Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ako zástupca predkladateľov vás chcem informovať, že pokiaľ ide o body 69 až bod 76, deväť návrhov zákonov, ktoré sme predložili, tak, keďže ešte neboli dokončené rokovania s ministerstvami príslušnými o týchto zákonoch, chceli by sme navrhnúť presunutie týchto bodov na najbližšiu schôdzu, tak ako to aj pani poslankyňa Nicholsonová urobila vo svojom bode. Tak som sa len chcel informovať, či to stačí takto ústne, alebo treba to doručiť, aj písomnú žiadosť vám. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Tento návrh zákona je druhý z toho balíka troch zákonov, ktoré predkladáme s pani kolegyňou Žitňanskou. Je to zákon rozsahovo pomerne stručný, ale obsahovo pomerne závažný, ak by bol prijatý. V podstate hovorí to, že spotrebiteľské spory, teda spory vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv by už nemohli rozhodovať rozhodcovského súdy. To znamená, to je, veľmi zjednodušene povedané, to, čo, to, čo je v tom zákone uvedené. Dovoľte mi to stručne zdôvodniť.
V Slovenskej republike - rovnako ako v iných štátoch Európskej únie v snahe odbremeniť súdny systém a štátny systém teda riešenia sporov - bolo umožnené zriaďovanie rozhodcovských súdov a to, aby riešili spory, ktoré tým pádom nemusia ani vstúpiť do štátneho systému, by som povedal, rozhodovania a vynucovania práva. Tento systém je pomerne štandardný. V prípade spotrebiteľských sporov však to tak nie je v iných krajinách, resp. aspoň niektorých, spomeniem len príklad, že napríklad v Rakúsku to ani možné nie je v prípade spotrebiteľských sporov. A ten dôvod je ten, že práve pri spotrebiteľských sporoch národná legislatíva, európska legislatíva ustanovuje oveľa podrobnejšie a často pre spotrebiteľa chránenejšie podmienky, ako je tomu v prípade iných povedzme obchodno-právnych sporov. Opäť použijem analógiu, je to ako pri Zákonníku práce. Zákonník práce je v podstate špeciálny typ občianskeho zákona, ktorý hovorí to, že Občiansky zákonník je postavený na princípe rovnosti dvoch strán. To znamená, máme dve strany, ktoré sa na niečom chcú dohodnúť, sú si rovné vo svojich právach, povinnostiach, na niečom sa dohodnú. Pracovné právo vychádza z toho, že nemôžme to uplatniť v prípade pracovného vzťahu, kde je prirodzená asymetria, že zamestnávateľ je vždy v silnejšej pozícii. Preto napríklad Zákonník práce niektoré veci zakazuje, dokonca aj keby sa chceli na nich dohodnúť obe strany. Tak podobne je to aj v prípade spotrebiteľských vecí, že spotrebiteľ je v tomto prípade skôr finančne a informačne v asymetrickom vzťahu voči poskytovateľom. To znamená, že má menej peňazí, má menej času, má často menej vzdelania a zdrojov povedzme na to, aby použil právne služby, a preto aj európske predpisy ho chránia v takýchto vzťahoch, aby k niektorým veciam nedochádzalo.
A práve čo sa stalo na Slovensku, bolo, že popri jednotlivých nebankových subjektoch - najmä tých najmenej škrupulóznych - povznikali spriaznené rozhodcovské súdy, do ktorých - odkaz na ich rozhodovanie - boli vložené a priori do týchto úverových zmlúv, spotrebiteľských zmlúv, následne čoho akákoľvek snaha o uplatnenie práva viedla k tomu, že vlastne niekto blízky jednej z tých dvoch strán, teda poskytovateľovi úverov, vlastne rozhodoval o akomkoľvek spore s konečnou platnosťou. Takže nesplnilo to cieľ spravodlivosti, ale nesplnilo to dokonca ani cieľ odbremenenia štátu, pretože často tie rozhodcovské súdy potom rozhodujú nezákonne alebo v rozpore so zákonom. Načo, keď potom je to rozhodcovské rozhodnutie vymáhané nebankovkou alebo niekým iným, tak vlastne spotrebiteľ ho napadá na súde pre nezákonnosť a tým pádom sa tá exekúcia alebo iná forma vymáhania aj tak zastaví. Štátny systém je aj tak zaťažený, dokonca často ešte viac a výsledkom nie je teda ani efektívnosť, ani právo.
Preto sme s pani kolegyňou Žitňanskou navrhli, aby v takomto prípade jednoducho rozhodcovské súdy nerozhodovali o takýchto veciach, ale buď sa teda veriteľ s dlžníkom dohodnú, alebo veriteľ si musí uplatniť svoj nárok cez štandardný súdny systém štátny, ktorý, samozrejme, je základom vymáhania práva v Slovenskej republike. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Rozprava bola krátka, a preto sa aj ja pokúsim byť stručný.
Myslím si, že sa naozaj môžme zhodnúť s kolegom Zajacom, že nám vecne ide o obdobné riešenie, a najmä keďže vieme, že naozaj v tejto chvíli je to už debata o spájaní tých riešení - pravdepodobne na pôde vládneho zákona - v tejto veci, tak ide skôr o to, že ktoré vecnejšie potrebujeme ako to, ktorá legislatíva to bude. Ja si dovolím a tým možno aj budem reagovať na záverečnú poznámku pani poslankyne Mezenskej, ale najmä na vystúpenie kolegu Zajaca, že ten systém, ktorý zaviedla ešte Ficova vláda, a následne ho Ficova ho zrušila, naozaj viedol k veľmi nelogicky, k veľmi nelogickej štruktúre, ktorá vyplývala z toho, že máme spotrebiteľský trh, ktorý v niektorých oblastiach, segmentoch má len veľmi malý počet transakcií v danom štvrťroku napríklad, čo môže viesť k tomu, ako to aj napríklad viedlo ešte v roku 2010 pred zrušením zákona, že v niektorých segmentoch bola potom zakázaná akákoľvek úroková sadzba, lebo štát nedostal žiadne informácie o tom, resp. dostal informácie o nulovej úrokovej sadzbe v nejakom konkrétnom prípade, a z toho potom vyplynulo, že v tom segmente jednoducho neboli poskytované úvery len kvôli tomu, že to tak zákon nastavil. Takisto bola situácia pomerne častá, že úvery s dlhšou lehotou splatnosti, ktoré sú za štandardných okolností drahšie ako úvery s kratšou lehotou splatnosti, mali, naopak, nižší limit, lebo to opäť vyplývalo napríklad z toho, že niektoré dlhšie poskytovali len určité subjekty, povedzme banky, ktoré, a určité typy bánk, ktoré mali celkovo nižšie sadzby, zatiaľ čo kratšie úvery poskytovali, naopak, len iné subjekty. Nechcem ísť teraz do detailov, ale výsledkom naozaj tejto snahy o mikromanažovanie trhu bolo to, že ten trh nechránil spotrebiteľov lepšie a bol nelogický.
Možno už len na záver, takže preto si myslím, že jeden strop vyjadrený absolútnou sumou s tým, že je tam tá poistka pre ECB sadzbu, keby náhodou celkovo inflácia, úroky nám išli hore, aby sa to mohlo prispôsobiť, a v zásade vyjadrený jednou plošnou sadzbou je podľa mňa technicky dobré riešenie problému, ale na ktorom sa naozaj, myslím si, zhodneme, dokonca naozaj aj v miere, v tých číslach.
Ja sa priznám, pani kolegyňa Mezenská, že by ma zaujímalo, možno aj môžme v rozprave k ďalším bodom o tom hovoriť, že z akých zdrojov čerpáte svoju definíciu teda toho, aké úrokové sadzby už sú úžerou, lebo my sme sa naozaj opreli o existujúce súdne precedensy, a priznám sa, že v tomto s vami nesúhlasím, a nemyslím si, že to je problém. Problém Slovenska je dneska v tom, že máme RPMN v stovkách percent, máme RPMN v tisíckach percent, máme RPMN v desaťtisíckach percent pri niektorých prípadoch. A tomu potrebujeme naozaj urobiť koniec. Ale nemyslím si, že úlohou štátu je teraz mikromanažovať úverový trh. Je úlohou štátu, tak ako som spomenul už v inom bode rozpravy, máme minimálnu mzdu, ktorej účelom je zabrániť vykorisťovaniu a zneužívaniu ľudí. Nie, nemáme minimálnu mzdu pre stovky profesií osobitne, ktoré ešte bude určovať, že s takou praxou alebo v takom mestečku. Tak takisto si myslím, že aj potrebuje jeden strop na úroky, ktorý zabráni zneužívaniu ľudí, ale není ambíciou a nemá byť ambíciou štátu potom ísť do toho a hovoriť do detailov tej situácie, pokiaľ naozaj ten strop zabezpečí.
