Ďakujem pekne, vážená pani predsedníčka, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, no, máme tu opäť mimoriadnu schôdzu. Opäť prakticky tí istí aktéri, ako to bolo pri odvolávaní predsedu vlády a opäť rovnako silné argumenty a opäť veľmi emotívna diskusia, niekedy dokonca až tak, že až mystické sily prechádzajú po parlamente. Tu pán kolega Mičovský hovorí: "bratstvo mocných spojený s nečistými silami".
No, treba pravdepodobne sa vrátiť k faktom, k elementárnym faktom. Inštitút vyslovenia nedôvery ministrovi je veľmi vážny inštitút. V každom normálnom parlamente, kde sú ľudia, ktorí majú nejaký etický štandard a zároveň aj primerané odborné portfólio, veľmi zvažujú, že či s takýmto inštitútom prísť a kedy, pretože inflácia jednoznačne jednak spochybňuje prostredie, pretože rozprávame o niečom, čo sa ani nedá preukázať, ani nič, no ale za tých okolností ostáva visieť, veď predsa niečo tam asi bude, veď bez vetra sa nepohne ani lístok. Takže pravdepodobne skúsený parlamentár by mal vedieť, že inflácia takýchto konaní a osobitne počas jarnej schôdze, kde sa preruší normálny program, kde má vláda predložený celý rad zákonov, ktoré potrebuje k svojmu konaniu, takže asi budú veľmi vážne dôvody pre to, pre čo sa to deje, pokiaľ nepovažujeme parlament za cirkus, pokiaľ ho, pán poslanec Lipšic, nepovažujeme za priestor, kde sa môžme predvádzať, ak náhodou na chvíľu zídeme z médií, lebo opäť sa dostanete do, do centra pozornosti.
Jediné, za čo vám chcem poďakovať, že aspoň čiastočne ste scivilizovali slovník, ktorý ste tu predvádzali v predchádzajúcom období a ktorý viedol aj k tým udalostiam, ktoré tu boli. Máme tu dneska nesmierne etických poslancov, ktorí sa vrhajú na iných poslancov, fyzicky a ešte zároveň sa vyhrážajú, že to ešte nie je koniec, že keď ho nepochopí, jeho, tak to ešte bude pokračovať. A vzápätí sem prídu a rozprávajú o etike, o spravodlivosti, o serióznosti.
Pán poslanec Lipšic, predložili ste návrh, kde údajne minister spravodlivosti Slovenskej republiky Borec mal nejakým nenormálnym spôsobom obraňovať SMER-áka, to ste vyprávali tu po médiach kedykoľvek, pána F.O. a mal surovo v rozpore s akoukoľvek profesijnou etikou, tým zahájil vlastne rekonštrukciu spravodlivosti, ho vlastne pustil z väzenia a spôsobil zásadnú ranu v boji proti korupcii na Slovensku. No, niekoľko malých citátov z odbornosti.
Pán Lipšic, slušný politik, slušný politik, odpustite, že vám to zdôrazňujem, by minimálne v takejto situácii počkal na čo len jednu odbornú reakciu v príslušnej odbornej tlači, v médiách, kde nezávislý, nie ako vy, lebo u vás ako tá otázka pravdovravnosti a korektnosti politickej je vám tak vzdialená, ako mne NASA napríklad alebo niečo podobné. Takže niekto nezávislý že ako spochybní, že teda naozaj ten minister v danom prípade porušil etiku, lebo dostatočne dôverne pozná prípad, dostatočne dôverne má naštudované materiály a cítiť z toho nejaká úzka osobná zainteresovanosť ministra. F.O., veď je to smerák a smerákovi a zahltím tým celú spoločnosť.
Pán Lipšic, ospravedlníte sa verejnosti, keď sa ukáže, že pán F.O. nebol nikdy členom strany SMER-u? (Reakcia poslanca Lipšica.) Vy ste to, vám donesiem médiá, aspoň (reakcia poslanca Lipšica) no, čiže v každom, po prvé, smerákovi tu, pán Mičovský, netušili ste, že predsa smerákovi podpisujete, že dal milosť, teda minister dal oprávnenie, na základe ktorého sa zrušilo jeho uväznenie a podobne alebo teda odsúdenie? Smerák, smerákovi, takže smerák nie, pán navrhovateľ? Veľmi dobre. Takže smerák nie.
