenie Jozefa Čentéša.
Pán prezident však aj naďalej nekoná, pričom účelovo a absolútne nelogicky odôvodňuje svoju pokračujúcu nečinnosť existenciou dvoch konaní pred Ústavným súdom, ktoré sú však v prospech Jozefa Čentéša a boli prezidentovou nečinnosťou priamo vyvolané, a teda môžu byť z podnetu navrhovateľov aj ukončené, pokiaľ sa nečinnosť pána prezidenta zmení na činnosť. Avšak odôvodnenie nečinnosti pána prezidenta tým, že sa proti takejto nečinnosti dotknutá osoba zákonným spôsobom bráni, je, diplomaticky povedané, minimálne bizarné.
Kauza okolo nevymenovania riadne zvoleného generálneho prokurátora už presiahla hranice Slovenska a začalo sa o ňu zaujímať aj zahraničie. Ja by som chcel ctenej snemovni dať na vedomie, že o tejto kauze už informuje aj Výročná správa Ministerstva zahraničných vecí USA o dodržiavaní ľudských práv vo svete za rok 2011, kde sa práve tejto kauze venujú na stranách 15 a 16. Kľúčovou otázkou teda je, kto a prečo sa tak bojí nástupu nového generálneho prokurátora do funkcie, že dokáže najskôr všemožne zákulisne bojovať proti jeho zvoleniu a keď sa to nepodarí nemá problém zmobilizovať všetky relevantné sily v štáte ku koordinovanému postupu, ktorý tomu má zabrániť. Odpoveď sa tiež možno len domnievať, no isté je, že to určite nebudú žiadni priatelia riadneho a spravodlivého fungovania nášho právneho systému.
Ďalšou otázkou je, kto má prospech zo súčasného stavu bezvládia a chaosu vo vedení prokuratúry a koho záujmom prokuratúra v súčasnosti slúži. Zákon hovorí, že má slúžiť predovšetkým verejnému záujmu. No jej kroky ju až príliš často usvedčujú z opaku. Okrem Karibiku, Cypru a iných exotických destinácií možno na túto otázku nájsť odpoveď aj tu doma tak, že požiadame napríklad zastupujúceho pána generálneho prokurátora, aby predložil zoznam všetkých mimoriadnych dovolaní a iných návrhov, ktoré boli za tri roky podané Generálnou prokuratúrou na Najvyššom súde a Ústavnou súde v prospech rôznych súkromných osôb proti štátu a samospráve a právnickým osobám s ich majetkovou účasťou, a aký je stav, resp. výsledok týchto konaní.
Ďalšou nezodpovedanou otázkou je, aký dôvod majú najvyššie ústavné orgány na udržiavanie tohto stavu, prečo Ústavný súd už takmer rok nie je schopný sťažnosť Jozefa Čentéša čo len predbežne prerokovať a prijať ju na ďalšie konanie. Len pre porovnanie sa žiada uviesť, že zatiaľ čo v prípade prvej ústavnej sťažnosti podanej pánom Dobroslavom Trnkom tak Ústavný súd urobil expresne do 20 dní od jej podania, v prípade zákonne zvoleného kandidáta nekoná už takmer rok. Prečo sa uplatňuje taký rozdielny prístup voči dvom rôznym osobám v rovnakej veci a komu je to na prospech. to sa možno len domnievať.
Pre fungovanie právneho štátu je najdôležitejšie, aby aj tie najvyššie orgány verejnej moci v štáte postupovali v súlade s ústavou. Ak sa tak nedeje, musí existovať účinný právny prostriedok, ktorým tento stav je možné napraviť. V našich podmienkach je najvyšším garantom ústavnosti Ústavný súd. Spôsob jeho kreácie, voľba sudcov na dvanásť rokov bez možnosti opätovného zvolenia by mali byť dostatočnou zárukou, že tento súd nebude pri svojom rozhodovaní brať ohľad na žiadny politický kontext a bude rozhodovať efektívne a v prísnom súlade s právom. Len vtedy možno hovoriť o vláde práva, ak najvyšší orgán ochrany ústavnosti nemá problém v záujme ochrany ústavnosti vysloviť rozhodnutie aj proti názoru výkonnej moci, ktorá práve vládne. V právnom štáte je neakceptovateľné, aby orgán s takými významnými právomocami, ako je v podmienkach Slovenskej republiky prokuratúra, bol dlhodobo bez legitímneho vedenia a fungoval v núdzovom stave. Ak k tomu dochádza navyše preto, lebo jeden z článkov výkonnej moci takýto núdzový stav svojvoľne na základe vymyslených politických dôvodov a v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu udržiava a podporuje, je to aj poľutovaniahodné a hanebné.
