Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, dámy a páni, na programe tejto schôdze je skoro 40 opozičných poslaneckých návrhov a vy možno zo SMER-u máte pocit, že sú to také návrhy, čo sú zbytočné a nás len zdržujú. Môže byť, že niektoré sú zbytočné, aj, aj budú zdržovať alebo zdržujú a možno máte to aj v rukách, že nemusíme vôbec o tom rokovať. Ale ja si myslím, že aj z vašej dielne niekedy vyjdú návrhy, ktoré sú tiež zbytočné a nás zbytočné zdržujú. A určite sú to návrhy, o ktorých teraz rokujeme, teda nemyslím ten o treťom dôchodkovom pilieri, ale ten, ktorý pán minister predkladal v prvom čítaní, o kolektívnom vyjednávaní a teraz o nelegálnej práci. Teda čo je obsahom toho návrhu, to nie je taká bomba, aby sme to museli riešiť teraz, najmä v kontexte, že je kríza.
Pozrite sa, najväčší problém na Slovensku stále je nezamestnanosť. A ľudia očakávajú aj od iných ministrov, nielen od ministra Richtera, že teda niečo v tejto veci urobí. A teda ako to chcete vyriešiť? Ja som to stihol už vo svojej faktickej poznámke krátko povedať, že, včera, že mi to pripomína ako toho človeka, čo chce ísť rýchlejšie v aute, ale stojí na brzde alebo tlačí na brzdu. No proste to nejde! Alebo ako Američania, pozrite sa, oni hovoria, že chcú v Sýrii mier, ale zásobujú rebelov zbraňami. No proste to je taká logika, ktorej sa dá veľmi ťažko rozumieť, lebo na prvý pohľad aj na druhý, aj na druhé počutie je to proste nelogické. Nie? Čiže keď chcete vyššiu zamestnanosť, tak nemôžete navrhovať veci, ktoré jej bránia, ktoré brzdia zamestnávanie, ktoré ľuďom, ktorí môžu zamestnať, proste zväzujú ruky. To, čo je obsahom tohoto návrhu, tak pokojne by mohlo byť návrhom z vašej dielne v dobrých časoch. Keď pani Tomanová včera reagovala na mňa, hoci ja som bol len vo faktickej poznámke, že mal by som viac študovať medzinárodné dokumenty a potom by som sa inak staval napríklad k návrhu na zvýšenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. No áno, veď ja niektoré z nich poznám, však nie všetky, lebo veď nemáme toľko času, ale to, na čo sa ministerstvo odvoláva v prípade toho zákona, tak to je odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce z obdobia zlatých čias kapitalizmu. Odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce, inými slovami, tak ľudovo povedané, že keď už neviete, čo od dobroty, a máte pocit, že sa vám ekonomika skôr prehrieva, tak môžete to regulovať tak, že teda nedovolíte, aby to bolo až tak liberálne, alebo tak, tak bezbrehé. Napríklad podnikanie, že teda keď už chcete do toho zasahovať - či cez odbory, alebo cez vládu - viacej, to tak, alebo tí silnejší, keď chcú viac ovplyvňovať pracovné prostredie a majú pocit, že tí slabší podnikatelia, tá stredná alebo nižšia vrstva, že im v tom bráni v tých veľkých ziskoch, no tak im môžete klepnúť po prstoch, že napríklad nedovolíte, aby tam boli horšie podmienky ako u vás, u veľkých zamestnávateľov. No proste vtedy Medzinárodná organizácia práce odporučila takéto veci. No a mne je ľúto, že pán minister to oprašuje teraz, keď ešte kríza neskončila a možnože ani tak skoro neskončí. A keď táto skončí, tak čoskoro príde ďalšia. Proste to je život, a preto tejto čudnej logike ako nerozumiem, nerozumiem, lebo kolektívne vyjednávanie, ten zákon je najmä v kontexte, že Slovensko je v Európskej únii v konkurencieschopnosti na chvoste, už len Gréci sú na tom horšie. No proste to, to naozaj teda hovorí, že nerozumiem, ja tomu rozumiem, ale je to proste pre aj laika nepochopiteľné, že sa púšťate do takýchto vecí.
No a teraz k čiernej práci konkrétne. Ja som vám, pán minister, už neraz hovoril, že keď sú priaznivé podmienky napríklad na platenie daní a v tých podmienkach ešte sa nájdu takí necharakterní ľudia, že odmietajú platiť dane, no tak ten trest by mal byť o to väčší. Ale keď sú nepriaznivé podmienky, keď je veľmi zlá celková situácia, ale aj na trhu práce, tak sprísňovať a zhoršovať podmienky, to je, to je ten z tej ľudovej rozprávky, to je ten príklad toho vetra. No proste takto nebudete mať vyšší výber na daniach, lebo zamestnanosť vyššia nebude. Ak počítate s tým, že tých osemsto úradníkov alebo tých, ktorých chcete zamestnať cez úrady práce, že tí zaplnia tú kasu, to, čo vám bude chýbať, tak ste na veľkom omyle, lebo to bude, áno, týmto niekoľko sto ľuďom pomôžete, ale tým ostatným zväzujete ruky.
A tie drobnosti, to som už spomínal aj v prvom čítaní, že, že posilňujete výkon inšpekčnej práce a že budú sa zameriavať na, aj na školenia, aj na vzdelávanie a že budú teda skôr pôsobiť tak pozitívne na pracovnom trhu. Tak prečo nie, nech sa páči, no. Ale zvyšovanie pokút dnes určite nie je dobrý nápad. Keby neboli žiadne alebo boli veľmi nízke, no veď aj podľa dnes platného zákona však to môžete vy urobiť interným predpisom, že prečo tí vaši úradníci dávajú také nízke pokuty, keď sa môžu dať až 200-tisíc eur. Prečo, prečo dávajú tú najnižšiu hranicu, keď môžu dávať viacej? No tak veď môžete ich motivovať, aby boli, aby využívali medze alebo rámce teraz platného zákona a budete mať viacej na pokutách, a teda môžete aj byť prísnejší. Ale toto máte v rukách bez toho, aby ste museli meniť zákon! Tak ako ho meníte, ja si myslím, že to povedie k inému, že to povedie skôr k tomu, že bude viac skorumpovaných kontrolórov. Viac skorumpovaných kontrolórov, ktorí to budú vybavovať, ako to je v tých vtipoch od Shootyho, že keď zastavil policajt šoféra, tak sa ho pýta, že či sa zúčastní bločkovej lotérie, alebo to vybavíme inak. No budú to vybavovať inak.
