Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni poslanci, pani poslankyne, ja budem sa snažiť byť stručný a v podstate reagovať na niektoré návrhy, resp. otázky, ktoré boli prezentované počas rozpravy.
Chcem predovšetkým povedať, že otázka transparentnosti financovania bude veľmi dobre zabezpečená tým, že od 1. 1. 2014 zrejme púšťame RIS, rezortný informačný systém. Teraz sa ešte vyhodnocuje za prítomnosti zástupcov jednotlivých typov škôl, najmä Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií, Asociácie odborných škôl, Združenia samosprávnych škôl a ďalších. Akonáhle bude tento systém, ktorý je už viac-menej testovaný, spustený, bude vytvárať ďalšie podmienky pre to, že nielenže budeme poznať detaily o jednotlivých školách a presunoch, ale budeme, samozrejme, môcť postupne v tomto systéme uvažovať o výraznejšej transparentnosti o financovaní a o prerozdeľovaní finančných prostriedkov na jednotlivé školy.
Áno, jedna forma je kontrola. Plne sa, samozrejme, stotožňujem s tým, že keď ja dostávam množstvo, samozrejme, požiadaviek na naše kontrolné orgány a okrem toho existujú systémové pravidlá týchto jednotlivých kontrol, ktoré sú polročne alebo ročne schvaľované, a naviac je tu množstvo operatívnych požiadaviek, tak nepostačoval by dostatok týchto našich kontrolórov, aby veci vedeli, povedzme, podchytiť. Ale musím povedať, že v spolupráci so štátnou školskou inšpekciou a našou kontrolou ideme viacej, výraznejšie sledovať testovanie našich žiakov deviatakov a, samozrejme, aj maturít, pretože práve keď tam neboli prítomní naši zástupcovia, sa zistilo podvádzanie, a nebudem hovoriť o jednotlivých školách. Teda to znamená znižovanie kvality a tak ďalej a tak ďalej. A teraz ide predovšetkým aj o niektoré maturity, ktoré sa uskutočnili na súkromných školách.
Ďalej, čo sa týka návrhu spájania všetkých štyroch ročníkov do jednej triedy, teda ide o prvý stupeň základnej školy, tak som tomu správne rozumel, ja by som to považoval za krok späť, pretože dnes, samozrejme, je systém celkom iný v prvej až štvrtej triede základnej školy, čo sa týka vzdelávacieho procesu, pretože tu už nejde len o čítanie, písanie a počítanie, ale aj o ďalšie faktory, ktoré idú do tohto vzdelávacieho procesu. A nedá sa postrehnúť, že by jeden učiteľ v rámci jednej spoločnej skupiny 1 – 4 dokázal sa venovať každému. A, samozrejme, by to mohlo byť v podstate niekedy len 10 minút, čo by v podstate nespĺňalo tie požiadavky kvality vzdelávacieho procesu.
Samozrejme, vyjadrím sa aj vo vzťahu, či môže certifikát nahradiť štátnu maturitu. Ja som rokoval so zástupcami aj ambasád. A musím povedať, že našli sme zhodu, nebolo to jednoduché rokovanie, našli sme zhodu, keď som položil otázku, či je to spravodlivé, keď zo študentov, ktorí sa pripravujú na štátnu maturitu, môže mať jeden výnimku, druhý ju nemusí mať, či je to rovnosť príležitostí na jednej strane, lebo na druhej strane som povedal, že ten certifikát ja, samozrejme, chápem ako pridanú hodnotu a nerobí žiaden problém, aby študent, povedzme, gymnázia, keď bude mať popritom urobený ten certifikát, mohol absolvovať aj maturitnú skúšku. Dokonca môže tak dokázať, že má lepšie vedomosti ako tí, ktorí sú pripravovaní v rámci štátneho vzdelávacieho programu a voľnočasových aktivít na jednotlivých gymnáziách. Žiaden problém v tom nie je. A myslím si, že v tomto prípade sme pristúpili k úcte k takému vážnemu dokumentu, ako je štátna maturita.