Kauza Jozefa Čentéša presahuje jeho osobu a funkciu, do ktorej bol riadne zvolený. Táto kauza nastavuje zrkadlo kvalite právneho štátu na Slovensku. Rozdielov medzi právnym štátom a štátom, ktorý právny nie, je mnoho, ale najvýznamnejší, v ktorom majú základ všetky ostatné, je tento. V právnom štáte právny poriadok a súdna moc chránia občanov a ich individuálne práva a slobody pred svojvôľou štátnej moci, zatiaľ čo v tých iných zriadeniach, kde právo nefunguje, právny poriadok a súdna moc chránia svojvoľnú štátnu moc pre občanmi. Či je štát právnym štátom alebo diktatúrou, to nezávisí od jeho názvu, symbolov či textu právnych predpisov, ale výlučne od toho, akým spôsobom sa tieto právne predpisy vykonávajú a ako sa vynucuje ich dodržiavanie každým bez rozdielu. Z tohto testu Slovensko môže stále vyjsť ako právny štát, v ktorom štátna moc je pripravená v prípade potreby chrániť ústavnosť a individuálne práva občanov aj proti sebe samej a v ktorom jedna zložka štátnej moci, konkrétne súdna, má odvahu zakročiť na ochranu ústavnosti a občianskych práv proti inej zložke moci, konkrétne výkonnej. Tento test však môže ukázať aj to, že sme štátom, v ktorom je štátna moc ústave a občianskym právam stále nadradená. Nedopusťme, aby právny štát pri tejto skúške prepadol.
Pred poslednými parlamentnými voľbami sme mohli vidieť aj verejnú mienku. Boli protesty na námestiach.
A ja chcem aj využiť v tejto chvíli tú situáciu, že tu teraz môžem hovoriť aj pred médiami, a chcem poprosiť hlavne médiá, aby sa venovali takýmto skutočnostiam, aby ich pozorne sledovali, lebo už sme sa dočítali, aké máme kravaty, na akých autách chodíme, kto kde sedí a či oslavuje narodeniny v tom-ktorom podniku a koľko to stálo, chcem poprosiť médiá, aby sa venovali aj závažným veciam, ktoré sa dejú v tomto štáte a aby sledovali aj takéto kauzy, ako je napríklad kauza mimoriadneho dovolania voči mestu Martin, ktoré chráni offshorovú cyperskú spoločnosť, lebo práve len tlak verejnej mienky a záujem médií nám pomôže túto kauzu vyhrať. Som o tom presvedčený, pretože disponujeme znaleckým posudkom, ktorý má 300 strán, ktorý sme si dali vypracovať renomovanej spoločnosti, ktorá koná v prospech našej polície, keď sa dejú závažné kauzy ekonomickej kriminality. A tento posudok jednoznačne hovorí, že celá kauza, ktorú som tu spomínal, je špekulatívne vymyslená, je fiktívna s jediným cieľom, s cieľom zaútočiť na verejné financie. Je však smutné, že poslanec Národnej rady v tomto štáte sa bojí ísť s týmto znaleckým posudkom napríklad na prokuratúru, podať ho tam, pretože jednoducho nemá dôveru v to, že tí istí ľudia, ktorí rozhodli o mimoriadnom dovolaní, nezametú túto kauzu pod koberec a už nikdy sa nebude dať otvoriť.
Teší ma, že sme v Európskej únii a že využijeme všetky práva aj v zahraničí, aby sme sa domohli svojich práv a aby sme ochránili minimálne 60 000 občanov mesta Martin, ale aj 30 mil. eur, ktoré budú v prípade negatívneho výsledku tejto kauzy chýbať v Štátnej pokladnici. A, samozrejme, to už nehovorím o nútenej správe a o ďalekosiahlych následkoch pre všetkých obyvateľov mesta Martin. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.9.2012 9:53 - 9:58 hod.

Andrej Hrnčiar Zobrazit prepis
Takže dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k rozprave. Priznám sa, že som nečakal, že sa bude uberať takýmto smerom a asi som trochu aj prekvapený, ale som rád, že pán poslanec Hlina upozornil aj na isté veci, ktoré môžu hroziť z otvorenia banského zákona. Ja však chcem ubezpečiť nielen ctených kolegov, ale aj verejnosť, že zámienkou predkladateľov naozaj nebolo nič iné, len ako ochrana zdravia a bezpečnosti našich občanov. V podstate ten zákon z roku 1988 logicky nepredpokladal, že v ´89. sa zmení režim a že tu nastane voľný pohyb tovaru a že sem zo zahraničia budú dochádzať pyrotechnické výrobky, ktoré naozaj po tom ´89. roku dosť zásadným spôsobom začali strpčovať život ľuďom v mestách a v obciach. A práve na základe tej iniciatívy zdola, na základe sťažností a negatívnych skúseností boli nútené mestá a obce prijať isté regulácie, ktoré sa týkajú používania zábavnej pyrotechniky.
V každom, takmer v každom väčšom meste, ako som už spomínal, je prijaté nejaké všeobecne záväzné nariadenie, ktoré upravuje používanie pyrotechniky, a nie sú s tým absolútne žiadne problémy. Ľudia to akceptujú, nie sú ani sťažnosti, dokonca ani firmy, ktoré sa zaoberajú dovozom a predajom tejto zábavnej pyrotechniky, nemajú s tým absolútne žiadny problém.
Paradoxne o možno 10-15 rokov existencie takýchto všeobecne záväzných nariadení prokuratúra začala preskúmavať platné všeobecne záväzné nariadenia, ktoré v mestách fungujú, a označila ich ako protizákonné práve z tohto dôvodu, že uvedený zákon z roku 1988 nedáva možnosť mestám a obciam prijímať takéto regulačné opatrenia, a prokuratúra začala podávať protesty a obce sú nútené alebo povinné ich zrušiť.
