Videokanál poslanca
Loading the player...
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
20.3.2013 o 14:10 hod.
Mgr. art.
Andrej Hrnčiar
Videokanál poslanca
Facebook
Twitter
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Pred istým obdobím sme zaznamenali v médiách správy o agresívnom sa správaní psov a ich útokov na človeka. Vtedy som si pomyslel, že určite príde nejaký poslanecký návrh, ktorý bude chcieť túto situáciu riešiť. Potešilo ma, keď zaznela v médiách informácia, že s takýmto návrhom príde rezort pôdohospodárstva, pretože som si myslel, že to bude novela zákona, ktorá bude veľmi odborná a bude naozaj urobená profesionálne a bude sa snažiť túto problematiku riešiť.
Žiaľ, tešil som sa len krátko, pretože reakcia rezortu pôdohospodárstva prišla v podobe podľa môjho názoru nepremyslenej úpravy zákona, ktorý dokonca navodí stav zhoršenia situácie, ba rozšíri škálu agresívneho správania psov, čo je v úplnom protiklade k pôvodnému zámeru. Táto právna úprava nezníži nebezpečenstvo zo strany psov, ale urobí ich ešte nebezpečnejšími. Ide vskutku o nebezpečný zákon a teraz uvediem prečo.
Osobne nie som proti novým zákonným úpravám chovu psov, avšak predložený zákon o podmienkach držania psov by som porovnal k záplatám niektorého tvorcu operačného, morálne zastaraného počítačového softvéru, ktorý, nakoľko mu unikla realita, a nový moderný produkt nemá pripravený. Je vopred zrejmé, že zaplátaný systém neprinesie to, čo sa od neho očakáva. Navrhované opatrenia vykazujú zásadné chyby, ktorých sa dopustili ich tvorcovia pravdepodobne z dôvodu prílišnej odtrhnutosti od reality, ale aj odbornosti. Inak by nepredkladali nepremyslené opatrenia, ktoré v dôsledku ich nízkej reálnej vykonateľnosti neprivedú stav nápravy.
Ak by totiž tento zákon pripravovali odborníci, nepredložili by opatrenia, ktoré vychádzajú z mylne poňatých príčin agresívneho správania sa psov, ktoré navyše chcú riešiť zbytočnými a dokonca kontraproduktívnymi obmedzeniami, dôrazom iba na výcvik či zmenu vodenia psov na verejné priestranstvá. Každý odborník na správanie psov vie, že navrhované obmedzujúce opatrenia, vodenie psov iba na vôdzke a iba v určených nedostatočných priestoroch, znížia možnosti denného napĺňania všestranných etologických, sociálnych a teritoriálnych potrieb nielen zvolených plemien, ale dokonca úplne všetkých psov, čo v skutočnosti bude znamenať ich narastajúcu frustráciu, ktorá následne môže sa podieľať na zvýšení ich agresívneho potenciálu.
Ako je možné, že odborníci toto vedia a prekladatelia tohto zákona nie? Chcel by som naozaj vedieť, že s kým sa radili pred tým, ako začali písať tieto nebezpečné návrhy. A tiež by som chcel poznať odpoveď na otázku, či vlastne tušia, kam môžu v tomto smere našu krajinu zavliecť. Aj psičkársky amatér vie, že dostatočná voľnosť pohybu pod dozorom vodiacej osoby je nevyhnutným predpokladom pre pohodu psa a je zároveň aj prevenciou voči akejkoľvek forme frustrácie psa, ktorá ho potom robí nebezpečným. Existujú na Slovensku mestá, ktoré prijali veľkorysú stratégiu voľného pohybu psov s minimálnym množstvom zákazov. Výsledky sú vynikajúce, pretože sa počty pohryznutí osôb znížili takmer na nulu, ba znížili sa aj počty sťažností voči chovateľom psov. A toto by mala byť cesta. Chcem však aj podotknúť, že ak aj k pohryznutiu osôb za posledné roky došlo, vždy to bol následok náhodného úteku psa z miesta jeho držania, spojeného navyše s nedostatočnou starostlivosťou. Išlo o psov, ktorým ich držitelia v rodinných domoch a firmách nezabezpečovali denné vychádzky, a psy preto využili prvú príležitosť k úteku, počas ktorého sa snažili agresívne vysporiadať s prostredím, teda osobami a psami, ktoré im náhodne prišli do cesty.
A v tomto spočíva hlavná chyba koncepcie opatrení v rámci navrhovanej zmeny zákona. Mylne sa orientuje na tisícky nevinných psov a ich majiteľov, ktorí sa ničoho nedopustili počas vodenia na vychádzky, a pritom však úplne prehliada hlavné príčiny väčšiny doterajších napadnutí: frustrácie psov zavretých v objektoch spojených s nedostatočným oplotením a so zanedbanou starostlivosťou o nich. Zákon chce obmedziť tisícky nevinných psov a ich majiteľov vo voľnosti ich pohybu, čím stav len zhorší. Veď bez dostatočného vybíjania energie pohybom sa budú navrhované opatrenia priamo podieľať na možnosti zvýšenia ich agresivity. To rovnako platí aj pre vytipované plemená, u ktorých sú neraz temperament a energia geneticky ešte vyššie a rovnako sú tým pádom vyššie aj ich požiadavky na pohyb, teritórium a sociálne vzťahy.
Chcel by som sa opýtať odborníkov, ktorí pripravovali túto novelu, aby mi odpovedali na otázku: Ak začnú naši pitbully chodiť výhradne na vodidle, a podľa dikcie nového zákona nielen oni, ale aj všetci ostatní psi, tak by som rád vedel, aká bude ich psychika už po pár týždňoch, keď si nebudú môcť denne slobodne preskúmať a označiť veľké teritórium, do ktorého sú vodení? Nebudú sa môcť stretnúť s inými psami a vykonať zoznamovacie a pozdravné rituály, pretože vždy im v tom bude brániť nepríjemné vodidlo. Čo sa stane po tom, ak raz zlyhá chovateľ, alebo sa vodidlo pretrhne, je zrejmé. Teda je to zrejmé všetkým, okrem tých, ktorí navrhli tieto nezmyselné zmeny do zákona, a samozrejme okrem tých, ktorí za ne tu v parlamente zdvihnú ruku.
Vyčleňovať malé, etologicky nepostačujúce priestory na voľný pohyb psov v obci, ako je predložené v návrhu, nepridá na šťastí ani psom, ani ich chovateľom. Opäť platí, navodí len stav zvýšeného napätia u psov. Vodiť psa na voľno za mestom taktiež nie je možné, pretože hneď za okrajom sa začína poľovný revír so svojimi písanými a ešte viacej nepísanými pravidlami. Chovatelia psov sa tak po prijatí tohto zákona jednoducho ocitnú v pasci. Dostatočný pohyb pre svojho psa nebudú mať kde zabezpečiť. V meste nie a za mestom tak isto nie. Pričom im to však zákon o veterinárnej starostlivosti a jeho vykonávacia vyhláška 123/2017 priamo ukladá za povinnosť zabezpečiť psovi denne dostatočnú voľnosť pohybu. Ja sa pýtam, že kde? Vláda ide takýmto zákonom priamo proti podstate psov.
Okrem toho nikto nemusí byť zvláštnym špecialistom na správanie psov, aby pochopil, že právna úprava ukladá také povinnosti, ktoré pri celkovom počte päťsto tisíc psov nie je možné tak masovo zvládnuť, napríklad povinnosť naučiť všetkých päťsto tisíc slovenských psov noseniu náhubka, nie je možné. Z uvedených dôvodov prinesie zákon viacej zlého ako dobrého. Ak máme naozaj záujem riešiť chovateľské problémy na Slovensku, tak sa v prvom rade naučme používať už doterajšiu legislatívu, ktorá umožňovala preventívne zabraňovať napádaniu občanov psami preventívnymi kontrolami chovu psov, inštitútom zhabania psa a zákazu chovu. Bohužiaľ, nenašla si svoje miesto v spoločnosti a je používaná len, keď sa medializuje nejaký prípad. Ak sa však prísnejšie sústredíme na jej výkon a uplatňovanie v praxi, dosiahneme rýchlejšie stav nápravy, ako komplikovaným uvádzaním predložených úprav zákona do života.
Opakujem, nie som osobne proti zákonom riadenej regulácie chovu psov. Veď počet psov sa od roku 1990 zdvojnásobil a dosiahol na Slovensku kritickú hranicu pol milióna jedincov. Spoločnosť však bude musieť zanedlho zamerať svoju pozornosť na príčiny problematiky a nie riešiť jej následky, navyše s malými vyhliadkami na úspech. Preto vízia do budúcnosti by mala znieť: pripraviť taký nový zákon, ktorý celoplošne zabráni hlavnej príčine všetkých následných chovateľských problémov. Tou príčinou je popri neregulovanom rozmnožovaní najmä voľné, ničím nepodmienené nadobúdanie psov, neexistujúce kritériá, ktoré by vopred, teda ešte pred nadobudnutím psa, musel splniť záujemca o chov psa. Toto je naozaj náročná úloha, ktorá nás bude čakať do budúcnosti. Má však myšlienku a racionálny zámer. Presadiť ju raz do života bude náročné a bude vyžadovať premyslený systém a metodiku, pretože akákoľvek rozumná právna úprava problematiky chovu psov nemôže byť založená na zbrklom a nepremyslenom zákone na základe urýchlenej politickej objednávky. A práve toho sme tu teraz svedkami.
Považujem ešte za potrebné predstaviť vám, do akého prostredia našej slovenskej reality chcete uviesť navrhovanú úpravu zákona. Súčasná chovateľská legislatíva je doteraz jednou z najignorovanejších právnych noriem. Pre toto moje tvrdenie existuje viacero dôkazov, ktorými sa teraz nebudem detailne zaoberať, ale uvediem jeden konkrétny, výsledky dlhoročného monitoringu uskutočneného v okrese Martin, ktorý na obrovskej 12-tisícovej vzorke respondentov ukázal, že až 93 percent chovateľov zvierat nemá vedomosti o existencii chovateľskej legislatívy, 5 percent chovateľov má obmedzené poznatky zo súvisiacej chovateľskej legislatívy a iba mizerné dve percentá chovateľov legislatívu primerane ovláda aj sa ňou riadi.
Uvádzať akýkoľvek nový zákon do takéhoto neznalostného prostredia, je vopred odsúdené na neúspech, tobôž v prípade, že sa má stať bičom aj na tých chovateľov, ktorí doteraz legislatívu neporušovali. Tí, ktorí ju porušovali a neboli za to potrestaní, sa nám smiali doteraz a budú sa smiať aj naďalej.
O koho ide? O tisícky psov, ktorým nie je poskytnutá starostlivosť v súlade s legislatívne prijatými imperatívmi odrážajúcimi ich biologické i etologické potreby. Ide o tisícky chorých, no neliečených psov, tisícky utečených, vyhodených a túlajúcich sa psov, vzájomne sa páriacich bez akejkoľvek kontroly ich majiteľov a spoločnosti. Ide o tisícky psov celoživotne uviazaných na reťaziach či zavretých v kotercoch. To všetko naša legislatíva už dlhodobo zakazuje. A aké sú výsledky? Výsledky sú žalostné. A práve tieto nedostatočné, no takmer nikým nekontrolované podmienky generujú psov, ktorí sa neskôr dopúšťajú toho, čo sa predložený zákon usiluje riešiť, napádanie a ohrozovanie občanov. Tu vôbec nie je až tak dôležité, či ide o psov, ktorí sú formálne považovaní za nebezpečných. Ide o psov, ktorých nedostatočná starostlivosť zo strany človeka priviedla do stavu zvýšenej iritácie ich psychiky, ktorú pri prvej vhodnej príležitosti, napríklad pri náhodnom úteku, uvoľnia voči prvému subjektu, ktorý sa im ocitne v dosahu.
Druhou nesprávnou rovinou je delegovanie nových, rozšírených právomocí obciam. Ak existuje problém so správaním psov, tak patrí do rúk odborníkom a nie samosprávam. Navrhované úpravy mali rozšíriť právomoci veterinárnych správ a ich inšpektorov ochrany zvierat, a nie starostov obcí, ktorí od roku 2002 až doteraz venovali tejto problematike okrajový záujem, hoci mali na to konkrétne právomoci, najmä v riešení ohrozovania osôb psami a sankcionovaní pohryznutí občanov. Ba obce spravidla nedokážu ani len previesť plošnú kontrolu fyzického stavu psov a ich zaradenia do evidencie obce. Iba 74 percent psov na Slovensku je prihlásených do evidencie.
Ako chce nový zákon riešiť a postihovať tých vlastníkov psov, ktorí nemajú psa ani len prihláseného v evidencii, a teda de jure nie sú ich držiteľmi? Nariaďme najprv výkon plošnej kontroly evidencie psov, ktorá jediná umožní vykonateľnosť akéhokoľvek chovateľského zákona v plnej miere.
Dnešná navrhovaná úprava zákona 282 o niektorých podmienkach držania psov rozširuje právomoci obce, hoci pre obce sa skôr stanú neželanými povinnosťami. Ak by ste sa našich starostov opýtali, čo by si oni sami želali v tomto zákone zmeniť, bola by to zmena nezmyselného paragrafu, ktorý nariaďuje držiteľovi psa ohlásiť stratu svojho psa do tridsiatich dní. Tu sa totiž jednoznačne žiada zmena na okamžité nahlasovanie bezprostredne po zistení straty psa. Tak to potom v našich obciach vyzerá, že sa po nich potuluje množstvo bezprizorných psov, ktorých majiteľ nie je v tom čase známy.
Na záver môjho vystúpenia ešte spomeniem ešte základné chyby v koncepcii predkladaných opatrení. Tento zákon naozaj nemohli pripravovať odborníci, ba aj jeho výkon prenáša na odborne úplne nezdatné obce, zároveň na akési vymyslené poverené organizácie, ktorých ustanovenie nemusí mať vždy dostatočné odborné zázemie. Napriek tomu im zákon prisudzuje výrazné kontrolné a rozhodovacie právomoci, pričom v skutočnosti pôjde o komerčných cvičiteľov, ktorí vo všeobecnosti tak radi cvičia psov na obranu nácvikom útoku psa na figuranta s ochranným rukávom, teda ich cvičia na útok proti človeku, a s tým je vždy spojené dráždenie psa za účelom zvýšenia jeho agresivity. Tieto osoby majú teraz na celom Slovenku učiť chovateľov psa agresivitu znižovať, potláčať a blokovať.
Ostáva nám sa už len naozaj modliť, aby to všetko negatívne, čo som spomenul, sa naozaj nestalo. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré som uviedol, poslanecký klub strany MOST - HÍD túto novelu zákona nepodporí.
A ja dávam procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v prerokovávaní tohto návrhu, aby sa uvedená novela stiahla z rokovania tejto schôdze.
Ďakujem.
Stav prepisu
Autorizovaný
Autorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 20.3.2013 16:53 - 16:53 hod.
Andrej Hrnčiar
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod mi dovoľte, aby som sa, pán minister, ospravedlnil, ak som sa počas môjho prvého diskusného príspevku vás nejako dotkol. Naozaj to nebolo mojím cieľom, nakoľko sa snažím v Národnej rade vystupovať naozaj argumentačne a neútočiť osobnými invektívami. Takže nebolo mojím cieľom sa vás osobne dotknúť.
Ja som spochybnil odbornosť pripravovanej...
Zobrazit prepis
Ja som spochybnil odbornosť pripravovanej...
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod mi dovoľte, aby som sa, pán minister, ospravedlnil, ak som sa počas môjho prvého diskusného príspevku vás nejako dotkol. Naozaj to nebolo mojím cieľom, nakoľko sa snažím v Národnej rade vystupovať naozaj argumentačne a neútočiť osobnými invektívami. Takže nebolo mojím cieľom sa vás osobne dotknúť.
Ja som spochybnil odbornosť pripravovanej novely a tých tzv. odborníkov, ktorí túto novelu mali pripraviť. Za to som si vyslúžil spŕšku kritiky. Pán kolega (Po chvíli odmlky hlas predkladateľa: Martinák.), ja viem, Martinák ma označil, označil moje vystúpenie ako bezduché, neodborné. Kládli sa otázky, že či sa ja pasujem do úlohy odborníka a že či ja som múdrejší ako Slovenská kynologická jednota. Na každú otázku sa, je slušné odpovedať. Necítim sa byť múdrejší a necítim sa byť väčší odborník, ako sú zástupcovia Slovenskej kynologickej jednoty. Úprimne to priznávam. A váš najväčší argument bol ten, že práve táto organizácia je tým najodbornejším tímom, ktorý sa podieľal na príprave tejto novelizácie. Na tomto sa určite zhodneme, a preto mi dovoľte prečítať stanovisko tejto organizácie, ktorá pripravovala novelu zákona podľa vašich slov, ktoré som dostal hneď po mojom, alebo respektíve po vašich invektívach, po mojom diskusnom vystúpení.
Je to dopis podpísaný Ing. Jozefom Jursom, CSc., za Prezídium Slovenskej kynologickej jednoty. A poprosil by som špeciálne kolegov zo SMER-u, aby počúvali.
"Slovenská kynologická jednota sa snaží neustále o čo najobjektívnejší pohľad na problémy, ktoré vyvolávajú v spoločnosti nezodpovední majitelia psov, a snažila sa aktívne spolupracovať pri príprave tohto návrhu zákona s riadiacimi orgánmi. Žiaľ, spolupráca na tvorbe návrhu zákona, ktorý je predkladaný na rokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky v tomto období, sa obmedzila na zneužitie návrhu Slovenskej kynologickej jednoty ohľadne predchádzania útokom psov na človeka, na vytrhnutie zoznamu plemien z kontextu", opakujem, "z kontextu návrhu Slovenskej kynologickej jednoty. Týmto spôsobom sa zákon, ktorý je predkladaný do Národnej rady, obmedzil na návrh zákona, ktorý namiesto toho, aby bol zákonnou normou, ktorá by mala predchádzať konfliktom medzi majiteľmi psov a nekynológmi, resp. určiť zásady prevencie a ochrany obyvateľov pred útokmi psov, ktorí môžu spôsobiť vážne zranenia, sa stáva prostriedkom na šikanovanie zodpovedných majiteľov psov, ktorí sa venujú svojmu koníčku pri dodržiavaní určitých zásad chovu a šľachtenia.
Stáva sa zákonom, ktorý ide proti organizovanej kynológii a dáva ešte väčší priestor nedisciplinovaným chovateľom, ktorí rozmnožujú a chovajú psov agresívnych, ktorí zámerne krížia plemená za účelom zvýšenie agresivity ich psov. Zásady chovu v organizovanej kynológii výrazne obmedzujú chov psov agresívnych. Všetci psi zaraďovaní do chovu prechádzajú náročnými povahovými testami, v ktorých sa vyraďujú z chovu psi s prejavom agresivity. V neorganizovanej kynológii sa naopak často v chove využívajú psy, ktoré neprešli určenými testami, z dôvodu prílišnej agresivity dochádza ku kríženiu plemien s cieľom získania čo najagresívnejších jedincov. Neregistrovaní chovatelia chovajú psy často v nehumánnych podmienkach len za účelom ich rozmnožovania a získavania finančného prospechu.
Predkladaný návrh zákona vôbec nerieši tieto problémy, ktoré v zahraničí poškodzujú dobré meno Slovenskej republiky a u nás vyvolávajú problémy v spolunažívaní kynológov a nekynológov. Z tohto dôvodu pokladáme návrh zákona za veľmi nevyvážený, poškodzujúci organizovanú kynológiu a obmedzujúci organizovaných a disciplinovaných chovateľov niektorých plemien psov. Všetky útoky psov na človeka s fatálnymi následkami, ktoré sa udiali v minulom roku, ktoré prakticky iniciovali vznik tohto zákona", pán kolega Martinák, "vyvolali psy krížence z neregistrovaných chovov. Návrh zákona pritom vôbec nerieši túto skupinu psov. Obmedzil sa na šikanovanie zodpovedných majiteľov čistokrvných psov, ktorí sa riadia určitými pravidlami.
Organizovaná kynológia na Slovensku má vynikajúce meno vo svete. Kynológovia a cvičitelia psov v služobných i poľovníckych plemenách reprezentujú túto krajinu na vlastné náklady na vrcholných medzinárodných súťažiach. Organizovaní kynológovia získavajú často najvyššie tituly na majstrovstvách sveta a svetových výstavách. Všetko robia bez akéhokoľvek štátneho príspevku, bez nároku na dotácie zo strany štátu.
Uznávame, že spolužitie majiteľov psov a nekynológov nie je často ideálne. Ak to však chceme riešiť zákonnou cestou, je potrebné, aby zákon vznikol na základe dôkladnej a dlhodobej diskusie medzi odborníkmi a zástupcami oboch strán. Tento návrh zákona však je šitý horúcou ihlou a neprispeje k vyriešeniu týchto problémov. Podľa nášho názoru ich ešte zhorší.
Vyzývame preto poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby dôkladne zvážili negatívne dopady tohto zákona na organizovanú kynológiu na Slovensku. Prosíme vás, neschváľte zákon, ktorý vôbec nerieši podstatu problému, kvôli ktorému je predložený, ale obmedzuje a šikanuje zodpovedných chovateľov psov." (Potlesk.)
Vzhľadom na to, že som prečítal názor odbornej skupiny ľudí, za ktorú sa vy schovávate, a ktorí boli, respektíve mali byť pri návrhu tohto zákona, ja si už nedovolím ďalší komentár, pretože myslím si, že ďalší komentár nepotvrdzuje. Ja som rád, že tento list potvrdzuje inými slovami môj prvý diskusný príspevok, ktorý ste dehonestovali a označili ste ho za bezduchý a neodborný.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
Ja som spochybnil odbornosť pripravovanej novely a tých tzv. odborníkov, ktorí túto novelu mali pripraviť. Za to som si vyslúžil spŕšku kritiky. Pán kolega (Po chvíli odmlky hlas predkladateľa: Martinák.), ja viem, Martinák ma označil, označil moje vystúpenie ako bezduché, neodborné. Kládli sa otázky, že či sa ja pasujem do úlohy odborníka a že či ja som múdrejší ako Slovenská kynologická jednota. Na každú otázku sa, je slušné odpovedať. Necítim sa byť múdrejší a necítim sa byť väčší odborník, ako sú zástupcovia Slovenskej kynologickej jednoty. Úprimne to priznávam. A váš najväčší argument bol ten, že práve táto organizácia je tým najodbornejším tímom, ktorý sa podieľal na príprave tejto novelizácie. Na tomto sa určite zhodneme, a preto mi dovoľte prečítať stanovisko tejto organizácie, ktorá pripravovala novelu zákona podľa vašich slov, ktoré som dostal hneď po mojom, alebo respektíve po vašich invektívach, po mojom diskusnom vystúpení.
Je to dopis podpísaný Ing. Jozefom Jursom, CSc., za Prezídium Slovenskej kynologickej jednoty. A poprosil by som špeciálne kolegov zo SMER-u, aby počúvali.
"Slovenská kynologická jednota sa snaží neustále o čo najobjektívnejší pohľad na problémy, ktoré vyvolávajú v spoločnosti nezodpovední majitelia psov, a snažila sa aktívne spolupracovať pri príprave tohto návrhu zákona s riadiacimi orgánmi. Žiaľ, spolupráca na tvorbe návrhu zákona, ktorý je predkladaný na rokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky v tomto období, sa obmedzila na zneužitie návrhu Slovenskej kynologickej jednoty ohľadne predchádzania útokom psov na človeka, na vytrhnutie zoznamu plemien z kontextu", opakujem, "z kontextu návrhu Slovenskej kynologickej jednoty. Týmto spôsobom sa zákon, ktorý je predkladaný do Národnej rady, obmedzil na návrh zákona, ktorý namiesto toho, aby bol zákonnou normou, ktorá by mala predchádzať konfliktom medzi majiteľmi psov a nekynológmi, resp. určiť zásady prevencie a ochrany obyvateľov pred útokmi psov, ktorí môžu spôsobiť vážne zranenia, sa stáva prostriedkom na šikanovanie zodpovedných majiteľov psov, ktorí sa venujú svojmu koníčku pri dodržiavaní určitých zásad chovu a šľachtenia.
