Videokanál poslanca

Áno, ja som tiež nepostrehol, že by boli splnené podmienky na to, aby sme rokovali v skrátenom konaní, ale k tomu som ani nechcel. Ale pán poslanec hovoril niečo v takom zmysle, že si nevie predstaviť, že teraz bude tu normálny stav, že nebudeme robiť toto, čo robíme, napríklad, že sa nebudú zmrazovať platy ústavných činiteľov. Ja si viem takú situáciu predstaviť, ak tu skončí prax v parlamente, tá prax, ktorú praktizuje strana SMER, že oni sú zberači platených mandátov. To znamená, že oni nie sú len poslanci Národnej rady, oni sú primátori, starostovia, župani, oni sú riaditelia štátnych nemocníc, oni sú generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. No proste, kým budú mať viacero príjmov z verejných zdrojov, tak budú poslušne hlasovať možno aj na znižovanie platov ústavných činiteľov. Ale ak táto prax skončí, že ak je poslanec Národnej rady, od platu ktorého sa odvíja plat ministra, predsedu vlády, tak v takom prípade jednoducho budeme konzistentní a nedovolíme to, že minister financií v tejto sále má oveľa nižší príjem ako veľa neznámych poslancov za stranu SMER, ktorí tu raz nepreriekli. Jednoducho to je nonsens!
Zákon z roku ´93 o platových pomeroch ústavných činiteľov stanovil, že minister má plat jedenapolnásobok platu poslanca, predseda vlády dvojnásobok, myslím, prezident trojnásobok. Ale to už dávno neplatí, lebo tu sú poslanci, ktorí oveľa väčší príjem majú z verejných zdrojov. To je nonsens! To si neviem predstaviť, či to v inej krajine takto tolerujú občania, voliči, že niekto takto vyciciava štátny rozpočet, ale aj rozpočty obcí, miest.

Ďakujem pekne. Ak som vo svojom vystúpení naznačil, že tá zmenená situácia u nás, to, že sa rodí menej detí, ako do budúcna ovplyvňuje náš sociálny alebo ekonomický systém, tak som tým myslel najmä na dôchodkovú situáciu. My sme na to pred desiatimi rokmi reagovali tak, že asi nezmeníme správanie ľudí, že už neurobíme s tým veľa, aby sa proste rodilo viac detí, no ale, aby neskrachoval náš dôchodkový systém, tak potom musíme na to reagovať tak, že nebudeme sa spoliehať, že deti, budúce deti budú financovať a udržiavať náš dôchodkový systém, ale sami sa musíme o svoju dôchodkovú budúcnosť postarať. To znamená, musíme si sporiť na dôchodok. Zabili sme druhý dôchodkový pilier. Samozrejme, aj to by muselo prejsť jedna-dve generácie, aby druhý dôchodkový pilier ako-tak prispel alebo pomohol riešiť našu dôchodkovú situáciu. Teraz po zmenách, ktoré urobila bývalá, teda táto vláda SMER-u, tak v podstate s druhým pilierom sa nedá v takej miere počítať a je taký drobný pilierik, je to oveľa menej ako tretí doplnkový pilier. Skúsim to na takom príklade ilustrovať, že keď, ešte predtým, ako ten príklad poviem, tak opíšem dvoma vetami existenciu len prvého dôchodkového pilieru priebežného, do ktorého odvádzame všetci odvody na dôchodok, a tieto sa míňajú na existujúcich dôchodcov. To znamená, ktokoľvek z nás, keď by bol len v prvom pilieri, a dožil by sa dôchodkového veku, tak v podstate nemá nič nasporené na dôchodok, pretože všetky odvody už dávno boli rozdelené dôchodcom, ktorí ich poberali. O to horšia je situácia, že dnes Sociálna poisťovňa má tak na dôchodky do polovice októbra, to znamená, už dnes ako na októbrovú a decembrovú výplatu Sociálna poisťovňa vypláca dôchodky z dotácie zo štátneho rozpočtu. To nie sú vybrané peniaze. Proste to, čo sa vyberie od poistencov stačí na 10-9,5 mesiaca. Čiže naozaj to sa týka už dnešných dní. No a skúsim spomenúť ten príklad, keďže pán Vašečka prišiel do sály, tak na ňom to skúsim, on je štyridsiatnik, a ak do štyridsiatky bol iba v prvom pilieri a od štyridsiatky by bol aj v druhom, tak v podstate jeho odvody za produktívnych 40 rokov boli nasledovné. Dvadsať rokov odvádzal odvody len do prvého piliera, 100 %, ďalších 20 rokov išli odvody do prvého piliera vo výške päť šestín a jedna šestina išla do druhého piliera. To je, to je tých dramatických, tie 4 % odvodov do druhého piliera sú zo sumy odvodov na dôchodok. To sú 4 %, ktoré máte na výplatnej páske, odvody na dôchodok, 14 % zamestnávateľa a ešte 4,75 % to je garančný fond, to je fond solidarity. To sú všetko peniaze, ktoré sa používajú na výplaty dôchodkov. Čiže terajšie 4 % odvodov do druhého piliera sú jedna šestina. Čiže 11 šestín je váš budúci dôchodok z prvého piliera a 1 šestina z druhého. Celý váš dôchodok bude vlastne financovaný z priebežného financovania. Z toho, čo tam odvedú vaše deti. No a keďže tých detí niet, práve chcem spomenúť váš príklad, ja si myslím, že vy ste za vodou, pán Vašečka, lebo ja si myslím, že vaše deti, ak ich dobre vychováte a budú zamestnané a budú odvádzať odvody do dôchodkového systému, aj do toho prvého piliera, vy by ste sa o svoj dôchodok nemuseli báť. A dokonca tak to budem aj navrhovať