Ja chcem preto upozorniť a chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona aj napriek tomu, že ministerstvo hospodárstva pripravuje novelu, komplexnú novelu banského zákona, pretože kým sa tá novela dostane do tejto snemovne, kým bude prerokovaná, kým začne platiť, dovtedy naozaj môžu byť napáchané dosť veľké škody, pretože niektoré obce už boli nútené zrušiť tieto všeobecne záväzné nariadenia a môže sa stať, že naozaj sa začne tá pyrotechnika a výbušniny používať na hociktorom mieste, hocikde a v hociktorom čase. Dokonca my sme mali negatívne skúsenosti, že sa používala táto zábavná pyrotechnika aj vo vnútroblokoch bytových domov, kde bývali mladé rodiny a naozaj to bola nepredstaviteľná situácia.
Čiže naozaj sa jedná o zmenu zákona, ktorá sa týka len tejto časti, a ja môžem verejne vyhlásiť, že nie je naším záujmom absolútne tam nič vkladať, nemá to nič, žiadnu súvislosť s ťažobnými právami, s ťažobnými spoločnosťami. Dokonca ja si myslím, že k tomu nedôjde, pretože aj kolegovia, niektorí, zo SMER-u sa ma pýtali, je tu viacero primátorov a starostov, kde taktiež prokurátor napadol takéto všeobecne záväzné nariadenia, a tiež sa ma pýtali, či tým neplánujeme nič iné a že či to nie je len zámienka na vsunutie nejakého pozmeňovacieho návrhu, ktorý by sa mal týkať úpravy napríklad ťažobných práv. Nie. Nie je to tak. Jedná sa čisto o možnosť dať obciam právo rozhodovať o tom, ako sa bude na ich území pyrotechnika a výbušniny používať.
Už viackrát v rozprave, aj napríklad pri zákonoch, ktoré predkladal pán minister školstva Čaplovič, sa hovorilo o princípe subsidiarity. Ja si myslím, že toto je ukážkový príklad princípu subsidiarity, o ktorom hovorí nielen vládna strana SMER, ale aj Európska únia.
Takže ja vás poprosím, aby ste dali tomuto zákonu šancu, aby ste ho posunuli do druhého čítania.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.
Skryt prepis
 

25.9.2012 9:33 - 9:38 hod.

Andrej Hrnčiar
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.9.2012 9:46 - 9:56 hod.

Andrej Hrnčiar Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa poďakovať všetkým tým, ktorí sa zapojili do tejto diskusie. Som rád, aj keď včera v pokročilej dobe, keď sa táto novela zákona dostala na pretras o 18.50 hodine, som ani nepredpokladal, že sa niekto prihlási. Čiže chcem sa vám poďakovať. A chcem sa vám poďakovať aj za vaše názory, s ktorými do veľkej miery súhlasím, dokonca aj s pánom Baškom, pretože tu odzneli dosť závažné slová ako opilci, opití ľudia, nehody, účastníci cestnej premávky.
Súhlasím jednoznačne s názorom, že každý človek, ktorý nadmieru požíva alkoholické nápoje a je účastníkom cestnej premávky, je nebezpečný nielen pre seba, ale aj pre svoje okolie. S týmto názorom sa dá jednoznačne súhlasiť. Preto podľa môjho názoru ani neexistuje rozdiel medzi opitým cyklistom a opitým chodcom. Možno len taký, že z toho bicykla je pád na zem asi nebezpečnejší ako z chôdze, ale pokiaľ títo opití ľudia, či už cyklista alebo chodec ostane ležať na strede cesty, tak je naozaj v noci veľkým nebezpečím napríklad pre auto.
Ale stále hovoríme o opilcoch. A táto novela absolútne vôbec nerieši ľudí, ktorí nadmieru používajú alkoholické nápoje. Asi sme sa zle pochopili a aj vysvetlím, že kvôli čomu prišiel vôbec nápad predkladať túto novelu zákona do Národnej rady Slovenskej republiky.
Tento nápad vznikol na základe negatívnych skúseností a konkrétnych prípadov, ktoré sa stali napríklad v horských dolinách. Lebo treba rozdeliť cyklistov na bicyklistov. Bicyklisti to sú tí, o ktorých ste tu hovorili, ktorí idú do krčmy a strávia tam celý deň a svoj bicykel používajú ako dopravný prostriedok, buď na ňom idú, alebo ho používajú ako podporný prostriedok na to, aby sa vôbec domov dostali v ťažkom stave opitosti. Ale to tento zákon nerieši.
Tu ide o to, že napríklad muži zákona v horských dolinách v okolí Martina v sparných letných mesiacoch doslova číhali pekne v tieni na cyklistov, na horských cyklistov, ktorí po absolvovaní niekoľko desiatok kilometrovej horskej túry prišli na horskú chatu, kde sa osviežili jedným pivom, na základe znaleckého posudku, ktoré nemá vôbec žiadny vplyv na bezpečnosť v cestnej premávke, a dostali pokutu 150 eur. Takisto sa to stalo aj na dedinách, že dedko okopával zemiaky, dal si jedno pivo, hliadka stála neďaleko krčmy a číhala na cyklistov. Každý, kto nafúkal, zaplatil 150 eur.
