Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, páni kolegovia, opäť sme tu s naším návrhom zákona, ktorý od poslednej diskusie alebo od prvého čítania doznal aj nejakých zmien, ktoré boli podmienené samozrejme medzirezortným pripomienkovým konaním, diskusiami s odborníkmi zo ZMOS-u, Únie miest. Hovorili sme s Inštitútom urbánneho rozvoja na tieto témy, s poslancami opozičnými a nemôžem povedať, že by ten zákon nemal všeobecnú podporu.
V každom prípade sme sa v rámci pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol spravený na výbore pre verejnú správu, snažili zapracovať maximum informácií, maximum dobrých pozmeňujúcich návrhov. Medzi tie dôležité stále... Alebo takto, najprv zdôrazním, že celý zákon alebo tá filozofia toho zákona je o tom, aby sme ustanovili do samosprávnej pôsobnosti obce, miest aj finančný nástroj, ktorý si každá obec alebo mesto môže a nemusí zaviesť, to zdôrazňujem, pretože stále je tu veľký prvok tej dobrovoľnosti, a to vlastným všeobecne záväzným nariadením, ktoré opätovne schvaľujú alebo neschvaľujú poslanci príslušného zastupiteľstva.
Ďalej si myslíme a predpokladáme, že tento nástroj bude mať jednoznačne funkciu rozvojovú. To znamená, tieto prostriedky budú môcť byť využité na rozvoj obce, na budovanie infraštruktúry a jednoducho potrieb, hovorím o kapitálových teraz predovšetkým výdavkoch, ktoré obec môže takýmto spôsobom využiť. A dúfame, že bude mať tento zákona aj funkciu protikorupčnú.
Keď sme hovorili alebo keď som hovoril o tých doplnkoch alebo zmenách, ktoré sa od prvého čítania udiali, zdôrazním tie najpodstatnejšie. Dôležité je asi povedať to, že predmetom poplatku za rozvoj nie sú, alebo stávajú sa okrem toho, čo už bolo zadefinované, aj napríklad časti stavby, aby bolo jasné, že sa nejedná len o stavby, ale aj o časti stavby. Hovoríme o tom, že nebudú do tohto patriť stavby, ktoré slúžia na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí či sociálnej kurately. Takisto tam nebudú patriť objekty slúžiace materským školám, základným školám, vysokým školám či už školstvu ako takému. Takisto tam nebudú stavby, ktoré slúžia na obranu štátu a stavby, ktoré slúžia na účely múzeí, knižníc, galérií a kultúrnym účelom.
Ďalším dôležitým faktom, ktorý je doplnený do pôvodného návrhu zákona, je aj to, že za podlahovú plochu, o ktorej sme hovorili, bude jednoznačne určená podlahová plocha nadzemnej časti stavby, za ktorú sa považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby. Čiže nehovoríme o obytnej výmere, o obytnej ploche. My hovoríme, o ničom inom, my hovoríme jednoducho o nasčítaní všetkých podlaží, ktoré sú nad zemou.
Do zmien sme zaradili aj zníženie sadzby. Táto vychádza z návrhu, ktorý vypočítali a pripravili odborníci. My sme mali v tom pôvodnom návrhu, od 10 do 45 bola tá sadzba, ktorú si každé mesto môže nejakým spôsobom môže určiť, a tá sadzba sa znižuje po týchto diskusiách na 35 eur. Chceme vyjsť v ústrety naozaj možno aj tým, ktorí urobia veľké stavby. Máme ale za to, že tento výpočet vychádza z veľmi kvalitnej prípravy rozpočtu, výpočtu, akým spôsobom sa kto podieľa na dobudovaní jej infraštruktúry už v rámci stavebného konania ako takého, respektíve pri tom povoľovacom konaní, kde je určené, čo všetko musí urobiť. Pretože nie je to tak, to treba zase korektne zdôrazniť, že pri stavebnom povolaní niekto môže postaviť len dom a nemôže postaviť komunikácie, cesty. Musí. Zo stavebného povolenia jednoducho už má povinnosť, alebo zo stavebného zákona, postaviť komunikácie, musí postaviť inžinierske siete, všetko, čo s tým súvisí. Ale i napriek tomu stále nie je nikde v zákone povedané, že musí postaviť materskú školu, že musí postaviť sociálne zariadenie, že musí postaviť zdravotnícke zariadenie, atď., a tak ďalej. Toto sú veci, ktoré práve ošetruje tento zákon. A snažili sme sa ho naozaj navrhnúť tak, aby sme nerobili zle nikomu. Chceme, aby sme urobili dobre predovšetkým mestám a obciam, aby mali v rozpočte peniaze na to, aby mohli tieto zariadenia do budúcnosti budovať.
Medzi ešte jednu z dôležitých zmien, ktoré doznali alebo doznal tento návrh do druhého čítania, patrí aj to, že už nehovoríme o rozčlenení obcí ulicami. Jednoznačne hovoríme o tom, že každá obec si môže územie rozdeliť alebo je rozdelená katastrálnymi územiami, alebo mestskými časťami. Každé veľké mesto má svoje mestské časti. To znamená, že v každej tejto jednej ucelenej mestskej časti bude platiť jeden poplatok. A takisto sa hovorí v tých úpravách, že tento poplatok by mal byť použitý v tej časti, v ktorej sa poplatok vyberá. Samozrejme, že toto si môže zmeniť každá obec, každé mesto svojím štatútom mesta, obce. Čiže opäť je tu tá právomoc daná, veľká právomoc daná do rúk poslancov a príslušných zastupiteľstiev.
Dámy a páni, nejdem čítať všetky tie doplnenia a zmeny, ktoré sme navrhli v rámci celého procesu prípravy. Sú tam pochopiteľne doplnené legislatívne ustanovenia, je to dané do súladu so zákonom. Čiže chcem poďakovať aj odboru legislatívy Národnej rady za to, že pripravili mnoho pripomienok, a podarilo sa ich zapracovať do toho návrhu. Takže myslím si, že v takomto stave, ako je teraz zákon predložený, by naozaj mohol pomôcť výrazným spôsobom mestám a obciam pri budovaní novej infraštruktúry súvisiacej s rozvojom mesta.
Ďakujem pekne, dámy a páni.
