Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán guvernér, dovoľte mi vystúpiť k tejto správe o hospodárení Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska je jedna z najvýznamnejších slovenských verejných inštitúcií. Za ostatných viac ako dvadsať rokov od svojho vzniku, myslím si, že vo väčšine preukázala tejto krajine dobrú službu a ľudia, ktorí ju viedli a vedú, opäť vo väčšine preukázali a preukazujú Slovensku...
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán guvernér, dovoľte mi vystúpiť k tejto správe o hospodárení Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska je jedna z najvýznamnejších slovenských verejných inštitúcií. Za ostatných viac ako dvadsať rokov od svojho vzniku, myslím si, že vo väčšine preukázala tejto krajine dobrú službu a ľudia, ktorí ju viedli a vedú, opäť vo väčšine preukázali a preukazujú Slovensku dobrú službu. Myslím si, že v tomto svetle by sme mali akékoľvek hodnotenie Národnej banky vždy vidieť.
Osobitne dnes, keď v tej už zmenšenej bankovej rade zasadá, zasadajú viacerí ľudia, ktorí sa naozaj snažia, aby nielen v oblasti menovej politiky, ale napríklad aj v oblasti ochrany spotrebiteľa a regulácie finančného trhu Národná banka zastávala verejný a slovenský národný záujem, tak možno znie zvláštne, že sa v niektorých bodoch budem aj k tejto inštitúcii kriticky vyjadrovať, ale myslím si, že práve aj medzi priateľmi a vo vzťahu k inštitúciám, ktoré si vážime, je dôležité niekedy aj pomenovať niektoré problémy. Treba ich pomenovať v kontexte, to znamená, netreba ich dramatizovať a netreba, by som povedal, niečo, čo má veľkosť 100 a niečo, čo má veľkosť 1 000, dávať na jednu úroveň. Ale to neznamená, že to, čo má veľkosť 100, by sme ponechali bez pozornosti, práve, len tak a keď sa pozrieme aj do krajín, ktoré v správe vecí verejných fungujú, priznám sa, asi podľa môjho názoru lepšie ako u nás, či sú to severské krajiny alebo niektoré typy anglosaských krajín, tak je to aj preto, že do detailov skúmajú kvalitu fungovania svojich inštitúcií. Neuspokoja sa s tým, že inštitúcie fungujú v zásade dobre, ale hľadajú vždy spôsoby zlepšenia. Toľko na úvod.
Národná banka Slovenska je nezávislá verejná inštitúcia, zriadená zákonom, avšak tá nezávislosť a verejnosť a aj to, čo pán guvernér spomínal, nenapojenosť na štátny rozpočet má svoj kontext, ktorý treba vysvetliť. Národná banka Slovenska nie je komerčný subjekt a nie je subjekt, ktorý sa reálne sám živí. Je to subjekt, ktorý bol zriadený touto republikou preto, aby zabezpečoval výkon určitých funkcií, ktoré sú životne dôležité. Samozrejme, od vstupu do eurozóny zdieľame väčšinou tieto zodpovednosti s ostatnými členskými štátmi eurozóny, ale to nič nemení na dôležitosti týchto funkcií. Je to najmä funkcia menová, to znamená, operácie, ktoré zabezpečujú, naozaj ako ste spomenuli, naplnenie základného mandátu centrálnej banky, teda cenovej stability. Kým sme boli menovo samostatní, tak kľúčovou súčasťou toho boli aj devízové operácie a zabezpečovanie stability kurzu meny a to už dnes, samozrejme, v rámci samotnej Národnej banky Slovenska až také dôležité nie je, ale samozrejme v rámci zabezpečovania stability eura to ešte stále dôležité je.
Toto sú tie funkcie. Nie sú to funkcie komerčné, nie sú to funkcie podnikateľské a tým pádom ani samotný argument, že Národná banka nedostáva každý rok od štátu transfery priamo zo štátneho rozpočtu, nie je vôbec relevantný pre hodnotenie tejto inštitúcie ako nekomerčnej verejnej inštitúcie. Národná banka ako všetky centrálne banky všade vo svete žije nie z podnikania, ale žije z nejakej kombinácie toho, že má devízové rezervy, aj keď, ako som už spomenul, tieto veci sa vyvíjajú od vstupu do eurozóny, z ktorých sú úroky, výnosy, alebo má takzvané rážobné, to znamená, výnosy z toho, že doslova centrálna banka ako jediná vždy v krajine tlačí peniaze a z toho nejaké výnosy sú.