Ja často chodím na cykloturistiku do okolitých krajín, do Talianska, do Rakúska, do Českej republiky, kde naozaj rozkvitá turistický ruch a vedia si tam turistov vážiť a pripravia im tam také podmienky, aby sa tam radi vracali. Tak odporúčam napríklad, aby ste sa išli pozrieť do neďalekých Valtíc, moravský región, krásne hrady, zámky, jazerá, cyklistické cesty, ktoré vedú cez vinice. A celá tá cyklotúra je založená na tom, že sú tam vinné pivničky, sklípky a volajú vás na ochutnávku výborných moravských vín. Cez víkendy tam stretnete stovky slovenských rodín, rodičov s deťmi, ktorí sa tam idú odreagovať, nejdú sa tam opíjať, ale idú si tam užiť krásny výlet spojený napríklad aj s ochutnávkou vín. Keď som sa miestnych pýtal, že či je to dovolené a že či policajti nedávajú fúkať a či potom cyklisti nemajú z toho problém, tak sa na mňa pozerali ako keby som prišiel z inej planéty. A pýtali sa ma, a prečo by sme to robili? Veď by išli tí policajti voči vlastnému regiónu a my z toho žijeme, má to ekonomický prínos. A my chceme, aby sa sem ľudia vrátili, a nie aby odchádzali naštvaní a s negatívnym zážitkom.
Aj preto sme nechceli pristupovať k tejto téme populisticky a dali sme si urobiť naozaj znalecký posudok, tu ho mám, ktorý má štyri okrúhle pečiatky z najšpičkovejšieho ústavu na Slovensku, ktorý robí najzávažnejšie posudky pri najzávažnejších zločinoch, od kyselinárov cez proste všetky najzávažnejšie zločiny, ktoré sa na Slovensku udiali, sa práve riešia na tomto pracovisku.
Pretože sme chceli naozaj odbornú debatu na túto tému, bol vypracovaný posudok, ktorý jednoznačne hovorí o tom, že 0,3 promile nemá absolútne žiadny vplyv a 0,5 promile má malý vplyv, avšak ten vplyv je taký minimálny, že bezpečnosť cestnej premávky, osoba je spôsobilá byť bezpečným účastníkom cestnej premávky. Súhlasím s tým, a je to všeobecne známe, že existuje, aj na Policajnom prezídiu nám povedali, že existuje akási forma tichej dohody. Ale my si neuvedomujeme, čo taká tichá dohoda znamená. Tichá dohoda znamená, že je to na individuálnom posúdení toho-ktorého policajta, ako sa v tej chvíli zachová. Pán Baška síce povedal A, ale nepovedal B, ktoré dopoviem ja. Že pokiaľ sa policajt, má zlý deň a rozhodne sa nerešpektovať túto tichú dohodu a ten účastník cestnej premávky, ktorý sa prizná k tomu, že napríklad to jedno pivo si dal, tak je postihnutý. Pretože toto, čo povedal pán Baška, platí vtedy, keď človek klame.
Jednoducho my touto tichou dohodou nútime ľudí klamať. A poviem to na konkrétnom príklade. Máme dvoch účastníkov cestnej premávky, a teraz to je jedno, či to je vodič, cyklista, máme dvoch účastníkov cestnej premávky, každý si dá po jednom pive a obaja urobia takú istú nehodu. Prvý si povie, že áno, urobil som chybu, priznanie je poľahčujúca okolnosť, tak sa prizná a povie, áno, priznávam sa, urobil som chybu, uznávam si vinu, vypil som jedno pivo. Pri súde je, môže byť priznanie poľahčujúca okolnosť, ale to, že vypil alkoholický nápoj pred jazdou, alebo predtým než sa stal účastníkom cestnej premávky, je priťažujúca okolnosť. Akonáhle taký istý vodič, ktorý urobil taký istý priestupok s takým istým pivom, bude klamať aj policajtov, aj na súde, že nepil, prichádzajú na rad súdni znalci, ktorí pri tom jednom pive dajú znalecký posudok, že nemusel teda popíjať a mohol mať, ja neviem, ústnu vodu, dokonca včera som čítal, že istá značka ústnej vody krátko po použití dokáže nafúkať až dva promile alkoholu. Takisto kolega Martvoň včera hovoril o ostrekovačoch v aute. Jednoducho taký človek, ktorý klame, sa z toho vyseká.
A touto novelou zákona sme nechceli chrániť, opakujem, my sme za to, aby každý človek, ktorý porušuje zákony a nevie sa zmestiť do kože a nadmieru používa alkoholické nápoje, aby bola prísna represia. Ale takýmto ľudom nepomôže žiadny zákon. Sami vidíme, že potom, čo sa novelizoval cestný zákon a dalo sa do zákona, že nad jedno promile je to trestný čin, dennodenne môžeme vidieť nezodpovedných ľudí, ktorých nezastaví napríklad to požívanie alkoholu, aj keď vedia, že nad jedno promile pôjdu na súd a že strávia niekoľko dní v cele predbežného zadržania. Čiže tento zákon nemá za cieľ ochraňovať tých, ktorým je to aj tak jedno, či nejaký zákon je, alebo nie je, ale má za úlohu alebo chce chrániť tých, ktorí naozaj sú zodpovední a nezneužívajú túto situáciu.
