Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, pred tým, než sa vyjadrím k meritu veci, tak by som len chcel zareagovať ešte na dve také záležitosti, ktoré tu dnes odzneli.
To, čo hovoril pán poslanec Lipšic, že to frézovanie tých pníkov je na kusy. To nie je pravda. Je to na metre štvorcové, preto je tam tá desatinná čiarka, celé 22.
Čo sa týka ďalších vecí, ktoré tu odzneli, ja naozaj obrátim sa teda aj k...
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, pred tým, než sa vyjadrím k meritu veci, tak by som len chcel zareagovať ešte na dve také záležitosti, ktoré tu dnes odzneli.
To, čo hovoril pán poslanec Lipšic, že to frézovanie tých pníkov je na kusy. To nie je pravda. Je to na metre štvorcové, preto je tam tá desatinná čiarka, celé 22.
Čo sa týka ďalších vecí, ktoré tu odzneli, ja naozaj obrátim sa teda aj k pánovi Galkovi, aby teda vysvetlil, či naozaj za ten rok a pol kúpil, dokúpil tie motory pre tie vojenské člny, alebo nie. A musím mu pripomenúť, to, čo spomínal, že ja som nepodpisoval len niektoré informácie, ktoré som dostával atď. Podpisoval som tie dôležité informácie a vy viete, o ktorej, a to bola možno jediná vec, ktorá sa podarí dotiahnuť do konca, viete, o ktorej hovorím, hej. Takže, a ja sa tým nechválim, ja sa tým na rozdiel nechválim.
Aby som prešiel k meritu veci, a to je vlastne údajne nezákonné nakladanie s majetkom, či už hnuteľným, alebo nehnuteľným, Vojenskej spravodajskej služby, čiže rozviedky, v rokoch 2006 - 2010.
Chcem povedať, a rozdelil som si to na také tri časti, resp. štyri. Tá prvá časť sa bude venovať tomu, to, čo tu bolo povedané, a tá informácia, tá správa, ktorá tu bola, či je tou "slohovou prácou", resp. to nie je "slohovou prácou".
Existujú aj rôzne verzie a varianty tejto práce alebo tej informácie, ktorá bola, s ktorou sa mali možnosť oboznámiť poslanci osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. A my sme dostali podobnú správu od ministra obrany na výbor pre obranu a bezpečnosť, čo sa týka postupu, postupu ministra obrany.
Ja si nemyslím, že tie informácie, ktoré sú tam, sú pravdivé, len sú vytrhnuté z kontextu. Presvedčujú ma o tom nasledovné dve, minimálne dve veci. Bolo tu aj dnes spomínané a tie nehnuteľnosti, ktoré sa tam spomínajú, že jedna, a pán poslanec Galko povedal, že vlastne dve za jeho pôsobenia, ministrovania, boli dokončené či prevedené, resp. predané, tak neverím tomu, že toto sú problémové nehnuteľnosti. Pretože pán Galko, ako ho poznáme, bojuje proti korupcii, proti nekalým praktikám, proti nekalým veciam, a ak by bol tento prevod, resp. predaj nezákonný, určite by tieto nehnuteľnosti alebo tieto prevody stopol.
Druhou vecou je ten postup, ktorý bol zvolený zo strany bývalého riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby. Ak chcel riešiť celú situáciu naozaj, naozaj úprimne a tie informácie, ktoré mal, tak by nekonal tak, ako konal. S tým, že túto informáciu a tie podozrenia doniesol najskôr bývalému ministrovi vnútra na nahliadnutie a potom všetky tieto informácie skartoval. Predsa aj riaditelia takýchto vojenských služieb sú vzdelaní ľudia a presne vedia, ako majú postupovať v takýchto prípadoch a v prípadoch, a musia konať zo zákona, keď zistia takéto nekalé záležitosti. Naskytá sa teda otázka, prečo takýmto spôsobom bývalý riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby postupoval.
