Videokanál poslanca

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, možno sa budem opakovať niektorými myšlienkami z vystúpenia v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, ale považujem to za potrebné povedať teraz, pretože ani po rokovaní výborov neprišlo k návrhom na zmenu oproti tomu návrhu, ktorý tu vláda poslala a pán minister predložil do vlády.
Ja si myslím, že toto je jeden z tých zákonov, kde pán minister mohol urobiť viac. Urobiť viac v smere lepšieho spravovania verejných prostriedkov. Totiž SMER prišiel s návrhom výraznejšej podpory rodín s deťmi pri narodení dieťaťa. V prvej vláde Roberta Fica najprv pri prvom dieťati, potom aj pri druhom a pri treťom a jeden z tých dôvodov bol aj, aby podporil správanie obyvateľstva, propopulačné správanie, pretože demografický vývoj na Slovensku je nepriaznivý, a toto mal byť jeden z nástrojov, ktorý mohol ovplyvniť mladé rodiny, aby prípadne mali väčšiu odvahu mať dieťa. Dnes už je, samozrejme, evidentné po niekoľkých rokoch, odkedy tento príspevok existuje, že sú skôr, resp. to, čo je vidieť najviac, že sú skôr problémy.
Teda jeden problém, že to v dnešnej situácii, keď sú veľké rozdiely medzi obyvateľmi, že máme v spoločnosti aj veľmi bohatých ľudí alebo teda relatívne bohatých, dokonca ste na nich zaviedli zvýšenú daň z príjmov, milionársku daň, daň z príjmu fyzických osôb je dnes aj 25 %, to znamená pre tých, ktorí majú príjem vyšší ako milión korún možno v starej mene, čiže poskytovať podporu formou teda dávky pri narodení dieťaťa aj ľuďom, ktorí sú relatívne na tom dobre, tak v situácii, keď siahate na dávky rodinám, ktoré sú chudobné, alebo rušíte podporu týchto rodín, ktorá tu doteraz existovala, tak je to nespravodlivé a je to plytvanie verejnými zdrojmi, keď takúto dávku dostáva niekto, kto ju nepotrebuje, a potom nemáte dosť peňazí, aby ste pomohli tým, ktorí by takúto pomoc alebo inú formu pomoci potrebovali. Preto tento návrh, pán minister, považujem za premárnenú príležitosť. Tu ste si to mohli vyskúšať. Diskutujete o tom, že prídavky na deti by sa mohli poskytovať adresne, podľa mňa to je plytvanie času aj vašej energie, pretože táto dávka, opakovaná dávka, keď by ste chceli zaviesť testovanie príjmu pri nej, tak administratíva pohltí všetky ušetrené prostriedky a efekt z toho bude minimálny. Ale príspevok pri narodení dieťaťa je dosť veľká suma, 800, takmer 830 eur, to je prídavok na jedno dieťa na 3 roky. Na 3 roky! Keby ste usporili túto dávku jedného toho poberateľa, resp. oprávnenej osoby, ktorá na to nie je odkázaná, tak máte na prídavky na jedno dieťa na tri roky pri tejto sume. A veľmi ľahko sa dá tá hranica určiť, veď sami ste ju určili už v podstate. Ona tu už existuje, že je to skupina ľudí, ktorí majú sadzbu dane 25 %.
Pán minister, to je už aj preukázané skúsenosťou aj u nás, aj z iných krajín, že priama podpora rodinám s deťmi nefunguje, napr. ani ako propolulačné opatrenie, že skôr sa s pozitívnym efektom stretávajú pri opatreniach či v podobe služieb rodinám s deťmi, alebo pri inej forme nepriamej pomoci, či sú to rôzne daňové úľavy.
Ja som zachytil nedávno práve porovnanie dvoch krajín v Európe, kde poskytujú v zásade rovnakú podporu rodinám s deťmi Francúzi a Nemci. Kým v Nemecku sa orientujú na priamu podporu rodinám s deťmi cez dávky, tak vo Francúzsku skôr poskytujú prostriedky z verejných zdrojov na služby rodinám s deťmi, napr. aby mohli rodičia zosúladiť svoje rodičovské a pracovné povinnosti. A je to zaujímavé zistenie, aj keď teda ja priznám sa, že možnože to nie je úplne vyčerpávajúci prieskum, ale kým miera fertility vo Francúzsku je 1,9, tak v Nemecku je 1,2. To znamená, vo Francúzsku sa rodí viac detí - neporovnateľne - a tam podporujú skôr služby pre rodiny. Ja si myslím, že ekonomické a finančné dôvody nie sú jediné tie, ktoré podmieňujú to, ako sa ľudia správajú, že to je vec aj kultúry, že to je vec aj tradície, možno aj etiky, morálky, prečo ľudia majú viac detí alebo niekto má menej detí, ale tento údaj v porovnaní Francúzska a Nemecka, ich systémov podpory rodín vychádza dosť jednoznačne v prospech nepriamej podpory rodín s deťmi. Táto vláda to zatiaľ robí opačne. Nepriamu podporu zmenšuje. Od nového roka napr. je zrušená daňová úľava na manželku, že si môže rodina znížiť svoj daňový základ, ak manželka je pri deťoch, tak táto vláda to výrazne obmedzila, že vlastne kto chce mať túto úľavu, tak musí byť alebo opatrovateľ, alebo musí byť v evidencii úradu práce. No jednoducho, rodina, ktorá toto nespĺňa, napr. takéto podmienky, tak mesačne prichádza o 60 eur.