Ja by som chcel poprosiť kolegov a som aj rád, že napríklad konečne po niekoľkých mesiacoch, napríklad aj z klubu SMER-u zazneli aj kritické názory, ale aj názory, ktoré podporujú túto novelu. Čiže ja verím a dúfam a prosím vás, aby ste dali šancu tento novele prejsť do druhého čítania, kde môžete podávať aj pozmeňujúce návrhy, môže sa tá hranica aj zmeniť, môžeme sa rozprávať aj o ďalších účastníkoch cestnej premávky. Ale ja si nemyslím, že naši občania sú horší a menejcennejší ako občania Čiech, Maďarska, Rakúska alebo Nemecka.
Z toho, čo som tu dnes počul o tom, že aký sme my národ a akí sme všetci nezodpovední, tak priznám sa, že trochu mi to bolo ľúto. A len nedávno bola volebná kampaň a vtedy každá strana presviedčala svojich voličov, akí sú inteligentní, ako nám záleží na ich názore, ako ich počúvame. A je pár mesiacov po voľbách a označujeme ľudí ako nezodpovedných a doslova menejcenných oproti iným európskym národom. Naopak, ja si myslím, že môžeme byť hrdí na to, akí sme. A že môžeme a sme partneri presne takí istí ľudia, ako sú v Rakúsku, v Nemecku a inde v Európe. A mnohokrát sme oveľa zodpovednejší v iných veciach.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.9.2012 18:45 - 18:55 hod.

Andrej Hrnčiar Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil uvedenú novelu zákona. Ešte predtým, než sa dostanem k samotnému "meritu" veci, dovoľte, aby som povedal, že uvedenou novelou zákona nám nejde, ako sa to už mnohokrát v minulosti spomínalo, o, nedajbože, nejakú propagáciu požívania alkoholických nápojov pre účastníkov cestnej premávky, práve naopak, sme za prísne postihy tých, ktorí porušujú zákony a sú účastníkmi cestnej premávky a požívajú alkohol v nadmernom množstve.
Návrh zákona má za cieľ odstrániť tzv. nulovú toleranciu alkoholu v cestnej premávke, ak ide o cyklistu vedúceho bicykel bez pomocného motorčeka, a to na základe vedeckých poznatkov o koncentrácii alkoholu v ľudskom organizme, pri ktorej je schopnosť fyzickej osoby byť účastníkom cestnej premávky bez vplyvu na bezpečnosť cestnej premávky a len minimálne sú ovplyvnené jej psychické, senzorické a motorické funkcie. Všeobecne záväzné právne predpisy platné v Slovenskej republike zakladajú represiu užívania alkoholu v cestnej premávke na takzvanej nulovej tolerancii, teda predpokladajú, že fyzická osoba, ktorá nepožila alkoholické nápoje má vo svojej krvi resp. v dychu nulovú koncentráciu etanolu. Uvedený predpoklad je však zo súdnolekárskeho hľadiska nepravdivý a neprípustný, načo Slovenská súdnolekárska spoločnosť ako aj jednotliví súdní lekári upozorňovali opakovane už od zavedenia uvedenej právnej úpravy. Takzvaná nulová koncentrácia etanolu v ľudskom organizme zistená bežnými analýzami neexistuje z viacerých dôvodov. Etanol je totižto prirodzenou súčasťou ľudského metabolizmu. Ľudský organizmus si určité malé množstvo etanolu, ktorý je potrebný v chemických procesoch nepretržite vytvára a následne odbúrava. V krvi a v dychu ľudského jedinca sa preto môže nachádzať určitá minimálna koncentrácia etanolu, ktorá sa tam nachádza následkom endogénnych procesov a nie exogénnym použitím alkoholického nápoja. Etanol sa tiež môže v ľudskom organizme v minimálnom množstve vytvoriť v tráviacom trakte po vypití väčšieho množstva ovocnej šťavy, nealkoholického nápoja s vysokým obsahom cukru či po zjedení väčšieho množstva sladkého ovocia. Pozitívne vyšetrenie na zistenie požitia alkoholu však môže byť spôsobené napríklad aj z dôvodu tzv. laboratórnej chyby. Zariadenie slúžiace na stanovenie koncentrácie etanolu v ľudskom organizme, ako aj metodika, ktorou sa na danom zariadení predmetná vzorka vyšetruje, podlieha určitej laboratórnej chybe. Prakticky to znamená, že aj u fyzickej osoby, ktorá žiadny alkohol nepožila a v jej krvi sa alkohol v merateľnom množstve nenachádza, môže prístroj namerať pozitívnu koncentráciu etanolu, táto prípustná odchýlka, tzv. laboratórna chyba môže pri súčasných metodikách dosahovať až 0,2 g na kg čiže 0,2 promile pri vyšetrení krvnej vzorky pri plynovou chromatografiou, resp. 0,1 mg na liter pri vyšetrení vydychovaného vzduchu dychovým analyzátorom.