Takže skúsme, niekoľko ďalších citátov mi dovoľte. Profesor JUDr. gen. Jaroslav Ivor, doktor vied, pravdepodobne ho nikto nebude spájať so SMER-om, hoci pravda, pán poslanec dokáže všetko a je, lebo je známy vo verejnom živote a v postojoch, v ktorých teda SMER sa sporil o nejaký právny názor, ako sa pán Ivor vyjadroval. Dneska je, tuším, šéfom katedry trestného práva na fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. No a ja som videl jeho písomné vyjadrenie k veci a on povedal takéto: "Zo strany ministra spravodlivosti by išlo o závažné porušenie zákona, ak by napriek takémuto zisteniu mimoriadny opravný prostriedok nepodal. Minister spravodlivosti teda jednoznačne postupoval v súlade s povinnosťou, ktorú mu uložil Trestný poriadok. Minister podaním dovolania pritom nezasiahol do merita veci pre zistené pochybnosti, len dal ďalšiu možnosť na jej preskúmanie. O vine a treste môže rozhodnúť len súd a bude dôležité, aby pri svojom rozhodovaní v rámci ideí spravodlivosti zohľadnil všetky relevantné zásahy trestného konania. Pán poslanec Lipšic, ´in dubio pre reo´ ešte platí? V tomto zákone? V tomto štáte? Pravdepodobne áno.
Pre pána Mičovského, ospravedlňujem sa, keď trošku teda aj ironizujem, len napriek tomu, pán Mičovský, my máme v Trestnom poriadku aj v správnom poriadku takzvané dvojinštančné konanie. To znamená, ako koná súd prvého stupňa, ako koná súd druhého stupňa. Potom už nastupujú takzvané mimoriadne opravné prostriedky, ktoré už nemôže dať ten, ktorý je vo veci poškodený, alebo navrhovateľom, alebo účastníkom konania, ale môžu už iba isté osoby preto, aby sme prípadné pochybenia v právnych konaniach mohli nejakým spôsobom napraviť. A takouto osobou je minister spravodlivosti a predseda Najvyššieho súdu. A oni majú pre prípad, že zistia akékoľvek pochybnosti vo veci, aj formálne pochybenia, majú povinnosť na podnet konať. Spravidla takémuto ministrovi predloží, keďže takéto podnety a žiadosti o takýto podnet dáva, dávajú občania na ministerstvo, spravidla príslušný odbor, ktorý na ministerstve ho preskúma a predloží. Takže to sme mali pána, a v takom prípade minister koná. Nekoná vo veci. Nikomu nič neurobí. Urobí len to, že pre prípad, že je nejaká právna pochybnosť, v takom prípade ho musí podať, pretože bude konať zase nezávislý súd.
To, čo ste urobili, je ďalšia hanebnosť, pretože ste vyhlásili obidva dovolacie súdy za korupčné a neviem, čo všetko, čo ste tu zas povedali, to za tých okolností ste vytvorili v Slovenskej republike vynikajúci stav. Bez toho, že by ste čokoľvek vedeli dokázať, je teraz situácia, prečo by niekto rešpektoval rozhodnutie takéhoto senátu dovolacieho, keďže sú dva? Však to sú korupčníci, veď to povedal Lipšic. Čomu ste pomohli v tomto štáte, pán kolega? To je hanebné rozkladanie justície. Buď príďte s niečím, čo naozaj viete dokumentovať, dokázať, alebo to sem nedávajte týmto spôsobom, pretože zásadným spôsobom narušujete to, čo my potrebujeme, nejaký stav, stabilitu právnej istoty. Dobre.
Takže skúsime ešte jednu vec. Ešte pre istotu, keby ste chceli takéto isté konania, ako som v stanovisku, ako som čítal od pána Ivora, vám viem povedať od pána profesora doktora Jozefa Záhoru, tiež z Fakulty práva a tiež z Katedry trestného práva Paneurópskej vysokej školy, ale tiež od doktorky Lucie Kurilovskej z Právnickej fakulty Univerzity Komenského, rovnaké znenie: povinnosť ministra podať podľa existujúceho právneho stavu. Rovnako doktor Doc. Tomáš Strémy, kandidát vied, za PhD z Právnickej fakulty z Trnavy a ešte aj doktor Ondrej Muralčík, dali takéto stanoviská. Dali ste nejaké iné stanovisko vy, nezávislého posúdenia, pán, tohto stavu, pán poslanec? Pre mňa je to hanebné. Jednak diskreditujete inštitút, jednak ide o právnu vec.
