Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka.
No, veľmi pozorne som si vás, pani kolegyňa, vypočul. Nepochybne voľby, teda pravidlá politického zápasu, sú nesmierne dôležité, hrajú v živote spoločnosti veľmi dôležitú úlohu a nepochybne sú, ich charakter, aj predmetom politického zápasu. Len pokiaľ hovoríte o tom, že nemení sa podstata politického systému, veď SMER nemá, ani vláda nemá v programovom vyhlásení, že chce meniť charakter a základné znaky volebného systému. A pokiaľ viem, nemali ho ani iné strany. Neviem teraz za ktorú, či MOST, alebo teda SDKÚ, ale zásadnú zmenu volebného systému som neregistroval ako hlavný problém, ktorý sa má meniť. Nepochybne vláda urobila to, že potrebovala vyčistiť volebné zákony, urobiť akty, ktoré smerujú ku kodifikácii a najviac spornejšie inštitúty, ktoré sa javia zo skúseností, že sú predmetom problémov, ich vyčistiť.
Pani poslankyňa, nepamätám si tak transparentné prostredie, momentálne teda koaličného vedúceho subjektu v parlamente, ktorý by vytvoril taký veľký priestor pre to, aby sa spoločne hľadali východiská. Ale hľadanie východísk neznamená, pani poslankyňa, že prídete a bude sa akceptovať váš pohľad na tento systém. Je to vec kompromisov, hľadania východísk.
Pokiaľ hovoríte, že predkladateľ nebol pripravený a tápal a neviem čo všetko a tak ďalej, je to len politický prístup, nie odborný. A nenaznačuje, že v danom prípade môžme naozaj postúpiť ďalej v hľadaní optimalít.
Nepochybne volebných systémov je v Európskej únii a vo svete hrozne veľa a každý z nás, ktorý si prečítal trošku reprezentatívnejšiu učebnicu, môže vystúpiť a môže neustále chodiť s novými a novými podnetmi z iných krajín na to, aby sme vymedzili tento volebný systém.
Pani kolegyňa, potrebujeme seriózny, korektný, odborný prístup a potrebujeme aj primeranú mieru empatie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No ja ani neviem, či má zmysel vôbec vždy do tohto typu diskusie, ktorú vedú kolegovia z OĽaNO, vstupovať. Ale pán kolega má istý kredit, predsa len je právnik. A aj istá miera racionality, argumentov, ale hlavne aj schopnosť pracovať v rámci akceptovaných kategórií, ktorými vnímame spoločenské reálie, pokiaľ je to iba to citové vajatanie a rôzne typy dojmov a toho celého, tak to diskvalifikuje tú diskusiu. Pán kolega, vám aj mne musí byť úplne jasné, že keď volíme ústavných sudcov, volíme aj ich hodnotové portfólio, tak ako môže byť dobrý človek aj vy alebo hocikto iný. Ale na hodnoty alebo na fungovanie spoločnosti máme nejaký názor. A ten je vyjadrený v súbore hodnôt. Napríklad mňa zaujíma, taký ústavný sudca ako vníma kategóriu napríklad životných alebo národných záujmov, ako vníma kategóriu sociálnej spravodlivosti, ako vníma kategóriu ja neviem vlastníctva, akú má úlohu v spoločnosti, ako vníma úlohu daní, ako vníma úlohu verejného záujmu, ako vníma úlohu súkromného záujmu. To sú veci. A to má aj politické vyjadrenia. A podľa toho aj volíme. A odoberať si túto vec a kritizovať to a vyprávať to, čo ste hovorili, je indiferentné. Čo si mám zobrať z takéhoto prejavu, ktorý ste povedali, odhliadnuc od toho, že ste favorizovali kandidáta, ktorý, si pamätám, bol predseda ústavnoprávneho výboru, ale zároveň nekompromisne ako advokát hájil a bol vybavovať veci okolo pozemkov a neviem čoho a ako advokát bez problémov bral odmenu za takéto pôsobenie, prosím vás pekne, to je etické? Takže ak chceme úprimne a korektne hľadať ľudí, ktorí by mali byť akýmsi svedomím spoločnosti, čím ústavní sudcovia sú, tak pravdepodobne aj iný tón, aj inú vnútornú štruktúru toho, čo chcete povedať, aj istú mieru korektnosti ku kolegom treba, a nie vydávať sám seba za ja neviem akési etické ekvilibrum a nás tu tak, ako že sme pomaly nejaké obludy, ktoré chcú škodiť Slovensku. Takto v politike... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, no začal si hovoriť, že ty sa nezapájaš do tých bitiek na, za 20 rokov. Len ty si z KDH, kde máš tvojich vážených kolegov, ktorí urobili druhý pilier na Slovensku, samozrejme v spolupráci s ďalšími. Ja tu chcem len pre históriu zadokumentovať, že aj keď mnohí kolegovia u nás nemajú taký názor ako ja, že ide o vlastizradný projekt. Vlastizradný projekt, ktorý zásadným spôsobom ohrozuje budúcnosť našich budúcich penzistov.
Jak to tu počúvam, ty si si aspoň všimol, Jožko, že tí dôchodcovia žijú v absolútnej biede. Stretávam svojich učiteľov z fakulty a prvé, čo bude: ´Pozdravujem, pán doktor, no ťažko sa žije, mám 320, 285 eur dôchodok.´ Do toho celého tvoj vážený kolega Mihál, ako kradneme úspory budúcim sporiteľom! Čo tam po tých 800 tisíc dôchodcoch ktorí živoria na Slovensku?! Hanebná krádež. Hanebná krádež.
Úplne náhodou pravicová vláda v Poľsku zrušila druhý penzijný systém, druhý pilier. Pravicová vláda v Maďarsku zrušila. Minule som tu čítal dôvody, prečo to zrušili Pán Brocka napríklad, Jožko, ani sa neunúval diskutovať s týmito dôvodmi. Načo?! Stačí sa vyviňovať, opakovať lži do nekonečna a nakoniec spôsobiť, že SMER je zodpovedný za to, že je tu tragická situácia v oblasti dôchodcov. Úplne náhodou začala diskusia o druhom pilieri v Anglicku dneska, vážené kolegyne, kolegovia, kde vládne momentálne pravicovo-konzervatívno-liberálna vláda. Ani ju nezačali poriadne, zverejnili projekt a diskusia skončila, lebo je to hanebnosť. Lebo je to hanebnosť, obrovský risk a neseriózne a zločinné nakladanie s verejnými peniazmi.