Táto skutočnosť je odbornej verejnosti dlhodobo známa a jej riešenie bolo aj predmetom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý bol dňa 20. augusta 2008 schválený vládou Slovenskej republiky. Uvedený návrh zákona určoval koncentráciu alkoholu, zistenie, ktoré je dôležité pre určenie pozitívneho vyšetrenia na alkohol tak, že až namerané hodnoty etanolu viac ako 0,48 mg/l vydýchnutého vzduchu alebo 1 promile pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou považoval za stav vylučujúci spôsobilosť podľa osobitných predpisov, v dôsledku ktorého fyzická osoba nie je schopná bezpečne vykonávať akúkoľvek činnosť. Uvedený návrh zákona predložený ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky zohľadňoval aj tzv. laboratórnu chybu, pre ktorú ustanovoval podobné hodnoty etanolu v ľudskom organizme ako predkladaný návrh zákona.
Na základe vyššie uvedených skutočností zástupcovia medicínskeho vedného odboru súdne lekárstvo už v minulosti namietali zavedenie tzv. nulovej tolerancie do praxe, pričom navrhovali tolerovanie minimálnej koncentrácie etanolu zisteného v krvi, resp. dychu vyšetrovanej osoby. Všeobecne je odbornou verejnosťou prijatý záver, že koncentrácia alkoholu v ľudskom organizme v hodnote 0,5 promile, resp. 0,24 mg na liter je koncentrácia etanolu v krvi, ktorú možno považovať za bezpečnú pre cestnú premávku, pri ktorej už dochádza k určitému ovplyvneniu psychických, senzorických a motorických funkcií ľudského organizmu a toto ovplyvnenie však možno považovať za minimálne a nemajúce vplyv na bezpečnosť cestnej premávky. Zároveň je potrebné uviesť, že určitá pozitívna hodnota koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme účastníka cestnej premávky je tolerovaná vo väčšine členských štátov Európskej únie. Koncentrácia alkoholu v ľudskom organizme v hodnote pol promile, respektíve 0,24 mg/l je koncentrácia etanolu v krvi, ktorú Európska komisia odporúča prijať členským štátom v rámci Stratégie Európskej únie na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s používaním alkoholu.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že niektoré štáty Európskej únie pri posudzovaní dovolenej koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme účastníka cestnej premávky rozlišujú medzi vodičmi motorového vozidla a cyklistami, pri ktorých ustanovujú miernejšie limity koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme.
Návrh zákona ustanovuje hodnotu koncentrácie etanolu v ľudskom organizme 0,24 mg/l na liter vydychnutého vzduchu alebo nula, pol promile pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou. Pri tejto hodnote koncentrácie etanolu v organizme cyklistu nebude vedenie bicykla bez pomocného pomocného motorčeka v cestnej premávke považované za porušovanie všeobecne záväzných predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Zároveň sa návrhom zákona jazda pod vplyvom alkoholu v takomto prípade nebude považovať za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Návrh zákona sa dopĺňa, návrhom zákona sa dopĺňa aj zákon Slovenskej Národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na základe čoho sa vedenie bicykla bez pomocného motorčeka cyklistom, u ktorého množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 mg/liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou, prístrojom alebo pol promile pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou, nebude považovať za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
K novelizácii uvedeného zákona dochádza z dôvodu že napriek tomu, že porušenie pravidiel cestnej premávky je upravené zákonom o cestnej premávke, zákon o priestupkoch obsahuje sčasti samostatnú úpravu skutkových vymedzení priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Návrh zákona pri stanovení hodnote koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme, pri ktorej je schopnosť fyzickej osoby byť účastníkom cestnej premávky len s minimálnym ovplyvnením jej psychických, senzorických a motorických funkcií, vychádza z vedeckých poznatkov, napr. zo znaleckej expertízy Ústavu súdneho lekárstva a medicínských expertíz Jeseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského vo veci nízkej koncentrácie etanolu v krvi vo vedení jednostopových dopravných prostriedkov. Napriek skutočnosti, že navrhovaná hodnota koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme by bola vedecky odôvodniteľná pre všetkých účastníkov cestnej premávky, výnimku z tzv. nulovej tolerancie alkoholu v cestnej premávke návrh zákona ustanovuje len pre cyklistov vedúcich bicykel bez pomocného motorčeka, a to z dôvodu, že akékoľvek prípadné škody spôsobené týmito vodičmi sú neporovnateľne nižšie, ako je tomu v prípade vodičov motorových vozidiel.
Zakotvením tejto hladiny alkoholu do právneho poriadku sa predíde aj neodôvodnenému sankcionovaniu cyklistov vedúcich bicykel za vedenie bicykla v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte môže nachádzať v ich organizme, pričom však hodnota alkoholu v organizme uvedených účastníkov cestnej premávky nebude mať reálny vplyv na bezpečnosť cestnej premávky a ich psychické, senzorické a motorické funkcie môžu byť ovplyvnené len v minimálnej miere.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie návrhu zákona a jeho aplikácie v praxi si nevyžaduje zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.
