Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vystúpiť v mene klubu SDKÚ – DS k tomuto návrhu zákona.
Napriek tomu, že kolega Poliačik tu zastupoval poslanecký klub Slobody a Solidarity, myslím, že naše názory a vyjadrenia na túto otázku sú takmer identické. Takže nebudem opakovať mnohé tie veci, ktoré on povedal, teda nie preto, že by som s nimi nesúhlasil, ale naopak, pretože by som ich sám povedal, ak by on už ich nevyjadril. Dovoľte mi preto...
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vystúpiť v mene klubu SDKÚ – DS k tomuto návrhu zákona.
Napriek tomu, že kolega Poliačik tu zastupoval poslanecký klub Slobody a Solidarity, myslím, že naše názory a vyjadrenia na túto otázku sú takmer identické. Takže nebudem opakovať mnohé tie veci, ktoré on povedal, teda nie preto, že by som s nimi nesúhlasil, ale naopak, pretože by som ich sám povedal, ak by on už ich nevyjadril. Dovoľte mi preto doplniť niektoré veci, ktoré nestihol, alebo predsa len nechcel už nadstavovať tú rozpravu, povedať a možno niektoré veci aj sa pokúsiť povedať ešte jasnejšie, aby sme sa v tej hmle čísiel, ktorá sa tu vyťahuje, a nejakých prípadov nestratili. Takže skúsim stručne, ale naozaj vytiahnuť to podstatné.
Jedno číslo, ktoré tu ešte, myslím, nezaznelo, pokiaľ som počúval tú rozpravu, je, že máme centrá voľného času, ktoré pôsobia v 244 obciach a mestách na Slovensku, pričom na Slovensku je, ako vieme, 2 891 miest a obcí. To znamená návrh, ktorý hovorí, že peniaze na centrá voľného času už nepôjdu tam, kde deti chodia do týchto centier, ale pôjdu obciam, kde tie deti bývajú. To znamená, že pôjdu peniaze aj do 2 647 obcí, kde dnes takéto zariadenia zriadené nie sú. To je fakt. To je otázka, ako tento fakt budeme interpretovať.
My, ako opozícia, interpretujeme, ale aj samotné centrá voľného času, treba povedať, interpretujú tento fakt ako faktickú likvidáciu existujúcej siete centier voľného času, a to z nasledovných dôvodov. Ten prvý dôvod, ktorý tu už bol povedaný, je, že obce budú mať právo nedať tieto prostriedky centrám voľného času v plnej miere, nebudú tieto prostriedky účelovo viazané tým spôsobom, ako to bolo doteraz.
Pán poslanec Bublavý, môj takmer menovec, niekedy si nás ľudia aj kvôli tomu mýlia, hovoril o tom, že je urážaním samosprávy hovoriť o tom, že tie prostriedky potom dávať nebudú. Ja si dovolím poukázať na dve veci.
Prvý fakt je ten, že mnohé obce, osobitne menšie obce, sú na Slovensku v zúfalej finančnej situácii. To znamená, že myslím si, že málokto si trúfne myslieť, že starosta si radšej kúpi mercedes, akoby platil deťom krúžky, možno aj taký je, ale pochybujem, a v tom s vami, pán poslanec, súhlasím, že ak takí sú, tak ich je veľmi málo. A dúfam, že v tých svojich obciach ani dlho nevydržia. Takže nehovoríme o tom, že peniaze sa prelejú na nejaké hlúposti alebo na to, že, hovorím, samospráva nevie, čo od radosti robiť, aj keď niekedy musím povedať, že niektoré tie platy, najmä v menších a stredných obciach, v porovnaní napríklad s platmi slovenských aj ministrov, sa mi zdajú možno nadhodnotené, ale nie sú to také veľké peniaze, aby som to tu riešil.
Čo je problém, je naozaj to, že veľa obcí čelí dnes v súčasnej ekonomickej situácii katastrofe, ktorú treba riešiť. O tom sú debaty medzi odborníkmi na samosprávu, či municipalizovať, ako inak spájať obce, ako im pomáhať vykonávať spoločné činnosti, to asi dnes nie je téma rozpravy, ale toto objektívne je fakt. Demografická zmena, či už je to starnutie obyvateľstva, sťahovanie sa obyvateľstva spojené s ekonomickou krízou, toto ešte urýchľujú. A čo sa stane, keď zrazu uvoľníme nejaký balík peňazí na voľné použitie obcí, osobitne týchto malých obcí, ktoré dnes tieto centrá nemajú? No som ochotný sa s vami staviť, že veľká časť tých obcí v ťažkej finančnej situácii tie peniaze použije na iné veci mimo školstva, aby zachránila svoje služby. Ja dokonca to ani nepovažujem, keď sa to schváli z ich strany, za nejaký hyenizmus, budú sa snažiť zachrániť svoje obce tak, ako v rámci zákona to urobiť môžu. Moja otázka však je, či je v záujme tejto krajiny, aby sme sanovali finančnú krízu obcí, najmä malých obcí, tým, že oberieme slovenské deti o centrá voľného času. To je moja otázka. To nie je otázka, ktorá by bola nedôverou k samospráve, ktorá by bola spochybňovaním starostov. Ja si ich veľmi vážim. Tiež medzi nich chodím. A, samozrejme, v každej skupine sa vždy nájdu dobrí aj zlí. Ale slovenskí starostovia naozaj sú skupina, ktorá sa veľmi snaží svoje obce zveľaďovať. Ale popísal som situáciu, ktorej budú čeliť. A nemyslím si, že na to bude mať pán minister presvedčivú odpoveď, aj keď som si istý, že sa o tú odpoveď pokúsi.