nabudúce, že toto musí byť zohľadnené v dôchodkovom systéme, lebo je rozdiel, či niekto platí len odvody, a ak niekto iný platí odvody a zároveň zabezpečil ďalších platiteľov do systému. Ak to nemá byť dôchodkový systém pyramídová hra, tak podľa môjho názoru počet detí, ktoré aktívne prispievajú do prvého piliera by sa mal zohľadniť vo výpočte dôchodku. Lebo ten, kto nemá deti alebo má menej detí, ten mal možnosť sa na svoj dôchodok zabezpečiť inak ako ten, kto mal viac detí, a celá jeho, by som povedal, jeho, jeho zárobok jednoducho skončil pri zabezpečení svojej rodiny a už mu neostalo na úspory na dôchodok. Má to svoju logiku, ja si myslím, že je to pochopiteľné, a keď bude mať KDH možnosť zmeniť nastavenie dôchodkového systému, tak určite o toto, teda o toto budeme usilovať a ja vám ten návrh aj verím, že ešte budem mať príležitosť, podrobne predstavím. V tejto chvíli by som sa obmedzil len na to, že toto je drobnosť, toto je jedno malé bremeno, ktoré by sme mohli snať z rodín s deťmi, z rodín, ktoré, kde otec alebo matka pracuje, chodí do zamestnania a chce uživiť svoju rodinu vlastnými rukami, nemali by sme im také bremená klásť pod nohy ako v tomto prípade, to je výsledok novely zákona o daniach z príjmov spred roka. Je to drobnosť, drobnosť, ale pre tie, pre nás je to drobnosť pri zmene zákona, nezruinuje to ani štátny rozpočet, ani verejné financie, ale rodinám s deťmi, ktorých sa to týka, pre ne to bude výrazná pomoc. Čiže ďakujem za vašu podporu tomuto návrhu zákona.

Ďakujem pekne. V reakcii vlastne na oboch. Dnes je na Slovensku na návšteve francúzsky prezident Françoise Hollande. On je socialista, partner SMER-u a ja, aj keď v mnohých otázkach, možno kultúrno-etických, pohľadu tohoto francúzskeho prezidenta na rodinu a manželstvo nesúhlasím, ale pohľad na manželstvo a rodinu z pohľadu sociálneho alebo ekonomického je mi sympatický a myslím si, že aj pre vás aj zo SMER-u by mohol byť inšpirujúci. Napríklad už len to, že ste otec rodiny, na rozdiel od toho, kto je slobodný, tak sa prejaví na vašom príjme. No pretože vy, keď musíte zabezpečiť nielen seba, ale aj svoju rodinu, tak máte vyšší príjem. To, samozrejme, neznamená, že vy máte ako z toho titulu vyšší plat, vám prizná zamestnávateľ ako tomu, kto je slobodný. Ale jednoducho vám menej štát berie, pretože vy máte, vy investujete do budúcnosti cez deti. A preto si myslím, že my by sme mohli niektoré rozumné veci práve z ich systému - či odvodového, alebo daňového - aplikovať aj v našom systéme, pretože je to nielen spravodlivé, ale je to, je to, by som povedal v situácii, keď sa rodí stále menej detí, priam nevyhnutné.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, radšej by som hovoril pred širším plénom, ale človek si aj niekedy, aj keď si chce vybrať, nie vždycky to vyjde. Práve preto, že téma, o ktorej teraz chcem hovoriť alebo hovoríme už, aj ju chcem otvoriť, tak je veľmi dôležitá a rád by som teda upútal vašu pozornosť, pretože máte to alebo my to máme v rukách. Naozaj je situácia mimoriadne vážna. Aj keď to možno teraz tak relatívne nevidieť alebo necítite, rodiny s deťmi sú tí, ktorí môžu túto nepriaznivú situáciu zvrátiť. Je to možno paradox, že to hovorím o rodinách s deťmi, keď sme nedávno pred pár dňami chceli zabrániť tomu, aby sa rodili deti trebárs niekomu. Ale z môjho pohľadu si myslím, že to sa môže obrátiť na dobré, pretože aj v starom Ríme sa kedysi obávali barbarov a oni žili úplne iným hodnotám a starý Rím neslávne skončil, a tí, čo boli kedysi barbari, tak dneska sú potomkovia Rimanov alebo prišli k tomu bohatstvu, ktoré slávny Rím vybudoval a vytvoril. Takže ono všetko môže byť aj inak. Ale aby sme my našu vyspelú kultúru, civilizáciu udržali čo najdlhšie pri živote, tak by sme mali pomáhať rodinám s deťmi a nelikvidovať túto inštitúciu. Nebudem hovoriť teraz o kultúrno-etických pohľadoch na tento problém, aby som nevyprovokoval prípadne rozpravu liberálne orientovaných poslancov, ale chcel by som hovoriť skôr o sociálnych a ekonomických opatreniach, ktorými by sme mohli zvrátiť nepriaznivý stav. Ak som vo svojom úvodnom slove hovoril o tom, že vláda sľúbila pri snahe konsolidovať verejné financie, že to bude robiť tak, aby sa to nedotklo nízkopríjmových, resp. chudobných domácností. Pripomeniem vám, že aj pred rokom som argumentoval, že to tak nie je, že sa to dotýka práve tých nízkopríjmových alebo najmä tých nízkopríjmových domácností. Ja som si doniesol aj tú pomôcku, ktorú som tu mal pred rokom. (Rečník vybral pomôcku a manipuloval s ňou na rečníckom pulte.) Aby som neublížil alebo nezranil spravodajcu. (Povedané so smiechom.) Tak. Takto. (Rečník uchopil pomôcku do rúk.) Teraz, keď urobím toto, tak neposúvam obrázok ako v iPade, ale len zhŕňam prach za ten rok, ktorý sa mi na tieto pomôcky usadil.