Skryt prepis
 

3.7.2012 14:48 - 14:59 hod.

Andrej Hrnčiar Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dostali sme sa k dlho očakávanému poslednému bodu rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a preto mi dovoľte, aby som bol stručný a stručne vás oboznámil s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní.
Predkladaný návrh zákona vychádza z výsledkov experimentálneho overovania šesťročného gymnaziálneho štúdia, ktoré prebiehalo počas sedemnástich rokov na Gymnázium Viliama Paulinyho Tótha v Martine a ktorého cieľom bolo získať čo najviac relevantných údajov o koncepcii šesťročného štúdia a zistiť, či je z hľadiska rozvoja žiakov a dosiahnutých výsledkov efektívna, alebo efektívnejšia ako v gymnáziách s inou koncepciou a dĺžkou štúdia.
Predmetom experimentálneho overovania bol návrh novej formy obsahového zamerania prijímacích skúšok, učebný plán a učebné osnovy povinných predmetov, nimi determinovaný výchovno-vzdelávací proces, jeho výsledky a realizácia koncepcie maturitnej skúšky. Gestorom experimentálneho overovania bol Štátny pedagogický ústav v Bratislave. Čiže tento projekt bol schválený v roku 1995 a vlastne myšlienka šesťročného štúdia na gymnáziu nadväzuje na myšlienky Jana Amosa Komenského, ktorý navrhoval vo svojom diele "Veľká didaktika" pre každý stupeň vzdelávania šesťročný cyklus.
Viackrát novelizovaný zákon č. 542/1990 Zb. umožňoval organizovať gymnáziá ako štvor- i viacročné, maximálne osemročné. Pri šesťročnom gymnáziu bolo základnou myšlienkou, bolo vytvoriť túto šesťročnú formu popri štvorročnej.
Podotýkam to preto, lebo v žiadnom prípade teraz nejde o vytváranie nových škôl. Vieme, aká je situácia, že problémy v školstve sú vážne. Napríklad len v Turci končí 9. ročník 700 absolventov, pričom stredné školy ponúkajú až 1 700 voľných miest. Čiže tá situácia je naozaj neudržateľná, ale touto novelou zákona nejde o vytváranie nových škôl.
Základné dôvody pre vznik šesťročného gymnaziálneho štúdia vyplývajú z dlhoročných, sedemnásťročných skúseností a poznatkov. Je tu snaha poskytnúť alternatívnu školu, alternatívne vzdelávanie, odstrániť uniformitu škôl, umožniť žiakom vo väčšom časovom priestore rozvinúť a zdokonaliť svoje schopnosti a zručnosti, dať im priestor realizovať sa v priestore starších spolužiakov.
Aj podľa pedagogicko-psychologických zistení, ktoré sú vedecky potvrdené, 12- a 13-roční žiaci predstavujú vekovú kategóriu, pre ktorú je z hľadiska poznávacích schopností typický prechod od konkrétneho k abstraktnému mysleniu, od mechanického k logickému zapamätávaniu. Aj z vývinového hľadiska je táto veková kategória skôr pripravená na zmenu, ako 10-ročné deti. To umožňuje už v tejto vekovej kategórii využívať metódy a formy práce charakteristické pre gymnaziálne štúdium. V 7. a 8. ročníku základných škôl sa začínajú výraznejšie presadzovať talentovaní žiaci, ktorí ak nemajú dostatočný priestor na rozvoj svojho talentu, začínajú stagnovať.
Možnosť vnútorne diferencovať štúdium na základnej škole spôsobuje, že v 1. ročníku štvorročného gymnázia sa vzdelávajú žiaci s rozdielnou kvalitou vedomostí z prírodovedných predmetov a cudzích jazykov, čo spôsobuje značné problémy žiakom v 1. ročníku. Výborní žiaci v tomto období prevažne stagnujú. V druhom polroku 9. ročníka sa celé ťažisko učenia prenáša na prípravu na prijímacie pohovory a najmä na testovanie deviatakov. Žiaci, ktorí sa na základe študijných výsledkov na stredné školy dostanú bez prijímacích pohovorov, strácajú motív na učenie. Stagnácia týchto žiakov pokračuje istý čas aj v 1. ročníku strednej školy.
Uvedené negatíva boli eliminované zavedením kontinuálneho gymnaziálneho štúdia. Jedným z účelov experimentu bolo uvedené negatíva úplne odstrániť a získaný časový priestor použiť na efektívne vzdelávanie.
Ťažisko zmien v šesťročnom gymnáziu bolo založené na posune od stratégie prinucovania ku stratégii aktivizácie a usmerňovania žiaka. Z tohto vyplýva posilnenie motivačnej funkcie vyučovania ako základného predpokladu udržania záujmu o štúdium a neskoršie celoživotné vzdelávanie.
Cieľom tohto pokusného overovania bolo získať poznatky, skúsenosti a podnety na vytvorenie alternatívneho programu vzdelávania pri sústredení nadaných a talentovaných žiakov vo veku 12 až 13 rokov, vytvoriť im optimálne podmienky pre rozvoj ich talentu a nadania pod vedením skúsených, vysoko kvalifikovaných pedagógov.