Takže preto si myslím, že tento návrh, ktorý sme predložili, by bol vhodný, a zároveň mi dovoľte už na záver uvítať len to, že tá druhá časť toho, čo predkladáme, je, teda nebola zjavne predmetom kritiky, takže verím, že na to je tiež súhlas. Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento zákon je prvý z troch zákonov, ktorý predkladáme s pani kolegyňou Žitňanskou, aby sme riešili otázku zneužívania spotrebiteľov vo finančných vzťahoch. Keďže na tejto schôdzi riešime viacero zákonov z tejto oblasti, pripomeniem len, že tu máme vládny návrh, ktorý sa venuje niektorým aspektom, máme tu návrh kolegov Martvoňa a ďalších, máme tu aj návrh kolegu Zajaca z KDH a ďalších, tak náš balík je, je štvrtým balíkom, ktorý sa venuje nie rovnakým témam, ale témam, ktoré sa navzájom prekrývajú, a niekde teda sú rovnaké a niekde sú iné, takže skúsim byť stručný, keďže v predchádzajúcich rozpravách sme už tieto témy, pomerne sa im venovali.
Tento prvý zákon, ktorý predkladáme, je novela Občianskeho zákonníka, ktorá sa pokúša riešiť tri problémy, z ktorých spomeniem tie dva závažnejšie, jeden je, jedna je tá, aby nebolo možné voči spotrebiteľovi a za spotrebiteľskú zmluvu výkon exekučného rozhodnutia bez toho, aby v prípade, teda že, samozrejme, spotrebiteľ namieta proti tomu bez toho, aby o veci rozhodol súd. Teda danými slovami, nebude možné niekomu o spotrebiteľovi z titulu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľského úveru zobrať majetok bez toho, aby mal možnosť namietať na súde povedzme nezákonnosť takejto, takéhoto postupu veriteľa.
Druhá časť, ktorá je možno atraktívnejšia, je otázka maximálneho stropu na úrokové sadzby, tiež vyplývajúceho zo spotrebiteľských úverov. Tento návrh je, sa líši od návrhu, ktorý predkladal kolega Martvoň, ale aj kolega Zajac, kde obidva tie predchádzajúce návrhy vychádzajú z toho, že by mala byť rôzna maximálna úroková sadzba pre rôzne typy úverov, ktorá by vždy mala byť dvojnásobkom toho, čo je priemer pre taký typ úveru. Ako som upozornil už v rozprave, tento typ opatrenia zaviedla ešte prvá Ficová vláda v roku 2008, následne aj táto samotná a rovnaká vláda v roku 2010 ju zrušila z dôvodu praktickej nevykonateľnosti a praktických problémov, ktoré vznikli.
Preto my navrhujeme iný postup, navrhujeme jednotný úrokový strop, ktorý je pomerne vysoký, tak aby naozaj išlo o zákaz úžery, nie o snahu mikromanažovať úverový trh. Tá úroková sadzba, ktorú navrhujeme, je 70 % ročne so všetkými poplatkami, to, samozrejme, je maximálny strop, ktorý zákon už zakáže, a tým pádom nebude možné spotrebiteľom požičiavať za viac ako takúto ročnú priemernú nákladov, teda za súčet nielen úrokovej sadzby, ale aj všetkých poplatkov a odplát, ktoré s úverom súvisia.
Tento návrh, si myslíme, že by jasne oddelil úžeru od zvyšku úverového trhu, vychádza aj z rozhodnutí napríklad českého Najvyššieho súdu, ktorý práve takúto úrokovú mieru označil už za, už za zjavne úžernícku, a my sa s týmto názorom stotožňujeme a myslíme si, že ťažko hľadať legitímny účel. Sú krajiny, napr. spomeniem niektoré štáty v Spojených štátoch, ktoré majú aj významne vyššie stropy, ale tie už sa mi v našich podmienkach zdajú pomerne vysoké, takže sme radšej vyšli z tradícií tohto regiónu, zhruba kde ten strop nastaviť. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec Mihál, podľa mňa základným problémom toho vášho návrhu aj toho, čo ste teraz vo vystúpení povedali, je fakt alebo skôr, by som povedal, predstieranie toho, že problémom, ktorý máme v oblasti aktivácie - a povedzme to tak, že zaslúžene asi - dávky je to, že ponúkame ľuďom prácu, ale mnohí ju nechcú. (Neutíchajúci ruch v sále.) Ale my vieme, že najviac aktivačných prác a jedinýkrát, kedy podstatný objem aktivačných prác bol realizovaný, bol ešte za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, keď viac ako 120-tisíc ľudí na nich bolo aktívnych, a odvtedy to plynulo klesá, najviac to kleslo za prvej Ficovej vlády, pretože sa jej nechcelo alokovať na to peniaze. Mierne sa to zvýšilo za vášho pôsobenia, ale musím povedať, že mierne, a teraz to, samozrejme, ďalej klesá a navyše to tento zákon snaží prehodiť na obce bez toho, aby im k tomu, im dal aj primerané zdroje. To znamená, že problém už najneskôr od roku 2006 je to, že aj všetci tí nezamestnaní a chudobní, ktorí by chceli či zametať, či pomáhať, nemôžu, lebo není pre nich zďaleka dostatok miest, nie sú schopné ani úrady práce, ani obce vytvoriť, lebo štát na to nie je ochotný vyčleniť primerané množstvo prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu. To znamená, že v takej situácii vytvárať dojem, že hlavný problém je ten, že ľudia nemôžu byť donútení pod strachom stratenia celej dávky, podľa mňa jednoducho nie je pravdivé. Pravdivé je povedať, že ak chceme podmieňovať dávku, celú dávku, prácou, tak by to malo byť možno až v situácii, keď najprv ponúkneme prácu každému, kto vôbec o ňu javí záujem v prípade poberateľov dávky v hmotnej núdzi, čo dnes evidentne nie je pravda pri tom súčasnom počte ľudí, ktorí sa na aktivačných prácach, či už cez obec, alebo iné formy, podieľajú. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi kolegovi Kadúcovi, ďakujem aj pánovi kolegovi Briximu za naozaj snahu vytiahnuť z toho môjho vystúpenia to, čo môže inšpirovať. To, si myslím, je naozaj tá cesta, ako môžme k nej, dospieť k lepšiemu zákonu.
Pánu kolegovi Martvoňovi by to trvalo dlho a koniec koncov mohol by som opakovať rozpravu, takže dovoľte mi len jednu, na jednu vec sa sústrediť. Pán kolega, neviem, či úplne chápete dôsledky toho, čo ste napísali do svojej novely, lebo tam nie je nič, čo by viedlo k tomu, že bude jeden úrokový strop vo výške 40 %, ako ste to povedali v tejto faktickej poznámke. Opäť, tak ako je nastavená tá formulácia, bude veľa úrokových stropov podľa typu úverov, lebo hovoríte o mnohých úveroch, to znamená, nemôžte ustanoviť len jeden, musíte ustanoviť veľa, a tie úverové stropy nebudú 40 %, ale budú, ako som spomenul, 0 % v situácii, keď nebudú dáta o takých typoch úverov. To znamená, úplne zakážete niektoré typy úverov len preto, že dneska k nim neviete mať dáta a neviete ich zverejniť a pri mnohých iných budú jednoducho príliš nízke na mnohé reálne situácie.
Toto naozaj nie je ideologický súboj, keby som bol ideologický súboj, poviem, že štát nemá čo robiť úrokový strop, a vy poviete, štát má dať 0-percentný úrokový strop. Nie sme asi v takomto ideologickom súboji. Ja si tiež myslím, že ten strop v konkrétnej slovenskej situácii má dnes svoje miesto, preto sme ho aj my navrhli, len varujem pred tým, a naozaj preto som na to poukázal, že zavádzate riešenie, ktoré ste už sami raz zaviedli ešte v trošku voľnejšej forme a sami ste ho aj zrušili. A som len poukázal na to, že nie je dobré sa vracať k niečomu, čo ste sami uznali, že nie je dobré, a ešte to teda utiahnuť do menšej použiteľnosti v praxi.