Ďalšou vecou, ku ktorej sa chcem dostať, a, samozrejme, ak sú na tej správe, ktorá bola, s ktorou sa mali možnosť oboznámiť aj členovia kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, sú pravdivé, nech sa tieto veci prešetria dôkladne a naozaj aj tu platí: "Padni, komu padni."
Viackrát tu dnes zaznelo a zazneli tu nejaké také slová z viacerých úst viacerých poslancov, že sú tu nejaké pochybnosti zo strany vyšetrovacích orgánov, ako keby sme týmto orgánom činným v trestnom konaní neverili. Tak predsa to dozoruje špeciálna prokuratúra, ktorá tu je a vyšetruje to, resp. bude to celé dosledovávať vlastne špeciálna prokuratúra. Kto iný by mal toto vyšetrovanie dozorovať a nejakým spôsobom riešiť? Asi nie poslanci Národnej rady ani nikto iný.
Čo sa týka samotnej medializácie, sú tu viaceré otázky. Tá prvá otázka, že prečo to celé vyšlo vlastne navon niekedy v máji, prečo to nevyšlo navon vo februári, v marci, prečo to nevyšlo navon minulý rok alebo, alebo kedy? Prečo to vychádzalo práve teraz? Tá otázka tu bola už dnes viackrát odpovedaná a nebudem sa k nej, k nej vracať.
Čo sa týka samotnej medializácie, je naozaj zarážajúce, akým spôsobom verejne vystupujú niektorí bývalí dôstojníci Vojenskej spravodajskej služby. A obzvlášť teda na tlačovej konferencii vystúpila, vlastne už teraz asi, neviem, bývalá dôstojníčka Vojenskej spravodajskej služby za veľkej asistencie pána exministra obrany a pána poslanca Galka. Ja teraz neviem, kto zneužil koho, či pán poslanec Galko zneužil pani dôstojníčku z Vojenskej spravodajskej služby, alebo ona zneužila jeho, myslím to, myslím to tým, že keď ministerstvo obrany jej neumožnilo odísť z pozície, resp. z ozbrojených síl a z Vojenskej spravodajskej služby, tak po tomto vstúpení už určite bude môcť odísť.
Mne to pripomína rok 2010, kedy podobné divadlo zahral pán eximinister Galko s bývalým riaditeľom Bezpečnostného úradu Ministerstva obrany Slovenskej republiky, že sme ho odvolali ako čestného človeka a tak ďalej atď. On týmto vlastne toho človeka, ja si myslím, že ho zničil. Týmto spôsobom toho bývalého riaditeľa Bezpečnostného úradu naozaj, naozaj zničil. My, keď sme menovali nového riaditeľa Bezpečnostného úradu, vieme, prečo sme ho menovali, pretože on to spĺňal a bol to človek, ktorý roky pracoval na Národnom bezpečnostnom úrade, ktorý spĺňal vyhlášku Národného bezpečnostného úradu aj napríklad pri povolení prostriedkov šifrovej ochrany informácií.
Ešte sa vrátim k pani dôstojníčke, ona tam bola na tej tlačovke vtedy, keď bola práceneschopná. A tu už som vtedy spomínal, že to je asi aj vaša úcta k ženám, pán poslanec Galko.
Dovolím si pri tejto príležitosti povedať to, že súhlasím aj s niektorými opozičnými poslancami, ktorí či už na výbore pre obranu a bezpečnosť, ako pán poslanec Hlina, resp. pán poslanec Hrušovský, či už v televízii, alebo aj v tomto pléne povedali, že tu sa už hádam dekonšpiruje pomaly všetko.
