Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, keď sme predložili do podateľne Národnej rady návrh skupiny poslancov na zvolanie mimoriadnej schôdze o vysokej nezamestnanosti, tak sme mali krátky brífing k tomu a redaktorka Markízy, mladé dievča, Barbora Demešová nám po našich vystúpeniach hovorí: "Páni poslanci, povedzte každý jedno opatrenie, ktorým chcete znižovať nezamestnanosť." Jedno. Lebo my sme sa zatvárili, že iba jedno? A jej stačilo, keď sme povedali iba jedno opatrenie. Každý z tých štyroch predkladateľov jedno opatrenie.
No a ja som išiel v dobrej viere na túto mimoriadnu schôdzu s tým, že mohli by sme to urobiť všetci tak, ako na tej tlačovej besede, že každý z nás zo 150 poslancov dá iba jeden návrh, iba jeden návrh na zníženie vysokej nezamestnanosti na Slovensku. To by bola taká bomba!
Samozrejme, že ja som veľmi rád, že SMER nám umožnil, aby vôbec tá schôdza bola o tejto téme, čo ale som dosť sklamaný, že to nedoťahujú, nedoťahujú veci dokonca, lebo mne sa zdá, že minister Richter je málo, ak by chcel byť v tejto sále pri tomto bode. Lebo minister Richter dokonca nie je vo vláde ani ten rozhodujúci minister, ktorý svojimi opatreniami prispieva k znižovaniu nezamestnanosti. Čiže ja som čakal od vlády, že tu bude viac ekonomických ministrov.
Ale takisto som čakal od kolegov zo SMER-u, že to nenechajú iba na poslanca Blahu. Prosím vás, on na to naozaj nemá za vás, teda, lebo je to výraz neúcty voči tým nezamestnaným. Ak si myslíte, že poslanec Blaha za vás stačí nám opozičným poslancom sparingovať. Ak aj tu niektorí, že nesedia z opozície, tak je to úplne prirodzené, lebo vy ste si mysleli, že to nás zotriete, možnože urazíte, že rokujeme vkuse aj cez obedňajšiu prestávku. A pritom ja som bol s pánom, spravodajca tu ani neni teraz, tak sme boli v relácii "Z prvej ruky" v rozhlase, cez obed, počas rokovania. No tak čo sme mali urobiť? Jednoducho vy ste boli nekorektní, smerácki poslanci, pri tejto téme, že ste sa rozhodli, keď už to nemôžete odmietnuť, lebo, samozrejme, by to bola pre vás hrubá politická chyba, tak tú formu ste zvolili takú, že to je naozaj výraz neúcty voči všetkým ľuďom na Slovensku, ktorých tento problém trápi.
Takže prosím vás, aspoň jedno opatrenie každý z vás zo SMER-u a uvidíte, ako to pôjde v boji s nezamestnanosťou.
Ja som si svoje vystúpenie škrtal, lebo moji predrečníci, ktorí už vystúpili, tak hovorili mnohé z opatrení, ktoré som aj ja chcel spomenúť. A keďže vás nechcem unúvať opakovaním toho istého a takmer so všetkými vecami, ktoré hovorili kolegovia z opozície, súhlasím, a preto sa pokúsim hovoriť nové veci. Naviac, ktoré prípadne oni nestihli povedať, ja považujem za tie drobné návrhy na znižovanie nezamestnanosti na Slovensku. To znamená, o daniach, o odvodoch, o Zákonníku práce už nechcem hovoriť.
Fakt je, že atraktivita Slovenska klesá. No a aj návrhy, ktoré by mali znižovať nezamestnanosť vo vašej réžii, teraz sa obraciam na stranu SMER, tak vedú k úplnému opaku. Vy ste vytvorili, v zákone o službách zamestnanosti ste sa vrátili k tej myšlienke z prvej vašej vlády, tie výbory pre zamestnanosť pri každom úrade práce, v každom regióne, ja som to nazval že smerácke výbory. Lebo to sú v podstate nominanti, máte to tam pod kontrolou a vy budete rozhodovať o tom, že ako pôjdu teda peniaze, či na vytvorenie miesta pre absolventov nezamestnaných, či pre znevýhodnených uchádzačov, či pre tých v chránených dielňach a na chránených pracoviskách, alebo tých, ktorí chcú podnikať ako živnostníci.