Ale zopakujem, nie je to ideologický súboj. Poďme sa len porozprávať o tom, ako naozaj zmysluplne zaregulovať maximálny RPMN tak, aby nechal trh pôsobiť, ale tam, kde nejde o trh, ale o zneužívanie nevedomosti a zraniteľnosti spotrebiteľa, aby sa už, spotrebiteľ bol naozaj štátom chránený. To je cieľ a dovolil som si len poukázať na to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, ktorý predložili kolega Martvoň a jeho spolučlenovia poslaneckého klubu, viacerí.
Dovoľte mi na úvod povedať, že keďže v mnohom sa zhodujem v tom, čo už bolo povedané. jednak kolegom Kadúcom takmer na úvod tejto rozpravy, ale aj kolegyňou Žitňanskou, ktorá nasledovala po ňom, tak v tých veciach, kde sa s nimi zhodujem, sa pokúsim skôr byť stručný a naopak, vysvetliť možno tie doplňujúce pohľady alebo iné pohľady, ktoré tam sú. Aj keď obavám sa, že ten záver z môjho vystúpenia bude rovnaký, ako bol u kolegyne Žitňanskej a čiastočne aj u kolegu Kadúca. A to je naozaj ten, že tento návrh zákona akokoľvek môže byť vedený ušľachtilým úmyslom, ja nemám záujem skúmať úmysly predkladateľa, ani ich súdiť, na rozdiel od neho, ktorý už dopredu súdi všetkých svojich kritikov a pripisuje im zlé úmysly, tak ten výsledok nie je taký, aby sme ho mohli, mohli podporiť.
Dovolím si opraviť predkladateľa v tom, že v prvom čítaní sa neskúma len účel, pretože keby to tak bolo, tak by sme mali posunúť do druhého čítania akýkoľvek zákon, ktorý má nejaký ušľachtilý cieľ a ktorého problém chceme, by sme s ním aj súhlasili. V prvom čítaní sa skúma aj, by som povedal, celková kvalita riešenia a v prípade, že zákon je dobrý, len ho naozaj treba v nejakých konkrétnych drobnostiach doplniť, tak je dobré ho posunúť do druhého čítania, ale v prípade, že obsahuje závažné nedostatky, tak ho do druhého čítania posúvať nemožno. To znamená, v tomto by som si dovolil kolegu Martvoňa opraviť, že nemôžme hlasovať len preto, že má bohumilý úmysel vo svojom zákone, za neho a naopak, bohužiaľ, si myslím, že ten návrh, ktorý predniesla pani kolegyňa Žitňanská a s ktorým, myslím, že tu bol aj široký súhlas v piatok, teda aby sa tieto poslanecké novely, teda nielen táto novela, ale aj ostatné k tejto téme, prediskutovali navzájom a potom tie dobré časti z nich sa vložili do vládneho návrhu, ktorý tu naozaj predkladá minister Malatinský, si myslím, že je stále najvhodnejší. Pokúsim sa vysvetliť aj prečo.
Tým problémom tejto novely nie je len jej určitá duplicitnosť, voči ktorej namietal pán kolega Martvoň z hľadiska duplicity s tým vládnym návrhom a ostatnými, ale aj o niektoré otázky kvality.
Začnem otázkou duplicitnosti. Pán poslanec aj teraz vo svojom vystúpení a v piatok vo svojom vystúpení hovoril, že jednoducho nie je tento návrh žiadnym spôsobom sa prekrývajúci alebo súvisiaci s návrhom, ktorý tu v mene vlády predložil pán minister Malatinský, lebo ten rieši internetový a podomový predaj a tento návrh rieši nebankové služby. To síce pri pohľade na prvú stranu tých dvoch zákonov vyznieva pravdivo, ale pokiaľ si prečítame ten návrh vlády do konca, tak zistíme, že on rieši aj finančné služby. Sú v ňom ustanovenia o tom, ako možno takéto záväzky v spotrebiteľských zmluvách napríklad zabezpečovať. Keď si pozrieme články, ktoré otvára, je to naozaj rovnaký Občiansky zákonník, alebo sú to aj iné články, ktoré súvisia, napríklad články, ktoré súvisia aj s ďalším, s ochranou spotrebiteľa a podobne.
Niektoré tie riešenia, ja poviem len jeden príklad za všetky, sú dokonca vecne veľmi blízke. Niektoré idú inou filozofiou. Napríklad je tam otázka riešenia toho problému, ktorý spomínal aj pán kolega Martvoň, aby za relatívne malý záväzok vám nemohli predať dom. To riešenie, ktoré navrhujú, je, kolega Martvoň s ostatnými, je, aby sa záväzky pod 2000 eur nemohli teda byť uspokojované v dražbe, v dražbe statkami, ktoré sú teda nepomerne vyššej hodnoty, napríklad aj nehnuteľnosťou. Ale podobný návrh napríklad obsahuje, aby som bol teda presný, aby som mu nekrivdil, ten návrh znie úplne presne tak, že hovorí o tom, že: "Dražiť nie je možné nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom neprevyšuje 2000 eur." To je teda presné znenie. Napríklad vládny návrh ustanovuje naopak to, že nie je možné, "nie je možné zabezpečiť záväzok v hodnote, ktorá je neprimerane vyššia ako výška záväzku". To znamená, že rieši to ten istý problém iným spôsobom. Dovolím si povedať, že ten vládny spôsob je podľa môjho názoru lepší, ale to je už možno vec právnej diskusie, len chcel som teda poukázať na to, že je tam, sú tam naozaj riešené aj tie isté veci, sú otvárané aj tie isté zákony, takže hoci názov zákonov je iný, ku koncu tá podstata je veľmi podobná.
Ale dostaňme sa k tomu, čo je podľa mňa podstatnejšie v tomto bode, a to je otázka kvality tejto predkladanej normy a jej prípadných nedostatkov. Kolegyňa Žitňanská už vysvetlila podrobnejšie a asi aj odbornejšie, ako by som to vedel ja, v čom sú problémy v podstate dvojnásobnej definície úžery a jej dôsledkov, ktoré obsahuje táto novela. Teda ona ponecháva dnešný stav, kedy už úžera definovaná je, aj jej dôsledky a neprimeraná tieseň, teda za neprimeraných podmienok a v tiesni využívané situácie, a pridáva sa nová, ktorá je s ňou do veľkej miery duplicitná. Ale opakujem, odporúčam, kolegov, ktorí, koho to zaujíma, aby si pozreli alebo prečítali vystúpenie pani poslankyne v piatok, lebo myslím si, že ona to vysvetlila pomerne detailne.
Takisto pokiaľ viem, možno sa, možno sa mýlim, ale už tu bolo vysvetlené, prečo ten návrh, ktorý je z hľadiska vracania predmetov, ktorý tam je obsiahnutý, a tam inak, pán kolega, chcem povedať, teda že trošku aj sám seba vyvraciate v tom zákone, lebo to sa teda evidentne netýka pôžičiek. Je to ten návrh, ktorý tam je, ktorý vyvolá dosť veľkú pozornosť, aby do siedmich pracovných dní mohol spotrebiteľ vrátiť bez uvedenia dôvodu tovar alebo službu. Tak to je asi ďaleko nad rámec nebankoviek a naozaj sa to skôr prekrýva s inými zákonmi. Myslím, že mediálne bolo pomerne dôsledne vysvetlené, prečo to nie je dobrý nápad, aby si mohol ktokoľvek na nejaký čas zobrať auto alebo televízor a potom ho bez uvedenia dôvodu vrátiť po tom, čo si na ňom dobre zajazdí alebo si pozrie majstrovstvá sveta. Takisto teda nechcem ani do tých otázok napríklad, ako sa vracia poskytnutá služba, či tie vlasy si budem priliepať späť, keď budem nespokojný, alebo ako teda budeme riešiť tieto otázky. A opakujem, je to bez uvedenia dôvodu. To znamená, že ale ja oceňujem, že kolegovia prejavili ochotu napríklad toto opraviť, len chcem teda pripomenúť, že jednak teda sami idú nad rámec toho, čo si definovali ako zámer, a jednak to robili spôsobom, ktorý aj sami pochopili, že treba opravovať.