A ja nemôžem, nemôžem súhlasiť s tým, že títo dôstojníci, zamestnanci Vojenskej spravodajskej služby, aj keď, aj keď nepracujú na agentúrnom úseku, že to nejakým spôsobom neohrozí bezpečnosť fungovania samotného Vojenského spravodajstva, Vojenskej spravodajskej služby, pretože oni nie sú na utajenom agentúrnom úseku. Hmm, to je, prečo by mali aj iní občania vedieť o tom, kto vôbec pracuje v týchto, v týchto spravodajských službách, aj na tých, aj mimo týchto agentúrnych úsekov? Pretože to naozaj ohrozuje samotné fungovanie Vojenského spravodajstva. A nezáleží na tom, či ten človek je v utajení, čiže v tých agentúrnych úsekoch, alebo je samotným zamestnancom spravodajskej služby.
Čo sa týka tej medializácie, tak naozaj cudzie spravodajské služby, skratka CSS, sa určite už vyše mesiaca pozerajú do médií, do televízií, čítajú printové články o tom, kto, akým spôsobom, čo hovoril o fungovaní našej Vojenskej spravodajskej služby, resp. Vojenského obranného spravodajstva. Dostávajú sa tak veľmi lacno k informáciám, k údajom, ktoré sa možno vám zdajú nepotrebné, nepodstatné, ale oni aj z takýchto malých informácií si dokážu vyskladať veľkú mozaiku, veľký obraz.
Sú cudzie spravodajské služby, ktorými väčšinou označujeme služby, ktoré nie sú možno priateľské k nám, k Slovenskej republike a k našim spravodajským službám.
Ale túto vec viac ako mesiac sledujú aj spriatelené spravodajské služby a ja viem, aké veci sme robili s týmito spriatelenými spravodajskými službami, keď ja som bol ministrom obrany, ktorí ľudia na niektorých veciach pracovali, či už to bolo v kontrarozviedke, resp. v rozviedke, Vojenskej spravodajskej službe, a opodstatnene sa pýtajú a majú otázky, čo sa ešte dozvedia o tom, ako niektoré tie služby fungujú, akí sú tam ľudia v týchto službách. A stačí vidieť len fotografiu spravodajského dôstojníka, ktorý nie je v agentúrnej časti, nie je utajený, oni si vedia vyskladať veľmi veľa.
Takže, a ja som sa bavil aj s ministrom obrany a chcem ho aj potom požiadať o jednu vec, on to už aj spomínal.
Teraz sa dostanem k veci, čo sa týka jednej vojenskej služby a celému tomu postupu, ktorý tu bol, ktorý tu je a ktorý určité obdobie bude trvať.
Mňa veľmi zarazila tá informácia, keď minister obrany povedal dnes, že jeho predchodca podpísal analýzu, že neodporúča spojenie týchto dvoch vojenských spravodajských služieb, čiže rozviedky a kontrarozviedky. Pritom ešte nastúpil pán poslanec Galko za ministra, tak tie prvé jeho úvahy boli také, že podporujú práve zlúčenie týchto dvoch vojenských spravodajských služieb, dokonca, a to mi určite potvrdí, sme pracovali na príprave zlúčenia týchto dvoch vojenských spravodajských služieb ešte za môjho ministrovania, takže bolo zaujímavé dozvedieť sa dnes, že to spojenie vojenských spravodajských služieb neodporúča a že je to blbosť.
Povedal tu dnes pán poslanec Lipšic, dal takú rečnícku otázku, či potrebujeme vôbec vojenskú rozviedku, Vojenskú spravodajskú službu, sme malá krajina, malý štát, načo my potrebujeme rozviedku, špiónov niekde vonku, v iných cudzích krajinách? My sme ju ani nepotrebovali vlastne.
