Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

5.6.2014 o 18:04 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 5.6.2014 18:20 - 18:21 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dovoľte mi uviesť tento návrh, je krátky, jednoduchý a pokúsim sa aj ja byť rovnako krátky, jednoduchý.
Vo verejnej správe jedna z kľúčových vecí pri určovaní platov je započítanie praxe, akú máte prax, jednak odbornú, jednak inú prax, ktorú vám možno započítať. Podľa typu tabuliek to zvyšuje plat až do výšky o 48 %, takže je to pomerne významná vec pri atraktívnosti a odmeňovaní. Dnešný zákon a najmä jeho aktuálny výklad je však založený na tradičnom poňatí zamestnania, kde ľudia teda boli zamestnancami a nemohli byť podnikateľmi a kde ľudia najprv študovali a potom pracovali. To znamená, že započítava sa reálne prax získaná po skončení vysokej školy v zamestnaneckom pomere. Avšak za posledných 25 rokov sa trh práce zásadne zmenil. A to jednak tým smerom, že mnoho ľudí podnikalo, že boli živnostníkmi, a to aj v niektorých oblastiach, ktoré majú odborný charakter, a zároveň mnoho ľudí získava prax už počas štúdia.
Preto navrhujeme jednoduchú zmenu, aby explicitne v zákone bolo ustanovené, že aj takéto typy práce, teda samostatne zárobková činnosť, respektíve práca počas štúdia sa započítava do praxe, ktorú absolvent alebo mladý človek môže získať, samozrejme v rozsahu, v ktorom bola naozaj v danej oblasti alebo v ktorej spĺňa zákonné podmienky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.6.2014 18:15 - 18:17 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Je mi ľúto, že aj pani poslankyňa Nachtmannová, aj páni poslanci Jarjabek a Blanár predčasne opustili rokovaciu sálu, lebo teraz sme sa dostali k zákonu, ktorých sa reálne týkalo ich diskusné vystúpenie, aj keď si to oni možno neuvedomili. Je to totiž návrh, ktorý mení zákon o štátnej a verejnej službe tým smerom, ktorým teda aj oni naznačili a ktorí teda aj my navrhujeme ako predkladatelia.
Jednoducho povedané, o čo ide. Obidva tieto zákony ustanovujú v zamestnaní vo verejnom sektore podmienky vzdelania pre jednotlivé platové triedy. Tie podmienky začínajú stredným vzdelaním, pokračujú bakalárskym, magisterským a končia až doktorským. Keď si však pozriete tieto platové triedy, ktoré sú ustanovené v zákone, tak zistíte, že magisterský titul sa vyžaduje aj na triedu, pri ktorej je to veľmi ťažko zdôvodniť. Ide o 8. platovú triedu v štátnej službe a 11. platovú triedu vo verejnej službe. Ide o platové triedy, ktoré napríklad obsahujú nasledovné činnosti: získavanie a spracúvanie informácií a vysvetlení pre verejnosť, masmediálnu oblasť alebo iné inštitúcie, protokolárne zabezpečovanie oficiálnych alebo zahraničných pracovných alebo služobných návštev, zabezpečovanie odbornej práce v oblasti marketingu a propagácie, koncepčná činnosť v oblasti marketingu a propagácie cestovného ruchu, koordinácia práce a technicko-organizačné zabezpečovanie jednotlivých vydaní Obchodného vestníka. A takto by som mohol pokračovať. Teda ide v podstate o administratívno-referentské práce, ktoré v žiadnom prípade nevyžadujú magisterské vzdelanie, a pokojne kvalifikovaný bakalár ich môže zvládnuť. Kedysi, dokonca si dovolím povedať, mnohé z nich by mohol zvládnuť aj maturant. Preto v záujme posilnenia práve akceptácie bakalárov navrhujeme, aby tieto dve triedy, teda 8. trieda v štátnej službe a 11. platová trieda vo verejnej službe boli otvorené aj bakalárom, nielen magistrom, ako je to dnes, čím by sa tá horná hranica, kam sa viete dostať s bakalárskym titulom, o jednu triedu posunula.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.6.2014 18:10 - 18:13 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol ďalší z tohto balíka zákonov pre lepšie uplatnenie mladých ľudí. Tento asi bude aj vecne kontroverznejší ako ten predchádzajúci, kde skôr tá kontroverzia bola politického charakteru.
Ide totižto o návrh, aby sme zrušili to, čo táto snemovňa hlasmi poslancov SMER-u prijala minulý rok, a to je predĺženie koncipientskej praxe pre advokáciu koncipientov z troch na päť rokov. Spolu s ostatnými predkladateľmi považujeme tento krok za nesprávny a taký, ktorý sťažuje a obmedzuje uplatnenie mladých ľudí, najmä takých, ktorí nemajú rodičovské a iné zabezpečenie také, aby mohli zároveň, aby si to mohli dovoliť. A zároveň je to krok, ktorý nijako neprispieva v skutočnosti ku zvýšenej kvalite právnických povolaní.
Keďže táto snemovňa absolvovala pomerne dlhú rozpravu pri predlžovaní koncipientskej praxe, keď sa to robilo, tak nebudem dlho hovoriť, ale dovoľte mi predsa len zhrnúť tie štyri kľúčové argumenty, prečo my navrhujeme to vrátiť späť na tri roky.
Po prvé, z dvadsiatich ôsmich členských krajín Európskej únie až 24 tých členských krajín má kratšiu prax, ako je päť rokov, to znamená, že sme dnes takmer na extrémnej dĺžke praxe. Zároveň Slovenská republika má v porovnaní s inými členskými štátmi Európskej únie skôr menší počet advokátov na jej obyvateľa ako väčší. To znamená, že ani argument, že treba zabrániť kvantitatívnemu počtu advokátov nie je namieste. Päťročná koncipientska prax vyháňa mladých ľudí do zahraničia, vzdelaných. A zároveň neexistujú žiadne štúdie, ktoré by preukazovali, že päťročná prax zvyšuje kvalitu advokátov. Osobitne, a to treba zdôrazniť, keď advokátsku skúšku, ktorá jediná umožňuje vstup do odvetvia, realizuje samotná advokátska komora a môže ju mať tak náročnú, ako ju uzná za vhodné, a podľa dostupných údajov ju aj pomerne náročnú má. To znamená, že prax samotná nie je tým relevantným faktorom, ktorý umožňuje vstup do povolania, je len predpokladom na vykonanie skúšky. To znamená, že ak je cieľom zabezpečiť kvalitných advokátov, je to možné zabezpečiť prostredníctvom skúšky a teda zároveň trojročného praxe, keďže my prax zrušiť nenavrhujeme. Aj trojročná prax bude skôr v hornej polovici Európskej únie. Takže je to pomerne kompromisný návrh, ale snažili sme sa navrhnúť niečo, čo by mohlo byť aspoň predmetom diskusie.
Ďakujem veľmi pekne.