Stáva sa zákonom, ktorý ide proti organizovanej kynológii a dáva ešte väčší priestor nedisciplinovaným chovateľom, ktorí rozmnožujú a chovajú psov agresívnych, ktorí zámerne krížia plemená za účelom zvýšenie agresivity ich psov. Zásady chovu v organizovanej kynológii výrazne obmedzujú chov psov agresívnych. Všetci psi zaraďovaní do chovu prechádzajú náročnými povahovými testami, v ktorých sa vyraďujú z chovu psi s prejavom agresivity. V neorganizovanej kynológii sa naopak často v chove využívajú psy, ktoré neprešli určenými testami, z dôvodu prílišnej agresivity dochádza ku kríženiu plemien s cieľom získania čo najagresívnejších jedincov. Neregistrovaní chovatelia chovajú psy často v nehumánnych podmienkach len za účelom ich rozmnožovania a získavania finančného prospechu.
Predkladaný návrh zákona vôbec nerieši tieto problémy, ktoré v zahraničí poškodzujú dobré meno Slovenskej republiky a u nás vyvolávajú problémy v spolunažívaní kynológov a nekynológov. Z tohto dôvodu pokladáme návrh zákona za veľmi nevyvážený, poškodzujúci organizovanú kynológiu a obmedzujúci organizovaných a disciplinovaných chovateľov niektorých plemien psov. Všetky útoky psov na človeka s fatálnymi následkami, ktoré sa udiali v minulom roku, ktoré prakticky iniciovali vznik tohto zákona", pán kolega Martinák, "vyvolali psy krížence z neregistrovaných chovov. Návrh zákona pritom vôbec nerieši túto skupinu psov. Obmedzil sa na šikanovanie zodpovedných majiteľov čistokrvných psov, ktorí sa riadia určitými pravidlami.
Organizovaná kynológia na Slovensku má vynikajúce meno vo svete. Kynológovia a cvičitelia psov v služobných i poľovníckych plemenách reprezentujú túto krajinu na vlastné náklady na vrcholných medzinárodných súťažiach. Organizovaní kynológovia získavajú často najvyššie tituly na majstrovstvách sveta a svetových výstavách. Všetko robia bez akéhokoľvek štátneho príspevku, bez nároku na dotácie zo strany štátu.
Uznávame, že spolužitie majiteľov psov a nekynológov nie je často ideálne. Ak to však chceme riešiť zákonnou cestou, je potrebné, aby zákon vznikol na základe dôkladnej a dlhodobej diskusie medzi odborníkmi a zástupcami oboch strán. Tento návrh zákona však je šitý horúcou ihlou a neprispeje k vyriešeniu týchto problémov. Podľa nášho názoru ich ešte zhorší.
Vyzývame preto poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby dôkladne zvážili negatívne dopady tohto zákona na organizovanú kynológiu na Slovensku. Prosíme vás, neschváľte zákon, ktorý vôbec nerieši podstatu problému, kvôli ktorému je predložený, ale obmedzuje a šikanuje zodpovedných chovateľov psov." (Potlesk.)
Vzhľadom na to, že som prečítal názor odbornej skupiny ľudí, za ktorú sa vy schovávate, a ktorí boli, respektíve mali byť pri návrhu tohto zákona, ja si už nedovolím ďalší komentár, pretože myslím si, že ďalší komentár nepotvrdzuje. Ja som rád, že tento list potvrdzuje inými slovami môj prvý diskusný príspevok, ktorý ste dehonestovali a označili ste ho za bezduchý a neodborný.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.3.2013 14:34 - 14:36 hod.
Andrej Hrnčiar
V prvom rade by som sa chcel kolegom ospravedlniť za moje chabé vystúpenie, ja sa naozaj budem nabudúce snažiť pripraviť lepšie. V mojom vystúpení som hovoril práve aj osobnú prax z mesta Martin. Ja som to nemenoval, lebo nechcel som to menovať, ale to mesto, ktoré som spomínal s tým voľným pohybom psov, kde sa znížilo pohryznutie takmer na minimum, to je práve mesto Martin. A práve opatreniami, ktoré sme v meste Martin zaviedli, si...
Zobrazit prepis
V prvom rade by som sa chcel kolegom ospravedlniť za moje chabé vystúpenie, ja sa naozaj budem nabudúce snažiť pripraviť lepšie. V mojom vystúpení som hovoril práve aj osobnú prax z mesta Martin. Ja som to nemenoval, lebo nechcel som to menovať, ale to mesto, ktoré som spomínal s tým voľným pohybom psov, kde sa znížilo pohryznutie takmer na minimum, to je práve mesto Martin. A práve opatreniami, ktoré sme v meste Martin zaviedli, si myslím, že by sa mala uberať aj pripravovaná novela tohto zákona. A stojím si za tým.
A myslím si, že každý z vás, páni poslanci, ste dostali za posledné obdobie stovky e-mailov od chovateľov psov nielen zo Slovenska, ale prvýkrát sa stalo pri prerokovávaní zákona, že som dostal do svojej e-mailovej stránky aj e-maily zo zahraničných odborných organizácií, ktoré sa venujú kynológii a chovu psov. Takže pripravujeme niečo, čo nemá v Európskej únii obdobu. A ja si za svojím vystúpením plne stojím. Pripravoval som si ho spolu s odborníkmi, ktorí sa tejto problematike venujú, a bolo pripravené aj na základe praktických skúseností práve z môjho pôsobenia v meste Martin.
A ja som aj, aby som odpovedal aj pánovi poslancovi Jánošovi, konkrétne povedal, čo by nám ako primátorom a starostom pomohlo, a to je, zmeniť ten paragraf, ktorý prikazuje a nariaďuje držiteľovi psa ohlásiť stratu okamžite, nie do 30 dní. Prečo by mal čakať 30 dní? Preto behajú tie psy. Teda nám nie, lebo my ich odchytávame, ale nie každé mesto má útulok a zabezpečenú službu na odchyt psov. My s týmto problém nemáme.
Ďakujem.
Skryt prepis
A myslím si, že každý z vás, páni poslanci, ste dostali za posledné obdobie stovky e-mailov od chovateľov psov nielen zo Slovenska, ale prvýkrát sa stalo pri prerokovávaní zákona, že som dostal do svojej e-mailovej stránky aj e-maily zo zahraničných odborných organizácií, ktoré sa venujú kynológii a chovu psov. Takže pripravujeme niečo, čo nemá v Európskej únii obdobu. A ja si za svojím vystúpením plne stojím. Pripravoval som si ho spolu s odborníkmi, ktorí sa tejto problematike venujú, a bolo pripravené aj na základe praktických skúseností práve z môjho pôsobenia v meste Martin.
A ja som aj, aby som odpovedal aj pánovi poslancovi Jánošovi, konkrétne povedal, čo by nám ako primátorom a starostom pomohlo, a to je, zmeniť ten paragraf, ktorý prikazuje a nariaďuje držiteľovi psa ohlásiť stratu okamžite, nie do 30 dní. Prečo by mal čakať 30 dní? Preto behajú tie psy. Teda nám nie, lebo my ich odchytávame, ale nie každé mesto má útulok a zabezpečenú službu na odchyt psov. My s týmto problém nemáme.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 20.3.2013 14:10 - 14:25 hod.
Andrej Hrnčiar
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Pred istým obdobím sme zaznamenali v médiách správy o agresívnom sa správaní psov a ich útokov na človeka. Vtedy som si pomyslel, že určite príde nejaký poslanecký návrh, ktorý bude chcieť túto situáciu riešiť. Potešilo ma, keď zaznela v médiách informácia, že s takýmto návrhom príde rezort pôdohospodárstva, pretože som si myslel, že to bude...
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Pred istým obdobím sme zaznamenali v médiách správy o agresívnom sa správaní psov a ich útokov na človeka. Vtedy som si pomyslel, že určite príde nejaký poslanecký návrh, ktorý bude chcieť túto situáciu riešiť. Potešilo ma, keď zaznela v médiách informácia, že s takýmto návrhom príde rezort pôdohospodárstva, pretože som si myslel, že to bude novela zákona, ktorá bude veľmi odborná a bude naozaj urobená profesionálne a bude sa snažiť túto problematiku riešiť.
Žiaľ, tešil som sa len krátko, pretože reakcia rezortu pôdohospodárstva prišla v podobe podľa môjho názoru nepremyslenej úpravy zákona, ktorý dokonca navodí stav zhoršenia situácie, ba rozšíri škálu agresívneho správania psov, čo je v úplnom protiklade k pôvodnému zámeru. Táto právna úprava nezníži nebezpečenstvo zo strany psov, ale urobí ich ešte nebezpečnejšími. Ide vskutku o nebezpečný zákon a teraz uvediem prečo.
Osobne nie som proti novým zákonným úpravám chovu psov, avšak predložený zákon o podmienkach držania psov by som porovnal k záplatám niektorého tvorcu operačného, morálne zastaraného počítačového softvéru, ktorý, nakoľko mu unikla realita, a nový moderný produkt nemá pripravený. Je vopred zrejmé, že zaplátaný systém neprinesie to, čo sa od neho očakáva. Navrhované opatrenia vykazujú zásadné chyby, ktorých sa dopustili ich tvorcovia pravdepodobne z dôvodu prílišnej odtrhnutosti od reality, ale aj odbornosti. Inak by nepredkladali nepremyslené opatrenia, ktoré v dôsledku ich nízkej reálnej vykonateľnosti neprivedú stav nápravy.
Ak by totiž tento zákon pripravovali odborníci, nepredložili by opatrenia, ktoré vychádzajú z mylne poňatých príčin agresívneho správania sa psov, ktoré navyše chcú riešiť zbytočnými a dokonca kontraproduktívnymi obmedzeniami, dôrazom iba na výcvik či zmenu vodenia psov na verejné priestranstvá. Každý odborník na správanie psov vie, že navrhované obmedzujúce opatrenia, vodenie psov iba na vôdzke a iba v určených nedostatočných priestoroch, znížia možnosti denného napĺňania všestranných etologických, sociálnych a teritoriálnych potrieb nielen zvolených plemien, ale dokonca úplne všetkých psov, čo v skutočnosti bude znamenať ich narastajúcu frustráciu, ktorá následne môže sa podieľať na zvýšení ich agresívneho potenciálu.
Ako je možné, že odborníci toto vedia a prekladatelia tohto zákona nie? Chcel by som naozaj vedieť, že s kým sa radili pred tým, ako začali písať tieto nebezpečné návrhy. A tiež by som chcel poznať odpoveď na otázku, či vlastne tušia, kam môžu v tomto smere našu krajinu zavliecť. Aj psičkársky amatér vie, že dostatočná voľnosť pohybu pod dozorom vodiacej osoby je nevyhnutným predpokladom pre pohodu psa a je zároveň aj prevenciou voči akejkoľvek forme frustrácie psa, ktorá ho potom robí nebezpečným. Existujú na Slovensku mestá, ktoré prijali veľkorysú stratégiu voľného pohybu psov s minimálnym množstvom zákazov. Výsledky sú vynikajúce, pretože sa počty pohryznutí osôb znížili takmer na nulu, ba znížili sa aj počty sťažností voči chovateľom psov. A toto by mala byť cesta. Chcem však aj podotknúť, že ak aj k pohryznutiu osôb za posledné roky došlo, vždy to bol následok náhodného úteku psa z miesta jeho držania, spojeného navyše s nedostatočnou starostlivosťou. Išlo o psov, ktorým ich držitelia v rodinných domoch a firmách nezabezpečovali denné vychádzky, a psy preto využili prvú príležitosť k úteku, počas ktorého sa snažili agresívne vysporiadať s prostredím, teda osobami a psami, ktoré im náhodne prišli do cesty.
A v tomto spočíva hlavná chyba koncepcie opatrení v rámci navrhovanej zmeny zákona. Mylne sa orientuje na tisícky nevinných psov a ich majiteľov, ktorí sa ničoho nedopustili počas vodenia na vychádzky, a pritom však úplne prehliada hlavné príčiny väčšiny doterajších napadnutí: frustrácie psov zavretých v objektoch spojených s nedostatočným oplotením a so zanedbanou starostlivosťou o nich. Zákon chce obmedziť tisícky nevinných psov a ich majiteľov vo voľnosti ich pohybu, čím stav len zhorší. Veď bez dostatočného vybíjania energie pohybom sa budú navrhované opatrenia priamo podieľať na možnosti zvýšenia ich agresivity. To rovnako platí aj pre vytipované plemená, u ktorých sú neraz temperament a energia geneticky ešte vyššie a rovnako sú tým pádom vyššie aj ich požiadavky na pohyb, teritórium a sociálne vzťahy.
Chcel by som sa opýtať odborníkov, ktorí pripravovali túto novelu, aby mi odpovedali na otázku: Ak začnú naši pitbully chodiť výhradne na vodidle, a podľa dikcie nového zákona nielen oni, ale aj všetci ostatní psi, tak by som rád vedel, aká bude ich psychika už po pár týždňoch, keď si nebudú môcť denne slobodne preskúmať a označiť veľké teritórium, do ktorého sú vodení? Nebudú sa môcť stretnúť s inými psami a vykonať zoznamovacie a pozdravné rituály, pretože vždy im v tom bude brániť nepríjemné vodidlo. Čo sa stane po tom, ak raz zlyhá chovateľ, alebo sa vodidlo pretrhne, je zrejmé. Teda je to zrejmé všetkým, okrem tých, ktorí navrhli tieto nezmyselné zmeny do zákona, a samozrejme okrem tých, ktorí za ne tu v parlamente zdvihnú ruku.
Vyčleňovať malé, etologicky nepostačujúce priestory na voľný pohyb psov v obci, ako je predložené v návrhu, nepridá na šťastí ani psom, ani ich chovateľom. Opäť platí, navodí len stav zvýšeného napätia u psov. Vodiť psa na voľno za mestom taktiež nie je možné, pretože hneď za okrajom sa začína poľovný revír so svojimi písanými a ešte viacej nepísanými pravidlami. Chovatelia psov sa tak po prijatí tohto zákona jednoducho ocitnú v pasci. Dostatočný pohyb pre svojho psa nebudú mať kde zabezpečiť. V meste nie a za mestom tak isto nie. Pričom im to však zákon o veterinárnej starostlivosti a jeho vykonávacia vyhláška 123/2017 priamo ukladá za povinnosť zabezpečiť psovi denne dostatočnú voľnosť pohybu. Ja sa pýtam, že kde? Vláda ide takýmto zákonom priamo proti podstate psov.
Okrem toho nikto nemusí byť zvláštnym špecialistom na správanie psov, aby pochopil, že právna úprava ukladá také povinnosti, ktoré pri celkovom počte päťsto tisíc psov nie je možné tak masovo zvládnuť, napríklad povinnosť naučiť všetkých päťsto tisíc slovenských psov noseniu náhubka, nie je možné. Z uvedených dôvodov prinesie zákon viacej zlého ako dobrého. Ak máme naozaj záujem riešiť chovateľské problémy na Slovensku, tak sa v prvom rade naučme používať už doterajšiu legislatívu, ktorá umožňovala preventívne zabraňovať napádaniu občanov psami preventívnymi kontrolami chovu psov, inštitútom zhabania psa a zákazu chovu. Bohužiaľ, nenašla si svoje miesto v spoločnosti a je používaná len, keď sa medializuje nejaký prípad. Ak sa však prísnejšie sústredíme na jej výkon a uplatňovanie v praxi, dosiahneme rýchlejšie stav nápravy, ako komplikovaným uvádzaním predložených úprav zákona do života.
Opakujem, nie som osobne proti zákonom riadenej regulácie chovu psov. Veď počet psov sa od roku 1990 zdvojnásobil a dosiahol na Slovensku kritickú hranicu pol milióna jedincov. Spoločnosť však bude musieť zanedlho zamerať svoju pozornosť na príčiny problematiky a nie riešiť jej následky, navyše s malými vyhliadkami na úspech. Preto vízia do budúcnosti by mala znieť: pripraviť taký nový zákon, ktorý celoplošne zabráni hlavnej príčine všetkých následných chovateľských problémov. Tou príčinou je popri neregulovanom rozmnožovaní najmä voľné, ničím nepodmienené nadobúdanie psov, neexistujúce kritériá, ktoré by vopred, teda ešte pred nadobudnutím psa, musel splniť záujemca o chov psa. Toto je naozaj náročná úloha, ktorá nás bude čakať do budúcnosti. Má však myšlienku a racionálny zámer. Presadiť ju raz do života bude náročné a bude vyžadovať premyslený systém a metodiku, pretože akákoľvek rozumná právna úprava problematiky chovu psov nemôže byť založená na zbrklom a nepremyslenom zákone na základe urýchlenej politickej objednávky. A práve toho sme tu teraz svedkami.
Považujem ešte za potrebné predstaviť vám, do akého prostredia našej slovenskej reality chcete uviesť navrhovanú úpravu zákona. Súčasná chovateľská legislatíva je doteraz jednou z najignorovanejších právnych noriem. Pre toto moje tvrdenie existuje viacero dôkazov, ktorými sa teraz nebudem detailne zaoberať, ale uvediem jeden konkrétny, výsledky dlhoročného monitoringu uskutočneného v okrese Martin, ktorý na obrovskej 12-tisícovej vzorke respondentov ukázal, že až 93 percent chovateľov zvierat nemá vedomosti o existencii chovateľskej legislatívy, 5 percent chovateľov má obmedzené poznatky zo súvisiacej chovateľskej legislatívy a iba mizerné dve percentá chovateľov legislatívu primerane ovláda aj sa ňou riadi.
Uvádzať akýkoľvek nový zákon do takéhoto neznalostného prostredia, je vopred odsúdené na neúspech, tobôž v prípade, že sa má stať bičom aj na tých chovateľov, ktorí doteraz legislatívu neporušovali. Tí, ktorí ju porušovali a neboli za to potrestaní, sa nám smiali doteraz a budú sa smiať aj naďalej.
O koho ide? O tisícky psov, ktorým nie je poskytnutá starostlivosť v súlade s legislatívne prijatými imperatívmi odrážajúcimi ich biologické i etologické potreby. Ide o tisícky chorých, no neliečených psov, tisícky utečených, vyhodených a túlajúcich sa psov, vzájomne sa páriacich bez akejkoľvek kontroly ich majiteľov a spoločnosti. Ide o tisícky psov celoživotne uviazaných na reťaziach či zavretých v kotercoch. To všetko naša legislatíva už dlhodobo zakazuje. A aké sú výsledky? Výsledky sú žalostné. A práve tieto nedostatočné, no takmer nikým nekontrolované podmienky generujú psov, ktorí sa neskôr dopúšťajú toho, čo sa predložený zákon usiluje riešiť, napádanie a ohrozovanie občanov. Tu vôbec nie je až tak dôležité, či ide o psov, ktorí sú formálne považovaní za nebezpečných. Ide o psov, ktorých nedostatočná starostlivosť zo strany človeka priviedla do stavu zvýšenej iritácie ich psychiky, ktorú pri prvej vhodnej príležitosti, napríklad pri náhodnom úteku, uvoľnia voči prvému subjektu, ktorý sa im ocitne v dosahu.
Druhou nesprávnou rovinou je delegovanie nových, rozšírených právomocí obciam. Ak existuje problém so správaním psov, tak patrí do rúk odborníkom a nie samosprávam. Navrhované úpravy mali rozšíriť právomoci veterinárnych správ a ich inšpektorov ochrany zvierat, a nie starostov obcí, ktorí od roku 2002 až doteraz venovali tejto problematike okrajový záujem, hoci mali na to konkrétne právomoci, najmä v riešení ohrozovania osôb psami a sankcionovaní pohryznutí občanov. Ba obce spravidla nedokážu ani len previesť plošnú kontrolu fyzického stavu psov a ich zaradenia do evidencie obce. Iba 74 percent psov na Slovensku je prihlásených do evidencie.
Ako chce nový zákon riešiť a postihovať tých vlastníkov psov, ktorí nemajú psa ani len prihláseného v evidencii, a teda de jure nie sú ich držiteľmi? Nariaďme najprv výkon plošnej kontroly evidencie psov, ktorá jediná umožní vykonateľnosť akéhokoľvek chovateľského zákona v plnej miere.
Dnešná navrhovaná úprava zákona 282 o niektorých podmienkach držania psov rozširuje právomoci obce, hoci pre obce sa skôr stanú neželanými povinnosťami. Ak by ste sa našich starostov opýtali, čo by si oni sami želali v tomto zákone zmeniť, bola by to zmena nezmyselného paragrafu, ktorý nariaďuje držiteľovi psa ohlásiť stratu svojho psa do tridsiatich dní. Tu sa totiž jednoznačne žiada zmena na okamžité nahlasovanie bezprostredne po zistení straty psa. Tak to potom v našich obciach vyzerá, že sa po nich potuluje množstvo bezprizorných psov, ktorých majiteľ nie je v tom čase známy.
Na záver môjho vystúpenia ešte spomeniem ešte základné chyby v koncepcii predkladaných opatrení. Tento zákon naozaj nemohli pripravovať odborníci, ba aj jeho výkon prenáša na odborne úplne nezdatné obce, zároveň na akési vymyslené poverené organizácie, ktorých ustanovenie nemusí mať vždy dostatočné odborné zázemie. Napriek tomu im zákon prisudzuje výrazné kontrolné a rozhodovacie právomoci, pričom v skutočnosti pôjde o komerčných cvičiteľov, ktorí vo všeobecnosti tak radi cvičia psov na obranu nácvikom útoku psa na figuranta s ochranným rukávom, teda ich cvičia na útok proti človeku, a s tým je vždy spojené dráždenie psa za účelom zvýšenia jeho agresivity. Tieto osoby majú teraz na celom Slovenku učiť chovateľov psa agresivitu znižovať, potláčať a blokovať.
Ostáva nám sa už len naozaj modliť, aby to všetko negatívne, čo som spomenul, sa naozaj nestalo. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré som uviedol, poslanecký klub strany MOST - HÍD túto novelu zákona nepodporí.
A ja dávam procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v prerokovávaní tohto návrhu, aby sa uvedená novela stiahla z rokovania tejto schôdze.
Ďakujem.
Skryt prepis
Žiaľ, tešil som sa len krátko, pretože reakcia rezortu pôdohospodárstva prišla v podobe podľa môjho názoru nepremyslenej úpravy zákona, ktorý dokonca navodí stav zhoršenia situácie, ba rozšíri škálu agresívneho správania psov, čo je v úplnom protiklade k pôvodnému zámeru. Táto právna úprava nezníži nebezpečenstvo zo strany psov, ale urobí ich ešte nebezpečnejšími. Ide vskutku o nebezpečný zákon a teraz uvediem prečo.
Osobne nie som proti novým zákonným úpravám chovu psov, avšak predložený zákon o podmienkach držania psov by som porovnal k záplatám niektorého tvorcu operačného, morálne zastaraného počítačového softvéru, ktorý, nakoľko mu unikla realita, a nový moderný produkt nemá pripravený. Je vopred zrejmé, že zaplátaný systém neprinesie to, čo sa od neho očakáva. Navrhované opatrenia vykazujú zásadné chyby, ktorých sa dopustili ich tvorcovia pravdepodobne z dôvodu prílišnej odtrhnutosti od reality, ale aj odbornosti. Inak by nepredkladali nepremyslené opatrenia, ktoré v dôsledku ich nízkej reálnej vykonateľnosti neprivedú stav nápravy.
Ak by totiž tento zákon pripravovali odborníci, nepredložili by opatrenia, ktoré vychádzajú z mylne poňatých príčin agresívneho správania sa psov, ktoré navyše chcú riešiť zbytočnými a dokonca kontraproduktívnymi obmedzeniami, dôrazom iba na výcvik či zmenu vodenia psov na verejné priestranstvá. Každý odborník na správanie psov vie, že navrhované obmedzujúce opatrenia, vodenie psov iba na vôdzke a iba v určených nedostatočných priestoroch, znížia možnosti denného napĺňania všestranných etologických, sociálnych a teritoriálnych potrieb nielen zvolených plemien, ale dokonca úplne všetkých psov, čo v skutočnosti bude znamenať ich narastajúcu frustráciu, ktorá následne môže sa podieľať na zvýšení ich agresívneho potenciálu.
Ako je možné, že odborníci toto vedia a prekladatelia tohto zákona nie? Chcel by som naozaj vedieť, že s kým sa radili pred tým, ako začali písať tieto nebezpečné návrhy. A tiež by som chcel poznať odpoveď na otázku, či vlastne tušia, kam môžu v tomto smere našu krajinu zavliecť. Aj psičkársky amatér vie, že dostatočná voľnosť pohybu pod dozorom vodiacej osoby je nevyhnutným predpokladom pre pohodu psa a je zároveň aj prevenciou voči akejkoľvek forme frustrácie psa, ktorá ho potom robí nebezpečným. Existujú na Slovensku mestá, ktoré prijali veľkorysú stratégiu voľného pohybu psov s minimálnym množstvom zákazov. Výsledky sú vynikajúce, pretože sa počty pohryznutí osôb znížili takmer na nulu, ba znížili sa aj počty sťažností voči chovateľom psov. A toto by mala byť cesta. Chcem však aj podotknúť, že ak aj k pohryznutiu osôb za posledné roky došlo, vždy to bol následok náhodného úteku psa z miesta jeho držania, spojeného navyše s nedostatočnou starostlivosťou. Išlo o psov, ktorým ich držitelia v rodinných domoch a firmách nezabezpečovali denné vychádzky, a psy preto využili prvú príležitosť k úteku, počas ktorého sa snažili agresívne vysporiadať s prostredím, teda osobami a psami, ktoré im náhodne prišli do cesty.