V zákone o daniach z príjmov vláda zvýšila sadzbu 19 % na 25 % tým zavedením milionárskej dane. Milionárska daň, to sú tí, čo mesačne ich príjem je vyšší ako 3 311 eur. A tak som si zobral príklad takého, čo napríklad má 3 500 eur. Tak tomuto človeku s príjmom 3 500 eur mesačne, tým zvýšením dane z 19 na 25 %, zvýšila daň o 47 eur, 47 eur. V tomto spodnom riadku je, že tomu, kto má mesačný príjem 700 eur, zrušením tej daňovej úľavy na manželku, zvýšením, resp. zrušením nezdaniteľnej časti základu na manželku, zvýšila daň o 59 eur. Čiže tomu, čo 3 500 zarába, zobrala 47 naviac, tomu, kto 700 eur, 59. Predtým ten učiteľ napríklad alebo iný s príjmom 700 eur mesačne mal takéto daňové zaťaženie. Z hrubého príjmu 700 eur platil odvody 94 eur. Jeho nezdaniteľné minimum na zamestnanca bolo 300 eur. Jeho daň z príjmu bola 59 eur. Ale keďže mal daňovú úľavu na manželku 59 eur, tak 59 daň, úľava 59, výsledná daň nula. A to ešte nemuseli mať deti. Zamestnaný manžel, ak si uplatnil nezdaniteľné minimum na manželku, tak zo 700-eurového mesačného príjmu mal nulovú daň. Po novom má 59. Šesťdesiat, ľahšie sa to počíta, za rok je to 720 eur. 720 eur zvýšenie dane, to je viac ako jeho hrubý mesačný jeden príjem. Čiže toto platí od Nového roka, a preto hovorím, že nie je pravda, že konsolidácia verejných financií v réžii vlády Roberta Fica sa nedotkne nízkopríjmových, resp. chudobných domácností.
Tento náš návrh, dámy a páni, na podporu rodín s deťmi, ktorý ja považujem za priam nevyhnutný v tejto podobe, pretože tento náš návrh sa nedá zneužiť. Netýka sa tých, ktorí zneužívajú sociálny systém, netýka sa, dokonca navrhujem, ako by sa to netýkalo tých bohatých, tých milionárov, že napríklad túto úľavu nebude mať ten, koho príjem je mesačne vyšší ako 3 311 eur. To znamená, ten, kto má, kto je milionár korunový, tak by túto úľavu na manželku nemal. Ako to si viem predstaviť, že aj v réžii socialistickej alebo sociálnej vlády by mohli byť takéto obmedzenia. A to znamená, že tento návrh, teda tento benefit alebo túto úľavu daňovú by nemali ani tí bohatí, ktorí to nepotrebujú, a, samozrejme, zároveň tí, ktorí sú chudobní, ale práci sa vyhýbajú, tak by sa ich to takisto netýkalo. Tento náš návrh je akoby ďalší v seriáli prorodinných opatrení z dielne KDH. Pripomeniem, v daňových zákonoch sme pred niekoľkými mesiacmi navrhovali zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v nadviazaní na počet detí. Vtedy sme navrhovali 1 200 eur ročne na dieťa, čo by inými slovami znamenalo, kto je zamestnaný a má dieťa, tak mesačne by sa jeho daň na každé dieťa znížila o 20 eur. Ďalší návrh z daňových o troch grošoch. Že zasa, zamestnané deti, nie Robert Fico, ale zamestnané deti môžu odviesť svojim rodičom časť zo svojej zaplatenej dane. Tak ako dnes poznáte tú možnosť asignácie 2 % na nejaký verejnoprospešný účel inštitúciám, ktoré robia služby, ktoré sú v prospech spoločnosti alebo sú užitočné, tak môžete dnes 2 % zo svojej dane určiť, kam ich daňový úrad má odviesť. My sme s kolegami Alojzom Přidalom a Mariánom Kvasničkom navrhovali, aby zamestnané deti mohli raz za rok 50 eur zo svojej dane odviesť svojim rodičom na dôchodku. Teraz navrhujeme daňovú úľavu, ktorá tu už pred rokom bola, na manžela alebo manželku, ktorú treba schváliť, aby sme ju vrátili do našej daňovej legislatívy.