No, mám pre vás jeden nápad. Minimálna mzda. Minimálna mzda je istý regulátor na trhu práce, ktorý nepomáha ľuďom, ktorí sú zamestnaní, ale, naopak, škodí im. Aj keď si to mnohí neuvedomujú. Škodí im v tom zmysle, že mnohí, napríklad dnes na úradoch práce registrovaní, si práve preto nenájdu zamestnanie, lebo niekde na Slovensku, v niektorých regiónoch, je minimálna mzda, ktorá je zákonom ustanovená, veľmi vysoká. Teda relatívne vysoká.
A ja mám takýto návrh, že aby o výške minimálnej mzdy rozhodovali tie vaše smerácke výbory v regiónoch. Naozaj. Veď ony budú vedieť lepšie ako minister Richter v Bratislave, že aká je ideálna minimálna mzda v Prešove, v Košiciach, v Bystrici, v Lučenci. Pozrite, ja viem, že chcieť po vás, aby ste zrušili minimálnu mzdu, že to by predsa len, no aj máte v názve, že ste ľavicová strana, no. Ale keby ste takúto drobnosť urobili, že by ste vašim nominantom zverili túto kompetenciu, ešte by ste si mohli aj ruky umyť, že veď to nie vy, to oni. Ale určite by tí ľudia v tých regiónoch rozhodli správne napríklad o stanovení výšky minimálnej mzdy. Pozrite, nechajte si to prejsť hlavou. Ja si myslím, že to je rozumný návrh. A zamestnali a by ste, by som povedal, dali zmysluplnú náplň tým vašim výborom v regiónoch a výsledkom by bolo viac práce, najmä pre tých dlhodobo nezamestnaných ľudí, ktorí sú s nízkou kvalifikáciou a majú dnes najväčšie problémy uchytiť sa na trhu práce.
Idem vás teraz pochváliť, ale nemám koho zo SMER-u, sú tu niektorí. Keď bol Zákonník práce, tak ja som vás prosil za poslanecký klub KDH, že keď už teda nechcete ustúpiť v tom, že to, čo chcete prijať, prijmete, že aby ste odsunuli účinnosť toho Zákonníka práce aspoň o jeden rok. Chceli to po vás aj niektoré zamestnávateľské združenia a zväzy. Jednoducho, aby ste mali čas zanalyzovať ten Mihálov Zákonník a aby ste zistili, že toto tam bolo dobré, toto môžeme vylepšiť. Tak aspoň odsunúť účinnosť. Vtedy sa to nepodarilo, ale teraz vás chcem pochváliť, že vystrašili ste mnohých, keď ste už do vlády, už ste mali vo vláde návrh zákona, novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorou ste chceli zaviazať, aby kolektívne zmluvy vyššieho stupňa platili proste aj na tých zamestnávateľov, ktorí majú uzatvorené podnikové kolektívne zmluvy. To je taká absurdnosť.
Predstavte si, že vy ste zamestnávateľ, vy sa s odbormi vo firme dohodnete, že takéto budú podmienky tento rok, tak budú rásť mzdy, také budú iné benefity. A teraz oni aj zamestnanci súhlasia, reprezentovaní odborármi, a teraz konkurencia, tí silnejší, tí, čo dostávajú tie investičné stimuly, tak oni presadia, súhlasia s tým, že aby boli napríklad, mzdový rast bol vyšší a, samozrejme, tak, že vás budú likvidovať, slabých, menších. No našťastie ste oznámili po rokovaní vo vláde, že nepošlete to do parlamentu, ale že neskôr. No, takže ďakujem aj za také gesto a nádej, že teda naozaj dá sa s vami na vás pracovať.
Teraz by som rád spomenul, budem to tak striedať, chvála, tak ako aj s kritikou, že jej tu bolo už dosť, ale ja si myslím, že ešte si treba niektoré veci prebrať.