Na záver len dodám, že kvôli zrovnoprávneniu potom máme rovnaké riešenia navrhované aj pre notárov a exekútorov, ale to gro debaty a vecnej podstaty je, asi aj kvantitatívne, najmä v prípade advokácií koncipientov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.6.2014 18:04 - 18:08 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja nebudem dlho, ale predsa len. Jedna informácia, aby som naozaj si neprisvojoval niečo, čo nie je len moje. Ten návrh, ako som aj zdôraznil v úvode, je dielom piatich predkladateľov. Ja vám ich zopakujem pre istotu. Jen to aj pán Poliačik, pani Jana Žitňanská, pán exminister Fronc a pán Árpád Érsek. Takže sme pod tým piati podpísaní, piati si môžme brať kredit aj vinu. Myslím, v tomto prípade je to skôr kredit, čo potvrdzuje aj to, že nezaznelo v tej diskusii, napriek pomerne vytriolickej rétorike, žiadny, ani jeden, som počúval veľmi pozorne, ani jeden vecný argument, v čom ten návrh nie je dobrý, čo asi potvrdzuje, že dobrý sám osebe je. A preto nejak ďalej ho obhajovať a vysvetľovať znovu asi nie je potrebné, lebo nie ve vlastne sa asi k čomu vyjadriť.
Dovoľte mi tým pádom možno len povedať, že ja napriek tomu vytriolu, ktorý zaznel, oceňujem, že vôbec zaznel. Naznačuje to na rozdiel možno od iných návrhov, že cítite tu aj vy slabé miesto súčasného stavu, a keď už z politických dôvodov nechcete podporiť a zároveň sa bojíte ako pri iných návrhoch ho zmiesť zo stola bez slova, tak príde čas na rôzne, musím povedať, že prejavy, ktoré aj keby, pustím si ho ešte doma, všetky, teda aj ten prejav, aj tie faktické poznámky, ale priznám sa, že ich zmysel mi unikal. Okrem určitých irónií, napríklad keď pán Jarjabek hovorí o tom, že kto má niesť zodpovednosť za svoju minulosť, tak musím povedať, že keďže už tu nesedí Vladimír Mečiar ani pán Slota, nie je tu veľa ľudí, ktorí by mohli túto vetu povedať s väčším zmyslom pre sebairóniu ako vy, pán Jarjabek (výkrik v sále). Ale to sú, to sú naozaj veci, ktoré skôr potvrdzujú, že nie je veľmi tu o čom, a tak sa útočí, útočí osobne.
Ja musím povedať k tomu pôvodnému vysokoškolskému zákonu, že jeho gestorom a presadzovateľom bol pán minister Ftáčnik, ktorý je ministrom, bol ministrom za SDĽ, ktorá je dnes súčasťou SMER-u, a ktorý je dnes primátorom Bratislavy s podporou SMER-u, ale, a to zdôrazním, ja mu to nevyčítam a poviem prečo.
On sa snažil nastaviť veľkú reformu a reformu, ktorá podľa mňa vo väčšine vecí bola dobrá. To, že ako každá veľká reforma potom má veci, ktoré treba korigovať, je niečo iné. Ale dneska by som späť za ten zákon nešiel, hoci by som ja teraz mohol rozprávať, že to váš minister, hoci to sú také prázdne reči, musím povedať, ale mohol by som to hovoriť. Ale čo sa ukázalo, bolo jednoducho, že vtedy sa nedocenili profesijné bakalárske programy. Lebo sa menilo sto vecí naraz, tak sa napísala jedna veta o tom, že môžu byť aj takéto programy. A tá veta v zákone spala. Spala cez vládu pána Fronca alebo ministrovania, spala cez pána Mikolaja, spala cez pána Jurzycu a spí aj teraz za pána Čaploviča.
Ja, ak ste si všimli, som v úvodnom prejave a pán exminister tak isto sme neútočili na nikoho, ani súčasného ministra, ani na žiadneho bývalého, pretože áno, samozrejme, vždy možno povedať, že mal sa ten minister vtedy zobudiť a urobiť to, ale to potom možno vyčítať všetkým čokoľvek. Mojím zmyslom dneska  tohto návrhu, ktorý sme spolu predložili, bolo prísť s riešením niečoho, čo dneska vieme, že riešiť treba, a čo vieme riešiť aj spoločne a vieme riešiť spôsobom, ktorý nie je ideologický.
Ja si dovolím povedať, že ja som o tomto rokoval s pánom štátnym tajomníkom Chudobom a potom aj s úradníkmi zo sekcie vysokých škôl, ktorí voči tomuto návrhu zákona nenamietali ani slovo a nepovedali nič ani o populizme, ani o vytrhávaní hrozienok. Povedali, že z ich vecného pohľadu je plne akceptovateľný, ale musia to prerokovať politicky s ministrom. Neviem, ako dopadlo to politické prerokovanie s ministrom, ale podľa vašej reakcie mám určité tušenie. Takže to si treba tu povedať, treba sa naozaj zbaviť toho jedu. Keď to nechcete podporiť, v pohode. Keď prídete s nejakým iným riešením, ktoré to bude obsahovať, my sa len potešíme, pretože nakoniec ľudia si aj tak pamätajú, čo prešlo, a menej, kto to predložil, a myslím, že sa môžme venovať vecnej podstate tých ďalších návrhov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.6.2014 17:42 - 17:49 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť v mene piatich poslancov návrh novely zákona o vysokých školách. Cieľom tohto návrhu je zaviesť do praxe profesijné bakalárske programy, čo znie pomerne technicky, ale dovoľte mi vysvetliť, prečo je to pre našich mladých ľudí a ich budúcnosť pomerne zásadná vec.
V roku 2002 došlo v rámci realizácie tzv. Bolonského procesu aj na Slovensku k rozčleneniu vysokoškolského štúdia na dva stupne, bakalársky a magisterský, plus už existoval aj predtým stupeň doktorandský s tým, že tento, k tomuto rozdielu došlo aj z dôvodov ľahšieho presunu medzi školami po dokončení jednotlivých stupňov, ale najmä z toho dôvodu, aby v rámci masifikácie vysokoškolského vzdelania bolo umožnené samostatne vyštudovať bakalársky študijný odbor. Ide o to, že ak čoraz viac mladých ľudí študuje a potrebuje študovať vysokú školu, aby sa vedeli dobre uplatniť, nemá význam a v žiadnej krajine na svete neštuduje väčšina z nich alebo drvivá väčšina z nich obidva stupne, teda bakalársky a magisterský. Namiesto toho väčšina študuje bakalársky odbor a potom len malá menšina pokračuje na magisterskú úroveň.
Na Slovensku toto bolo v zákone umožnené v roku 2002 práve už spomínaným rozdelením štúdia. V praxi sa to však nikdy nenaplnilo. Aj podľa súčasných štatistík väčšina a sme v tomto, nedalo by sa povedať, že jediná, lebo v okolí sa toto stalo párkrát i nám, i ďalším, ale stredná Európa ako celok je v tomto svetový unikát, že napriek tomu, že existuje bakalárska a magisterská úroveň, väčšina študentov, ktorá začne, končí až po, väčšinou teda po piatich rokoch magisterského štúdia. To je, samozrejme, nielen drahé pre štát, je to drahé nielen pre nich samotných v čase, ktorý tomu venujú, ale je to aj neefektívne a nezmyselné, keďže veľké množstvo prác, ktoré potom tí absolventi idú vykonávať, nevyžaduje magisterské štúdium reálne, ale stačilo by aj štvorročné bakalárske štúdium.
Jeden z dôvodov, prečo to tak je, je aj to, že na Slovensku neexistujú v skutočnosti bakalárske študijné programy, alebo existujú vo veľmi malom množstve, ktoré sú orientované na prax. To znamená, že študent síce môže študovať žurnalistiku, právo, informatiku a mnoho iných študijných programov bakalárskych, ale tie ho nepripravia tak, aby mohol po tých troch rokoch byť naozaj reálne pripravený ísť do praxe, ale sú ako keby prvým stupňom toho dvojstupňového štúdia. To znamená, reálne sa v mnohých prípadoch, vo väčšine dokonca rozsekol 5-ročný program na dva, ale ucelené vzdelanie človek získava až tým druhým.