To na druhej strane, že ďalej bude dostávať niekto 830 eur pri narodení dieťaťa, aj keď je veľmi bohatý alebo teda bohatý, tak to je aj dôvod, prečo potom nie je peňazí na valorizovanie prídavkov na deti, zvyšovanie daňového bonusu na dieťa a možno aj na príspevky v hmotnej núdzi. O tom budeme možno viac, keď budeme rokovať o štátnom rozpočte, ale fakt je, že na dávky v hmotnej núdzi z roka na rok aj na budúci rok, aj tento rok, aj v roku 2015 sa v rozpočte počíta s nižšou sumou. Čiže keby ste, pán minister, si to tu vyskúšali pri tejto dávke. Ja si myslím, že to nie je dokonca ani nepopulárne opatrenie. Veď ja si neviem predstaviť, kto by protestoval z tých, keby ste túto hranicu tak postavili, že sa to bude týkať naozaj nie tých, ktorým tá dávka skutočne pomôže, tak kto by protestoval? Ale ako, keď ste ani toto v tejto dávke neurobili, tak to považujem za premárnenú príležitosť a neviem si predstaviť ideálnejší čas, ako kedy to chcete urobiť, na konci volebného obdobia? Ako aj to ma teda utvrdzuje v presvedčení, že je to, aj toto je skupina návrhov, ktoré už sú skôr charakteru prezidentských návrhov, že už len nie nepopulárne opatrenia, a ak nepopulárne, tak také, voči ktorým teda tu nebudú demonštrovať ľudia, lebo takéto rodiny s deťmi v podstate sú tak zaneprázdnené a neprídu tu demonštrovať, či pred ministerstvo, alebo pred Národnú radu.
Pán minister, ešte je čas do hlasovania a ja si myslím, že by to nebola zložitá úloha pre vás a pre váš odborný aparát, ktorý na ministerstve máte, a bol by to výraz, že nám na rodine záleží naozaj inak ako napr. vášmu kolegovi Jahnátkovi, lebo spravodlivá sociálna politika by mala byť adresná. Ak je to plytvanie, tak to je nespravodlivá sociálna politika a ešte poznámka k tým, ktorí sú z inej kategórie a ktorí, ani neviem, či je správny výraz, že zneužívajú túto dávku. Budem možno viacej o nich hovoriť, lebo som aj pozmeňovací návrh podpisoval kolegovi Hlinovi, že sa tá dávka niekde neplní svoj účel. Neviem, či ten výraz správny je, že zneužíva, pretože je to práve skupina ľudí, ktorí nemajú takú finančnú gramotnosť, že oni v podstate sú možno obeťou tohoto systému, a preto nehovorím, že to zneužívajú, ale ak teda tá dávka neplní svoj účel a vy tu prichádzate s návrhom osobitného príjemcu. Alebo teda inak, aby teda plnila ako-tak svoj účel, ja si myslím, že lepší je ten návrh, ktorý vo svojich aj poslaneckých iniciatívach prednášal alebo predstavil pán poslanec Hlina, že 830 eur je veľký peniaz pre človeka, ktorý žije len zo sociálnej pomoci alebo z podpory štátu. Jednoducho oni keď dostanú túto sumu, veď to poznáte sami z vlastnej skúsenosti, že oni ju nevedia rozumne, ako s touto sumou nakladať, že si to rozdelia na nejaký dlhší čas, aby to slúžilo na ich obživu, na živobytie, ale že jednoducho proste tie peniaze skončia u úžerníkov alebo, alebo pri hracích automatoch, alebo v krčme, alebo pri alkohole a iných veciach.
Spomínam si na problém, ktorý v Amerike riešili vo veľkých automobilkách, keď bol veľký boom a bolo treba zamestnať veľa ľudí, tak v podstate zamestnali sa aj ľudia, ktorí boli vtedy z toho afroamerického prostredia, ktorí boli viac nezamestnaní ako zamestnaní, a tam jednoducho zistili, že výplata na konci mesiaca je problémom pre všetkých. Aj pre toho, kto ju dostal, aj pre tých ostatných, lebo proste po výplate niekoľko dní neprišli takíto robotníci do roboty a kriminalita rástla a neslúžilo to na dobré, tak potom museli prísť k týždňovým výplatám. Proste zaviedli týždňové výplaty, na konci týždňa bola výplata, problém sa zmenšil, ľudia si zvykli aj nakladať so zarobenými peniazmi, samozrejme, že to je úloha nielen pre pána ministra, že to je vec aj iných rezortov, lebo to je problém na dlhšie, vychovávať, a teda formovať, keď už nie z tých starších, tak aspoň, aspoň tú mladšiu generáciu. Ale tu by som videl priestor, že ak je táto dávka ohrozená tým, že sa zneužíva alebo neplní svoj účel, no tak by sme ju mohli a nemyslím si, že by to, možnože by to ani nebolo treba zmenou zákona, že to by možno aj nižšou normou sa dalo proste nejak upraviť, ale ak nie, tak určite by to získalo tú podporu aj v opozícii a neurobili by sme zle.