Sú tie otázky, ktoré tu boli aj zdôraznené na úvod, napríklad, či je vhodné uviesť zákonom, že pôžičky môžu byť poskytované bezhotovostne. Musím povedať, pán kolega, že z pohľadu nás, ktorí tu sedíme, z ktorých predpokladám, že ak nie 150 poslancov, tak 148 má bankový účet, ktorý tak či tak si vedie, tak to znie asi samozrejme, znie to úplne bezproblémovo. A dovolím si vás upozorniť, že mnohí ľudia, ktorí práve potrebujú takéto služby, napríklad bankové účty nemajú a vedenie týchto účtov alebo vedenie nejakých iných spôsobov, ktorými by sa, bezhotovostne si prevádzali peniaze s tým, kto im požičiava, by u nich mohlo vyvolať pre nich nie malé náklady. Ja viem, že pre nás poslancov niekoľko eur mesačne znie ako zanedbateľná suma, ale je v tejto krajine veľa ľudí, pre ktorých niekoľko eur mesačne nie je zanedbateľná suma. A hoci teda samozrejme hlavným cieľom Národnej rady je, aby sme sa všetci mali lepšie, tak nemôžeme si zakrývať oči pred tým, že chcete, a v tomto prípade nepochybujem, že v dobrom úmysle, uvaliť dodatočné, dodatočné náklady.
Takisto nepochybujem, že dobrým úmyslom je vedený § 53d, ktorý hovorí, že spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky, je neplatná. Neviem však, či ste celkom docenili, že ste ustanovili takzvanú kumulatívnu podmienku, teda že musia byť stanovené, musia byť splnené obidve tie podmienky. Jednak tá zmluva musí obsahovať viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, čo viem, že bol váš úmysel, a zároveň teda musí byť preukázané použitie nekalej obchodnej praktiky. To znamená, že praktické vymáhanie takejto situácie je extrémne problematické, pretože by vyžadovalo zo strany teda buď dlžník, alebo orgánov dohľadu a dozoru preukázať použitie nekalej obchodnej praktiky. Nestačí preukázať neplatnosť samotných ustanovení, čo je tá prax, ktorá sa používa dneska na zneplatňovanie tých jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv. Čo, hovorím, niežeby to niečo zásadné poškodilo, ale myslím, že to tým pádom asi ani ničomu nepomôže, lebo ten počet prípadov, kde spotrebiteľ bude schopný dokázať obidve veci, je pomerne, je pomerne malý.
A práve preto sa v zákone ustanovujú tie neprijateľné obchodné praktiky, aby sme nemuseli ísť do preukazovania toho, čo bolo pri ich uzavieraní, ako to prebiehalo, lebo to sa naozaj už spätne veľmi ťažko dokazuje, keď tam sedel človek u povedzme sprostredkovateľa, čo podpísal, či to podpísal s vedomím, nevedomím, čo sa tam presne dialo. To znamená, že v tomto prípade, opäť hovorím, dobrý úmysel myslím si, že nepovedie k až tak dobrému výsledku, respektíve v tomto bude skôr veľmi asi, asi k nijakému.
Potom sú tam veci, ktoré sa priznám, že neviem, či sú vedené dobrým úmyslom, ktorý nie je úplne dobre zhodnotený, alebo sú jednoducho už reakciou na nejaké konkrétne záujmy. Pani kolegyňa Žitňanská už vysvetľovala, že ak naším cieľom je zakročiť proti, nazvime ich, finančným šmejdom, aspoň to je rétorika, ktorú ste aj vy používali, tak problémom finančných šmejdov nie je to, že by boli formálne nekvalifikovaní, teda že by nemali, alebo si nevedeli zabezpečiť ľudí s potrebnými titulmi. Ich problém je problém ich zlého úmyslu. Ich problém je v bezohľadnosti, je problém toho, že si v dnešnej situácii trúfajú porušovať zákon. Koniec koncov náš kolega pán Hlina tu veľmi často poukazuje na vášho pomerne vysokého predstaviteľa, ktorý bol v oblasti týchto nebankových finančných subjektov zainteresovaný, ktorého problémom tiež určite nie je nedostatok formálneho vzdelania.
To znamená, napriek tomu navrhujete, aby úvery mohol v tejto krajine poskytovať len ten, kto nielenže má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale má aj päť rokov skúseností, a ja vás opravím, vy tam nemáte napísané vo finančnom sektore, ako ste teraz povedali v prejave, ale máte v bankovom sektore, konkrétne na úverových obchodoch. To znamená, že poskytovať spotrebiteľské úvery bude môcť len niekto, kto predtým päť rokov poskytoval úvery v banke. To je, musím povedať, že ak sa nad tým zamýšľame z hľadiska logiky, veľmi zvláštne, nielen preto, že pri všetkej úcte k banke a k bankám a ich zamestnancom, nemyslím si, že práve to je záruka nejakej, že to práve zaručuje nejaký vysoký, vysoký mravný kredit, len samotný fakt zamestnanosti na, v oblasti úverov. Ale zároveň treba povedať, že myslím si, že to veľmi obmedzuje ľudí, ktorí sa tomu môžu venovať spôsobom, ktorý nie je vysvetliteľný. Inými slovami, ak niekto pracoval v banke v oblasti úverových obchodov podľa toho vášho návrhu, hoci je na úplne iných veciach, ako sú spotrebiteľské úvery, pretože úverové obchody v bankách obsahujú aj množstvo iných vecí, ako sú spotrebiteľské úvery, tak oprávnený bude. Ale ak niekto doteraz dvadsať rokov poskytoval spotrebiteľské úvery a zároveň ale nebolo to v banke, bolo to v nejakej inej inštitúcii, tak je z vášho pohľadu nekvalifikovaný. Dovolím si už len ako pikošku k tomu povedať, že aj vašimi členmi vlády, a toto je jedna z vecí, na ktorej sa s nimi zhodneme, aj mnohí iní odborníci poukazujú na to, že Slovensko je posadnuté magisterským vysokoškolským vzdelaním, zatiaľ čo vo väčšine iných krajín postačuje na mnohé veci bakalársky stupeň, ak nie teda ešte nižší. V tejto súvislosti si dovolím povedať, že zdôvodnenie toho, prečo na to, aby niekto robil, poskytoval úvery, musel mať práve vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, aj keď chcem teda ešte konkretizovať, že nie je tam povedané akého typu, takže môže byť aj z archeológie, aj z jadrovej fyziky, ale musí byť teda druhého stupňa, aby teda vedel rozhodnúť o tom, že či požičia sto eur svojmu, niekomu vo svojom okolí a chce byť teda v tom registri zapísaný a podliehať podmienkam spotrebiteľských úverov podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, tak to nie je asi celkom, nie je asi celkom na mieste.
Dovoľte mi však na záver, sa možno dostať, lebo mnohé tieto veci môžte odmietnuť ako drobnosti, hoci nemusia to byť drobnosti pre tých ľudí, ktorí, naozaj sa im či už predraží platobný styk na získavanie úverov, alebo teda ktorí budú vytlačení zo svojej profesie len preto, že nikdy nepracovali v banke, čo ma, inak musím povedať, špeciálne od strany SMER ma prekvapuje, že práve taký, taká nová, nová láska k bankám sa tu zjavuje v tejto novele a teda vyzdvihnutie banky na piedestál ako určitého, jej zamestnancov, ako garancie, garancie, by som povedal, mravnej, mravnej podstaty.