Zákon už v roku 2002 umožnil tzv. profesijné bakalárske programy, teda tie, ktoré nie sú určené na prípravu na ďalšie magisterské štúdium, ale ktoré sú určené na to, aby človek po nich mohol ísť pracovať a do praxe. Tieto programy však v praxi takmer neexistujú, nie sú ani akreditované, až na veľmi malý počet výnimiek. A to z jednoduchého dôvodu. Vysokoškolský zákon ich síce pozná ako osobitný typ bakalárskeho programu, tzv. profesijné, ale potom pre ne určuje úplne rovnaké podmienky akreditácie, garancie skúšok a všetkého ostatného ako pre bakalárske akademické programy. Inými slovami, prečo by verejná vysoká škola robila profesijné študijné programy bakalárskeho typu, ak potom bude musieť splniť úplne rovnaké podmienky najmä formálneho charakteru, a ktoré reálny profesijný bakalársky program často ani splniť nemôže. K detailom sa dostanem o chvíľku, keď vysvetlím navrhované zmeny.
Z tohto dôvodu my navrhujeme nie zaviesť nový fenomén, lebo profesijné bakalárske programy už existujú, ale navrhujeme ho sfunkčniť tým, že v zákone ustanovíme niekoľko vecí, ktoré by to reálne zaviedli do praxe.
Tá prvá z nich je, že akreditačná komisia by musela vydať osobitné akreditačné kritériá pre profesijné bakalárske programy tak, aby zohľadňovali ich špecifiká. Dnes existujú len jedny akreditačné podmienky, ktoré sú úplne rovnaké aj pre praktické, aj pre odborné. Je to ako keby, predstavte si, že by ste mali úplne rovnaké nároky na gymnázium a na učilište, nezohľadňovali by ste to, že na odbornej škole treba prax, treba prácu s určitým typom možno strojov, praktický výcvik, iné typy predmetov odborného charakteru, ale na gymnázium, naopak, treba väčší dôraz na všeobecné vzdelávanie, aj to, kto ho zabezpečuje, s akým vzdelaním, s akým vybavením. Je to, ako keby ste mali úplne rovnaké kritériá. Toto navrhujeme zmeniť.
Ďalej navrhujeme zmeniť to, aby v týchto osobitných kritériách bolo aj zavedenie spolupráce vysokej školy so zamestnávateľmi a ich účasť na vzdelávacej činnosti vysokej školy a úroveň vykonanej odbornej praxe. Inými slovami, pri týchto profesijných bakalárskych programoch bude musieť vysoká škola preukázať, ako spolupracuje so zamestnávateľmi a ako spolupracuje s praxou, aby mohla takúto akreditáciu získať. Naopak, v iných oblastiach môže mať tie pravidlá jednoduchšie.
Takisto navrhujeme, aby mohol tento faktor byť zohľadnený aj vo financovaní, tak ako pri odborných školách stredného charakteru, aby mohlo byť lepšie financovanie, napríklad prakticky náročnejšie profesijné programy, ktoré majú svoj praktický, finančne náročnejší komponent.
Navrhujeme taktiež, aby bakalársky profesijný program nemusel byť ukončený, ako je to pri normálnych bakalárskych programoch záverečnou prácou, to znamená písomným dielom, ale mohol byť ukončený aj iným dielom. To znamená napríklad počítačovým programom alebo nejakým modelom alebo niečím iným, čo vyplynie z práce toho študenta. Inými slovami, chceme, aby aj profesijný bakalársky študent musel demonštrovať to všetko, čo nadobudol, ale aby to nemusel demonštrovať 50 stranami papiera, ale niečím iným, čo ukáže jeho študijné výsledky a schopnosti.
Zároveň navrhujeme aj to, aby zloženie skúšobných komisií bolo trošku iné v tom, že tie podmienky na to, koľko musí byť docentov, profesorov alebo odborníkov z praxe sa mierne presunuli od docentov a profesorov k významným odborníkom z praxe, aj keď stále tam budú musieť byť obe skupiny. To by som chcel zdôrazniť.
To znamená, ide o pomerne ucelený návrh, ktorý sa snaží umožniť to, aby bakalárske profesijné programy sa stali z legislatívnej chiméry realitou. Máme naozaj v tejto chvíli už 12 rokov naprieč, myslím, aspoň štyrmi vládami, tento inštitút v zákone bez toho, aby sa reálne využil, a nastal čas to zmeniť. A verím, že sa to, ak nie pri tomto čítaní, tak niekedy v najbližšej budúcnosti podarí.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

5.6.2014 16:53 - 16:56 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem aj za to, že ako sa blíži piata hodina, máme rastúce obecenstvo. Takže dovoľte mi predstaviť tretí návrh z balíka deviatich zákonov, ktoré predkladáme na lepšie uplatnenie mladých ľudí. Tento zákon sa týka poskytovania informácií mladým ľuďom a ich rodičom o, by som povedal, o tom, ktoré vzdelanie a kde sa vyplatí.
O čo ide? Dnes zverejňuje Ústav informácií a prognóz školstva, teda ktorý už medzi časom bol zlúčený s inou organizáciou, ale zbiera a zverejňuje štatistiky o zamestnanosti absolventov stredných a vysokých škôl, čo však treba povedať, že je pre rozhodovanie rodičov a mladých ľudí veľmi tupý nástroj. Z toho dôvodu, že špeciálne pri vysokých školách je veľmi malý problém so zamestnanosťou absolventov, ale problém býva skôr s kvalitou zamestnanosti, teda či si nájdu miesto a ako je honorované a ako sa v ňom vedia uplatniť. To znamená, pri absolventoch vysokých škôl je údaj o zamestnanosti takmer nevýpovedný a viac vypovedá skôr o regióne. Napríklad podľa takýchto údajov Prešovská univerzita je veľmi nekvalitná, lebo má vyššiu nezamestnanosť. Osobne si myslím, že to skôr vypovedá o tom, že Prešovská univerzita vzdeláva ľudí v regióne, ktorý má vážne ekonomické problémy, a nehovorí to nič o Prešovskej univerzite. Takže na to treba dávať pozor.
Pri stredoškolských absolventoch sú tie údaje o zamestnanosti problematickejšie, teda nezamestnanosť je vyššia absolventov, ale aj tam keď sa na to pozrieme trošku s odstupom času, teda v priebehu pol až trištvrte roka po absolvovaní školy, tak výrazná väčšina stredoškolákov sa nakoniec tiež zamestná. Ale otázka je ako. A skôr majú problémy niektoré špecifické odbory. Z týchto dôvodov sa zaviedlo ešte v roku 2011 - 2012 systém, v ktorom sa vtedy pri absolventoch vysokých škôl zverejňovali na základe reálnych údajov Sociálnej poisťovne, aké sú platy absolventov rok až dva po tom, čo skončia vysokú školu, a boli tie údaje zverejňované nielen po fakultách a univerzitách, ale aj po jednotlivých odboroch. Takže každý si napríklad mohol pozrieť koľko zarábajú právnici z jednotlivých fakúlt rok až dva po absolvovaní školy, koľko zarábajú absolventi jednotlivých fakúlt alebo vysokých škôl. To znamená, že sme dostali oveľa presnejší obraz o tom, čo sa oplatí finančne. Hoci to samozrejme tiež nie je jediný spôsob ako merať zmysluplnosť napríklad vysokej školy, ale je to významný údaj.