Nechcem ísť teraz do detailov technických, lebo naozaj to nebude ani dôležité, ako sa toto všetko zmenilo vstupom do eurozóny, kde existuje systém zdieľania výnosov z rážobného, kde existujú niektoré ďalšie faktory. Čo chcem len zdôrazniť je, že výnosy Národnej banky nepochádzajú z komerčnej činnosti. Pochádzajú z týchto kľúčových operácií centrálnej banky, to je, na ktoré Národná banka dostala svoje základné imanie, ktoré sme jej zverili my ako daňovníci pri jej vzniku a ktoré sa potom postupne operáciami aj zvyšovalo.
Takisto podľa mňa je podstatné z pohľadu, o ktorom ja budem hovoriť, to, čo spomenul pán guvernér, a to je, že výkonom menovej politiky v minulosti došlo k vzniku vysoko záporného vlastného imania. To znamená, že z takého jednoduchého účtovníckeho pohľadu Národná banka je vlastne dneska v predĺžení, má negatívne vlastné imanie. Opäť, pri komerčnej inštitúcii to by bolo, to by bolo to najdôležitejšie, čo by sme pri takejto správe asi riešili. Pri Národnej banke to paradoxne najdôležitejšie nie je, lebo tento mínus vznikol pri realizácii menovej politiky, ako pán guvernér spomenul, bude postupne amortizovaný na základe zase naopak ziskov, ktoré sa dosahujú dneska.
Pointou, ktorú ja chcem povedať, je, že argument, že Národná banka Slovenska nie je napojená na štátny rozpočet tým, že by z neho dostávala zisk, nie je relevantný pre diskusiu o fungovaní Národnej banky. Národná banka je verejná nekomerčná inštitúcia, navyše keď dosiahne zisk a má naplnené svoje zákonné požiadavky z hľadiska vlastného imania, tak všetok zisk sa odvádza do štátneho rozpočtu. Náš štátny rozpočet je napojený na to, že, a v minulosti aj hojne z toho získaval, pokiaľ menovo-politické operácie dovoľovali aj svoje výnosy. To je prvá pointa.
Druhá pointa sa týka nezávislosti centrálnej banky. Národná banka Slovenska je nezávislou centrálnou bankou a to u nás platilo aj predtým, než sme vstúpili do Európskej únie a do eurozóny. Nezávislosť Slovenskej národnej banky od jej vzniku je jedna z najvyšších na svete. Je to dané tým, že bola modelovaná spolu s Českou národnou bankou na rakúskych a nemeckých centrálnych bankách, ktoré historicky majú jedno z najvyšších mier nezávislosti na svete. To znamená, že mali sme a máme jednu z najnezávislejších centrálnych bánk. Dnes je to aj, by som povedal, povinne, pretože Maastrichtská zmluva určila, že členské štáty Európskej únie musia poskytnúť vysokú mieru nezávislosti svojim centrálnym bankám a ten dôvod, prečo to Maastrichtská zmluva urobila, bol práve vznik eurozóny, pretože tvorcovia eurozóny mali, a myslím si, že odôvodnenú obavu, že ak by centrálne banky zostali pod kontrolou vlád a spolu vytvorili menovú zónu, tak vlastne by guvernér národnej banky z krajiny iks nehlasoval podľa toho, čo je najlepšie pre eurozónu, ale hlasoval by podľa pokynov svojej vlády.
Preto jednou zo základných podmienok vzniku rozhodne bolo udelenie vysokej miery nezávislosti centrálnym bankám. U nás na to však nebolo treba takmer žiadne zmeny v zákone, pretože naša centrálna banka už túto vysokú mieru nezávislosti mala a má ju aj ďalej.
Opäť, prečo to spomínam? Spomínam to preto, že centrálna banka je nezávislá, ale tá nezávislosť má svoj funkčný dôvod a ten dôvod je nezávislosť pri výkone menovej politiky. Ten dôvod je ten, aby keď pán guvernér vo Frankfurte na zasadnutí Rady guvernérov Európskej centrálnej banky hlasuje o menových operáciách, aby mu nemohol nikto udeľovať pokyny, ani táto snemovňa, ani vláda, ani žiadny iný predstaviteľ tohto štátu, aby konal v zmysle svojho mandátu. Nie je to nezávislosť, ktorá robí z centrálnej banky inštitúciu, ktorá si môže robiť, čo chce vo vzťahu k svojmu majetku a tak ďalej.