No a, samozrejme, ja budem pokračovať v týchto, v tomto seriáli návrhov. Budem sa snažiť teda zlepšiť našu daňovú legislatívu v podpore rodín s deťmi, pretože iní to už robia. Iné krajiny aj silnejšie, aj ekonomicky silnejšie od nás to dávno robia a ja si myslím, že je to potrebné, aby sme to aj my robili, lebo dopadneme rovnako zle, alebo keď bude už neskoro, už sa to nebude dať napraviť, by som povedal bezbolestnými opatreniami alebo takými, ktoré by neboli priam katastrofou. Prečo to hovorím alebo navrhujem? Pretože naša západná civilizácia dnes čelí viacerým ohrozeniam a nechcem hovoriť o viacerých, ale práve to jedno na ktoré reagujeme, že sa znižuje počet obyvateľov. A zjednodušene, keby som to chcel jedným slovom chcel povedať, vymierame. Či to bude za niekoľko desať, za niekoľko sto rokov, ale ten fakt, že počet obyvateľov v jednotlivých európskych krajinách aj v Amerike sa bude v nasledujúcich rokoch rapídne znižovať, to, na to musíme reagovať v našej legislatíve, pretože náš sociálny systém by to neutiahol. Súvisí s tým, samozrejme, aj masívna imigrácia z rozvojových krajín, čo naše sociálne systémy ešte rýchlejšie vyčerpá. Také sú prognózy. Pretože ak niečo neurobíme dnes, tak v nasledujúcich rokoch bude rásť, budú rásť výdavky práve na starostlivosť o seniorov, práve na pomoc tým, ktorí budú chudobní, a to budú výdavky rádovo v desiatkach percent hrubého domáceho produktu alebo to bude spojené s nerealistickým zvyšovaním daní o desiatky percent. A to všetko preto, lebo sa nerodia deti. To, že na Slovensku je to hlboko pod tou prirodzenou mierou, tou záchovnou mierou fertility, to je všeobecne známe. Čítal som nedávno knižku od kolegu, teda on mi ju požičal (povedané so smiechom), ale napísal ju Pat Buchanan, Smrť západu, a teda je to veľmi skľučujúce čítanie, naozaj. A on si nevymýšľa, on vychádza z prognóz a štatistík relevantných a upozorňuje, že je potreba zmeniť naše politiky. A čo by sme v prvom kroku nemali robiť. Nemali by sme trestať tých, čo našu civilizáciu zachraňujú. Nemali by sme trestať tých, čo našu civilizáciu zachraňujú. Dámy a páni, ja nenabádam na nejaké sociálne inžinierstvo typu, že auto manželom pri narodení dieťaťa od štátu alebo milión rodičom pri odchode do dôchodku za každé dieťa. To tento návrh napríklad navrhuje Putin v Rusku. Alebo o 300 % zvýšenie prídavkov na deti, ako o tom diskutujú napríklad v Nemecku. Na takéto návrhy nemáme a ani by to nebolo dobré, ale toto, čo navrhujeme, poslanci Brocka, Přidal, Kvasnička, ale to je návrh KDH, to sú návrhy, na ktoré máme. Je to skutočná pomoc rodinám s deťmi, ktorá sa nedá zneužiť, a pomáha rodinám, aby sa o seba sami postarali. Toto je jeden z malých krokov záchrany. Samozrejme, je ich treba urobiť ešte veľa, ale ja budem rád, ak podporíte aspoň tento. Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, milí kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh poslancov Júliusa Brocku, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku, ktorým chceme novelizovať zákon o daniach z príjmov.
Vláda Slovenskej republiky v septembri minulý rok v rámci konsolidácie verejných financií schválila novelu zákona o daniach z príjmov, ktorú následne v novembri minulý rok schválila aj Národná rada. Vláda navrhla viacero zásadných zmien do našej daňovej legislatívy, napr. zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb, zvyšovali sa sadzby dane z 19 na 25 % pre fyzické osoby, pre právnické osoby z 19 na 23 %, zaviedla sa osobitná sadzba dane pre vybraných ústavných činiteľov, zmeny v uplatňovaní paušálnych výdavkov, obmedzenie možnosti uplatnenia daňového bonusu a tiež zásadné zmeny v časti nezdaniteľnej časť základu dane, konkrétne na manžela alebo manželku.
Napriek tomu, že vláda a osobitne jej predseda sľubovali verejnosti, že vláda nebude konsolidovať verejné financie na úkor nízkopríjmových, resp. chudobných domácností, opak je pravdou. Napríklad výrazným obmedzením uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, ktorá žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a stará sa o nezaopatrené deti, znížila v tomto roku takýmto rodinám príjem o takmer 60 eur mesačne a zvýšila tým daň z príjmu, 60 eur mesačne ľuďom, ktorí zarábajú možno podpriemerne, starajú sa sami vlastnou prácou o zabezpečenie svojich rodín.
Predkladaný návrh novely zákona o daniach z príjmov reaguje na túto nepriaznivú sociálnu situáciu časti rodín s deťmi, ktorých rodičia sú aktívni a sami sa usilujú vlastnou prácou zlepšiť svoju príjmovú situáciu. Poslanci preto navrhujú vypustiť príslušné ustanovenie z § 11 a zrušiť dnes platné obmedzenie daňovej úľavy na manželku alebo manžela. Návrh čiastočne odstraňuje znevýhodnenie najmä rodičov viacdetných rodín, ktorých životná úroveň je spravidla nižšia aj v čase starostlivosti o nezaopatrené deti a je nižšia aj v starobe, v čase poberania dôchodkových dávok.
Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Priznávam bez mučenia, že prijatie novely uvedené mať dopad na štátny rozpočet i na verejné financie. Ak by ten dopad bol rovnaký na verejné financie, ako predpokladala vláda Slovenskej republiky pred rokom, úsporu pri zavedení obmedzenia nezdaniteľného minima na manželku alebo manžela minulý rok odhadujeme dopad okolo 5 mil. eur.
Zároveň dávam verejný prísľub, že ak tento návrh podporíte, tak na nasledujúcu schôdzu predkladám návrh, ktorými tieto vyššie náklady štátneho rozpočtu navrhnem, kde usporíme a kde získame na tento výdavok. Uchádzam sa o vašu podporu tohoto veľmi užitočného a potrebného návrhu zákona a zároveň chcem poprosiť pani predsedníčku, že sa hlásim do rozpravy po otvorení ako prvý.

Pán poslanec Hlina, chcel som podporiť vaše vystúpenie, ale zo strachu, aby na mňa nereagovala tá ideologická hlásna trúba marxistov a komunistov, nie SMER-u, pán Blaha, nebudem na vás reagovať, prepáčte.

Na adresu pána poslanca Blahu si hovorím, neuraziť a urážky si nevšímať. To bude asi najlepšia reakcia na tohoto pána, ale pre vás ostatných, pani Šedivcová ja som presvedčený, že táto novela je zlá a škodlivá pre slabých a bude užitočná pre silných na trhu práce, na ekonomickom trhu. A chcem zdôrazniť, nemusíme tento zákon prijať, nič nás k tomu nezaväzuje, iba ak vy, možno nejaké vaše tie záväzky voči tým, ktorí vám pomáhali v kampani. Ani odporúčanie, lebo to je odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce z čias zo zlatých čias západného kapitalizmu a to už neexistuje, to už, to je koniec, to už neexistuje, my žijeme už v inej dobe. Ale by sme mali prijímať odporúčania zdravého rozumu. Keby ste sa riadili zdravým rozumom, tak podľa mňa tento návrh by ste nemohli podporovať.
No, predsa len si myslím aj k pánu poslancovi Blahovi, že v hladových dolinách Slovenska nebude o nič viac práce, ani o nič viac sociálnych istôt na Slovensku a bude to skôr naopak, že bude menej práce a menej sociálnych istôt, ale to si asi vyžaduje možno viac premýšľania, možno, možno až keď zasa prax ukáže, že to tak je. Vy ste ešte mladý, uvidíte to veľmi skoro.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, je to už druhé čítanie, ale keďže to je návrh zákona, ktorý je vyslovene škodlivý a nepotrebný, najmä v tejto chvíli, keď je ešte nie koniec krízy, v ktorej sa nachádza Európa a aj Slovensko, v ekonomickej kríze. Pozrite, v predchádzajúcom bode programu, keď sme rokovali o zákone o hmotnej núdzi, tak sme sa všemožne snažili, najmä teda, mal som pocit, že viac z opozície, ako z koalície, aby sme pomohli vylepšiť ten návrh, s ktorým ste, pán minister, prišli. Ale na tomto návrhu, teda aj keď sa pokúsila kolegyňa Jurinová vylepšiť ten návrh, aby bol menej škodlivý, mne sa zdá, že najlepším riešením by bolo, keby ste tento návrh naozaj stiahli a ja preto opakovane, ako v prvom čítaní, dávam procedurálny návrh, aby podľa § 73 ods. 3 písm. b) sa Národná rada uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
A teraz k samotnému obsahu toho zákona. Ešte je to ako reakcia na faktickú poznámku pána poslanca Blahu. Nedávno som čítal analýzu jedného žurnalistu, ktorý podrobil váš poslanecký klub takej istej analýze, z ktorej mu vychádza, že vo vašom klube je 60 % poslancov, ktorí nieže majú skúsenosti z podnikania, ale že sú podnikatelia, 60 %. To znamená, vy musíte v klube väčšinovo vedieť, že tento návrh je zlý, že tento návrh je škodlivý, že to je len možno, teda beriete to ako daň výsledku volieb, že vám v kampani pomáhali aj tí, ktorí na tom trvajú, že musíte svoje záväzky plniť a preto teda si odfajknite, že vo vzťahu k tejto skupine to máte vybavené. Z môjho ďalšieho komentovania toho návrhu vyplynie, že koho tým myslím a na koho tým narážam.
Čo sú kolektívne zmluvy a čo znamená rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa podľa tohto zákona? Že obsah dohody, ktorú uzavreli niektorí partneri, zamestnávatelia a zamestnanci, sa bude vzťahovať aj na tých, ktorí účastníkmi dohody nie sú. Zjednodušene skúsim to tak ľudovo povedať, ako keby sa dvaja susedia dohodli na niečom, čo sa týka tretieho suseda, napr. že si medzi sebou podelia jeho pozemok. Možno sa vám to zdá byť absurdné, ale také sú závery dohody tých silnejších, lebo závery sa robia na tripartitnej najvyššej úrovni, kde sú zástupcovia tých najsilnejších.