Ďakujem pekne, pán Lipšic, aj pán Kadúc. To vážne myslíte, že teda nezávislí prokurátori a sudcovia prípadne budú chodiť zdôvodňovať rozsudky do parlamentu? A my sa premeníme na porotu? A budeme to, my rozmýšľame, vy ste dali návrh a našou úlohou je posúdiť, či konanie ministra bolo v rozpore so zásadnými štandardmi z výkonu jeho funkcie alebo nie. Prečítal som štyri rozsudky od A do Z veľmi korektne o tom, že to bolo úplne korektné, že to bola jeho povinnosť. Pán Kadúc, viete veľmi dobre, že už dávno mal, keby bol seriózny človek trošku pán Lipšic, zaplesnúť tie svoje dosky, ktoré tam má a odísť s hanbou preč. Proste sa toto jednoducho nepatrí a to sa nesmie stať.
Pán Osuský, vy ste vraj autoritou pre mnohých, dovoľte mi prečítať zase, keďže poznáte pani doktorku z právnickej fakulty: "Mám za to, že na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nebol skutkový stav veci zistený a súdy mali podľa mojej mienky postupovať aj v súlade s procesným pravidlom ´in dubio pre reo´ v pochybnostiach teda v prospech obžalovaného. Na základe ustanovení trestného poriadku minister spravodlivosti je povinný podať dovolanie aj v týchto prípadoch.". Prečo hovoríte v nejakom neurčitom prípade a podobne? Neviete to. Napriek tomu to tu tvrdíte a dosť autoritatívne. Ešte raz, hovorila: "to logicky vyplýva z textu po preštudovaní stavu", takže ako to je, pán kolega?
No, veľmi pekne ďakujem, myslím, že stačí. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, vážená pani predsedníčka, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, no, máme tu opäť mimoriadnu schôdzu. Opäť prakticky tí istí aktéri, ako to bolo pri odvolávaní predsedu vlády a opäť rovnako silné argumenty a opäť veľmi emotívna diskusia, niekedy dokonca až tak, že až mystické sily prechádzajú po parlamente. Tu pán kolega Mičovský hovorí: "bratstvo mocných spojený s nečistými silami".
No, treba pravdepodobne sa vrátiť k faktom, k elementárnym faktom. Inštitút vyslovenia nedôvery ministrovi je veľmi vážny inštitút. V každom normálnom parlamente, kde sú ľudia, ktorí majú nejaký etický štandard a zároveň aj primerané odborné portfólio, veľmi zvažujú, že či s takýmto inštitútom prísť a kedy, pretože inflácia jednoznačne jednak spochybňuje prostredie, pretože rozprávame o niečom, čo sa ani nedá preukázať, ani nič, no ale za tých okolností ostáva visieť, veď predsa niečo tam asi bude, veď bez vetra sa nepohne ani lístok. Takže pravdepodobne skúsený parlamentár by mal vedieť, že inflácia takýchto konaní a osobitne počas jarnej schôdze, kde sa preruší normálny program, kde má vláda predložený celý rad zákonov, ktoré potrebuje k svojmu konaniu, takže asi budú veľmi vážne dôvody pre to, pre čo sa to deje, pokiaľ nepovažujeme parlament za cirkus, pokiaľ ho, pán poslanec Lipšic, nepovažujeme za priestor, kde sa môžme predvádzať, ak náhodou na chvíľu zídeme z médií, lebo opäť sa dostanete do, do centra pozornosti.
Jediné, za čo vám chcem poďakovať, že aspoň čiastočne ste scivilizovali slovník, ktorý ste tu predvádzali v predchádzajúcom období a ktorý viedol aj k tým udalostiam, ktoré tu boli. Máme tu dneska nesmierne etických poslancov, ktorí sa vrhajú na iných poslancov, fyzicky a ešte zároveň sa vyhrážajú, že to ešte nie je koniec, že keď ho nepochopí, jeho, tak to ešte bude pokračovať. A vzápätí sem prídu a rozprávajú o etike, o spravodlivosti, o serióznosti.
Pán poslanec Lipšic, predložili ste návrh, kde údajne minister spravodlivosti Slovenskej republiky Borec mal nejakým nenormálnym spôsobom obraňovať SMER-áka, to ste vyprávali tu po médiach kedykoľvek, pána F.O. a mal surovo v rozpore s akoukoľvek profesijnou etikou, tým zahájil vlastne rekonštrukciu spravodlivosti, ho vlastne pustil z väzenia a spôsobil zásadnú ranu v boji proti korupcii na Slovensku. No, niekoľko malých citátov z odbornosti.
Pán Lipšic, slušný politik, slušný politik, odpustite, že vám to zdôrazňujem, by minimálne v takejto situácii počkal na čo len jednu odbornú reakciu v príslušnej odbornej tlači, v médiách, kde nezávislý, nie ako vy, lebo u vás ako tá otázka pravdovravnosti a korektnosti politickej je vám tak vzdialená, ako mne NASA napríklad alebo niečo podobné. Takže niekto nezávislý že ako spochybní, že teda naozaj ten minister v danom prípade porušil etiku, lebo dostatočne dôverne pozná prípad, dostatočne dôverne má naštudované materiály a cítiť z toho nejaká úzka osobná zainteresovanosť ministra. F.O., veď je to smerák a smerákovi a zahltím tým celú spoločnosť.
Pán Lipšic, ospravedlníte sa verejnosti, keď sa ukáže, že pán F.O. nebol nikdy členom strany SMER-u? (Reakcia poslanca Lipšica.) Vy ste to, vám donesiem médiá, aspoň (reakcia poslanca Lipšica) no, čiže v každom, po prvé, smerákovi tu, pán Mičovský, netušili ste, že predsa smerákovi podpisujete, že dal milosť, teda minister dal oprávnenie, na základe ktorého sa zrušilo jeho uväznenie a podobne alebo teda odsúdenie? Smerák, smerákovi, takže smerák nie, pán navrhovateľ? Veľmi dobre. Takže smerák nie.