Prečo toto všetko spomínam? Spomínam to preto, že Národná banka Slovenska je inštitúcia, ktorá sa ako skoro všetky nezávislé inštitúcie má tendenciu vyvíjať pomalšie ako jadro verejnej správy. Jadro verejnej správy ministerstva, ale povedzme, dneska už aj mestské úrady sú pod verejným tlakom, pod verejným dohľadom. Keď sa niečo stane, čo sa nepáči verejnosti, napíšu o tom médiá a politici, ktorí sú na čele týchto ministerstiev, miest a iných volených orgánov alebo menovaných orgánov cez politický proces, majú tendenciu na to reagovať. Ako som spomenul, Národnú banku sme od tohto už dávno izolovali. Nie preto, že by sme chceli, aby si mohla robiť, čo chce, ale preto, že sme chceli, aby v svojich kľúčových a jadrových funkciách nemusela reagovať na to, čo sa píše v novinách. Teda ak sa v novinách napíše, alebo politici sa domáhajú toho, že treba znížiť úroky, aby Národná banka nemusela úroky znižovať a naopak, aby konala podľa toho, čo je najlepšie pre Slovenskú republiku a dnes pre eurozónu.
Táto nezávislosť, táto oddelenosť od verejnej mienky od politického procesu však aj znamená, že tam, kde sa verejný sektor niekam hýbe, tak Národná banka má niekedy tendenciu sa hýbať pomalšie, alebo sa nehýbať vôbec, pretože nie je pod týmto verejným tlakom a touto verejnou kontrolou.
Dovoľte mi spomenúť zopár príkladov. Národná banka Slovenska má, ak sa nemýlim, jej manažment má asi najlepšie odmeňovanie vo verejnom sektore na celom Slovensku. Nepoznám, priznám sa, verejnú inštitúciu na Slovensku, ktorej manažment by bol platený lepšie, ako je manažment Národnej banky a to je niečo, čo nezaviedol pán guvernér Makúch, to je niečo, čo existuje naozaj historicky. Dosahuje to rozmer, kde, ak sa nemýlim, plat guvernéra Centrálnej banky Slovenska je vyšší, ako plat guvernérky americkej centrálnej banky, najväčšej a najdôležitejšej centrálnej banky na svete a to je niečo, čo asi môže pôsobiť zvláštne, ale výmenou za to, alebo čiastočnou výmenou za to tu naozaj máme inštitúciu, ktorá viac ako 20 rokov preukazuje, ako som na začiatku povedal, pomerne dobrú službu.
Centrálna banka má asi jednu z najluxusnejších verejných budov v tejto krajine, ktorú opäť nevymyslel a nezaviedol pán guvernér Makúch. Začala byť stavaná, tí z nás, čo majú trocha pamäť, vedia potom, čo sa pán Mečiar pokúsil presunúť centrálnu banku do Banskej Bystrice, tak pán guvernér Masár veľmi rýchlo začal stavať budovu, aby sa presúvať už nemusel. To sú naozaj ešte stále dlhy 90. rokov a toto všetko je, niečo tu historicky máme, ak sa o tom verejne hovorí, môže to vzbudzovať aj negatívne reakcie, ale dôležité je pozrieť sa možno aj vpred. A za tých okolností by som, priznám sa, očakával a možno to bude, možno to bude príliš odvážne, že v tých novších rozhodnutiach o takýchto veciach už bude centrálna banka uplatňovať, povedal by som, väčšiu mieru skromnosti. Nie mieru skromnosti, ktorú očakávame od všetkých verejných inštitúcií, ale predsa len väčšiu mieru skromnosti, ako je tomu dnes.
Takže za tých okolností, pán guvernér, priznám sa, že keď som si prečítal, že nákup auta pre centrálnu banku je najdrahším zaznamenaným nákupom auta od nástupu tejto vlády vo verejnom sektore, tak ma to zaskočilo. Nezaskočilo ma to preto, že by to historicky teda nebolo v línii toho, hovorím, že Národná banka má najdrahšie platených manažérov a najdrahšiu budovu, ale myslím, že je čas trochu zmeniť kurz. Môžte povedať, že cena auta je v porovnaní s výdavkami Národnej banky, dokonca v porovnaní aj s tým, čo sme tu spomínali, zanedbateľná. Je to pravda. Osemdesiat deväťtisíc eur nie je niečo, na čom by sa akýmkoľvek spôsobom lámal rozpočet centrálnej banky. Ako ste sám spomenuli, znižujete ďalej prevádzkové náklady banky ako celku. To znamená, že nechcel by som tu vytvárať obraz inštitúcie, ktorá neustále rastie a ďalej a ďalej ešte viac míňa, len hovorím, je otázka, či nie je na čase po tých dvadsiatich rokoch existencie Národnej banky prehodiť mierne výhybku smerom k väčšej skromnosti, pokiaľ ide o zabezpečenie najmä najvyšších predstaviteľov. A hovorím to ako človek, ktorý si ich váži a naozaj, myslím, že už som dneska dvakrát zdôraznil, že myslím si, že vo väčšine poskytovali a poskytujú tejto krajine dobrú službu.