Tento návrh síce vychádza z odporúčania Medzinárodnej organizácie práce, to znamená, nie je to nevyhnutnosť, nie je to nejaký záväzok nutný, ale je to odporúčanie tejto medzinárodnej organizácie, čiže to nie je reakcia na krízu dlhovú, na vysokú nezamestnanosť u nás, ale je to reakcia na odporúčanie. Chcem povedať, že je to reakcia na odporúčanie zlatých časov západného kapitalizmu. Reakcia na odporúčanie zlatých časov západného kapitalizmu, čo je už minulosť, dámy a páni, naozaj je minulosť, my tu už nemusíme robiť chyby, ktoré robili iní, by sme sa mohli z nich poučiť. Áno, je to až úsmevné, akože môžeme to urobiť, prijať takýto zákon, ak splníme niektoré podmienky z toho odporúčania a tie sú napr. také, že ak už taká kolektívna zmluva pokrýva dostatočne reprezentatívny počet zamestnávateľov a zamestnancov, čiže väčšina. Čiže ak väčšina už sa na takom niečom dohodli, to znamená v tejto chvíli tí mocnejší, tak môžeme tieto záväzky urobiť záväznými aj pre iných, aj pre slabších. Alebo, že tí, na ktorých sa idú rozšíriť nové povinnosti a záväzky, sa budú môcť vyjadriť a predložiť pripomienky, budú môcť predložiť tí slabí, budú môcť dať pripomienky, ale ktoré zhodnotia tí v tripartite, tí silní.
Čiže tí silní a pozrite sa ako to funguje u nás, veď nakoniec tí, čo dostávajú desiatky miliónové stimuly od vlády, vy si myslíte, že pre nich je problém, aby zvyšovali nejaké benefity, odrobinkami z toho, čo dostali z daní všetkých občanov? Neviem, či ste si teda aspoň tých 60 % poslancov v SMER-e, ktorí by to mali vedieť tak inak, čo znamenajú dopady z prijatia tohto zákona, že či vôbec Slovensko alebo slovenská ekonomika takúto novelu potrebuje. Lebo pre koho to bude? Už som tu v poznámke faktickej počul, že pre zamestnancov, že to bude pre zamestnancov, že to pomôže, teda neviem, či asi predpokladajú, že aj vyššej zamestnanosti, no prostredie na vytváranie pracovných miest to nezlepšuje a nepovedie to ani k vyššej zamestnanosti. Komu sa evidentne zlepší situácia, tak si posilnia silnejší svoje pozície na ekonomickom trhu. A toto nemusím ďalej rozvíjať a samozrejme ministerstvo nepredpokladá zvýšené administratívne zaťaženie pre podnikateľské subjekty, dokonca lakonicky sa píše v dôvodovej správe, že v časti doložky bez vplyvu na fungovanie podnikateľských subjektov na Slovensku. To je naozaj, keby ste tam napísali, že no a čo, tak sa mi zdá, že to by bolo lepšie, lebo asi ľahšie by každý vedel, že aj tak je vám to jedno, ale také hlúposti tam písať, že sa to nedotkne, keď to každý aj, aj s, aj ten, čo to nevie prečítať, tak bude vedieť, že to je, že to nie je pravda a že naozaj papier vo vašom prípade znesie veľa.
No, ale čo sa zlepší, lebo súhlasím s vami, že sa zlepší niečo. A čo sa zlepší? Pozícia, v prvom rade odborárskych bossov v najvyššej tripartite, pretože ich vplyv bude výraznejší ako doteraz a v podstate tí odborári na podnikovej úrovni budú aj smiešni, lebo nevybavia nič. Vlastne to, čo tí hore vybavia, to sa bude počítať a to si myslím, že aj do odborových zväzov a združení to nie je dobrá správa. Pretože, tí čo budú mať fleky, čo ich majú aj z vašej milosti, tak tí v podstate nepomôžu práve tomu, aby na podnikovej úrovni boli odbory silnejšie, aby oni mohli meniť aj pracovné podmienky, aj prostredie aj odmeňovanie zamestnancov tak, aby to bolo spravodlivejšie. To znamená, vyššia ochrana v pracovných vzťahoch, to bude znamenať, že niektorí o prácu prídu a preto, lebo ten, kto bude prepustený z dôvodu prijatia tohoto zákona, tak toho istoty sa výrazne zmenšia. Čiže inými slovami, ak tomuto vy,hovoríte, že toto je príklad uplatňovania princípu subsidiarity, je to úplne naopak. Pretože na tom teraz stoja aj Európske spoločenstvá, princíp subsidiarity znamená, že zasahovať vtedy, keď na tých dolu, keď oni si dolu nevedia pomôcť, ale zasa takto protekcionisticky trebárs si vybaviť hore z toho koláča viacej, lebo my sme s premiérom, my s ministrom rokujeme a stretávame sa a aby nás to nepostihlo, tak po tých stimuloch nás to samozrejme nepostihne, to nie je dobrý prístup. Ja si myslím, že by sa nič zlé nestalo, keby sme o tomto zákone ďalej nerokovali, alebo teda keby ho minister stiahol a to by bolo asi tá najlepšia správa z rokovania o tomto bode pre tých, ktorých záujmy chceme zastupovať, tých slabých, možno zraniteľných, chudobných, takže, KDH ani po prijatí tých pozmeňovákov, ktoré pani Jurinová navrhla, určite tento návrh zákona nepodporí.