Ja poznám taký prípad poctivého kontrolóra, ktorý odišiel z toho úradu, lebo bol jediný a sám mal pocit; všetci tí jeho kolegovia, keď išli aj na trhy, tak sa vrátili proste so zárobkom, so zárobkom, že v tričku nejakom, čo tam predávali, ja neviem, či to boli nejakí teda tí drobní predavači, ale proste v tom tričku už bola nejaká, nejaká motivácia, aby ten úradník ako kontrolu veľmi rýchlo vybavil, alebo nebola žiadna; proste tí ľudia sa odškodňovali zároveň a boli celkom spokojní v tých úradoch a on to nevydržal a odišiel. No proste áno, je to, je to fakt, toto bolo na Slovensku, toto nehovorím o prípade z Rakúska. Takže o tom, ako pracovať s tými alebo ako efektívne využívať ten aparát, ktorý má kontrolovať aj výkon čiernej práce alebo teda existenciu čiernej nelegálnej práce, to máte v rukách.
Mne boli tie štatistiky smiešne, ja nie som, ja som nematuroval z matematiky, ale dal som si tú námahu, že som si to spočítal, ako ste dokazovali, že rastie nelegálna práca na Slovensku. Nelegálna práca že na Slovensku rastie a to je dôvod, aby sme išli s pokutami. A vôbec to tak nie je. Oni, aby im vychádzalo, že našli viacej prípadov nelegálneho zamestnávania, tak museli viacej kontrolovať. Dovtedy kontrolovali, kontrolovali a kontrolovali, až im v nominálnom vyšlo, že tento rok bolo viac prípadov od januára do mája nelegálneho zamestnávania ako minulý rok. Ale to, že ten počet tých zistení nelegálnej práce za tento rok zistili pri kontrolách o 5-tisíc, ale to číslo už teraz si ani nepamätám presne, ale museli urobiť o niekoľko tisíc viac kontrol, aby zistili, že o 13 nelegálne zamestnaných prípadov bolo viac ako v tom roku predchádzajúcom.
Čiže keď som si tie čísla podelil, tak vysvitlo, že kým minulý rok bol každý šesťdesiaty človek, teda každý šesťdesiaty prípad kontroly bolo nelegálne zamestnanie, tak tento rok to bol každý sedemdesiaty prípad. A oni urobili záver, že teraz je viacej nelegálnej práce, a pritom je to naopak. Podľa tých zistení a kontrol štatisticky bolo tento rok menej nelegálneho zamestnávania. Možnože to je inak, ja sa teraz nejdem sporiť, lebo ja nemám svoje čísla, ale len dokazovanie tých, ja som teda urobil úplne iný záver z čísiel štatistických, ako urobili teda ministerský.
No v dôvodovej správe sa tiež píše, že návrh nebude mať dopad na podnikateľské prostredie. To tu už určite hovorili - a bližšie a podrobnejšie - moji kolegovia predrečníci, takže to preskočím. Ja si myslím, že sankcie na čiernu prácu od 2-tisíc do 200-tisíc eur sú dostatočné, že sú postačujúce a že tento návrh ide zlým smerom.
Opakujem, ak to už povedali aj moji predrečníci, alebo dávam procedurálny návrh, aby sme podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby sa Národná rada uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Samozrejme, aj keby tento návrh neprešiel, tak poslanci za KDH tento návrh nepodporia.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Pani kolegyňa, čo ma po vašom vystúpení napadlo, je, že je kríza a oni v strane SMER sa asi zbláznili. Oni sa vôbec nesprávajú ako vláda, oni sa správajú, buď ako odbory, alebo ako populistická opozícia. Totiž tento návrh zákona je to isté, ako to, keď by ste chceli ísť rýchlejšie a zároveň stúpate na brzdu. To je taký návrh. A, samozrejme, ho teda nepodporím.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, pôvodne som k tomuto návrhu zákona ani nechcel vystupovať, pretože je to zaujímavé, ale zhodou okolností pohľad na túto dávku, na rodičovský príspevok mám bližší strane SMER ako napríklad k strane SDKÚ, a práve preto, že som nechcel polemizovať s mojím kolegom z SDKÚ Beblavým, preto som nechcel vystupovať k tomuto bodu. Ale vyprovokoval ma pán minister svojím záverečným slovom k predchádzajúcemu bodu, keď sme rokovali o príspevku pri narodení dieťaťa. No a keďže som naňho už nemohol vtedy reagovať, tak využívam príležitosť teraz. Pán minister, vašu reakciu považujem za veľmi povrchnú a plytkú. Ak ste mne vyčítali na moje vecné vystúpenie k tomu návrhu zákona, že vám chýbali moje aktivity v roku 2007 a ´8... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ale vy nemôžete reagovať na predchádzajúci bod programu! Ten sme uzatvorili. Vy musíte vystúpiť v rozprave k teraz prerokovanému bodu. Takže vy nemôžete reagovať na záverečné slovo pána ministra teraz. Tak vás poprosím...

Brocka, Július, poslanec NR SR
Pani podpredsedníčka, ja vystupujem v rozprave k tomuto bodu, ktorý prerokúvame, a poprosím vás, keby ste ma pozorne počúvali. My teraz preberáme sériu zákonov, sociálnych zákonov, čiže by som vás poprosil, keby ste ma neprerušovali, ja nebudem dlho hovoriť.
Pán minister, vy ste zabudli na to, že v roku 2007, keď ste boli prvýkrát vo vláde, teda nie, vy ste neboli minister, bola pani kolegyňa Tomanová, tak na Slovensku bol historicky najvyšší ekonomický rast - 10,5 % -, ale to nebola vaša zásluha, že ste boli druhý rok vo vláde! Vy ste sa viezli na svetovej alebo európskej konjunktúre ekonomickej, čiže vtedy ste boli, by som povedal, za vodou. Ak vám chýbali moje aktivity z toho roku, ja som sa angažoval aj vtedy v tejto oblasti.