Takže skúsme, niekoľko ďalších citátov mi dovoľte. Profesor JUDr. gen. Jaroslav Ivor, doktor vied, pravdepodobne ho nikto nebude spájať so SMER-om, hoci pravda, pán poslanec dokáže všetko a je, lebo je známy vo verejnom živote a v postojoch, v ktorých teda SMER sa sporil o nejaký právny názor, ako sa pán Ivor vyjadroval. Dneska je, tuším, šéfom katedry trestného práva na fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. No a ja som videl jeho písomné vyjadrenie k veci a on povedal takéto: "Zo strany ministra spravodlivosti by išlo o závažné porušenie zákona, ak by napriek takémuto zisteniu mimoriadny opravný prostriedok nepodal. Minister spravodlivosti teda jednoznačne postupoval v súlade s povinnosťou, ktorú mu uložil Trestný poriadok. Minister podaním dovolania pritom nezasiahol do merita veci pre zistené pochybnosti, len dal ďalšiu možnosť na jej preskúmanie. O vine a treste môže rozhodnúť len súd a bude dôležité, aby pri svojom rozhodovaní v rámci ideí spravodlivosti zohľadnil všetky relevantné zásahy trestného konania. Pán poslanec Lipšic, ´in dubio pre reo´ ešte platí? V tomto zákone? V tomto štáte? Pravdepodobne áno.
Pre pána Mičovského, ospravedlňujem sa, keď trošku teda aj ironizujem, len napriek tomu, pán Mičovský, my máme v Trestnom poriadku aj v správnom poriadku takzvané dvojinštančné konanie. To znamená, ako koná súd prvého stupňa, ako koná súd druhého stupňa. Potom už nastupujú takzvané mimoriadne opravné prostriedky, ktoré už nemôže dať ten, ktorý je vo veci poškodený, alebo navrhovateľom, alebo účastníkom konania, ale môžu už iba isté osoby preto, aby sme prípadné pochybenia v právnych konaniach mohli nejakým spôsobom napraviť. A takouto osobou je minister spravodlivosti a predseda Najvyššieho súdu. A oni majú pre prípad, že zistia akékoľvek pochybnosti vo veci, aj formálne pochybenia, majú povinnosť na podnet konať. Spravidla takémuto ministrovi predloží, keďže takéto podnety a žiadosti o takýto podnet dáva, dávajú občania na ministerstvo, spravidla príslušný odbor, ktorý na ministerstve ho preskúma a predloží. Takže to sme mali pána, a v takom prípade minister koná. Nekoná vo veci. Nikomu nič neurobí. Urobí len to, že pre prípad, že je nejaká právna pochybnosť, v takom prípade ho musí podať, pretože bude konať zase nezávislý súd.
To, čo ste urobili, je ďalšia hanebnosť, pretože ste vyhlásili obidva dovolacie súdy za korupčné a neviem, čo všetko, čo ste tu zas povedali, to za tých okolností ste vytvorili v Slovenskej republike vynikajúci stav. Bez toho, že by ste čokoľvek vedeli dokázať, je teraz situácia, prečo by niekto rešpektoval rozhodnutie takéhoto senátu dovolacieho, keďže sú dva? Však to sú korupčníci, veď to povedal Lipšic. Čomu ste pomohli v tomto štáte, pán kolega? To je hanebné rozkladanie justície. Buď príďte s niečím, čo naozaj viete dokumentovať, dokázať, alebo to sem nedávajte týmto spôsobom, pretože zásadným spôsobom narušujete to, čo my potrebujeme, nejaký stav, stabilitu právnej istoty. Dobre.
Takže skúsime ešte jednu vec. Ešte pre istotu, keby ste chceli takéto isté konania, ako som v stanovisku, ako som čítal od pána Ivora, vám viem povedať od pána profesora doktora Jozefa Záhoru, tiež z Fakulty práva a tiež z Katedry trestného práva Paneurópskej vysokej školy, ale tiež od doktorky Lucie Kurilovskej z Právnickej fakulty Univerzity Komenského, rovnaké znenie: povinnosť ministra podať podľa existujúceho právneho stavu. Rovnako doktor Doc. Tomáš Strémy, kandidát vied, za PhD z Právnickej fakulty z Trnavy a ešte aj doktor Ondrej Muralčík, dali takéto stanoviská. Dali ste nejaké iné stanovisko vy, nezávislého posúdenia, pán, tohto stavu, pán poslanec? Pre mňa je to hanebné. Jednak diskreditujete inštitút, jednak ide o právnu vec.
Ak som tu hovoril o právnickom vzdelaní, každý právnik vie, keby nešlo o tento politický účel, čo sa tu dneska odohráva, týmto spôsobom sa nemôže vstupovať do justície v žiadnom prípade. V danom prípade prístup k znalostiam procesných ustanovení poznajú iba na ministerstve spravodlivosti, pokiaľ ich majú. Prístup k nim nie je vôbec jednoduchý a veľmi zložitý a v danom prípade, ak chcete, vážení kolegovia z OĽaNO, aby sme sa vrátili k albánskemu systému, že pracujúci cez deň budú pracovať, večer zasadnú do senátu a budú rozhodovať. Čo tam, pán Mičovský, po nejakom študovaní práva? Čo to je to dovolanie? Aké je subjektívne právo ministra? Čo v danom prípade musíme urobiť, aby sme udržali štandardný režim, ktorý v justícii ako jednoducho musí byť? Prísť, navyprávať to všetko, čo ste navyprávali, len ste osočili ministra nepriamo. Ste podpísali, lebo veď, veď niečo na tom musí byť, že takéto niečo sa stalo. A pritom zároveň sa máme za vznešených, korektných a serióznych ľudí. Možno nimi nie sme, pán kolega.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj v danej veci má význam o veciach rozprávať. Naozaj stav justície nie je u nás dobrý. Ale prečo nie je dobrý? Skutočne je to tým, lebo Harabín? Politika pána váženého kolegu poslanca, ja si pamätám, pán kolega, už od roku 1998 ste boli v rôznych veľmi vážnych justičných orgánoch. Raz šéf úradu na ministerstve, tuším, spravodlivosti, ak si pamätám a s pani Žitňanskou ste ovplyvňovali slovenskú justíciu až do roku 2006. Celý mechanizmus, ktorý tu je, to je takzvaná sudcovská samospráva, ktorú spravili. Vymysleli geniálne, len problém je, že ich reprezentant sa tam nedostal za toho šéfa.