A v tomto spočíva hlavná chyba koncepcie opatrení v rámci navrhovanej zmeny zákona. Mylne sa orientuje na tisícky nevinných psov a ich majiteľov, ktorí sa ničoho nedopustili počas vodenia na vychádzky, a pritom však úplne prehliada hlavné príčiny väčšiny doterajších napadnutí: frustrácie psov zavretých v objektoch spojených s nedostatočným oplotením a so zanedbanou starostlivosťou o nich. Zákon chce obmedziť tisícky nevinných psov a ich majiteľov vo voľnosti ich pohybu, čím stav len zhorší. Veď bez dostatočného vybíjania energie pohybom sa budú navrhované opatrenia priamo podieľať na možnosti zvýšenia ich agresivity. To rovnako platí aj pre vytipované plemená, u ktorých sú neraz temperament a energia geneticky ešte vyššie a rovnako sú tým pádom vyššie aj ich požiadavky na pohyb, teritórium a sociálne vzťahy.
Chcel by som sa opýtať odborníkov, ktorí pripravovali túto novelu, aby mi odpovedali na otázku: Ak začnú naši pitbully chodiť výhradne na vodidle, a podľa dikcie nového zákona nielen oni, ale aj všetci ostatní psi, tak by som rád vedel, aká bude ich psychika už po pár týždňoch, keď si nebudú môcť denne slobodne preskúmať a označiť veľké teritórium, do ktorého sú vodení? Nebudú sa môcť stretnúť s inými psami a vykonať zoznamovacie a pozdravné rituály, pretože vždy im v tom bude brániť nepríjemné vodidlo. Čo sa stane po tom, ak raz zlyhá chovateľ, alebo sa vodidlo pretrhne, je zrejmé. Teda je to zrejmé všetkým, okrem tých, ktorí navrhli tieto nezmyselné zmeny do zákona, a samozrejme okrem tých, ktorí za ne tu v parlamente zdvihnú ruku.
Vyčleňovať malé, etologicky nepostačujúce priestory na voľný pohyb psov v obci, ako je predložené v návrhu, nepridá na šťastí ani psom, ani ich chovateľom. Opäť platí, navodí len stav zvýšeného napätia u psov. Vodiť psa na voľno za mestom taktiež nie je možné, pretože hneď za okrajom sa začína poľovný revír so svojimi písanými a ešte viacej nepísanými pravidlami. Chovatelia psov sa tak po prijatí tohto zákona jednoducho ocitnú v pasci. Dostatočný pohyb pre svojho psa nebudú mať kde zabezpečiť. V meste nie a za mestom tak isto nie. Pričom im to však zákon o veterinárnej starostlivosti a jeho vykonávacia vyhláška 123/2017 priamo ukladá za povinnosť zabezpečiť psovi denne dostatočnú voľnosť pohybu. Ja sa pýtam, že kde? Vláda ide takýmto zákonom priamo proti podstate psov.
Okrem toho nikto nemusí byť zvláštnym špecialistom na správanie psov, aby pochopil, že právna úprava ukladá také povinnosti, ktoré pri celkovom počte päťsto tisíc psov nie je možné tak masovo zvládnuť, napríklad povinnosť naučiť všetkých päťsto tisíc slovenských psov noseniu náhubka, nie je možné. Z uvedených dôvodov prinesie zákon viacej zlého ako dobrého. Ak máme naozaj záujem riešiť chovateľské problémy na Slovensku, tak sa v prvom rade naučme používať už doterajšiu legislatívu, ktorá umožňovala preventívne zabraňovať napádaniu občanov psami preventívnymi kontrolami chovu psov, inštitútom zhabania psa a zákazu chovu. Bohužiaľ, nenašla si svoje miesto v spoločnosti a je používaná len, keď sa medializuje nejaký prípad. Ak sa však prísnejšie sústredíme na jej výkon a uplatňovanie v praxi, dosiahneme rýchlejšie stav nápravy, ako komplikovaným uvádzaním predložených úprav zákona do života.
Opakujem, nie som osobne proti zákonom riadenej regulácie chovu psov. Veď počet psov sa od roku 1990 zdvojnásobil a dosiahol na Slovensku kritickú hranicu pol milióna jedincov. Spoločnosť však bude musieť zanedlho zamerať svoju pozornosť na príčiny problematiky a nie riešiť jej následky, navyše s malými vyhliadkami na úspech. Preto vízia do budúcnosti by mala znieť: pripraviť taký nový zákon, ktorý celoplošne zabráni hlavnej príčine všetkých následných chovateľských problémov. Tou príčinou je popri neregulovanom rozmnožovaní najmä voľné, ničím nepodmienené nadobúdanie psov, neexistujúce kritériá, ktoré by vopred, teda ešte pred nadobudnutím psa, musel splniť záujemca o chov psa. Toto je naozaj náročná úloha, ktorá nás bude čakať do budúcnosti. Má však myšlienku a racionálny zámer. Presadiť ju raz do života bude náročné a bude vyžadovať premyslený systém a metodiku, pretože akákoľvek rozumná právna úprava problematiky chovu psov nemôže byť založená na zbrklom a nepremyslenom zákone na základe urýchlenej politickej objednávky. A práve toho sme tu teraz svedkami.
Považujem ešte za potrebné predstaviť vám, do akého prostredia našej slovenskej reality chcete uviesť navrhovanú úpravu zákona. Súčasná chovateľská legislatíva je doteraz jednou z najignorovanejších právnych noriem. Pre toto moje tvrdenie existuje viacero dôkazov, ktorými sa teraz nebudem detailne zaoberať, ale uvediem jeden konkrétny, výsledky dlhoročného monitoringu uskutočneného v okrese Martin, ktorý na obrovskej 12-tisícovej vzorke respondentov ukázal, že až 93 percent chovateľov zvierat nemá vedomosti o existencii chovateľskej legislatívy, 5 percent chovateľov má obmedzené poznatky zo súvisiacej chovateľskej legislatívy a iba mizerné dve percentá chovateľov legislatívu primerane ovláda aj sa ňou riadi.
Uvádzať akýkoľvek nový zákon do takéhoto neznalostného prostredia, je vopred odsúdené na neúspech, tobôž v prípade, že sa má stať bičom aj na tých chovateľov, ktorí doteraz legislatívu neporušovali. Tí, ktorí ju porušovali a neboli za to potrestaní, sa nám smiali doteraz a budú sa smiať aj naďalej.
O koho ide? O tisícky psov, ktorým nie je poskytnutá starostlivosť v súlade s legislatívne prijatými imperatívmi odrážajúcimi ich biologické i etologické potreby. Ide o tisícky chorých, no neliečených psov, tisícky utečených, vyhodených a túlajúcich sa psov, vzájomne sa páriacich bez akejkoľvek kontroly ich majiteľov a spoločnosti. Ide o tisícky psov celoživotne uviazaných na reťaziach či zavretých v kotercoch. To všetko naša legislatíva už dlhodobo zakazuje. A aké sú výsledky? Výsledky sú žalostné. A práve tieto nedostatočné, no takmer nikým nekontrolované podmienky generujú psov, ktorí sa neskôr dopúšťajú toho, čo sa predložený zákon usiluje riešiť, napádanie a ohrozovanie občanov. Tu vôbec nie je až tak dôležité, či ide o psov, ktorí sú formálne považovaní za nebezpečných. Ide o psov, ktorých nedostatočná starostlivosť zo strany človeka priviedla do stavu zvýšenej iritácie ich psychiky, ktorú pri prvej vhodnej príležitosti, napríklad pri náhodnom úteku, uvoľnia voči prvému subjektu, ktorý sa im ocitne v dosahu.
Druhou nesprávnou rovinou je delegovanie nových, rozšírených právomocí obciam. Ak existuje problém so správaním psov, tak patrí do rúk odborníkom a nie samosprávam. Navrhované úpravy mali rozšíriť právomoci veterinárnych správ a ich inšpektorov ochrany zvierat, a nie starostov obcí, ktorí od roku 2002 až doteraz venovali tejto problematike okrajový záujem, hoci mali na to konkrétne právomoci, najmä v riešení ohrozovania osôb psami a sankcionovaní pohryznutí občanov. Ba obce spravidla nedokážu ani len previesť plošnú kontrolu fyzického stavu psov a ich zaradenia do evidencie obce. Iba 74 percent psov na Slovensku je prihlásených do evidencie.
Ako chce nový zákon riešiť a postihovať tých vlastníkov psov, ktorí nemajú psa ani len prihláseného v evidencii, a teda de jure nie sú ich držiteľmi? Nariaďme najprv výkon plošnej kontroly evidencie psov, ktorá jediná umožní vykonateľnosť akéhokoľvek chovateľského zákona v plnej miere.
Dnešná navrhovaná úprava zákona 282 o niektorých podmienkach držania psov rozširuje právomoci obce, hoci pre obce sa skôr stanú neželanými povinnosťami. Ak by ste sa našich starostov opýtali, čo by si oni sami želali v tomto zákone zmeniť, bola by to zmena nezmyselného paragrafu, ktorý nariaďuje držiteľovi psa ohlásiť stratu svojho psa do tridsiatich dní. Tu sa totiž jednoznačne žiada zmena na okamžité nahlasovanie bezprostredne po zistení straty psa. Tak to potom v našich obciach vyzerá, že sa po nich potuluje množstvo bezprizorných psov, ktorých majiteľ nie je v tom čase známy.
Na záver môjho vystúpenia ešte spomeniem ešte základné chyby v koncepcii predkladaných opatrení. Tento zákon naozaj nemohli pripravovať odborníci, ba aj jeho výkon prenáša na odborne úplne nezdatné obce, zároveň na akési vymyslené poverené organizácie, ktorých ustanovenie nemusí mať vždy dostatočné odborné zázemie. Napriek tomu im zákon prisudzuje výrazné kontrolné a rozhodovacie právomoci, pričom v skutočnosti pôjde o komerčných cvičiteľov, ktorí vo všeobecnosti tak radi cvičia psov na obranu nácvikom útoku psa na figuranta s ochranným rukávom, teda ich cvičia na útok proti človeku, a s tým je vždy spojené dráždenie psa za účelom zvýšenia jeho agresivity. Tieto osoby majú teraz na celom Slovenku učiť chovateľov psa agresivitu znižovať, potláčať a blokovať.
Ostáva nám sa už len naozaj modliť, aby to všetko negatívne, čo som spomenul, sa naozaj nestalo. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré som uviedol, poslanecký klub strany MOST - HÍD túto novelu zákona nepodporí.
A ja dávam procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v prerokovávaní tohto návrhu, aby sa uvedená novela stiahla z rokovania tejto schôdze.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.3.2013 16:58 - 17:00 hod.
Andrej Hrnčiar
Ďakujem. Vážení kolegovia, úlohou opozície je poskytovať možno, alebo ponúkať iný pohľad na, na predkladané vládne zákony. Ja som hneď na úvod môjho príspevku, a to chcem pánovi poslancovi Jasaňovi povedať, zrejme si tu možno nebol na začiatku, ja som hovoril o zákone, kde som podotkol, že má mnohé dobré a potrebné zmeny a opatrenia. Obligatórnosť navrhujeme ponechať iba v troch bodoch, ktoré som prečítal v pozmeňujúcom návrhu.
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážení kolegovia, úlohou opozície je poskytovať možno, alebo ponúkať iný pohľad na, na predkladané vládne zákony. Ja som hneď na úvod môjho príspevku, a to chcem pánovi poslancovi Jasaňovi povedať, zrejme si tu možno nebol na začiatku, ja som hovoril o zákone, kde som podotkol, že má mnohé dobré a potrebné zmeny a opatrenia. Obligatórnosť navrhujeme ponechať iba v troch bodoch, ktoré som prečítal v pozmeňujúcom návrhu.
K pani poslankyni Vaľovej chcem podotknúť len to, že uprednostňujem nie prácu v komisiách, ale fyzický kontakt s podnikateľmi a s ľuďmi, uprednostňujem fyzickú prácu v regióne a ja som naozaj len reprodukoval názor podnikateľa, ktorý 15 rokov platí dane, zamestnáva ľudí, má vytvorenú chránenú dielňu, ktorú bude musieť po prijatí tohto zákona zrušiť a podporiť ekonomickú, ekonomiku Nemecka. Takže ja som, my by sme tu mali byť poslanci na to, aby sme aj tlmočili názory občanov z regiónov, podnikateľov, živnostníkov, takže ja si túto funkciu plním.
A čiže ešte k pánovi poslancovi Jasaňovi, nehovoril som, že zákon je zlý, dali sme pozmeňovací návrh, ktorý keď podporíte, tak ja zahlasujem za váš zákon.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
K pani poslankyni Vaľovej chcem podotknúť len to, že uprednostňujem nie prácu v komisiách, ale fyzický kontakt s podnikateľmi a s ľuďmi, uprednostňujem fyzickú prácu v regióne a ja som naozaj len reprodukoval názor podnikateľa, ktorý 15 rokov platí dane, zamestnáva ľudí, má vytvorenú chránenú dielňu, ktorú bude musieť po prijatí tohto zákona zrušiť a podporiť ekonomickú, ekonomiku Nemecka. Takže ja som, my by sme tu mali byť poslanci na to, aby sme aj tlmočili názory občanov z regiónov, podnikateľov, živnostníkov, takže ja si túto funkciu plním.
A čiže ešte k pánovi poslancovi Jasaňovi, nehovoril som, že zákon je zlý, dali sme pozmeňovací návrh, ktorý keď podporíte, tak ja zahlasujem za váš zákon.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 19.3.2013 16:44 - 16:53 hod.
Andrej Hrnčiar
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerokovávame zákon o službách zamestnanosti s mnohými dobrými a naozaj potrebnými zmenami a opatreniami. Má nesporne naozaj niekoľko racionálnych opatrení a vidieť v ňom snahu o obmedzovanie zneužívania rozpočtových prostriedkov.
Samozrejme, nemôžeme súhlasiť so všetkými zmenami, ktoré sú obsiahnuté v tejto novele zákona, a chcem...
Zobrazit prepis
Samozrejme, nemôžeme súhlasiť so všetkými zmenami, ktoré sú obsiahnuté v tejto novele zákona, a chcem...
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerokovávame zákon o službách zamestnanosti s mnohými dobrými a naozaj potrebnými zmenami a opatreniami. Má nesporne naozaj niekoľko racionálnych opatrení a vidieť v ňom snahu o obmedzovanie zneužívania rozpočtových prostriedkov.
Samozrejme, nemôžeme súhlasiť so všetkými zmenami, ktoré sú obsiahnuté v tejto novele zákona, a chcem poukázať na slabé alebo negatívne miesta. Určite každý z vás zaregistroval niekedy v médiách reklamu na výrobky z chránených dielní. Prednedávnom som takúto reklamu zaregistroval aj ja a hovorilo sa v nej, že kúpou výrobku alebo služieb od chránených dielní prispievame postihnutým pracujúcim. Prispievame nielen na ich živobytie, ale aj na vnútorný pocit uspokojenia, že nie sú hendikepovaní občania, naničhodní, zbytoční a nepotrební ľudia, ktorí nič nedokážu. Zajtra budeme hlasovať o tomto zákone, ktorý sa v tomto znení existenčne dotýka chránených dielní a chránených pracovísk. Pre krátku rekapituláciu, chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská pre zdravotne postihnutých a znevýhodnených uchádzačov, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce. Na Slovensku je viac ako 6 200 chránených dielní a pracovísk, v ktorých je zamestnaných vyše 11 300 ľudí so zdravotným postihnutím.
Navrhovaná novela vo väčšine parametrov zhoršuje platnú legislatívu. Mnohé existujúce dielne hrozia zánikom, iní hovoria o krutej redukcii počtu pracovných miest. Minulý týždeň ma oslovil drobný podnikateľ, živnostník z Ružomberka, ktorý má malú potravinársku prevádzku, kde zamestnáva 10 ľudí, z toho šiestich z chránenej dielne, zdravotne postihnutých, a poprosil ma, aby som vystúpil k tomuto zákonu práve v oblasti, ktorá sa týka chránených dielní a chránených pracovísk, a povedal mi jeho konkrétnu skúsenosť, že ak bude uvedený zákon prijatý v takejto podobe, tak neostáva mu nič iné, ako v deň účinnosti tohto zákona prepustiť všetkých šiestich zdravotne postihnutých ľudí a bude musieť kúpiť linku z Nemecka, aby ich nahradil. A má to vypočítané, že do dvoch rokov sa mu tie investičné náklady vrátia. Čiže on si kúpi linku v Nemecku a šiesti zdravotne postihnutí zostanú na dlažbe.
Zníženie podpory až o 60 % považujeme za neadekvátne v porovnaní s ostatnými rezortmi. Z hľadiska spoločenského nám prekážajú nové právomoci výborov a komisií pre posudzovanie oprávnenosti príspevkov.
Vážené kolegyne, kolegovia, ak zrušíte nárokovateľnosť aj pri splnení všetkých zákonných podmienok, tak okamžite hrozí klientelizmus a korupcia. Nedá sa zaručiť transparentnosť týchto rozhodnutí. Vraciame sa takto pred rok 2004, keď úradník, nominant skrytý za skupinku vyvolených vo výbore, bude svojvoľne rozhodovať o osude nielen nových, ale aj existujúcich pracovísk v chránených dielňach.
Zhodneme sa na tom, že za 12 rokov existencie zákona si vynachádzaví podnikatelia našli cestičky nielen, ako využívať, ale aj ako zneužívať tento nástroj. Súhlasím, že sú tu rezervy, a čo sa týka nákladov na zriadenie pracovného miesta, má svoju racionalitu aj zákaz kumulácie príspevkov a iné úsporné opatrenia. Pýtam sa však, ak ministerstvo vyhlásilo, že nechce znižovať objem peňazí poskytnutých na tento účel, tak mi vychádzajú z toho len dve veci, buď to, čo ministerstvo ušetrí likvidáciou už existujúcich vybudovaných a zabehnutých pracovísk, chce rozdeliť cestou svojich plánovaných regionálnych úderiek pre svojich verných, alebo sa dopredu plánuje spontánna nevyčerpateľnosť týchto finančných prostriedkov.
Môj kolega Jozef, József Nagy na výbore pre sociálne veci predložil jednoduchý a kompromisný pozmeňovací návrh, kde bez vecných argumentov tento návrh zo strany vládnych poslancov bol zamietnutý. Preto využívam túto príležitosť a dávam na zváženie prijatie pozmeňovacieho návrhu, aby ste do zákona vrátili nárokovateľnosť príspevkov pri splnení zákonných podmienok. Lebo ak podpora chránených pracovísk bývala zneužívaná, tak kde je garancia, že po výbere komisiou zneužívaná nebude? Garancia nie je žiadna.
Čo sa týka úsporných opatrení, súhlasím s tým, že sa musia pomerne zúčastniť všetci účastníci spoločnosti, ale až kým to pre nich nebude likvidačné. Čo sa týka efektívneho využitia prostriedkov, niektoré zrušené a väčšinou intenzívne znížené dávky, niekde až o 65 %, samy osebe zaručia, že sa budú robiť len také činnosti, ktoré budú mať ekonomické opodstatnenie. Veď odteraz významnú časť financií musí svojou činnosťou zabezpečiť práve prevádzkovateľ. Nechajte výber na nich, tak si poradí s tým, čo sa oplatí naozaj podporovať. Chránené pracoviská sú dobrým nástrojom v rukách podnikateľov, starostov a mimovládnych organizácií. Preto vás, vážené kolegyne a kolegovia, žiadam, aby ste zvážili pozmeňovací návrh, ktorý o chvíľu prednesiem. Ja verím, že nikto v tejto snemovni nechce, aby hendikepovaní zostali na okraji spoločnosti, dokonca zatvorení medzi štyrmi stenami.
Preto chcem predložiť v mene 15 poslancov poslanecký pozmeňovací návrh, bez ktorého prijatia nemôže strana MOST - HÍD túto novelu podporiť.
K čl. 1 bodu 147, v § 56 odsek 1 sa slová "Úrad môže poskytnúť príspevok" nahrádzajú slovami "Úrad poskytuje príspevok".
Odôvodnenie: Zmenou príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska z obligatórneho na fakultatívny sa stráca istota a tým sa aj zníži počet záujemcov o vytváranie pracoviska napriek splneniu všetkých zákonom stanovených podmienok zo strany žiadateľa.
K čl. 1 bodu 150, v § 56a odsek 1 sa slová "Úrad môže poskytnúť príspevok" nahrádzajú slovami "Úrad poskytuje príspevok".
Odôvodnenie: Zmenou príspevku z obligatórneho na fakultatívny sa stráca istota udržania občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Návrh v praxi spôsobí finančnú nestabilitu zamestnávateľa a tým aj znížený záujem o udržanie pracovných miest.
V čl. 1 bodu 154, v § 57 odsek 1 sa slová "Úrad môže poskytnúť príspevok" nahrádzajú slovami "Úrad poskytuje príspevok".
Odôvodnenie: Zmenou sa stráca istota pridelenia príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť, čo väčšinu občanov so zdravotným postihnutím odradí od samozamestnania.
A čo platí pre všetky tri body, je, že subjektívne posudzovanie žiadostí vytvára priestor na možné zneužívanie, ako i na korupciu a klientelizmus zo strany posudzovateľa, a s tým nemôžeme súhlasiť. Z uvedeného dôvodu navrhujeme ponechanie obligatórnosti poskytovania príspevkov aspoň tu v predložených troch prípadoch, ak žiadateľ splní všetky zákonom stanovené podmienky. Ak prijmete tento, alebo ak prijmeme tento návrh, tak výsledkom nebude armáda frustrovaných hendikepovaných občanov na Slovensku, ale naozaj efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
Samozrejme, nemôžeme súhlasiť so všetkými zmenami, ktoré sú obsiahnuté v tejto novele zákona, a chcem poukázať na slabé alebo negatívne miesta. Určite každý z vás zaregistroval niekedy v médiách reklamu na výrobky z chránených dielní. Prednedávnom som takúto reklamu zaregistroval aj ja a hovorilo sa v nej, že kúpou výrobku alebo služieb od chránených dielní prispievame postihnutým pracujúcim. Prispievame nielen na ich živobytie, ale aj na vnútorný pocit uspokojenia, že nie sú hendikepovaní občania, naničhodní, zbytoční a nepotrební ľudia, ktorí nič nedokážu. Zajtra budeme hlasovať o tomto zákone, ktorý sa v tomto znení existenčne dotýka chránených dielní a chránených pracovísk. Pre krátku rekapituláciu, chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská pre zdravotne postihnutých a znevýhodnených uchádzačov, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce. Na Slovensku je viac ako 6 200 chránených dielní a pracovísk, v ktorých je zamestnaných vyše 11 300 ľudí so zdravotným postihnutím.
Navrhovaná novela vo väčšine parametrov zhoršuje platnú legislatívu. Mnohé existujúce dielne hrozia zánikom, iní hovoria o krutej redukcii počtu pracovných miest. Minulý týždeň ma oslovil drobný podnikateľ, živnostník z Ružomberka, ktorý má malú potravinársku prevádzku, kde zamestnáva 10 ľudí, z toho šiestich z chránenej dielne, zdravotne postihnutých, a poprosil ma, aby som vystúpil k tomuto zákonu práve v oblasti, ktorá sa týka chránených dielní a chránených pracovísk, a povedal mi jeho konkrétnu skúsenosť, že ak bude uvedený zákon prijatý v takejto podobe, tak neostáva mu nič iné, ako v deň účinnosti tohto zákona prepustiť všetkých šiestich zdravotne postihnutých ľudí a bude musieť kúpiť linku z Nemecka, aby ich nahradil. A má to vypočítané, že do dvoch rokov sa mu tie investičné náklady vrátia. Čiže on si kúpi linku v Nemecku a šiesti zdravotne postihnutí zostanú na dlažbe.