A ja sa držím aj toho francúzskeho a rakúskeho prístupu k tej štátnej maturite, že naozaj vyžadujú komplexne prípravu na túto štátnu maturitu, pretože môžeme si zriadiť certifikáty z matematiky, fyziky a tak ďalej. A s nimi nebudú chodiť na maturitné skúšky, ktoré by mali absolvovať? Túto otázku si kladiem stále. A myslím si, že nebolo by to dobré. A vychádzam aj z požiadavky, samozrejme, zo strany riaditeľov predovšetkým štátnych gymnázií. Odznelo to aj na ich asociácii, aj stoja za mnou v tejto veci, aby sme skutočne tú maturitu zrovnoprávnili. Na druhej strane musím povedať, že máme informáciu. A tú by som vám tu predniesol. Štátna jazyková škola na Palisádach potvrdila, že TOEFL nie sú rovnocenné so štátnou jazykovou skúškou, lebo nie sú tam zaradené témy kultúrno-spoločenské a geografické, ktoré sú vlastne v štátnej maturite z konkrétneho jazyka, či je to francúzština, či je to angličtina alebo nemčina. Čiže my chceme naozaj, aby na jednej strane mali možnosť si urobiť certifikáty ako pridanú hodnotu, ktorú môžu potom využívať v ďalšom živote, ale, samozrejme, aby každý jeden, ktorý sa dostal na gymnázium alebo na inú strednú školu, absolvoval maturitu v tom danom predmete. Ja by som bol veľmi rád, keby mi niekto vymenoval päť štátov z Európskej únie, ktoré uznávajú nejaký certifikát ako náhradu maturitnej skúšky. Sú, samozrejme, také štáty, ale väčšina štátov Únie to neuznáva. A myslím si, že aj ten pohľad, povedzme, Rakúskej republiky, to som konzultoval. Alebo vo Francúzskej republike, tam je štátna maturita nadovšetko. To je dokument, ktorý rozhoduje o budúcnosti toho žiaka a toho študenta vo Francúzsku.
Ďalej by som chcel tiež upozorniť na to, že certifikáty majú len asi 2 % maturantov. Tí, ktorí ich majú, sa nepripravujú lepšie, naopak, sa stáva, že poľavujú v príprave, a ja by som naozaj chcel ten cieľ, ktorý má každý maturant, že tu je maturitná skúška, aby tú maturitnú skúšku absolvoval. A tam sa práve ukáže, že tí, ktorí majú tie certifikáty ako pridanú hodnotu, budú lepší a ukážu, že skutočne tie výsledky v podstate budú lepšie ako u tých, ktorí sa pripravujú na maturitu v rámci štátneho vzdelávacieho programu.
Chcel by som tiež pripomenúť, čo sa týka tých minimálnych počtov žiakov, to bola veľká diskusia. Nuž treba povedať, že to vyplynulo z diskusie, ktorá bola otvorená, a medzirezortného pripomienkového konania. A najmä tie počty žiakov, tie spodné hranice, vyplynuli z návrhov, ktoré prichádzali od Združenia samosprávnych škôl, od riaditeľov štátnych gymnázií, teda konkrétne Asociácie štátnych gymnázií, kde konkrétne pán Sadloň jednoznačne trval na sedemnástich žiakoch ako na minime, aby to bolo. Ďalej, bolo to dohodnuté aj s Asociáciou odborných škôl. A, samozrejme, na základe toho sme tieto pripomienky akceptovali. A potom sme ich predložili do novely zákona.
Racionalizáciu stredných odborných škôl sme naštartovali minulý rok, treba pripomenúť. A to je sprísnenie prijímacích pohovorov na naše stredné školy, na plánované počty tried v spolupráci so zamestnávateľmi; veď predovšetkým nám ide o odborné školy, o spoluprácu so zamestnávateľmi. Ak sa to nedarilo v minulosti, tak to bolo práve preto, že ak regionálna samospráva zrušila nejakú odbornú školu alebo strednú školu v regióne, tak, žiaľ, moji predchodcovia ministri podpísali vznik súkromnej školy na tej istej úrovni a v podstate sa nič nezmenilo a to financovanie ďalej takýmto spôsobom pokračovalo. Ja si myslím, že je to dobré rozhodnutie a správne rozhodnutie.
K pánovi Érsekovi.
Ak plačeme nad asimiláciou, a to je všeobecný problém, prečo nehovoríme, že sa výrazne znížila natalita? Však to je vážny problém. Ja som bol v Maďarsku, kde tak isto veľmi vážne idú rozhodnutia zo strany veľkého ministra pre ľudské zdroje, že tieto malé školy idú sa často zlučovať a idú zanikať, tak isto je tam tento systém zavedený. A platí to aj pre Maďarskú republiku a v súčasnosti to platí už aj pre Fínsku republiku, kde sú ďaleko väčšie kilometrové vzdialenosti. Ale teraz nejde o ušetrené peniaze, ide o kvalitu vzdelávania v plne organizovanej škole, ale aj vytvorenie podmienok pre to, aby tí žiaci mali dostupnosť do tej školy, či už v rámci školských autobusov alebo iných foriem, aby sme im to zabezpečili. Tuto musí byť vytvorená rovnosť príležitostí, preto, aby mohli absolvovať tí žiaci vzdelávanie či už na prvom alebo druhom stupni. Osobitne sledujeme prvý stupeň. Je to veľmi citlivá oblasť. A musím povedať, že tam, kde v minulosti zanikli málotriedky, kultúra sa nestratila. Ale problém obcí takéhoto charakteru spočíva v tom, že je nedostatok pracovných príležitostí, že sa obce vyľudňujú, že odtiaľ odchádzajú mladí ľudia. A, samozrejme, tým pádom sa znižujú aj počty žiakov, ktorí by mohli navštevovať, povedzme, prvý alebo druhý stupeň základných škôl v týchto jednotlivých obciach.
Chcel by som tiež pripomenúť, a to je veľmi dôležité, že často treba hľadať to, čo bolo v pôvodnom spolužití aj v tom politickom združení, ktoré vzniklo po roku 1990. No prečo zaniklo, resp. sa rozdelilo kvalitné gymnázium slovensko-maďarské v Nových Zámkoch? Dnes v Nových Zámkoch máme výsledky slovenského gymnázia špičkové a maďarské gymnázium išlo dole vodou, a to len preto, že boli tam učitelia aj slovenskí učitelia, ktorí ovládali aj maďarský jazyk a učili aj na jednej aj na druhej škole a mali kvalitné výsledky. A ja sa pýtam, prečo by nemohli byť často v jednej budove tak triedy s vyučovacím jazykom maďarskej národnostnej menšiny, ako aj s vyučovacím jazykom oficiálnym? Čo tomu bráni? A je tu racionalizácia. Ale je to predovšetkým úcta jedného k druhému. Môže to takýmto spôsobom fungovať. A ja by som naozaj poprosil aj predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny, aby toto veľmi citlivo chápali. A my sme aj, samozrejme, v tých dohadovacích konaniach pri diskusiách práve, ktoré ste tu spomínali, a maľovali ste tie čierne scenáre, to riešili. A našli sme aj s Asociáciou maďarských učiteľov a s ďalšími istú zhodu, aby sme v tejto veci nevyvolávali zbytočné animozity, ale hľadali riešenia, ktoré pomôžu kvalite vzdelávacieho procesu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán minister, poprosím vás, je 12.00 hodín...
Čaplovič, Dušan, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
Posledné poznámky.
Dovolím si pripomenúť, že tu sa hovorí o riaditeľoch, aby mali väčšie postavenie v rozhodovaní. No budú mať väčšie postavenie a rozhodovanie riaditelia aj samotní učitelia, ak sa vrátime k tomu, ako to majú vo Francúzsku alebo ako to majú teraz v Maďarsku. Alebo nedávno ja som bol v Srbsku. V Srbsku učitelia a riaditelia škôl sú zamestnanci konkrétneho rezortu. Tam ich odosobníme a oslobodíme od mnohých tlakov a vytvoríme, samozrejme, potom podmienky pre to, že budú môcť samostatne rozhodovať. A budú to, samozrejme, rozhodovania svojprávne, nie pod tlakom či už rady rodičov na jednej strane alebo zriaďovateľa na druhej strane. Tam by sme my mohli nájsť tú budúcnosť. A pevne verím, že raz sa aj k tomuto na Slovensku znovu dopracujeme a dosiahneme tieto zmeny.
Osemročné gymnáziá. Poprosím vás všetkých z opozície, prečítajte si, čo ste hovorili v druhej polovici roku 2010, keď sa predĺžila pri možnosti osemročných gymnázií tá percentuálna hranica, o dva roky to predĺžime a jednotliví zriaďovatelia, najmä regionálne parlamenty to dotiahnu a doriešia. Ja sa nebránim tomu. A hľadáme možnosti, aby sme tento problém ďalej riešili. Ale, samozrejme, vtedy ste všetci za to horlivo vystupovali. A myslím, že pán exminister Fronc to povedal správne, bolo to rozhodnutie pána Mikolaja, to sa predĺžilo o ďalšie dva roky. A teraz sme zase pred problémom, pretože nám to nieže kleslo alebo sa to zracionalizovali, ono nám to narástlo! A ja, samozrejme, nechcem to porovnávať podľa tých percent tak, že uvediem priemer celoslovenský, ale tak, že v podstate sú isté špecifiká Bratislavy, isté špecifiká Košíc, iné sú špecifiká v iných regiónoch a tieto treba akceptovať. Ale na to, samozrejme, musíme nájsť konsenzus. A, samozrejme, aj z môjho rezortu vo vzťahu k tejto problematike a k tomuto problému, ktorý sa tu spomínal, budeme sa snažiť tieto veci riešiť.
A napokon ja naozaj nebudem reagovať na centrá voľného času, pretože netreba zabúdať, že sa znížil výrazne počet čiernych duší. A, po ďalšie, viete veľmi dobre, že sa tu obmedzila veková hranica na 5 až 15 rokov. Čiže tam to bolo až do 30 rokov veku, mladí ľudia mohli navštevovať tieto centrá voľného času. A, samozrejme, tak to absolútne číslo pokleslo. A teraz sme si dali urobiť analýzu so ZMOS-om. A predložíme aj informáciu do konca roka o tom, ako to vyzerá s centrami voľného času, ale nielen o tom, ale aj o tom, vôbec akým spôsobom je vytváraná podpora voľnočasovým aktivitám našich detí v jednotlivých obciach v regiónoch v Slovenskej republike.
A veľmi by som rád počul od pána poslanca, ale to budem očakávať potom neskôr v druhom čítaní, za koho on vlastne hovoril, že to bolo len za niektoré školy. Ale toto, čo sa nachádza v tomto návrhu zákona, čo sa nachádza dokonca aj v tej diskusii o štátnych vzdelávacích programoch a učebných plánoch, vyplýva priamo od učiteľov, ktorí to požadujú, zo Združenie samosprávnych škôl a ďalších učiteľov, aby sme to zmenili. Takže nie je to výmysel rezortu, ale je to aj istý dialóg a istá ústretovosť vo vzťahu k učiteľom, pedagógom a riaditeľom škôl.
Ďakujem vám, že ste si ma vypočuli. A pevne verím, že v prvom čítaní tento návrh novely zákona podporíte. Ďakujem veľmi pekne.
