Videokanál poslanca

Oznamujem členom výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, že dnešné rokovanie je o 12.30 na zvyčajnom mieste v miestnosti č. 33.

Ďakujem, vážený pán predseda. Dovoľte, aby som k hlasovaniu č. 442, k ústavnému zákonu, doobedu som hlasoval proti, ale osobne som "za". A chcel by som povedať, že som sa zmýlil, úprimne na rozdiel od iných, ktorí sa vyhovárajú na zariadenia. Prosím, aby ste to takto zobrali.
A súčasne chcem povedať, že mýliť sa je ľudské, ale zotrvávať v omyle je diabolské.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja by som chcel zopakovať, chcel som sa na niečo opýtať pána Brocku, ale už som aj zabudol, ale hlavne dôležité je to, že budem zapísaný v zozname, že som tu bol. (Povedané s pobavením.)
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. V Spojených štátoch amerických koluje takáto, nazvem to, riekanka medzi ľuďmi: "Čo znamená tisíc amerických právnikov spútaných reťazami na dne Tichého alebo Atlantického oceánu?" Odpoveď jednoznačná: "Šťastie pre Ameriku."
Na Slovensku máme tých právnikov ešte viac a, žiaľ, nemáme ani Tichý, ani Atlantický oceán. A toto je zásadný problém, na ktorom by ste sa mali zamyslieť aj v súvislosti s týmto návrhom.
Ďakujem pekne.

Ja budem krátko hovoriť a pánu poslancovi Érsekovi znovu zopakujem to, čo som povedal aj na výbore. Viete veľmi dobre, aká bola situácia okolo LA, čo bola letná olympiáda v Los Angeles v roku 1984. (A predtým bola letná olympiáda v roku 1980 v Moskve.) Bola to príčina, ktorú nemôžeme odstrániť. Príčinou to bolo preto, že sa do olympijského športu vťahovala politika, politika, ktorá do športu nepatrí. A v tomto prípade sa rovnako vyjadril k tomu Lord Killanin, ktorý odchádzal zo svojej funkcie ako prezident Medzinárodného olympijského výboru, a nastávajúci prezident Medzinárodného olympijského výboru pán Samaranch, ktorý nastúpil a bol zvolený do Predsedníctva Medzinárodného olympijského výboru v roku 1980. Teraz sa to nedá riešiť, ale znovu opakujem, akýkoľvek zásah politiky do olympionizmu je neprípustný. A cítili sme ho, ale našťastie olympijské výbory sa proti tomu postavili, aj v súčasnom období, keď sa takýto atak robil voči olympiáde v Soči. Nepatrí tam politika a, žiaľ, nemôžeme to teraz vo vzťahu k minulosti vyriešiť.

Pán poslanec, treba diskutovať o tom, čo je v zákone momentálne, a nie o tom, čo sa povie v médiách. A ja si myslím, že v súvislosti s tým je predkladaný návrh zákona alebo novela zákona v tej dimenzii, ako ste aj vy hovorili, že nemáte s tým problém, pretože vždy bol istý rozdiel, že ak hovorím o demokratickom systéme v školstve, tak súkromné a cirkevné školy mali iný systém postavenia rady školy a schvaľovania riaditeľa a verejné školy mali ten systém iný. Tak sme to chceli v podstate zjednotiť, boli dve možnosti, jedna alebo druhá možnosť. Táto cesta, ktorú zvolil pán minister, ktorý ju po konzultáciách predkladá v rámci novely, vyrovnáva ten systém podobne, ako ho máme na súkromných a cirkevných školách.

Čo sa týka kvality vzdelávania učiteľov pedagógov, vždy je problém v súvislosti so zriaďovateľmi, ale nielen so zriaďovateľmi, ale aj radou školy, ako sa správajú rodičia, ktorí sú v rade školy, ako sa správajú učitelia s tým, či chcú mať kvalitu vzdelávania, či chcú podliezať latku. A to je podobne aj u zriaďovateľov. Ja som bol o tom presvedčený. Žiaľ, sme to nemohli dotiahnuť. Bežala tá diskusia, že najlepším systémom by bolo, keby patrili priamo pod rezort školstva učitelia a, samozrejme, aj riaditelia. A mnohé problémy by tak boli odstránené. V Maďarsku to dokázali smerom ku kvalite, vo Francúzsku majú tento systém rozbehnutý a je úspešný.

A napokon posledná vec, ktorá sa týka osemročných gymnázií. Nechcem otvárať tú diskusiu, ale v Poľsku pri veľkej reforme, a pán exminister o tom vie, v rokoch 2001, 2002 odstránili stratifikáciu v školstve, teda pokiaľ ide o základné školy. To znamená žiadne osemročné gymnáziá a iné gymnáziá. A skutočne potom bola deväťročná škola, kde sa nastupovalo, samozrejme, podobne ako vo Fínsku, siedmym rokom veku dieťaťa. A podobne to urobili aj v Estónsku. A za 10 – 15 rokov sú tak výsledky v PISA úžasné a kvalitnejšie a lepšie, ako to bolo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže na oblasť archívov pozerám ako odborník, nielen cez čísla, to je jednoduché chápanie problematiky, navrhujem, aby o tomto zákone bolo rokované aj na výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pretože tento zákon sa dotýka aj oblasti vzdelávania, oblasti vedy a poznania.
Nie je to celkom jednoduché, na rozdiel od mnohých z vás som v archívoch robil a pracoval, a preto si myslím ako podpredseda výboru, že tento zákon by patril aj na náš výbor, aby sme sa mohli k nemu vyjadriť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Asi budem odtiaľto musieť odísť, lebo budem v podstate asi musieť reagovať na mnohé názory ľudí, ktorí nemajú dostatočné informácie. Ja pána poslanca nekritizujem kvôli tomu, ale treba povedať predovšetkým, že legislatíva sa musela o rok odložiť. To bolo aj vaše stanovisko v tomto pléne Národnej rady, pokiaľ nebude správa pripravená, pokiaľ nebude dokončená správa, pokiaľ nebudeme poznať tie opatrenia z tejto správy o stave školstva. A rok táto legislatíva stála. To je po prvé. To je nesporný fakt a to sa nedá poprieť.
Po druhé, Centrá voľného času. Prosím, prečítajte si správu, najnovšiu, Štátnej školskej inšpekcie za roky 2013 a 2014. Vy ste hovorili, že to je katastrofa, čísla sú v podstate celkom iné. Centrá voľného času pracujú aj v takom počte, ako boli v minulosti a žiaden problém nie je ani u súkromných, cirkevných a samozrejme aj verejných Centier voľného času.
Učebnice. Návrh by mal byť taký. A viem, že ten problém bol večný a ten bol vždy u každého ministra. Samozrejme u odborného školstva je tu šanca; my sme hovorili aj s ministrom Českej republiky, aj s ministerkou Rakúskej republiky, nie je problém preložiť kvalitnú učebnicu v odbornom školstve z Rakúska, to nie je žiaden problém. A samozrejme nie je problém vydávať spoločné učebnice české a slovenské v mutáciách pre odborné školstvo, lebo máme podobnú problematiku. Nebol by ten problém žiaden, pretože by sme trošku narušili niekde ten biznis v tých učebniciach, ktorý funguje.
A napokon musím podčiarknuť účasť zamestnávateľov na príprave zákona. Po roku 2012 musím oproti minulosti, oproti roku 2009, keď sa prijímal zákon o odbornom vzdelávaní, sa výrazne posunula účasť zamestnávateľov do prípravy zákona, vstúpili do, v rámci školskej štvorpartity, vstúpili v rámci Rady pre systémové zmeny, do tohto problému, vstúpili veľmi výrazne v rámci Rady pre odborné vzdelávanie, a to je tá zásluha, že sa skutočne veci začali aj v tejto oblasti zásadne meniť.

Nemienil som vystúpiť, ale chcel by som v podstate zareagovať na pána poslanca Blanára a podporiť ho v jeho názore. A predovšetkým k tomu, že on reagoval a mal právo reagovať na nezmysly a útoky na dve Ficove vlády od pána poslanca Beblavého. Takže sa, prosím vás pekne, nečertite, že mal možnosť ako poslanec na tieto jeho nezmysly a nepravdy reagovať.
Keď som prišiel na školstvo v roku 2012, bol odbor pre odborné vzdelávanie regionálneho školstva takmer zdecimovaný, nepracovala poriadne rada pre odborné vzdelávanie, Štátny inštitút odborného vzdelávania bol pripravený na odstrel. Takto ste sa za vlády Ivety Radičovej chovali k odbornému školstvu.
A ešte aby som podčiarkol jednu vec, lebo je veľmi dôležité, pretože som dostal najnovšie informácie, štatistiky o platoch pedagogických a odborných zamestnancov v prenesených v kompetenciách, to sa týka predovšetkým aj odborného školstva: v roku 2010 a na rok 2011 sa znížili platy pedagogických aj odborných zamestnancov a oproti roku 2012 až 2014 narástli pedagogickým zamestnancom platy o 172 eur a 180,5 eura pre pedagogických zamestnancov. Nebývalý nárast sa urobil vďaka tomu, že sme išli do tarifných platov a že sme tieto veci zabezpečili, čo ste vy v minulosti nezabezpečovali.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Treba mať aj oponentúru, ja si myslím, že, lebo by ste si už potom mysleli, niektorí predkladatelia, respektíve čo vystupujete, že máte úplne celostnú pravdu na problémy. A treba vidieť ten svet trošku aj v iných dimenziách a v iných historických faktoch.
Najmä preto, že ja musím povedať, že ja som mal pani profesorku Kadlečkovú. Vy si iste pamätáte, pán Šebej, úžasnú historičku, ktorá nás učila práve o tomto období rokov tridsiatych, štyridsiatych a päťdesiatych, o nacizme, fašizme a o komunizme v Sovietskom zväze, bývalom, a veľa vecí sme vtedy už počuli. Počuli sme a vedeli sme aj o Pakte Ribbentrop – Molotov, vedeli sme aj o Katyni a vedeli sme aj iné ďalšie veci ako historici, a, prirodzene, keďže ja som sa venoval potom stredoveku viacej, a mnohí kolegovia o mnohých veciach sa snažili aj možnože v inotajoch písať.
Treba tiež povedať, že ja ako podpredseda vlády som bol v roku 2009 na oslavách, teda na spomienkových, to nebol na začiatku I. a II. svetovej vojny, 1. septembra na Westerplatte v Poľsku, kde bol aj pán Putin a kde bol aj pán vtedajší prezident Poľskej republiky a samozrejme aj vtedajší predseda vlády pán Tusk. Počul som aj ich tlačovku a samozrejme dal som si mnohé veci aj overiť. Pretože je pravda, že najmä ruská strana skutočne sa dištancovala od Paktu Molotov – Ribbentrop, dištancovala sa a samozrejme uznala aj tie ťažké tragédie v Katyni na poľskej inteligencii. Ale poľská strana nikdy nepovedala, že existovali ďalšie zmluvy za Pilsuckého a Becka, autoritatívneho až neofašistického štátu s nacistickým Nemeckom pred rokom 1939... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)