Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dámy, páni, milí hostia, musím opraviť pána predsedajúceho, ja som prvý riadne prihlásený rečník do rozpravy, ale, samozrejme, je to v súlade s rokovacím poriadkom.
Musím povedať, že sa stretávame netradične nielen preto, lebo sme vo finále volebnej kampane, ale hlavne preto, lebo riešime také závažné problémy, ktoré by si zaslúžili, samozrejme, sústavnú a systematickú pozornosť počas celého volebného obdobia.
A možnože som trošku naivný. Mohli by sme túto schôdzu, naše rokovanie skončiť tiež netradične, keby sme sa dohodli, opozícia a vládni poslanci, na tom, ako budeme pokračovať a čo ponúkneme nášmu systému vzdelávaciemu a našim učiteľom a potom, samozrejme, aj v druhej časti aj sestričkám.
Trúfam si povedať, že je to maslo na hlavách nás všetkých, ale hlavne kolegov zo strany SMER. Za posledných 10 rokov totiž 8 rokov riadili túto krajinu kolegovia zo strany SMER, ako tvrdia, so všetkou zodpovednosťou.
A, pán minister, nikto nehovorí, že ste nič nerobili na ministerstve, nikto nehovorí, že nie sú tam veci, ktoré sú dobré, ale už kolega Poliačik niektoré tie zlé rozhodnutia vymenoval. Ja by som ešte k tomu dodal ďalšie. Ja si myslím, že bolo zlým rozhodnutím posilniť kompetencie vyšším územným celkom, aby mohli hocijako, hocijakým spôsobom rozhodovať o tom, či otvoria alebo nedovolia otvoriť, povedzme, triedu na niektorej strednej škole.
Takisto si nemyslím, že bolo dobrým rozhodnutím, povedzme, zvýšiť kompetenciu samosprávam pri vymenúvaní alebo pri voľbe riaditeľov základných škôl. A dokonca nemyslím si, že bolo dobrým rozhodnutím napríklad stanoviť minimálny počet žiakov v triedach, lebo, viete, nakoniec sme sa dohodli tak, že o jeden rok sme to odsunuli, ale keby zanikli a vyše stoviek málotriedok by zaniklo, tak každá zaniknutá škola znamená, že tá daná obec, dedina, samozrejme, pomaličky sa vyprázdni. Ja si nemyslím, že toto chceme bez toho, aby sme sa pripravili na iné možné alternatívy.
Táto situácia je práve preto v prvom rade zlyhaním vás kolegov zo strany SMER, lebo ste sa správali k obidvom skupinám štrajkujúcich a aj k učiteľom, aj k sestričkám ako k ľudom, ktorí si nezaslúžia ani len to, aby sa s nimi korektne a seriózne rokovalo, samozrejme, na najvyššej úrovni, mám tu na mysli, samozrejme, predsedu vlády Slovenskej republiky. Ak totiž chceme vyriešiť takýto problém, na to je potrebné vždy veľmi silné politické zastúpenie a politická podpora a takúto podporu ani sestričky, ani učitelia nedostali. A toto považujem za vrchol, pretože ak by SMER chcel túto situáciu vyriešiť, tak by mohol ju vyriešiť, ale nechcel to urobiť a fakticky musel to dohnať až sem.
Vážené dámy a vážení páni, ja chápem, že pre SMER je ťažké priznať ujmu na obraze úspešných a neohrozených ochrancov Slovenska a jeho občanov, ale stalo sa, a nie pričinením učiteľov alebo sestričiek, bola to strana SMER a jej predstavitelia, konkrétne vtedajší minister Čaplovič, ktorý sľuboval vyššie platy učiteľom, preto sa nemôžeme čudovať, že učitelia chcú len splnenie vášho sľubu. No vy namiesto priznania vlastného pochybenia im dávate ďalší sľub.
Navyše, súčasná situácia je dôsledkom vlastnej nečinnosti a prešľapov, ktoré ste v posledných dňoch urobili, sociálnodemokratická strana, ktorá nerokuje so štrajkujúcimi občanmi je všetko možné, len nie strana sociálnodemokratická.
Snažíte sa posledné dni ukázať, že ste situáciu zvládli a že ju máte pod kontrolou. Ale to nie je pravda. Totiž štrajk učiteľov na základných a stredných školách sa končí, no ale jeho štafetu preberajú vysokoškolskí pedagógovia, ktorí žiadajú splnenie požiadaviek svojich kolegov, nie svojich vlastných požiadaviek.
Zdravotným sestrám, ktoré podali výpovede, ste síce umožnili návrat do nemocníc, ale len niektorým z nich. Je to od vás a vašej vlády nefér, takýmto spôsobom sa mstiť zdravotným sestrám za to, že mali odvahu verejne poukázať na žalostný stav slovenského zdravotníctva.
Ale späť k školstvu.
Nech už je dôvodov neochoty hľadať kompromisné riešenie požiadaviek štrajkujúcich učiteľov hocičo, čo mňa v tejto chvíli úprimne a viac zaujíma, je fakt, ako sa vysporiadame s neutešeným stavom v školstve. Situáciu okolo platov učiteľov vláda mohla upokojiť konštruktívnou diskusiou. Koniec koncov strana MOST – HÍD pripravila k tomu aj konkrétny návrh. Ale školstvo potrebuje viac. Som presvedčený o tom, že od rozmýšľania vo štvorročných cykloch by sme mali veľmi rýchlo upustiť. Štrajk učiteľov nie je len o platových pomeroch v školstve, ale aj výkričník, kam kráča naše školstvo. Som presvedčený, že budúce parlamentné strany mali by byť schopné sa dohodnúť na dlhodobej koncepcii školstva minimálne na 15 – 20 rokov, lebo všetko, čo sa v oblasti školstva doteraz nazývalo koncepciou, bolo akurát dobre napísaným dokumentom do šuplíka.
Dokonca už spomínaná správa o stave školstva vypracovaná vtedajším ministrom Čaplovičom bola vládou zobratá len na vedomie. Nebolo k tomu žiadne uznesenie, ktoré by zaviazalo vládu a ministra konať podľa tejto správy, a pritom, a to si musíme pripomenúť, aj táto správa bola len vynútenou reakciou, vynútenou reakciou na štrajk učiteľov v roku 2012. Napriek tomu, že učitelia vypracovali vlastnú 25-bodovú správu, sami tvrdili, že niektoré ministerské návrhy sú dobré a systémové, a preto ich aj podporili. No na škodu veci tá správa nebola záväzná, teda nebola nikdy ani vyhodnotená. A dovoľte mi, aby som bol znovu trošku naivný. Možno ak by vláda využila návrhy z tej správy alebo z toho 25-bodového materiálu učiteľov, tak je možné, že by sa nerozhodla najprv riešiť telocvične, ale možnože napríklad najprv odmeňovanie pedagógov alebo chýbajúce učebnice.Pevne verím, že pre budúcu vládu bude platiť, že múdry sa učí na chybách iných. Preto štrajk učiteľov, dnešná schôdza a všetko, čo na nej odznie, majú význam len vtedy, ak výsledkom bude dohoda na dlhodobej vízii pre rozvoj školstva, vzdelávanie a vedy vrátane príslušného financovania, odmeňovania pedagogických pracovníkov, spracovaná nie na centrále jednej politickej strany, ale naprieč politickým, ale hlavne odborným spektrom s veľmi presným časovým plánom plnenia, ktoré, samozrejme, bude kontrolované nielen na úrovni vlády a parlamentu, ale aj verejnosťou. Uvedomujem, si že toto je úloha pre budúci parlament. Ale, vážené kolegyne a kolegovia, musí to byť aj záväzok všetkých súčasných parlamentných strán, ktoré budú úspešné v parlamentných voľbách 5. marca. Strana MOST-HÍD na to podáva pomocnú ruku a s plnou vážnosťou a zodpovednosťou sa hlási k tejto práci. Ďakujem, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)