Tie údaje boli veľmi zaujímavé v tom, že boli reálne, boli založené nielen na nejakých prieskumoch, ale na reálnych tvrdých dátach Sociálnej poisťovne a boli zaujímavé aj tým, že ukázali, že niektoré mýty, ktoré tu sú o uplatniteľnosti, sú mýty a niektoré iné veci sú, naopak, pravdivé. Napríklad to, že informatici zarábajú veľa, potvrdili aj tieto dáta, ale to, že napr. zo špičkových ekonomicko-sociálnych škôl sú vynikajúce platy, sa potvrdilo tiež napriek tomu, ako sú dneska často kritizované. Naopak z tých nekvalitných to bolo oveľa, oveľa horšie. Bohužiaľ, musím konštatovať, že od, za ostatné dva roky sa prestali tieto údaje zverejňovať a aktualizovať. To znamená, dnes verejnosť nemá tieto kľúčové údaje k dispozícii. A keďže napriek opakovaným apelom ministerstvo školstva nesfunkčnilo tento systém po tom, čo ho vyplo, tak navrhujeme, aby v zákone bola táto povinnosť stanovená. A keď už teda tento zákon predkladáme, tak sme navrhli, aby sa táto povinnosť rozšírila aj na absolventov stredných škôl, najmä stredných odborných škôl, a aby teda rodičia, nielen žiaci, nielen pri uvažovaní o vysokej škole, ale aj pri uvažovaní o strednej škole, mali informácie o tom, aké sú reálne platy absolventov toho-ktorého odboru a školy.
Samozrejme netreba tento údaj fetišizovať, ale spolu s údajmi o zamestnanosti, si myslím, že by to už predstavovalo celkom slušnú bázu rozhodovania sa na základe ekonomických faktorov. Samozrejme sú to aj veci, na základe ktorých potom štátne a verejné orgány môžu zvažovať svoje ďalšie kroky.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

5.6.2014 16:33 - 16:37 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. A dovoľte mi ospravedlniť sa na úvod pánovi poslancovi Mihálovi, ktorý bol pripravený byť spravodajcom k tomu predchádzajúcemu zákonu, a my sme ho o túto možnosť obrali a budeme mu to musieť nejako kompenzovať, ale teraz k samotnému návrhu zákona.
Tento návrh je druhým v balíku deviatich zákonov, ktoré tu dnes predkladám v mene pätice poslancov. Tento zákon sa opäť týka otázok praxe, ale už priamo na úrovni strednej školy. Ako, kolegovia, iste viete, väčšina detí alebo mladých ľudí na slovenských stredných školách chodí do škôl, ktoré majú prívlastok "odborné". To znamená, mali by to byť školy, ktoré pripravujú deti alebo žiakov nielen na ďalšiu akademickú študijnú kariéru, ale aj na prax a na schopnosť už vykonávať určité zamestnanie a povolanie. A ako také aj dnes je v zákone predpísané, že majú časť svojho štúdia absolvovať praktickou formou. To znamená, že na papieri všetko vyzerá úžasne, na papieri nie sme dokonca ďaleko od Nemecka alebo rakúskeho systému, kde teda každý žiak takéhoto odborného školstva už počas štúdia absolvuje významnú časť svojho času v praxi a tým pádom, keď skončí, dostane maturitu alebo výučný list, tak je schopný okamžite nastúpiť a byť platným členom pracovného kolektívu u svojho zamestnávateľa.
V praxi však vieme, že je to úplne inak. V praxi vieme, že zákon v skutočnosti po roku 1989, keď sa stratila monopolná štruktúra hospodárstva veľkých podnikov, proste socializmus nebol nikdy schopný, nebola nikdy schopná vláda ani ministerstvo školstva vyriešiť praktické naplnenie tejto praxe. A ten spôsob, ktorým sa vyriešil, je ten, že prax sa často realizuje priamo v školách alebo v iných typoch zariadení, ktoré teda sa nazývajú ako praktickými zariadeniami a zariadenia praktického vzdelávania, ale v skutočnosti majú od reálnej praxe dnešného života veľmi ďaleko.
Z tohto dôvodu my navrhujeme zákon, teda zmenu zákona, ktorá by ustanovila, že takáto prax musí prebehnúť u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá reálne vykonáva činnosti, na ktoré má byť prax vykonávaná. To znamená, že ak chcete, ak študujete kaderníctvo, museli by ste to robiť u kaderníka, ak strojárstvo, museli by ste robiť v strojárskom podniku. Samozrejme, že tento, takúto zmenu nie je možné presadiť okamžite, takže navrhujeme dve veci. Jednak aby takáto prax musela predstavovať v poslednom ročníku školy aspoň 25 % vyučovania, to znamená, že niečo, čo zároveň absolventom by výrazne pomohlo a zároveň nepredstavuje neznesiteľné bremeno pre školy a zamestnávateľov. A rovnako navrhujeme, aby zamestnávateľom bolo možné hradiť z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu cez zákon o službách zamestnanosti náklady dodatočné, ktoré vznikajú takouto praxou, aby aj zamestnávatelia boli motivovaní ju poskytovať.
Zároveň treba zdôrazniť, že keby aj táto zmena bola schválená, tak by nabiehala postupne, pretože by sa týkala nových prvákov a ich vzdelávacích programov. To znamená, bohužiaľ, ale v rámci realizmu asi jediné možné, nie je to, že ak by sa tento zákon schválil, tak budúci ročník maturanti alebo končiaci žiaci by už podľa neho postupovali, čo by ani nebolo možné zorganizovať, aj by to predstavovalo dosť neštandardný zásah do rozbehnutého vzdelávacieho programu. Ale aspoň noví učni, noví žiaci by sa podľa toho už orientovali a postupne by ten dôraz na skutočnú prax v systéme sa zvyšoval.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

5.6.2014 16:28 - 16:33 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť prakticky naraz alebo hneď prvé dva zákony a vysvetlím aj prečo o chvíľu. Ale dovoľte mi najmä uviesť na úvod pár slov o tom, prečo tento balík predkladáme. Tento balík nepredkladám ja sám, predkladám ho v spolupráci s viacerými kolegami, predkladám ho v spolupráci s pánom poslancom Poliačikom, s pani poslankyňou Janou Žitňanskou, s pánom poslancom Froncom, aj s pánom poslancom Érsekom. Je to balík deviatich zákonov, ktoré sa snažia pomôcť uplatneniu mladých ľudí v praxi a prechodu zo školy do praxe. Snažili sme sa naozaj identifikovať deväť typov opatrení, ktoré by mohli konkrétne pomôcť a zlepšiť situáciu a zároveň buď by nemali žiadne rozpočtové dôsledky, alebo tie rozpočtové dôsledky by boli relatívne obmedzené, alebo by ich bolo možné hradiť zo štrukturálnych fondov. Takže snahou bolo navrhnúť balík realisticky po finančnom, po finančnej stránke Zároveň sú to veci, ktoré si myslím, že ani ideologicky by nemuseli nejaké červené zástavy a červené súkna dvíhať, a takto sme ich spolu predložili.
Ten prvý z nich je novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá sa týka absolventskej praxe. Dovoľte mi len stručne vysvetliť, o čo ide a potom aj oznámiť postoj navrhovateľov k tejto novele. Ide o to, že v roku 2004 bol zriadený inštitút absolventskej praxe, ktorý sa odvtedy uplatňuje, kde zamestnávateľ si môže brať takpovediac na skúšku absolventa na niekoľko mesiacov s tým, že absolvent za to dostáva od štátu určitý príspevok na životné náklady, zamestnávateľ tým pádom má určitú formu pracovnej sily z jeho pohľadu zadarmo, absolvent má prax a zároveň síce malé, ale predsa len nejaké peniaze. A nádej je teda v tom, že ak sa zapracuje, ak sa ukáže, tak absolvent bude zamestnaný.