No, nad týmto som sa zamýšľal aj ja v tých rokoch 2008 - 2010 a my sme tiež prehodnotili veľmi veľa vecí, či to bola sieť vojenských pridelencov v rôznych krajinách, tá sa redukovala takmer o polovicu, pretože aj tie postupy, ktoré sú teraz v rámci tých spriatelených spravodajských služieb, sú také, že načo budem mať spravodajcu, dôstojníka, resp. špióna v priateľskej krajine, ktorá je členskou krajinou EÚ alebo NATO. Tak sme naozaj túto sieť vojenských pridelencov zredukovali takmer o polovicu a môžem povedať, že za tie roky 2009, 2010 bol krátený rozpočet vojenskej rozviedky o takmer jednu tretinu, ja nepoviem to absolútne číslo, aby sa nejakým spôsobom nehovorilo, koľko mala Vojenská spravodajská služba a koľko mala vojenská kontrarozviedka, a bolo to takmer jednu tretinu rozpočtu, ktorý sme skrátili Vojenskej spravodajskej službe.
Možno aj toto bol jeden z dôvodov, prečo začali nefungovať niektoré vzťahy v rámci Vojenskej spravodajskej služby, teda rozviedky. Vojenská kontrarozviedka na druhej strane mala stabilizovaný rozpočet, pretože si myslím, a podobne, ako je to aj u civilnej spravodajskej služby pre takú malú krajinu, ako je Slovensko, je naozaj dôležitejšie mať kontrarozviedku. A Slovensko ako taká malá krajina naozaj neuhrá, nenamúti veľké vody s tým, že bude mať, bude pôsobiť smerom von do zahraničia, ale skôr si teda chrániť ako malý štát tie svoje záležitosti, ktoré máme.
Hovorilo sa tu viackrát, že dochádza k sebadeštrukcii Vojenského spravodajstva, že sú tam rôzne nezdravé vzťahy, že prečo kolabuje Vojenské spravodajstvo. Viete, keď robíte zmeny, a tá veľká zmena, ktorá teraz prišla od 1. januára tohto roku, je to, že sa zlúčili dve spravodajské služby, a ja aj keď som bol ministrom vlastne obrany, tak bol som upozorňovaný zo strany niektorých vojenských dôstojníkov, že ak budeme teda zlučovať tieto dve spravodajské služby, tak môže dôjsť k rôznym personálnym nezrovnalostiam, resp. k rôznym súbojom v rámci týchto dvoch služieb.
V jednej spriatelenej členskej krajine Severoatlantickej aliancie, nebudem menovať, v ktorej to urobili, to zlúčenie úplne iným spôsobom, že oni vlastne odtiaľ vyhodili všetkých z rozviedky, z kontrarozviedky, všetkých agentov a postavili to úplne odznova. A ja si neviem predstaviť, ako by to mohlo fungovať u nás na Slovensku, mali s tým naozaj veľmi veľké problémy. Takže postupne, a si myslím, aj to, čo sa teraz deje, bude určité obdobie ešte trvať, aby sa to vlastne zastabilizovalo, aby sa urobila nová štruktúra, rozdelia sa nové právomoci, nové kompetencie, samozrejme, aj s týmito kompetenciami nové zodpovednosti.
Chcem povedať, že možno ak sa to teraz nezdá, že to spojenie dvoch vojenských spravodajských služieb do jednej, že možno teraz v súčasnosti nie je dobrý krok, ten krok to je dobrý, ako dlhodobo to pomôže celému Vojenskému spravodajstvu a si myslím, že to bude fungovať.
Ja ešte teda by som chcel možno požiadať aj pána ministra obrany, že ak sa preukáže, že k žiadnemu tunelovaniu Vojenskej spravodajskej služby, teda rozviedky, nie kontrarozviedky, ktorej bol riaditeľom pán plukovník Skuhra, že ak nedošlo, tak aby pán minister vyčíslil škody, ktoré Vojenskému spravodajstvu, ministerstvu obrany, ale aj štátu vznikli pri takejto mediálnej komunikácii, ktorá je tu už viac ako jeden mesiac.