A potom tá druhá neférová poznámka ku kolegovi Alojzovi Hlinovi. Ja som vecne diskutoval o tom, kde máte rezervy. Ja som vám navrhoval, ukazoval, ako môžete ušetriť vo vašej kapitole značné množstvo prostriedkov, kde sa plytvá. Kolega Hlina sa venoval veľmi obšírne druhej časti, by som povedal zneužívania tohoto príspevku, keď ho zneužívajú, akože zneužívajú, chudobní alebo že neplní účel, na ktorý je tá dávka určená. Vy ste si doňho kopli takým, by som povedal, veľmi povrchným spôsobom v súvislosti so včerajším incidentom, ktorého účastníkom bol aj váš poslanec Martvoň a ja ho považujem, ak chcete o tomto hovoriť a verejne hovoriť, za rovnako vinného účastníka toho konfliktu. A dokonca dnes si myslím to, čo som včera povedal ako hypotézu, že mám také podozrenie, že pán poslanec Martvoň potrebuje prekryť - to znamená vy SMER - niektoré nepopulárne informácie pre slovenskú verejnosť a takou napríklad včera bola tá zo Svetového ekonomického fóra v Davose, že Slovensko je na predposlednom mieste v Európskej únii z hľadiska konkurencieschopnosti. Za nami je už len Grécko! To, že sa dnes píše o tom včerajšom incidente a nehovorí sa o tej druhej veci, to znamená, vaša provokácia účel splnila.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, vážení kolegovia. Je to tu ako cez prestávku. Prichádzame k návrhu, konečne, kde by sa mohol prejaviť reformný potenciál SMER-u. Ale je na škodu veci, že ani pri tomto návrhu to tak nie je. A pritom možno práve tento návrh by mohol byť pre pána ministra z hľadiska jeho oprávnených potrieb v rezorte najzaujímavejší.
Sú v návrhu, poviem zmeny, ale niektoré sú skôr kozmetické, alebo nepovažujem ich za také zásadné, aby z toho zákona robili reformu, ale súhlasím s nimi, lebo sú to potrebné zmeny. Napríklad to, že sa zlučujú dve existujúce dávky, príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k tomuto príspevku do jednej sumy. Je to presne to isté číslo, teda len spočítané a celkom presne. Áno, súhlasím. Ďalej, že sa menia podmienky nároku, že sa ustanovuje aj bydlisko oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky. Súhlasím. Že za oprávnené osoby na príspevok pri narodení dieťaťa sa považujú alebo teda navrhuje považovať len biologických rodičov. Súhlasím. To, že pre deti, ktoré sú zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, sa navrhuje umožniť poskytnúť jednorazový príspevok. Súhlasím. Že sa sprísňujú podmienky,ô napríklad ak tá matka nenavštevuje pravidelné preventívne prehliadky, alebo svojvoľne opustí zdravotnícke zariadenie po pôrode bez súhlasu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Súhlasím. To, že sa ustanovuje, teda v § 9 je ustanovenie o osobitnom príjemcovi tejto dávky, ak je pochybnosť o účelnom využití, o jej účelnom využití. Súhlasím. Ale, ale to je veľmi málo. Nikde inde, pán minister, nemáte možnosť vo vašej kapitole tak šetriť ako pri tejto dávke.
Keď v minulosti boli pokusy poskyt, teda usilovať sa o adresnejšiu sociálnu politiku, tieto úvahy zákonite viedli k testovaniu príjmu poberateľov. Ale keď si pozriete z vašej kapitoly tú miliardu, ja som to už včera vo faktickej poznámke na záver rokovacieho dňa spomenul, že ako máte tú miliardu rozdelenú, že 300 miliónov ide, zaokrúhľujem na stovky, ide na prídavky na deti, 300 miliónov rádovo ide na pomoc v hmotnej núdzi, 300 miliónov eur ide na rodičovský príspevok a ten zbytok, ani to nie celé, to sú peniaze, ktoré sa poskytujú ako príspevky pri, jednorazové príspevky pri narodení či prvého, druhého, alebo tretieho dieťaťa, alebo teda dvojičiek, alebo ďalších detí. No a v situácii, keď nemáte dosť peňazí, ako túto dávku, na ktorej poskytnutie musí ten, oprávnená osoba preukázať množstvo informácií o sebe a údajov, tak je najmenšou komplikáciou, aby tam pribudla aj jedna vec a to napríklad príjem, či naozaj ten človek je odkázaný na takúto pomoc od štátu. Ja súhlasím s tým, teda sčasti to je výrok pána premiéra, že konsolidovať verejné financie na úkor, on povedal, že sociálnej oblasti, ja si myslím, že na úkor sociálnej oblasti sa možno dá, ale v takom zmysle, že na úkor tých najchudobnejších, najzraniteľnejších by sme nemali. Ale urobiť poriadok napríklad s týmito dávkami, to by ste mohli, pán minister, máte na to aj silu, teraz to síce nevidieť v parlamente, ale pri hlasovaní dostatočný počet poslancov. Ale ja zároveň navrhujem, že ak by ste k takému kroku pristúpili a ušetrili výrazné, značné prostriedky, tak mali by zostať vo vašej kapitole. To znamená, vy by ste mali tie peniaze efektívnejšie alebo účelnejšie môcť použiť, lebo súhlasím s tým, že by ste potrebovali viac zdrojov. Ale nie tak, aby to, čo sa ušetrí vo vašej kapitole, tak vláda, vaša vláda míňala na nezmyselné akvizície. Aj také napríklad, že chcete späť kupovať podniky, ktoré už boli privatizované, alebo máte zámer nakúpiť alebo kúpiť, alebo vyplatiť súkromné zdravotné poisťovne, aby bola jedna. No proste, ak takýmto spôsobom by sa mali používať ušetrené peniaze v sociálnej sfére, tak to teda som zásadne, zásadne proti. Ale keby zostali u vás, pán minister, a by ste ich použili na spravodlivejšiu sociálnu politiku, lebo spravodlivá sociálna politika musí byť adresná, tak vtedy vás budem podporovať.