Tu si pamätáme, v tomto parlamente sme viedli veľmi dlhé boje na tú tému, že sme rozprávali o tom, že za týchto okolností nie je možné ísť celkom do sudcovskej samosprávy, pretože neunesie sudcovská samospráva ten celý rozmer. Na jednej strane potrebujeme udržať nezávislosť sudcov. Na druhej strane nezávislosť znamená nekontrolovateľnosť činnosti? Nekontrolovateľnosť v pracovno-právnych veciach? To znamená, bolo treba hľadať veľmi seriózne pomer medzi výkonnou mocou, ktorá bude zabezpečovať faktické fungovanie súdnictva vrátane materiálnych podmienok a na druhej strane udržať nezávislosť sudcov.
Vážení páni kolegovia, hoci to vôbec nie je väčšinové v Európe, prišli so sudcovskou samosprávou. Povedali sme, je to nepripravené, neseriózne a nedostatočné. Počkajme s tým ešte zatiaľ. Nie, musíme to urobiť. Hovorili sme, je to nezvratné, keď to spravíme, predsa nemôžme meniť celý systém znovu. Máme teda dneska tri súdne moci, teda tri druhy moci. Máme moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Kto bude reprezentovať súdnu moc? Musíme vyriešiť ten obrovský problém. Traja ľudia navzájom nezávislí? Kto z vás zodpovedá za stav justície vôbec? Samosprávnosť má ten zásadný problém, na rozdiel od štátnej moci, že toho ministra sem môžme zavolať a môžte ho prípadne takto, či už oprávnene alebo neoprávnene grilovať. Toho nezávislého šéfa súdnej rady kto môže grilovať? Ako môžte zabezpečovať výkon jeho práce, ako ho môžte prípadne ovplyvňovať, pozitívne, predpokladajme. Nedá sa.
To znamená, že sú to veľmi zložité nejednoduché veci, ktoré treba v našej krajine veľmi seriózne zvažovať a principiálne nepolitizovať. Ak ste niečo dôsledne urobili, pán Lipšic, a toto je výsledok, ktorý tu dneska máme, tak, že ste politizovali neustále problémy. Neustále vytvárali, aby medzi najvyššími ústavnými činiteľmi, ale aj medzi najvyššími reprezentantmi súdnej moci, ktoré dneska má v podstate zatiaľ tú súdnu radu s tým Najvyšším súdom a teda samozrejme aj šéfa Ústavného súdu a ministrom spravodlivosti, aby boli v permanentnom konflikte. Nebude aj tu minimálne čas problémom nášho dnešného súdnictva? Nemáme nad tým začať trošku rozmýšľať naozaj komplexnejšie?
Vážené kolegyne, kolegovia, a predovšetkým trošičku si uznajme, pán kolega. Ja hlboko uznám ten spoločenský rozmer diskusie každého, toho občianskeho zástupníctva, ktoré tu robíme, ale toto je najvyššia forma. Naozaj, hovoriť tu 20 minút, pričom netušiť ani len, ako vyzerajú inštitúty, netušiť, ako ten minister spravodlivosti, čo môže a nemôže a vyprávať tu všelijaké príbehy, ktorými mal pomôcť, alebo zastať sa, ktorý sa vôbec nemôže zastať, pretože nemá na to oprávnenie a naopak, aby udržal svoju vlastnú nezávislosť, tak sa musí správať zdržanlivo v týchto veciach, ak má byť naozaj tým najvyšším reprezentantom teda tej výkonnej moci a má aspoň v tej časti malej, ktorú má k dispozícii, garantovať formou justície.
On, samotný minister, naozaj on v zásade zabezpečuje iba materiálne podmienky a jedna z mála vecí je, že môže, a tam dostal to relatívne veľké oprávnenie, že teda môže pre prípad žiadosti a pre prípad aj minimálnej a malej pochybnosti, také podanie musí podať. Má ho podať, pretože keď ho nepodá, tak jednoducho poruší práva toho človeka, ktorý tam je, pretože má právo na opravné prostriedky. Pri najmenšej pochybnosti ho musí podať.
To, čo ste tu predviedli, vážený pán kolega, keby bol hneď zo SMER-u, prvý zásadný problém je, že členstvo strany nemôže byť nikomu na škodu, alebo vám, kolega, po čom ste volali tu, pán Hraško, ani o tom nehovorím, demonštračné tresty. Tu ide o korupciu, nebudeme my nič zabezpečovať.
Pán Lipšic, my si pamätáme jeden taký prípad, kde sme všetci rovnako kričali ako vy, čo sa týka teda korupcie a pôsobenia našich justičných orgánov a bolo to známe obdobie vás a pána Palku a pána Bielika. Nepamätáte? (Reakcia poslanca Lipšica.) Stratili sa zhodou okolností odpočúvané texty (potlesk v sále) na ministerstve vtedy u pána Palku, (reakcia poslanca Lipšica) u pána Palku, v tandeme ste pracovali spolu s pánom Palkom. Doteraz nebol pán odsúdený, bol prichytený, bol agent, a tak ďalej a tak ďalej a to je jedno. Ale ani vtedy, aj keď som bol a hlboko som rozčarovaný, že nedokážeme zatiaľ odsúdiť žiadneho korupčníka. Napriek tomu predsa je tu zase druhý konflikt. Jednoducho formálne právo a formálne podmienky práva musíme, keď chceme hovoriť o právnom štáte, dodržiavať nejakým spôsobom.
To znamená, že hľadanie dobrej justície ani zďaleka nebude v politizácii a pravda je to, čo robíme my a všetko, čo robia tí druhí, je zlé. Potrebujeme spoločný postup. Potrebujeme zodpovednosť samosprávnych sudcovských organizácií, potrebujeme aspoň jedno podanie, aby si sudcovia v sudcovských svojich organizáciách, aby jednoducho naozaj boli objektívnymi pozorovateľmi v situácii, ktorá tam je a keď majú také veľké samosprávne odvetvové oprávnenie, tak v takom prípade majú konať a že konajú málo. Je potrebné, ak by pre prípad, že sudcovia konajú v zjavnom rozpore, je potrebné, aby sa nezávislé, teda právnické hlasy, ideálne z právnických fakúlt a iných, ozývali, aby pranierovali takéto konanie takýchto sudcov. To musíme, to potrebujeme. Potrebujeme v danom prípade aj primeraný priestor pre, práve pre ministra spravodlivosti, ale ozajstný, aby mal reálne možnosť zasahovať. Má k dispozícii dneska legislatívnu aktivitu a môže predkladať návrhy zákonov, ale samozrejme musí ich robiť v súlade s dohovormi, pretože za tých okolností ísť do priameho konfliktu so sudcovskými samosprávnymi organizáciami je to zložité.