Zníženie podpory až o 60 % považujeme za neadekvátne v porovnaní s ostatnými rezortmi. Z hľadiska spoločenského nám prekážajú nové právomoci výborov a komisií pre posudzovanie oprávnenosti príspevkov.
Vážené kolegyne, kolegovia, ak zrušíte nárokovateľnosť aj pri splnení všetkých zákonných podmienok, tak okamžite hrozí klientelizmus a korupcia. Nedá sa zaručiť transparentnosť týchto rozhodnutí. Vraciame sa takto pred rok 2004, keď úradník, nominant skrytý za skupinku vyvolených vo výbore, bude svojvoľne rozhodovať o osude nielen nových, ale aj existujúcich pracovísk v chránených dielňach.
Zhodneme sa na tom, že za 12 rokov existencie zákona si vynachádzaví podnikatelia našli cestičky nielen, ako využívať, ale aj ako zneužívať tento nástroj. Súhlasím, že sú tu rezervy, a čo sa týka nákladov na zriadenie pracovného miesta, má svoju racionalitu aj zákaz kumulácie príspevkov a iné úsporné opatrenia. Pýtam sa však, ak ministerstvo vyhlásilo, že nechce znižovať objem peňazí poskytnutých na tento účel, tak mi vychádzajú z toho len dve veci, buď to, čo ministerstvo ušetrí likvidáciou už existujúcich vybudovaných a zabehnutých pracovísk, chce rozdeliť cestou svojich plánovaných regionálnych úderiek pre svojich verných, alebo sa dopredu plánuje spontánna nevyčerpateľnosť týchto finančných prostriedkov.
Môj kolega Jozef, József Nagy na výbore pre sociálne veci predložil jednoduchý a kompromisný pozmeňovací návrh, kde bez vecných argumentov tento návrh zo strany vládnych poslancov bol zamietnutý. Preto využívam túto príležitosť a dávam na zváženie prijatie pozmeňovacieho návrhu, aby ste do zákona vrátili nárokovateľnosť príspevkov pri splnení zákonných podmienok. Lebo ak podpora chránených pracovísk bývala zneužívaná, tak kde je garancia, že po výbere komisiou zneužívaná nebude? Garancia nie je žiadna.
Čo sa týka úsporných opatrení, súhlasím s tým, že sa musia pomerne zúčastniť všetci účastníci spoločnosti, ale až kým to pre nich nebude likvidačné. Čo sa týka efektívneho využitia prostriedkov, niektoré zrušené a väčšinou intenzívne znížené dávky, niekde až o 65 %, samy osebe zaručia, že sa budú robiť len také činnosti, ktoré budú mať ekonomické opodstatnenie. Veď odteraz významnú časť financií musí svojou činnosťou zabezpečiť práve prevádzkovateľ. Nechajte výber na nich, tak si poradí s tým, čo sa oplatí naozaj podporovať. Chránené pracoviská sú dobrým nástrojom v rukách podnikateľov, starostov a mimovládnych organizácií. Preto vás, vážené kolegyne a kolegovia, žiadam, aby ste zvážili pozmeňovací návrh, ktorý o chvíľu prednesiem. Ja verím, že nikto v tejto snemovni nechce, aby hendikepovaní zostali na okraji spoločnosti, dokonca zatvorení medzi štyrmi stenami.
Preto chcem predložiť v mene 15 poslancov poslanecký pozmeňovací návrh, bez ktorého prijatia nemôže strana MOST - HÍD túto novelu podporiť.
K čl. 1 bodu 147, v § 56 odsek 1 sa slová "Úrad môže poskytnúť príspevok" nahrádzajú slovami "Úrad poskytuje príspevok".
Odôvodnenie: Zmenou príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska z obligatórneho na fakultatívny sa stráca istota a tým sa aj zníži počet záujemcov o vytváranie pracoviska napriek splneniu všetkých zákonom stanovených podmienok zo strany žiadateľa.
K čl. 1 bodu 150, v § 56a odsek 1 sa slová "Úrad môže poskytnúť príspevok" nahrádzajú slovami "Úrad poskytuje príspevok".
Odôvodnenie: Zmenou príspevku z obligatórneho na fakultatívny sa stráca istota udržania občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Návrh v praxi spôsobí finančnú nestabilitu zamestnávateľa a tým aj znížený záujem o udržanie pracovných miest.
V čl. 1 bodu 154, v § 57 odsek 1 sa slová "Úrad môže poskytnúť príspevok" nahrádzajú slovami "Úrad poskytuje príspevok".
Odôvodnenie: Zmenou sa stráca istota pridelenia príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť, čo väčšinu občanov so zdravotným postihnutím odradí od samozamestnania.
A čo platí pre všetky tri body, je, že subjektívne posudzovanie žiadostí vytvára priestor na možné zneužívanie, ako i na korupciu a klientelizmus zo strany posudzovateľa, a s tým nemôžeme súhlasiť. Z uvedeného dôvodu navrhujeme ponechanie obligatórnosti poskytovania príspevkov aspoň tu v predložených troch prípadoch, ak žiadateľ splní všetky zákonom stanovené podmienky. Ak prijmete tento, alebo ak prijmeme tento návrh, tak výsledkom nebude armáda frustrovaných hendikepovaných občanov na Slovensku, ale naozaj efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 14.3.2013 10:09 - 10:21 hod.
Andrej Hrnčiar
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto zákonu, ktorý prerokovávame v druhom čítaní, za poslanecký klub Most –Híd.
Úplne na začiatku môjho vystúpenia chcem povedať, že sa pripájame k názoru, ktorý prezentovala pani poslankyňa Žitňanská. Naozaj aj ten viacstranový, 21-stranový pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu zákonu, ktorý sa potom ešte menil, nám nedal...
Zobrazit prepis
Úplne na začiatku môjho vystúpenia chcem povedať, že sa pripájame k názoru, ktorý prezentovala pani poslankyňa Žitňanská. Naozaj aj ten viacstranový, 21-stranový pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu zákonu, ktorý sa potom ešte menil, nám nedal...
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto zákonu, ktorý prerokovávame v druhom čítaní, za poslanecký klub Most –Híd.
Úplne na začiatku môjho vystúpenia chcem povedať, že sa pripájame k názoru, ktorý prezentovala pani poslankyňa Žitňanská. Naozaj aj ten viacstranový, 21-stranový pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu zákonu, ktorý sa potom ešte menil, nám nedal dostatočný časový priestor, aby sme úplne porozumeli všetkým tým zmenám. A súhlasím aj s predrečníkmi, ktorí hovorili, že môže vnášať do celého procesu tohto schvaľovania zákona chaos.
Ja som sa k tejto novele vyjadril podrobnejšie v prvom čítaní, v prvej časti môjho vystúpenia som hovoril o kladných stránkach a prínosoch tejto novely a v tej druhej časti som pomenoval časti tohto zákona, s ktorými nesúhlasíme alebo sa nestotožňujeme. A práve preto náš poslanecký klub pripravil dva pozmeňujúce návrhy, ktoré by som vám teraz predložil.
Prvý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Po prvé, k bodu 18. V navrhovanom § 10a ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech úspešného uchádzača“.
Po druhé, k bodu 18. V navrhovanom § 10a ods. 4 sa vypúšťajú slová „alebo jeho časti alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech úspešného uchádzača“.
Odôvodnenie. V súlade s existujúcou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie nie je možné v žiadnom prípade uzatvoriť dodatok, ktorý by menil ekonomickú rovnováhu v prospech dodávateľa. Nie je možné identifikovať žiadne okolnosti, ktoré by zakladali legitimitu a legalitu takéhoto prípadného postupu. Čiže tento pozmeňujúci návrh dáva len do súladu navrhovanú novelu s platnou a existujúcou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
Ďalší pozmeňujúci návrh.
Po prvé, k bodu 16. V navrhovanom § 9a ods. 10 sa slová „rade úradu (ďalej len „rada“)“ nahrádzajú slovom „úradu“.
Odôvodnenie. Podľa nášho názoru nie je efektívne, aby plnenie základných povinností verejných obstarávateľov a obstarávateľov bolo presúvané na radu, ktorá by mala plniť predovšetkým úlohu nezávislého prieskumu rozhodnutí úradu robených v prvom stupni. Konkrétny príklad, firma dá žiadosť obstarávateľovi, aby jej vystavil referenciu, obstarávateľ to neurobí, táto firma sa obráti na radu, ja si myslím, je to zbytočné administratívne zaťaženie, že takúto úlohu by mal spĺňať úrad.
Po druhé, k bodu 16. V navrhovanom § 9a sa vkladá nový odsek 12, ktorý znie: „V prípade ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nevyhovejú žiadosti dodávateľa podľa odseku 11 v lehote 15 pracovných dní odo dňa podania uvedenej žiadosti, môže dodávateľ podať návrh na úrad na uloženie povinnosti odstrániť chybu v referencii alebo úpravu referencie, nakoľko táto nezodpovedá skutočnému stavu. Úrad rozhodne o návrhu do 15 pracovných dní odo dňa doručenia úplného návrhu úradu.“
Odôvodnenie. Možnosť žiadať preskúmanie referencie úradom má za cieľ zobjektivizovať kvalitu a obsah referencií a vylúčiť akékoľvek náznaky subjektivizmu pri hodnotení dodávateľov.
Po tretie, k bodu 18. V navrhovanom § 10a ods. 3 sa slovo „rade" nahrádza slovom „úradu".
Po štvrté, k bodu 18. V navrhovanom § 10a odseky 4 a 5 znejú:
Odsek 4: „Ak úrad určí, že po uzatvorení zmluvy nastala taká zmena okolností, ktorá má vplyv na cenu alebo podmienky plnenia, ktorú nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy, a po tejto zmene okolností nie je možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oprávnený uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ktorý by zvyšoval cenu plnenia, a to najskôr ku dňu právoplatnosti rozhodnutia úradu.“
Odsek 5: „Úrad rozhodne o návrhu podľa odseku 3 do 30 dní odo dňa doručenia úplného návrhu úradu.“
Odôvodnenie. Nie je efektívne, aby vo veci určenia, či nastali okolnosti odôvodňujúce zmenu ceny predmetu zmluvy rozhodovala rada. Rada by mala plniť predovšetkým úlohu nezávislého prieskumu rozhodnutí úradu robených v prvom stupni. Rovnako sa ustanovenie upravuje s ohľadom na zmeny navrhované v bode 3.
Po piate, k bodu 39. V § 32 ods. 8 sa za doterajší text dopĺňa veta, ktorá znie: „Lehota na predloženie dokladov úspešným uchádzačom nesmie byť kratšia ako 30 dní.“
Odôvodnenie. Návrh zákona neobsahuje lehotu, v ktorej je úspešný uchádzač povinný predložiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti v prípade, ak tieto v súťaži preukazoval čestným vyhlásením. Navrhovaná úprava § 33 ods. 8 v spojení s úpravou § 44 ods. 1 dávala široký priestor na úvahu verejného obstarávateľa/ obstarávateľa a teoreticky aj priestor na určene takej lehoty na predloženie dokladov, ktorú nie je možné objektívne stihnúť.
Po šieste, k bodu 71. V § 45 ods. 6 sa pred slovo „deň" vkladá slovo „šestnásty"
Odôvodnenie. Chápeme snahu o zrýchlenie procesu verejného obstarávania. Táto snaha je legitímna, nie je však možné túto realizovať na úkor práv uchádzačov vo verejnom obstarávaní. Ak bude možné zmluvu uzatvoriť deň nasledujúci po dni právoplatnosti rozhodnutia úradu o námietkach, stráca v zásade akýkoľvek súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia o námietkach zmysel. V uvedenom čase nie je objektívne možné podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia úradu a súd nemá ani teoretickú šancu včas rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozhodnutia o námietkach. S ohľadom na obmedzenú možnosť žalovať neplatnosť zmluvy uzatvorenej v procese verejného obstarávania súdny prieskum podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku bol aspoň akou takou garanciou zákonnosti v zásade jednostupňového administratívneho konania na úrade.
Po siedme, k bodu 78. Uvádzacia veta v odseku 6 znie: „Ak ide o rokovacie konanie so zverejnením podľa § 55 ods. 1 písm. e) a nebolo uplatnené obmedzenie počtu záujemcov podľa § 56 ods. 2 písm. b), verejný obstarávateľ...“
Odôvodnenie. Navrhovaná zmena má zabrániť situácii, keď verejný obstarávateľ obmedzí počet záujemcov, ktorých vyzve na rokovanie, na troch a následne práv, z týchto troch si vyberie dodávateľa v zásade nie celkom podľa objektivizovateľných kritérií. Pri výbere poskytovateľov poradenských služieb je vhodné určovať aj iné kritériá ako iba cenu, avšak nie je možné celkom vylúčiť súťaž. Takto sa umožňuje porovnanie ponúk všetkých uchádzačov.
Po ôsme, k bodu 105. V § 111a odsek 1 znie: „Zriaďuje sa Rada úradu ako nezávislý kolektívny štátny orgán pre prieskum v dohľade nad verejným obstarávaním so sídlom v Bratislave. Rozpočet rady je súčasťou rozpočtu úradu. Funkciu sekretariátu Rady pre reguláciu plní úrad. Rada má deväť členov. Členov rady vymenúva a odvoláva vláda. Vláda vymenúva a odvoláva členov rady tak, aby sa v jednom kalendárnom roku skončilo funkčné obdobie najviac dvom z nich a aby vždy aspoň piati členovia rady mali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo.“
V ostatnom texte návrhu sa slová „člen rady menovaný vládou" v príslušnom gramatickom tvare nahrádzajú slovami „člen rady" v príslušnom gramatickom tvare.
Odôvodnenie. S ohľadom na dlhotrvajúci stav v oblasti rozhodovania v rámci revíznych postupov je zriadenie rady pozitívny krok. Tento orgán by však mal byť nezávislý od vedenia úradu, ktoré má zodpovedať za chod úradu a rozhodovanie o námietkach pripadne kontrole v prvom stupni. Nie je vhodné, aby vedenie úradu v rámci súčasnej formy rozhodovania o námietkach rovnako malo ingerenciu aj v druhom stupni. Na zabezpečenie statusovej nezávislosti a riadne fungovanie rady je potrebné legislatívne zabezpečiť jej postavenie.
Po deviate, k bodu 105. V § 111a odseky 3 a 4 znejú:
Odsek 3: „Členom rady nesmie byť zamestnanec úradu.“
Odsek 4: „Na prvom rokovaní rady členovia rady zvolia predsedu a podpredsedu rady.“
Po desiate, k bodu 105. V § 111a ods. 8 sa slová „predseda úradu“ nahrádzajú slovom „vláda".
Odôvodnenie k bodom 10 a 11. Ide o technické zmeny s ohľadom na zmenu navrhovanú podľa bodu 9.
Po jedenáste. V § 138 ods. 20 sa za druhú vetu vkladá veta, ktorá znie: „Úrad vráti navrhovateľovi kauciu vždy, keď nerozhodne o námietkach v zákonnej lehote podľa § 139 ods. 5."
Odôvodnenie. Je právom účastníkov konania o námietkach, aby úrad rozhodoval o týchto v zákonom stanovenej lehote. Aj s ohľadom na možné výšky kaucií je spravodlivé, aby navrhovateľovi bola vrátená kaucia v celej výške vždy, keď úrad nesplní svoju zákonnú povinnosť prejednať námietky a rozhodnúť o nich v určenej lehote.
Po dvanáste, k bodu 146. V § 142 ods. 1 sa slová „o námietkach" nahrádzajú slovami „rozhodnutiu podľa § 139 ods. 2 až 4".
Odôvodnenie. Je nevyhnutné, aby aj vo vzťahu k rozhodnutiam úradu vydaným podľa § 139 ods. 2 mohlo byť podané odvolanie. Úrad v rámci kontroly má relatívne veľké kompetencie, ktoré by mali byť v druhom stupni revidovateľné rozhodnutiami rady.
Po trináste, k bodu 146. V § 142 odsek 5 znie: „Podanie odvolania má odkladný účinok po dobu trvania lehoty podľa odseku 8 prvej vety alebo do dňa právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.
Odôvodnenie. Ak má mať rozhodovanie rady význam, je potrebné, aby jej kompetencie boli dostatočné na prípadné zamedzenie podpisu zmluvy. Jednou z takýchto kompetencií je aj odkladný účinok odvolania, ktorý musí byť garantovaný. Uvedené platí aj pre podlimitné zákazky.
To je z mojej strany všetko, ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
Úplne na začiatku môjho vystúpenia chcem povedať, že sa pripájame k názoru, ktorý prezentovala pani poslankyňa Žitňanská. Naozaj aj ten viacstranový, 21-stranový pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu zákonu, ktorý sa potom ešte menil, nám nedal dostatočný časový priestor, aby sme úplne porozumeli všetkým tým zmenám. A súhlasím aj s predrečníkmi, ktorí hovorili, že môže vnášať do celého procesu tohto schvaľovania zákona chaos.
Ja som sa k tejto novele vyjadril podrobnejšie v prvom čítaní, v prvej časti môjho vystúpenia som hovoril o kladných stránkach a prínosoch tejto novely a v tej druhej časti som pomenoval časti tohto zákona, s ktorými nesúhlasíme alebo sa nestotožňujeme. A práve preto náš poslanecký klub pripravil dva pozmeňujúce návrhy, ktoré by som vám teraz predložil.
Prvý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Po prvé, k bodu 18. V navrhovanom § 10a ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech úspešného uchádzača“.
Po druhé, k bodu 18. V navrhovanom § 10a ods. 4 sa vypúšťajú slová „alebo jeho časti alebo menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech úspešného uchádzača“.
Odôvodnenie. V súlade s existujúcou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie nie je možné v žiadnom prípade uzatvoriť dodatok, ktorý by menil ekonomickú rovnováhu v prospech dodávateľa. Nie je možné identifikovať žiadne okolnosti, ktoré by zakladali legitimitu a legalitu takéhoto prípadného postupu. Čiže tento pozmeňujúci návrh dáva len do súladu navrhovanú novelu s platnou a existujúcou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
Ďalší pozmeňujúci návrh.
Po prvé, k bodu 16. V navrhovanom § 9a ods. 10 sa slová „rade úradu (ďalej len „rada“)“ nahrádzajú slovom „úradu“.
Odôvodnenie. Podľa nášho názoru nie je efektívne, aby plnenie základných povinností verejných obstarávateľov a obstarávateľov bolo presúvané na radu, ktorá by mala plniť predovšetkým úlohu nezávislého prieskumu rozhodnutí úradu robených v prvom stupni. Konkrétny príklad, firma dá žiadosť obstarávateľovi, aby jej vystavil referenciu, obstarávateľ to neurobí, táto firma sa obráti na radu, ja si myslím, je to zbytočné administratívne zaťaženie, že takúto úlohu by mal spĺňať úrad.
Po druhé, k bodu 16. V navrhovanom § 9a sa vkladá nový odsek 12, ktorý znie: „V prípade ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nevyhovejú žiadosti dodávateľa podľa odseku 11 v lehote 15 pracovných dní odo dňa podania uvedenej žiadosti, môže dodávateľ podať návrh na úrad na uloženie povinnosti odstrániť chybu v referencii alebo úpravu referencie, nakoľko táto nezodpovedá skutočnému stavu. Úrad rozhodne o návrhu do 15 pracovných dní odo dňa doručenia úplného návrhu úradu.“
Odôvodnenie. Možnosť žiadať preskúmanie referencie úradom má za cieľ zobjektivizovať kvalitu a obsah referencií a vylúčiť akékoľvek náznaky subjektivizmu pri hodnotení dodávateľov.
Po tretie, k bodu 18. V navrhovanom § 10a ods. 3 sa slovo „rade" nahrádza slovom „úradu".
Po štvrté, k bodu 18. V navrhovanom § 10a odseky 4 a 5 znejú:
Odsek 4: „Ak úrad určí, že po uzatvorení zmluvy nastala taká zmena okolností, ktorá má vplyv na cenu alebo podmienky plnenia, ktorú nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy, a po tejto zmene okolností nie je možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oprávnený uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ktorý by zvyšoval cenu plnenia, a to najskôr ku dňu právoplatnosti rozhodnutia úradu.“
Odsek 5: „Úrad rozhodne o návrhu podľa odseku 3 do 30 dní odo dňa doručenia úplného návrhu úradu.“
Odôvodnenie. Nie je efektívne, aby vo veci určenia, či nastali okolnosti odôvodňujúce zmenu ceny predmetu zmluvy rozhodovala rada. Rada by mala plniť predovšetkým úlohu nezávislého prieskumu rozhodnutí úradu robených v prvom stupni. Rovnako sa ustanovenie upravuje s ohľadom na zmeny navrhované v bode 3.
Po piate, k bodu 39. V § 32 ods. 8 sa za doterajší text dopĺňa veta, ktorá znie: „Lehota na predloženie dokladov úspešným uchádzačom nesmie byť kratšia ako 30 dní.“
Odôvodnenie. Návrh zákona neobsahuje lehotu, v ktorej je úspešný uchádzač povinný predložiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti v prípade, ak tieto v súťaži preukazoval čestným vyhlásením. Navrhovaná úprava § 33 ods. 8 v spojení s úpravou § 44 ods. 1 dávala široký priestor na úvahu verejného obstarávateľa/ obstarávateľa a teoreticky aj priestor na určene takej lehoty na predloženie dokladov, ktorú nie je možné objektívne stihnúť.
Po šieste, k bodu 71. V § 45 ods. 6 sa pred slovo „deň" vkladá slovo „šestnásty"
Odôvodnenie. Chápeme snahu o zrýchlenie procesu verejného obstarávania. Táto snaha je legitímna, nie je však možné túto realizovať na úkor práv uchádzačov vo verejnom obstarávaní. Ak bude možné zmluvu uzatvoriť deň nasledujúci po dni právoplatnosti rozhodnutia úradu o námietkach, stráca v zásade akýkoľvek súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia o námietkach zmysel. V uvedenom čase nie je objektívne možné podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia úradu a súd nemá ani teoretickú šancu včas rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozhodnutia o námietkach. S ohľadom na obmedzenú možnosť žalovať neplatnosť zmluvy uzatvorenej v procese verejného obstarávania súdny prieskum podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku bol aspoň akou takou garanciou zákonnosti v zásade jednostupňového administratívneho konania na úrade.
Po siedme, k bodu 78. Uvádzacia veta v odseku 6 znie: „Ak ide o rokovacie konanie so zverejnením podľa § 55 ods. 1 písm. e) a nebolo uplatnené obmedzenie počtu záujemcov podľa § 56 ods. 2 písm. b), verejný obstarávateľ...“
Odôvodnenie. Navrhovaná zmena má zabrániť situácii, keď verejný obstarávateľ obmedzí počet záujemcov, ktorých vyzve na rokovanie, na troch a následne práv, z týchto troch si vyberie dodávateľa v zásade nie celkom podľa objektivizovateľných kritérií. Pri výbere poskytovateľov poradenských služieb je vhodné určovať aj iné kritériá ako iba cenu, avšak nie je možné celkom vylúčiť súťaž. Takto sa umožňuje porovnanie ponúk všetkých uchádzačov.
Po ôsme, k bodu 105. V § 111a odsek 1 znie: „Zriaďuje sa Rada úradu ako nezávislý kolektívny štátny orgán pre prieskum v dohľade nad verejným obstarávaním so sídlom v Bratislave. Rozpočet rady je súčasťou rozpočtu úradu. Funkciu sekretariátu Rady pre reguláciu plní úrad. Rada má deväť členov. Členov rady vymenúva a odvoláva vláda. Vláda vymenúva a odvoláva členov rady tak, aby sa v jednom kalendárnom roku skončilo funkčné obdobie najviac dvom z nich a aby vždy aspoň piati členovia rady mali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo.“
V ostatnom texte návrhu sa slová „člen rady menovaný vládou" v príslušnom gramatickom tvare nahrádzajú slovami „člen rady" v príslušnom gramatickom tvare.
Odôvodnenie. S ohľadom na dlhotrvajúci stav v oblasti rozhodovania v rámci revíznych postupov je zriadenie rady pozitívny krok. Tento orgán by však mal byť nezávislý od vedenia úradu, ktoré má zodpovedať za chod úradu a rozhodovanie o námietkach pripadne kontrole v prvom stupni. Nie je vhodné, aby vedenie úradu v rámci súčasnej formy rozhodovania o námietkach rovnako malo ingerenciu aj v druhom stupni. Na zabezpečenie statusovej nezávislosti a riadne fungovanie rady je potrebné legislatívne zabezpečiť jej postavenie.