Druhý problém. A chcem zároveň zdôrazniť, že toto nie je nová otázka. Pán exminister Fronc, nevidím ho tu teraz, má vystúpiť po mne, môže potvrdiť alebo vyvrátiť, ale myslím si, že potvrdí, že už keď sa schvaľovala fiškálna decentralizácia v roku 2004 v tomto parlamente, bola diskusia o tejto otázke nielen v súvislosti s centrami voľného času, ale aj v súvislosti so ZUŠ-kami, v súvislosti so škôlkami, v súvislosti so všetkými teda originálnymi kompetenciami v školstve, kde ZMOS a aj teda pán splnomocnenec Nižňanský vtedy chceli, aby všetky peniaze išli obciam podľa trvalého bydliska a aby obce si s nimi narábali, ako chcú. Viac-menej je to veľmi blízke tomu, čo je dneska v tomto návrhu. A treba povedať, že vtedajší pán minister školstva Fronc, ale ja napríklad ako štátny tajomník ministerstva práce, ale aj poslanci školského výboru viacerí z vtedajšej vládnej koalície Dzurindovej vlády neboli za to. A neboli za to z dvoch dôvodov. Jeden z nich bol, že je naozaj táto potreba určitej účelovej viazanosti. A ten druhý dôvod bol ten, ktorý tiež tu už bol stručne pomenovaný. A to je naozaj otázka komplikovanosti. Ak máme situáciu, že deti z malých obcí, pre ktoré nie je realistické zriaďovať centrá v tých malých obciach, chodia do tých väčších, a ak naozaj si myslíme, že 52 starostov sa bude dohadovať s jedným z nich kvôli finančným krokom v rozsahu 50, 100, 200 eur ročne za pár detí, tak sme veľmi naivní, osobitne ak to, keď sa nedohodnú, bude znamenať, že tie peniaze im zostanú v obci. Myslím si, že to bol hlavný argument aj vtedy, že jednoducho pre mnohé deti z menších obcí, ktoré sú neďaleko ale väčších spádových obcí, miest, jednoducho takýto krok povedie k reálnemu znemožneniu alebo sťaženiu prístupu, vtedy sa diskutovalo o škôlkach, o ZUŠ-kách, o všetkom, dneska máme tú úlohu užšiu. Inými slovami, nie je tento problém nový, vždy tu bola jedna strana, ktorá chcela to, čo aj dnes predkladá minister, aby to išlo všetkým obciam podľa miesta bydliska, čo znamená reálne zvýhodnenie malých obcí, aby to nebolo viazané, aby sa takto mohla sanovať ich ekonomika. A vždy tu bola druhá strana, ktorú som, priznám sa, vždy zastupoval aj ja a zastupujem dodnes, ktorá hovorí, že to nie je správne. A tie dôvody som sa pokúsil uviesť.
Dovoľte mi ešte na záver povedať jednu vec. Pán minister aj pán spravodajca hovorili o podvodoch, chcem len povedať, že tie čísla, ktoré ste uvádzali, pán spravodajca, môžu indikovať aj podvody, alebo zneužívanie, aj zvýšený záujem. Bez hlbšej analýzy nevieme, koľko z toho je čo. Ale myslím si, že určite tam nejaké percento zneužívania je. Na tom sa asi vieme zhodnúť. A treba proti nemu zakročiť. To, ako sa proti nemu dá zakročiť rôznymi spôsobmi, už bolo povedané, a teda sú aj iné spôsoby ako ten, čo je tu navrhovaný, a ten, ktorý zabije veľa centier voľného času. Ja sa priznám, že keď som ten návrh zákona čítal, spomenul som si na starú poviedku Stanislawa Lema, poľského sci-fi autora, o počítačovom mozgu, povedzme, takom centrálnom mozgu ľudstva, ktorému zadali úlohu nájsť liek, ktorý zastaví šírenie rakoviny. A počítač dlhé noci pracoval a potom povedal, že zastreľte chorého, rakovina sa prestane šíriť. Mal pravdu. Pán minister, riešenie, ktoré ste vy priniesli, je to isté. Zastreľte centrá voľného času, nebudú podvádzať. Súhlasím, len, priznám sa, zdá sa mi to trochu priveľká cena. A preto na záver, keď som už išiel hovoriť, tak som našiel na sociálnej sieti citát nejakého pána, myslím, že nepracuje v centre voľného času, ale myslím, že to vystihol pekne, takže dovoľte mi skončiť pred tým, než dám svoj procedurálny návrh, ním. Napísal, že ak nie sú peniaze na centrá voľného času, určite sa nájdu na protidrogové programy a polepšovne. A preto, že tento prístup, si myslím, by nám nemal byť blízky, dovoľte mi predniesť procedurálny návrh na to, aby sa v rokovaní o tomto zákone nepokračovalo. Ďakujem.
Skryt prepis