Teraz sme pripravili konečne po dlhom čase, keďže sme mohli vstúpiť do ústavy, tak sme pripravili jeden súbor, súbor návrhov na možné zmeny v justícii, aj keď furt som presvedčený ja osobne, že tá snaha furt, že inštitucionálne je to zlé. Tým pádom to nejde. Musíme zmeniť inštitucionálne usporiadanie a potom to už bude fungovať. Nebude. V nás, v ľuďoch, v konaní, vo formálnych a neformálnych prostriedkoch zlepšovania situácie je cesta. My môžme urobiť akékoľvek usporiadanie. Pokiaľ jednoducho nebude efektívny, efektívna kontrola sudcovskej práce, nie vo väzbe na rozhodovaciu činnosť ako takú, ale na rozsah práce, intenzitu práce, mechanizmus práce s prípadmi jednotlivými, dostatočná znalosť na naštudovanie spisov a podobne. Za týchto okolností, pokiaľ, mne hovoril môj kamarát advokát, ja hovorím, aká je situácia v tom súdnictve? No vieš, tak jedna tretina sa pripravuje a koná vynikajúco, jedna tretina sa nepripravuje vôbec a jedna tretina, bohužiaľ, má aj tendenciu ku korupčnosti. Ako chceme vytvárať stav, aby naozaj v tej justícii bola tá povinnosť vzdelávať sa bez toho, aby sme sudcov nejakým spôsobom, nejakým spôsobom teda aj neriadili v tomto zmysle? Aby bolo možné naozaj nariadiť, dokumentovať odbornú spôsobilosť, vykonať isté nevyhnutné pravidelné preškoľovacie aktivity a podobne. Vyhodnocovať kvalitu sudcovskej práce, ale hlavne jasných nositeľov, ktorí budú zabezpečovať túto povinnosť a jednoducho, aby mali vlastnosti, ktoré potrebujeme. Inak to nejde. Prehadzovanie, či bude súdna rada a tam bude taký a nestraník a teda nie sudca, alebo bude sudca a podobne, neurobí nič a zvlásť vtedy, pokiaľ nebude aj zmena zodpovednosti za tých členov vlády, ktorí tam sú. Komu budú zodpovedať? Ako to bude fungovať?
Je, vážené kolegyne, kolegovia, nezmyselné takto vstupovať do justície. Už sme registrovali zásadné pokusy politizovať tento problém, neustále vyhrocovať veci, Harabín a podobne, je to nezmyslené, nemá to význam. Všetci potrebujeme lepšie fungujúce súdnictvo. Všetci sa potrebujeme zamýšľať nad tým, aké formy, aké spôsoby, aké nástroje budú efektívne. Buďme kritickí, buďme kritickí, ale aspoň elementárnu etiku a elementárny zmysel. Ak to bude bohapustý politický zápas bez elementárneho vnútorného zmyslu a bez objektívneho toho zásadného svetla, chceme dosiahnuť pozitívnu zmenu. Chceme, aby ľudia v justícii, ktorí naozaj veľké oprávnenia, ovplyvňujú osudy, životy, možno niekedy aj desaťtisíc ľudí, pokiaľ ide o spory v oblasti napríklad hospodárskeho práva a podobne. Takže v danom prípade naozaj je to nesmierne dôležité. Ale prísť týmto spôsobom nekvalifikovane, nezmyselne a v rozpore, hovorím, štyri právnické názory veliké som tu len prečítal, ani jeden proti tomu. Zbytočne devalvujeme parlament, zdevalvujeme seba samých a absolútne ničomu nepomôžeme.
Želám vám všetkým, a úprimne mi dovoľte zakončiť ten prejav tým, aby sme trošku otvorili oči a možno aj srdcia, ale veľmi dôležité je predovšetkým hlavu.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Gál, tak pokiaľ iní vážení kolegovia, ktorí ale principiálne z toho, čo rozprávajú, nemajú páru, o čom rozprávame. Tak vy ste profesionálny advokát, pokiaľ viem. Zložili ste dokonca advokátsky sľub. Iste, dokonca aj poslanecký. Čiže pokiaľ nikto nepovažoval s právnickým vzdelaním za potrebu tu vystúpiť, ani z opozície, lebo sa neodvážil, lebo pozná, aké neuveriteľné veci sa tu zase v tomto parlamente dejú. Pán poslanec, na vás mám jednu jedinú otázku. Keďže takto rozprávate ako s pocitom, síce nesúdite a neviem čo, ale prst zdvihnutý, že do akej miery poznáte spis a do akej miery poznáte matériu, na základe ktorej minister musel konať? Či ste už čítali ten materiál, či viete, o čom to je. A z hľadiska advokátskej a právnej etiky a štandardných postupov v danej veci, zásad, ktorých sa tu dovolávate aj vy osobne tisíckrát, môžte takéto niečo povedať? Živá vec, pán poslanec. Veľká pravdepodobnosť, že netušíte, o čo ide a nepoznáte absolútne procesný stav, lebo nemáte odkiaľ, podľa všetkého. Jak môžte takéto niečo povedať? Skúste mi na to odpovedať. Budem vám veľmi vďačný, pán kolega. Pýtam sa len preto, lebo budem vystupovať a položil by som vám to v rozprave, túto otázku. Len bojím sa, že po tomto povinnom prejave z tejto sály odídete. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, osobný rešpekt, samozrejme, rešpektujem vystúpenie dlhoročného ochranára, pamiatkara, odpracovanými možno tisíckami hodín bezplatne pri ochrane pamiatok. Ale predsa len teda, a preto som si pozorne vypočul tento prejav, len, predsa len v konečnom dôsledku, aj keď konštruktívne, predsa len ten tón bol viac-menej kritický, pričom preukázateľne tento návrh zákona je v ekonomickej situácii, v ktorej žijeme, v období fiškálnych paktov, dohôd a tak ďalej, krokom jednoznačne dopredu. Čiže to, to možno je škoda, že sme nezaregistrovali, a že cítiť aktívny prístup ministerstva k tomu, že napriek zlej situácii ekonomickej hľadať nejaké reálne možnosti, ktoré tu sú.