Zatiaľ tento návrh škoda, lebo si myslím, že tu ste si to mohli vyskúšať, pán minister, že tento zákon mohol byť tým návrhom, kde by ste ukázali, že aj vo vašom rezorte sú rezervy. Ja sa dokonca prihováram teda za to, že to, čo ušetríte, čo by ste prípadne ušetrili z iného manažovania tejto dávky, aby zostalo vo vašom rezorte, aby ste vy s tým mohli naložiť, a nie, že to iný použije potom alebo teda že tie peniaze by skončili u iného ministra a v inom rezorte, lebo ja si myslím, že vo vašej kapitole nie je dosť peňazí, nie je dosť peňazí, a to nehovorím o dôchodkovom systéme. Veď v podstate vy dobre viete, že posledné mesiace na dôchodky sa skladajú nie poistenci, ale daňoví poplatníci, že keby ste zo štátneho rozpočtu neodviedli do Sociálnej poisťovne potrebnú sumu, tak v podstate v novembri a decembri by Sociálna poisťovňa na dôchodky nemala.
Pán minister, využite ten čas ešte dovtedy, kým budeme hlasovať, a vyzývam vás, aby ste teda takýto návrh o testovaní príspevku pri narodení prvého, druhého, tretieho dieťaťa predložili poslancom, a za ten návrh, ale potom aj za ten zákon, by poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie zahlasovali. Ďakujem za vašu pozornosť.

Vážený pán predseda, pán minister asi nebol na Dozornej rade Sociálnej poisťovne a tak ste to asi nedokončili, keď to potrebujete teraz dobehnúť. (Povedané so smiechom.) V poriadku.
Pán minister, vy nás v posledných mesiacoch teda zamestnávate takým počtom legislatívnych iniciatív, respektíve zmien zákonov, takmer vo všetkých, ktoré predstavujú vaše kompetencie a vašu pôsobnosť vo vláde, možno keby som to chcel nazvať jedným slovom, že taká legislatívna smršť a to by aj bolo dobré, veď nakoniec ministri a vláda má prichádzať so svojimi zámermi na zmenu v prvej tretine alebo na začiatku svojho funkčného obdobia, aby sa tie zmeny mohli premietnuť do života a aby sa z tých zmien mohli prejaviť aj podľa možnosti pozitívne účinky. No len, ak niekto očakával, že obsahom tých návrhov, ktoré predkladá minister Richter vrátane aj tohoto návrhu zákona o prídavkoch na deti, že bude nejaká zásadná reforma, tak bude asi sklamaný. Proste v tomto návrhu, toto nie je reformný návrh zákona. Dokonca si dovolím povedať, že nie je to návrh, v ktorom by boli premietnuté predstavy SMER-u, predstavy SMER-u, o ktorých sme vedeli z volebnej kampane alebo z predchádzajúcich mesiacov a rokov a pritom ja som registroval nejaké predstavy SMER-u, že čo chcú robiť napríklad so štátnou sociálnou podporou. Že tam nie sú tie reformy, že tam nie sú tie predstavy SMER-u, tak je pravdepodobne v tom, alebo je to spôsobené tým, že SMER je stále vo volebnej kampani. SMER je stále vo volebnej kampani týmito návrhmi zákonov a pritom by sa mohol SMER zastaviť, lebo v kampani je SMER dobrý. Naozaj, ako to oceňujem, že v kampani bol SMER dobrý, len teraz už ste vo vláde a keď ste vo vláde, tak musíte prijímať zodpovedné rozhodnutia, ktoré sú potrebné, ktoré sú nevyhnutné pri spravovaní tejto krajiny. Ja som tie predstavy, a určite aj vy, nejaké zaregistroval, veď ich tlmočil štátny tajomník, pán Burian. Štátny tajomník ministra Richtera hovoril o tom, čo chcú urobiť aj s prídavkami na deti, čo chcú urobiť aj s rodičovským príspevkom, čo chcú urobiť aj s inými formami pomoci rodinám s deťmi, ale vstúpil do hry predseda vlády Robert Fico a všetko je inak. Možno si spomínate na ten lakonický výrok vtedy ich ministra dopravy Vážneho, keď povedal, že človek mieni a pán premiér mení. Takže je to asi aj v tomto prípade, nič zásadné v sociálnej sfére SMER robiť nebude, teda žiadne zásadné zmeny. Ale ja by som teraz rád bol, keby ma počúval najmä pán minister, lebo ja som sa do rozpravy zapojil viac-menej kvôli pánu ministrovi. Lebo, pán minister, je kríza. Nebezpečne rastie náš dlh. Samosprávy musia šetriť, alebo nútite samosprávy šetriť, ľudia musia šetriť, vy musíte ozdravovať verejné financie a ja tomu rozumiem, lebo by sa nemalo plytvať. A to platí aj o sociálnej sfére. Aby bohatí ľudia dostávali podporu od štátu aj formou štátnej sociálnej podpory, keď na to nie sú odkázaní, to je luxus, to je nonsens, to je plytvanie. A potom, samozrejme, keď je plytvanie, tak potom chýbajú vyššie zdroje potrebné na iné služby, na iné dávky, na iné veci, ktoré by štát mal poskytovať, veď budeme sa o tom baviť v nasledujúcom zákone o sociálnych službách, kde štát nemá a nedáva ani cent, alebo ani korunu naviac a pritom by to bolo treba.