Protipovodňová ochrana. Veď tu sedí starosta, ktorý sám oceňuje pozitívne účinky z opatrení, ktoré sa v súvislosti s týmto programom na Slovensku prijali. Mnohé obce boli uchránené od živelných pohrôm. Tisíce ľudí sa zamestnalo, aj keď krátkodobo, možno pol roka alebo šesť mesiacov, na prácach, kde naozaj stačili im zdravé ruky. To znamená tí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní. Mnoho razy v regiónoch, kde je vysoká koncentrácia rómskej populácie a toto bola pre nich jediná možnosť, ako sa zamestnať. A tí ľudia aj s nostalgiou spomínajú, ako si mnohí z nich pomohli.
Vtedy na tento projekt išlo z verejných zdrojov, ja teraz neviem, koľko z toho išlo z Európskej únie, 5 454 eur na jedno miesto. Päť-, šesť-, zaokrúhlime, šesťtisíc na jedno miesto. A teraz to porovnajte s tými 30 tisícami pre tých nadnárodných, ktorí tu zostanú. Čiže šesťkrát toľko, alebo dokonca aj vyššie, ale nebudem sa tými číslami zdržovať, ja som neštudoval matematiku.
Prosím vás, zasa vyhrávajú silní. Ako vy kašlete na slabých a na tých, ktorí si nevedia sami pomôcť. Preto vás chcem poprosiť, vráťte sa späť k tomuto programu. Na Slovensku je toľko roboty, dokonca už aj takej, že už sa dá aj zaplatiť nielen z našich, ale aj európskych peňazí. Čiže pokračujte v tom projekte revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu, ako to robila alebo zaviedla Radičovej vláda.
Ján Čarnogurský teraz v súvislosti, myslím, že dnes má pohreb Margaret Thatcherová, dnes? (reakcia z pléna), zajtra, pardon, zajtra, tak v nejakom rozhovore povedal, že keď sa s ňou stretol ako premiér slovenskej vlády, tak ona ho inšpirovala, že britská premiérka hrabala lístie vo verejných parkoch. Ako premiérka tejto bohatej krajiny ako sa nehanbila zobrať hrable do ruky. A ona ho inšpirovala k tomu, že on sa tak, tak po slovensky, to tak jánošíkovsky, on sa rozhodol pomôcť upratovať na Luníku IX, no. Je to rozdiel proste, v parku a na Luníku IX, ale aspoň na tom vidíte, čo kresťanskí demokrati dokážu, že teda oveľa viac ako britskí konzervatívci. Ale Ján Čarnogurský, ale ja chcem zdôrazniť to isté, že ja vás nechcem nabádať k podobnému, aby ste išli vy upratovať na Luník IX. Ale na Slovensku je toľko roboty, len vy teraz, keďže ste pri moci, a už rok, tak musíte to pomôcť zorganizovať. Teda aj tie protipovodňové zábrany, to znamená revitalizovať slovenskú krajinu. Môžete skrášľovať hrady a zámky, ako to bolo za ministra Mihála, a urobiť atraktívnejšími naše miesta v regiónoch Slovenska, aby tam prichádzali aj turisti zo zahraničia. A osobitne, neni tu stále pán minister Richter, tak by som rád poradil jemu, ako koľko roboty je v jeho rezorte a to zaňho neurobí minister hospodárstva alebo minister kultúry. Aj keď minister Richter sa pokúšal trošku zabrúsiť aj do rezortu ministra Malatinského, alebo dopravy, pardon, keď chcel na Slovensku vyškoliť 2-tisíc nových kamionistov. Pamätáte si z projektu z peňazí Európskej únie. A ten projekt skončil takým trapasom, lebo len 17 sa im podarilo, 17.
