Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, milí kolegovia, už ste mohli počuť viackrát odo mňa, že ja som 25 rokov v politike, ale ešte sa mi nestalo, aby som o jednej v noci ako prvý písomne prihlásený vystupoval. Konečne som sa aj toho dožil. Samozrejme, ale poďme k veci.
Už týždeň verejnosťou otriasa škandál, na ktorý, samozrejme, upozornili médiá, ako to je vo zvyku. Po nečinnosti teda zodpovedných prišla novinárka, ktorá odhalila jeden konkrétny prípad. Ale jeho obrovské rozmery spôsobili priam zemetrasenie. Premiér tak nemal inú možnosť, musel konať. Totiž v roku 2006, keď sa stal predsedom vlády, dal verejný prísľub, citujem: „Do troch sekúnd budem konať a odvolám ministra aj pri podozrení z korupcie." A je pravdou, že to urobil. A museli by to urobiť kolegyne a kolegovia aj vtedy, ak by niektoré opozičné strany nerobili každý deň tlačovku k danej téme. A musel by to urobiť aj vtedy, keby sme sa nepredbiehali pred kamerami, kto bude dávať bombastickejšie návrhy alebo čísla alebo podozrenia. To je totiž minimum, čo musel urobiť.
MOST – HÍD sa k týmto pretekom niektorých strán nepridal. A poviem vám aj, že je to preto, lebo sme presvedčení, že práve takýmto počínaním sa aj z tejto kauzy stane fraška. Svedčí o tom už fakt, že tu teraz v sobotu, dokonca už teraz v nedeľu nad ránom alebo večer, v noci, sedíme, lebo, ešte raz zdôrazňujem, čo dosiahneme teraz zvolaním mimoriadnej schôdze bez zozbieraných faktov ohľadne zdravotníctva? Nič, z pohľadu strany SMER to bude ukončené. Totiž dnešné rokovanie by malo byť len o zdravotníctve a len o zdravotníctve. Tomu občania rozumejú, lebo to sa ich vyslovene týka, nie miliardám, zbytočne tu boli spomínané. Veď niektorí ešte v živote nedržali ani 500-eurovú bankovku, ani si nevedia predstaviť, koľko je to miliarda. A práve preto opozícia by sa teraz nemala sústreďovať na to, kto bude častejšie pred kamerami, ale na to, ako vyriešime kolosálny problém v spoločnosti, ktorý sa volá korupcia a katastrofálny stav zdravotníctva na Slovensku. O tomto som ochotný rokovať aj v noci. Preto sme hneď po prevalení kauzy vyzvali vás, kolegov z opozície: „Poďme zvolať zdravotnícky výbor, poďme na poslanecké prieskumy, trebárs aj po celom Slovensku a konajme na základe zistenia faktov, nie na základe domnienok a verejných tajomstiev a bombastickými vyhláseniami pred kamerami.“ Nemôže byť pri každom probléme našou prvou myšlienkou rýchlo zvolať tlačovku.
Táto kauza, ktorú považujem za najneetickejšiu a najcynickejšiu kauzu tejto vlády, lebo fakticky fackuje tých, ktorí sú najviac na to odkázaní, to znamená pacientov. Nie je totiž iba obyčajnou kauzou, svedčí nielen o zlyhaní jedného úradníka, jedného verejného obstarávateľa, dokonca nehovoríme ani o zlyhaní jednej ministerky. Do tejto kauzy sú zapletení najvyšší ústavní činitelia, odvolaná je ministerka, nominantka strany SMER, podpredsedníčka parlamentu za SMER a vážne podozrenia sa týkajú aj predsedu parlamentu.
Pýtam sa, ako je možné, že najvyšší ústavní činitelia riešia tendre a dozorné rady v okresných nemocniciach, čo tam hľadala v orgánoch podpredsedníčka parlamentu? Toto považujem za systémový problém a zlyhanie politiky stany SMER, strany, ktorá sa vydáva za sociálnodemokratickú, a teraz to vyzerá, že SMER je vlastne biznis podnik, ktorý sa za politickú stranu len vydáva.
Vážení kolegovia, kolegyne, keď sme sa už zišli na mimoriadnom rokovaní, tak teda začnime robiť svoju prácu, tú politickú a tu v parlamente, nie pred kamerami. Tak začnime hovoriť o zdravotníctve a len o zdravotníctve, hovorme o faktoch a k tomu vyzvime zaujať politické stanovisko aj vládnu stranu, lebo toto nie je len o kradnutí. Toto nech riešia orgány činné v trestnom konaní, my sa venujme podstate veci.
Na práci ministerstva nie je čo hodnotiť, lebo nerobilo nič, predseda vlády, ktorý za nečinnosť neodvolá ministra, sám pod sebou si píli konár a v tej chvíli je to aj jeho zodpovednosť, ale pýtajme sa teda kompetentných: Ako je možné, že u nás priame platby pacientov rástli najrýchlejším spôsobom spomedzi všetkých krajín OECD? Ako je možné, že napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády vláda sa zaviazala, že zabráni neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov v zdravotníctve, predsa len premiér Robert Fico pripustil, že nárast záväzkov nemocníc v Sociálnej poisťovni bol v roku 2013 vyšší oproti roku 2012 o 25 %. Prečo nezakročil, keď videl, že 68 % tendrov v zdravotníctve prebieha len s jedným uchádzačom? A, pán minister, neobstojí vysvetlenie, že sú vysokošpecializované tendre. Prečo predseda vlády neprešetril, či sa náhodou nejedná o kartelovú dohodu? Toto netrápi našu a vašu vládu?
Štatistiky dokazujú, že naše zdravotníctvo je masívne tunelované dodávateľskými firmami, že Slovensko má najvyššie výdavky na zdravotnícky tovar v celej OECD (Toto sociálnodemokratickej vláde nevadí?), na zdravotníctvo vynakladáme približne 8 % hrubého domáceho produktu, viac ako Česko a Poľsko, výdavkami sa blížime k sociálne vyspelým krajinám, ako je Švédsko a Fínsko. Som presvedčený o tom, že každý jeden občan vrátane premiéra by si napriek tomu s väčšou dôverou ľahol na nemocničné lôžko v týchto krajinách, a nie u nás. Naším problémom pri týchto systémových zlyhaniach je ale to, že keby sme rovno dávali toľko peňazí do zdravotníctva ako napríklad Spojené štáty (18 %) alebo Nemecko (12 %), naši občania by z toho nemali nič, bohatli by akurát dodávateľské firmy.
Keď sa pozrieme na to, že na druhej strane najvyššie výdavky na zdravotnícky tovar v rámci krajín OECD má Slovensko, 3 % hrubého domáceho produktu a ostatní, ostatné krajiny len do 2 %, tak je každému jasné, že problém je okrem systému aj v štruktúre výdavkov, teda, skrátene, ako keby tu bol záujem zo všetkých verejných zdrojov na zdravotníctvo čo najviac dať do nákupu za čo najmenej transparentných podmienok. Prečo to asi je? Odpoveď na to sa núka sama.
Je úplne logické, že na samotnú starostlivosť o pacienta zostáva minimálna časť peňazí. Ich najväčší nedostatok je v nemocniciach. Máme málo sestier, pričom aj tie, ktoré sú, sú mizerne platené za túto prácu. V krajinách OECD sestričky majú minimálne úroveň priemernej mzdy. U nás je to do 80 % priemernej mzdy.
Už bývalá pani ministerka sa ešte pred týždňom chválila na samite V4, ako sme perfektne vybavení na boj s ebolou, výborne. Ja som bol nedávno v Levickom okrese pred pár dňami, kde zúri epidémia žltačky. Dúfam, že som to nedostal. Nemáme na to sérum. Tí, ktorí tam sú, chodia do Maďarska s našimi receptmi, lebo u nás nemáme sérum na žltačku. Takže v „perfektnom“ stave máme zdravotníctvo, nehovoriac o tom, že ak dotyčnému podozrivému, že chytil túto žltačku, zoberú krv, trvá tri dni, kým zistia, či skutočne má alebo nemá žltačku. A tie tri dni behá vonku a nakazí možno, ak je ňou nakazený, tak ďalších. V takom stave my máme zdravotníctvo.
Kolegyne a kolegovia, za tieto stavy by sme mali brať na zodpovednosť túto vládu a hlavne premiéra teda Slovenskej republiky. Vieme, aký je veľký vrchol tohto ľadovca. Jeho základ bude mať pravdepodobne nepredstaviteľné rozmery. A to je zlyhanie nie jednotlivca, ale celej takzvanej sociálnodemokratickej strany SMER. A o tom by sme tu mali rokovať dnes, a nie o rôznych iných kauzách. Ďakujem, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)