Po deviate, k bodu 105. V § 111a odseky 3 a 4 znejú:
Odsek 3: „Členom rady nesmie byť zamestnanec úradu.“
Odsek 4: „Na prvom rokovaní rady členovia rady zvolia predsedu a podpredsedu rady.“
Po desiate, k bodu 105. V § 111a ods. 8 sa slová „predseda úradu“ nahrádzajú slovom „vláda".
Odôvodnenie k bodom 10 a 11. Ide o technické zmeny s ohľadom na zmenu navrhovanú podľa bodu 9.
Po jedenáste. V § 138 ods. 20 sa za druhú vetu vkladá veta, ktorá znie: „Úrad vráti navrhovateľovi kauciu vždy, keď nerozhodne o námietkach v zákonnej lehote podľa § 139 ods. 5."
Odôvodnenie. Je právom účastníkov konania o námietkach, aby úrad rozhodoval o týchto v zákonom stanovenej lehote. Aj s ohľadom na možné výšky kaucií je spravodlivé, aby navrhovateľovi bola vrátená kaucia v celej výške vždy, keď úrad nesplní svoju zákonnú povinnosť prejednať námietky a rozhodnúť o nich v určenej lehote.
Po dvanáste, k bodu 146. V § 142 ods. 1 sa slová „o námietkach" nahrádzajú slovami „rozhodnutiu podľa § 139 ods. 2 až 4".
Odôvodnenie. Je nevyhnutné, aby aj vo vzťahu k rozhodnutiam úradu vydaným podľa § 139 ods. 2 mohlo byť podané odvolanie. Úrad v rámci kontroly má relatívne veľké kompetencie, ktoré by mali byť v druhom stupni revidovateľné rozhodnutiami rady.
Po trináste, k bodu 146. V § 142 odsek 5 znie: „Podanie odvolania má odkladný účinok po dobu trvania lehoty podľa odseku 8 prvej vety alebo do dňa právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.
Odôvodnenie. Ak má mať rozhodovanie rady význam, je potrebné, aby jej kompetencie boli dostatočné na prípadné zamedzenie podpisu zmluvy. Jednou z takýchto kompetencií je aj odkladný účinok odvolania, ktorý musí byť garantovaný. Uvedené platí aj pre podlimitné zákazky.
To je z mojej strany všetko, ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2013 10:40 - 10:52 hod.
Andrej Hrnčiar
Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel som vám naozaj poďakovať za vaše faktické poznámky. Ja som rád, že som vás trochu prebudil svojím vystúpením k aktivite a že po pánovi ministrovi som mal najviac faktických poznámok na moje vystúpenie. Čiže to znamená, že som vás zaujal. A v podstate ste súhlasili so všetkým, čo som povedal, pretože ja som to povedal na úvod, že som za zmenu tohto zákona, že som za to, aby uľahčil a...
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel som vám naozaj poďakovať za vaše faktické poznámky. Ja som rád, že som vás trochu prebudil svojím vystúpením k aktivite a že po pánovi ministrovi som mal najviac faktických poznámok na moje vystúpenie. Čiže to znamená, že som vás zaujal. A v podstate ste súhlasili so všetkým, čo som povedal, pretože ja som to povedal na úvod, že som za zmenu tohto zákona, že som za to, aby uľahčil a stransparentnil život.
Ja som pomenoval vlastné skúsenosti, zo svojej vlastnej praxe, lebo som chcel byť konkrétny. A samozrejme, bližšia košeľa ako kabát, tak budem hovoriť o tom, do čoho sa rozumiem a čo robíme v Martine. Ale pán kolega Blanár je úspešný župan. Žilinský samosprávny kraj nemal žiadny škandál. Robí sa tam naozaj veľmi dobre veľa vecí, takže ja určite nabudúce môžem argumentovať aj nejakými skúsenosťami zo Žilinského samosprávneho kraja.
A súhlasím aj s pani kolegyňou Vaľovou. To ináč veľmi často nebýva, aby sme našli takýto súzvuk aj pri všetkých faktických poznámkach. Ja som nehovoril o tom, že právne služby sa majú súťažiť tak, respektíve súťažiť a vyberať podľa ceny. Ani ja nemám takého právnika, ktorému nedôverujem, ale som upozornil na konanie, kde Európska komisia vedie voči nám konanie, lebo nemôžeme zadávať priamymi zadaniami bez výberového konania služby za devätnásť miliónov eur. To jednoducho je neprípustné.
A ešte úplne na záver. Samozrejme, že ten môj úvod bol taký na odľahčenie. A, kolegovia, nestrácajme humor, lebo to je to jediné, čo nám tu môže spríjemniť chvíle rokovania na tejto schôdzi.
Ďakujem.
Skryt prepis
Ja som pomenoval vlastné skúsenosti, zo svojej vlastnej praxe, lebo som chcel byť konkrétny. A samozrejme, bližšia košeľa ako kabát, tak budem hovoriť o tom, do čoho sa rozumiem a čo robíme v Martine. Ale pán kolega Blanár je úspešný župan. Žilinský samosprávny kraj nemal žiadny škandál. Robí sa tam naozaj veľmi dobre veľa vecí, takže ja určite nabudúce môžem argumentovať aj nejakými skúsenosťami zo Žilinského samosprávneho kraja.
A súhlasím aj s pani kolegyňou Vaľovou. To ináč veľmi často nebýva, aby sme našli takýto súzvuk aj pri všetkých faktických poznámkach. Ja som nehovoril o tom, že právne služby sa majú súťažiť tak, respektíve súťažiť a vyberať podľa ceny. Ani ja nemám takého právnika, ktorému nedôverujem, ale som upozornil na konanie, kde Európska komisia vedie voči nám konanie, lebo nemôžeme zadávať priamymi zadaniami bez výberového konania služby za devätnásť miliónov eur. To jednoducho je neprípustné.
A ešte úplne na záver. Samozrejme, že ten môj úvod bol taký na odľahčenie. A, kolegovia, nestrácajme humor, lebo to je to jediné, čo nám tu môže spríjemniť chvíle rokovania na tejto schôdzi.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 31.1.2013 10:05 - 10:28 hod.
Andrej Hrnčiar
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že táto podľa môjho názoru nudná debata o dôležitom zákone sa trochu oživila, nakoľko od včera prebiehajú vystúpenia, nie prevažne, ale výlučne opozičných poslancov, ktorí, pochopiteľne, kritizujú túto novelu, navážajú sa do pána ministra. A považujem to za nudnú debatu, keďže pán minister tu má 83 poslancov, ktorí by ho mali brániť, ktorí by mali...
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že táto podľa môjho názoru nudná debata o dôležitom zákone sa trochu oživila, nakoľko od včera prebiehajú vystúpenia, nie prevažne, ale výlučne opozičných poslancov, ktorí, pochopiteľne, kritizujú túto novelu, navážajú sa do pána ministra. A považujem to za nudnú debatu, keďže pán minister tu má 83 poslancov, ktorí by ho mali brániť, ktorí by mali argumentovať a ktorí by mali podporiť svojimi argumentmi túto novelu zákona a takýmto spôsobom viesť diskusiu s opozíciou. Na moje veľké počudovanie sa to nedeje a som toho, možno trochu z toho aj sklamaný. Preto som to považoval za nudnú diskusiu, a preto si dovolím, pán minister, preto si dovolím, pán minister, keďže ťa nebránia, alebo respektíve nehovoria o tých pozitívnych veciach v tejto novele tvoji vlastní poslanci, kvôli korektnosti môžem uviesť a trošku zastúpiť ich ja, samozrejme, iba v prvej časti svojho vystúpenia. A v tej druhej časti sa budem venovať práci opozičného poslanca a pomenujem tie veci, ktoré (Smiech v sále a potlesk.), ktoré považujem za nedopracované v tomto zákone.
Takže, takže teraz chvíľočku budem zastupovať poslancov SMER-u. Musím konštatovať, že predkladaná novela, kolegovia z opozície, má veľa pozitívnych stránok, ktoré vyplynuli z praxe a predpokladám, že môžu zlepšiť podmienky verejného obstarávania, samozrejme, keď sa táto novela dopracuje a keď budú zapracované aj, predpokladám, pozmeňujúce návrhy, ktoré opozícia predloží v druhom čítaní.
Ako najväčšie pozitívum vidím fakt, že môže konečne nastať doba, kedy nastanú ťažké časy pre firmy, ktoré v súčasnosti vyhrávajú po celom Slovensku stovky verejných súťaží tým, že vyhrávajú súťaže neprimerane nízkou cenou. Sú to spoločnosti, ktoré sa výlučne špecializujú na verejné obstarávania, ktoré sú na zákazky, ktoré sú financované z fondov Európskej únie. Namiesto stavebných robotníkov majú zamestnaných tímy právnikov, ktorí nerobia nič iné, len podávajú námietky a napádajú súťaže. Tu mám iný názor ako možno niektorí moji kolegovia z opozície, ktorí tvrdia, že aj súčasná právna norma poskytuje množstvo možností, ako sa takýmto, ako sa s takýmito spoločnosťami vysporiadať. Možno je to tak len na papieri, ale prax je úplne iná a svedčí o tom fakt, že existujú desiatky miest a obcí, ktoré takéto firmy vylúčili zo súťaže a namiesto čerpania schválených fondov už tretí alebo štvrtý rok nerobia nič iné, len opakujú súťaže a súťažia a nečerpajú fondy.
Takéto špekulatívne firmy už dopredu vedia, ako si aj pri neprimerane nízkej cene zabezpečia dobrý zisk. Nemajú zamestnancov, vedia, keďže sa jedná o stavbu z fondov Európskej únie, je prakticky nemožné zrušiť zmluvu. Vyhratú zákazku realizujú výlučne formou subdodávateľov, prevažne drobných živnostníkov alebo malých firiem, prevažne z regiónu, kde sa tá stavba realizuje. A tieto nepoctivé spoločnosti už pri vstupe do súťaže vedia, že nezaplatia svojich subdodávateľov. Prax ukázala, že predstavitelia samospráv buď zariskujú a potom celú dobu sú konfrontovaní a tŕpnu s tým, či sa stavba vôbec dokončí, a to už nehovorím o kvalite stavby a sťažnostiach subdodávateľov miestnych živnostníkov a firiem, že nemajú zaplatené a sťažujú sa starostom a primátorom. Alebo sa radšej títo starostovia a primátori vrátia z kratšej cesty a vôbec stavbu nezrealizujú. Aj toto môže byť jedna z príčin zlého čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.
Ja vidím klad aj pri zavedení systému referencií kvality a ratingu dodávateľov s možnosťou zákazu dodávateľovi účasti na obstarávaní. Musím sa priznať, že toto aplikujeme v Martine už štvrtý rok, aj keď to doteraz nemalo oporu v zákone, výlučne všetko súťažíme elektronickými aukciami. To potom budem mať výhradu, že sa táto povinnosť ruší, a poviem aj prečo. Ale v Martine je prax taká, že sme sa poučili z vlastných chýb a, samozrejme, pri zavedení elektronických aukcií sme zistili, že sú firmy, ktoré chcú využiť, chcú podvádzať, chcú zneužiť túto situáciu, aj pri elektronickej aukcii sa dostať k zákazke stoj čo stoj, aj za neprimerane nízku cenu a potom porušiť zmluvu. Takéto firmy vylučujeme na rok zo všetkých obstarávaní v meste Martin a táto prax sa nám ukázala ako naozaj veľmi účinná zbraň voči podvodníkom a firmám, ktoré používajú nekalé praktiky.
Mestský úrad Martin, máme zavedenú kontrolu, normu kvality ISO 9001/2008, a v minulosti sme mali veľké problémy so skutočnosťou, že nie je možné vylúčiť dodávateľa z verejného obstarávania na základe vlastných skúseností. Nehovorím o referenciách z iných subjektov, ale na základe vlastných skúseností. A bolo mimoriadne zložité vysvetľovať audítorom, externému audítorovi pri recertifikačnom audite, že vnútroštátny právny predpis nás zaväzuje uzatvoriť opakovane zmluvu s dodávateľom, ktorý vykonal služby nekvalitne, ak vyhrá verejné obstarávanie, alebo respektíve, že toto verejné obstarávanie musíme zrušiť a administratívne celý proces začať od začiatku.
Mne sa páči aj špeciálna právna úprava obstarávania pre potraviny, môžeme každodenne vidieť a počuť, aké špeciality pridávajú naši severní susedia do výrobkov, ktoré potom konzumujú naše deti v jedálňach.
Pozitívne vnímam úpravu podmienok účasti, zjednodušenie spôsobu predkladania dokladov preukazujúcich na splnenie podmienok účasti, zavedenie modelu na určenie neobvykle nízkej ceny, zavedenie elektronického trhoviska, aj keď k tomu sa vrátim, lebo budem mať k tomu pripomienky.
Takže toto bol ten úvod, kde som korektne zastúpil funkciu vašich poslancov, pán minister. A teraz, teraz si začnem plniť tú funkciu opozičného poslanca. Chcel by som, ale naozaj korektne a aj z vlastných skúseností pomenovať riziká, ktoré prináša táto novela.
Ako najväčšie riziko vnímam inštitút rady Úradu pre verejné obstarávanie. Samotný inštitút je dobrý a potrebný, je však mimoriadne dôležité, ako bude tento po prípadnom prijatí zmeny aplikovaný. Za kľúčovú, najkľúčovejšiu otázku považujem zloženie rady, kde právomoc na menovanie členov má vláda. Ak budeme svedkami tej praxe, ktorú máme teraz, že, pochopiteľne, využívate tú silu, ktorú máte, a chcete kontrolovať alebo resp. ovládať NKÚ, ÚPN, Úrad pre verejné obstarávanie, proste, justíciu, všetky dôležité inštitúcie v tomto štáte, tak s touto praxou je dôvod si myslieť, že v zásade zavedenie rady bude zbytočné, ak vláda do tejto rady nominuje čisto politických nominantov, ktorých úlohou bude len legitimizovať pochybné postupy pri verejnom obstarávaní a sporné rozhodnutia Úradu pre verejné, ÚVO-a o námietkach.
Zmysel by mala táto rada len ako odborná a rešpektovaná revízna inštancia, ktorá dokáže ako nezávislý orgán korigovať prvostupňové rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie. Práve nezávislosť a všeobecný rešpekt pre radu a jej rozhodnutia môže vylepšiť pošramotený obraz dohľadu nad verejným obstarávaním. Ja som presvedčený, že je viac ako kontraproduktívne ustanoviť, že z deviatich členov rady budú traja vlastne osoby zodpovedné za chod Úradu pre verejné obstarávanie. Je, nevidím absolútne žiadny dôvod, aby predseda, podpredseda a vedúci Úradu pre verejné obstarávanie mali byť členmi rady. Rada rozhoduje alebo bude rozhodovať väčšinou hlasov a osoby, ktoré vykonávajú široké kompetencie v rámci prvostupňového konania a v rámci kontroly, majú podstatný vplyv aj v rámci odvolacieho konania. Čiže toto nie je zabezpečenie jednotnosti fungovania Úradu pre verejné obstarávanie, ale potemkinovská dedina nezávislosti.
Rovnako je podstatné, ako bude rada vecne a odborne zabezpečená. Jej deväť členov musí mať s ohľadom na navrhované kompetencie k dispozícii aj odborný a prípravný aparát, ktorý bude odlišný od aparátu rozhodujúceho na Úrade pre verejné obstarávanie.
Ja si myslím, že na druhej strane, že je aj vecne a právne nezmyselné, aby rada posudzovala zmenu okolností týkajúcich sa zmlúv a rozhodovala o možnosti uzatvoriť dodatok. My sami, keď sme v Martine zavádzali elektronické aukcie, tak najprv sme chceli, že absolútne si vo vlastných interných pravidlách zakázať uzatvárať dodatky, ale sám z vlastných skúseností a každý, kto obstarával, musí vedieť, že je to nezmysel, a to sa nedá. Špeciálne pri zákazkách pri rekonštrukciách starých budov, kultúrnych pamiatok, až na tvári miesta, keď sa odkryje stavba, sa zistí skutkový stav a jednoducho niekedy ten dodatok je nutné uzatvoriť.
Čiže aj táto novelizácia rieši možnosť uzatvoriť dodatok. Citujem: "Ak rada určí, že po uzatvorení zmluvy nastala taká zmena okolností, ktorá má vplyv na cenu" a tak ďalej, a tak ďalej. Ja by som sa chcel spýtať, že či bude rada pripravená personálne a administratívne a ako dlho bude trvať tento proces rozhodovania rady. Konkrétny príklad. Rekonštruovali sme kultúrnu pamiatku, na ktorú sme dostali financie z ministerstva kultúry. Odkryla sa stavba, Turčianska galéria, zistilo sa, zistili sa práce naviac, je stanovená komisia, ktorá posúdila veci na mieste, stanovila sa obvyklá cena, informovalo sa mestské zastupiteľstvo, bol uzatvorený dodatok a v priebehu troch dní práce mohli pokračovať.
Objednávateľ a dodávateľ majú uzatvorenú zmluvu o diele, uzatvárajú aj čas dodania diela. Na koho strane bude zodpovednosť za omeškanie a náhrada škody v prípade posunu termínu zmluvy? Predstavme si rekonštrukciu detskej nemocnice. Odkryje sa strecha za prevádzky, zistí sa nevyhnutnosť rekonštrukcie nad rámec dohodnutého plnenia. Ako dlho bude stavba stáť? Koľko bude? (Ruch v sále.)
Pán minister bude určite reagovať, pokiaľ som sa mýlil, tak to vysvetlí. Ja som sa chcel teda, možnože to nebolo zrozumiteľné z tej novely, ale je legitímne sa opýtať, že aký bude proces rozhodovania rady, akým spôsobom bude rozhodovať, či od stola, či vycestuje do terénu.
Ja ešte sa chcem vrátiť k tým dodatkom, pretože považujem za absolútne nepochopiteľné ustanovenie v navrhovanom znení § 10a ods. 2 a ods. 4, a to možnosť uzatvorenia dodatku ku zmluve, ktorý by menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech úspešného uchádzača. Pozor, nehovorím o cene. Hovorím o ekonomickej rovnováhe zmluvy v prospech úspešného uchádzača.
A teraz chcem upozorniť na doterajšiu súdnu prax, najmä na úrovni Súdneho dvora Európskej únie, ktorá jasne definovala, aké dodatky sú z pohľadu regulácie verejného obstarávania neprípustné. V súlade s uvedeným doterajší zákon definuje ako neprípustné dodatky, ktoré by menili ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech dodávateľa. Ale predkladaná novela uzatvorenie takéhoto dodatku pripúšťa, ich prijatie legitimizuje a legalizuje, a to so súhlasom rady Úradu pre verejné obstarávanie s takýmto dodatkom. Napriek rozhodnutiam akéhokoľvek orgánu vždy pôjde o neférový postup, nakoľko nikdy sa v realite nemôžu zmeniť okolnosti tak, že je potrebné zmeniť ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech dodávateľa.
Ja to vysvetlím na konkrétnom príklade. Ako som spomenul, môže prísť k neočakávanej situácii, bude uzatvorený dodatok, je normálne, že keď je práca naviac, tak sa uzatvára aj cena. Ale súčasná, súčasný návrh novely zákona umožňuje, aby sa upravili aj podmienky zmluvy v prospech firmy, ktorá túto zákazku vyhrala. Môžu sa tam upraviť platobné podmienky, kratšia fakturácia. Jednoducho podmienky ekonomickej výhodnosti pre úspešného uchádzača. A ako som už spomínal, toto je neprípustné aj z vyplývajúcej judikatúry Súdneho dvora.
Možno je aj polemické to zavedenie limitov. Ja si myslím, že hlavne pre malé obce to bude zvýšená administratívna záťaž. Veľakrát ide o tovar, ktorý je potrebné mať rýchlo k dispozícii a jeho cena prekročí len o málo, o pár eur tú stanovenú čiastku tisíc eur. To isté platí aj o jednoduchších stavebných prácach a službách. Hlavnými obstarávateľmi sú mestá a obce, samospráva. Ja chcem upozorniť, že toto nebude problém pre veľké mestá, ale máme 2 890 miest a obcí. Sú obce, kde počítač používajú maximálne tak ako stojan na kvety a celý administratívny aparát takejto obce je účtovníčka a možno na pol úväzku hlavný kontrolór. Tak to by som teda chcel vidieť, ako sa s takouto situáciou, aby rešpektovali zákon, vysporiadajú také obce a nebodaj obce, ktorých starostom museli prečítať volebný sľub, aby vôbec sa dokázali ujať svojej starostovskej stoličky.
My v Martine napríklad tento problém riešime tak, že všetky služby a tovary a zákazky riešime výlučne elektronickou aukciou od sumy 3-tisíc eur. Ale, samozrejme, sme sa poučili na vlastných chybách, pretože úradník je tvor veľmi vynaliezavý, a hneď po zavedení elektronických aukcií sme zistili, že až príliš často majú zákazky alebo služby hodnotu 2 998 eur, čiže už sa nespĺňa limit. Tak bol prieskum trhu, telefonicky bol vypísaný lístok rukou, kde boli napísané tri firmy, všetko v súlade s internými pravidlami. Aby sme odstránili tieto animozity a tieto problémy, sme zaviedli elektronické trhovisko a všetko, všetky služby, tovary, proste všetko nad 400 eur riešime výlučne elektronickým trhoviskom. Považujem to za veľmi účinný a transparentný nástroj. Predtým, keď sa striedali tri firmy v dodávke papiera a rôznych drobných vecí, teraz sú ich tam stovky. Vždy, keď je záujem kúpiť nejakú službu alebo tovar, príde im notifikácia, môžu sa zahlásiť alebo zapojiť do, do tejto, do tohto elektronického prieskumu trhu alebo do elektronického trhoviska.
Preto si myslím, že nie je správne, že chcete scentralizovať. Ja si myslím, že pán poslanec Beblavý konkrétne povedal, ako to funguje v Českej republike. Ja by som zašiel ešte ďalej. Ja by som tých elektronických trhovísk, nech je to v zákone, ale nech sa to limituje na úroveň miest, obcí alebo vyšších územných celkov. Nemyslím si, že je správne, aby sa to centralizovalo na celoštátnu úroveň.
Aj tu sa musím priznať, že existujú riziká. A ja vám poviem konkrétny príklad, lebo my sa učíme z vlastných chýb, nakoľko sme boli v istých veciach prví na Slovensku, ktorí sme takéto veci začali zavádzať. Ja vám poviem konkrétny príklad z decembra, kedy sme, kedy, vždy pred Vianocami sa obstarávala nejaká strava pre bezdomovcov a priamym zadaním sme, nás táto služba stála 400 eur. Bolo to neviem koľko kusov rezňov so zemiakovým šalátom, tak aby sme bezdomovcom spríjemnili chvíle Vianoc, a platili sme 400 eur. Keďže sme to začali obstarávať transparentne prostredníctvom elektronického prieskumu trhu alebo prostredníctvom elektronického trhoviska, bola to špecifická služba, prihlásil sa iba jeden dodávateľ a vysúťažili sme to za 1 400 eur transparentne. Čiže o tisíc eur viacej, ako to bolo priamym zadaním. A preto musí aj v tomto zákone byť tie otvorené dvierka, tie zadné vrátka, lebo my, naše interné predpisy hovorili, samozrejme, logicky sme to zrušili, výsledky súťaže, a išlo to priamym zadaním za 400 eur. Čiže aj pri nástrojoch transparentnosti pokiaľ nie sú zavedené konkrétne prísne pravidlá, tak môže dôjsť k tomu, že obstarávanie bude predražené.
Koncepčne možno jednoznačne taktiež nesúhlasiť so zavedením zjednodušeného postupu pri obstarávaní zákaziek na poskytnutie služieb, ktorých predmetom sú právnické služby alebo ostatné služby. Ja nebudem, aj keď to mám pripravené, vzhľadom na to, že už hovorili moji predrečníci o tomto, sa opakovať. Ja chcem len upozorniť, že uvedená novela chce legitimizovať a chce zliberálniť súčasnú situáciu. A len pre informáciu, len pripomínam, že pre netransparentný výber právnych poradcov vedie Európska komisia voči Slovensku konanie pre porušenie práva. Je to vec pod spisovou značkou IP/09/1470, kde napríklad váš pán kolega, pán Vážny, zadal zákazku na právne služby za 19,6 mil. eur bez súťaže, takže myslím si a chápem, že právne kancelárie sa nedajú vyberať na základe ceny, to je proste hlúposť. Ale súčasný návrh zákona tiež je alebo táto právna norma, ktorú predkladáte, dáva obrovský priestor pre korupciu a pre zadávanie priamych zákaziek za desiatky miliónov eur.