Ja pochádzam z Banskej Štiavnice, alebo dokonca ešte aj z obce Štiavnické Bane, ktorá je pri Štiavnici, ktorá je tiež národnou kultúrnou pamiatkou rovnako ako Štiavnica, tak si všímam aj také tie kontexty ochrany, pamiatkovej ochrannej činnosti, ako je, by som ho tak nazval, pamiatkarský ochranný idealizmus a realizmus. Nepochybne si viem predstaviť nedávnu situáciu, že proste štát nebude regulovať a určovať podmienky pri nakladaní s pamiatkou, pokiaľ na to nedá peniaze, alebo sa aspoň podstatnou časťou nebude na nich zúčastňovať. Ale tá ekonomická situácia pri tom obrovskom pamiatkarskom dlhu ochrannom, ktorý tu máme, je veľmi zložitá, asi to celkom nepôjde. A videl som celý rad situácií, kde pamiatkari nastolili tak vážne kritériá, že sa potencionálni investori nepustili do rekonštrukcie a pamiatka padla, sa znehodnotila úplne. Takže je tam celý rad vecí.
Takže som presvedčený, že tento zákon je pozitívny. K tým pozmeňovákom samozrejme zaujme stanovisko minister, k tomu sa ja nemusím veľmi vyjadrovať, aj keď teda veľmi všeobecne, že v zásade nie sú žiadnym zásahom a dá sa o tom samozrejme diskutovať, hoci viaceré z nich sú sporné, podotázka zastupovania, ale má to ďalšie kontexty. Aj keď samozrejme úmyslu v zásade rozumiem. Tak ja som presvedčený, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán Kuffa, ďakujem vám za reakciu.
A ešte ak mi dovolíte teda, šetrím, naozaj si vážim váš čas, tak jednu zásadnú vec ešte, dovoľte mi ešte teraz povedať.
Počúval som pozorne doterajšiu rozpravu a čakal som, že koho napadne, že ak chceme chváliť rodinu, chceme jej pomáhať, predovšetkým jej musíme vytvoriť materiálne podmienky pre jej existenciu. Nesmieme... Či naozaj pomáhame rodine, keď vytvoríme v krajine stav, že keď zoberieme ten náš priemerný plat, ktorý tu je, takže ho nedosahuje 80 % občanov našej krajiny, že nevieme reprodukovať našu spoločnosť, pretože naši mladí ľudia si nevedia kúpiť byt, nevedia si zobrať ani pôžičku, pretože jednoducho im tie peniaze na to nestačia, že naši mladí ľudia do štyridsiatky, chlapci, zostávajú s rodinami u svojich rodičov, pretože nemajú si ako a kde založiť rodinu. A ani na chvíľu, ani sekundu nikto doteraz tu nediskutoval o tom, prečo je tento stav taký, okrem Matoviča, pravda, ktorý vie to preto, lebo Fico ukradol všetky miliardy, ktoré tu sú na rodinu uložené. V tom je ten problém, vážené kolegyne, kolegovia. Musíme hľadať skutočné, reálne a korektné riešenia a zamerať sa na to, čo je pri ochrane rodiny podstatné.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcel pripomenúť, že prerokovávame dva také veľmi dôležité materiály. Jeden sa dotýka inštitútu manželstva, ktoré chceme, aby sme ho chránili aj prostredníctvom ústavy, a potom súbor opatrení, ktoré majú v konečnom dôsledku meniť inštitucionálne pomery v justícii, a pokúsiť sa vytvoriť priestor, aby sme mohli teda opäť vytvoriť taký mechanizmus, s ktorým bude ešte širšia spokojnosť, pretože tento zrejme takým nie je.
Tú rozpravu, ktorú počúvame, tak ako dôsledne veľká časť obchádza tento typ. Máme za sebou veľmi intenzívnu prezidentskú kampaň a máme za sebou spôsoby, ktoré predviedol pán, práve tu pán predseda poslaneckého klubu OĽaNO, opäť transparentný, urážka politických súperov, a to poviem, urážka veľmi hlúpa. A zároveň nepodložené obvinenia spôsobom, ktorý obvykle slušná spoločnosť neakceptuje.
Som presvedčený, že treba niečo robiť. Vážené kolegyne, kolegovia, hlavne z klubu OĽaNO, kde teda je najširší okruh a už toľko tém, ktoré otvorili, pripomenúť niektoré veci. Európsky parlamentarizmus rešpektuje to, a obvykle býva v dobrej viere rešpektované aj v tomto parlamente a bolo to tak, verte mi, som tu od 25. novembra ´89, brázdim chodby slovenského parlamentu, a takýto rozsah pre mňa nepochopiteľných vecí, ako sa tu odohráva, tu som to ja ešte nevidel.
Je obvyklé a že nás je tu 83 členov klubu strany SMER, k takto dôležitému zákonu vystúpili doteraz dvaja, ja som tretí. Vážené kolegyne, kolegovia, sú poslanci, ktorí sú tu sami za seba, niektorí vystúpili, dvakrát vystúpia, dvakrát budú, samozrejme, absolútne kategoricky urážať, budú robiť celý ten cirkus a podobne.
Európsky parlament rokuje tak, že podľa veľkosti a počtu hlasov v parlamente je pridelený čas na rozpravu. Ak sa povie, že rozprava k takémuto závažnému bodu bude mať osem hodím, tak sa v Európskom parlamente rozdelí podľa počtu poslancov, 83, a každý si ho vyčerpá. Vážené kolegyne, kolegovia, racionalita konania je veľmi významným znakom dobrého konania a zmysluplného konania. My pravdepodobne pre našu verejnosť...
No ešte poslednú vec k pánovi predsedovi klubu OĽaNO. Pozorne som počúval, čo povedal k tým dvom veciam, teda k inštitútu zavedenia ochrany inštitútu do ústavy. Či je dôležitý alebo nedôležitý, to sme tu počuli minimálne 50-krát v tom istom duchu. Ale že teda prečo ho dávame do ústavy? Aké sú vlastne kontexty? Ako to vidíme my, ktorí sme povedzme socialisti. Ako je to s obranou ľudských práv v danom prípade, ktorú preferujú liberáli? Prečo chceme tak alebo onak vstupovať do prostredia? Do akej miery chceme chrániť individuálne právo každého človeka? Do akej miery chceme, do istej miery vtláčať spoločenskú morálku aj jedincovi? To sú základné filozofické otázky, ktoré, si myslím, že ja môžem sa mýliť, ale zdá sa, že asi nie v danej veci. O tom ani slovo.
A o justícii, či sa bozkáva a nebozkáva premiér s niekým, týmto hlúpym spôsobom, podľa môjho názoru, ani slovo. Či je dobré? Zlé? Treba nejako inak? A ak teda je to zlé, klub OĽaNO navrhuje takéto riešenie. Ani veta. Ani veta, ale do aleluja všetko to, čo je vyčítané z novín, skúsenosti, ktoré principiálne nepresahujú prečítanie čo len jednej politologickej knižky alebo čo len jednej knižky o ústavnom práve, o fungovaní parlamentu a o parlamentarizme.
Toto slovenský parlament brzdí a ho hlavne diskvalifikuje v očiach verejnosti. My máme byť elitnou spoločnosťou v danom prípade v tom zmysle, že minimálne musíme mať ambíciu sprostredkovať dosiahnutý stupeň spoločenského poznania a prezentovať ho tu, dávať ho navzájom do rôznych súvislostí, lebo nepochybne aj ten proces toho spoločenského poznania je zložitý.
Obávam sa, že v danom prípade dramaticky neplníme túto úlohu, vážené kolegyne, kolegovia, a to, čo naozaj potrebujeme nájsť, primerané miesto pre inštitút manželstva v spoločnosti, že tam sme nepokročili ani o centimeter. Som presvedčený.
Dovoľte mi niekoľko, teda skúsim vecne, aby som sa nevenoval týmto okrajovým veciam. Medzinárodné prostredie. Nepochybne, problém tradičných inštitúcií jednotlivých národných štátov Európskej únie je vystavovaný tlaku. Je vystavovanému tlaku takzvaných i ochrane takzvaných všeobecných občianskych práv, ktoré, ako Briti tvrdia, sú, kdesi skryte visia a my ich máme objavovať a že ony sú vlastne prirodzené a my ich vlastne musíme plniť. Vo Francúzsku majú problémy s tým, že či môžu, alebo nemôžu nosiť burku? Otázku homosexuality riešime dokonca v celej Európe. Zistili sme v 80 krajinách, homosexualita je trestne stíhaná a v niektorých krajinách, ako v Ugande, dokonca aj odmenená trestom smrti. Nepochybne situácia v tomto prípade nie je jednoduchá. Nepochybne sme, napríklad SMER, súčasťou socialistických strán v Európskej únii a nepochybne práve socialistické strany v minulosti boli nositeľmi ochrany individuálnych ľudských práv.
Ochrana rodiny je výborná vec. Hlboko ju rešpektujeme, lenže poznáme rôzne fázy aj fungovania a aj cirkevného vnímania tohto problému. Jak v tom 11. storočí sme povedali, že teda áno, tá rodina je základom. Ten postupný vývoj bol ale taký, predsa si pamätáme dlhé obdobia, keď sme jednoducho tí, ktorí sa nenarodili v manželstve, tie deti sme neuznávali za plnohodnotné, nemohli byť súčasťou dedenia. Ako sa správala ešte v 30. rokoch minulého storočia a možno ešte aj dnes naša spoločnosť v istej časti, keď sa teda narodilo dieťa mimo manželstva? Neboli tam samovraždy, vraždy? Neboli tam dokonca vraždy detí z titulu obáv a podobne?
Zoberme si otázku rodiny a otázku rozvodov. Neni predsa len zložitá? Máme za sebou obdobie, kde iba králi mohli žiadať o dišpenz, kde boli zakázané rozvody. Zoberte si situáciu v Taliansku. Obrovský občiansky tlak. V Írsku donedávna bol rozvod zakázaný. Tiež ho pred pár rokmi iba zrušili.
Na druhej strane aké má miesto v spoločnosti? Nepochybne je negatívnym. Pán poslanec Kuffa, rešpekt, počúval som vás pozorne, len problém je, že na druhej strane stojí iná chránená hodnota, právo na to, prežiť život zmysluplne a dôstojne a s niekým a s človekom, s ktorým žiť môžem, s ktorým môžem vytvoriť prostredie pre výchovu toho dieťaťa. Lebo predsa vám každý psychológ povie, že je obrovské množstvo prípadov, že kde zotrvávanie v manželstve, kde vzniká domáce násilie a všetko ostatné, že vznikajú problémy. A my chceme poctivo hľadať vzťah medzi týmito dvomi hodnotami, ktoré chránime. My vieme veľmi dobre v SMER-e, že predsa rodina je to, na čo je naviazaný celý sociálny systém, ktorý tu máme. Dokonca neoliberálny koncept, ktorý tu chránia teda aj tu neoliberáli zo SaS-u, predsa stojí na tom, že sa má aj každý postarať sám o seba. A keď nie on, tak sa má oňho postarať rodina.
Vieme veľmi dobre, že aj otázky sexuálneho správania sa človeka je veľmi zložité. Nepochybne tu máme odchýlky v tomto prípade, kde jednoducho tú ochranu spoločnosti žiadať to individuálne konanie nemôže. To sú tie zoofílie, čokoľvek a tak ďalej. Nechcem ani zďaleka porovnávať tieto veci s homosexualitou. Nezabúdajme ani na to, že tá homosexualita je súčasťou našich dejín ako už dobrých 2 000 rokov. Predsa si pamätáme, že za Cézara sa vykrikovalo, skovávajte mladé dievčatá aj mladých chlapcov. Ona bola veľmi intenzívnou súčasťou kdečoho. Nepochybne spoločnosť s tým bojovala, pretože naozaj tá rodina bola chránenou hodnotou. Na druhej strane postupne sa vytvárajú a liberalizujú podmienky pre to, aby naozaj na druhej strane aj ten individuálny pocit, individuálne videnie, aj ten menšinový dokonca pohľad spoločnosť zohľadnila aspoň potiaľ, pokiaľ je to pre tú spoločnosť možné, aby teda ten hlavný chránený rozmer udržala. A v tomto sa pohybujeme.
Nepochybne je aj v hodnotení týchto javov a procesov vývoj. Postupujeme. V každom prípade medzinárodné súvislosti nepochybne SMER má a cíti tlak svojich kolegov v Európskom parlamente, ktorí tam sú. Na druhej strane si všímame aj to, však bolo teraz nedávno referendum predsa v Chorvátsku na túto tému. A otázka rodiny, otázka individuálnych tém, v otázkach práv, ako je rodina, manželstvo a udržať ho v polohe, že o ňom môže rozhodovať národný štát, je predsa dôležitá tu a teraz. Nepochybne ďalší vývoj ešte bude. Toto riešenie nie je definitívne a konečné. Uvidíme, jak to bude vychádzať. Ako naše deti budú vnímať, akú mieru tolerancie budú hľadať a ako ju budú nachádzať.
Preto to ale považujeme za dôležité naozaj, že my všetci v SMER-e a bez problémov, keď sa otvorila táto otázka, že ideme riešiť túto otázku bez problémov. A aj u nás boli aj iné názory. Napriek tomu sme sa dohodli. Budeme konať jednotne a nemáme problém.
Jednoducho otázka rodiny tu a teraz na najbližšie obdobie, to, čo ideme urobiť, že chceme vlastne len sprísniť, sprísniť možnosť zmeny tohto inštitútu a že si bude vyžadovať do budúcnosti ústavnú väčšinu. Ak tá ústavná väčšina vznikne, no tak sa zmení. Pokiaľ nie, chráňme inštitút rodiny, pretože je nesmierne dôležitý vo väzbe na sociálne väzby a podobne. Na druhej strane udržme celý ten priestor liberálny, ktorý je možný a ktorý tomuto hlavnému účelu v zásade nebráni.
Chápeme a myslíme si aj ďalšiu vec. Politika je predsa nielen to, čo tu Poliačik, že čo si on myslí, to chce celá spoločnosť. Politika je služba občanom. A my predsa jednoducho v SMER-e vnímame, že je tu 80 % registrovaných občanov, ktorí sú príslušníkmi cirkví. No tak a tí ľudia to nejako cítia. Pre nich to manželstvo tou sviatosťou jednoducho je. Takže ten politik predsa nemôže nevidieť tento moment. Tak sme to urobili. Urobili sme to.
Len, samozrejme, čo bolo doteraz? Desať individuálnych návrhov pána Lipšica. Všimli ste si jeho vystúpenie, o čom rozprával? Nie teda o tom, že ja som to uvítal, konečne sa vytvoril priestor, aby sme mohli teda tento inštitút spraviť. Nie. Nastúpilo toto, čo tu počúvame v podstate druhý deň. Miesto toho, že by sme oslávili, teda pokiaľ je všeobecná vôľa v tomto parlamente, v takom prípade jednoducho schváľme transparente, podľa možnosti, kto to ako cítime, tento zákon jeden a druhý, rovnako chceme počúvať k nemu výhrady. Ak budú výhrady, budeme ich vnímať. Ak bude treba niečo zmeniť a vieme sa na tom zhodnúť, tak to urobíme.
No, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj bolo by dobré, aby sme nespochybňovali inštitút nevyhnutnosti zásadných politických dohôd tam, kde ide o veľmi dôležité záujmy našej krajiny. Toľko negatívnych konotácií vo vzťahu k tomu, že jednoducho je potrebné, aby sme hľadali koalično-opozičné kontakty, pokiaľ je to možné, aby sme vytvárali aspoň trošku atmosféru spolupráce. Koľko ľudí tu vykrikuje, SMER nechce schvaľovať pozmeňujúce návrhy a podobne, ale akýkoľvek náznak o pokus o korektnú spoluprácu vo veciach, ktorých objektívny obsah má celospoločenský dosah, koľko sme tu počuli doteraz? K čomu to prospelo? To znamená, máme to robiť ako OĽaNO, že sme ako fanúšikovia, tí Ultras, že ani nie je dôležité, ako prebieha zápas, ani či moje mužstvo vyhrá, ale aby som si mohol udrieť. Lebo to je obrovská radosť. Takto sa má robiť politika?!
Vážené kolegyne, kolegovia, skúsme, naopak, hľadať pozitívne veci. Toto, čo sa tu prejednáva dneska, by mohlo byť, naopak, signálom k tomu, že sú veci a že zvlášť tam, kde naozaj nejde o zásadné odlišné hodnotové spory, že máme hľadať naozaj konštruktívnu zhodu. Ale musíme mať vždycky empatiu aj k tomu druhému. Tak my k vám, tak aj vy k nám, vážené kolegyne, kolegovia.
SMER už niekoľkokrát v tomto volebnom období podal ruku. Volili sme nekonfrontačné riešenia prakticky vo všetkých zásadných veciach oproti vám. Zoberte si mediálne prostredie, jak sme ho vytvárali a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Tak bolo by naozaj prospešné a jedine tak ľuďom pomôžeme, keď budeme rozmýšľať týmto spôsobom a, naopak, naučíme sa aj tešiť sa z toho, že sme schopní niečo urobiť aj spoločne.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán Matovič, vaším vstupom do parlamentu prišla do tejto sály, prišlo politické hulvátstvo, ale zásadným spôsobom. Mnohí sa k vám pridávajú v súťaži s vami o prvenstvo, aj pán Galko, pán Hraško a mnohí iní. O pánovi Hlinovi ani nehovorím. Fyzické útoky, trieskanie topánkami, demonštratívne nerešpektovanie predsedajúceho. Viem si predstaviť aspoň trošku, že či človek, ktorý sa chce oháňať etikou, slušnosťou, vzťahom k spravodlivosti, sa môže správať takýmto spôsobom.
Nehanebne hádzať na niekoho špinu toho najhrubšieho kalibru bez elementárnej možnosti dokázať svoje tvrdenia.
Viete, v danom rozmýšľam, lebo naozaj k parlamentu patrí zdržanlivosť, že či existuje čosi ako politické chrapúnstvo. No ja som presvedčený po tom, čo tu rozvinujete tieto transparenty, že už sme toho svedkami v tomto parlamente. A je to tragické, ak to takto má vyzerať. Miesto vecného, korektného a seriózneho posudzovania veci, ktorá je mimoriadne dôležitá a dotýka sa záujmov veľkej časti našich obyvateľov, nastupuje toto. Surová, hlúpa konfrontácia, urážky bezhraničné, bez všetkého, a pritom zároveň oháňanie sa etikou a záujmom niekoho.
Viete, pán Matovič, ľuďmi vášho typu v normálnom živote pohŕdam. V parlamente predsa len musím rešpektovať aj to, že ste politický protivník, ale verte mi, že tento moment je pre mňa nesmierne ťažký. (Potlesk.)