Pán kolega, naozaj, veď ja som teda už dvakrát to hovoril iným smeráckym, aby som, ja toto nerobím, keď budeš ty vystupovať a by som ťa poprosil, keby si aj ty to rešpektoval.
Lebo plytváte. SMER plytvá, lebo nemá odvahu na potrebné zmeny. Ale zase na druhej strane, tá volebná odvaha vám nechýba, lebo ja som už zachytil, pán minister, že ste avizovali, že idete vianočný príspevok, jeho hornú hranicu zvyšovať, čiže aj to ma utvrdzuje len v jednom, aj tento návrh novely zákona o prídavkoch na deti je v podstate volebný a teda ani nie ten vuckársky, ale prezidentský. Naozaj, vy do prezidentských volieb do Národnej rady nepredložíte nič, čo by vám mohlo vaše preferencie ohroziť, alebo nimi zatriasť. A ak nejaké veci prejdú, nejaké, by som povedal, vyslovené blbosti, tak to je možno len nedopatrením alebo vašou nepozornosťou. Na jednu vec ste už upozornili vo svojom úvodnom slove, ale napriek tej avizovanej zmene v zákone o prídavkoch na deti ja vám hovorím, že poslanci za KDH tento návrh nepodporia.
A teraz konkrétne k tomu zákonu, teda čo v ňom je. Čo je v ňom, čo stojí za to podporiť a čo je v ňom, čo by sme nemali podporiť a samozrejme využijem na to aj druhé čítanie, aby sme prípadne dali potom nejaké pozmeňovacie návrhy, že a teraz najprv začnem tými pozitívami, čo vítam, že kladiete dôraz na účelné využitie toho finančného príspevku, v tomto prípade prídavok na dieťa alebo príplatok k prídavku na dieťa v súvislosti so starostlivosťou o to dieťa. Prosím, to je správne. Že zosúlaďujeme našu legislatívu napríklad v porovnaní s Českou republikou, kde študujú naše deti alebo naši študenti a tam napríklad je možné poberať prídavok na dieťa aj dlhšie ako je štandardných štyri či päť rokov vysokoškolského štúdia. Jednoducho meníte to a predlžujete tú štandardnú dĺžku štúdia najviac o dva akademické roky. Okej, ale § 14 ods. 2, pán minister, tá nová povinnosť pre rodičov, aby po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa písomne oznamovali úradu práce, že akým spôsobom a kde bude poskytovaná starostlivosť o toto nezaopatrené dieťa do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky, prosím vás, to je čo? Ako to ste si, ako spomenuli na takéto opatrenia z bývalého režimu? Prosím vás, to neviem, či si priatelia, teda z klubu alebo ostatní kolegovia poslanci, uvedomujete, ako sme z parlamentu vyhnali ministra vnútra s tým návrhom povinného hlásenia. (Reakcie z pléna.) No a teraz si predstavte, že rodičia budú povinne písať na úrad práce, že a ako sa, ako bude postarané o ich dieťa do päť alebo šesť rokov veku, kým teda nastúpi na povinnú školskú dochádzku.
Prosím vás, ako čo s tým budú tí úradníci na úradoch práce robiť? Ako potom budú kontrolovať, či náhodou ja alebo moja dcéra nenapísala pravdu, že sa o to dieťa bude ďalej starať, lebo je pri ňom ďalej. Alebo, že sa rodina inak postará. To ako prídu z úradov práce, budú kontrolovať rodiny s deťmi, čo sa s tými deťmi robí? Veď vy na úradoch práce nemáte teraz dosť ľudí, aby kontrolovali tam, kde tá rodinná starostlivosť zlyháva. Nemáte dosť ľudí na sociálnu terénnu prácu, tam, kde sú tie rodiny ohrozené, aj tie deti ohrozené. Ale vy chcete buzerovať všetky rodiny a rodičov, aby takéto nezmysly robili?
Alebo, alebo je to príprava na to, že sa chystáte rozšíriť počet zamestnancov na úradoch práce, že budú robiť toto, že ste im vymysleli náplň, že budú noví pracovníci úradov práce teraz chodiť do terénu a kontrolovať, čo sa deje s deťmi od troch do päť alebo šesť rokov predškolského veku. Vy ste sa zbláznili? Prosím vás, veď toto, takýto, naozaj to je nie zvyšovaním byrokracie, to je vyslovene komunistický návrh. Veď je lepšie potom, viete čo? Čipovať tie deti ako ste, ako zavádzate na psy a mačky, teda na psov a mačky. Proste budete vedieť, kde sa v tej chvíli nachádzajú. To naozaj ako toto sa dostalo do návrhu zákona o prídavkoch na deti? Pán minister, dajte aj toto von, ešte kým to príde do výborov a možno sa môžeme baviť o tom, že či tento návrh predsa len nepodporiť. Ale v tejto podobe, poslanci za KDH, my totiž, na rodine nám záleží. Naozaj, my to každý mesiac navrhujeme návrhy, ktoré môžu rodinám s deťmi pomôcť a im nekomplikujú život.