Tak som aj myslel pred dvomi mesiacmi, že teda, že to tak bude, že prídete s takýmito návrhmi, lebo je ťažká doba, je kríza a nemôžeme si dovoliť plytvať, tak veď jednotlivci aj rodiny, ale štát by mal ísť príkladom. A dokonca som toho štátneho tajomníka, aj keď ja teda nepoznám všetky súvislosti, ale tie jeho reči o tom, keď ste boli vy teda, pán minister, práceneschopný, ako sa ide robiť poriadok s dávkami, a tak som mu držal palce. A preto ma to zaskočilo, keď predseda vlády zrazu povedal, že nič sa robiť nebude. No lebo naozaj toto, čo ideme robiť, to sú, to sú sirky, obrazne povedané. Chápem, že to súvisí s inými témami, ani tak nie, ako si myslí môj kolega Jozef Mihál, že to súvisí s UNITAS-om, že preto sa nedá testovať príjem, lebo ešte teda UNITAS nefunguje a dlho nebude fungovať. Nie, Jozef, to súvisí s inými vecami. Napríklad s prezidentskými voľbami. Ako táto vláda už neprijme nič nepopulárne, lebo ako niekomu siahnuť na dávky, aj keď je relatívne, patrí do strednej vrstvy a má dostatočný príjem, že by už nemusel teda byť odkázaný na podporu od štátu v prípade, keď sa mu narodí prvé a možno jediné dieťa, tak si zobrať, siahnuť na tú dávku, to je nepopulárna vec, ten človek sa naštve. Povie: Fico mi zobral 830 eur, no a môže stratiť Fico voliča. Čiže ja tomu rozumiem, to súvisí s inými vecami, čo nás čakajú. A preto už dnes budú len populárne veci. To znamená plyn nepôjde tak hore, ako normálne ide, teda, lebo inflácia, to je zákon, to sú ekonomické zákony. Proti tomu neurobí nič ani Amerika, ale my na Slovensku urobíme. Proste u nás niektoré ceny neporastú, aj keď si myslím, že len do volieb, lebo potom už budú musieť rešpektovať aj iné záväzky, ktoré Slovensko má napríklad voči Európskej únii. Už teraz ani deficit tak netrápi túto vládu, lebo, čiže ja si myslím, že aj takéto konkrétne návrhy už súvisia s týmito inými politickými témami. Proste SMER nechce strácať v prieskumoch, alebo teda jednotlivci, osoby, preferencie, a preto už nejaké zodpovedné, nevyhnutné, užitočné návrhy bude ich tu možno ako šafranu. A preto mi to je, je mi to ľúto, naozaj, lebo keď si predstavím, že ako tých 830 eur, ktoré dnes štát a bude aj po schválení tohoto zákona dávať aj ľuďom, ktorí si za tie peniaze zaplatia tú jednolôžkovú izbu na pôrodníckom oddelení s výbavou, teda už štandardnou, wi-fi, plazma a podobné veci, a že sa im na to poskladajú ľudia, ktorí by potrebovali, aby im pridal minister napríklad v prídavkoch na deti, a tým pridajú 42 centov od nového roka. Ale keby ušetril na jednej dávke, jednej dávke neoprávnene, v tomto zmysle ako hovorím, že treba testovať príjem pri tejto dávke a možno ušetriť, tak 830 deťom môže pán minister pridať jedno euro. A to je len jeden prípad.
A teraz si predstavte, koľko máme teda bohatých ľudí. Nemyslím teda takých, o ktorých bulvár väčšinou píše, ale takých, ktorí sú v tých kritériách SMER-u v podstate milionári. To znamená, ktorých príjem, korunový príjem, lebo oni ich tak definovali, že ten, kto zarobí za rok milión korún, tak to je ten, na ktorého chceli uvaliť, aj uvalili zvýšenú daň z príjmov. No a tie údaje zo Sociálnej poisťovne, 16,5-tisíca ľudí platí odvody z vymeriavacieho základu vyššieho ako 4-tisíc eur mesačne. Tých, ktorí majú príjem v hranici vyššej teda ako 2-tisíc eur mesačne a menej ako 4-tisíc, to znamená, tí, ktorí majú príjem vyšší ako vy, páni poslanci alebo panie poslankyne v Národnej rade, tak tých je niekoľko desaťtisíc. To je dosť veľká množina ľudí a ja si myslím, že to je práve tá kategória, ktorá, ktorú by ste mohli osloviť, že by sa mohli práve preto, že je aj kríza, v čase krízy viac solidarizovať s touto spoločnosťou a so štátom, lebo sú úspešní, lebo sú silnejší a nepotrebujú takéto benefity. Nakoniec, aj tak na to nemáme.
A preto zo strany SMER-u je to aj nie výraz bezradnosti, lebo veď to nie je tajomstvo, že sa to dá robiť, ale skôr to považujem za zbabelosť, že do takýchto vecí nejdú. Lebo je to vaša povinnosť dokonca. Byť vo vláde a spravovať krajinu, s tým sú spojené aj prijímania nepopulárnych vecí. Vy ste to robili tak za prvej vlády a už som mal pocit, že kríza vám nedovolí, aby ste to robili aj za druhej a už sa vraciate k tým naučeným spôsobom a bude to znovu tak. To znamená, nechcem sa vracať k prvej vláde, ako bola kríza a vy ste ju nevideli, a preto ste neuveriteľne krajinu zadlžili a už potom sa to ťažko chytalo za chvost, keď ste nechytili krízu za rohy.
Ešte poviem jednu vec, alebo možno aj dve, že považujem za plytvanie, keď dostáva niekto túto dávku a je bohatý, to netreba o tom dlho hovoriť. Častejšie sa diskutuje o tom, ako tieto dávky zneužívajú skôr chudobní - a je aj to pravda. A aj s tým sa dá niečo urobiť. Niečo už je tu v zákone, že je možnosť napríklad ten náhradný príjemca, ak je pochybnosť o účelnom využití tejto dávky, ale chcel by som vás upozorniť, pán minister, že aj tu v sále sú návrhy.
Chcel by som vás konkrétne upozorniť na návrh poslanca Hlinu, že by ste sa mohli inšpirovať, teda myslím týmto návrhom pánom poslancom Hlinom. Budeme o jeho návrhu rokovať neskôr ako poslanecké návrhy. Aj to je jedna z možností napríklad, ako zabrániť tomu, aby ľudia, ktorí sú naozaj chudobní a štát im chce pomôcť a oni nevedia tú pomoc efektívne využiť. Jednoducho, nemajú také schopnosti a prostredie, v ktorom žijú, im to mnoho razy ani neumožňuje. Čiže tento návrh, pán minister, nepovažujem za zlý, teda v tom, čo ste tam urobili, ale považujem ho za zlý v tom zmysle, čo ste v ňom neurobili, a v tomto zmysle máte veľké rezervy. A ja vás vyzývam, aby ste v druhom čítaní takéto zmeny urobili! To by bolo poctivé, bolo by to spravodlivé, inak vaše reči potom budú len frázy o zodpovednej a spravodlivej sociálnej politike.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ja by som chcel na predrečníka reagovať v tom zmysle, že to nepovažujem za najväčší problém, že náhradní rodičia dostanú inú dávku ako biologickí rodičia pri narodení dieťaťa prvého, druhého alebo tretieho. Za hlavný problém tohoto návrhu považujem to, že sa táto dávka poskytuje niekomu, kto je veľmi bohatý človek. Môže byť milionár, a keď požiada o túto dávku, od štátu ju dostane a môže si uhradiť zvýšené náklady napríklad rodička na novorodeneckom oddelení jednolôžkovú izbu s WiFi a plazmou. A to sa mi zdá byť nie sociálne a vôbec nie spravodlivé, aby sa na druhej strane chudobní, ľudia, ktorí sú naozaj v núdzi a takúto pomoc od štátu potrebujú, aby sa cez dane skladali ľudom, ktorí to nepotrebujú. To ja považujem za ten najevidentnejší príklad plytvania v štátnom rozpočte.