Ale poďme k tomu, čo je podstatné, lebo všetky tieto veci zatiaľ sú právne problémy, niekedy vážnejšie, ale také, ktoré skôr znefunkčnia tie opatrenia. Tá vážna vec, ktorú ste aj vy spomenuli na záver, je tá otázka povolenej miery nákladov, alebo teda toho, čo sa povoľuje jednotlivým subjektom účtovať. Povedzme si to zjednodušene. Ľudovo sa to nazýva maximálna úroková miera, profesionálne sa to nazýva ročná priemerná miera nákladov. Ide o to, koľko teda spolu so všetkými poplatkami, úrokmi, zaplatíte späť tomu, kto vám požičal. Vy navrhujete riešenie, aby to nebol dvojnásobok priemernej úrokovej miery požadovanej bankami pri obdobnom úvere alebo pôžičke. Toto je riešenie, ktoré už vláda Roberta Fica zaviedla v roku 2008, ale musím povedať, že tam ešte v mierne uvoľnenejšej miere, vy to robíte ešte utiahnutejšie, a potom ho samotná vláda Roberta Fica zrušila. To znamená, že nedostávame sa tu do nejakej roztržky medzi Ficovou vládou, Radičovej vládou, Dzurindovou vládou, hovoríme o tom, čo robila tá istá vláda. Najprv niekde ten zákon prijala, potom ho aj zrušila, pred tým než skončila v roku 2010. A pozrime sa na ten dôvod, prečo tak bolo. Ten dôvod bol, je jednoduchý. Ten zákon, ktorý bol prijatý za prvej Ficovej vlády, znel mnohým ľuďom veľmi rozumne a hovoril teda, že úrok na nejakom type pôžičky úveru spolu so všetkými poplatkami nemôže byť dvakrát viac, ako je priemer medzi, priemer takýchto úverov. To znamená, stalo sa, že to poskytuje dostatočný rozostup pre všetkých a obmedzí to úveru, úžeru, pardon. Problém toho, ktorý však v praxi nastal, bol niekoľkonásobný. Prvý bol, že existujú oblasti a úvery, pre ktoré chýbali a chýbajú dáta, lebo sa takých úverov poskytuje pomerne málo, alebo ak sú, tak nie sú zaznamenané Národnou bankou, čo viedlo Národnú banku a ministerstvo financií k tomu, že v niektorých oblastiach bola povolená úroková miera nula percent. To znamená, asi si v nej jednoducho nemohli požičať, aj keby ste chceli, lebo nebol daný ten základ, o ktorý tam mohlo ísť.
Druhý problém, ktorý je rovnako závažný, ak nie závažnejší, je ten, že, že on obsahoval veľmi, lebo na to, aby ste to v praxi urobili, by ste museli rozdeliť ten úverový trh na strašne veľa drobných segmentov – v podstate desiatky, možno stovky, možno až tisícky segmentov, aby ste vystihli tú komplikovanosť poskytovania úverov, jednak naozaj podľa typu zabezpečenia, podľa typu dlžníka, podľa aj dĺžky – keby ste to všetko chceli poňať, mali by ste strašne veľa kombinácií, na ktoré teda jednak by to bolo veľmi komplikované, jednak na to nie sú dáta. Preto vtedy vláda pristúpila z pohľadu schváleného návrhu logicky k tomu, že ustanovila tých kategórií menej, priznám sa, že neviem vám povedať z hlavy, koľko ich bolo, ale myslím, že ich bolo okolo 20, to sa dá samozrejme veľmi ľahko zistiť, a v týchto kategóriách určovala úrokové miery. Problém toho bol, že takáto regulácia ustanovovala niekedy absurdné situácie, ktoré začali obmedzovať ani nie tak úžerníkov, ktorí sa tomu často úplne vyhli rôznymi spôsobmi, a začala obmedzovať úplne legitímne subjekty, napríklad aj banky, pretože naozaj stačilo, aby v nejakej oblasti úrok, najmä tam, kde je málo úverov, trochu skočil a zrazu sa v podstate z banky, ktorá účtuje úplne rovnaký úrok na nejakom type úveru, napríklad kontokorentnom alebo kreditno-kartovom, sa zrazu z nej stal podľa zákona úžerník zo dňa na deň, hoci ona vlastne nič nezmenila a ten spôsob, ktorý mala, bol dlhoročne na mieste.
To znamená, pokusom štátu detailne mikromanažovať úrokové miery vznikala situácia, kde tých, ktorých štát najviac chcel obmedziť, tak tí sa tomu vyhli, tí podľa toho aj tak nešli, a tých, ktorí, by som povedal, majú úplne legitímny úrok, biznis v rámci štandardnej ekonomiky ako všade na svete, či už banky alebo aj niektoré iné, ale najmä banky, tak tí sa tým práve preto, že nechcú podvádzať, nevedia podvádzať, tak sa tým stali veľmi obmedzenými. To bol dôvod, prečo, a teraz sa naozaj vrátim k tomu, vaša vláda zrušila to ustanovenie. Teda nie vláda Ivety Radičovej, takže nemusíme si tu teraz vymieňať žiadne ani ideologické, ani politické facky navzájom, že kto čo spravil, vaša vláda to zrušila. A zrušila to teda nie preto, že by ten úmysel bol zlý, ale preto, že jeho vykonanie sa ukázalo byť v podstate buď neúčinné voči tým, ktorí majú zlý úmysel, naopak, často penalizačné voči tým, ktorí ten zlý úmysel a bezohľadnosť nemajú.
Z tohto pohľadu ja by som očakával, že keď prídete znovu po povedzme, po troch rokoch, štyroch rokoch už v tejto chvíli, s pokusom toto riešiť, tak urobíte to, čo sme urobili povedzme my s kolegyňou Žitňanskou, keď sme tri, štyri mesiace konzultovali a rozmýšľali sme, ako zabrániť naozaj tomu, a ja sa tam vrátim k tomu, čo ste povedali, ako zabrániť zneužívaniu nevedomosti niektorých spotrebiteľov alebo ich zraniteľnosti, ale spôsobom, ktorý bude účinný a ktorý zároveň ale nezlikviduje úverový trh tam, kde ho likvidovať nemá. Môžte nesúhlasiť s tým riešením, ktoré sme navrhli, ktoré ja o chvíľočku vysvetlím, ale čakal by som, že prídete s novým riešením, ak už toto riešenie, ktoré navrhujete, samotná vaša vláda pred tým zrušila. Vy ste s novým riešením neprišli, s jedinou výnimkou, ktorú ste tu aj uviedli, že už sa to bude počítať nie z RPMN bánk, ale teda z RPMN trhu, ale z úrokovej miery bánk, čo to robí ešte reštriktívnejším. Len problém toho systému pred tým nebol, že on bol málo reštriktívny. Problém bol, že bol nedokonalý technicky a spôsoboval viac problémov, ako vyriešil, čo vy by ste týmto návrhom ešte zhoršili.
Preto napríklad my sme navrhli v tej našej novele riešenie, ktoré hovorí, že nie je biznisom štátu riešiť detaily úrokových mier, či má byť teraz na kredit-kartovom úvere 15,5 alebo 16,5. Problémom štátu nie je riešiť, či kontokorent má mať penalizačný úrok 16 alebo 17. Toto je naozaj niečo, čo by malo byť ponechané trhu. Čo je problémom štátu a čo štát má riešiť, je, keď naozaj, ako ste to aj vy sám, pán poslanec, spomenuli, začnú zneužívať niektoré subjekty nevedomosť spotrebiteľov alebo ich zraniteľnú situáciu na to, aby im účtovali úplne iné úroky. Naozaj, zažívame v tejto krajine RPMN v stovkách, tisíckach, dokonca už aj v desať tisíckach percent v niektorých situáciách. A to nie je otázka fungovania trhu, lebo na normálnom trhu by nikto takéto úroky nikdy neplatil, to je naozaj otázka zneužitia situácie.
Takže aby som to vysvetlil, možno jednoduchšie a lapidárnejšie, minimálna mzda je inštitút, ktorý ja osobne podporujem, aby existoval, ale podporujem v tej forme, ako existuje dnes, to znamená, kde zabezpečuje to, že nebude môcť, možné zneužívať zraniteľnosť alebo nevedomosť niektorých konkrétnych ľudí na to, aby robili "za korunu", alebo teda za euro už v dnešnej mene. Ale cieľom minimálnej mzdy nie je určovať mzdy v ekonomike. To znamená v okamihu, keby sme naozaj chceli ísť do toho, že zavedieme jednu minimálnu mzdu pre lekárov, jednu minimálnu mzdu pre baníkov, jednu minimálnu mzdu pre programátorov, potom ju ešte odstupňujeme podľa toho, že programátori s 20-ročnou praxou majú minimálnu mzdu 1000 eur, programátori bez 20-ročnej praxe majú minimálnu mzdu 900 eur, to by nefungovalo, respektíve to sme tu naposledy mali za socializmu. To má význam vo verejnom sektore, kde štát je zamestnávateľ, a nemá to význam v súkromnej ekonomike. Tak rovnako v súkromnej ekonomike nemá význam a vedie k väčším problémom ako úspechom, ak sa pokúsime povedať, že kontokoreň do 6 mesiacov môže byť len do 15 %, kontokoreň nad 16, nad toľko mesiacov môže byť len 18 percent. Nemáte šancu ten, dynamiku finančného trhu správne manažovať a mikromanažovať. A myslím, že ani nemáte tú ambíciu, lebo to nie je zákon o tom, aby sme, o riadení úrokových sadzieb. Toto je zákon o zabránení úžere. To znamená, zabraňuje úžere.