Ďakujem pekne. Aj keď ma teraz faktická poznámka zvádza viac reagovať na faktickú poznámku, ale musím reagovať na pani poslankyňu z rozpravy, tak chcem povedať, že pani poslankyňa, som rád, že vy ste pochopili veľmi dobre, o čom je tento návrh zákona, že tento návrh zákona vôbec nechráni zamestnancov a vôbec nechráni slabých zamestnancov. Naopak, jeho dôsledkom bude, že bude viac nezamestnaných, ktorí nebudú mať vlastne žiadne istoty. Tento zákon je výsledok lobingu silných, výsledok lobingu silných, ja to zdôrazňujem, lebo, teda nemusel by som to zdôrazňovať, lebo z vášho vystúpenia to bolo jasné, ale hovorím to preto, že nemôžem reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne. Možno už v závere rozpravy len niekoľko poznámok, ktoré považujem za dôležité povedať alebo zopakovať pri tejto dôležitej téme.
Ja si uvedomujem, že tento návrh zákona nie je ideálny a že budeme sa musieť v priebehu nasledujúcich mesiacov k nemu vrátiť, pretože budeme musieť rýchlo reagovať na, ako sa to odborne hovorí, na aplikačnú prax. Že aké nové problémy vzniknú napríklad z uplatňovania tohto zákona. Niektoré tušíme, niektoré uvidíme neskôr, ale keďže tá situácia je tak dramaticky vážna, myslím si, že musíme s ňou niečo robiť. A keďže tento návrh zákona popri tých veciach, ktoré nie sú ideálne, obsahuje aj veci, ktoré by mohli zlepšiť situáciu a práve vychádzajú aj z viacerých návrhov, ktoré tu vychádzali, alebo predkladali poslanci z opozičných lavíc, že tento návrh kladie dôraz na zásluhovosť, na adresnosť cez nielen aktivačný príspevok, príspevok za to, že niekto prejaví v tej obci aktiváciu. Ale dokonca aj osobitným príspevkom, keď niekto má prácu. Veď nakoniec aj aktivačný príspevok zostáva tomu človeku, ktorý má príjem zo závislej činnosti. To znamená, pracuje za minimálnu mzdu, ale aby sme ich motivovali, ľudí, ktorí sú dnes možno roky odkázaní na pomoc štátu cez dávky v hmotnej núdzi, aby bolo atraktívne prijať aj nízko platenú prácu.
Čiže v tomto zákone sú konečne veci, ktoré môžu pomôcť aspoň tým, ktorí chcú, lebo ja si uvedomujem, že je veľmi veľa takých práve odkázaných na pomoc iných, ktorí ale sami vlastným pričinením si nechcú situáciu zlepšiť, čiže na nich tieto nástroje nebudú fungovať. A s tým sa stretávame aj v bežnej praxi. Ja som nedávno videl, teraz pred pár dňami, taký jeden pozitívny príklad, kedy si napríklad v rómskej komunite mohli zlepšiť svoje bývanie vlastným pričinením. Ten projekt bytov, to sú skôr domčeky, alebo ako také záhradné chatky to vyzeralo na prvý pohľad, bývanie za 7 tis. eur, ktoré si tí ľudia nielenže musia požičať a potom ich v nasledujúcich rokoch tieto peniaze splácať, ale zároveň si ten dom museli vlastnými rukami, alebo teda z väčšej miery vlastným pričinením zabezpečiť.
Paradox je, keď sa vyjadroval k tomu buď miestny poslanec, alebo to bol miestny starosta, ktorý hovorí, že tí, o ktorých sme predpokladali, že to budú najviac potrebovať, tak o takéto formy pomoci nemali záujem. To znamená, domček si postavil slobodný mládenec, ktorý si ešte len ide založiť rodinu. Ale dobre, veď aj to je pomoc, že tento sa nezmieril s tým svojím stavom chudoby, ale chce sa z nej vymaniť a ak mu bola podaná pomocná ruka a on sa jej chytil, tak je to dobré. A ja si myslím, že takéto pozitívne príklady by mali byť súčasťou uplatňovania tohto návrhu zákona, ak bude schválený.
Ja vítam to, že pán minister, teda ešte chce diskutovať, alebo hľadať spôsoby, ako tento návrh urobiť prijateľným, aby teda ho neohrozilo napríklad do budúcna podanie na Ústavný súd alebo iné možné komplikácie. Ja tam vidím tiež niektoré, by som povedal, nedokonalosti návrhu zákona, alebo že je, že je nie úplne zosúladená legislatíva, jeden zákon s druhým zákonom a že by si to možno žiadalo ďalšie úpravy, ale nenavrhujem to zmeniť práve preto, aby som to ďalej nekomplikoval, lebo tá situácia je veľmi komplikovaná už sama o sebe. A keď hovorím o tých komplikáciách alebo tých ďalších možno sporných ustanoveniach v tom zákone, tak spomeniem to, čo je v § 3 ods. 1 písm. f), keď deti, ktoré študujú dennou formou nad 25 rokov, že sa zaraďujú do okruhu spoločne posudzovaných osôb.
Ja viem, čo tým ministerstvo sleduje, že dnes chlapec, dievča slobodné alebo slobodný, ktorý študuje na vysokej škole a býva so svojimi rodičmi, ale doteraz nebol posudzovaný spoločne, tak mal nárok na dávku v hmotnej núdzi, hoci sa rodičia oňho starali. Mal svoju izbu, rodičia mu financovali všetky jeho náklady životné, ktoré mal, ale šikovnejší popri tom, hoci bývali v normálnom zdravom prostredí, ale boli posudzovaní osobitne ako osoba, ktorá nemala žiaden príjem a keďže nemá žiaden príjem a nespĺňala podmienky zákona, mala nárok na dávku. No, áno, ale keďže už bude teraz spoločne posudzovaná, tak nebude sa tak plytvať napríklad touto dávku a nebudú to niektorí zneužívať. No, ale potom oni oprávnene povedia, no, dobre, ale tak teda ja už som posudzovaný spolu s mojimi rodičmi a prečo nemám nárok na prídavky na deti alebo na dieťa, alebo prečo nemám nárok na daňový bonus, keď teda žijem spoločne v rodine?
Ja len upozorňujem pána ministra, že teda asi by bolo treba do zákona, ktorý máme teraz v prvom čítaní, to upraviť následne, že teda takéto, takýto študent by asi mal, keď je spoločne posudzovaný s rodičmi, tak nárok na prídavok na dieťa. Je tam síce možnosť, že úrad môže v prípadoch osobitného zreteľa vylúčiť takéhoto člena domácnosti z okruhu osobitne, teda spoločne posudzovaných osôb. Ale ako to bude, bude skôr na subjektívnom posúdení toho zamestnanca úradu. A môže sa stať, že teda niekoho môže znevýhodniť, ale. Ale prehliadol som to s tým, že toto pri iných, oveľa väčších problémoch nie je taká kardinálna záležitosť.
Jednu krátku poznámku by som ešte povedal k tým, k tomu spôsobu, ako chceme vtiahnuť ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, aby nedemoralizovali iných, ktorí chodia do zamestnania, do práce a každý deň napríklad za minimálnu mzdu a ich príjem z práce nie je možno o nič väčší, ako niekoho, kto do tej práce nechodí, ale jednoducho od štátu dostáva dávky. A to sú tie menšie obecné služby alebo aktivácia formou dobrovoľníckej činnosti. Myslím si, že toto nie je vyriešenie problému a že do budúcna by sme sa mali tomu možno osobitne venovať, aj v súčinnosti s teraz zákonom o službách zamestnanosti. Pretože títo ľudia, keď budú takto rotovať, že 18 mesiacov bude na menších obecných službách, potom bude mať pol ročnú pauzu a potom zasa bude na menších obecných službách a on si bude myslieť a aj si mnohí myslia, že však oni majú prácu, len to nie je práca v tom klasickom slova zmysle, pretože oni nie sú nijako krytí poistením pre ich budúce napríklad dôchodkové nároky. To znamená, jednoducho toto nie je definitívne riešenie a mali by sme skôr pre týchto ľudí vytvárať a pomáhať im iným systémom. Či chránených pracovných miest v pracovnom pomere, teda ako dlhodobých, lebo jednoducho toto je len odsúvanie problému na neskôr. No a tu, keďže k tomu aj pán minister už hovoril, že my z opozície sme ponúkli niekoľko návrhov. Dobre, keď teda je niečo problémom, pretože to naráža na naše záväzky alebo medzinárodné dohovory, tak, to je myslím návrh kolegyne Jurinovej, ale myslím si, že návrh poslancov Pavla Zajaca a kolegu Hudackého nie je v rozpore teda s inými normami, ktorými by sme prípadne boli povinne viazaní. A istom zmysle rozširuje aj vám možnosti, ako to veľké množstvo ľudí, ktorí v tých niektorých regiónoch sú naozaj nezorganizovateľní len formou menších obecných služieb. Proste to tam, kde je niekoľko sto takýchto ľudí v hmotnej núdzi, to sa proste nedá. A preto ten vejár možností, že ako týmto ľuďom podať pomocnú ruku, aby boli, aby aspoň v tej minimálnej miere sa angažovali v snahe zabezpečiť seba a svoju rodinu, to je, myslím si, že prijateľné.
Ten návrh protiústavnosti, ktorý predkladá, teda respektíve chce vyriešiť poslanec Mihál svojím pozmeňovacím návrhom a ktorý sme aj iní poslanci z opozície podpísali, no pán minister síce reagoval na to, ale predsa len. Neviem, či si v pripomienkovom, medzirezortnom pripomienkovom konaní inštitúcie, ktoré majú kvalifikované právnické autority, či si tento problém možno vtedy uvedomili? Ja by som predsa len ešte privítal diskusiu na túto tému, aby teda neskončil tento návrh zákona na Ústavnom súde.
A na záver to, čo som už povedal aj vo faktickej poznámke, že chudobu a biedu jednoducho neodstránime. Chudobných budeme mať medzi sebou vždy. To je proste fakt. Lebo niektorí ľudia možno budú mať materiálne bohatstvá, ale pritom sú to úbožiaci a takisto chudobní ľudia. Ale to by som bol už na inej rovine, ako som chcel pôvodne byť. Čiže po úpravách, po prijatí niektorých pozmeňovacích návrhov, aj z radov opozície, ja si dokonca viem predstaviť, že by som za tento návrh zákona hlasoval. Jasné, že máte na to, máte na to to presadiť aj bez pozmeňovacích návrhov, lebo máte dosť hlasov, ale ja si myslím, že aj teraz, ale aj v budúcnosti toto je problém, kde by sa hranice medzi opozíciou a koalíciou mali zotrieť. Toto je tak vážny problém, ktorý už nedokáže vyriešiť verejná správa sama. Na to potrebuje pomoc iných a dokonca aj Božiu pomoc. Ďakujem za vašu pozornosť.