Voči tomuto príspevku bola dlhodobo vznášaná kritika, že okrem jeho zmysluplného využívania zo strany zamestnávateľov a absolventov,existujú aj niektorí zamestnávatelia, ktorí to zneužívajú, a to najmä takým spôsobom, že berú absolventov jedného za druhým v podstate na určité práce a nemajú skutočný záujem nikoho z nich neskôr zamestnať. S týmto zdôvodnením sa minulý rok zákonom č. 96/2013 Z. z. zrušila, zrušila nárokovateľnosť tohto príspevku a došlo aj k jeho významnému obmedzeniu.
Myslíme si ako predkladatelia, že v tomto prípade došlo naozaj, by som povedal, v reakcii na problémy v praxi k nadštandardnej a možno aj nadmernej reakcii, pretože samozrejme tento typ zneužívania, s tým nesúhlasíme ani my, ale zároveň si myslíme, že tu došlo až k prílišnému obmedzeniu, čo najmä vzhľadom na situáciu absolventov na trhu práce nie je želateľné.
Preto sme navrhli, preto sme navrhli iné riešenie. A to riešenie bolo, aby sa vrátila nárokovateľnosť tohto príspevku na absolventskú prax, ale len v určitom prípade. A ten prípad by bol taký, že nárokovateľnosť by sa týkala len tých zamestnávateľov, ktorí aspoň časť absolventov, ktorých si takto vyskúšajú, aj neskôr zamestnajú. Konkrétne ide o to, aby aspoň každého tretieho absolventa zamestnávateľ následne naozaj zamestnal. To znamená, že bude si môcť naďalej vybrať, bude môcť ich vyskúšať, ale nemôže jednoducho točiť absolventov bez seriózneho úmyslu zamestnávať.
Zároveň mi však dovoľte uviesť a chcem ale povedať, že ide o jediný zákon z tohto balíka, pri ktorom to platí, že my sme ako predkladatelia iniciovali rokovania so všetkými rezortmi, ktorých sa tie zákony týkajú. Stretli sme s pánom štátnym tajomníkom Ondrušom na ministerstve práce, stretli sme sa s pánom ministrom Borecom a stretli sme sa aj s pánom štátnym tajomníkom Chudobom na ministerstve školstva. A musím povedať, že vo vzťahu k tejto konkrétnej novele sme sa dočkali asi jedinej takej konštruktívnej akcie, musím povedať, ktorá spočíva v tom, že pán štátny tajomník Ondruš nám dal záväzok, že ministerstvo práce má možnosť realizovať túto zmenu aj bez zmeny zákona len svojím interným nariadením, ktorým by zaviazal úrady práce postupovať podľa tejto logiky, ale že samozrejme na to, aby bolo takéto nariadenie interné vydané, si musia ešte oni spracovať analýzu toho práve, ako sa zmenilo využívanie absolventskej praxe po zmene zákona minulý rok. Ale ak sa preukážu podľa jeho slov, teda to, že naozaj došlo k takémuto obmedzeniu, ako som spomínal, tak sú ochotní na tento krok pristúpiť.
Výmenou za to, aj tiež ako určité ústretové gesto, som sa dohodol s ostatnými predkladateľmi návrhu, že tento návrh zákona sťahujeme z rokovania. Nechcem čakať na nejaké hlasovanie, alebo na nejaké ďalšie, môžeme ho stiahnuť ihneď. Len zároveň chcel som mať možnosť vysvetliť, prečo sa tak deje, aby nedochádzalo k žiadnym otáznikom.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.6.2014 11:43 - 12:00 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona trošku širšie. Myslím širšie nie dĺžkou vystúpenia, určite sa zmestím do tých 15 minút, ktoré zostávajú, ale skôr šírkou obsahovou k tomu, čo chcem povedať.
Prinútil ma vystúpiť, priznám sa, doterajší stav debaty k tomuto návrhu, ktorý je, myslím si, symptomatický toho, ako na Slovensku celkovo prebieha diskusia k dôchodkovej reforme a osobitne k II. pilieru, kde to, o čom sa najviac diskutuje, to, čo sa vydáva za najväčší problém, často problém nie je a, naopak, o skutočných problémoch sa diskutuje pomerne málo a diskusia je navyše veľmi tvrdo ideologizovaná a politicky polarizovaná. To znamená, že máme, strácame schopnosť často debatovať racionálne.
Dovoľte mi na úvod ešte povedať, že hoci som bol štátnym tajomníkom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, keď bol zavádzaný II. pilier, bola to asi jediná oblasť, ktorú pán minister Kaník si vyhradil pre seba ako minister a riadil ju priamo cez pracovné skupiny a sekčných šéfov, ktorých mal. To nehovorím preto, že by som nebol fanúšikom II. piliera, naopak, pokúsim sa vám to vysvetliť, prečo. Myslím si, že II. pilier bol veľmi dobrá a významná reforma. Hovorím to len preto, aby to nebolo vnímané, že tu musím dneska obhajovať nejaké svoje farby, alebo nejaké, ako povedal Martin Chren, svoje dieťa, ale naopak, skúsim sa na to pozrieť z pohľadu niekoho, kto možno má v niečom podobný pohľad, ale nemá v tom až takú osobnú investíciu.
Dovoľte mi na úvod povedať, že problémom na Slovensku nikdy nebola veľkosť II. piliera, ktorý sa často uvádza, že II. pilier bol priveľký, lebo 9 % je pre verejné financie nezvládnuteľné. To je jednoducho nepochopenie podstaty verejných financií a demografického vývoja, pretože to, čo robí II. pilier, je, že berie takzvaný implicitný dlh, teda to, čo dlhujeme budúcim dôchodcom v štátnom dôchodkovom systéme, a mení to na explicitný dlh, teda na to, čo platíme ľuďom, aby si investovali sami za seba v II. pilieri. To znamená, my žiadny nový dlh nevytvárame, my ho, naopak, znižujeme týmto krokom vďaka sérii opatrení, ktoré sa dajú vysvetliť, ale je to konverzia dlhu, ktorý je skrytý pod pultom, na dlh, ktorý je položený na pult v menšom rozsahu. To je aj jeden z hlavných dôvodov, prečo dôchodková reforma tohto druhu prispieva k udržateľnosti verejných financií. Pretože keby naozaj išlo o vytváranie dlhu, tak Európska komisia, Medzinárodný menový fond, všetci nás zastavujú a hovoria, že nerobte takéto II. piliere, pretože vám to len zhorší situáciu. On ho, naopak, pomáha riešiť. To je jeden, jedno nedorozumenie, ktoré tu existuje a ktoré je ideologicky poháňané.
Druhé nedorozumenie je pripodobňovanie slovenskej dôchodkovej reformy napríklad v Latinskej Amerike, pretože v Latinskej Amerike väčšinou boli zavádzané aj II. piliere, ktoré sú hlavnou a jedinou súčasťou dôchodkového systému. To znamená, že nahrádzajú dovtedy predchádzajúci štátny systém postupne. To na Slovensku nikdy nebolo ani úmyslom, neviem ani, že by to niekto navrhoval, aspoň nikto seriózny. Na Slovensku bolo úmyslom vytvoriť takzvaný dvoj- alebo trojpilierový systém, teda systém, ktorý sa opiera aj o štátny dôchodkový pilier, aj o súkromný sporiaci dôchodkový pilier, prípadne ešte dobrovoľné sporenie. A tým pádom je to v podstate určitá forma ekonomického finančného, ale ideologického kompromisu. Môžeme s tým nesúhlasiť, to je úplne legitímne, ale ťažko to označovať za nejaký extrémistický návrh.