Už na začiatku svojho vystúpenia som spomenul, že táto novela má veľa pozitívnych vecí, veľa vecí, ktoré uľahčia život samosprávam, ktoré stransparentnia celé procesy, ale nepáči sa mi, že sa ruší povinnosť robiť elektronické aukcie. A ja, pán minister, by som chcel vám dať možno návrh vypracovať a dať do zákona, a my budeme určite predkladať pozmeňujúce návrhy, a presne stanoviť postupy pri týchto procesoch, ktoré majú zvýšiť transparentnosť. Aj elektronické aukcie, krásne môžem pomenovať desať príkladov, ako sa dajú elektronické aukcie obísť. Prečo nedáme do zákona povinnosť robiť elektronické aukcie, ale napríklad obmedziť alebo resp. stanoviť prísne pravidlá tým, že nebude môcť subjekt verejnej správy platiť za elektronickú aukciu percentom z ušetrenej ceny?
My sme boli kritizovaní za to, že sme si kúpili softvér za 17-tisíc eur, ktorý zadarmo využívajú aj ostatné obce v regióne alebo bytové spoločenstvá, nadácie, neziskový sektor, a ušetrená, teda úspora za dva roky je viac ako 1,2 mil. eur, ale pritom taká istá organizácia, ktorá robí transparentnú elektronickú aukciu, tento softvér dostala od firmy zadarmo, ale má dohodnuté, že platí 20 % z ušetrenej ceny. Takže urobím výkaz, výmer, stanovím vysokú cenu, urobím brutálnu úsporu 20 % za elektronickú aukciu, za ktorú my zaplatíme ako servisný poplatok 150 eur. Presne za takú istú niekto zaplatí 100-tisíc.
Takže pokiaľ sa zavedú presné, prísne podmienky pri týchto nástrojoch na zvyšovanie transparentnosti, ako sú elektronické trhovisko, elektronické aukcie, tak si myslím, že nebudeme v budúcnosti čeliť kauzám a problémom, aké sme zaregistrovali v minulosti. A teraz vôbec nekonkretizujem, za ktorej vlády, lebo všetky vlády mali s týmto problém.
Takže, je to prvé čítanie. Ja verím, že pán minister bude ústretový a že aspoň niektoré návrhy, pozmeňujúce návrhy opozície, ktoré by mali túto novelu vylepšiť, budú zapracované a že ich podporíte. A vtedy budem presvedčený naozaj o vašom dobrom úmysle urobiť zákon o verejnom obstarávaní taký, ktorý bude na prospech všetkým a že nebude na prospech len silným a vyvoleným hráčom a sponzorom politických strán.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
Takže, takže teraz chvíľočku budem zastupovať poslancov SMER-u. Musím konštatovať, že predkladaná novela, kolegovia z opozície, má veľa pozitívnych stránok, ktoré vyplynuli z praxe a predpokladám, že môžu zlepšiť podmienky verejného obstarávania, samozrejme, keď sa táto novela dopracuje a keď budú zapracované aj, predpokladám, pozmeňujúce návrhy, ktoré opozícia predloží v druhom čítaní.
Ako najväčšie pozitívum vidím fakt, že môže konečne nastať doba, kedy nastanú ťažké časy pre firmy, ktoré v súčasnosti vyhrávajú po celom Slovensku stovky verejných súťaží tým, že vyhrávajú súťaže neprimerane nízkou cenou. Sú to spoločnosti, ktoré sa výlučne špecializujú na verejné obstarávania, ktoré sú na zákazky, ktoré sú financované z fondov Európskej únie. Namiesto stavebných robotníkov majú zamestnaných tímy právnikov, ktorí nerobia nič iné, len podávajú námietky a napádajú súťaže. Tu mám iný názor ako možno niektorí moji kolegovia z opozície, ktorí tvrdia, že aj súčasná právna norma poskytuje množstvo možností, ako sa takýmto, ako sa s takýmito spoločnosťami vysporiadať. Možno je to tak len na papieri, ale prax je úplne iná a svedčí o tom fakt, že existujú desiatky miest a obcí, ktoré takéto firmy vylúčili zo súťaže a namiesto čerpania schválených fondov už tretí alebo štvrtý rok nerobia nič iné, len opakujú súťaže a súťažia a nečerpajú fondy.
Takéto špekulatívne firmy už dopredu vedia, ako si aj pri neprimerane nízkej cene zabezpečia dobrý zisk. Nemajú zamestnancov, vedia, keďže sa jedná o stavbu z fondov Európskej únie, je prakticky nemožné zrušiť zmluvu. Vyhratú zákazku realizujú výlučne formou subdodávateľov, prevažne drobných živnostníkov alebo malých firiem, prevažne z regiónu, kde sa tá stavba realizuje. A tieto nepoctivé spoločnosti už pri vstupe do súťaže vedia, že nezaplatia svojich subdodávateľov. Prax ukázala, že predstavitelia samospráv buď zariskujú a potom celú dobu sú konfrontovaní a tŕpnu s tým, či sa stavba vôbec dokončí, a to už nehovorím o kvalite stavby a sťažnostiach subdodávateľov miestnych živnostníkov a firiem, že nemajú zaplatené a sťažujú sa starostom a primátorom. Alebo sa radšej títo starostovia a primátori vrátia z kratšej cesty a vôbec stavbu nezrealizujú. Aj toto môže byť jedna z príčin zlého čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.
Ja vidím klad aj pri zavedení systému referencií kvality a ratingu dodávateľov s možnosťou zákazu dodávateľovi účasti na obstarávaní. Musím sa priznať, že toto aplikujeme v Martine už štvrtý rok, aj keď to doteraz nemalo oporu v zákone, výlučne všetko súťažíme elektronickými aukciami. To potom budem mať výhradu, že sa táto povinnosť ruší, a poviem aj prečo. Ale v Martine je prax taká, že sme sa poučili z vlastných chýb a, samozrejme, pri zavedení elektronických aukcií sme zistili, že sú firmy, ktoré chcú využiť, chcú podvádzať, chcú zneužiť túto situáciu, aj pri elektronickej aukcii sa dostať k zákazke stoj čo stoj, aj za neprimerane nízku cenu a potom porušiť zmluvu. Takéto firmy vylučujeme na rok zo všetkých obstarávaní v meste Martin a táto prax sa nám ukázala ako naozaj veľmi účinná zbraň voči podvodníkom a firmám, ktoré používajú nekalé praktiky.
Mestský úrad Martin, máme zavedenú kontrolu, normu kvality ISO 9001/2008, a v minulosti sme mali veľké problémy so skutočnosťou, že nie je možné vylúčiť dodávateľa z verejného obstarávania na základe vlastných skúseností. Nehovorím o referenciách z iných subjektov, ale na základe vlastných skúseností. A bolo mimoriadne zložité vysvetľovať audítorom, externému audítorovi pri recertifikačnom audite, že vnútroštátny právny predpis nás zaväzuje uzatvoriť opakovane zmluvu s dodávateľom, ktorý vykonal služby nekvalitne, ak vyhrá verejné obstarávanie, alebo respektíve, že toto verejné obstarávanie musíme zrušiť a administratívne celý proces začať od začiatku.
Mne sa páči aj špeciálna právna úprava obstarávania pre potraviny, môžeme každodenne vidieť a počuť, aké špeciality pridávajú naši severní susedia do výrobkov, ktoré potom konzumujú naše deti v jedálňach.
Pozitívne vnímam úpravu podmienok účasti, zjednodušenie spôsobu predkladania dokladov preukazujúcich na splnenie podmienok účasti, zavedenie modelu na určenie neobvykle nízkej ceny, zavedenie elektronického trhoviska, aj keď k tomu sa vrátim, lebo budem mať k tomu pripomienky.
Takže toto bol ten úvod, kde som korektne zastúpil funkciu vašich poslancov, pán minister. A teraz, teraz si začnem plniť tú funkciu opozičného poslanca. Chcel by som, ale naozaj korektne a aj z vlastných skúseností pomenovať riziká, ktoré prináša táto novela.
Ako najväčšie riziko vnímam inštitút rady Úradu pre verejné obstarávanie. Samotný inštitút je dobrý a potrebný, je však mimoriadne dôležité, ako bude tento po prípadnom prijatí zmeny aplikovaný. Za kľúčovú, najkľúčovejšiu otázku považujem zloženie rady, kde právomoc na menovanie členov má vláda. Ak budeme svedkami tej praxe, ktorú máme teraz, že, pochopiteľne, využívate tú silu, ktorú máte, a chcete kontrolovať alebo resp. ovládať NKÚ, ÚPN, Úrad pre verejné obstarávanie, proste, justíciu, všetky dôležité inštitúcie v tomto štáte, tak s touto praxou je dôvod si myslieť, že v zásade zavedenie rady bude zbytočné, ak vláda do tejto rady nominuje čisto politických nominantov, ktorých úlohou bude len legitimizovať pochybné postupy pri verejnom obstarávaní a sporné rozhodnutia Úradu pre verejné, ÚVO-a o námietkach.
Zmysel by mala táto rada len ako odborná a rešpektovaná revízna inštancia, ktorá dokáže ako nezávislý orgán korigovať prvostupňové rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie. Práve nezávislosť a všeobecný rešpekt pre radu a jej rozhodnutia môže vylepšiť pošramotený obraz dohľadu nad verejným obstarávaním. Ja som presvedčený, že je viac ako kontraproduktívne ustanoviť, že z deviatich členov rady budú traja vlastne osoby zodpovedné za chod Úradu pre verejné obstarávanie. Je, nevidím absolútne žiadny dôvod, aby predseda, podpredseda a vedúci Úradu pre verejné obstarávanie mali byť členmi rady. Rada rozhoduje alebo bude rozhodovať väčšinou hlasov a osoby, ktoré vykonávajú široké kompetencie v rámci prvostupňového konania a v rámci kontroly, majú podstatný vplyv aj v rámci odvolacieho konania. Čiže toto nie je zabezpečenie jednotnosti fungovania Úradu pre verejné obstarávanie, ale potemkinovská dedina nezávislosti.
Rovnako je podstatné, ako bude rada vecne a odborne zabezpečená. Jej deväť členov musí mať s ohľadom na navrhované kompetencie k dispozícii aj odborný a prípravný aparát, ktorý bude odlišný od aparátu rozhodujúceho na Úrade pre verejné obstarávanie.
Ja si myslím, že na druhej strane, že je aj vecne a právne nezmyselné, aby rada posudzovala zmenu okolností týkajúcich sa zmlúv a rozhodovala o možnosti uzatvoriť dodatok. My sami, keď sme v Martine zavádzali elektronické aukcie, tak najprv sme chceli, že absolútne si vo vlastných interných pravidlách zakázať uzatvárať dodatky, ale sám z vlastných skúseností a každý, kto obstarával, musí vedieť, že je to nezmysel, a to sa nedá. Špeciálne pri zákazkách pri rekonštrukciách starých budov, kultúrnych pamiatok, až na tvári miesta, keď sa odkryje stavba, sa zistí skutkový stav a jednoducho niekedy ten dodatok je nutné uzatvoriť.
Čiže aj táto novelizácia rieši možnosť uzatvoriť dodatok. Citujem: "Ak rada určí, že po uzatvorení zmluvy nastala taká zmena okolností, ktorá má vplyv na cenu" a tak ďalej, a tak ďalej. Ja by som sa chcel spýtať, že či bude rada pripravená personálne a administratívne a ako dlho bude trvať tento proces rozhodovania rady. Konkrétny príklad. Rekonštruovali sme kultúrnu pamiatku, na ktorú sme dostali financie z ministerstva kultúry. Odkryla sa stavba, Turčianska galéria, zistilo sa, zistili sa práce naviac, je stanovená komisia, ktorá posúdila veci na mieste, stanovila sa obvyklá cena, informovalo sa mestské zastupiteľstvo, bol uzatvorený dodatok a v priebehu troch dní práce mohli pokračovať.
Objednávateľ a dodávateľ majú uzatvorenú zmluvu o diele, uzatvárajú aj čas dodania diela. Na koho strane bude zodpovednosť za omeškanie a náhrada škody v prípade posunu termínu zmluvy? Predstavme si rekonštrukciu detskej nemocnice. Odkryje sa strecha za prevádzky, zistí sa nevyhnutnosť rekonštrukcie nad rámec dohodnutého plnenia. Ako dlho bude stavba stáť? Koľko bude? (Ruch v sále.)
Pán minister bude určite reagovať, pokiaľ som sa mýlil, tak to vysvetlí. Ja som sa chcel teda, možnože to nebolo zrozumiteľné z tej novely, ale je legitímne sa opýtať, že aký bude proces rozhodovania rady, akým spôsobom bude rozhodovať, či od stola, či vycestuje do terénu.
Ja ešte sa chcem vrátiť k tým dodatkom, pretože považujem za absolútne nepochopiteľné ustanovenie v navrhovanom znení § 10a ods. 2 a ods. 4, a to možnosť uzatvorenia dodatku ku zmluve, ktorý by menil ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech úspešného uchádzača. Pozor, nehovorím o cene. Hovorím o ekonomickej rovnováhe zmluvy v prospech úspešného uchádzača.
A teraz chcem upozorniť na doterajšiu súdnu prax, najmä na úrovni Súdneho dvora Európskej únie, ktorá jasne definovala, aké dodatky sú z pohľadu regulácie verejného obstarávania neprípustné. V súlade s uvedeným doterajší zákon definuje ako neprípustné dodatky, ktoré by menili ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech dodávateľa. Ale predkladaná novela uzatvorenie takéhoto dodatku pripúšťa, ich prijatie legitimizuje a legalizuje, a to so súhlasom rady Úradu pre verejné obstarávanie s takýmto dodatkom. Napriek rozhodnutiam akéhokoľvek orgánu vždy pôjde o neférový postup, nakoľko nikdy sa v realite nemôžu zmeniť okolnosti tak, že je potrebné zmeniť ekonomickú rovnováhu zmluvy v prospech dodávateľa.
Ja to vysvetlím na konkrétnom príklade. Ako som spomenul, môže prísť k neočakávanej situácii, bude uzatvorený dodatok, je normálne, že keď je práca naviac, tak sa uzatvára aj cena. Ale súčasná, súčasný návrh novely zákona umožňuje, aby sa upravili aj podmienky zmluvy v prospech firmy, ktorá túto zákazku vyhrala. Môžu sa tam upraviť platobné podmienky, kratšia fakturácia. Jednoducho podmienky ekonomickej výhodnosti pre úspešného uchádzača. A ako som už spomínal, toto je neprípustné aj z vyplývajúcej judikatúry Súdneho dvora.
Možno je aj polemické to zavedenie limitov. Ja si myslím, že hlavne pre malé obce to bude zvýšená administratívna záťaž. Veľakrát ide o tovar, ktorý je potrebné mať rýchlo k dispozícii a jeho cena prekročí len o málo, o pár eur tú stanovenú čiastku tisíc eur. To isté platí aj o jednoduchších stavebných prácach a službách. Hlavnými obstarávateľmi sú mestá a obce, samospráva. Ja chcem upozorniť, že toto nebude problém pre veľké mestá, ale máme 2 890 miest a obcí. Sú obce, kde počítač používajú maximálne tak ako stojan na kvety a celý administratívny aparát takejto obce je účtovníčka a možno na pol úväzku hlavný kontrolór. Tak to by som teda chcel vidieť, ako sa s takouto situáciou, aby rešpektovali zákon, vysporiadajú také obce a nebodaj obce, ktorých starostom museli prečítať volebný sľub, aby vôbec sa dokázali ujať svojej starostovskej stoličky.
My v Martine napríklad tento problém riešime tak, že všetky služby a tovary a zákazky riešime výlučne elektronickou aukciou od sumy 3-tisíc eur. Ale, samozrejme, sme sa poučili na vlastných chybách, pretože úradník je tvor veľmi vynaliezavý, a hneď po zavedení elektronických aukcií sme zistili, že až príliš často majú zákazky alebo služby hodnotu 2 998 eur, čiže už sa nespĺňa limit. Tak bol prieskum trhu, telefonicky bol vypísaný lístok rukou, kde boli napísané tri firmy, všetko v súlade s internými pravidlami. Aby sme odstránili tieto animozity a tieto problémy, sme zaviedli elektronické trhovisko a všetko, všetky služby, tovary, proste všetko nad 400 eur riešime výlučne elektronickým trhoviskom. Považujem to za veľmi účinný a transparentný nástroj. Predtým, keď sa striedali tri firmy v dodávke papiera a rôznych drobných vecí, teraz sú ich tam stovky. Vždy, keď je záujem kúpiť nejakú službu alebo tovar, príde im notifikácia, môžu sa zahlásiť alebo zapojiť do, do tejto, do tohto elektronického prieskumu trhu alebo do elektronického trhoviska.
Preto si myslím, že nie je správne, že chcete scentralizovať. Ja si myslím, že pán poslanec Beblavý konkrétne povedal, ako to funguje v Českej republike. Ja by som zašiel ešte ďalej. Ja by som tých elektronických trhovísk, nech je to v zákone, ale nech sa to limituje na úroveň miest, obcí alebo vyšších územných celkov. Nemyslím si, že je správne, aby sa to centralizovalo na celoštátnu úroveň.
Aj tu sa musím priznať, že existujú riziká. A ja vám poviem konkrétny príklad, lebo my sa učíme z vlastných chýb, nakoľko sme boli v istých veciach prví na Slovensku, ktorí sme takéto veci začali zavádzať. Ja vám poviem konkrétny príklad z decembra, kedy sme, kedy, vždy pred Vianocami sa obstarávala nejaká strava pre bezdomovcov a priamym zadaním sme, nás táto služba stála 400 eur. Bolo to neviem koľko kusov rezňov so zemiakovým šalátom, tak aby sme bezdomovcom spríjemnili chvíle Vianoc, a platili sme 400 eur. Keďže sme to začali obstarávať transparentne prostredníctvom elektronického prieskumu trhu alebo prostredníctvom elektronického trhoviska, bola to špecifická služba, prihlásil sa iba jeden dodávateľ a vysúťažili sme to za 1 400 eur transparentne. Čiže o tisíc eur viacej, ako to bolo priamym zadaním. A preto musí aj v tomto zákone byť tie otvorené dvierka, tie zadné vrátka, lebo my, naše interné predpisy hovorili, samozrejme, logicky sme to zrušili, výsledky súťaže, a išlo to priamym zadaním za 400 eur. Čiže aj pri nástrojoch transparentnosti pokiaľ nie sú zavedené konkrétne prísne pravidlá, tak môže dôjsť k tomu, že obstarávanie bude predražené.
Koncepčne možno jednoznačne taktiež nesúhlasiť so zavedením zjednodušeného postupu pri obstarávaní zákaziek na poskytnutie služieb, ktorých predmetom sú právnické služby alebo ostatné služby. Ja nebudem, aj keď to mám pripravené, vzhľadom na to, že už hovorili moji predrečníci o tomto, sa opakovať. Ja chcem len upozorniť, že uvedená novela chce legitimizovať a chce zliberálniť súčasnú situáciu. A len pre informáciu, len pripomínam, že pre netransparentný výber právnych poradcov vedie Európska komisia voči Slovensku konanie pre porušenie práva. Je to vec pod spisovou značkou IP/09/1470, kde napríklad váš pán kolega, pán Vážny, zadal zákazku na právne služby za 19,6 mil. eur bez súťaže, takže myslím si a chápem, že právne kancelárie sa nedajú vyberať na základe ceny, to je proste hlúposť. Ale súčasný návrh zákona tiež je alebo táto právna norma, ktorú predkladáte, dáva obrovský priestor pre korupciu a pre zadávanie priamych zákaziek za desiatky miliónov eur.
Už na začiatku svojho vystúpenia som spomenul, že táto novela má veľa pozitívnych vecí, veľa vecí, ktoré uľahčia život samosprávam, ktoré stransparentnia celé procesy, ale nepáči sa mi, že sa ruší povinnosť robiť elektronické aukcie. A ja, pán minister, by som chcel vám dať možno návrh vypracovať a dať do zákona, a my budeme určite predkladať pozmeňujúce návrhy, a presne stanoviť postupy pri týchto procesoch, ktoré majú zvýšiť transparentnosť. Aj elektronické aukcie, krásne môžem pomenovať desať príkladov, ako sa dajú elektronické aukcie obísť. Prečo nedáme do zákona povinnosť robiť elektronické aukcie, ale napríklad obmedziť alebo resp. stanoviť prísne pravidlá tým, že nebude môcť subjekt verejnej správy platiť za elektronickú aukciu percentom z ušetrenej ceny?
My sme boli kritizovaní za to, že sme si kúpili softvér za 17-tisíc eur, ktorý zadarmo využívajú aj ostatné obce v regióne alebo bytové spoločenstvá, nadácie, neziskový sektor, a ušetrená, teda úspora za dva roky je viac ako 1,2 mil. eur, ale pritom taká istá organizácia, ktorá robí transparentnú elektronickú aukciu, tento softvér dostala od firmy zadarmo, ale má dohodnuté, že platí 20 % z ušetrenej ceny. Takže urobím výkaz, výmer, stanovím vysokú cenu, urobím brutálnu úsporu 20 % za elektronickú aukciu, za ktorú my zaplatíme ako servisný poplatok 150 eur. Presne za takú istú niekto zaplatí 100-tisíc.
Takže pokiaľ sa zavedú presné, prísne podmienky pri týchto nástrojoch na zvyšovanie transparentnosti, ako sú elektronické trhovisko, elektronické aukcie, tak si myslím, že nebudeme v budúcnosti čeliť kauzám a problémom, aké sme zaregistrovali v minulosti. A teraz vôbec nekonkretizujem, za ktorej vlády, lebo všetky vlády mali s týmto problém.
Takže, je to prvé čítanie. Ja verím, že pán minister bude ústretový a že aspoň niektoré návrhy, pozmeňujúce návrhy opozície, ktoré by mali túto novelu vylepšiť, budú zapracované a že ich podporíte. A vtedy budem presvedčený naozaj o vašom dobrom úmysle urobiť zákon o verejnom obstarávaní taký, ktorý bude na prospech všetkým a že nebude na prospech len silným a vyvoleným hráčom a sponzorom politických strán.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 18.12.2012 15:10 - 15:42 hod.
Andrej Hrnčiar
Pani podpredsedníčka, ja poprosím technika, aby mi prišiel pomôcť.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale dohodneme sa akože, pretože poslanci a myslím si, že by nebolo vhodné, aby v rokovacej sále bol premietaný nejaký film alebo niečo podobné.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR...
Zobrazit prepis
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale dohodneme sa akože, pretože poslanci a myslím si, že by nebolo vhodné, aby v rokovacej sále bol premietaný nejaký film alebo niečo podobné.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR...
Pani podpredsedníčka, ja poprosím technika, aby mi prišiel pomôcť.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale dohodneme sa akože, pretože poslanci a myslím si, že by nebolo vhodné, aby v rokovacej sále bol premietaný nejaký film alebo niečo podobné.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre?
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude, ja som, ja chcem pustiť dva alebo tri dvadsaťsekundové úseky, ktoré by, podporia moje.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ja, ja si myslím. (Výkriky v sále.) No, tak až, ale, ale skutočne, aby sme boli korektní, lebo keď nie, tak vás jednoducho dám vypnúť.
Ale dám vypnúť obrazovku. (Smiech.)
Neviem, pán poslanec Bugár, ja si myslím, že mali sme rôzne grafy, ale ešte sa nejaké zábery nepremietali. (Hlas z pléna.)
Čo sa premietalo? (Hlas z pléna.) Takže. Nerada. Nerada by som bola, aby sme. No. Ale tri dvadsaťsekundové, to je šesťdesiat sekúnd, to je jedna minúta. (Hlasy z pléna, smiech, potlesk.) Takže dohodneme sa, že to bude inak. Ja si myslím, že to ani nepôjde. (Inštalácia programu technikom.)
Takže, nech sa páči, pán poslanec.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si to odskúšam, že teda, či to ide.
Takže ďakujem kolegom za strpenie. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som začať na úvod tak ako moji predrečníci, že mi je ľúto, že sa táto debata o stave justície na Slovensku neuskutočnila vtedy, keď bola zvolaná mimoriadna schôdza parlamentu. Chýbalo trochu veľkorysosti od vládnych kolegov a mohli sme slovenskej verejnosti uštedriť jednu zbytočnú roztržku a jedno zbytočné divadlo. Opozícia nemala inú možnosť a využila svoje právo a podala návrh na odvolanie ministra spravodlivosti kvôli tomu, aby nám vôbec bolo umožnené v tejto snemovni o tomto probléme, akým justícia je, diskutovať. Osobne ma teší, že sa na súčasnú schôdzu zaradil tento bod a stiahol sa návrh na odvolanie ministra spravodlivosti, za ktorý, musím sa priznať, by som ja nebol osobne hlasoval.