Aj na tejto schôdzi je návrh mojich kolegov Alojza Přidala, Mariána Kvasničku, aby sme zrušili tú nezmyselnú daň, ktorú ste vlastne od nového roku zaviedli, že ste vlastne rodinám s deťmi už v tomto roku zobrali 720 eur. To je 60 eur na tú rodinu. Tá daňová úľava, ktorú mohla si rodina uplatniť na manželku cez nezdaniteľné minimum, tak my ju navrhujeme, to vaše zavedenie navrhujeme zrušiť. To je cesta lepším smerom. Tento váš návrh s tým § 14, to nie je cesta dobrým smerom. Čiže len preopakujem, že poslanci za KDH preto tento návrh nepodporia, nepodporia.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Pán kolega Přidal, ja som si pozorne vypočul vaše vystúpenie a som prekvapený, lebo ja som si myslel, že na tejto schôdzi už vlastne nebude nič také zaujímavé, ale toto bola bomba. Pán kolega, veď vy ste podrobili tú správu, ktorú teraz máme prerokúvať, takej zdrvujúcej kritike, že ak je to pravda, čo ste všetko hovorili vo svojom vystúpení, no veď tak to je na odstúpenie pána Holjenčíka. Nemyslíte?
A na vás, pán Holjenčík, veď to je na uterák!

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Ľudovíta Kaníka k zákonu, k novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
Predseda Národnej rady pridelil návrh na jeho prerokovanie výborom a náš výbor navrhol ako gestorský, myslím výbor pre sociálne veci. Navrhol takisto lehoty na jeho prerokovanie. Návrh spĺňa všetky náležitosti aj podľa rokovacieho poriadku, aj podľa našich legislatívnych pravidiel na prerokovanie v Národnej rade. Predkladateľ ho podrobne odôvodnil. Ja ako spravodajca odporúčam Národnej rade, aby sme sa uzniesli na tom, že predmetný návrh prerokujeme v druhom čítaní a navrhujem prideliť ho výborom ústavnoprávnemu, výboru pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre sociálne veci s tým, že gestorským výborom bude výbor pre sociálne veci, ak návrh prejde do druhého čítania. A odporúčam, aby výbory prerokovali tento návrh v termíne do 30 dní a gestorský do 32 dní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu.

Aj ja chcem reagovať v takomto duchu ako môj kolega predrečník. Mohlo to byť teda ešte zaujímavejšie, keby pán kolega Hlina pokračoval v tom vymenovaní tých, ktorí sú zapísaní a nie sú tu a tak. Ale mne sa zdá, že to nie je obraz pravdy, lebo ona je trošku predsa len iná. Ako karikatúra to môže byť ako cynická obluda napríklad. Ale ja tiež tu nesedím od rána do včera. A pritom nie som na diaľnici ani doma, lebo našou pracovnou náplňou nie je len sedieť tu v sále. Veď sme na príjme, sledujeme, čo sa tu deje, a nie všetko ma zaujíma. Napríklad niekedy je lepšie, keď tu človek nie je, lebo sa aspoň vyhne niektorým nepríjemnostiam, ktoré sú pod úroveň tohto parlamentu, lebo tu sa niekedy dejú aj veci, ktoré by som prijal od našich mládežníkov napríklad v KDH ako zmysel pre istú recesiu. Ale my sme tu dospelí ľudia, my máme istú vekovú hranicu, po ktorej môžete kandidovať do Národnej rady. A preto isté veci sa nám nepatria. Dnes nemám kravatu preto, lebo je piatok. Mne sa páči, že na ministerstve školstva za bývalého ministra mali také pravidlo, že v piatok chodili neformálne oblečení, že si to mohol dovoliť aj minister, že sa to akceptovalo. Čiže ja som si tak dovolil na dnes prísť bez kravaty, ale niektoré veci sa mi zdajú tak, že to sa nepatrí ani v piatok.

Áno. Ďakujem. Veľmi stručne. Chcem poďakovať všetkým, teda tým, ktorí sa zapojili do rozpravy, ale aj vám, ktorí ste pozorne počúvali, lebo sme po hodinách takého napätia a hektiky tu v parlamente vytvorili zrazu takú komornú aj úsmevnú atmosféru vďaka teda príspevku kolegu Kvasničku.
Jozef Mikloško hovoril vo svojom vystúpení, že dalo by sa to urobiť aj inak. Že rozšíriť terajšiu možnosť asignácie 2 % z právnických osôb aj na fyzické osoby. Áno, je to jedna z možností, ale ja som nechcel týmto návrhom vojsť do konfliktu s neziskovými organizáciami, lebo prvá reakcia by bola, že je to na úkor ich očakávaných príjmov. Že jednoducho ak niekto chce dať 2 % neziskovému sektoru, nech dá a toto je naviac. To znamená, že chce niekto svojim rodičom prispieť, my sme sa rozhodli ísť takou nekonfliktnou cestou a rozširovať tú možnosť daňovej asignácie.