Čo ide cez kapitolu ministra sociálnych vecí, napríklad na ten zákon, čo sme preberali pred chvíľkou, na dávky v hmotnej núdzi, tých 300 miliónov eur, tam sa veľa ušetriť nedá pri takej vysokej nezamestnanosti a chudobe. Ani na prídavkoch na deti sa nedá ušetriť z tých 300 miliónov eur. Ani na rodičovskom príspevku sa nedá ušetriť. Ale na tejto dávke, ktorú na Slovensku dostávajú mnohí ľudia, ktorí to ani nepotrebujú, na to nie sú odkázaní, to považujem za najväčšiu chybu tohoto návrhu zákona. A myslím si, že tuto práve na tomto zákone sa mohol ukázať aký-taký reformný potenciál sociálnodemokratického SMER-u. A je mi ľúto, že túto príležitosť nevyužil.

Vážený pán minister, pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy a páni. Je prvé čítanie, máme teraz  balík sociálnych zákonov a aj moji predrečníci začali tak zo širšia najprv, kým prišli ku konkrétnostiam, tak aj ja si dovolím najprv zareagovať na to, čo sa v tejto sále dnes už udialo.
Je mi ľúto, že už, myslím si, neprekryjeme ničím to, čo sa stalo okolo dvanástej, ten konflikt dvoch kolegov poslancov. A myslím si, že je v našom záujme, aby verejnosť bola informovaná v prvom rade o podstatných veciach, že nebolo by dobré, aby teraz hlavná správa a najdôležitejšia vec, ktorá sa tu dnes stala, bol konflikt medzi poslancom Hlinom a poslancom Martvoňom.
Pán predseda výboru hovorí, že už sa nám to nepodarí. Aj mne to je ľúto, lebo zanikli iné dôležité veci. Že predseda vlády bol vyhlásený za Človeka roka, ako vláda preplávala cez krízu, nie? Alebo ďalšia dôležitá informácia z ekonomického fóra z Davosu, že Slovensko je na predposlednom mieste z hľadiska konkurencieschopnosti v Európskej únii, že už len Grécko je za nami. A podľa mňa aj ďalšie iné informácie. Čiže je to škoda, že teda konflikt dvoch poslancov z parlamentu, na prvý pohľad celkom nevinný, prekryje iné dôležité veci. Ale ja som už navrhol predsedovi imunitného výboru, aby imunitný výbor zasadol, rokoval o tej veci a aby sme aj plénu navrhli riešenie. Lebo myslím si, že je potrebné, aby sme isté veci dali na pravú mieru, aby sa veci, ktoré by sa tu stávať nemali, neopakovali. Ale k tomu konfliktu ešte mám jedno podozrenie, že naozaj poslanec Martvoň tými provokáciami chcel odpútať pozornosť od niektorých vecí, len doteraz som nezistil a neviem presne, od ktorých chcel odpútať pozornosť.
Teraz bližšie k téme a k tej sérii sociálnych zákonov. Dámy a páni, je tu teraz návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Nasleduje zákon o príspevku pri narodení dieťaťa, o rodičovskom príspevku, o sociálnom poistení. Pamätáte si, keď bol pán minister v nemocnici, jeho štátny tajomník ohlásil túto sériu zákonov ako reformné návrhy, ktoré urobia zásadný poriadok a budú zásadnou zmenou toho, čo u nás je v tejto oblasti, že sa nebude systém zneužívať, systém sociálnych dávok, že sa zavedie poriadok, že chudobní, tí, ktorí naozaj potrebujú pomoc, tak ju budú dostávať vo väčšej miere, že sa dokonca aj ušetria verejné financie. A ja som mu držal palce, mohol byť reformátorom, alebo pán minister, len celé to nakoniec dopadlo inak. A vy už viete, že do hry vstúpil zasa pán premiér a povedal, že nie, nie, verejné financie sa na úkor sociálnej sféry ozdravovať nebudú. Pritom tieto zákony nie sú len o, nie sú primárne o ozdravovní verejných financií. To znamená, ani z Buriana, ani z ministra Richtera reformátor asi nebude a naďalej budú v našom systéme veci, ktoré sú skôr výrazom plytvania ako adresnej sociálnej politiky.
Ale o tom neskôr, pri tom ďalšom zákone, lebo tento, ktorý teraz prerokúvame, ktorý pán minister uviedol, zákon o pomoci v hmotnej núdzi, je predsa len trošku z inej kategórie. A tu by som skôr bol menej kritický. Teda menej kritický? By som povedal, že to nie je reformný návrh zákona, ale je to taký zákon o upratovaní, že sa veci, ktoré sa v našom systéme napríklad zneužívali cez tento zákon, že sa budú už asi menej zneužívať. Alebo, no, síce kolega Kaník povedal o iných nových veciach, kde sú možnosti ako, ako to zneužiť, ale zatiaľ to, čo sa zneužívalo cez pomoc v hmotnej núdzi, tak tento návrh reaguje na to. A to vítam, že sú tam také opatrenia v rámci toho upratovania, vyčistenia systému, že za osoby v hmotnej núdzi sa nebudú považovať tí, ktorí sú vo väzení, vo väzbe. Alebo členovia reholí a náboženských spoločností, tak to je predsa pochopiteľné, keď sú títo ľudia zabezpečení, alebo ich základné životné podmienky inak a iným spôsobom, tak nie je potrebné, aby bola taká možnosť cez zákon o pomoci v hmotnej núdzi.