Dovolím si zároveň poznamenať, že podľa všetkých štúdií, ktoré sú k tejto téme robené aj v rámci Európy, za ostatných 25 rokov nastávali posuny len týmto smerom, nikdy nie opačným. Výnimkou sú práve zoštátňovania alebo osekávania druhých pilierov v postkomunistických krajinách v ostatných rokoch, ktoré v niektorých nastali, a v západnej Európe sa posúvali len od štátneho k multipilierovému tiež, aj keď nie v takom rozsahu ako v strednej a východnej Európe.
To znamená, problémom nie je ani existencia a veľkosť zdrojov piliera, ani to, že máme dvojpilierový systém, to je, naopak, jeho základ. Čo problémom však je? A tu budem trochu kritický na obe strany politického spektra. Tým základným problémom naozaj je to, že sa z dôchodkov stal úplne kontraproduktívny politický súboj, ktorý bráni akejkoľvek rozumnej a dlhodobej dohode. Poviem opačný extrém. V Českej republike zaviedli kedysi takzvanú, takú komisiu, kde poverili jedného renomovaného ekonóma, aby navrhol dôchodkový systém, a do komisie mu dali zástupcov všetkých politických strán parlamentných, vrátane komunistov, keďže v Čechách komunisti v parlamente dlhodobo sú. A politici povedali, že ak sa táto komisia dohodne, tak to schváli parlament. Táto komisia sa opakovane dohodla, ale vždy len jediný zástupca nesúhlasil a to bol práve komunista. A hoci teda komunisti v Čechách sú zatiaľ vylučovaní z podielu na moci, tak sociálna demokracia v obave, aby nebola zľava vytláčaná, potom odmietla takúto reformu podporiť. To je opačný extrém. To je situácia, keď Česká republika nenašla odvahu na dôchodkové zmeny, lebo sa báli jednej ultraľavicovej strany.
My sme urobili opačný prípad. My sme z odvahy išli do toho, aj keď na tom nebola politická zhoda. Pretlačila to vláda, ktorá síce mala väčšinu tak, ako ju má aj dnešná vláda, ale nemala super majoritu, nemala ústavnú väčšinu. A od začiatku to bolo predmetom veľmi ostrého sporu s vtedajšou opozíciou. Problém je však v tom, že túto kontraproduktívnosť rovnako živila aj tá druhá strana. A mohli by sme si tu teraz navzájom o tom rozprávať dlho, ale nechcem. Ale stala sa naozaj dnes z toho situácia, kde ak by ste si vypočuli ešte raz po ukončení túto debatu, tak na každý, povedal by som, rozumný príspevok, či zľava, či sprava, pripadá minimálne jeden, ak nie dva, ostré šľahy mečom, ktoré nemajú s debatou o dôchodkovom systéme nič spoločné a sú skôr snahou buď diskreditovať oponenta, alebo prezentovať svoje ideologické postoje.
A teraz budem kritickejší k našej strane, alebo k tej stredopravej strane spektra. Tou základnou chybou, ktorá sa stala podľa mňa pri dôchodkovej reforme, boli nesprávne nastavené očakávania. Vidíme to aj dnes v príspevku poslanca Hlinu, vidíme to aj v príspevkoch iných, že zmyslom II. piliera nikdy nebolo to, aby Slovensko zažilo nejaké perpetuum mobile, kde sa peniaze na fantastický život dôchodcov vytvoria z ničoho. Zmyslom dôchodkovej reformy je práve to, že vďaka demografickej zmene, ak sa nič nespraví, o 20, 30, 40 rokov nebude na dôchodky pre nikoho, respektíve, alebo na tak nízke dôchodky, že sa z nich nebude dať ani čo len dôstojne žiť, nieto ešte švajčiarsky žiť. Dôchodková reforma je snaha tomu zabrániť práve tým, že si aj ľudia budú musieť viac odložiť, aj že sa bude dlhšie pracovať, a mnoho iných opatrení sa prijíma, ktoré spolu zabezpečujú to, že nám dôchodkový systém neskrachuje.
Je to situácia, ktorej čelí celá Európa, je to situácia, ktorej čelíme aj my. My jej čelíme len v tom, že zatiaľ čo donedávna sme mali jednu z najmladších populácií v Európe, tak teraz zažijeme, o chvíľku, jedno z najrýchlejších starnutí v Európe. To znamená, že tá facka demografická bude na Slovensku jedna z najväčších.
Ale II. pilier teda nie je nástroj, že mana padá z neba, ani pečené holuby, II. pilier je nástroj ako zabezpečiť dôstojné dôchodky pre všetkých. A problém, ktorý nastal, je naozaj to, že sa vytvorili očakávania, ktoré boli veľmi vysoké a sú veľmi vysoké, a potom z toho vyplýva, môžu vyplynúť aj nasledovné sklamania, ak sa tie očakávania nenaplnia. Napríklad jedno z tých očakávaní je garantovaný vyšší výnos, ako tu hovoril o tom poslanec Hlina, že preňho je problém, ak niekto, kto je v II. pilieri, dostane o niečo vyšší dôchodok, nižší dôchodok ako niekto, kto je v prvom pilieri. No ale to vyplýva zo samotnej podstaty toho, že jeden pilier, tie dva piliere sú rôzne, lebo takisto môže nastať aj opačná situácia. Niekto, kto je v II. pilieri, ktorý má úspešnejšiu výnosnosť, môže dostať vyšší dôchodok.
Navyše, výnosnosť I. piliera nie je niečo, čo je dané trhom alebo ekonomikou, ale krátkodobo je tam aj politickým rozhodnutím. Ak dnes vláda rozhodne, že I. pilier zvýši o 50 %, že zvýši každý dôchodok v I. pilieri o 50 %, tak v I. pilieri bude vždy, bude ľuďom oveľa lepšie ako v druhom, pretože tomu nedokáže žiadny II. pilier čeliť. Problém je v tom, že o desať rokov štát skrachuje, možno už o päť. Ale dneska ten dôchodca sa môže tešiť, môže hovoriť, že ja mám výnosnejšie. Takže porovnávať prvý a druhý pilier je o dosť zložitejšie, ako porovnávať, kto bude mať z čoho nižší a vyšší dôchodok. A k tomu napomohla, napomohli jeho tvorcovia naozaj tým, že, by som povedal, namiesto schladzovania očakávaní ich minimálne nechali bežať, ak nie ich dokonca priamo podporovali.
Na druhej strane, aby som bol rovnako kritický, však je aj problém naozaj veľmi zle nastavenej regulácie za vlády Roberta Fica, prvej, ktorá, a na tom je dneska naozaj už odborná zhoda, nastavili veľmi zle očakávania, nastavili veľmi zle motivácie pre dôchodcovské spoločnosti, ktoré smerujú naozaj k tomu, že nezhodnocujú sa tie prostriedky tak, ako by sa mohli, pretože tak ako sa nastavili motivácie, dôchodcovské spoločnosti neprofitujú z toho, keď zarobia ľuďom peniaze, ale profitujú z toho, keď sa neodlišujú od tých ostatných, a to aj vo veľmi krátkych horizontoch, čo je z hľadiska finančných trhov nie veľmi zmysluplné. To znamená, že navyše tento zásah je jeden zásah, hoci veľký, ale bolo aj veľa iných konkrétnych zásahov, vyháňanie ľudí z piliera, opakovane, a mnoho ďalších, ktoré znejasňujú to prostredie a nevytvárajú motiváciu pre to, aby prišli a bili sa noví hráči o klientov, čím pádom aj konkurencia v tom II. pilieri je nižšia, ako by mohla, mohla byť.