Marián spomenul, že teda iné pohľady na medzigeneračnú solidaritu. Ona v našom dôchodkovom systéme priebežnom je, ale to je solidarita taká anonymná, že vy alebo tí, ktorí sú zamestnaní, prispievajú na dôchodky rodičom, ale cez ten dôchodkový systém tak, že vlastne je to iným a nie priamo ich vlastným rodičom. My týmto návrhom chcem posilniť práve tú priamu medzigeneračnú solidaritu a symbolicky, samozrejme, len, že vlastné deti svojim vlastným rodičom.
No a záverečná veta. Samozrejme, nerobím si ilúzie, že tento náš návrh teraz prejde, ale je to jeden z návrhov, alebo návrh z kategórie tých, ktorým sa obraciame na poslancov SMER-u, aby sa ním prípadne inšpirovali, lebo určite bude treba robiť ďalšie zmeny v našom dôchodkovom systéme. Niektoré budú aj nepopulárne, ale myslím si, že táto by patrila skôr medzi tie populárne.
Jozefovi Mikloškovi som chcel ešte prisľúbiť verejne, že ak to teraz neprejde a vrátime sa k tomuto návrhu neskôr po nejakých mesiacoch, tak on bude tiež jedným z predkladateľov.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Kolega Abrhan mi hovorí, že keď tu nemusí byť vláda, tak nemusí tu byť ani predkladateľ, nie. Ale teraz vážne.
Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, včera sme veľmi dlho, skoro celý deň, rokovali o správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2012 (tlač 594). Zjednodušene, diskutovali sme o hrozivom verejnom dlhu a o stave našich verejných financií. Ako aj z tej diskusie vyplynulo, situácia je vo verejných financiách vážna, a nehovorí to iba poslanecká snemovňa o našich verejných financiách, vedia to aj v zahraničí, vie to aj Európska komisia, vie to nakoniec aj ministerstvo financií, aj Inštitút pre finančnú politiku. Hodnotí našu situáciu tak, že aj keď sme urobili isté opatrenia v dôchodkovom systéme z hľadiska jeho dlhodobej udržateľnosti, aj tak sa stále pohybujeme na hranici... (ruch v sále) ... na hranici vysoko rizikových alebo rizikových krajín z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Dôchodkový systém, náš dôchodkový systém je súčasťou, je tou najvýraznejšou súčasťou našich verejných financií. Predkladatelia tohoto návrhu zákona si nekladú na cieľ vyriešiť problém ani nie verejných financií, ani nie nášho dôchodkového systému, to je veľmi komplexný, veľmi zložitý problém a týka sa to nielen rezortu sociálnych vecí, ale týka sa to aj iných ekonomických rezortov, lebo to súvisí s naším ekonomickým rastom, súvisí to s našou úrovňou zamestnanosti, súvisí to s demografickým vývojom v našej krajine, súvisí to s rôznymi sektorovými politikami, napríklad aj s populačnou politikou, čiže ten problém si uvedomujeme, že je veľmi zložitý.
My sme si dali za cieľ zvýrazniť alebo prehĺbiť skutočnú solidaritu, medzigeneračnú solidaritu v prvom priebežnom dôchodkovom systéme. A navrhujeme to urobiť cez zákon o dani z príjmov. Cez zákon o daniach z príjmov umožniť časti, teda tým daňovým poplatníkom, ktorí platia dane, aby mohli, tak ako je to dnes možné, určiť časť zo svojej odvedenej dane štátu teda na nejaký zaujímavý verejnoprospešný účel. To dnes existuje, takúto možnosť ľudia, ktorí platia dane, majú a pri daňovom priznaní raz za rok majú túto možnosť takto podporiť nejaký verejnoprospešný účel časťou svojej dane. Dnes je to do výšky dvoch percent celoročnej dane, ktorú doteraz alebo teraz daňovník odvádza do štátneho rozpočtu.
My ako predkladatelia prichádzame s návrhom, pán poslanec Přidal, pán poslanec Kvasnička a ja, samozrejme, že podporuje to aj celé KDH na čele s predsedom Jánom Figeľom, ale navrhujeme to nie v percentuálnej výške, ale tam symbolicky to navrhujeme sumou 50 eur za zdaňovacie obdobie. Túto sumu, maximálne teda do tejto sumy, ak daňovník sa rozhodne podporiť svojho žijúceho rodiča na dôchodku, tak môže takto urobiť raz za rok pri daňovom priznaní.
Tento návrh zákona, alebo teda v istej obmene, už bol tu v Národnej rade. Ja som sa o to už raz pokúšal s mojimi kolegami, ako inšpirovať tých, ktorí vtedy boli v exekutíve, že on mal aj, ten návrh sprevádzali také nálepky napríklad, ako že je to návrh zákona o troch grošoch, že deti alebo ten, kto je zamestnaný a má nejaký príjem, tak nielenže podporuje svoje deti, že časť svojho príjmu sám stroví, ale že myslí aj na svojich rodičov a že teda priamo podporuje aj svojich rodičov. Alebo iný názov, alebo taká nálepka toho návrhu bola, že je to aj o tzv. 13. dôchodku, že raz za rok môžu deti, zamestnané deti takto prispieť na životné náklady svojim rodičom na dôchodku.