Naša spoločnosť prešla od nežnej revolúcie zásadnými zmenami. Za najhoršie a najtemnejšie obdobie novodobej slovenskej histórie považujem obdobie mečiarizmu. Noc dlhých nožov, krádež štátnych firiem, rozkvet podsvetia, výbuchy áut, únos prezidentovho syna, zneužívanie tajnej služby, vraždy, medzinárodná izolácia, demarše a diplomatické nóty. Toto sú slovné spojenia, ktoré vo mne evokujú pojem mečiarizmus. Mám v čerstvej pamäti, ako som dostal v 1997 roku výpoveď z divadla za to, že som sa pridal k drvivej väčšine štrajkujúcich umelcov, ktorí boli proti hudecovskej transformácii kultúry. Bolo to obdobie strachu, na ktoré spomínam nerád. Ani neviem, ktorý z vtedajších politikov povedal, že pracovnou metódou Vladimíra Mečiara bola lož. Ja by som k tomu dodal, že aj rozsievanie strachu.
(Obrazová a zvuková prezentácia na obrazovkách v sále.)
(Prerušenie prezentácie predsedajúcou.
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, už je to viac ako dvadsať sekúnd.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Vypol som to, lebo vás rešpektujem, pani predsedajúca, ale sudca Babjak v tomto príspevku, ktorý som teda zastavil, hovoril o strachu. O strachu sudcov, ktorý neprežívali v roku 1997, ale ktorý prežívajú v roku 2012. A, alebo respektíve 2010. Aby ste ma pochopili, ja to tu nepúšťam preto, aby ste mali pocit, že ja útočím na stranu SMER alebo na pána ministra. Z mojich slov nezaznie počas môjho príspevku ani jeden útok, ani na SMER, ani na pána ministra, lebo ja vidím problém inde. Tak chcem len prezentovať to, čo tu aj kolegovia hovorili. Lebo častokrát debaty, ktoré viedli moji predrečníci, sa strhli do politickej roztržky medzi pravicou a ľavicou. Ale ja si myslím, že tento problém nie je problém medzi, alebo bojom medzi opozíciou a koalíciou. Tento problém je vo vnútri súdnictva a my sme tu na to, aby sme naň poukázali a aby sme ho pomohli riešiť. Vladimír Mečiar od prvej chvíle, ako sa zjavil na slovenskej politickej scéne, vedel v prospech seba a neskoršie aj pre svoje hnutie správne využiť silové zložky, spravodajské informácie a justíciu. Spomínam si, že v tom období zohrali dôležitú úlohu v našom štáte veľvyslanci západných krajín, ktorí dôsledne sledovali situáciu v našej spoločnosti, informovali svoje vlády, ktoré potom vyvinuli medzinárodný tlak a na istú dobu sme sa ocitli aj v medzinárodnej izolácii. Musím povedať, že som sa vtedy hanbil. Hanbil som sa za to, v akej krajine žijem, hanbil som sa za to, čo sa u nás deje. Hanbil som sa za to, akú mal demokratický svet o nás mienku. Ja som rád, že sa situácia v našej spoločnosti neporovnateľne zmenila. Vládam, ktoré prišli po vláde Vladimíra Mečiara, sa podarilo dostať nás z medzinárodnej izolácie. Začleniť Slovensko do Európskej únie a do NATO. Rozbehnúť ekonomiku, naštartovať reformy. Nepodarilo sa však vyriešiť všetky problémy a zásadné reformy sa neudiali azda iba v justícii. Stav justície je najzávažnejším problémom našej spoločnosti a je to hlavne kvôli predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi, ktorý ako politický nominant HZDS svojimi pracovnými metódami a spôsobmi stelesňuje mečiarizmus v justícii. Rozsieva strach. (Potlesk.)
(Obrazová a zvuková prezentácia na obrazovkách v sále.)
(Prerušenie prezentácie predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, naozaj si myslím, že toto vôbec nepodporuje to vaše vystúpenie. Absolútne, naozaj. Nehnevajte sa, ako nesúhlasím s tým, aby ste tu robili takéto premietanie. Vôbec ako brala som, že, ale toto, toto absolútne my neriešime ani. My riešime stav v justícii.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
V poriadku. Ja som vás rešpektoval. Ja som to vypol. Mal som pripravený ešte jeden 20-sekundový príspevok, kde som vám chcel pustiť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako bývalý sudca súdu v Banskej Bystrici otvorene povedal, že v justícii sa berú úplatky a že v súčasnej dobe je pravdepodobne, podľa jeho tvrdení, viacej tých sudcov, ktorí berú, ako tých, ktorí neberú. Ale nedovolili ste mi to pustiť.
Čiže, ak by som mal jedným slovom vyjadriť pojem mečiarizmus v justícii, tak by som ho vyjadril slovom korupcia. Ak by ste si dali tú námahu a dali si meno pána Harabina do Wikipédie, je tam naozaj vysvetlený zaujímavým spôsobom. Od 4. júla 2006 do roku 2009 bol ministrom spravodlivosti. Na tento post ho nominovala Ľudová strana HZDS. 22. júna 2009 bol zvolený Súdnou radou Slovenskej republiky na post predsedu Najvyššieho súdu. A teraz jeho najvýznamnejšie počiny v kariére predsedu, teda ministra spravodlivosti a potom aj predsedu Najvyššieho súdu. Ako minister spravodlivosti sa snažil zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. O svoje funkcie prišli predsedovia krajských súdov v Bratislave, Banskej Bystrici a v Žiline. Minister odvolával aj predsedov okresných súdov v Žiline, vo Veľkom Krtíši, v Dolnom Kubíne a v Bratislave. Zameral sa najmä na súdy, ktoré najviac spolupracovali s predchádzajúcim vedením na zavádzaní reformy súdnictva. Napríklad s prvým krajským súdom, ktorý pripravil prechod na zreformovaný systém práce. Išlo o banskobystrický súd, ktorého predseda Ľudovít Bradáč bol odvolaný. Čiže minister Harabin vtedajší svojím konaním dokázal, že je proti všetkému, čo by mohlo zvýšiť transparentnosť a tým pádom znížiť v našej justícii korupciu. Štefan Harabin si ako minister spravodlivosti sám sebe nadstavil systém neobmedzeného vládnutia na Najvyššom súde. No a keď bol systém nastavený, tak sa vzdal funkcie ministra a dal sa zvoliť a teraz by ste očakávali, že poviem za predsedu Najvyššieho súdu, ale v jeho prípade by som povedal za neobmedzeného vládcu Najvyššieho súdu. Dennodenne sme konfrontovaní s podivnými rozhodnutiami súdov. A práve kvôli niektorým zvláštnym rozhodnutiam súdov boli z väzby prepustení nebezpeční zločinci, ktorí sa teraz opaľujú v karibských štátoch. A mohol by som tu hovoriť ďalšie prípady, ale ja by som sa, ja by som však chcel upozorniť na prípady, ktoré ešte dneska neodzreli, neodzneli.
Pretože my si neuvedomujeme, že súdy nerozhodujú len o zločincoch, ktorých posielajú do väzby alebo na výkon trestu odňatia slobody, ale súdy rozhodujú aj v ekonomických veciach. Len prednedávnom sme tu doslova grilovali ministra financií kvôli rozpočtu. Hovorilo sa o sociálnom systéme, o šetrení, o príjmoch, o výdavkoch. Hovorili sme o tom, že každý si musí utiahnuť opasky, samosprávy nevynímajúc. Ale finančné skupiny a rôzne podivné indivíduá s kriminálnou minulosťou zistili, že práve cez rozhodnutia súdov sa môžu dostať k obrovským finančným zdrojom. Niektoré podivné rozhodnutia súdov ma nútia rozmýšľať, že či žijeme v právnom štáte. Keď mám povedať pravdu, osobne si myslím, že nie. Dlhodobo žijeme v štáte, kde si dokonca aj podľa vyjadrení niektorých sudcov, kde sa dá kúpiť súdne rozhodnutie. Hovoril o tom sudca Samuel v spomínanom filme Nemoc tretej moci. Hovoril o tom doktor Štefanko, ktorý bol po tomto svojom výroku poslaný do, do penzie. Ja som o prvom prípade už rozprával, čiže teraz budem stručnejší. Spomínal som ho vtedy, keď sme prerokovávali správu generálneho prokurátora.
Konkrétny príklad z Martina, 15 rokov starý, fiktívna pohľadávka na tri a pol milióna eur. Po niekoľkých rokoch súdnych ťahaníc výška tejto pohľadávky narástla na tridsať miliónov eur. Takéto úroky neponúkala ani najznámejšia slovenská nebankovka. Štyrikrát súdne vyhratý spor, dvakrát na krajskom súde, dvakrát na najvyššom. Šesťdesiattisíc občanov mesta Martin nadobudlo pocit právnej istoty, že sa dovolali spravodlivosti a že všetko je za nami. Čo sa však stalo? Tri dni pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty prokurátor Generálnej prokuratúry podal mimoriadne dovolanie v prospech offshorovej cyperskej spoločnosti, na ktorú sa medzitým táto pohľadávka previedla. No a pocit právnej istoty bol fuč. Boli sme totižto upozornení ľuďmi z oblasti justície, že ak to dostane na Najvyššom súde senát, kde je sudca, ktorý sa zúčastnil spoločne s tým prokurátorom, ktorý podpísal to mimoriadne dovolanie na tej zábave na justičnom Oscarovi, že sú veľmi dobrí kamaráti a že je dopredu jasné, že to môžeme prehrať. Ja som neveril, že by dokázal nejaký senát Najvyššieho súdu zrušiť štyri rozhodnutia, nezávislé rozhodnutia svojich kolegov.
Bohužiaľ, stalo sa, senát rozhodol, zrušil všetky štyri rozhodnutia svojich kolegov v prospech cyperskej spoločnosti, v neprospech 60-tisíc obyvateľov mesta. Ďalší senát Najvyššieho súdu, kde sa to vrátilo, potvrdil rozhodnutie, v ktorom mesto Martin vyhralo, a teraz sa to opäť vrátilo do toho senátu, kde rozhoduje ten inkriminovaný sudca. Budeme čakať, ako tento senát rozhodne, ale určite budeme hľadať pravdu a spravodlivosť aj na medzinárodných fórach.
Ale aby som sa neopakoval, spomeniem ďalší prípad, kde súdy umožnili útok na verejné financie. Je to konkrétny príklad výkonu súdnej moci, ktorý opäť deformuje vnímanie občanov vo vzťahu k objektivite a spravodlivosti súdnych rozhodnutí. Čiže existuje konkrétna fyzická osoba ako žalobca. Táto osoba je preukázateľne z výpisu registra trestov 9-krát trestnoprávne právoplatne odsúdená za úmyselnú majetkovú a hospodársku trestnú činnosť. Ináč, táto osoba je otec bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce za Hnutie za demokratické Slovensko pána Siku. Táto osoba na, na, aj nemá žiadny problém aj kvôli svojej kriminálnej minulosti si založiť spoločnosť s ručením obmedzením, kde vo výpise z registra má predmet činnosti obchodovanie so pštrosími vajcami. V tomto konkrétnom prípade táto fyzická osoba deklaruje v samospráve údajného investora, ktorý údajne má disponibilný hotovostný kapitál 600 miliónov slovenských korún a na základe fiktívnej zmluvy vytvára ubezpečenie o existencii investičného zámeru a poskytnutie finančných prostriedkov na vykúpenie pozemkov na vybudovanie priemyselného parku. Samozrejme, po preverení skutočnosti sa zistilo, že nemá nielenže 600 miliónov kapitálu, ale nemá absolútne žiadny investičný zámer, a dokonca táto údajne solventná firma vyrovnáva miliónové straty z predchádzajúcich období a má nedoplatky voči daňovému úradu a príslušným fondom viac ako 1,9 milióna vtedajších slovenských korún. Samospráva odmieta poskytnúť dispozíciu k obrovským majetkovým hodnotám tejto fiktívnej osobe a odmieta spoluprácu bez preukázania finančnej hotovosti a investičného zámeru. Ako som spomínal, uvedená osoba reprezentuje eseročku, ktorej jediným spoločníkom je konateľ 9-krát právoplatne odsúdený. Tento konateľ zasiela samospráve faktúru na 103 miliónov vtedajších korún ako údajnú škodu z roku 2006. Pričom, ako nepochybne vyplýva z tejto faktúry, neodvádza verejným financiám daň z pridanej hodnoty a ani nezaplatí, ani si ju nezaúčtuje, ani nezaplatí príslušnú daň z príjmu do verejných financií v príslušnom termíne, teda koniec marca 2007.
No a teraz by som vám, teraz by som chcel prejsť k meritu veci a vysvetliť vám to, alebo uviesť to nedefinovateľné rozhodnutie súdu. Táto údajne poškodená osoba cestou svojho konateľa dáva žalobu voči samospráve, v ktorej tvrdí, že má a eviduje pohľadávku vo výške 103 miliónov slovenských korún. Čiže 3,6 milióna eur. Čiže ide o útok na verejné financie. Úplným pochopením je rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý nevyhovuje žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, ale úplným paradoxom je rozhodnutie krajského súdu, ktorý na základe odvolania vyhovuje tejto osobe a oslobodzuje ju od súdnych poplatkov. Čiže umožní konať súdny proces. Dá sa nejako vysvetliť nepochopiteľné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, prečo takúto osobu oslobodil od súdnych poplatkov? Pretože krajský súd vo svojom odôvodnení uvádza, že táto právnická osoba nemá podľa priloženej účtovnej uzávierky žiadny majetok ani pohľadávku a vo svojom zdôvodnení o pár viet ďalej píše, že má pohľadávku voči žalovanej samospráve. Ako je možné, že tento súd nevyhodnotí, že táto osoba evidentne deklaruje ďalší trestný čin, a to trestný čin krátenia dane? Ak teda nezaslala faktúru a zaevidovala si ju, a teda si ju nezaevidovala do svojho majetku? Ako si potom môže uplatňovať túto sumu žalobou? Ako je možné, aby konajúci súd odignoroval tak markantnú právnu skutočnosť a benevolenciu k tomu, že takáto osoba doloží účtovnú uzávierku, v ktorej nezaeviduje svoju pohľadávku, a na strane druhej tvrdí, že takú nemá, a v žalobe tvrdí, že takú má? Ako možno vnímať takéto rozhodnutie súdu širokou občianskou verejnosťou, ak ide o evidentne fiktívny útok na verejné financie? A konajúci súd pri oslobodení od súdneho poplatku nerozpozná evidentné markanty zásadného rozporu medzi tvrdenou skutočnosťou a vytvorenou fikciou? Samozrejme, hneď ako súd umožnil a oslobodil túto spoločnosť od súdnych poplatkov, ako to už u nás býva zvykom, okamžite sa táto pohľadávka dostala kde? No predsa do zahraničnej offshorovej spoločnosti!
Asi každý z nás by tu mohol vymenovať rôzne nedefinovateľné a minimálne zvláštne rozhodnutia súdov. A preto na mieste stojí naozaj otázka, či majú finančné skupiny a osoby z podsvetia, ktoré disponujú veľkým kapitálom, priamo vplyv na rozhodovanie našich súdov. Situácia je o to vážnejšia, že si ju už začína aj vnímať svet. Od ustanovujúcej schôdze Národnej rady rokujeme už takmer tri týždne. Každý mesiac. Schvaľuje sa množstvo dôležitých zákonov a ja sa pýtam: Je bežné, že na rokovanie Národnej rady chodia veľvyslanci iných krajín? Ja som za ten rok, čo som poslancom Národnej rady, zaregistroval veľvyslancov na balkóne Národnej rady pri ustanovujúcej schôdzi, potom, keď sme schvaľovali euroval, a neviem, či ste si kolegovia všimli, že boli na balkóne aj vtedy, keď sme zvolali mimoriadnu schôdzu o stave justície. A to o niečom svedčí.
Pri príležitosti dánskeho predsedníctva v Európskej únii ma v Martine navštívilo 16 veľvyslancov krajín z Európskej únie. Mali sme zaujímavú debatu, ale všetci do jedného sa zhodli, že najväčším problémom Slovenska je nízka vymožiteľnosť práva a korupcia v justícii.
Minulý týždeň som sa zúčastnil na konferencii, ktorú organizoval Transparency International Slovensko, a vypočul som si tam aj príhovor zástupcu americkej ambasády, ktorý ma zaujal, a preto som ho poprosil, či by mi ho nepreposlal. Dovoľte mi, aby som z neho odcitoval tie úseky, ktoré sa týkajú témy, ktorú dnes preberáme.
Zástupca americkej ambasády hovoril a ocenil to, že sa Slovensko pripojilo do projektu prezidenta Obamu, do partnerstva otvorenej vlády, kde cieľom programu je vytvoriť a implementovať plány, ktoré sprístupnia vládnu činnosť verejnosti a vytvoria priestor, v rámci ktorého budú mať všetci občania rovnaký a spravodlivý prístup k vládnym informáciám. Vo svojom príspevku však zástupca americkej ambasády skonštatoval, že najväčším problémom Slovenska sú problémy v justícii a problémy vo vymožiteľnosti práva. A teraz budem citovať z jeho vystúpenia. "Táto záležitosť je dnes v centre záujmu, keďže opoziční poslanci a občianska spoločnosť zdôrazňujú nedostatok reforiem v oblasti justície. Vnímanie problémov v oblasti vymožiteľnosti práva na Slovensku je jedným z hlavných dôvodov, prečo je hodnotenie Slovenska v medzinárodných prieskumoch také nízke. Tieto prieskumy na Slovensku tiež zdôrazňujú problém korupcie a nedostatok dôvery v právny systém. Rád by som zdôraznil", teraz citujem zástupcu veľvyslanectva, "že tieto problémy majú priamy a nepriamy efekt na slovenskú ekonomiku a prílev zahraničných investícií, najmä v čase, keď si to Slovensko môže najmenej dovoliť. A keď miera nezamestnanosti dosahuje takmer 14 percent. Na trhu svetového obchodu korporátni a inštitucionálni investori majú na výber množstvo krajín, v ktorých môžu investovať, a vo všeobecnosti sa vyhýbajú krajinám, v ktorým existujú obavy v oblasti transparentnosti a v oblasti právneho štátu. V tejto oblasti ma znepokojuje niekoľko príkladov. V indexe konkurencie svetového ekonomického fóra 2012 - 2013 je Slovensko na 71. mieste zo 144 hodnotených krajín, ďaleko za svojimi susedmi z V4 a medzi najhoršími v Európe. Toto je najhoršie hodnotenie Slovenskej republiky od roku 1997. V oblastiach korupcie, rozptylu verejných fondov, dôvery verejnosti v politikov, nezávislosti súdnictva, uprednostňovaní rozhodnutí politických predstaviteľov, mrhaní verejných financií a efektívnosti zákonného rámca krajiny, je Slovensko na 122. mieste" a horšom až po to 140. miesto, ktoré tu spomínal pán Madej.
A ideme k ďalším číslam. "V rebríčku magazínu Forbes - najlepšie krajiny pre podnikanie - Slovensko kleslo o 10 miest. Na 43. miesto práve pre problémy s korupciou. V správe Svetovej banky z roku 2012 o prístupe k podnikaniu bolo Slovensko na 46. mieste zo 185 krajín. Na prvý pohľad sa to nezdá zlé, ale pri bližšom skúmaní kľúčových faktorov ako ochrana investorov je Slovensko na 177. mieste. Alebo napĺňanie zmlúv - Slovensko dopadlo oveľa horšie ako jeho európski partneri. Najnovší prieskum o kvalite života v Európe, ktorý bol publikovaný minulý týždeň, ukazuje, že slovenská dôvera v právny systém, políciu, parlament a vládu je medzi najnižšími v rámci V4 a pod európskym priemerom. Celkovo bola slovenská dôvera vo verejné inštitúcie šiesta najhoršia spomedzi krajín EÚ. Výskum verejnej mienky Eurobarometer, zameraný na dôveru inštitúcie, ukázal, že len 29 % Slovákov dôveruje súdom a právnemu systému.
German Marshall Fund vo svojom periodiku Transatlantic Trends v oblasti verejnej mienky ukázal, že 85 % Slovákov si myslí, že ekonomický systém krajiny je nastavený, aby z neho profitovala vybraná elita, a len 6 % si myslí, že je spravodlivý voči všetkým. Slovensko bolo spolu s Bulharskom medzi 14 najhoršími hodnotenými krajinami z celkového počtu 14. Transparency International v indexe o vnímaní korupcie uvádza Slovensko ako 66 krajinu zo 162 hodnotených krajín a hovorí o slovenskom súdnictve ako o jednej z najslabších inštitúcií v krajine, ktoré trpí politickým vplyvom." Zástupca americkej ambasády na záver svojho prejavu zdôraznil, že celý svet a resp. vyspelá, vyspelý demokratický svet, ktorý je u nás etablovaný a má tu svoje zastúpenie prostredníctvom ambasád, sleduje a pozorne vníma, ako sa Slovensko vysporiada s touto situáciou. A sledujú to, samozrejme, aj potenciálni zahraniční investori.
Vážené kolegyne, kolegovia, budú vždy veci, ktoré budú pravicu a ľavicu rozdeľovať. Budeme mať odlišný názor na sociálny systém, budeme mať odlišný názor na druhý pilier, na výšku daní, na rovnú daň a mohol by som menovať veľa ďalších vecí, na ktorých sa asi nikdy nezhodneme. Ale, keďže ide aj taký vianočný čas, tak by som to rád ukončil pozitívne, že by sme mohli hľadať niečo, čo nás bude spájať. A mohla by nás spájať túžba žiť v krajine, na ktorú sme hrdí. Mohla by nás spájať túžba žiť v krajine, kde nie je zneužívaná moc. Túžba žiť v právnom štáte, kde sa aj ten najbežnejší občan dovolá spravodlivosti. Na to je však nutné, aby pokračovali zmeny v justícii, ktoré naštartovala minulá vláda. Pán minister, kolegovia zo SMER-u, máte teraz jedinečnú príležitosť, akú v novodobej slovenskej histórii nemala žiadna vláda, lebo netrpíte koaličnými hádkami, disponujete obrovským množstvom hlasov. A pokiaľ predložíte do tejto snemovne zákony, ktoré zlepšia stav v justícii, alebo respektíve, lebo je nutná transformácia justície, tak s istotou si môžem dovoliť tvrdiť, že pokiaľ to bude na prospech veci, tak aj zástupcovia opozície za takéto zmeny zdvihnú svoju ruku. Takže, držím vám palce, aby sa vám to počas volebného obdobia, ktoré máte pred sebou, podarilo, aby sme sa naozaj nemuseli hanbiť za to, v akej krajine žijeme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale dohodneme sa akože, pretože poslanci a myslím si, že by nebolo vhodné, aby v rokovacej sále bol premietaný nejaký film alebo niečo podobné.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre?
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Nebude, ja som, ja chcem pustiť dva alebo tri dvadsaťsekundové úseky, ktoré by, podporia moje.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ja, ja si myslím. (Výkriky v sále.) No, tak až, ale, ale skutočne, aby sme boli korektní, lebo keď nie, tak vás jednoducho dám vypnúť.
Ale dám vypnúť obrazovku. (Smiech.)
Neviem, pán poslanec Bugár, ja si myslím, že mali sme rôzne grafy, ale ešte sa nejaké zábery nepremietali. (Hlas z pléna.)
Čo sa premietalo? (Hlas z pléna.) Takže. Nerada. Nerada by som bola, aby sme. No. Ale tri dvadsaťsekundové, to je šesťdesiat sekúnd, to je jedna minúta. (Hlasy z pléna, smiech, potlesk.) Takže dohodneme sa, že to bude inak. Ja si myslím, že to ani nepôjde. (Inštalácia programu technikom.)
Takže, nech sa páči, pán poslanec.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si to odskúšam, že teda, či to ide.