My sme pozreli precedensy, samozrejme nielen slovenských súdov, a zistili sme, viaceré súdy rozhodli, vrátane v českom prípade Najvyššieho súdu, že okolo 70 % ročne celkových nákladov, teda nielen úroku, ale aj so všetkými odplatami a poplatkami začína úžera, lebo to už sa nedá žiadnym spôsobom zdôvodniť. Sú aj krajiny, kde to majú vyššie, keď sa pozriete povedzme na mnohé štáty v Spojených štátoch, tak tie to upravujú niekde okolo 200 - 300 %, aj také limity sú pri tých tzv. payday loans, teda pôžičkách do najbližšej výplaty. My sme vyšli, by som povedal, z našej tradície a vyšli sme z toho, že 70 % je už zjavne neprijateľnou, lebo tam veľmi ťažko nájsť akýkoľvek legitímny účel, ktorý by súvisel povedzme s profilom toho žiadateľa alebo s niekým iným. Preto sme navrhli, aby úroková sadzba bolo, maximálna, bolo 70 % plus úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá je v tejto chvíli 0,25 %, takže je to v podstate 70 %, aby som to zjednodušil.
Poviem úprimne, ja som ochotný a pripravený diskutovať vecne o tomto návrhu, o jeho výhodách a nevýhodách, o tom, či to číslo je zvolené dobre, ale chcel som skôr upozorniť na to, že nevracajme sa k niečomu, čo ste vy zaviedli a potom ste aj vy zrušili.
A na záver, pán poslanec, ak by som povedal, že ste sledovali ako predkladateľ moje vystúpenie, tak ste si všimli, že som vám ani v jednej vete nevložil do úst ani do mysle zlý úmysel. Povedal som na začiatku, že ja si nedovolím vás súdiť, ani to nepovažujem za cieľ parlamentu a účel parlamentu súdiť iných ľudí, aký majú úmysel v hlave. Vás bude súdiť podľa toho, aké máte presvedčenie, buď vaše svedomie alebo Boh, to je už na vás, ale ja vaše úmysly tu hodnotiť nebudem. Ale chcel by som vás požiadať, aby ste vy prestali hodnotiť úmysly tých, ktorí v dobrej viere tu pristupujú a naozaj veľmi, veľmi slušným spôsobom poukazujú na nedostatky tej predloženej úpravy.
Pani kolegyňa Laššáková, ktorá tu bola pred chvíľkou a ktorá je predsedníčkou vášho poslaneckého klubu, ona dala návrh, ktorý, alebo teda ona povedala sama v rozprave počas piatku ako predsedajúca, neobvykle vstúpila do rozpravy a povedala, že bude takáto pracovná skupina, v ktorej sa naozaj prediskutuje, ako to riešenie urobiť dobre. To znamená, že aký už lepší signál potrebujete na to, aby ste sa zamysleli nad tým, že tú novelu, ktorú ste predložili, ste možno nedotiahli. A opäť ja hovorím, asi v dobrom úmysle, ja naozaj na vaše úmysly nechcem, ale naozaj vás chcem poprosiť a verím, že ak budete vystupovať a budete vystupovať, budete som mnou aj nesúhlasiť, ja to prijmem, samozrejme, ja sa môžem mýliť, vy sa môžete mýliť, ale v tomto prípade naozaj poprosím, neprisudzujme si úmysly dobré alebo zlé, lebo môže to dopadnúť naozaj tak, že nevyjdete z toho najlepšie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Naozaj debata, ktorá mala pomerne veľkú mieru aj politickej, ale aj obsahovej racionality, ja môžem len privítať všetky tie faktické poznámky, či pani poslankyňa Mezenská, či pán poslanec Kadúc, či pán poslanec Zajac hovorili nielen k veci, ale aj veľmi rozumne, takže ja môžem len poďakovať. Ak môžem na tom postaviť, ja som vnímal slová pani podpredsedníčky Laššákovej, ktorá, ak sa nemýlim, je zároveň aj predsedníčkou poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia, ako takúto formu záruky, ale preto som aj požiadal pána ministra, lebo jedna vec je vôľa poslancov vládnej strany, ktorá je, samozrejme, kľúčová, ale druhá vec je aj vôľa predkladateľa, ktorý by mal slúžiť ako naozaj takýto základ na spoločný návrh. Takže, ale zase vám musím povedať, že ak teda po pani podpredsedníčke Laššákovej aj pán minister túto vôľu vyjadrí a vyjadrí ju jasne a konkrétne, ja by som povedal, že v tomto prípade naozaj, myslím si, je čas na určitú vzájomnú veľkorysosť. Pre mňa je naozaj kľúčové, aby aj bolo jasne povedané, že sa to takto spraví, a aby bol naozaj priestor na vylepšenie toho návrhu, lebo sú chvíle, keď, povedal by som, je politická vôľa veci meniť, naozaj možno aj proti tým záujmovým skupinám, ktoré spomínal pán kolega Zajac, ktoré sú čiastočne zastúpené aj dneska v politických stranách, v exekutíve, ako upozornil pán poslanec Hlina, a keď je taká vôľa, treba ju využiť. A vtedy, ja sa priznám, že mňa menej trápi, že či v televíznych novinách bude, že dnes prešiel vynikajúci vládny návrh, ja sa budem tešiť z toho, že prešiel.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, možno nadväzujúc na kolegu Kuffu, by som chcel požiadať členov poslaneckého klubu strany SMER, aby teda s kolegom Martvoňom potom pohovorili o tom pokání, lebo asi od nás by to celkom neakceptoval, za niektoré veci, ktoré sa tu naozaj v príprave týchto zákonov udiali. Ale poďme k samotnej podstate veci. Pani podpredsedníčka Laššáková (obzretie sa rečníka), ešte stále, ešte stále tu je, ja vám tiež chcem poďakovať za ten váš vstup, ktorý ste mali po tom, čo hovorila pani poslankyňa Žitňanská. Chcem len povedať, že bolo by ale veľmi dobré, keby sa ten sľub aj naozaj naplnil, lebo pokus o to v podstate urobiť to spojením rozpravy o niektorých bodoch už padol na začiatku tejto schôdze, kde práve bolo povedané, že viaceré tie zákony riešia to isté a bolo by fajn rokovať o nich spolu. A tento návrh, musím povedať, že bol väčšinou odmietnutý, čo, samozrejme, ešte nezabráni tomu, aby sme o tých zákonoch medzi prvým a druhým čítaním naďalej rokovali. Len chcem povedať, že zatiaľ naozaj reálne, reálna ústretovosť preukázaná nebola, a dúfam, že sa to zmení, a dúfam, že naozaj väčšina ukáže to, že jej ide o verejný záujem. Ja nebudem opakovať to, čo aj pani Žitňanská, nemá to zmysel, ja ju možno skôr skúsim vecne doplniť, aby sme vedeli, o čom hovoríme, v čom sú naozaj tie prekryvy a čo by bolo treba riešiť.
Tento zákon, ako spomenuli predchádzajúci kolegovia, primárne mal riešiť niečo iné a rieši niečo iné a je to naozaj ochrana spotrebiteľa pri predaji na diaľku. To znamená, že tento zákon priamo nesúvisí s finančnými službami, čo je dôvod, prečo predkladá pán minister koniec koncov, a napriek tomu sa do toho zákona dostali články ďalšie doplňujúce, ktoré už práve takéto veci riešia. A ja musím povedať, tak ako spomenula kolegyňa Žitňanská, že vo všeobecnosti kvalita tých ustanovení je vyššia, ako je kvalita toho poslaneckého návrhu pána poslanca Martvoňa a tímu, je komplexnejší, je lepšie napísaný, nie je vnútorne rozporný, má však tiež určité svoje problémy, ktoré treba doriešiť. Takže myslím si, a k tomu sa vrátim na záver, že tento vládny návrh nie je zlý základ na to, aby sa prípadné riešenie našlo, ale tiež ho treba dopracovať.