Takisto historicky sme mali v mnohých štátnych a verejných inštitúciách systémy, kde jej manažmenty mohli v nejakej miere s verejnými peniazmi nakladať tak, ako, by som povedal, uznali za vhodné pod miernou verejnou kontrolou. Ak chceli podporiť nejakú konkrétnu bohumilú vec, mohli tak spraviť, hoci to robili reálne z verejných peňazí. Také niečo historicky robila a robí aj Národná banka Slovenska a opäť, ja si myslím, že nie je to niečo, čo treba dramatizovať.
Na druhej strane, za ostatných päť rokov najmä, aj v dlhšom období sme na rôzne granty a dary vo verejnej správe zaviedli pomerne prísne pravidlá. Tie pravidlá hovoria o tom, že podmienky takýchto darov musia byť vopred zverejnené, kto sa o ne môže hlásiť a ich vyhodnocovanie sa musí diať na základe zásluh. Opäť, nie je to niečo, čo ste zaviedli vy, pán guvernér, a preto ani nebudem tu dramatizovať a dramatickým hlasom niečo prednášať, ale je otázka, či nie je na čase štandardizovať napríklad aj grantový proces v Národnej banke. Nie preto, že by som vás osobne z niečoho zlého podozrieval, ale jednoducho preto, že naozaj v rámci vývoja tejto krajiny sa posúvame na určitú novú úroveň, kde to pri iných typoch verejných inštitúcií je, povedal by som, štandard. Aby som bol objektívny, tento štandard sa nám nepodarilo zatiaľ dosiahnuť ani v inej skupine inštitúcií, ktoré sú nepriamo verejnými a to sú štátne podniky. Lebo dnes máme tiež situáciu, kde inštitúcie ako JAVIS alebo inštitúcie, ako sú napríklad teplárne štátom vlastnené prostredníctvom FNM, tiež majú rôzne darovacie a grantové politiky, ktoré tiež v minulosti vzbudili, by som povedal, pozornosť a je to niečo, čo sa tiež ešte musí dotiahnuť. Takže bez dramatizácie moja prosba, môj apel na vás je, aby sa v počítačovom jazyku urobil upgrade aj grantovej politiky smerom k tým pravidlám, ktoré sa nastavujú vo zvyšku verejnej správy. Opäť, tá suma, ktorá sa takto rozdelila, nie je z pohľadu rozpočtu Národnej banky nejak dramatická a nemyslím si, že nejakým zásadným spôsobom spochybňuje hospodárnosť a fungovanie centrálnej banky. Je to len apel na, na to, aby sme dotiahli aj takéto "drobnosti". Ale sú to drobnosti, ktoré z pohľadu normálnych ľudí drobnosťami nie sú, lebo keď povedzme hovoríme o pol milióne eur ročne, tak to nie je zase až taká malá suma z pohľadu daňovníkov.
Takže z týchto dôvodov, pán guvernér, dovoľte mi skončiť toto vystúpenie len stručným sumárom. Centrálna banka historicky aj dnes podľa mňa vykonáva tejto krajine dobrú službu. Ja si vážim manažment, ktorý banková rada tomu dávala a dáva a myslím si, že vo všeobecnosti s tým možno vysloviť spokojnosť a preto ja napríklad nemám žiadny problém ani s tou správou rozprávať ako o celku, ani ju nespochybňujem, ale dávam ho naozaj na zváženie, do akej miery ako v skutočnosti verejná nekomerčná inštitúcia, ktorá z povahy vkladov, ktoré sme tam dali pri jej vzniku a z povahy nezávislosti, ktorá je garantovaná kvôli výkonu menovej politiky, by nemala možno zvážiť cestu o niečo väčšej skromnosti oproti minulosti a o niečo väčšej transparentnosti v oblasti grantovej politiky. Zdôrazňujem, nie preto, že by išlo o z pohľadu rozpočtu o zásadné sumy, nie preto, že by som chcel akýmkoľvek spôsobom či už vašu osobu alebo vašu inštitucionálnu česť spochybňovať, ale naozaj preto, že len cesta neustáleho zlepšovania a posúvania je tá cesta, ktorú táto krajina sa dostane, keď niekto chce ideologicky do Dánska, keď niekto chce ideologicky do Londýna, ale teda v každom prípade ďalej, ako, ako na tom historicky sme boli.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis