Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, ctení kolegovia, v tomto momente želám vám príjemné, dobré piatkové ráno.
Ja nie som Košičan, tak dúfam, že mi to páni Raši a Brixi odpustia pri tomto vystúpení, avšak bol som požiadaný mojimi kolegami z našej strany z Košíc, ktorí rokovali s kolegami z rôznych iných opozičných strán v meste Košice o tomto návrhu zákona, aby som predniesol jeden pozmeňujúci návrh.
Dovoľte mi na začiatok povedať, že napriek tomu, že tento zákon je navrhnutý kolegami z koaličných, alebo mne sa dá skôr povedať z vládnych lavíc, nemyslím si, že by išlo o nejaký zlý návrh zákona. Súhlasím s tým, že mesto Košice ako druhé najväčšie mesto na Slovensku aj v súlade so zákonom o obecnom zriadení ako mesto s viac ako dvestotisíc obyvateľmi, že si zaslúži mať vlastný zákon a že si zaslúži mať niektoré časti svojho fungovania upravené špecifickým právnym predpisom. Práve preto, že svojou veľkosťou, kultúrnym a geografickým významom ako nodálne centrum východu sú Košice iné, než ostatné mestá a obce, sú významnejšie, si zároveň zaslúži mať niektoré veci upravené inak, než je upravené vo všeobecnom zákone o obecnom zriadení,šité na mieru potrieb obyvateľov mesta Košice a obyvateľov jeho mestských častí.
Jednou z vecí, ktoré by mali byť upravené takýmto iným spôsobom oproti lex generalis, ktorým je zákon o obecnom zriadení, je spôsob určovania námestníkov primátora a starostov mestských častí, alebo viceprimátora alebo vicestarostov. Dodnes platí, že tento spôsob je určený voľbou v zastupiteľstve. Tento návrh zákona okrem mnohých nesporných pozitív, ktoré prináša, mení tento spôsob určovania podľa toho, ako je všeobecne nastavený v zákone o obecnom zriadení, a to tak, že viceprimátora, respektíve vicestarostov si zvolí sám primátor, respektíve starostovia.
Prečo je tomu tak? My sme diskutovali aj s predkladateľmi, aj včera večer tu v pléne o tomto návrhu zákona a hľadali sme taký nejaký najlepší spôsob vyhovenia princípom, ktoré by mali byť stanovené buď tak, že Košice sú naozaj špecifické a majú mať teda niektoré veci upravené inak než všeobecná právna norma, alebo tak, že Košice v podstate ani vlastný zákon nepotrebujú, pretože sa budeme držať zákona o obecnom zriadení a budeme rešpektovať všetko, ako je v ňom predpísané. To, čo mi však trošku vadí na prístupe predkladateľov, je to, že oni si chcú vyberať podľa toho, ako im to konkrétne vyhovuje. A v miestach vo veciach, kde im to vyhovuje, chcú rešpektovať zákon o obecnom zriadení, a v miestach, kde im to nevyhovuje, si chcú veci upraviť iným spôsobom. Som presvedčený, že takéto, názvime to pragmatické rozmýšľanie, nie je namieste. Tento zákon nie je pripravovaný na, pre nejakú konkrétnu stranu, alebo pre nejakú jednu konkrétnu stranu, koalíciu strán. Tento zákon je pripravovaný na dlhé roky. Tento zákon by mal byť napísaný tak, aby platil čo najlepšie, bez ohľadu na to, kto je práve pri moci, kto je práve v opozícii, kto je práve primátorom mesta, kto má práve väčšinu v mestskom zastupiteľstve.
Je úplne zrejmé, prečo predkladateľ uprednostňuje určenie vicestarostov, respektíve viceprimátorov samotným primátorom. Pretože mesto Košice napriek tomu, že primátorom je pán Raši, mesto Košice nie je úplne červeným bodom na mape. Pretože v mestskom zastupiteľstve nemá strana SMER, dokonca ani strana SMER s ich koaličným kolegom, stranou MOST- HÍD, nemá úplnú väčšinu. O tom, ako veci dopadnú, rozhodujú najmä deviati starostovia, myslím, že deväť ich je tých nezávislých poslancov, ktorí sú takým lakmusovým papierikom, dovolím si trošku povedať, takým Igorom Matovičom v košickom mestskom parlamente, ktorý sa raz prikloní doľava a raz prikloní doprava. Preto je, samozrejme, výhodnejšie pre primátora, ktorý je spolupredkladateľom tohto zákona, aby si stanovil pravidlá, že svojich zástupcov si vymenuje sám a nepotrebuje pri tom rokovať s mestským zastupiteľstvom.
Je to ale správny prístup? Ja si vážim pána Rašiho, je to politik, ktorý má určite na východe silné postavenie, má charizmu, avšak čo ak v ďalších voľbách alebo v tých najbližších voľbách nezvíťazí, ako sa potom bude cítiť? Je takéto, ja viem, že nie veľmi silné, ale predsa len potláčanie demokratických princípov, pretože je určite demokratickejšie, keď je zástupca primátora volený, ako keď je určovaný jednou osobou, keď o ňom rozhoduje viac ľudí, než keď o ňom rozhoduje len jeden, ako sa bude cítiť, keď sa raz situácia zmení, keď už nebude pri moci?
Preto chcem apelovať aj na skúsenosti strany SMER. Mimochodom, keď si zoberiete predchádzajúce vládne obdobie strany SMER, kde ste boli v koaličnej vláde, presne ste si uvedomovali, že zástupca štatutára má aj kontrolnú funkciu. Nie len výkonnú a exekutívnu právomoc, ale aj kontrolnú právomoc. A preto vo vašej koaličnej vláde so stranami HZDS a SNS, keď sa menovali zástupcovia štatutárov na ministerstvách, keď sa menovali štátni tajomníci, tak ste zvolili krížovú kontrolu. Zvolili ste prístup, keď vždy aspoň jeden štátny tajomník na ministerstve bol z inej koaličnej strany, aby sa mohol pozerať ministrovi na prsty. Nie je rozdiel medzi štatutárom ministerstva a štatutárom takého veľkého mesta ako Košice. Primátor mesta Košice, podobne ako primátor mesta Bratislavy, je svojou mocou, svojím vplyvom a svojou dôležitosťou pre život občanov skutočne v podstate rovnako dôležitý ako ktorýkoľvek minister. A zástupca primátora je preto v podstate rovnako dôležitý ako ktorýkoľvek štátny tajomník.
My sme tu veľa diskutovali počas včerajšieho dňa a hlavný argument predkladateľov, prečo nesúhlasia s tým, aby zástupca primátora v Košiciach bol volený mestským zastupiteľstvom, je to, že sa odvolávajú na zákon o obecnom zriadení. Avšak sami vo svojom predloženom návrhu nerešpektujú pravidlá zákona o obecnom zriadení principiálne. Preto znova opakujem, tak buď ho akceptujeme všade a vždy a potom nemá zmysel vôbec robiť zákon o meste Košice, pretože nám stačí zákon o obecnom zriadení, alebo si uvedomíme, že niektoré veci je možné upraviť iným spôsobom. V práve platí niekoľko právnych zásad. Jedna z nich je, že lex specialis derogat legi generali, to znamená, špecializovaný zákon upravuje zákon všeobecný. To znamená, že ak je zákon o meste Košice lex specialis, tak ale zákon o obecnom zriadení je legi generalis, tak v lex specialis, v zákone o meste Košice môžeme úplne v súlade s právom a s právnou čistotou a so zásadami právneho štátu upraviť veci inak než vo všeobecnej právnej norme, pretože sme sa rozhodli, že Košice sú také významné, že potrebujú lex specialis a že potrebujú mať niektoré veci upravené iným spôsobom.
Aj pán kolega Brixi určite pozná túto právnu zásadu. Viem, že áno. Preto ten argument je dosť účelový, že nemôžeme tieto veci upraviť. Je účelový len z dôvodu konkrétnej volebnej alebo povolebnej situácie v meste Košice dnes, avšak skutočne neobstojí ako všeobecný argument.
Preto mi dovoľte na záver môjho vystúpenia predniesť nakoniec ten pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Richarda Rašiho, Pavla Pašku a Milana Géciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 199.
Bod 1. V čl. I v bode 15 v § 11a ods. 1 sa prvá veta nahrádza vetou:
"Primátora zastupujú jeho námestníci, najviac dvaja, ktorých spravidla na celé funkčné obdobie zvolí mestské zastupiteľstvo z radov svojich poslancov; primátor určí poradie, v ktorom ho zastupujú.".
Bod. 2. V čl. I v 23. bode v § 15a ods. 1 sa prvá veta nahrádza vetou:
"Starostu zastupuje zástupca starostu, ktorého z radov poslancov miestneho zastupiteľstva, spravidla na celé funkčné obdobie, volí miestne zastupiteľstvo.".
Vážený pán spravodajca, dovolím si vás upozorniť, že vzhľadom na predložený pozmeňujúci návrh bude potrebné v rámci jeho prednesu pri hlasovaní vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie body 15, 26 a 34, o ktorých by sa inak hlasovalo spoločne, keďže upravujú rovnakú problematiku.
Dovoľujem si teda naposledy zaapelovať na predkladateľov, aby si zvolili tú správnu cestu, cestu, ktorá vedie k demokratickejšiemu zákonu o meste Košice, cestu, ktorá dáva väčšiu moc priamo voleným zástupcom občanov v mestskom zastupiteľstve a väčšie právomoci aj pre tých, ktorí sú v mestskom zastupiteľstve a v zastupiteľstvách mestských častí momentálne v opozícií a majú šancu získať nejaké väčšie kontrolné právomoci, a aby podporili tento pozmeňujúci návrh.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som sa tak trošku na začiatku bál, že čo ma možno čaká z vystúpenia pána Rašiho, keďže pána kolegu Zajaca sfúkol za to, že je Prešovčan a nie Košičan, a teda ja som Bratislavčan, čiže ešte omnoho ďalej. Takže tá miera ohrozenia, hrozby bola oveľa väčšia. Máte pravdu, SaS nemá mestských poslancov, ale má poslancov mestských častí v Košiciach. Čiže, samozrejme, tí rokovali. Ja by som vám aj priznal to, čo ste povedali, že tento zákon je dôležitý. A na druhej strane nie je možné odmietnuť všetky pozmeňujúce návrhy, pretože aj tie sú dôležité. Niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladáme, napríklad ten, ktorý predkladám ja, je o princípoch demokracie. Jednoducho veľké mestá, ako sú Bratislava a Košice, tam by malo zastupiteľstvo rozhodovať o tom, kto bude námestníkom primátora alebo viceprimátorom, pretože títo ľudia v takýchto veľkých mestách plnia aj určitú kontrolnú funkciu. Ja viem, že aj strana SMER o takých veciach vie. Veď keď ste boli v predchádzajúcej vláde, v koaličnej, tak ste zaviedli štátnych tajomníkov práve kvôli krížovej kontrole. Takže na rôznych ministerstvách boli štátni tajomníci z rôznych strán, aby si pozerali vzájomne jednotlivé politické strany na prsty pri riadení rezortov. A to boli strany, ktoré sú v koalícii.
Čiže nemôžme odmietnuť všetky pozmeňujúce návrhy len kvôli tomu, že tento zákon je dôležitý, pretože aj základné princípy demokracie a demokratickej kontroly sú dôležité a nemožno ich zľahčovať. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem by som potvrdiť to, čo hovoril pán kolega Zajac vo svojom vystúpení, a zdôrazniť, že jeho pozmeňujúce návrhy, podobne ako ďalšie pozmeňujúce návrhy, či už tie, ktoré predložím ja, alebo tie, ktoré predloží pán kolega Novotný, vychádzajú z dohody a so spolupráce našich poslaneckých klubov v meste Košice a sú takým príkladom možno jednoty názorov alebo toho, že spolupracovať a dohodnúť sa naozaj dá, keď sa chce. Súhlasím aj s tým, na čo pán kolega Zajac upozornil, a poviem to aj vo svojom príspevku, že by sme sa mali držať určitých princípov a nemali by sme podliehať takej nejakej selektívnej slepote. Jednoducho buď chceme mať samostatný zákon o meste Košice, pretože si myslíme, že si toto mesto takýto zákon zaslúži, a v tom prípade v ňom môžeme upravovať ako v špecifickej právnej norme niektoré veci inak, alebo potom tento zákon vlastne ani nepotrebujeme a môžme sa riadiť zákonom o obecnom zriadení a nemuseli by sme ho vôbec ani prijímať, ani tu využívať čas Národnej rady na rokovanie o ňom. A čo by sme už vôbec nemali, nemali by sme k tomu pristupovať selektívne. To znamená, niektoré zmeny, ktoré sa niektorým z nás nepáčia, odmietnuť, pretože sú v rozpore alebo iné, než sú upravené v tom lex generalis. A niektoré iné zmeny, ktoré sa tiež upravené v zákone o obecnom zriadení, tak tie prijať, pretože niekomu vyhovujú.
Tak skúsme sa vrátiť k princípom a skúsme sa držať princípov a povedať si, že buď ideme jednou cestou, alebo druhou cestou, ale vyhnime sa tretej ceste, keď si budeme vyberať len to, čo sa nám hodí.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, ja som sa rozhodol teraz, že na rozdiel od vás, aj v zmysle výziev vášho pána predsedu parlamentu, nebudem osobný, ale je to naposledy, čo vám dávam túto výhodu, keď vy ste sa rozhodli byť takýto podpásový.
Chcem vás len opraviť teda v niekoľkých veciach z vášho vystúpenia.
Po prvé. Dovoľte mi opraviť vás a uistiť vás, že ja si nemusím nechávať písať svoje prejavy nikým. Na rozdiel možno, možno súdite podľa seba teba, ako sa hovorí, teraz ani nebudem spomínať vášho kolegu Andreja, stačilo mi, keď som včera videl, ako vaši kolegovia čítali faktické pripomienky k Zákonníku práce z rovnakých papierov všetci a mnohí ani nevedeli, o čom hovoria. Je mi jasné, ktorá strana ako funguje a kde ľudia skutočne pracujú. Povedali ste, že v žiadnych iných krajinách neexistuje voľná regulácia takýchto vzťahov, to nie je pravda. Ako mnohé krajiny pristupujú presne spôsobom, aký my navrhujeme k tomuto. Zoberte si susednú Českú republiku, zákon č. 395/2009 Z. z. sa vzťahuje len na odberateľov s významnou trhovou silou. To znamená na tých, ktorí naozaj majú dominantné postavenie a nie na všetkých, ako navrhujete vy. A to je tá správna cesta, to je to správne riešenie. Hovoríte, že nasadzujete korektné pravidlá. No nenasadzujete korektné pravidlá práve preto, že idete regulovať aj tých, ktorí nemajú dominantné postavenie a nemajú trhovú silu. Nenasadzujete korektné pravidlá, pretože ide regulovať len na strane odberateľov. Lenže čo, keď sú dodávatelia, ktorí majú významnú trhovú silu a trhové postavenie. Vieme, že na Slovensku vo výrobe a spracovaní existuje niekoľko segmentov trhu takých, kde je obrovská koncentrácia, je de facto len jeden naozaj veľmi siný dodávateľ. Prečo tých nejdete regulovať? Je za tým len lobizmus za jedno konkrétne záujmové odvetvie? Lebo si neviem predstaviť, čo iné.

Ďakujem veľmi pekne. Igor, niekoľko veľmi dobrých bodov si povedal vo svojom vystúpení. Je fakt, že podiel slovenských výrobkov u nás naozaj klesá, a je to práve kvôli tomu, že sme mali takéto zákony, ako je tento, ktorý naša vláda zrušila, a teraz sa znovu zavádza. Prvý takýto zákon bol prijatý v roku 2003 na Slovensku a jeho spoluautorom bol Robert Fico. A vyriešil v ňom problém slovenských výrobkov asi tak ako svojím farmárskym zákonom vyriešil rómsky problém. Nijak, pretože je babrák, pretože legislatívu písať nevie.
K tvojmu pozmeňujúcemu návrhu. Myslím si, že je to jednoducho dobrý nápad, dobrá myšlienka, avšak zle riešená. Poviem prečo na niekoľkých praktických príkladoch. Myslím si, že je dobrý nápad a že týmto spôsobom by mal postupovať aj zákonodarca, aby sa táto povinnosť týkala len reťazcov s obratom nad určitú sumu, povedzme tých 10 miliónov eur. Pretože zákon tak, ako ho predložil pán minister Jahnátek bude likvidovať malé predajne na Slovensku, pretože ich stavia do veľkej nevýhody v porovnaní s veľkými reťazcami. Na druhej strane, tvoj pozmeňujúci návrh však vyvoláva niekoľko problémov. Ako definuješ napríklad množstvo tých slovenských výrobkov? Predstav si, že z nejakého výrobku, povedzme kečup, je len jediný výrobca na Slovensku. Keď ho nejaký reťazec predáva, že jeden slovenský kečup a sedem ďalších, aby dal výber svojím zákazníkom, je to podiel jedna osmina? A keď má inú predajňu, ktorá je menšia a tam len štyri kečupy ponúka alebo tri, tak už je to jedna tretina? A čo je vlastne slovenský výrobok? Popradská káva je slovenský výrobok? Krevety, ktoré sú prebalené na Slovensku a označujú sa kódom 858, sú slovenský výrobok? Čiže je to určite dobrá myšlienka, avšak obávam sa, že prakticky nebude realizovateľná tak, ako si ju napísal. Možno, keby to bolo definované cez objem predaja tých slovenských výrobkov a určite aj o definícii slovenského výrobku tu budeme debatovať, avšak bez nej by sa to nemalo predkladať.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, dovoľte mi opraviť vás v jednej veci. Tento váš pozmeňujúci návrh nie je vecný návrh. Je to čistý ideologický návrh. Dovoľte mi pripomenúť vám, že Slovenská republika sa podľa ústavy neviaže na žiadnu ideológiu a ani na žiadne náboženstvo, ale stojí na občianskych princípoch. A je naozaj prízemné robiť z duchovných vecí predmet svetskej politiky.
Začnete tu, potom ďalší poslanec navrhne zakázať predaj Nového ČAS-u v bežných novinových stánkoch, potom sa možno dočkáme toho, že budete chcieť chodiť robiť kontroly ľuďom do spální, či tam nepáchajú nejaké neprístojnosti, a skončíme upaľovaním bosoriek. Toto, čo navrhujete, je skostnatený prístup, ktorý nás vracia do stredoveku. Akým právom chcete vy mne, ktorý nezdieľam vaše náboženské presvedčenie, zakázať pracovať, keď ja pracovať chcem?! Kde beriete to právo, stanovovať takéto obmedzenia?

Ďakujem veľmi pekne. Igor, ja si, naopak, myslím, že si mohol byť vo svojom vystúpení ešte tvrdší a ešte viac si mohol poukázať na tie klamstvá, ktoré sa tu vŕšili. Poukázať na to, že predložiť takýto návrh môže len absolútne človek, ktorý má zastretý zrak ideologickou slepotou, kombinovaný s úplne hospodárskym diletantizmom. Lebo o nič iné v tomto návrhu nejde.
Rovná daň Slovensku obrovsky pomohla, rovná daň bola súčasťou balíka štrukturálnych reforiem, ktoré naštartovali hospodársky rast, ktorý dosahoval v niektorých rokoch až takmer 10 %. A rovná daň bola vyslovene sociálnym opatrením, čo, samozrejme, tí, ktorí začali a skončili svoje štúdium Marxom, nemôžu vidieť, ale však my na to máme fakty.
A keď sa pozrieme na vývoj Giniho koeficientu, príjmová rovnosť sa nijako po zavedení rovnej dane nezmenila, ani nerovnosť. Keď sa pozrieme na to, že koľko ľudí platilo aké dane, 50 % najchudobnejších pracujúcich na Slovensku pred zavedením rovnej dane platilo 14 % všetkých daňových výnosov, po zavedení rovnej dane iba 4 % všetkých daňových výnosov. To znamená, chudobnejší platili menej daní, potvrdzuje to aj tzv. Kakwaniho index, ktorý meria solidaritu daňového systému, ten sa zvýšil o polovicu. Čiže systém rovnej dane vďaka zvýšeniu nezdaniteľného minima a vďaka tomu, že sme zrušili výnimky pre boháčov, ktorí si mohli dovoliť tých daňových poradcov, aby im poradili, ako sa vyhnúť daniach, tak daňová solidarita na Slovensku prudko vzrástla medzi rokmi 2001 až 2006. To znamená, rovná daň bol najsociálnejší projekt, ktorý bol na Slovensku prijatý z tohto pohľadu v daňovom systéme.
A teraz ho tu vláda, ktorá sama seba označuje za sociálnodemokratickú, ide rušiť. Veď o tomto sa poďme rozprávať, povedzme, aké to bude mať dopady a ako naozaj tí najchudobnejší, ako im prospeje balík opatrení, ktorý bol predstavený, kde sa zavádzajú znova koncesionárske poplatky a zvyšuje každá možná daň a poplatok na Slovensku.

Ďakujem veľmi pekne. Nakoniec som možno aj rád, že pán minister zareagoval, pretože nestratím všetok čas handrkovaním sa o to, že kto má väčšie ego, prípadne niečo iné. Tento návrh bol súčasťou Singapuru, ktorý bol schválený približne pred 13 mesiacmi, tam bol jasne a presne unavený, teda uvedený, pardon. Rovnako medzi tými, medzi tými, návrhmi bol aj návrh na zavedenie klientských centier, ktorý by sa možno na tých obvodných úradoch v sídle kraja dali zaviesť, keď sú dvaja a dvaja, dvaja a dvaja úradníci, tak nech dvaja z nich sedia za prepážkou a ostatní robia v tej výrobnej sfére a potom by sa možno nemuseli striedať. No mne nezostáva nič iné, len znova poprosiť o podporu pozmeňujúceho návrhu, ale vážim si aj tú ponuku a dúfam, že sa teda čoskoro stretneme pri príprave takéhoto nariadenia, naozaj nemá zmysel handrkovať sa pri týchto veciach, ktoré sú v prospech občanov a v prospech podnikateľov, že kto vymyslel koleso ako prvý, alebo či bolo skôr vajce, alebo sliepka, tu ide o to, že môžme urobiť niečo pre občanov a práve teraz by sme všetky tieto malichernosti a veľké egá a malé osobnosti mali zahodiť v prospech spoločného riešenia, ktoré pôjde teda v prospech občanov a podnikateľov. Takže ďakujem veľmi pekne, ešte raz prosím o podporu tohto, pretože si myslím, že keď to raz bude v zákone, ťažšie sa tomu bude uhýbať a vyhýbať, ale veľmi rád podám teda pomocnú ruku aj pri príprave toho nariadenia, o ktorom ste hovorili pán minister. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, ctení kolegovia, o tomto návrhu zákona sme už naozaj intenzívne diskutovali a ja aj musím oceniť tú diskusiu, ktorú pán minister viedol, našiel si čas prísť na výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a stráviť s nami niekoľko hodín intenzívnou debatou o reforme verejnej správy ESO a rovnako aj v prvom čítaní, nechcem sa teda preto znova vyjadrovať, aj z dôvodu nedostatku času, ku všetkým okolnostiam, ktoré sa týkajú tohto zákona. A teda chcem tu aj verejne zadeklarovať, že napriek tomu, že tento zákon nie je reformou verejnej správy, pán minister nám na výbore dal chlapské slovo, že tá skutočná reforma verejnej správy ešte príde a že toto je len taký predvoj. A ja chcem veriť a chcem sa spoľahnúť na toto chlapské slovo, že bude naozaj dodržané a že sa teda tej skutočnej reformy verejnej správy skoro začiatkom budúceho roka naozaj aj dočkáme.
Vo svojom vystúpení dnešnom by som však chcel predložiť k tomuto konkrétnemu návrhu zákona jeden malý pozmeňujúci návrh. Tento pozmeňujúci návrh sa týka dňa dlhých otváracích hodín na úradoch, ktorých sa tento zákon dotýka, čiže tých približne 50-tich úradoch v prvej fáze. O čo konkrétne ide. Veľmi často sú úradné hodiny úradov na Slovensku neprispôsobené potrebám občanov a potrebám aj podnikateľov. Úrady veľmi často majú otváracie hodiny do 15.30 hod. do 16.00 hod., čiže ak chce bežný občan alebo bežný podnikateľ ísť na úrad a niečo vybaviť, musí si brať pracovné voľno, niekedy pol dňa dovolenky. Bohužiaľ, ani elektronizácia verejnej správy ešte zatiaľ nepokročila tak ďaleko, aby sa dalo s úradmi vybavovať všetko prostredníctvom internetu. Prekážkou je často aj požiadavka zaručeného elektronického podpisu, ktorý je veľmi nákladný pre bežných občanov, a teda veľmi ťažko sa k nemu dostávajú. Preto sme už v minulom volebnom období navrhli opatrenie v rámci koncepcie zlepšovania podnikateľského prostredia v rámci projektu Singapur, zavedenie dňa dlhých otváracích hodín úradov. O čo ide? Ide o to, aby aspoň v jednom dni v týždni všetky úrady na Slovensku mali otváracie hodiny tak dlho do podvečera, do večera, aby občania stihli na tieto úrady prísť a vybaviť potrebnú agendu bez toho, aby si museli brať teda dovolenku, bez toho, aby museli odchádzať z práce. Práve predloženie tejto novely zákona vnímam ako taký dobrý bod pre začiatok k takémuto prístupu, pretože tu máme prvých vyše 50 úradov, kde môžeme tento princíp zaviesť. Ten princíp sa dá zaviesť rôznymi formami. Dá sa zaviesť novelou zákona, dá sa zaviesť nariadením vlády podľa čl. 120 ústavy, dá sa zaviesť aj interným nariadením ministra. Veľmi rád by som však týmto pozmeňujúcim návrhom vôbec odštartoval diskusiu. Preto mi dovoľte predniesť tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač č. 184:
V čl. I sa za § 7 vkladá nový § 8, ktorý znie:
"§ 8
(1) Pre obvodné úrady, obvodné úrady životného prostredia, obvodné pozemkové úrady, obvodné lesné úrady, obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a pre správu katastra v sídle kraja sa stanovujú v každú pracovnú stredu, v čase od 8.00 do 18.00 stránkové hodiny pre styk s verejnosťou. Stránkové hodiny určené v iné dni týmto ustanovením nie sú dotknuté.
(2) Celkový služobný čas stanovený podl'a osobitného predpisu (odkaz 1) ustanovením odseku 1 nie je dotknutý. Služobný čas v jednotlivých dňoch v týždni bude pre zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere rozvrhnutý tak, aby neprekročil maximálne stanovenú dĺžku týždenného služobného času."
Poznámka pod čiarou k odkazu číslo 1) znie:
"1) Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov".
Ako vidíte tento pozmeňujúci návrh je veľmi krátky. Mnohé mestá, obce a štátne úrady už dnes dokázali vyjsť takto občanom v ústrety, avšak zďaleka nie všetky. Ja si myslím, že najlepšie by bolo, keby jednoducho všetky úrady mali takto stanovený jeden deň dlhších otváracích hodín na úrade. Aby každý občan vedel, že kedykoľvek, na ktoromkoľvek štátnom alebo samosprávnom úrade v stredu do 18.00 dokáže vybaviť to, čo vybaviť potrebuje. Chcel by som ešte podotknúť, že ani ten čas a ten deň v týždni som nevybral náhodou. Už na konci minulého roka som si totiž nechal urobiť reprezentatívny prieskum verejnej mienky v rámci tzv. omnibusu na vzorke viac ako 1 300 občanov so štyrmi otázkami. Prvá otázka znela, či sa vám stalo v poslednom čase, keď ste vybavovali niečo na úradoch, že mali pre vás úplne nevyhovujúce stránkové hodiny. Až 62 % občanov odpovedalo, že sa im to stáva zriedkavo alebo že sa im to stáva často. Čiže až 62 % občanov si želá, aby úrady im prispôsobili svoje stránkové hodiny. Až 75 %, dokonca viac ako 75 %, občanov odpovedalo pozitívne na otázku, že by privítali možnosť, ak by všetky úrady museli mať jeden deň v týždni povinne stránkové hodiny až do večera. 35,3 % povedali, že jednoznačne by to privítali a 39,9 % že privítali by to.
Keď sme sa spýtali, že ktorý deň v týždni by to mal byť, tak čisto subjektívne zrejme 40,9 % občanov odpovedalo, že by to mala byť streda, 13,9 % občanov si myslelo, že by to mal byť pondelok a tie ďalšie dni v týždni nedosiahli ani 10 % odpovedí. A posledná otázka, do ktorej hodiny by mali mať úrady takto rozšírené stránkové hodiny. Vyše 52 % dotazovaných občanov v reprezentatívnom prieskume verejnej mienky odpovedalo, že by im postačovalo, keby tieto rozšírené úradné hodiny boli do 18.00. Čiže z toho vyplýva ten návrh streda do 18.00 stránkové hodiny na všetkých úradoch na Slovensku.
Podotýkam, že podobná právna úprava je v celku bežná. Opäť si zoberiem príklad zo susedného Rakúska. Možno to mnohých nevedia, ale napríklad v Rakúsku je podmienkou bankovej licencie, že všetky licencie banky musia mať otvorené vo štvrtok do 19.00 hod. Každý občan, ktorý potrebuje niečo vybaviť v banke, tak vie, že keď do nej pôjde vo štvrtok, budú mať otvorené až do večera. Čiže ide naozaj úplne o apoliticky návrh. O návrh, ktorý má zlepšiť kvalitu života občanov, kvalitu v úradnom styku. A aj preto by som vás úplne apoliticky chcel požiadať o podporu tohto návrhu, či už zahlasovaním za tento pozmeňujúci návrh ako v prvej etape, neskôr aj za presadenie podobného návrhu, keď príde tá veľká reforma verejnej správy, aby sa už potom, naozaj, týkal všetkých štátnych úradov a podľa možnosti aj všetkých samospráv na Slovensku.
Posledná poznámka, ktorú dodám. Návrh je napísaný tak, aby neporušoval Zákonník práce. Je jednoducho napísaný tak, že pracovný čas úradníkov nebude týmto dotknutý, pretože tak, ako si predĺžia pracovnú dobu počas stredy, tak sa im môže adekvátne skrátiť nejaký iný deň. Ideálne by opäť bolo, keby to bolo rovnaké na všetkých úradoch a napríklad v piatok potom mohli zamestnanci štátnej správy odísť domov skôr.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. A ešte raz prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem vám veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, chcem poďakovať aj predrečníčke pani poslankyni Žitňanskej a chcem na úvod povedať, že sa stotožňujem s jej pozmeňujúcimi návrhmi, a dnes, teraz som na toto miesto predstúpil, aby som tiež predniesol jeden zásadný pozmeňujúci a doplňujúci návrh k novele predloženého zákona.
Na úvod poviem, tento návrh vychádza najmä z iniciatívy mimovládnej organizácie VIA IURIS a už v minulosti bolo o ňom diskutované a rád by som teda dal aj nejaké body, alebo priznal zásluhy aj nášmu kolegovi pánu poslancovi Procházkovi, ktorý sa touto témou v minulosti zaoberal.
Predložený pozmeňujúci návrh, ktorý už máte rozdaný vo svojich laviciach sa týka zodpovednosti verejného činiteľa za škodu spôsobenú štátu alebo územnej samospráve pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy. V súčasnosti, aj podľa predloženého zákona, je v rámci regresného nároku postihované, ako už aj pani Žitňanská povedala, len explicitné porušovanie zákona vydaním rozhodnutia v rozpore so zákonom alebo nesprávny úradný postup. Volený politik, štatutár, alebo úradník, však môže formálne dodržať postup podľa zákona, avšak napriek tomu nenakladať s majetkom štátu alebo s majetkom samosprávy efektívne, účelne a hospodárne. Príkladom môžu byť napríklad verejné obstarávania alebo rôzne kauzy z minulosti, ako napr. nástenkový tender či prenájmy štátneho, alebo obecného majetku. Takto podľa predloženého pozmeňujúceho návrhu v prípade, ak by štatutár, čiže volený predstaviteľ alebo úradník síce neporušil zákon, ale evidentne nenakladal s majetkom štátu alebo obce efektívne a hospodárne, chceme, aby tiež mohol byť za toto postihovaný a aby od neho mohol byť vymáhaný, mohla byť vymáhaná náhrada škody. Tento pozmeňujúci návrh teda z iniciatívy VIA IURIS sme predložili na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj a kde, bohužiaľ, nebol schválený, a preto so štyrmi kolegami s rôznych politických strán, menovite s pánom Pavlom Zajacom z Kresťanskodemokratického hnutia, s pánom Igorom Hraškom z OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a s pánom Ivanom Štefancom zo Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratickej strany sme sa ho rozhodli ho predložiť aj v pléne, ja by som im týmto chcel aj teda poďakovať za to, že sme sa opäť dokázali zjednotiť a pri takejto dôležitej veci ukázali, že dokážeme postupovať spoločne a spolupracovať. Dovoľte mi teraz prečítať, ako mi povinnosti kážu, uvedený pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena, Igora Hraška, Pavla Zajaca a Ivana Štefanca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 193).
1. V čl. I sa pred 1. bod vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
1. V § 1 sa za písm. b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:
"c) zodpovednosť verejného činiteľa za škodu spôsobenú štátu alebo územnej samospráve pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz pod čiarou k odkazu 1 b)] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy,".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1b) znie:
"1 b) § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno d).
2. V § 2 sa dopĺňa písmeno c), ktoré znie:
"c) verejným činiteľom je fyzická osoba, ktorá je oprávnená konať v mene orgánu verejnej moci a fyzická osoba, ktorá je orgánom verejnej moci."
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za 7. bod vkladá nový 8. bod, ktorý znie:
8. Za tretiu časť sa vkladá nová štvrtá časť, ktorá vrátane nadpisu znie: "ŠTVRTÁ ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ VEREJNÉHO ČINITEĽA ZA ŠKODU.
Rozsah zodpovednosti § 14a.
(1) Verejný činiteľ je povinný pri nakladaní s verejnými prostriedkami [poznámka pod čiarou 1 b)] a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy postupovať s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia.
(2) Verejný činiteľ, ktorý poruší povinnosť podľa odseku 1 alebo povinnosť, ktorou je viazaný pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz na poznámku pod čiarou l b)] a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe [odkaz na poznámku pod čiarou 8a)], hoci vedel, že tým môže spôsobiť škodu štátu alebo územnej samospráve, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že škodu nespôsobí, zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá takto vznikla štátu alebo územnej samospráve.
(3) Verejný činiteľ sa zodpovednosti podľa odseku 2 zbaví, ak preukáže, že bol pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1 b)] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy, v súvislosti s ktorým vznikla škoda, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím vydaným na jeho základe viazaný konať spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody, a z tohto dôvodu nebol oprávnený konať inak, než ako konal.
§ 14b (1) Ak sa na nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1 b)] a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podieľalo viacero verejných činiteľov, zodpovedá za škodu ten verejný činiteľ, ktorý vykonal právny úkon, ktorý je podľa zákona nevyhnutný na platnosť takéhoto nakladania.
(2) Ak právny úkon podľa odseku 1 po a) vykonalo viacero verejných činiteľov spoločne, zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne,
b) vykonal kolektívny orgán, zodpovedajú za škodu tí verejní činitelia, ktorí ako jeho členovia vyjadrili s týmto úkonom súhlas.
(3) Ak bolo podmienkou vykonania právneho úkonu podľa odseku 1 vykonanie iného, predchádzajúceho právneho úkonu, zodpovedá za škodu aj verejný činiteľ, ktorý takýto iný, predchádzajúci právny úkon vykonal.
Uplatnenie nároku § 14c
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1 b)] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy možno uplatniť, len ak príslušný orgán právoplatne rozhodne, že verejný činiteľ alebo orgán verejnej moci, v mene ktorého konal pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1 b)] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy porušil povinnosť, ktorou je viazaný pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1 b)] a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe [odkaz 8a)].
(2) Za rozhodnutie podľa odseku 1 sa považuje aj výsledok výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu, ak je jeho obsahom konštatovanie porušenia povinnosti, ktorou je verejný činiteľ alebo orgán verejnej moci, v mene ktorého koná, viazaný pri nakladaní s verejnými prostriedkami [1b)] a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe [8a)], ak proti tomuto výsledku nie je možné podať opravný prostriedok alebo ho preskúmať iným postupom podľa osobitného predpisu.
(3) Rozhodnutie podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak kontrolu plnenia povinnosti, ktorou je verejný činiteľ alebo orgán verejnej moci, v mene ktorého koná, viazaný pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1b] a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe [odkaz 8a)], nie je oprávnený vykonať žiaden orgán verejnej moci.
§ 14d
(1) Právo na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy má po a) štát, ak ide o škodu, ktorá vznikla pri nakladaní s verejnými prostriedkami, s ktorými nakladá iný subjekt, ako územná samospráva a nakladaní s majetkom štátu. b) územná samospráva, ak ide o škodu, ktorá vznikla pri nakladaní s verejnými prostriedkami, s ktorými nakladá územná samospráva a nakladaní s majetkom územnej samosprávy.
(2) Vo veciach uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy koná z úradnej povinnosti v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy generálny prokurátor.
(3) Ak rozhodnutie podľa § 14c ods. 1 vydá Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky alebo Úrad pre verejné obstarávanie, je povinný bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia zaslať jedno jeho vyhotovenie generálnemu prokurátorovi.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie:
,,8a) Napríklad zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov."
Doterajšia štvrtá časť a piata časť sa označujú ako piata časť a šiesta časť.
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za 9. bod vkladá nový 10. bod, ktorý znie:
10. Za § 16 sa vkladá nový § 16a, ktorý znie:
,,§ 16a
(1) Ak je verejný činiteľ poistený vo veci zodpovednosti za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1b)] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy, nárok na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1b)] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy je potrebné pred podaním návrhu na súd predbežne prerokovať s poisťovňou, ktorá poistenie uzatvorila.
(2) Generálny prokurátor je povinný pri predbežnom prerokovaní uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1b] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy z prostriedkov poistného plnenia najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy sa o vzniku škody dozvedel, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa § 14d ods. 3.
(3) Ak nie je verejný činiteľ poistený vo veci zodpovednosti za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1b)] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy, alebo ak nie je nárok na náhradu škody pri predbežnom prerokovaní podľa ods. 1 uspokojený, čo aj v časti do troch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie, generálny prokurátor je povinný domáhať sa jeho uspokojenia na súde.
(4) Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie generálneho prokurátora písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku podľa ods. 1."
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Bod 4. V čl. 1 bod 10 znie:
10. V § 17 ods. 5 znie:
"(5) Vo veciach uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1b)] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy nie je možné žiadať náhradu nemajetkovej ujmy."
5. V článku I sa za 13. bod vkladá nový 14. bod, ktorý znie:
"14. V § 19 ods. 2 sa na konci dopĺňa veta: "Ak ide o škodu spôsobenú verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1b)] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, kedy k porušeniu povinnosti došlo."
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Ako som už povedal, dámy a páni, uvedený návrh, ktorý je viac doplňujúci než pozmeňujúci k návrhu zákona, ktorý predložil pán minister Borec, sa týkajú zodpovednosti za verejného, verejného činiteľa za škodu, ktorú spôsobí s nakladaním štátu. Táto potreba vychádza z mnohých právnych analýz. Za všetky spomeniem napríklad analýzu "Zodpovednosť verejných činiteľov", ktorú vypracovali právnici Zuzana Čaputová a Juraj Gyarfáš, vydalo ju združenie VIA IURIS.
V časoch, keď enormne rastie tlak na verejné financie, keď nemáme dosť peňazí na riešenie mnohých problémov, keď politika vlády vyháňa učiteľov do ulíc, a o tom niečo viem, pretože aj moja mama je učiteľka, môže byť ohrozená schopnosť štátu financovať niektoré zo svojich základných funkcií. Je nevyhnutné snažiť sa, aby štát ušetril a aby štát hospodárne vynakladal každé jedno euro, dokonca každý jeden cent zo svojich verejných výdavkov. Účelom teda tejto navrhovanej právnej úpravy, ktorú sme spolu s ďalšími troma kolegami predložili, je dať štátu, resp. jeho daňovníkom, daňovým poplatníkom, reálnu a účinnú možnosť získať späť prostriedky, o ktoré štát alebo jednotky územnej samosprávy prídu v dôsledku vedomého porušenia povinností verejných funkcionárov pri správe a nakladaní so zvereným majetkom a finančnými prostriedkami. V tejto súvislosti teda pozmeňujúci návrh dáva aj nové procesné nástroje orgánom, ktoré sa často sťažujú na absenciu reálnych možností usilovať sa o nápravu.
Som presvedčený, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je jedným z tých návrhov, ktoré odlišujú tie viac civilizovanejšie spoločnosti a krajiny od tých menej civilizovaných. Podobné právne úpravy existujú v krajinách, kde veci fungujú, keď občania potrebujú niečo riešiť so štátom alebo s politikom, tak títo politici sú zodpovední a odpovedajú a riešia ich problémy v krajinách, ktoré sú dobre spravované. Práve právne úpravy, ako je táto právna úprava, odlišujú dobre spravované spoločnosti od banánových republík.
Podobná právna úprava existuje napríklad v Rakúsku. V zmysle rakúskej právnej úpravy zodpovedajú osoby, ktoré konajú ako orgány spolkovej republiky, spolkových krajín či obcí a vymedzených iných verejnoprávnych korporácií, za majetkovú škodu, ktorú nositeľovi práva bezprostredne spôsobili pri výkone zákonov svojím protiprávnych a zavineným konaním. Zodpovednosť konštruovaná ako osobitný typ civilnej zodpovednosti odkazuje na občianskoprávne predpisy. Ide o subjektívnu zodpovednosť, ktorá si však nevyžaduje úmyselné zavinenie. Zodpovednosť je vylúčená, ak nositeľ práva mohol škode zabrániť podaním príslušného opravného prostriedku, napr. na Ústavný súdny dvor, Správny súdny dvor alebo podobné právne opatrenie.
Ďalšie okolnosti vylučujúce zodpovednosť sú ospravedlniteľné v tej rakúskej právnej úprave - ktorú používam ako príklad - ospravedlniteľné pochybenie alebo konanie na základe nariadenia nadriadeného. Súd má možnosť znížiť náhradu škody alebo ju aj úplne odpustiť. Z procesného hľadiska teda ide o uplatnenie nároku na náhradu škodu v civilnom konaním. Pred podaním žaloby však nositeľ práva musí nárok písomne uplatniť voči zodpovednému a až po troch mesiacoch je možné podať žalobu.
Zavedenie hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov teda môže prispieť k tomu, že politici a úradníci, ktorí sú štatutárni, ktorí robia rozhodnutia a ktorí tieto rozhodnutia podpisujú, budú, okrem slobody vo svojom konaní, niesť aj omnoho väčší diel zodpovednosti. Ja som predstaviteľom liberálnej strany a s liberalizmom je často spájaný práve pojem sloboda. Avšak tak, ako ju definuje liberalizmus, tak sloboda nemôže byť nejaká bezprízorná alebo nejaká neohraničená. Z liberálneho svetonázoru a pohľadu sa sloboda spája so zodpovednosťou a vždy kráčajú ruka v ruke. A tak by to malo byť vo všetkých sférach činností, aj pri činnosti, ktorú vykonávame my ako volení politici, prípadne naši kolegovia v exekutívnych funkciách či vysoko postavení úradníci s právomocou podpisovať a s tou pečiatkou, ktorú držia v rukách.
A preto vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím v mene všetkých predkladateľov o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.