Dovoľte mi teda stručne urobiť prehľad, o čo tam ide. V článku II sa tiež novelizuje Občiansky zákonník, Občiansky zákonník novelizuje aj pán poslanec Martvoň a spol., Občiansky zákonník novelizujeme aj my v tom našom návrhu a v podstate tu sa rieši v bode 1 novely to, aby sa nemohlo vlastne do spotrebiteľskej zmluvy dať záloh alebo teda zabezpečenie záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška záväzku.
To znamená, že aby ste nemohli ručiť za povedzme tisíceurovú pôžičku svojím domom, aby to jednoducho nebolo zákonne platné. Je to zaujímavá právnická otázka, či ide o úplne ideálne ustanovenie, pretože sú situácie, keď spotrebiteľ má len nejaký typ aktíva a môže ručiť len, len ním, ale vo všeobecnosti si myslím, že to nie je zlý nápad. Chcem však upozorniť, že je to v podstate v priamom vecnom, nie v tomto prípade právnom rozpore práve s tým návrhom, ktorý predložili kolegovia Martvoň a Brixi, aby jednoducho sa nemohli predávať, použiť tieto záväzky, ak sú za úvery menšie ako 2-tisíc eur, to znamená, ten ich návrh teda smeroval k tomu, aby sa za malé úvery nemohli predávať autá alebo domy. To však neriešilo situáciu, keď ten úver alebo taký ten zostatok, suma je vyššia povedzme o jedno euro. Z tohto pohľadu ten návrh, ktorý je v tomto návrhu zákona, je lepší, lebo on hovorí o neprimeranom rozdiele, to znamená, že on bude chrániť spotrebiteľa pri rôznych výškach úverov, a to znamená, že nebude dávať motiváciu podvodníkom, aby povedzme dostali človeka na úroveň 2001 eur a potom zrazu už mohli mu zobrať všetko. Tento návrh jednoducho hovorí o tom, že neprimeraný rozdiel je vždy zakázaný.
Takže v tomto zmysle si myslím, že ten vládny návrh je v tom bode lepší, ako je návrh kolegov Martvoňa a spol. Pokiaľ ide o to, čo sme my navrhli, alebo navrhujeme, my, myslím si, že to dopĺňame, alebo to nie je v rozpore v tom, že my zasa hovoríme, že takéto typy vymáhania voči spotrebiteľom tak či tak sa musia diať až na základe rozhodnutia súdu, to znamená, že určitý typ vymáhania záväzku sa musí diať až na základe rozhodnutia súdu a tým pádom vôbec ten spotrebiteľ má šancu lepšie, lepšie ten samotný záväzok vyriešiť.
Druhá vec, ktorú tento návrh obsahuje, je, v článku III hovorí o tom, že záväzkové vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú slovenským právnym poriadkom, ibaže právo, ktoré bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi lepšiu ochranu jeho práv. To je skôr také poistné ustanovenie, aby teda nemohli spotrebitelia podpisovať zmluvy podľa iných, iných jurisdikcií a tým by sa obchádzalo slovenské, slovenské právo. Pokiaľ, nie som právnik, ale pokiaľ som to konzultoval s právnikmi, aj bez tohto ustanovenia by mali byť spotrebitelia chránení proti zneužívaniu v jurisdikcii, ale reálna vymáhateľnosť toho môže byť niekedy problematická, takže ja vítam toto ustanovenie, ktoré, ktoré to explicitne ustanovuje. A myslím si, že, myslím si, že je to dobré ustanovenie.
Teraz zatiaľ pán minister alebo jeho zákon bol predmetom skôr pochvaly alebo zdôraznenia toho, že ide vyšší stupeň kvality oproti návrhu kolegu Martvoňa a v podstate skôr komplementárny návrh s tým, čo predkladáme my. Teraz mi dovoľte byť aj trošku, nie, nemôžem povedať že kritický, lebo stále budem súhlasiť, ale upozorním na možné problémy, ktoré naozaj potrebujeme doriešiť. Je tam v článku, pardon, musím sa, musím (zhľadúvanie v podkladoch), aby som nepovedal nepravdu, v čl. VIII je zákon o ochrane spotrebiteľa, je § 5a, kde sa hovorí, že "neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy..., ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo zmenkou alebo šekom". Toto sa priamo, toto musím povedať úprimne, že kolegovia Martvoň, Brixi a ďalší vôbec neriešili, my s kolegyňou Žitňanskou to práve v našej novele sme riešili a riešime a riešime to inak a poďme o tom chvíľu hovoriť.
Tento, hovorme v prvom rade o zrážkach zo mzdy. Zrážky zo mzdy sú fenomén, ktorý, samozrejme, v slovenskom práve je upravený dlho, ale jeho zneužívanie v tejto oblasti je skôr nedávnejšia vec, alebo vec ostatných rokov a kde v podstate vzniká situácia, že spotrebiteľ podpíše dohodu o zrážkach zo mzdy a potom následne, keď ten, kto mu ten úver poskytol, alebo uzavrel s ním spotrebiteľskú zmluvu, sa rozhodne, že on porušil zmluvu, jednostranne sa rozhodne tento, táto povedzme nebanková spoločnosť, splátková spoločnosť, tak jednoducho dôjde za zamestnávateľom a povie, pozrite sa, tu na tomto papieri váš zamestnanec podpísal dohodu o zrážkach zo mzdy v prípade porušenia zmluvy alebo nedodržiavania podmienok, tuto môj právnik hovorí, že nedodržal podmienky, tuto vás týmto žiadam, aby ste strhávali 100 eur mesačne alebo 200 eur mesačne z jeho mzdy, inak vás zažalujem a vy nesiete právnu zodpovednosť za tieto záväzky, ak to vy ako zamestnávateľ nevykonáte. V tej chvíli je zamestnávateľ v situácii, že on na seba má buď prebrať všetky riziká súvisiace s tým, či je takáto zmluva platná, alebo neplatná, alebo ju môže začať vykonávať. Samozrejme, veľa zamestnávateľov ju začne vykonávať, prečo by mali na seba preberať takéto riziká, osobitne, najmä keď hovoríme o malých zamestnávateľoch, ktorí povedzme aj z hľadiska schopnosti získať si právne rady, získať, mať sofistikovaných právnikov, sú, samozrejme, obmedzení v tomto, tak zamestnávateľ začne plniť a zamestnanec, chudák, ktorý môže namietať to, že vôbec zmluvu napríklad neporušil v skutočnosti, alebo že zmluva je v skutočnosti neplatná už podľa dnešného práva, musí ísť on sám aktívne na súd, napadnúť túto zmluvu a až kým nedosiahne na súde rozhodnutie o tom, že je to neplatné a celé v rozpore s tým, čo hovorí slovenský právny poriadok, alebo aj tá zmluva, tak mu bude zamestnávateľ strhávať zo mzdy príslušné sumy. To znamená, dnešný stav je obrátenie bremena dôkazného v praxi, teoreticky nie, ale v praxi áno. Preto sme my navrhli s kolegyňou Žitňanskou, aby takýto inštitút mohol byť uplatnený, až keď súd uzná ten záväzok, uzná to porušenie zmluvy a až potom môže niekto prísť za zamestnávateľom a povedať, že tu chcem zo mzdy tohto človeka pravidelne 100, 200, 300 eur mesačne.
Návrh pána ministra hovorí len o tom, že iba, že táto, že ďalej to môže pokračovať, stačí len, aby táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený a má možnosť ju odmietnuť. No úprimne povedané, priatelia, ak by toto postačovalo, tak nemusíme skoro nič meniť, lebo aj dnes spotrebiteľ vždy musí niečo podpísať a potom už sa voči nemu, by som povedal, deje peklo. Takže ak sme presvedčení o tom, že spotrebiteľské spory - a v iných bodoch to pán minister aj robí, alebo tým smerom ide - nemôžu bez súdneho rozhodnutia byť riešené tým, že vám niekto vezme váš majetok, alebo váš príjem, tak si myslím, že nestačí to, aby spotrebiteľ podpísal ďalší list papiera, ocitne sa stále v tej situácii, ktorú som opísal pred chvíľou.