Poprosím vás, ktorí máte vzťah k starostlivosti o seniorov, tak skúste navštíviť nejaký penzión alebo domov dôchodcov, ako sa mení klientela v týchto zariadeniach. Čo nevidieť, to budú zariadenia už len pre zdravotne postihnutých seniorov. Doteraz, len nedávno to bolo tak, že väčšina tam boli mobilní ľudia, ktorí sa vedeli o seba sami postarať, a časť boli takí, vyšší stupeň odkázanosti, a tí si vyžadovali vyššiu, väčšiu starostlivosť. No, ale pri tom istom počte zamestnancov v týchto zariadeniach, v tých verejných, nemyslím teraz na neverejné, verejných, to znamená, že tí zamestnanci sa čo nevidieť stanú otrokmi. Otrokmi, lebo, naozaj, keď to zariadenie bude plné zdravotne postihnutých seniorov, tak oni sa môžu potrhať a za tie nízke platy, proste je to naozaj alarmujúce.
A preto navrhujem pánu ministrovi, aby našiel v tých operačných programoch alebo z európskych peňazí možnosť, ako zvýšiť zamestnanosť v týchto zariadeniach aj o 20, možno o 30 %. Ja si myslím, že to je biznis budúcnosti. Služby, sociálne služby, starostlivosť o seniorov, to je biznis budúcnosti. Niektorí to už aj robia, alebo vedia o tom, ale myslím si, že malo by sa k tomu stavať aj ministerstvo práce takýmto konštruktívnejším spôsobom a určite tam bude viac pracovných miest ako v prípade tých kamionistov.
Ďalšia práca. Minulý týždeň som bol tu v jednom materskom centre v Bratislave v Ružinove a mamičky na materskej z takej, by som povedal, schátranej škôlky urobili tak nádherné zariadenie pre mamičky s malými deťmi na materskej, prípadne pre iných rodičov, ktorí chcú vo voľnom čase robiť nejakú verejnoprospešnú činnosť pre iných ako dobrú, milé, dobré, užitočné aktivity. A ona mi hovorila: "Viete, ako my sme len ženy na materskej a tu je kopec, tu bolo mnoho roboty takej pre inštalatérov, údržbárov, lepší výraz, alebo kosiť trávu na tom detskom ihrisku. A mnohé iné veci, keď sa pokazí nejaká hračka, nejaká preliezka. A mali sme tu dvoch na aktivačné práce dlhodobo nezamestnaných." Ale 1. mája to končí, no. Čiže čo budú robiť? Oni na to nemajú. Keď sa pokazí záchod alebo umývadlo, tak proste tomu rozumiem, že to je aj u nás doma v prvom rade mužská záležitosť. (Zasmiatie sa rečníka.) Kolega Abrhan sa tomu čuduje.
Dámy a páni, čiže to je výsledok novely zákona o službách zamestnanosti. Ten zákon, ktorý mal pomôcť, tak bude brániť, ako ľudí aktivovať. To znamená, aby nevyšli z cviku. Aby boli zvyknutí, že do roboty sa chodí každý deň obyčajne. Tí, ktorí nerobia na zmeny.
Rómovia. No, ja čo predpokladám, teraz, mne tu teraz nechýba minister, aj keď teda možno by určite bolo dobré, keby tu bol. Ale teraz by som poprosil, keby ste mohli poslať pána poslanca Polláka. Ak nemáte možnosť, že tu neni v budove, tak ho poproste, aby k tejto téme dnes vystúpil. (Reakcia z pléna.) Vystúpi. Okej. Dobre. Lebo mám pocit, že on je v tejto téme kompetentnejší a môže pánu ministrovi povedať, koľko pracovných príležitostí je v tejto sfére a koľko roboty, dokonca už aj peniaze na ňu sú, a nie sú to naše, to sú teda z európskych zdrojov, tak niežeby som nemal k nim vzťah, ale že ľahšie sa míňajú a používajú ako tie zo štátneho rozpočtu.