To sú, aby som vám povedal, príklady toho, že naozaj tá dôchodková reforma následne práve dôsledkom toho politického konfliktu, ktorý sa zásadne polarizoval a ideologizoval, dospel k situácii, kde kolegyňa Gabániová, ktorá odišla, len sníva o jeho zrušení, niektorí iní kolegovia, naopak, stoja s ohnivým mečom pred ním, ale schopnosť racionálne debatovať o tom, ako zabezpečiť dôchodky pre nás, pre naše deti, alebo aj pre našich kolegov, ktorí sú už k tomu bližšie, ako pán Mičovský, sa stráca. A zároveň, čo je väčší problém, sa nehovorí o tom, čo sú dnešné skutočné problémy II. piliera, ktoré sú minimálne, ktorý spočíva najmä v jeho nákladnosti. Lebo II. pilier je odkladanie si na vlastný účet. Odkladanie si na vlastný účet má tú vlastnosť, že musíte tomu, kto vám ten účet spravuje, niečo z toho výnosu zaplatiť za to, že vám ten účet spravuje a že za vás investuje. To je jednoducho fakt. Navyše druhý faktor je, je, že tieto náklady sú do určitej miery fixné. Teda či vám niekto spravuje sto euro alebo tisíc euro, tak nemá s tým desaťpercentné náklady, ale má náklady, ktoré síce mierne rastú s objemom, ale oveľa pomalšie ako ten samotný objem. Inými slovami, poviem to na jednoduchom príklade, ak pri stoeurovom účte alebo vklade vás stojí správa 5 eur, tak pri tisíc vás stojí možno 10 eur. To znamená, že sú tam určité, alebo možno dvadsať, to znamená, sú tie náklady, rastú najmä kvôli nákladom na obchodovanie s cennými papiermi, ale nerastú lineárne. Rastú pomalšie. Čím pádom je lacnejšie spravovať veľa peňazí na konkrétnom účte.
Keďže na Slovensku máme druhý systém, do ktorého je zapojený naozaj veľký počet ľudí, a napriek opakovaným snahám ich z neho vyhnať, sa z neho nejakým spôsobom vyhnať nenechali a to dokonca ani po zmenšení II. piliera, máme situáciu, kde veľa ľudí si odkladá tie, málo peňazí, čomu samozrejme zásadne napomohla zmena, zosekanie II. piliera, ktoré nastalo pred rokom a trištvrte. To tiež nie je niečo dané od Boha, to je krok tejto vlády, ja sa k nemu nejdem vracať v tejto sekunde, ale chcem len povedať, že to tiež zásadne znížilo toky na účty, čo zásadne znamená, že sa zvyšuje ich správa, náklady na ich správu ako percento z toho, čo si odkladáte. Inými slovami, ak tam predtým išlo niekomu 900 eur mesačne, tak to asi málokomu, povedzme, že 200 eur mesačne a teraz tam pôjde menej ako 100 eur mesačne, tak samozrejme, že mu z toho balíka väčšie percento zožerie aj ten istý, dokonca možno aj nižší administratívny poplatok. Toto je skutočný problém.
Druhý problém, o ktorom som tu nehovoril, lebo nesúvisí s týmto zákonom, ale je s ním úzko zviazaný, je, že máme popri druhom pilieri aj tretí pilier, to je ten dobrovoľný sporiaci pilier, ktorý je ešte anuickejší, ešte neefektívnejší a ešte nevýkonnejší. A tým pádom ten zožerie ľuďom z ich úspor ešte viac. Ľudia sú v ňom dobrovoľne najmä kvôli tomu, že čiastočne to dotujú zamestnávatelia, čiastočne to dotuje štát, sú tam motivácie, to znamená, že človeku sa to oplatí individuálne, aj keď spoločnosti sa to neoplatí. Predstavte si situáciu, kde vydávate 10 eur na nejaký produkt, ku ktorému vám pridá zamestnávateľ a štát, vymyslím si, po 2 eurá, ale celá správa stojí 3 eurá, čo je strašne veľa. Tak vám sa to oplatí, lebo vy stále dostanete 11 eur na konci, to znamená, vy individuálne do toho pôjdete, ale pre spoločnosť je to nezmysel robiť produkt, kde bude takmer 30 % za správu. Tretí pilier tu však nikdy nebol riešený spolu s druhým pilierom, ale bol vždy vnímaný oddelene a bol vždy vnímaný ako nejaká nepodstatná príbuzná, lebo naozaj oproti tým 6 mld. eur je tam nepodstatná suma peňazí.
Z tohto pohľadu pre mňa osobne dneska kľúčová otázka pri druhom pilieri, okrem samozrejme anuít a tam, pán minister, súhlasím, že ten zákon predkladáte všeobecne, teda že to treba doriešiť, priznám sa, že nemôžem úplne súhlasiť a nebudem hlasovať za tú konkrétnu formu, ale to, že téma zákona je dôležitá, na tom sa určite zhodneme, ale druhá téma, ktorá sa vôbec nerieši, je naozaj téma nákladnosti toho systému a ako ju znížiť. A nerieši sa preto, že tu vládne už tá ideologická fantázia, že čím viac ten pilier zosekáme, čím viac z neho ľudí vyženieme, tak tým vlastne to bude stáť menej. Ale to nie je pravda. Naopak. Čím viac mu ubližujeme, tým to stojí viac, pretože tým z toho zmenšujúceho sa objemu zdrojov sa platí určitý fixný objem na správu. Zároveň je to naozaj jeden krok, ktorý zaviedol pán minister Mihál a ktorý bol veľmi pozitívny, hoci čiastkový, a ktorý sa hneď aj následne zrušil, a to bolo zavedenie tých tzv. indexových fondov. A indexové fondy sú veľmi jednoduchý nástroj, kde sa hovorí, že nebudete platiť drahé peniaze investičnému manažérovi za to, že on bude riešiť, či vaše peniaze investuje do akcií Coca-Coly alebo dlhopisov gréckej vlády, ale jednoducho to zavesíte na nejaký svoj trhový index, ktorý má svoj rizikový profil, to znamená, napríklad poviete si, že ja chcem byť rizikový investor s veľkým výnosom, tak to zavesím na nejaký index, ja chcem byť, naopak, veľmi bezpečný investor, zavesím to napríklad na dlhopisový index nemeckej vlády, vymyslím si, môžem to zavesiť na rôzne indexy, ale je to oveľa lacnejšie, pretože nikto nenakupuje v mojom mene konkrétne papiere, ale nakúpi len jednu transakciu, kde sa to viaže na ten konkrétny index. Inými slovami, náklady na správu rapídne klesajú.