Pokiaľ ide o zmenku alebo šek, tam sa s pánom ministrom stotožňujeme, treba však len upozorniť, že aj dnešný zákon o spotrebiteľských úveroch zakazuje teda použitie zmenky alebo šeku v spotrebiteľskom úvere. Jediná tá diera dnešného systému je v tom, že mnohé reálne spotrebiteľské úvery nie sú v zákone klasifikované ako spotrebiteľské úvery, lebo je tam veľký zoznam výnimiek na úvod zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto to, čo robí tu pán minister, je, že prenáša tento zákaz zo zákona o spotrebiteľských úveroch do zákona o ochrane spotrebiteľa, čo z môjho pohľadu vítam, len upozorňujem, že to až taká zásadná zmena nie je, ale je to zmena k lepšiemu a tam musím povedať, že som, som rád.
Obsahuje, obsahuje táto, tento zákon aj ďalšie dobré ustanovenie, ktoré však, keby napríklad bola prijatá naša novela, by ani nebolo treba prijímať, a to je zákaz toho, že nemôžete poveriť niekoho tretieho k pôvodnej zmluve, aby vo vašom mene uznal záväzok, čo sa naozaj dneska niekedy stáva, že v podstate vy už pri podpísaní úveru alebo spotrebiteľskej zmluvy splnomocníte niekoho, aby vo vašom mene podpísal notársku zápisnicu na uznanie záväzku, čo v podstate znamená, že vás hneď môžu exekvovať.
Pán minister rieši tento jeden konkrétny subpríklad tým, že ho zakazuje vôbec. My sme o tomto riešení tiež uvažovali, takže ja teraz nebudem predstierať, že je to zlé riešenie, ale nakoniec sme s kolegyňou Žitňanskou dospeli k tomu, že lepšie riešenie je povedať, že všetky takéto veci musí preskúmavať súd, pretože problém nie je len tá autorizácia na podpis notárskej zmluvy, ale keď ju náhodou za určitých okolností podpíšete a potom sa voči vám vymáha v rozpore so zákonom. Právnici, ktorí sa týmto zaoberajú; kolega Kadúc vidím, že má reč tela a pomerne výraznú v tejto chvíli; hovoria, že už dneska väčšina tých vecí, ktoré sa dejú, je v rozpore so zákonom. To znamená, že keď to dôjde na súd a súd sa zaoberá tými spormi, tak v mnohých prípadoch, by som povedal, tých najtvrdších zneužívateľov dá za pravdu spotrebiteľovi, len problém je v tom, že sa tam buď nikdy nedostane, alebo to trvá veľmi dlho a človek nemá ani majetok, ani príjem a je vo veľmi zlej situácii. Preto to, čo je dôležitejšie, a to, čo tu chýba, a to je to, čo navrhujeme my, je, aby určité typy úkonov naozaj nemohli byť vykonané voči spotrebiteľovi bez súhlasu súdu. To znamená, aby mu nemohol byť zobratý majetok alebo príjem. Z tohto pohľadu ja naozaj vnímam ten vzťah, pán minister, s vaším zákonom tak, že v niektorých oblastiach sa navzájom dopĺňa, nie je tam žiadny rozpor, v niektorých oblastiach vy navrhujete čiastkové riešenie, s ktorým ja nemám vecne žiadny problém, ale myslím si, že by nevyriešilo tú situáciu komplexne, a to riešenie, ktoré navrhujeme, je komplexnejšie, a potom sú veci, kde jednoducho navrhujete veci, ktoré sú podľa mňa dobré, nad rámec toho, čo sme my navrhli a ja ich môžem len podporiť a byť za ne.
Z tohto hľadiska si ale naozaj myslím, že by bolo dobré urobiť to, čo tu teda už zaznelo zo všetkých strán, a to je medzi prvým a druhým čítaním sa stretnúť. Myslím si, že nie je potrebné pristupovať k skrátenému legislatívnemu konaniu, máme k dispozícii lepšie procesné riešenie. Procesné riešenie je jednoduché, v tomto zákone už sú otvorené všetky relevantné zákony v tej oblasti, ktorou sa zaoberáme, a ak nie, dá sa tam ten článok bez problému pridať. Zhodli sme sa na tom, že tento zákon nepredstavuje zlý základ, aj keď v niektorých veciach ho bude treba asi doplniť, preto ja osobne si myslím, že najčistejšie riešenie je tento zákon poslať do druhého čítania a ja zaňho budem aj hlasovať v prvom čítaní, hoci je to vládny návrh zákona, ale potom sa naozaj medzi prvým a druhým čítaním dohodnúť na jeho doplneniach a zmenách tak, aby naozaj fungoval a vytiahol z tých jednotlivých návrhov to, čo je najlepšie.
Tento zákon napr. nerieši tú otázku maximálnej úrokovej sadzby, ktorú rieši kolega Zajac, ktorú riešime aj my, ktorú riešia aj kolegovia Martvoň a Brixi, aj keď musím povedať, že spôsobom, ktorý už tu raz pán Harabin skúsil a nefungoval vtedy dobre. Takže, ale vracajúc sa k podstate veci, tento zákon môže pokojne byť základom dobrého riešenia, nemá od toho ďaleko. Je to naozaj otázka veľkorysosti a ochoty vládnej strany. Ja za seba môžem povedať, že asi opozícia nemôže urobiť väčšie gesto ako to, keď povie, že základom riešenia môže byť vládny návrh a zaňho aj zahlasuje, myslím, že to už väčšiu ústretovosť nemôžeme preukázať. Teraz je naozaj tá loptička na strane vlády a poslancov SMER-u, či túto veľkorysosť budú opätovať a ja si myslím, že následne by potom bolo možné doriešiť aj otázku tých ostatných zákonov, napr. ich stiahnutím alebo nejakým ďalším krokom.
Som veľmi rád, že tá diskusia dnes dopoludnia zatiaľ mala niekde možno síce emotívnejší, ale obsahovo vždy racionálny základ. Som veľmi zvedavý, pán minister, na váš záverečný prejav, lebo koniec koncov môžeme my tu navrhovať, sľubovať, ale vy ste predkladateľ, to znamená, máte určité práva a aj povinnosti, ktoré vám nikto nemôže, ani nechce zobrať. Takže som veľmi zvedavý na váš postoj a verím, že to naozaj v marci budeme môcť schváliť v podobe, ktorá skutočne pomôže slovenským spotrebiteľom, a najlepším meradlom toho bude to, ak v máji, júni, v júli, v auguste uvidíme, že sa tá situácia naozaj zásadne mení.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Skúsim svojím vystúpením, aj keď nie zámerne, možno prelomiť tú atmosféru, ktorá tu naozaj vznikla v posledných dvadsiatich minútach, a to tým, že poďakujem poslancovi strany SMER, lebo vo svojom teda, povedal by som, zanietení pre presadenie pozmeňujúceho návrhu som ho neprečítal, čo sa mi síce ešte v tomto parlamente nestalo, ale všetko je raz prvýkrát, a keby nebolo upozornenie, ktoré sprostredkovala jednak pani doktorka zamestnankyňa odboru legislatívy, ktorú nechcem menovať, aby sme ju nezaťahovali do parlamentnej rozpravy, ale aj pán poslanec Muňko zo strany SMER, tak by ten pozmeňujúci návrh zostal neprečítaný. Takže ďakujem veľmi pekne za upozornenie a tým pádom ho teraz môžem prečítať a opätovne požiadať o jeho podporu.
Takže je to pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa tiež v znení neskorších predpisov.
Bod 1. V článku II sa vkladá nový novelizačný bod 1, ktorý znie: „V § 5 ods. 1 písm. a) sa suma „230 eur“ nahrádza sumou „266 eur“.“ V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.
Bod 2. V článku II sa za novelizačný bod 3 vkladá nový novelizačný bod 4, ktorý znie: „§ 10 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Ak oprávnená osoba splnomocní poskytovateľa uvedeného v § 2 ods. 3 písm. a) až c) na preukazovanie výdavkov, ktoré uhradila za starostlivosť o dieťa, platiteľ je povinný výdavky uhradené oprávnenou osobou a preukázané poskytovateľom akceptovať. Poskytovateľ preukazuje výdavky oprávnenej osoby príjmovým pokladničným dokladom alebo výpisom zo svojho účtu.“.“ V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov. Ďakujem veľmi pekne.