Ďalej, ak sa zvyšuje adresnosť poskytovania sociálnej pomoci, napr. vo vzťahu k starším ľuďom, hendikepovaným, teraz, že sa oceňuje zásluhovosť, že keď niekto sa sám vlastným pričinením usiluje o zlepšenie svojej situácie, že to budeme oceňovať, to je ten osobitný príspevok. Ja to vítam. Ja som v tom videl istú, istý posun, že SMER číta návrhy iných politických strán, že, teda myslím teraz opozičných politických strán, alebo aspoň počúva opozičných politikov, lebo to je, veď to je to, medzitrhom práce, že keď niekto príjme nízko platenú prácu, zároveň bude mať nárok aj na časť dávky v hmotnej núdzi, ktorú pred tým dostával ako nezamestnaný. To je obsahom toho príspevku, toho osobitného príspevku, ktorý sa v zákone navrhuje. Tak isto napríklad aktivačná činnosť formou dobrovoľníckej práce. Ak si dobre pamätáte, pol roka dozadu, veď minister tu navrhoval novelu zákona o službách v zamestnanosti, kde tento príspevok vyhadzovali zo zákona, a na tlak, na naše argumenty, aj teda mimo vládneho sektora, nakoniec to zostalo, zostalo v zákone. A dnes dobrovoľnícka činnosť je vlastne ťažisková forma aktivácie. Ak vylúčim z toho mimoriadne udalosti, lebo teda v zákone sú vymenované, účasť na menších obecných službách, dobrovoľnícka činnosť alebo práce na predchádzaní mimoriadnych situácií. No, čiže mimoriadne situácie sa stávajú, ale je to skôr zriedkavosť, ale tie hlavné oblasti, kde sa môžu ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi, aktivovať sa, to znamená, usilovať o zvýšenie svojho príjmu, ťažisko je v účasti na menších obecných službách a na dobrovoľníckej činnosti.
Tiež vítam to, že návrh je jednoznačný, konečne, oproti dnes platnej legislatíve, že vyslovene hovorí o zabezpečení základných životných podmienkach ako o jednom teplom jedle denne, nevyhnutnom ošatení a prístrešku. To, to je tiež istý posun. To, že sa sprísňujú podmienky napríklad na aktivačný príspevok, to, že majú poslanci rozdielny názor na to, že kolega Kaník chce, aby ľudia robili viacej teda, bon napríklad žiada toľko, že už potom medzi aktiváciou a riadnym pracovným pomerom z hľadiska počtu hodín nie je takmer žiaden rozdiel. A vláda navrhuje, aby sa tá minimálna podmienka odpracovaných, alebo hodín zúčastnených na aktivácii, keď navrhuje najmenej 64 hodín mesačne, to je, ak štyri týždne, to je šestnásť hodín týždenne, oproti dnešným desiatim hodinám je to nárast vlastne skoro o raz toľko, no. Čiže tiež sa mi to zdá, že to je lepšie ako teraz. Je to síce menej, ako chce Kaník, ale keď bude Kaník minister, tak môže presadzovať svoje kvóty. Áno. A nakoniec o jeho návrhu budeme rokovať, to je myslím bod 99, čiže ešte je možnosť, že to do našej legislatívy presadí.
Takže ja to vítam, že ste sa inšpirovali návrhmi aj KDH. To je príklad toho, tej aktivácie formou dobrovoľníckej činnosti, lebo to ja považujem za veľmi dôležitú oblasť angažovania sa ľudí, ktorí sú napríklad bez práce, alebo tí, ktorí robia verejnoprospešné činnosti, a toľko priestoru je na Slovensku pre angažovanie sa v tejto oblasti, že nedá sa všetko zaplatiť. A je tu istá skupina ľudí, ktorí sú altruisti, ktorí vedia niektoré veci robiť, že sa obetujú pre iných, že to urobia bez nároku na odmenu. Ale tí, ktorí ich organizujú, predsa len tam je to potrebné istým spôsobom aj oceniť, aj zaplatiť.
Sú tam aj také drobné veci, ktoré súvisia s prijatím tohto zákona, že sa tak trošku aj zvyšuje dávka v hmotnej núdzi. Síce len o jedno euro pri jednotlivcovi a u dvojice skoro o dve eurá, ale prosím. Pri tomto návrhu by som pána ministra tak neodsudzoval. Ja by som skôr sa prihováral za to, že nech pokračuje v rozbehnutej práci, ktorá, ak to nebude škodiť tomu prostrediu pre vytváranie pracovných miest, keď to nebude škodiť tak živnostníkom, ako spomínal kolega Mihál, ak to nebude škodiť rodinám s deťmi, my vás nebudeme brzdiť v takej práci ani v budúcnosti.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Pán kolega Kaník, vy ste aj týmto svojím vystúpením potvrdili, že vy ste nenapraviteľný perfekcionista alebo maximalista. Buďte rád, že SMER sa inšpiruje vašimi návrhmi. Vám vadí, alebo hovorili ste o nespravodlivosti, že osobitný príspevok, niekto, kto bol v hmotnej núdzi, bude dostávať, keď sa zamestná, a ten, ktorý pracuje za nízku mzdu, že ten taký príspevok nedostane. No veď bežný život prináša takýchto nespravodlivosti toľko, ja spomeniem len niektoré, ktoré ma tak v rýchlosti napadnú. Telekomunikační operátori: veď ja som starý klient, ale keď pozerám, aké výhody ponúkajú tým klientom, ktorí sa dnes prihlásia, tak blednem závisťou. Alebo ak ste vybavovali poistku na auto: veď v posledný deň, kto si vybaví poistku, tak tá bude nepomerne lacnejšia, ako tí poctivci, ktorí si ju vybavili v dostatočnom predstihu.
Čiže, pán kolega Kaník, ja by som bol na vašom mieste väčší realista. Aj to, myslím si, že v tejto chvíli, čo SMER predkladá, tak je výrazný krok dopredu.