Pán minister Mihál takýto index zaviedol, ale čo neurobil, aj preto že vláda padla a prišla nová vláda, bolo, že ho nijako nespropagoval. Už nestihol asi. Výsledok bol ten, že do tohto fondu prešlo niekoľko stoviek najsofistikovanejších ľudí, ktorí v tom pilieri sú takmer všetci kvalitní ekonómovia, ktorých poznám a ktorí sa v tom vyznajú, prešli do indexového fondu, lebo vedeli, že je to najefektívnejší spôsob, ako majú v druhom pilieri peniaze pre nich samých. DSS-ky to samozrejme tiež nejako nepropagovali, lebo pre nich sú to nižšie poplatky, ony nemali záujem na tom, aby ľudia išli do tzv. pasívnych fondov, na ktorých zarobia menej. A štát po výmene vlády už na to tiež nejako netlačil, naopak, ešte umožnil de facto toho zrušenie.
To znamená, máme dnes situáciu, kde najlacnejší, najefektívnejší nástroj, ktorý sa zaviedol nakrátko a nestihol sa ani rozšíriť, sme v podstate zrušili. Neriešime vzťah s tretím pilierom, ktorý žerie vlastne tejto spoločnosti tiež významnú časť jeho úspor na dôchodok cez administratívne náklady, ale miesto toho máme vytasené tomahavky, kde si hádžeme teda do hláv sekery, kto za čo kedy môže a kto čo by si kedy mal priznať.
Z tohto pohľadu ja chcem povedať, že preto pre mňa zásadným nedostatkom aj tejto novely a akýchkoľvek debát o druhom pilieri je to, že nediskutujeme o tom, ako ten systém urobiť čo najefektívnejším a najlacnejším tak, aby priniesol čo najviac profitu jeho účastníkom. Lebo druhý pilier je to, čo sa nazýva v angličtine utilita, teda je to určitý základný prevádzkový nástroj úspor. Nie je to nejaký nadštandardný nástroj, ktorým si milionári šetria. Je to nástroj pre dneska jeden a pol milióna ľudí. Ako každá utilita, ako voda, ako elektrina, musí byť nastavený tak, aby dokázal zabezpečiť svoju službu pre všetkých a začal najnižšie prijateľné náklady. To znamená, to by malo byť naším cieľom. Lebo inak sa nám naozaj môže stať to, čo tu citovala aj pani kolegyňa Gabániová, to, čo aj iní, že veľa ľudí nebude z neho veľa mať. Jednak, ako som už povedal, pre problematickú reguláciu a motivácie pre investorov, ale jednoducho preto, že z tých výnosov veľa zožerie správa tých fondov. Len nič z toho nie je dané od Boha. Nič z toho nie je vlastnosťou druhého ani tretieho piliera, je to vlastnosťou konkrétneho nastavenia systému, ako sme ho na Slovensku nastavili.
A preto by som chcel na vás všetkých apelovať, nemusíme to urobiť dnes, ani to už dnes neurobíme, diskusia pomaly končí, ale ak chceme viesť nejaký politický dialóg naprieč politickým spektrom o dôchodkoch a o druhom pilieri špeciálne, veďme ju o tom, ako zakopať túto vojnovú sekeru a, naopak, ako urobiť z druhého piliera praktickú, efektívnu a najlacnejšiu možnú utilitu pre jeden a pol milióna Slovákov, ktorí sa rozhodli v ňom byť a ktorí zjavne nemajú veľkú chuť z neho odísť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.5.2014 15:45 - 15:49 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 o politických stranách. Je to návrh zákona, ktorý predkladám, alebo tu za týmto pultom stojím ja, ale môžem spokojne konštatovať, že sú pod ním podpísaní zástupcovia všetkých klubov, ktoré sú reprezentované v tomto parlamente, a je výsledkom širokej politickej dohody. Takže ja som v dobrom slova zmysle len jej hlasom.
O čo ide? Ide o to, že súčasná právna úprava aj novonavrhovaná právna úprava hovorí o tom, že dary možno politickej strane darovať len s darovacou zmluvou. Táto úprava, ktorá vznikla pred niekoľkými rokmi v snahe zabrániť alebo reagovať na netransparentné činnosti, ktoré v tejto krajine sa diali. Ak si pamätáte rôzne igelitky a iné spôsoby darovania. Ako to však niekedy býva, keď sa reaguje na niečo zlé, tak sa to preženie opačným smerom. Znamená to, že podľa súčasnej právnej úpravy, ako bol pôvodný vládny návrh zákona, vlastne na každý dar strane, aj na 5-eurový dar, treba darovaciu zmluvu, čo v podstate efektívne likviduje malé dary. To, čo by sme najviac mali chcieť podporovať, aby ľudia podporovali svoju demokraciu, politickú stranu, v ktorú veria, malými sumami, v čo najväčšom počte ľudí tak, aby strany neboli zaviazané jednému veľkému sponzorovi alebo pár veľkým sponzorom, ale čo najväčšiemu počtu svojich členov, sympatizantov. Je to spôsob, ktorý sa uplatňuje čoraz viac aj v zahraničí.
Táto úprava, ktorú však máme a ktorá bola navrhovaná, by tomu bránila, lebo by sme naozaj museli všetkých ľudí preháňať k spisovaniu darovacej zmluvy, prípadne až k notárovi. Preto sme pripomienkovali ešte s kolegyňou Žitňanskou Luciou, keď ten zákon vznikal, a potom aj viem, že viacerí ďalší, aby sa táto úprava síce ponechala, ale aby sa urobila určitá výnimka pre malé dary tak, aby síce bolo možné identifikovať darcu, ale aby to bolo technicky pre ľudí jednoduché.
Ten návrh, ktorý už jedným pozmeňovacím návrhom bol zapracovaný a teraz v tomto návrhu je ešte ďalej vylepšovaný, je veľmi jednoduchý a hovorí, že do 200 eur ročne na jedného darcu bude možné darovať strane s použitím či už kredit karty, alebo s použitím prevodu z účtu, to znamená, naďalej bude jasné, kto je darcom aj pri takomto malom dare. Ale darca to bude mať jednoduché. Ak bude chcieť stranu podporiť, sadne si k počítaču, vytiahne kreditku alebo teda debetnú kartu a bude môcť túto sumu odoslať bez toho, aby ho to obťažovalo.
To znamená, tá suma bola zvolená ako kompromis. Dvesto eur je suma, ktorá pre, samozrejme, väčšinu bežných ľudí je pomerne veľká. To znamená, že umožňuje naozaj podporiť toho, koho chcete, a zároveň je to suma, pri ktorej nehrozí, že by sa takýto mechanizmus zneužíval na nejaké obchádzanie zmyslu zákona.
Ešte raz chcem poďakovať všetkým klubom, s ktorými sme o tomto rokovali a ktoré to podporili. A chcem poďakovať aj pánovi ministrovi. Je tu? Neni tu momentálne. Tak si nevypočuje vzácne poďakovanie z mojich úst, ktoré on asi často nedostáva. Ale v každom prípade mu chcem poďakovať za jeho podporu.
Dovoľte mi teraz prečítať samotný pozmeňovací návrh. Je to k čl. II.
V čl. II sa za bod 9 vkladá nový bod 10, ktorý znie: 10. V § 23 ods. 1 sa za slová "podľa tohto zákona" vkladá bodkočiarka a slová "to neplatí, ak hodnota peňažného daru od jedného darcu nepresiahne v kalendárnom roku 200 eur.".
Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do čl. III upravujúceho účinnosť zákona.
Zároveň sa v spoločnej správe výborov č. 660a navrhuje vyňať na osobitné hlasovanie bod 39 s odporúčaním neschváliť, keďže jeho obsah sa nahrádza úpravou obsiahnutou v tomto pozmeňujúcom návrhu.
Ďakujem veľmi pekne a chcem vás ešte raz požiadať o podporu.
Skryt prepis