Na uvedenú formu štúdia sa napríklad robili veľmi komplikované prijímačky, prijímacie skúšky, ktoré pozostávali zo spoločensko-vedného testu, ktorý obsahoval úlohy z predmetov slovenský jazyk a literatúra, a taktiež z prírodovedného testu, ktorý obsahoval úlohy z predmetov matematika, fyzika, prírodopis. K uvedenej zmene prijímacích skúšok viedlo poznanie, že zisťovanie vedomostí len zo slovenského jazyka a literatúry a matematiky nedáva dostatočný obraz o schopnostiach uchádzača pre štúdium na škole gymnaziálneho typu. Takéto širšie koncipované prijímacie skúšky umožňovali vybrať najkvalitnejších žiakov, ktorí sú po krátkom čase, potrebnom na ich adaptovanie sa na nové prostredie, pripravení aktívne sa zapojiť do výchovno-vzdelávacieho procesu, veľmi dobre pracovať rôznymi metódami a formami práce.
Experimentálne overovanie šesťročnej formy gymnaziálneho štúdia prinieslo i požiadavku novej maturitnej skúšky. Model maturitnej skúšky vrátane pedagogickej dokumentácie, ktorý bol na šesťročnom gymnáziu odskúšaný, bol s minimálnymi úpravami použitý pri dnešnej celoštátnej maturitnej skúške. Na základe výsledkov experimentálneho overovania koncepcie šesťročného štúdia v gymnáziu a koncepcie maturitnej skúšky na uvedenom type gymnaziálneho štúdia sa dospelo k záverom, že pôjde o efektívny model stredoškolského vzdelávania, ktorý žiackej časti populácie poskytne kvalitné vzdelanie, adekvátne jej študijným a intelektovým schopnostiam.
Ja mám k dispozícii, podarilo sa mi získať Správu o ukončení projektu experimentálneho overovania šesťročného gymnaziálneho štúdia a dovoľte mi naozaj len v krátkosti prečítať zaujímavé, dve zaujímavé state z tejto správy.
"Úroveň vedomostí a zručností žiakov sa overovala na začiatku a na konci 3. ročníka prostredníctvom písomných skúšok. Testy z vyučovacích predmetov slovenský jazyk, slovenská literatúra, matematika, dejepis, fyzika, chémia a geografia vypracovali didaktici uvedených predmetov zo Štátneho pedagogického ústavu.
Dosiahnuté výsledky žiakov korešpondujú s výsledkami psychologického sledovania, dosiahnutými v neverbálnom inteligenčnom teste, ktoré potvrdzujú nadpriemerné výsledky žiakov v šesťročnom štúdiu. V porovnaní s výsledkami žiakov vo štvorročnom gymnáziu, kde sa realizovali tie isté testy z tých istých predmetov, žiaci šesťročného gymnázia dosiahli v priemere o 10 % lepšie výsledky.
Výsledky maturitnej skúšky ukazujú na vysokú a v mnohých prípadoch nadštandardnú úroveň vedomostí, zručností a prispôsobilostí žiakov a ich pripravenosť na ďalšie štúdium.
A veľmi zaujímavý je záver tejto správy, ktorú vypracoval Štátny pedagogický ústav, kde: "Na základe výsledkov experimentálneho overovania koncepcie šesťročného štúdia v gymnáziu a koncepcie maturitnej skúšky na uvedenom type gymnaziálneho štúdia je možné konštatovať, že ide o efektívny model stredoškolského vzdelávania, ktorý časti žiackej populácie poskytuje kvalitné vzdelanie, adekvátne jej študijným a intelektovým schopnostiam." Avšak vzhľadom na to, že zákon č. 245/2008 Z. z. nepozná formu šesťročného štúdia, Štátny pedagogický ústav aj napriek tomu, že táto forma dosiahla veľmi dobré a merateľné výsledky, odporúča ukončiť toto šesťročné vzdelávanie.
Čiže vzhľadom na to, že keď bolo ukončené šesťročné vzdelávanie na jednom z najstarších slovenských gymnázií na Slovensku, na Gymnáziu Viliama Paulinyho Tótha v Martine, vznikli tam aj veľké občianske protesty, spisovali sa petície, bolo mojou povinnosťou predložiť takúto novelu zákona, pretože si myslím, že je dobré naozaj, keď sa odstráni uniformita v školách, a je dobré, keď bude existovať takáto forma štúdia, aby si mali možnosť rodičia vybrať, na akú školu, pokiaľ to má byť gymnázium, svoje dieťa dajú.
Samozrejme, že sa otvorí určite v rozprave, alebo sa bude namietať ten súčasný stav v školstve. Ja som tiež zato, aby sa strážilo otváranie nových škôl, pretože tá situácia je naozaj neúnosná. Ale podľa medializovaných informácií ministerstvo školstva pripravuje novelu zákona, kde napríklad vyššie územné celky budú mať možnosť a právo limitovať napríklad otváranie tried. Čiže neobstojí argument, že takáto forma štúdia by znamenala veľký odliv žiakov zo základných škôl, pretože práve vyšší územný celok ako zriaďovateľ takéhoto gymnázia bude mať možnosť redukovať alebo stanoviť presný počet tried, ktoré sa otvoria.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis