Videokanál poslanca

Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, milí kolegovia, už ste mohli počuť viackrát odo mňa, že ja som 25 rokov v politike, ale ešte sa mi nestalo, aby som o jednej v noci ako prvý písomne prihlásený vystupoval. Konečne som sa aj toho dožil. Samozrejme, ale poďme k veci.
Už týždeň verejnosťou otriasa škandál, na ktorý, samozrejme, upozornili médiá, ako to je vo zvyku. Po nečinnosti teda zodpovedných prišla novinárka, ktorá odhalila jeden konkrétny prípad. Ale jeho obrovské rozmery spôsobili priam zemetrasenie. Premiér tak nemal inú možnosť, musel konať. Totiž v roku 2006, keď sa stal predsedom vlády, dal verejný prísľub, citujem: „Do troch sekúnd budem konať a odvolám ministra aj pri podozrení z korupcie." A je pravdou, že to urobil. A museli by to urobiť kolegyne a kolegovia aj vtedy, ak by niektoré opozičné strany nerobili každý deň tlačovku k danej téme. A musel by to urobiť aj vtedy, keby sme sa nepredbiehali pred kamerami, kto bude dávať bombastickejšie návrhy alebo čísla alebo podozrenia. To je totiž minimum, čo musel urobiť.
MOST – HÍD sa k týmto pretekom niektorých strán nepridal. A poviem vám aj, že je to preto, lebo sme presvedčení, že práve takýmto počínaním sa aj z tejto kauzy stane fraška. Svedčí o tom už fakt, že tu teraz v sobotu, dokonca už teraz v nedeľu nad ránom alebo večer, v noci, sedíme, lebo, ešte raz zdôrazňujem, čo dosiahneme teraz zvolaním mimoriadnej schôdze bez zozbieraných faktov ohľadne zdravotníctva? Nič, z pohľadu strany SMER to bude ukončené. Totiž dnešné rokovanie by malo byť len o zdravotníctve a len o zdravotníctve. Tomu občania rozumejú, lebo to sa ich vyslovene týka, nie miliardám, zbytočne tu boli spomínané. Veď niektorí ešte v živote nedržali ani 500-eurovú bankovku, ani si nevedia predstaviť, koľko je to miliarda. A práve preto opozícia by sa teraz nemala sústreďovať na to, kto bude častejšie pred kamerami, ale na to, ako vyriešime kolosálny problém v spoločnosti, ktorý sa volá korupcia a katastrofálny stav zdravotníctva na Slovensku. O tomto som ochotný rokovať aj v noci. Preto sme hneď po prevalení kauzy vyzvali vás, kolegov z opozície: „Poďme zvolať zdravotnícky výbor, poďme na poslanecké prieskumy, trebárs aj po celom Slovensku a konajme na základe zistenia faktov, nie na základe domnienok a verejných tajomstiev a bombastickými vyhláseniami pred kamerami.“ Nemôže byť pri každom probléme našou prvou myšlienkou rýchlo zvolať tlačovku.
Táto kauza, ktorú považujem za najneetickejšiu a najcynickejšiu kauzu tejto vlády, lebo fakticky fackuje tých, ktorí sú najviac na to odkázaní, to znamená pacientov. Nie je totiž iba obyčajnou kauzou, svedčí nielen o zlyhaní jedného úradníka, jedného verejného obstarávateľa, dokonca nehovoríme ani o zlyhaní jednej ministerky. Do tejto kauzy sú zapletení najvyšší ústavní činitelia, odvolaná je ministerka, nominantka strany SMER, podpredsedníčka parlamentu za SMER a vážne podozrenia sa týkajú aj predsedu parlamentu.
Pýtam sa, ako je možné, že najvyšší ústavní činitelia riešia tendre a dozorné rady v okresných nemocniciach, čo tam hľadala v orgánoch podpredsedníčka parlamentu? Toto považujem za systémový problém a zlyhanie politiky stany SMER, strany, ktorá sa vydáva za sociálnodemokratickú, a teraz to vyzerá, že SMER je vlastne biznis podnik, ktorý sa za politickú stranu len vydáva.
Vážení kolegovia, kolegyne, keď sme sa už zišli na mimoriadnom rokovaní, tak teda začnime robiť svoju prácu, tú politickú a tu v parlamente, nie pred kamerami. Tak začnime hovoriť o zdravotníctve a len o zdravotníctve, hovorme o faktoch a k tomu vyzvime zaujať politické stanovisko aj vládnu stranu, lebo toto nie je len o kradnutí. Toto nech riešia orgány činné v trestnom konaní, my sa venujme podstate veci.
Na práci ministerstva nie je čo hodnotiť, lebo nerobilo nič, predseda vlády, ktorý za nečinnosť neodvolá ministra, sám pod sebou si píli konár a v tej chvíli je to aj jeho zodpovednosť, ale pýtajme sa teda kompetentných: Ako je možné, že u nás priame platby pacientov rástli najrýchlejším spôsobom spomedzi všetkých krajín OECD? Ako je možné, že napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády vláda sa zaviazala, že zabráni neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov v zdravotníctve, predsa len premiér Robert Fico pripustil, že nárast záväzkov nemocníc v Sociálnej poisťovni bol v roku 2013 vyšší oproti roku 2012 o 25 %. Prečo nezakročil, keď videl, že 68 % tendrov v zdravotníctve prebieha len s jedným uchádzačom? A, pán minister, neobstojí vysvetlenie, že sú vysokošpecializované tendre. Prečo predseda vlády neprešetril, či sa náhodou nejedná o kartelovú dohodu? Toto netrápi našu a vašu vládu?
Štatistiky dokazujú, že naše zdravotníctvo je masívne tunelované dodávateľskými firmami, že Slovensko má najvyššie výdavky na zdravotnícky tovar v celej OECD (Toto sociálnodemokratickej vláde nevadí?), na zdravotníctvo vynakladáme približne 8 % hrubého domáceho produktu, viac ako Česko a Poľsko, výdavkami sa blížime k sociálne vyspelým krajinám, ako je Švédsko a Fínsko. Som presvedčený o tom, že každý jeden občan vrátane premiéra by si napriek tomu s väčšou dôverou ľahol na nemocničné lôžko v týchto krajinách, a nie u nás. Naším problémom pri týchto systémových zlyhaniach je ale to, že keby sme rovno dávali toľko peňazí do zdravotníctva ako napríklad Spojené štáty (18 %) alebo Nemecko (12 %), naši občania by z toho nemali nič, bohatli by akurát dodávateľské firmy.
Keď sa pozrieme na to, že na druhej strane najvyššie výdavky na zdravotnícky tovar v rámci krajín OECD má Slovensko, 3 % hrubého domáceho produktu a ostatní, ostatné krajiny len do 2 %, tak je každému jasné, že problém je okrem systému aj v štruktúre výdavkov, teda, skrátene, ako keby tu bol záujem zo všetkých verejných zdrojov na zdravotníctvo čo najviac dať do nákupu za čo najmenej transparentných podmienok. Prečo to asi je? Odpoveď na to sa núka sama.
Je úplne logické, že na samotnú starostlivosť o pacienta zostáva minimálna časť peňazí. Ich najväčší nedostatok je v nemocniciach. Máme málo sestier, pričom aj tie, ktoré sú, sú mizerne platené za túto prácu. V krajinách OECD sestričky majú minimálne úroveň priemernej mzdy. U nás je to do 80 % priemernej mzdy.
Už bývalá pani ministerka sa ešte pred týždňom chválila na samite V4, ako sme perfektne vybavení na boj s ebolou, výborne. Ja som bol nedávno v Levickom okrese pred pár dňami, kde zúri epidémia žltačky. Dúfam, že som to nedostal. Nemáme na to sérum. Tí, ktorí tam sú, chodia do Maďarska s našimi receptmi, lebo u nás nemáme sérum na žltačku. Takže v „perfektnom“ stave máme zdravotníctvo, nehovoriac o tom, že ak dotyčnému podozrivému, že chytil túto žltačku, zoberú krv, trvá tri dni, kým zistia, či skutočne má alebo nemá žltačku. A tie tri dni behá vonku a nakazí možno, ak je ňou nakazený, tak ďalších. V takom stave my máme zdravotníctvo.
Kolegyne a kolegovia, za tieto stavy by sme mali brať na zodpovednosť túto vládu a hlavne premiéra teda Slovenskej republiky. Vieme, aký je veľký vrchol tohto ľadovca. Jeho základ bude mať pravdepodobne nepredstaviteľné rozmery. A to je zlyhanie nie jednotlivca, ale celej takzvanej sociálnodemokratickej strany SMER. A o tom by sme tu mali rokovať dnes, a nie o rôznych iných kauzách. Ďakujem, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán minister, som rád, že ste nakoniec vrátili tú rozpravu, tam kde patrí. A od začiatku by to malo byť o zdravotníctve, kde vrcholom tých problémov, vrcholom ľadovca je, samozrejme, CT-čko a pod tým je pavučina, ktorá ničí naše zdravotníctvo. Vy ste hovorili, a dokonca vás citujem, že je smutné, že to, čo sa stalo, sa stalo. Nemuselo sa to stať. Viete, váš predseda, premiér vlády bol na to upozornený, nekonal. To znamená, že je smutné, že premiér slovenskej vlády nekonal, keď mohol konať.
Takisto ste tvrdili, že dlh nemocníc medziročne sa vám podarilo znížiť o 50 mil. No ale je zaujímavé, že existujú analýzy, ktoré hovoria o tom, že oproti roku 2012 v roku 2013 ten dlh nemocníc o 25 % narástol. Takže bol by som veľmi rád, keby ste potom okomentovali tieto čísla, takisto aj to, že ako je možné, že 68 % tendrov v nemocniciach prebieha s jedným uchádzačom. Čo to je, keď nie je to, povedzme, podobné niečomu, ako je kartelová dohoda.
To sú veci, o ktorých by sme sa tu mali rozprávať, a nie rozprávať sa o rôznych kauzách, ktoré, dá sa povedať, s touto otázkou, otázkou zdravotníctva vôbec nesúvisia.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hlina, medzi vami a pánom Matovičom je minimálne ten rozdiel, že vy argumentujete. Tak alebo onak, ale dá sa s vami diskutovať.
Viete, hovoríte, že ak niekto chce byť Maďarom, tak prečo sa neprizná? No preto, lebo, teda chce byť ako občanom Maďarskej republiky preto, lebo nechce stratiť slovenské štátne občianstvo.
A tu by som znovu teda povedal, že riešením nie je to, ako to urobil pred chvíľočkou pán Matovič v priamom prenose, normálne ako navádzať na porušenie zákona. Riešením je zmeniť zákon a nebáť sa toho, ak niekto bude mať možnože aj ďalšie tri občianstva štátne. Však niektorí aj majú, akurát, že strácajú, a nie sú ani Maďari.
Hovoríte o tom, že Orbán využil tú 102-ročnú pani, babku, teda na propagandu. No, áno, ale kto dovolil, kto vytvoril možnosť ju využiť alebo zneužiť takýmto spôsobom? Náš zákon. Keby náš zákon nebol taký, aký je, tak garantujem, že by bolo ticho. A niekomu asi to vyhovuje, aby tu ticho nebolo. Aby takýmto spôsobom zákon sa dal vykladať alebo zneužiť.
Spomenul ste napríklad nedávne referendum v Škótsku, kde, dá sa povedať, že veľmi kultivovaným spôsobom prebiehala diskusia medzi Angličanmi a tými, ktorí chceli sa osamostatniť, teda Škótmi. Máte pravdu, len vy si viete predstaviť takúto diskusiu kultivovanú napríklad s pánom Matovičom? Ja teda nie.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, v priamom prenose ste sa priznali k porušeniu zákona. Musím povedať, že ste vzorom pre obyčajných ľudí. Len tak ďalej.
Hovoríte a máte plné ústa demokracie, kritizovali ste napríklad možnosť, že Orbán tu by mal na Slovensku nejaké bilbordy. Pán kolega, však vy ste mali bilbordy, dokonca len v jednom jazyku, na území Maďarskej republiky. Nik iný, len vy. Takže prosím vás, tak sa zamyslite.
Hovoríte o reálnej väzbe. No, áno, ale reálna väzba je napríklad, keď niekto pracuje v zahraničí, keď tam študuje, má rodinné zväzky a tak ďalej a tak ďalej, to vaše návrhy a váš návrh, o ktorom ste tu rečnili 24 minút, vôbec nerieši.
A musím vám povedať, že ak používate slovo extrémista a extrémizmus a smerom na MOST - HÍD, tak vám musím povedať, že vy ste extrémista. Vy ste ten, kvôli ktorému napríklad vládny návrh zákona, ktorý za vlády Ivety Radičovej by riešil tento problém, kvôli vám neprešiel. Chýbalo pár hlasov, a vy ste za to nehlasovali.
Ak už hovoríme o bezpečnostnom riziku, pán kolega, vy ste sám bezpečnostným rizikom. Kvôli vám o dva roky skôr vládne SMER. Toto je vaša úloha.

Ďakujem za slovo. Ja som dobre počúval pani poslankyňu Editu Pfundtner a musím povedať, že jednoznačne povedala, v čom je problém aj ohľadne teda rozhodnutia Ústavného súdu. Ústavný súd totiž nepovedal ani A, ani B. A to je obrovská chyba. Každý teraz to môže vykladať tak, ako chce, aj pán Matovič, ale problém, problém je fakt v jednom. Tá hystéria, ktorá sa vtedy vyvolala, rýchlo bolo treba konať, lebo, čo ja viem, naši Maďari na Slovensku určite húfne sa prihlásia a to je bezpečnostné riziko, prepáčte, to je v hlavách niektorých ľudí, niektorých jedincov, ktorí sa boja. Možnože sa boja aj vlastného tieňa, to neviem, to je ich problém.
Ale ako som vždy hovoril, a to budem tvrdiť, Maďari na Slovensku sú občanmi Slovenskej republiky a dobre si uvedomujú, čo to obnáša, tu platia dane, tu chcú žiť a nechcú ísť ani k Orbánovi, ani inde. Takže tí, ktorí tu vyvolávajú a hovoria, ako pred chvíľočkou môj predrečník, že je to bezpečnostné riziko, Orbán a neviem kto, prepáčte. Premiér Slovenskej republiky nie je Orbán, my žijeme na Slovensku a podľa toho sa správame. Takže tu strašiť, ja si myslím, že strašia tí, ktorí majú niečo za lubom.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja si myslím, že tento návrh zákona zas ukazuje, že minimálne je to selektívne vyberanie tých zodpovedných a selektívne vyberanie niektorých potravín. Viete, zodpovednosť majú v prvom rade mať rodičia. Je to aj výchova. Môžme sa opýtať. Urobte prieskum verejnej mienky, koľko rodičov dnes ešte napríklad pripravuje desiatu, že natiera chleba a tak ďalej. Alebo radšej kúpi nejaké sladké, tyčinku alebo hocičo, k tomu pribalí nejaký sladký nápoj a samozrejme má, má po probléme. Ale samozrejme je to aj zodpovednosť riaditeľov škôl.
Pani podpredsedníčka Zmajkovičová určite vie, že riaditelia škôl uzatvárajú dohodu a dohody s prevádzkovateľmi bufetov. Oni sami môžu, dá sa povedať, obmedziť, čo sa tam má a čo sa nemá predávať. Ale všetko riešiť v Národnej rade zákonom a takýmto spôsobom zničiť subsidiaritu, ja si myslím, že to v demokratickej spoločnosti nemá svoje miesto.
Ak už hovoríme o tom, že výchova k zdraviu. Jeden z predrečníkov spomínal napríklad aj to, že telocvik. Prečo nezvýšiť napríklad počet hodín telocviku v školách? Všimnite si, čo sa robí každé ráno. Každá ráno rodičia nosia svoje deti s autom, aby nemuseli peši chodiť. Deti sú pred počítačmi. Koho to je chyba? Zakážeme napríklad aj to? A nehovoriac o tom, že selektívne vyberanie. Napríklad šunka, ktorá obsahuje menej ako 50 % mäsa, je zdravá alebo nie? Alebo jablká vo veľkých skladoch? Dá sa povedať, vo veľkých sadoch striekajú 20- až 25-krát chemicky. Sú zdravé tieto jablká? Alebo, pani poslankyňa, napríklad také proteínové tyčinky, ktoré nezakazujete, viete, že poškodzujú napríklad aj ľadviny. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hlina, viete, ja si nemyslím, že je správne vyberať len, povedzme, jednu profesiu. Ja som v tomto parlamente zažil obrovskú loby napríklad lekárov, keď ešte v parlamente sa odsúhlasoval zoznam liekov, ktoré mali byť hradené, povedzme, cez poisťovňu. Máme tu veľmi veľa poľovníkov. Vy si myslíte, že aspoň jeden z nich sa postaví a povie, že nebude hlasovať za tento zákon, lebo je to konflikt záujmov? To znamená, nepovažujem to za dobrý návrh, ak vyberieme len, povedzme, v tomto prípade právnikov, ktorí vykonávajú svoju prácu aj okrem toho, že sú v parlamente. Takisto si myslím, že by bolo potrebné rozmýšľať aj o tom, že chceme potom takto obmedziť napríklad možno v budúcnosti niekedy prácu tých, ktorí pracujú v samospráve? Nemyslím si, že to je dobrý nápad. Preto napríklad mám problém podporiť tento návrh zákona.

Ďakujem za slovo. Pán predseda výboru, pán poslanec Šebej, som rád, že znovu si spomenul, že ten pôvodný návrh uznesenia fakticky bol prerobený alebo bol spoluvytvorený aj s ministerstvom zahraničných vecí. A keď už tuto počúvame, že to je totalita, že každý musí mať rovnaký názor; páni kolegovia, nie. Pán poslanec Šebej jednoznačne povedal, že toto je návrh, ktorý bol pôvodne odsúhlasený s ministerstvom a s ministrom zahraničných vecí. Dokonca pán minister hovoril o tom, že je to návrh, ktorý je vhodný, je to návrh uznesenia, ktorý je vhodný členskej krajiny Európskej únie.
Takže keď sa tu hovorí o vnucovaní názorov Európskej únie, prepáčte, ale tí kolegovia, ktorí celý deň tuto sa vyhrážajú napríklad aj tým, že opozícia fakticky je za vojnu a za to je paragraf, tak sa mýlia. Vy bojujete proti vlastnému ministrovi, ministrovi zahraničných vecí pánovi Lajčákovi.
Ešte raz, pán minister jednoznačne povedal, že to pôvodné uznesenie, ktoré teraz, teda návrh pána predsedu výboru zahraničného vracia, že ten návrh je ten, ktorý je vhodný krajiny, krajiny členskej únie, to znamená, členskej krajiny Európskej únie. Takže prepáčte, ale ak niekto tu bojuje, tak bojujete vy. Opozícia a pán minister Lajčák má rovnaký názor. To, že váš šéf, pán premiér hovorí o niečom inom, hovorí o geopolitickom boji medzi USA a Ruskom, to je názor pána premiéra a nie pána ministra Lajčáka. Takže vy obhajujete premiéra a idete proti vlastnému ministrovi.

Ďakujem, pán predseda. Nakoľko ste tu neboli, tak, samozrejme, reagujem na pána poslanca Blahu. Pán poslanec, musel som sa prekonať, aby som na vás vôbec reagoval. Viete, musím si vyprosiť v mene opozície, aby ste nás poučovali. A čo je ešte horšie, chcem sa opýtať, či ste vôbec príčetný, keď tvrdíte, že opozícia chce vojnu, že na to sú paragrafy. Ak si to myslíte, tak konajte! Je to vaša psia povinnosť.
Ak niekto nadŕža vojnovému konfliktu, tak ste to vy. Viete, čo ste povedali, že Rusko reagovalo len na Majdan. Anexiou Krymu? Je to absolútne v poriadku, si myslíte? Viete, o čom je rokovanie dnešné aj piatočné rokovanie? O tom, že ministerstvo zahraničných vecí, ale aj pán minister Lajčák má podobný názor na ukrajinsko-ruský konflikt ako opozícia. Len váš predseda premiér Fico má absolútne iný názor, o tom tu rokujeme, o ničom inom, a rokujeme o tom, že ministerstvo zahraničných vecí, samozrejme, aj s predsedami dotyčných výborov prerokovalo a navrhlo nejaké uznesenie, ktoré ste potom vy na výbore zmenili. Zmenili ste to k horšiemu, o tom my rokujeme a nie o vašich výmysloch.

Ďakujem za slovo a ďakujem za faktické poznámky. Chcem vyjadriť, samozrejme, svoj názor len k niektorým.
Pán poslanec Kuffa, vy ste vyslovili jednu vetu, že akú demokraciu sme nastolili v Iraku. No, prepáčte, ale to je absolútne pomýlené. My nemôžme nastoliť a nastoľovať demokraciu v inej krajine. My môžme byť len nápomocní na demokratickej ceste, na demokratizácii danej krajiny a nesmieme zabudnúť na to, čo sme prežívali pred ´89. rokom. A nám tiež prišli vhod niektoré upozornenia, napríklad toho zaklínaného a preklínaného Západu. Pamätáte si napríklad na obdobie mečiarizmu.
Pán poslanec Blaha, prepáčte, ale žiadna povinná politická jazda. Ale to je postoj poslancov, predstaviteľov strany MOST - HÍD. A viete, ja si myslím, že to, čo ste povedali, že koho treba upozorňovať a hájiť, dá sa povedať, záujmy Slovenskej republiky a dá sa povedať ako vlasť, prepáčte, máte pravdu. Vašou povinnosťou je upozorniť pána premiéra, že týmito vyjadreniami škodí záujmom Slovenskej republiky. Hlavne je to schizofrenické, dvojtvárne. Niečo iné hovoriť v zahraničí a niečo iné hovoriť tu ľúbivé pre občanov. Toto je zas vaša povinnosť, aby ste ho upozornili na to. Však vyšiel z tej istej strany, z tej istej vlády.