Ďakujem pekne. Áno, stručne, možno aj pre čas, ktorý už teraz je v tejto chvíli. Možno si pamätáte, začiatkom mája SMER otvoril diskusiu o tom, že či nie je potrebné prehodnotiť existujúci systém štátnej sociálnej podpory a pomoci. To znamená, že či máme na to, alebo či si to môžeme dovoliť, aby bohatí ľudia dostávali zároveň od štátu pomoc vo forme rôznych príspevkov, ktoré sú určené rodinám s deťmi. A samozrejme v prvom rade aj pôvodný zámer, keď sa tieto dávky zavádzali, tak boli určené tým, ktorí to potrebujú, nie tým, ktorí to nepotrebujú. Dokonca aj Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií vypracoval analýzu, čo by sme získali do štátneho rozpočtu. Súviselo to samozrejme aj s ozdravovaním verejných financií a s nedostatkom zdrojov. Čiže ten tlak na úspory aj v sociálnej sfére je, bol a určite bude aj v budúcnosti stále narastať, pretože tie príjmy štátneho rozpočtu sa nenapĺňajú tak, ako boli pôvodné očakávania ministerstva financií.
A ten Inštitút finančnej politiky aj prišiel s číslami, že ak by napríklad prídavky na deti sa nedostávali všetkým, ale by sa napríklad  vyčlenila 10-percentná množina najlepšie zarábajúcich, tak hneď štát má k dispozícii 17,5 mil. eur. Keby obmedzil výplatu tejto dávky tak, že by ju nedostalo 20 %, 30, 40 až 70, 90 %, tak vyrátali, že dokonca keby sa táto dávka zrušila, tak štát ušetrí na prídavkoch na deti 320 mil. eur.
Pri daňovom bonuse, to je ďalší nástroj pomoci rodinám s deťmi, to je tá nepriama podpora, to je pomoc, ktorú poznajú a využívajú tí, ktorí alebo sú zamestnaní aspoň šesť mesiacov v roku a dosahujú istú výšku príjmu, ktorá je rádovo asi šesťnásobok minimálnej mzdy, tak si môžu uplatniť daňový bonus. To znamená, platia menej štátu na daniach, na jedno dieťa mesačne to vychádza dnes 21 eura 3 centy. Tí, ktorí majú veľmi nízky príjem a napr. teda pracujú aspoň tých šesť mesiacov v roku, aj keď si nemajú z čoho odpočítať túto úľavu, pretože ak využíva nástroj nezdaniteľné minimum na daňovníka, tak v takom prípade štát túto sumu tomu zamestnanému rodičovi mesačne vyplatí a samozrejme, koľko detí, tak krát počet detí táto suma.
My, teda samozrejme SMER po dvoch, troch týždňoch atmosféry, ktorá mala byť akoby diskusiou o týchto návrhoch, tak nakoniec vycúval z toho, že žiadne zmeny ani v prídavkoch na deti, ani v daňovom bonuse sa robiť nebudú. Ja si myslím, že táto diskusia sa opäť otvorí. A keď nastane taká situácia, že bude snaha zo strany SMER-u siahnuť na tieto dávky napríklad tým lepšie zarábajúcim alebo bohatým ľuďom, tak tento návrh, s ktorým prichádza KDH, tak mohol by byť istou satisfakciou alebo kompenzáciou tým, ktorí nie sú tak bohatí, možno sú bohatí na deti, majú taký príjem, že nedostávajú iné dávky sociálne od štátu, ale relatívne veľa im štát berie a rôznym spôsobom a dlhú dobu. A dokonca aj vtedy, keď už tí rodičia už sú možno na dôchodku a ich zamestnané deti svojimi odvodmi napríklad prispievajú do rozpočtu Sociálnej poisťovne a solidarizujú sa s inými rodičmi ako vlastnými.
Tento návrh znamená, že nezdaniteľné minimum daňovníka, ktoré je dnes rádovo asi 3 600 eur, sa upraví alebo podľa nášho návrhu zvýši na každé nezaopatrené dieťa o 1 200 eur. Samozrejme, myslí sa zdaňovacie obdobie rok. To znamená, úľava na dani pre takého zamestnaného rodiča na jedno dieťa sa zvýši o 20 eur. Výhoda úpravy nezdaniteľného minima daňovníka oproti daňovému bonusu na dieťa je v tom, že kým nezdaniteľné minimum daňovníka si môže uplatniť daňovník iba zo svojho reálneho príjmu, a keď si nemá z čoho túto úľavu, a keď si nemá ako túto úľavu uplatniť, napríklad že výška jeho príjmu nedosahuje tú úľavu, tak nie je na druhej strane povinnosť štátu mu to kompenzovať vo forme dane.
Tak ako teda pri daňovom bonuse na dieťa dnes, keď rodič si nemá z čoho znížiť daň, tak štát mu tú dávku alebo tú úľavu na dieťa vyplatí.
Náš návrh sa nedá zneužiť. Bude motivovať ľudí, ktorí dnes majú príjem, tak nebudú mať obavu, že zvýšením príjmu prekročia istú hranicu a postihne ich to tak, že stratia existujúcu úľavu, ale naopak, čím ich príjem bude vyšší a budú mať viac detí, tak tým ich daňová úľava bude vyššia. Je to náš návrh do diskusie, ktorá nás čaká v nasledujúcich mesiacoch. Predpokladám, že objaví sa to pri rokovaní o štátnom rozpočte, kedy SMER príde s návrhmi, kde bude zasa chcieť šklbať, samozrejme zodpovedných, tých, ktorí ak také dane platia, a toto by mohla byť istá satisfakcia zodpovedným, aktívnym rodičom a samozrejme pomoc strednej vrstve.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Áno, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia poslanci, piatok poobede nie je možno vhodný termín a čas na nejaké mediálne prezentovanie návrhov, ale ja tento návrh, ktorý predkladám s kolegom Alojzom Přidalom, považujem za návrh, ktorý mohol byť istou inšpiráciou pre tých, ktorí budú rozhodovať o tom, ako bude naša daňová legislatíva vyzerať v nasledujúcich mesiacoch.
Nerobím si veľké ilúzie, že tento návrh tu v pléne prejde. Neprejde.
Ale zasa už mám skúsenosť, aj nedávnu, že v SMER-e, keďže zase nemáte až toľko nápadov, a keď je zle, tak sa nakoniec uchýlite aj k návrhom z opozičných lavíc. A to nielen pri nejakých dielčich pozmeňovákoch, keď rokujeme o zákonoch, ale napríklad pamätám si ako kolega Alojz Hlina, myslím, že to bol Alojz Hlina, ktorý ministrovi spravodlivosti vyčítal, že nedostatočne chránia dôchodcov alebo poberateľov starobných dôchodkov pred exekútormi, a neprešlo veľa času, on to niekoľko raz opakoval, a dnes je to už známa vec a dokonca to riešite úplne tým spôsobom, ktorý vám Alojz Hlina navrhoval. Nie je to komplikované riešenie a bude z toho mať osoh veľká skupina dnes nespravodlivo postihnutých, možno nerozvážnych alebo nevedomých, starobných dôchodcov.