Moji kolegovia už hovorili o tom okrúhlom stole, ktorý sme organizovali strany Ľudovej platformy v piatok. My sme urobili taký kvázi alebo takú Radu solidarity, ako to Robert Fico robil tak teatrálne, že si pozval zástupcov zamestnávateľov aj odborárov zamestnancov a riešili teda aj konsolidáciu verejných financií a obracali sa na opozíciu, aby sme my dávali rôzne návrhy. Tak my sme zopakovali takú Radu solidarity, ale nepozvali sme ani vládu, nepozvali sme ani odborárov, ale pozvali sme tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Zástupca Asociácie zamestnávateľských združení a zväzov, Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská komora živnostníkov, Slovenský živnostenský zväz, Združenie malých podnikateľov, ani to z hlavy neviem zopakovať, tie skratky tých, ktorí tam boli, a oni nám všetci aj odovzdali, už tu myslím si, že aj môj kolega z viacerých tých ich návrhov aj tu citoval, lebo my sme im sľúbili, že prenesieme tú diskusiu z toho okrúhleho stola sem, že sem to patrí, aby to počuli aj ostatní.
A ja by som len jedno, dve, opatrenie, ktoré tu nezaznelo, a myslím si, že patrí, lebo sú to opatrenia, ktoré súvisia so zamestnaním, že by vláda mala viac podporovať zamestnanie na čiastočný pracovný úväzok. Lebo je to lepšia práca ako žiadna práca. Teraz mobilita pracovnej sily, to je osobitný problém. Teraz nemyslím tú do zahraničia, ale tú napríklad v rámci Slovenska, že ľudia z východu chodia na týždňovky za prácou na západ Slovenska. A existuje nástroj, že podporujeme dochádzanie za prácou cez príspevok. Ale fakt je, že väčší výdavok toho človeka, čo prichádza za prácou do Bratislavy, ani nie je náklady spojené s dochádzkou do Bratislavy, ako náklady spojené s bývaním. Ako prenajať si posteľ v Bratislave na mesiac v priemere možno 200 eur, neviem teraz, či je môj odhad taký kvalifikovaný, že dá sa aj za 200 eur na mesiac. Náklady na cestovanie je 80 eur. Čiže rádovo to bývanie je 3-krát viacej. Čiže ak chcete rozdeľovať a pomáhať mobilite pracovnej sily, tak by to malo byť možno viac na to bývanie, lebo to je vyššia položka v príjme a človek, ktorý zarobí 800 eur, tak jednoducho v tej Bratislave 300 nechá.
Ako drobné návrhy, ja som si povedal, že ja veľké veci nebudem, lebo však určite budete tu počuť aj veľké veci a už bolo počuť. A možnože preopakujem ešte pár takých, ktoré už my z KDH sme dávali, a budú o tom aj moji kolegovia aj možno bližšie hovoriť, že ponúkame vám dokonca návrhy, na ktorých sa asi ťažko dá politicky bodovať, keď KDH navrhuje niečo nepopulárne. A dokonca vám hovorím, že budeme s vami za to hlasovať, keďže my to navrhujeme, ale to je viera zodpovednosti. My si uvedomujeme, že veď keď vás vystriedame, ja verím, že my vás vystriedame, v budúcom volebnom období už nebudete vy pri moci (reakcia z pléna), že tak či tak nás to počká. To znamená, že nie je v našom záujme, aby nezamestnanosť rástla, lebo ona sa nedá vyriešiť z večera na ráno. Z večera na ráno sa dá zmeniť minimálna mzda alebo nejaké dané, to ste tak robili. Ale ako aby sa pozitívne účinky prejavili, na to treba dlhší čas, to je posunuté o fázu.
Ak si vy myslíte, že najnižšia nezamestnanosť bola v roku 2008 za prvej Ficovej vlády, že to je vaša zásluha, tak to ste na veľkom omyle. To je tak ako v prírode, že proste niekto, kto zberá ovocie, si myslí, že to je jeho zásluha, že má také krásne jablká, a to vôbec nie je v tom, má aj on zásluhu, ale ten, kto sadil, polieval, a to bolo mnoho razy pred ním. Takže to je aj prípad najnižšej nezamestnanosti na Slovensku. Ale nebudem sa s vami o tom dlho sporiť. Vy máte na to iný názor.