Takže ďakujem kolegom za strpenie. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som začať na úvod tak ako moji predrečníci, že mi je ľúto, že sa táto debata o stave justície na Slovensku neuskutočnila vtedy, keď bola zvolaná mimoriadna schôdza parlamentu. Chýbalo trochu veľkorysosti od vládnych kolegov a mohli sme slovenskej verejnosti uštedriť jednu zbytočnú roztržku a jedno zbytočné divadlo. Opozícia nemala inú možnosť a využila svoje právo a podala návrh na odvolanie ministra spravodlivosti kvôli tomu, aby nám vôbec bolo umožnené v tejto snemovni o tomto probléme, akým justícia je, diskutovať. Osobne ma teší, že sa na súčasnú schôdzu zaradil tento bod a stiahol sa návrh na odvolanie ministra spravodlivosti, za ktorý, musím sa priznať, by som ja nebol osobne hlasoval.
Naša spoločnosť prešla od nežnej revolúcie zásadnými zmenami. Za najhoršie a najtemnejšie obdobie novodobej slovenskej histórie považujem obdobie mečiarizmu. Noc dlhých nožov, krádež štátnych firiem, rozkvet podsvetia, výbuchy áut, únos prezidentovho syna, zneužívanie tajnej služby, vraždy, medzinárodná izolácia, demarše a diplomatické nóty. Toto sú slovné spojenia, ktoré vo mne evokujú pojem mečiarizmus. Mám v čerstvej pamäti, ako som dostal v 1997 roku výpoveď z divadla za to, že som sa pridal k drvivej väčšine štrajkujúcich umelcov, ktorí boli proti hudecovskej transformácii kultúry. Bolo to obdobie strachu, na ktoré spomínam nerád. Ani neviem, ktorý z vtedajších politikov povedal, že pracovnou metódou Vladimíra Mečiara bola lož. Ja by som k tomu dodal, že aj rozsievanie strachu.
(Obrazová a zvuková prezentácia na obrazovkách v sále.)
(Prerušenie prezentácie predsedajúcou.
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, už je to viac ako dvadsať sekúnd.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
Vypol som to, lebo vás rešpektujem, pani predsedajúca, ale sudca Babjak v tomto príspevku, ktorý som teda zastavil, hovoril o strachu. O strachu sudcov, ktorý neprežívali v roku 1997, ale ktorý prežívajú v roku 2012. A, alebo respektíve 2010. Aby ste ma pochopili, ja to tu nepúšťam preto, aby ste mali pocit, že ja útočím na stranu SMER alebo na pána ministra. Z mojich slov nezaznie počas môjho príspevku ani jeden útok, ani na SMER, ani na pána ministra, lebo ja vidím problém inde. Tak chcem len prezentovať to, čo tu aj kolegovia hovorili. Lebo častokrát debaty, ktoré viedli moji predrečníci, sa strhli do politickej roztržky medzi pravicou a ľavicou. Ale ja si myslím, že tento problém nie je problém medzi, alebo bojom medzi opozíciou a koalíciou. Tento problém je vo vnútri súdnictva a my sme tu na to, aby sme naň poukázali a aby sme ho pomohli riešiť. Vladimír Mečiar od prvej chvíle, ako sa zjavil na slovenskej politickej scéne, vedel v prospech seba a neskoršie aj pre svoje hnutie správne využiť silové zložky, spravodajské informácie a justíciu. Spomínam si, že v tom období zohrali dôležitú úlohu v našom štáte veľvyslanci západných krajín, ktorí dôsledne sledovali situáciu v našej spoločnosti, informovali svoje vlády, ktoré potom vyvinuli medzinárodný tlak a na istú dobu sme sa ocitli aj v medzinárodnej izolácii. Musím povedať, že som sa vtedy hanbil. Hanbil som sa za to, v akej krajine žijem, hanbil som sa za to, čo sa u nás deje. Hanbil som sa za to, akú mal demokratický svet o nás mienku. Ja som rád, že sa situácia v našej spoločnosti neporovnateľne zmenila. Vládam, ktoré prišli po vláde Vladimíra Mečiara, sa podarilo dostať nás z medzinárodnej izolácie. Začleniť Slovensko do Európskej únie a do NATO. Rozbehnúť ekonomiku, naštartovať reformy. Nepodarilo sa však vyriešiť všetky problémy a zásadné reformy sa neudiali azda iba v justícii. Stav justície je najzávažnejším problémom našej spoločnosti a je to hlavne kvôli predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi, ktorý ako politický nominant HZDS svojimi pracovnými metódami a spôsobmi stelesňuje mečiarizmus v justícii. Rozsieva strach. (Potlesk.)
(Obrazová a zvuková prezentácia na obrazovkách v sále.)
(Prerušenie prezentácie predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, naozaj si myslím, že toto vôbec nepodporuje to vaše vystúpenie. Absolútne, naozaj. Nehnevajte sa, ako nesúhlasím s tým, aby ste tu robili takéto premietanie. Vôbec ako brala som, že, ale toto, toto absolútne my neriešime ani. My riešime stav v justícii.
Hrnčiar, Andrej, poslanec NR SR
V poriadku. Ja som vás rešpektoval. Ja som to vypol. Mal som pripravený ešte jeden 20-sekundový príspevok, kde som vám chcel pustiť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako bývalý sudca súdu v Banskej Bystrici otvorene povedal, že v justícii sa berú úplatky a že v súčasnej dobe je pravdepodobne, podľa jeho tvrdení, viacej tých sudcov, ktorí berú, ako tých, ktorí neberú. Ale nedovolili ste mi to pustiť.
Čiže, ak by som mal jedným slovom vyjadriť pojem mečiarizmus v justícii, tak by som ho vyjadril slovom korupcia. Ak by ste si dali tú námahu a dali si meno pána Harabina do Wikipédie, je tam naozaj vysvetlený zaujímavým spôsobom. Od 4. júla 2006 do roku 2009 bol ministrom spravodlivosti. Na tento post ho nominovala Ľudová strana HZDS. 22. júna 2009 bol zvolený Súdnou radou Slovenskej republiky na post predsedu Najvyššieho súdu. A teraz jeho najvýznamnejšie počiny v kariére predsedu, teda ministra spravodlivosti a potom aj predsedu Najvyššieho súdu. Ako minister spravodlivosti sa snažil zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. O svoje funkcie prišli predsedovia krajských súdov v Bratislave, Banskej Bystrici a v Žiline. Minister odvolával aj predsedov okresných súdov v Žiline, vo Veľkom Krtíši, v Dolnom Kubíne a v Bratislave. Zameral sa najmä na súdy, ktoré najviac spolupracovali s predchádzajúcim vedením na zavádzaní reformy súdnictva. Napríklad s prvým krajským súdom, ktorý pripravil prechod na zreformovaný systém práce. Išlo o banskobystrický súd, ktorého predseda Ľudovít Bradáč bol odvolaný. Čiže minister Harabin vtedajší svojím konaním dokázal, že je proti všetkému, čo by mohlo zvýšiť transparentnosť a tým pádom znížiť v našej justícii korupciu. Štefan Harabin si ako minister spravodlivosti sám sebe nadstavil systém neobmedzeného vládnutia na Najvyššom súde. No a keď bol systém nastavený, tak sa vzdal funkcie ministra a dal sa zvoliť a teraz by ste očakávali, že poviem za predsedu Najvyššieho súdu, ale v jeho prípade by som povedal za neobmedzeného vládcu Najvyššieho súdu. Dennodenne sme konfrontovaní s podivnými rozhodnutiami súdov. A práve kvôli niektorým zvláštnym rozhodnutiam súdov boli z väzby prepustení nebezpeční zločinci, ktorí sa teraz opaľujú v karibských štátoch. A mohol by som tu hovoriť ďalšie prípady, ale ja by som sa, ja by som však chcel upozorniť na prípady, ktoré ešte dneska neodzreli, neodzneli.
Pretože my si neuvedomujeme, že súdy nerozhodujú len o zločincoch, ktorých posielajú do väzby alebo na výkon trestu odňatia slobody, ale súdy rozhodujú aj v ekonomických veciach. Len prednedávnom sme tu doslova grilovali ministra financií kvôli rozpočtu. Hovorilo sa o sociálnom systéme, o šetrení, o príjmoch, o výdavkoch. Hovorili sme o tom, že každý si musí utiahnuť opasky, samosprávy nevynímajúc. Ale finančné skupiny a rôzne podivné indivíduá s kriminálnou minulosťou zistili, že práve cez rozhodnutia súdov sa môžu dostať k obrovským finančným zdrojom. Niektoré podivné rozhodnutia súdov ma nútia rozmýšľať, že či žijeme v právnom štáte. Keď mám povedať pravdu, osobne si myslím, že nie. Dlhodobo žijeme v štáte, kde si dokonca aj podľa vyjadrení niektorých sudcov, kde sa dá kúpiť súdne rozhodnutie. Hovoril o tom sudca Samuel v spomínanom filme Nemoc tretej moci. Hovoril o tom doktor Štefanko, ktorý bol po tomto svojom výroku poslaný do, do penzie. Ja som o prvom prípade už rozprával, čiže teraz budem stručnejší. Spomínal som ho vtedy, keď sme prerokovávali správu generálneho prokurátora.
Konkrétny príklad z Martina, 15 rokov starý, fiktívna pohľadávka na tri a pol milióna eur. Po niekoľkých rokoch súdnych ťahaníc výška tejto pohľadávky narástla na tridsať miliónov eur. Takéto úroky neponúkala ani najznámejšia slovenská nebankovka. Štyrikrát súdne vyhratý spor, dvakrát na krajskom súde, dvakrát na najvyššom. Šesťdesiattisíc občanov mesta Martin nadobudlo pocit právnej istoty, že sa dovolali spravodlivosti a že všetko je za nami. Čo sa však stalo? Tri dni pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty prokurátor Generálnej prokuratúry podal mimoriadne dovolanie v prospech offshorovej cyperskej spoločnosti, na ktorú sa medzitým táto pohľadávka previedla. No a pocit právnej istoty bol fuč. Boli sme totižto upozornení ľuďmi z oblasti justície, že ak to dostane na Najvyššom súde senát, kde je sudca, ktorý sa zúčastnil spoločne s tým prokurátorom, ktorý podpísal to mimoriadne dovolanie na tej zábave na justičnom Oscarovi, že sú veľmi dobrí kamaráti a že je dopredu jasné, že to môžeme prehrať. Ja som neveril, že by dokázal nejaký senát Najvyššieho súdu zrušiť štyri rozhodnutia, nezávislé rozhodnutia svojich kolegov.
Bohužiaľ, stalo sa, senát rozhodol, zrušil všetky štyri rozhodnutia svojich kolegov v prospech cyperskej spoločnosti, v neprospech 60-tisíc obyvateľov mesta. Ďalší senát Najvyššieho súdu, kde sa to vrátilo, potvrdil rozhodnutie, v ktorom mesto Martin vyhralo, a teraz sa to opäť vrátilo do toho senátu, kde rozhoduje ten inkriminovaný sudca. Budeme čakať, ako tento senát rozhodne, ale určite budeme hľadať pravdu a spravodlivosť aj na medzinárodných fórach.
Ale aby som sa neopakoval, spomeniem ďalší prípad, kde súdy umožnili útok na verejné financie. Je to konkrétny príklad výkonu súdnej moci, ktorý opäť deformuje vnímanie občanov vo vzťahu k objektivite a spravodlivosti súdnych rozhodnutí. Čiže existuje konkrétna fyzická osoba ako žalobca. Táto osoba je preukázateľne z výpisu registra trestov 9-krát trestnoprávne právoplatne odsúdená za úmyselnú majetkovú a hospodársku trestnú činnosť. Ináč, táto osoba je otec bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce za Hnutie za demokratické Slovensko pána Siku. Táto osoba na, na, aj nemá žiadny problém aj kvôli svojej kriminálnej minulosti si založiť spoločnosť s ručením obmedzením, kde vo výpise z registra má predmet činnosti obchodovanie so pštrosími vajcami. V tomto konkrétnom prípade táto fyzická osoba deklaruje v samospráve údajného investora, ktorý údajne má disponibilný hotovostný kapitál 600 miliónov slovenských korún a na základe fiktívnej zmluvy vytvára ubezpečenie o existencii investičného zámeru a poskytnutie finančných prostriedkov na vykúpenie pozemkov na vybudovanie priemyselného parku. Samozrejme, po preverení skutočnosti sa zistilo, že nemá nielenže 600 miliónov kapitálu, ale nemá absolútne žiadny investičný zámer, a dokonca táto údajne solventná firma vyrovnáva miliónové straty z predchádzajúcich období a má nedoplatky voči daňovému úradu a príslušným fondom viac ako 1,9 milióna vtedajších slovenských korún. Samospráva odmieta poskytnúť dispozíciu k obrovským majetkovým hodnotám tejto fiktívnej osobe a odmieta spoluprácu bez preukázania finančnej hotovosti a investičného zámeru. Ako som spomínal, uvedená osoba reprezentuje eseročku, ktorej jediným spoločníkom je konateľ 9-krát právoplatne odsúdený. Tento konateľ zasiela samospráve faktúru na 103 miliónov vtedajších korún ako údajnú škodu z roku 2006. Pričom, ako nepochybne vyplýva z tejto faktúry, neodvádza verejným financiám daň z pridanej hodnoty a ani nezaplatí, ani si ju nezaúčtuje, ani nezaplatí príslušnú daň z príjmu do verejných financií v príslušnom termíne, teda koniec marca 2007.
No a teraz by som vám, teraz by som chcel prejsť k meritu veci a vysvetliť vám to, alebo uviesť to nedefinovateľné rozhodnutie súdu. Táto údajne poškodená osoba cestou svojho konateľa dáva žalobu voči samospráve, v ktorej tvrdí, že má a eviduje pohľadávku vo výške 103 miliónov slovenských korún. Čiže 3,6 milióna eur. Čiže ide o útok na verejné financie. Úplným pochopením je rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý nevyhovuje žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, ale úplným paradoxom je rozhodnutie krajského súdu, ktorý na základe odvolania vyhovuje tejto osobe a oslobodzuje ju od súdnych poplatkov. Čiže umožní konať súdny proces. Dá sa nejako vysvetliť nepochopiteľné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, prečo takúto osobu oslobodil od súdnych poplatkov? Pretože krajský súd vo svojom odôvodnení uvádza, že táto právnická osoba nemá podľa priloženej účtovnej uzávierky žiadny majetok ani pohľadávku a vo svojom zdôvodnení o pár viet ďalej píše, že má pohľadávku voči žalovanej samospráve. Ako je možné, že tento súd nevyhodnotí, že táto osoba evidentne deklaruje ďalší trestný čin, a to trestný čin krátenia dane? Ak teda nezaslala faktúru a zaevidovala si ju, a teda si ju nezaevidovala do svojho majetku? Ako si potom môže uplatňovať túto sumu žalobou? Ako je možné, aby konajúci súd odignoroval tak markantnú právnu skutočnosť a benevolenciu k tomu, že takáto osoba doloží účtovnú uzávierku, v ktorej nezaeviduje svoju pohľadávku, a na strane druhej tvrdí, že takú nemá, a v žalobe tvrdí, že takú má? Ako možno vnímať takéto rozhodnutie súdu širokou občianskou verejnosťou, ak ide o evidentne fiktívny útok na verejné financie? A konajúci súd pri oslobodení od súdneho poplatku nerozpozná evidentné markanty zásadného rozporu medzi tvrdenou skutočnosťou a vytvorenou fikciou? Samozrejme, hneď ako súd umožnil a oslobodil túto spoločnosť od súdnych poplatkov, ako to už u nás býva zvykom, okamžite sa táto pohľadávka dostala kde? No predsa do zahraničnej offshorovej spoločnosti!
Asi každý z nás by tu mohol vymenovať rôzne nedefinovateľné a minimálne zvláštne rozhodnutia súdov. A preto na mieste stojí naozaj otázka, či majú finančné skupiny a osoby z podsvetia, ktoré disponujú veľkým kapitálom, priamo vplyv na rozhodovanie našich súdov. Situácia je o to vážnejšia, že si ju už začína aj vnímať svet. Od ustanovujúcej schôdze Národnej rady rokujeme už takmer tri týždne. Každý mesiac. Schvaľuje sa množstvo dôležitých zákonov a ja sa pýtam: Je bežné, že na rokovanie Národnej rady chodia veľvyslanci iných krajín? Ja som za ten rok, čo som poslancom Národnej rady, zaregistroval veľvyslancov na balkóne Národnej rady pri ustanovujúcej schôdzi, potom, keď sme schvaľovali euroval, a neviem, či ste si kolegovia všimli, že boli na balkóne aj vtedy, keď sme zvolali mimoriadnu schôdzu o stave justície. A to o niečom svedčí.
Pri príležitosti dánskeho predsedníctva v Európskej únii ma v Martine navštívilo 16 veľvyslancov krajín z Európskej únie. Mali sme zaujímavú debatu, ale všetci do jedného sa zhodli, že najväčším problémom Slovenska je nízka vymožiteľnosť práva a korupcia v justícii.
Minulý týždeň som sa zúčastnil na konferencii, ktorú organizoval Transparency International Slovensko, a vypočul som si tam aj príhovor zástupcu americkej ambasády, ktorý ma zaujal, a preto som ho poprosil, či by mi ho nepreposlal. Dovoľte mi, aby som z neho odcitoval tie úseky, ktoré sa týkajú témy, ktorú dnes preberáme.
Zástupca americkej ambasády hovoril a ocenil to, že sa Slovensko pripojilo do projektu prezidenta Obamu, do partnerstva otvorenej vlády, kde cieľom programu je vytvoriť a implementovať plány, ktoré sprístupnia vládnu činnosť verejnosti a vytvoria priestor, v rámci ktorého budú mať všetci občania rovnaký a spravodlivý prístup k vládnym informáciám. Vo svojom príspevku však zástupca americkej ambasády skonštatoval, že najväčším problémom Slovenska sú problémy v justícii a problémy vo vymožiteľnosti práva. A teraz budem citovať z jeho vystúpenia. "Táto záležitosť je dnes v centre záujmu, keďže opoziční poslanci a občianska spoločnosť zdôrazňujú nedostatok reforiem v oblasti justície. Vnímanie problémov v oblasti vymožiteľnosti práva na Slovensku je jedným z hlavných dôvodov, prečo je hodnotenie Slovenska v medzinárodných prieskumoch také nízke. Tieto prieskumy na Slovensku tiež zdôrazňujú problém korupcie a nedostatok dôvery v právny systém. Rád by som zdôraznil", teraz citujem zástupcu veľvyslanectva, "že tieto problémy majú priamy a nepriamy efekt na slovenskú ekonomiku a prílev zahraničných investícií, najmä v čase, keď si to Slovensko môže najmenej dovoliť. A keď miera nezamestnanosti dosahuje takmer 14 percent. Na trhu svetového obchodu korporátni a inštitucionálni investori majú na výber množstvo krajín, v ktorých môžu investovať, a vo všeobecnosti sa vyhýbajú krajinám, v ktorým existujú obavy v oblasti transparentnosti a v oblasti právneho štátu. V tejto oblasti ma znepokojuje niekoľko príkladov. V indexe konkurencie svetového ekonomického fóra 2012 - 2013 je Slovensko na 71. mieste zo 144 hodnotených krajín, ďaleko za svojimi susedmi z V4 a medzi najhoršími v Európe. Toto je najhoršie hodnotenie Slovenskej republiky od roku 1997. V oblastiach korupcie, rozptylu verejných fondov, dôvery verejnosti v politikov, nezávislosti súdnictva, uprednostňovaní rozhodnutí politických predstaviteľov, mrhaní verejných financií a efektívnosti zákonného rámca krajiny, je Slovensko na 122. mieste" a horšom až po to 140. miesto, ktoré tu spomínal pán Madej.
A ideme k ďalším číslam. "V rebríčku magazínu Forbes - najlepšie krajiny pre podnikanie - Slovensko kleslo o 10 miest. Na 43. miesto práve pre problémy s korupciou. V správe Svetovej banky z roku 2012 o prístupe k podnikaniu bolo Slovensko na 46. mieste zo 185 krajín. Na prvý pohľad sa to nezdá zlé, ale pri bližšom skúmaní kľúčových faktorov ako ochrana investorov je Slovensko na 177. mieste. Alebo napĺňanie zmlúv - Slovensko dopadlo oveľa horšie ako jeho európski partneri. Najnovší prieskum o kvalite života v Európe, ktorý bol publikovaný minulý týždeň, ukazuje, že slovenská dôvera v právny systém, políciu, parlament a vládu je medzi najnižšími v rámci V4 a pod európskym priemerom. Celkovo bola slovenská dôvera vo verejné inštitúcie šiesta najhoršia spomedzi krajín EÚ. Výskum verejnej mienky Eurobarometer, zameraný na dôveru inštitúcie, ukázal, že len 29 % Slovákov dôveruje súdom a právnemu systému.
German Marshall Fund vo svojom periodiku Transatlantic Trends v oblasti verejnej mienky ukázal, že 85 % Slovákov si myslí, že ekonomický systém krajiny je nastavený, aby z neho profitovala vybraná elita, a len 6 % si myslí, že je spravodlivý voči všetkým. Slovensko bolo spolu s Bulharskom medzi 14 najhoršími hodnotenými krajinami z celkového počtu 14. Transparency International v indexe o vnímaní korupcie uvádza Slovensko ako 66 krajinu zo 162 hodnotených krajín a hovorí o slovenskom súdnictve ako o jednej z najslabších inštitúcií v krajine, ktoré trpí politickým vplyvom." Zástupca americkej ambasády na záver svojho prejavu zdôraznil, že celý svet a resp. vyspelá, vyspelý demokratický svet, ktorý je u nás etablovaný a má tu svoje zastúpenie prostredníctvom ambasád, sleduje a pozorne vníma, ako sa Slovensko vysporiada s touto situáciou. A sledujú to, samozrejme, aj potenciálni zahraniční investori.
Vážené kolegyne, kolegovia, budú vždy veci, ktoré budú pravicu a ľavicu rozdeľovať. Budeme mať odlišný názor na sociálny systém, budeme mať odlišný názor na druhý pilier, na výšku daní, na rovnú daň a mohol by som menovať veľa ďalších vecí, na ktorých sa asi nikdy nezhodneme. Ale, keďže ide aj taký vianočný čas, tak by som to rád ukončil pozitívne, že by sme mohli hľadať niečo, čo nás bude spájať. A mohla by nás spájať túžba žiť v krajine, na ktorú sme hrdí. Mohla by nás spájať túžba žiť v krajine, kde nie je zneužívaná moc. Túžba žiť v právnom štáte, kde sa aj ten najbežnejší občan dovolá spravodlivosti. Na to je však nutné, aby pokračovali zmeny v justícii, ktoré naštartovala minulá vláda. Pán minister, kolegovia zo SMER-u, máte teraz jedinečnú príležitosť, akú v novodobej slovenskej histórii nemala žiadna vláda, lebo netrpíte koaličnými hádkami, disponujete obrovským množstvom hlasov. A pokiaľ predložíte do tejto snemovne zákony, ktoré zlepšia stav v justícii, alebo respektíve, lebo je nutná transformácia justície, tak s istotou si môžem dovoliť tvrdiť, že pokiaľ to bude na prospech veci, tak aj zástupcovia opozície za takéto zmeny zdvihnú svoju ruku. Takže, držím vám palce, aby sa vám to počas volebného obdobia, ktoré máte pred sebou, podarilo, aby sme sa naozaj nemuseli hanbiť za to, v akej krajine žijeme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18.12.2012 11:05 - 11:06 hod.
Andrej Hrnčiar
Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nestihol som to urobiť v mojom príspevku v diskusnom, ktorý odznie až po obednej pauze, chcel by som vás všetkých pozvať na premietanie toľko spomínaného filmu Zuzany Piusi Nemoc tretej moci, ktoré sa uskutoční dnes o 13.00 hodine v parlamentnej kinosále. Chcel by som poprosiť všetkých kolegov bez ohľadu na politickú príslušnosť, ak budú mať čas, aby si prišli pozrieť...
Zobrazit prepis
Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nestihol som to urobiť v mojom príspevku v diskusnom, ktorý odznie až po obednej pauze, chcel by som vás všetkých pozvať na premietanie toľko spomínaného filmu Zuzany Piusi Nemoc tretej moci, ktoré sa uskutoční dnes o 13.00 hodine v parlamentnej kinosále. Chcel by som poprosiť všetkých kolegov bez ohľadu na politickú príslušnosť, ak budú mať čas, aby si prišli pozrieť tento film a dozviete sa šokujúce výpovede sudcov, ktorí boli potrestaní za svoj názor a konkrétne informácie o úplatkoch a korupcii v našom súdnictve. Naozaj bude to bez komentára, pozrieme si film a pôjdeme na poobedňajšie rokovanie Národnej rady.
Ďakujem, pán predseda.
Skryt prepis
Ďakujem, pán predseda.