Je to o prehĺbení medzigeneračnej solidarity v dôchodkovom systéme, alebo o solidarite v priamom rade, t. j. medzi rodičmi a ich vlastnými deťmi. Aj vláda napríklad novelou zákona o sociálnom poistení ako posilnila v našom priebežnom dôchodkovo pilieri systém solidarity, že napríklad systém solidarity posilnila na úkor zásluhovosti. To znamená, že výhodnejšie sa počíta dôchodok ľuďom, ktorí mali nižší príjem, a je to akoby na úkor tých, ktorí odvádzali odvody na svoj dôchodok z vyššieho príjmu.
My navrhujeme, aby táto medzigeneračná solidarita bola vyššia práve medzi deťmi a rodičmi. To znamená, je to v istom zmysle aj, je to v istom zmysle aj zvýšenie zásluhovosti rodičov, pretože tak je to aj v tomto návrhu, že ak niekto vychoval viac detí a sú zamestnané a platia štátu dane, tak je rozdiel, ak by odviedlo jedno dieťa 2 % zo svojej zaplatenej dane rodičovi, a je rozdiel, ak to urobia štyri deti alebo päť detí. To znamená, tá zásluhovosť rodičov v zmysle prispenia vyšším počtom klientov do dôchodkového systému by sa mohla prejaviť aj týmto spôsobom.
Má to svoju logiku, má to svoje zdôvodnenie aj v tom, že v našom dôchodkovom systéme sú znevýhodnené rodiny s viacerými deťmi, alebo rodičia, ktorí mali viac detí, z pochopiteľných dôvodov. Keď je viac detí a jeden a ten istý príjem, tak samozrejme, že sa to odrazí na úrovni tej rodiny, keďže sa ten príjem delí medzi viac hláv, ako keď ten príjem zostane tomu jednému alebo dvom, ako keď sa ten príjem delí medzi 4, 5, 6 členov domácnosti.
No a, samozrejme, tá nespravodlivosť sa potom prejavuje aj neskôr, keď sa napríklad tí rodičia dožijú dôchodkového veku, že práve preto, že napríklad jeden z manželov bol dlhšie viac rokov pri deťoch, to znamená, mal menej odpracovaných rokov, menej odviedol priamo v odvodoch do dôchodkového systému a potom sa mu to zohľadní na jeho výške dôchodku, že má nižší dôchodok.
Kedysi, kedysi nedávno, ešte nie je to tak veľa rokov, náš dôchodkový systém to riešil takým spôsobom, že napríklad boli zvýhodnené ženy. Ženy matky mali výhodu, že išli do dôchodku skôr podľa počtu detí. Keď bola hranica odchodu do dôchodku pre mužov 60 rokov, tak ženy išli v 57, žena, ktorá mala jedno dieťa mohla ísť do dôchodku v 56, s dvomi deťmi v 55, v 54 a tak ďalej. Čiže toto bolo výrazom, by som povedal, solidarity štátu a tá medzigeneračná solidarita sa prejavovala napríklad aj v tomto.
Zmenou a reformou dôchodkového systému, keď sme zaviedli jednotnú hranicu odchodu do dôchodku a, samozrejme, nijako to nekompenzovali napríklad tým rodičom viacdetných rodín, ktorí zodpovedne vychovávali svoje deti pre spoločnosť, pre dôchodkový systém, tak sú teraz v situácii, že sú v nevýhode, lebo ich vlastné deti sa vlastne cez priebežný dôchodkový pilier skladajú a prispievajú na dôchodky iných rodičov, ktorým, lebo nemali deti. Samozrejme, že ak argument, že a čo s tými, ktorí teda nemali deti? No tak iste, ak sa niekto z takýchto dôchodcov ocitne v situácii, že potrebuje osobitnú pomoc od štátu, tak treba mu pomôcť. Ale určite mnohí takíto ľudia ako mali možnosť pamätať na svoju starobu a na svoj dôchodok aj iným spôsobom, ako len spoliehať sa na dôchodkový systém.
My v tomto našom návrhu nerozlišujeme teraz medzi matkou a otcom. To znamená, či deti poukážu časť zo svojej dane otcovi alebo matke na dôchodku, je to na ich slobodnom rozhodnutí.
Tento návrh je spravodlivý aj k daňovníkom, pretože nemôže nastať situácia, že chudobnejší podporuje bohatšieho. Tak ako to napríklad je dnes pri vianočnom príspevku, to, čo, s čím prišiel Fico a dôchodcovia dnes pred Vianocami alebo na konci roka dostanú akoby od vlády a od Fica vianočný dôchodok. Aj dôchodca, ktorý má dôchodok vyšší ako 400 eur; 400, ja neviem, teraz hranica je, myslím, 461 eur. Do tejto výšky môže dostať poberateľ starobného dôchodku alebo invalidného, alebo iného, môže dostať vianočný príspevok vo výške od 38 eur, myslím, do 65-6 eur.