To KDH vám napríklad navrhovalo, či v novele zákona o službách zamestnanosti moji kolegovia Pavol Zajac alebo Ján Hudacký, alebo Monika Gibalová, súbeh práce a dôchodku. Ako zaujímavá téma, naozaj, ako veď my sme vo vážnej, zložitej situácii a nemáme na plytvanie. Toto sú návrhy, ktoré by sme nenavrhovali v roku 2004, ani v dobrých časoch, ako pani Tomanová niekedy nám vyčíta.
Rodinné podnikanie. A aj keď ma Jozef Mikloško vyzval, že aby som to už nehovoril, mne to nedá. Jeden mandát stačí. Naozaj. Ako musíte vy ísť príkladom, nie odo mňa. Jasaň bude vykrikovať, aby som polovicu platu ja rozdal. No proste to musíte vy. Vy ste pri moci, vy musíte ísť príkladom. Ja vás mám kontrolovať, aj keď vám chcem ísť príkladom.
A teraz dovoľte, už je koniec, a to by som, teraz na záver som si nechal takú časť, ktorú môžem povedať, teda nepredpokladám, že to budú hovoriť liberáli alebo vy zo SMER-u. Ale ja som bol včera s pani kolegyňou Tomanovou v jednej relácii televíznej a tretí diskutujúci na tému nezamestnanosti bol kňaz. Prítomný kňaz. A on hovoril o takom biblickom rozmere práce. A ja som si uvedomil, že aj keď my sme boli dvaja politici akože vo väčšine, tak v podstate to bolo tak fifty-fifty. Totiž všetky naše problémy, ktoré my tu riešime, sú spolovice otázkou morálky a etiky. Proste darmo my budeme mať ekonomický rast 10 %, aj keď to už je na prehriatie ekonomiky, ale keď tu budú v prostredí, kde žijeme, podnikať len pažravci alebo takí, čo nedoprajú svojim zamestnancom, a my im budeme nalievať stimuly, alebo budú zlodeji pri prameni a pri fondoch, no proste nič nám to neosoží. Na Slovensku bude stále veľa nešťastných, smutných ľudí a to neni náš záujem. Lebo, naozaj, aj pohľad na Národnú radu, aj na politikov súvisí so spokojnosťou ľudí na Slovensku. Keď budú ľudia spokojnejší, keď budú vidieť výsledky našej práce pozitívne, tak aj nám doprajú. Nebudú čakať, že každý rok si budeme zmrazovať platy a podobné veci. Proste naozaj, keď oni uvidia, že z našej práce majú ostatní osoh, tak sa to oplatí aj nám.
Práca je, a ten pán hovoril o tom, ako je práca kľúčom k riešeniu celej sociálnej otázky. On hovoril o tom, že práca nie je trest, že prácu si treba vážiť, že povinnosťou štátu nie je všetkých zamestnať, to nie je naša úloha. Povinnosťou štátu je vytvárať podmienky, aby sa mohli ľudia realizovať. Pozrite, ako to bolo za komunistov. Všetci museli chodiť do roboty a mohli sme sa roztrhať, Rakúšanov sme nikdy nedobehli. Aj akonáhle sa zmenili podmienky a spoločnosť umožnila ľuďom využívať svoj um, rozum, tvorivé schopnosti, tak dneska je naozaj radosť pozerať, ako vyzerajú aj periférie našich miest, nielen Bratislavy, každého okresného mesta, aj s tými nákupnými centrami, aj nové firmy, nový obraz či starých centier, ale naozaj Slovensko tým skrásnelo.
No ale, dámy a páni, vrcholom biblického učenia o práci je prikázanie o sobotnom odpočinku. A to je tá moja téma, že "nedeľu pre každého". Ja si myslím, že to rovnako patrí do Zákonníka práce. Naozaj, extrém je to, že naši ľudia robia za minimálnu mzdu a ich súkromný zamestnávateľ trávi každý druhý mesiac na Bahamách a svoje účty má na Cypre alebo na nejakom daňovom raji, že ešte ani na daniach sa nesolidarizuje s touto krajinou. A to je preto, že títo ľudia nemajú páru o biblickom aspekte ľudskej práce. Čiže "bez Božieho namáhania, resp. požehnania, márne naše namáhania".
Ďakujem pekne za vašu pozornosť.