Tento náš návrh nie je rozsiahly, ale je to zásadná zmena v daňovom systéme v prospech rodín s deťmi, v prospech zodpovedných rodičov. To znamená rodičov, ktorí majú nielen deti, ale aj sa snažia ich uživiť vlastnou prácou. Keď som rozmýšľal pred uvedením tohto návrhu, že keby som to mal jednou vetou uviesť, tak asi by sa to dalo zhrnúť do tejto vety: že to je zníženie, tento návrh, jeho obsahom je zníženie daňového zaťaženia rodín s deťmi. Keď štát nemá zdroje na zvýšenie podpory rodín s deťmi v dnešnej ťaživej situácii, tak prijatím tohoto princípu by im aspoň menej bral.
Tento návrh zákona reaguje na nepriaznivú sociálnu situáciu časti rodín s deťmi a tiež na zatiaľ teda nerozhýbané alebo nerozbehnuté snahy vlády poskytovať efektívnejšiu podporu rodinám s deťmi s prihliadnutím na nepriaznivý demografický vývoj na Slovensku.
V čase obmedzených verejných zdrojov aj z dôvodu finančnej krízy, vysokej nezamestnanosti a vysokých nákladov sociálnej politiky štátu sa nepriama podpora rodín s deťmi prostredníctvom daňových opatrení ukazuje ako efektívnejšia forma pomoci, napríklad v porovnaní s priamou podporou prostredníctvom rôznych príspevkov a dávok. Nepriama podpora prostredníctvom daňovej legislatívy motivuje aj jednotlivcov k zodpovednejšiemu správaniu, pomáha vymaniť sa z pasce chudoby a tento prístup sa nedá zneužívať v porovnaní s jestvujúcim systémom štátnej sociálnej podpory a pomoci.
Dnes štát takto kompenzuje rodinám s deťmi zvýšené výdavky prostredníctvom nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nezdaniteľnej časti základu dane na manželku a daňovým bonusom na dieťa. Z dôvodu zvýšenia sociálnej súdržnosti a posilnenia zásluhovosti aktívnych rodičov, myslím tých, ktorí majú deti a zároveň sa snažia živiť ich svojou prácou, sa javí ako nevyhnutné prepojiť nezdaniteľné minimum s počtom nezaopatrených detí v rodine. Z uvedených dôvodov navrhujeme zvýšiť sumu nezdaniteľnej časti základu dane u daňovníka v závislosti od počtu nezaopatrených detí v rodine, a to konkrétne o 1 200 eur na každé dieťa, čo predstavuje zníženie daňovej povinnosti asi o 20 eur mesačne na jedno nezaopatrené dieťa.
Návrh čiastočne odstraňuje znevýhodnenie aktívnych rodičov viacdetných rodín pri súčasnom nastavení priebežného dôchodkového piliera, keď sa ich zamestnané deti viac solidarizujú s inými ako vlastnými rodičmi.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie novely uvedeného zákona bude mať dopad na štátny rozpočet i na verejné financie, pretože sa ním v štartovacej fáze znižuje daňové zaťaženie niektorých rodín s deťmi a tým i príjmy štátneho rozpočtu. Jeho presnú výšku však nie je možné teraz špecifikovať z dôvodu vysokého stupňa neurčitosti. Tento dôvod sa udáva aj dokonca pri niektorých vládnych návrhoch zákonov, takže sme si to dovolili takto sformulovať. Výsledný efekt z tejto motivačnej legislatívnej zmeny v spojení s vládou pripravovanými zmenami v systéme štátnej sociálnej podpory a pomoci bude ale pozitívny a rovnako bude mať pozitívny vplyv i na zamestnanosť.
Ďakujem za vašu podporu tohoto návrhu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, Slovensko je malá krajina a na to, aká sme malá krajina, máme toľko veľkých problémov. Od nezamestnanosti, takmer 15-percentnej, cez vysoký verejný dlh, cez vysoký podiel tieňovej ekonomiky, ktorý odborníci odhadujú zhodou okolností na takej istej úrovni, ako je nezamestnanosť, takmer 15 percent. Čierna práca, nelegálne zamestnávanie, tento problém sme nedávno riešili. Všetko sú to problémy, ktoré nás poškodzujú všetkých, aj štát, verejné rozpočty a vlastne aj jednotlivcov, lebo keď sú nízke výnosy z daní, z odvodov, tak samozrejme možnosti potom štátu, napríklad zvyšovať rôzne pomoci, podpory alebo aj dôchodky, sú výrazne obmedzené.
Jeden problém, ktorý predkladatelia chcú riešiť týmto návrhom zákona, je rovnako veľký. A to je tá krivda a nespravodlivosť, ktorá sa pácha na malých a slabých podnikateľoch. Určite ste sa s týmto problémom stretli, že veľké firmy, ktoré sú úspešné pri získavaní verejných zákaziek, tak zinkasujú od štátu nemalé prostriedky, ale neposúvajú ich ďalej, neposúvajú ich tým, od ktorých práce sú závislí. A to je veľká nespravodlivosť. Pre mnohých malých a slabých je to mnoho razy likvidačné a myslím si, že to je do neba volajúca nespravodlivosť, na úrovni úžery napríklad, alebo iných nerestí, ktorých sme svedkami. Keďže ale pri potieraní iných problémov alebo nešvárov sme v našej legislatíve celkom, by som povedal, dostatočne reagujeme, napríklad pri nelegálnej práci sú tak vysoké pokuty možné, až do 200 tisíc eur pre takého zamestnávateľa, ktorý nelegálne zamestnáva, alebo dokonca existuje verejný register na Národnom inšpektoráte práce, kde do piatich rokov takého nepoctivého zamestnávateľa evidujú a nesmie sa uchádzať o verejné zákazky alebo o štátnu pomoc. Čiže týmito problémami sa zaoberáme takmer na každej schôdzi.
Predmetom tohoto návrhu je pomoc práve tým slabým, poctivým podnikateľom pred tými silnými a zároveň nepoctivými. Ak podporíte tento návrh do druhého čítania, verím, že sa mnohým ľuďom na Slovensku bude žiť ľahšie, lepšie a Slovensko bude lepšia krajina pre život.
Ďakujem za vašu pozornosť.