Ešte možno jednou vetou alebo dvoma vetami sa vrátim k tomu, že kto z nás tu z poslancov rozhodne o tom, koľko stoja tie jednotlivé spravodajské kroky, ktoré spravodajci robia, štát, aké sú z toho výstupy, kto hodnotí tie informácie a tú spoluprácu medzinárodnú a kto to porovná a kto povie, aká hodnota týchto spravodajských postupov, resp. získaných spravodajských informácií pre ten štát, pre Slovensko, pre našu krajinu je. Určite to neohodnotíte vy, nikto z nás, ale si myslím, že to ohodnotia iní.
Hovorilo sa tu, že čo ďalej, že čo vieme urobiť, aj jeden z predkladateľov, pán poslanec Vašečka, hovoril, že by sme teda mali prijať nejaké nové legislatívne zmeny, ktoré by odstránili takéto možno pochybenia z minulosti, aby sa neopakovali v budúcnosti. No je, pravda je jedna, že aj keď spravíte legislatívu hocakú, super nepriestrelnú, vždy je to o ľuďoch, v prvom rade je to naozaj o ľuďoch. A záleží na tom, akí ľudia na ktoré miesta a akým spôsobom svoje povinnosti a funkcie si plnia.
Pripravuje sa nový zákon o spravodajských službách, ktorý sa bude týkať nielen teda už spojeného Vojenského spravodajstva, ale aj civilnej spravodajskej služby, kde určite budú posilnené aj kompetencie zákonodarnej moci, čiže parlamentu, čiže Národnej rady Slovenskej republiky.
A hovorilo sa tu aj dnes o tom, že dochádza k masívnym únikom rôznych utajovaných skutočností, informácií atď. Tak ja neviem, ja sa pýtam, čo zmeníme zákon o ochrane utajovaných skutočností tak, že tí, ktorí tieto informácie vynesú von a budú v rozpore so zákonom o ochrane utajovaných skutočností, že zvýšime pokuty, že tam dáme, ja neviem, namiesto 50-tisíc korún, ktoré tam je teraz, dáme 100-tisíc, 500-tisíc, milión korún?
No podľa mňa zase narazíme na verejnosť alebo, ja neviem, na koho iného, že nám povie, že chceme ututlávať niektoré utajované skutočnosti. No veď aj ten zákon o ochrane utajovaných skutočnosti hovorí, teraz neviem, či je to § 4, alebo § 5, hovorí o tom, že veci, ktoré sú nezákonné, nehospodárne atď., nemôžu byť utajovanými skutočnosťami. To je pravda. Ale kto o tom rozhodne? O tom rozhodnú len orgány, ktoré sú na to určené, čiže orgány činné v trestnom konaní.
Dobre. Poďme diskutovať o tom novom zákone, o službách, či je to vojenská služba, či je to civilná služba, akým spôsobom sa dajú tieto veci nastaviť. Ale ak a sú už aj tie návrhy, však videli kolegovia zo všetkých troch, teda dvoch výborov kontrolných, tieto návrhy. Kľudne nech poslanci kontrolujú, nech majú tú väčšiu kompetenciu, nech tí poslanci prejdú previerkami, bezpečnostnými previerkami, a keď prejdú týmito bezpečnostnými previerkami, tak sa budú môcť oboznamovať aj s oveľa väčšími informáciami, budú mať prístup k väčším informáciám, ako majú doteraz. Si myslím, že tie bezpečnostné previerky budú potrebné, pretože tie spriatelené spravodajské služby, aby nemali obavy z toho, že poskytnú našim spravodajským službám nejaké informácie, budú zdieľať, šérovať tieto informácie, tak aby neboli nejakým spôsobom, sa nebáli, že tieto informácie sa dostanú do rúk nepovolaných osôb.
Toľko z mojej strany. Ja dúfam, že aj tá diskusia nasledujúca bude na tej odbornej úrovni, že to tu nebude tak, ako to bolo doteraz pri niektorých vystúpeniach, že skôr tie emócie pôjdu bokom a že si odborne povieme o ďalších veciach.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