No ale teraz si predstavte rodiča, ktorý má tri deti malé, manželka je na materskej pri deťoch, on má priemerný plat v národnom hospodárstve, ja neviem, 800 eur a jeho čistý príjem, keď podelí piatimi, tak možnože na osobu v rodine je to mesačne 150 eur. A on sa zo svojej dane cez Roberta Fica skladá na vianočný príspevok aj dôchodcom, ktorí majú 450 eur. Čiže je to, samozrejme, politické rozhodnutie, SMER robí takú politiku, ale ja si myslím, že spravodlivejšie, a nebola by to solidarita naruby, ak by sme umožnili takto deťom, je to, samozrejme, len symbol, lebo tá suma 50 eur nevyjadruje nič iné, len akože časť dane, je to maximálne 50 eur raz za rok. Maximálne 50 eur môžete poukázať svojmu rodičovi na dôchodku.
Preto to robíme cez zákon o daniach z príjmov, lebo tento inštitút možnosti asignácie časti dane už existuje. Osvedčil sa, veľa inštitúcií verejnoprospešných alebo vykonávajúcich verejnoprospešnú činnosť tento inštitút vykonáva a v spoločnosti sa naozaj vďaka tej podpore 2 % z našich daní alebo z daní občanov na Slovensku urobilo veľa, veľa, oveľa viac práce, ako sa dá vyjadriť len tou sumou, ktorá bola poukázaná napríklad.
Čiže my navrhujeme do zákona o daniach z príjmov nový § 50a, ktorý bude umožňovať daňovníkovi v daňovom priznaní v sume maximálne 50 eur poukázať fyzickej osobe, ktorá je poberateľom starobného, invalidného alebo predčasného dôchodku. Za istých podmienok, samozrejme, že ten daňovník nesmie mať nedoplatok na dani, že musí mať teda takú výšku dane, to znamená, ten, kto neplatí dane, kto nepracuje, tak toho sa to netýka, čiže v tomto zmysle sa to ani nedá ako zneužiť ako napríklad priama štátna podpora niekomu.
A jednou z podmienok napríklad na prijatie takejto pomoci je, že prijímateľ musí mať bydlisko na území Slovenskej republiky. A správca dane je povinný na účet prijímateľa túto sumu odviesť do 31. decembra po skončení zdaňovacieho obdobia. Čiže v tomto zmysle by to bolo aj v lehote, ako sa poskytuje vianočný príspevok, čiže mohla by to byť ako istá alternatíva dnes existujúcemu vianočnému príspevku.
Samozrejme, že tento návrh má aj dopad na rozpočet, ale jeho výšku si netrúfam presne špecifikovať, pretože využiť tento inštitút je možnosť. To znamená, by to bolo dobrovoľné. My len hovoríme o tom, že ak by to využila istá množina, tak sa dá vyrátať tento dopad. Ale práve myslíme si, že prínos z tohto opatrenia pri zodpovednom správaní sa by bol oveľa, oveľa väčší. Nakoniec my hovoríme o tej skupine občanov, ktorí sa voči svojej budúcnosti správajú veľmi zodpovedne.
Ďakujem za to, že ste ma vypočuli, a za podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, po záverečnom slove predkladateľa veľmi stručne. Výrazom dôležitosti témy boj s korupciou, ktorá je obsahom tohoto poslaneckého návrhu zákona, je aj priebeh rozpravy v druhom čítaní. Trvala tri dni. Začali sme v piatok, pokračovali sme včera, uzavreli sme ju dnes.
V rozprave, do rozpravy sa prihlásilo jedenásť poslancov, pozmeňovací návrh vlastne dal iba jeden, pán poslanec Mičovský, podrobne o ňom hovoril aj predkladateľ. Ja nebudem pri hlasovaní odporúčať poslancom, ako majú pri tomto pozmeňovacom návrhu hlasovať. V podstate by sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Pani podpredsedníčka, ale teraz vážne.
Dávam podnet na mandátový a imunitný výbor na poslanca Valockého za to, že fyzicky napadol poslanca Matoviča. Pána poslanca Matoviča najprv, to bolo tu v sále neďaleko predsedu mandátového a imunitného výboru. To, čo sa dialo za dverami, som nevidel, to je inšpirácia pre ostatných poslancov, aby dali podnet.
Ale týmto dávam podnet na poslanca Valockého, ktorý tu v sále napadol poslanca Matoviča. My sme sa zaoberali prípadom Alojza Hlinu, keď prišiel k poslancovi Martvoňovi, toto bolo niečo podobné. A predpokladám, že sa dnes, resp. zajtra mandátový a imunitný výbor bude zaoberať týmto podnetom. Je to škandál a nehoráznosť, čo tu predvádzate!

Pán predseda, ja chcem upozorniť, že pri hlasovaní o procedurálnom návrhu pána poslanca Vašečku som hlasoval za, a hlasovacie zariadenie ma vykázalo, že som sa zdržal hlasovania. (Smiech v sále.)