Ak som tu hovoril o právnickom vzdelaní, každý právnik vie, keby nešlo o tento politický účel, čo sa tu dneska odohráva, týmto spôsobom sa nemôže vstupovať do justície v žiadnom prípade. V danom prípade prístup k znalostiam procesných ustanovení poznajú iba na ministerstve spravodlivosti, pokiaľ ich majú. Prístup k nim nie je vôbec jednoduchý a veľmi zložitý a v danom prípade, ak chcete, vážení kolegovia z OĽaNO, aby sme sa vrátili k albánskemu systému, že pracujúci cez deň budú pracovať, večer zasadnú do senátu a budú rozhodovať. Čo tam, pán Mičovský, po nejakom študovaní práva? Čo to je to dovolanie? Aké je subjektívne právo ministra? Čo v danom prípade musíme urobiť, aby sme udržali štandardný režim, ktorý v justícii ako jednoducho musí byť? Prísť, navyprávať to všetko, čo ste navyprávali, len ste osočili ministra nepriamo. Ste podpísali, lebo veď, veď niečo na tom musí byť, že takéto niečo sa stalo. A pritom zároveň sa máme za vznešených, korektných a serióznych ľudí. Možno nimi nie sme, pán kolega.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj v danej veci má význam o veciach rozprávať. Naozaj stav justície nie je u nás dobrý. Ale prečo nie je dobrý? Skutočne je to tým, lebo Harabín? Politika pána váženého kolegu poslanca, ja si pamätám, pán kolega, už od roku 1998 ste boli v rôznych veľmi vážnych justičných orgánoch. Raz šéf úradu na ministerstve, tuším, spravodlivosti, ak si pamätám a s pani Žitňanskou ste ovplyvňovali slovenskú justíciu až do roku 2006. Celý mechanizmus, ktorý tu je, to je takzvaná sudcovská samospráva, ktorú spravili. Vymysleli geniálne, len problém je, že ich reprezentant sa tam nedostal za toho šéfa.
Tu si pamätáme, v tomto parlamente sme viedli veľmi dlhé boje na tú tému, že sme rozprávali o tom, že za týchto okolností nie je možné ísť celkom do sudcovskej samosprávy, pretože neunesie sudcovská samospráva ten celý rozmer. Na jednej strane potrebujeme udržať nezávislosť sudcov. Na druhej strane nezávislosť znamená nekontrolovateľnosť činnosti? Nekontrolovateľnosť v pracovno-právnych veciach? To znamená, bolo treba hľadať veľmi seriózne pomer medzi výkonnou mocou, ktorá bude zabezpečovať faktické fungovanie súdnictva vrátane materiálnych podmienok a na druhej strane udržať nezávislosť sudcov.
Vážení páni kolegovia, hoci to vôbec nie je väčšinové v Európe, prišli so sudcovskou samosprávou. Povedali sme, je to nepripravené, neseriózne a nedostatočné. Počkajme s tým ešte zatiaľ. Nie, musíme to urobiť. Hovorili sme, je to nezvratné, keď to spravíme, predsa nemôžme meniť celý systém znovu. Máme teda dneska tri súdne moci, teda tri druhy moci. Máme moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Kto bude reprezentovať súdnu moc? Musíme vyriešiť ten obrovský problém. Traja ľudia navzájom nezávislí? Kto z vás zodpovedá za stav justície vôbec? Samosprávnosť má ten zásadný problém, na rozdiel od štátnej moci, že toho ministra sem môžme zavolať a môžte ho prípadne takto, či už oprávnene alebo neoprávnene grilovať. Toho nezávislého šéfa súdnej rady kto môže grilovať? Ako môžte zabezpečovať výkon jeho práce, ako ho môžte prípadne ovplyvňovať, pozitívne, predpokladajme. Nedá sa.
To znamená, že sú to veľmi zložité nejednoduché veci, ktoré treba v našej krajine veľmi seriózne zvažovať a principiálne nepolitizovať. Ak ste niečo dôsledne urobili, pán Lipšic, a toto je výsledok, ktorý tu dneska máme, tak, že ste politizovali neustále problémy. Neustále vytvárali, aby medzi najvyššími ústavnými činiteľmi, ale aj medzi najvyššími reprezentantmi súdnej moci, ktoré dneska má v podstate zatiaľ tú súdnu radu s tým Najvyšším súdom a teda samozrejme aj šéfa Ústavného súdu a ministrom spravodlivosti, aby boli v permanentnom konflikte. Nebude aj tu minimálne čas problémom nášho dnešného súdnictva? Nemáme nad tým začať trošku rozmýšľať naozaj komplexnejšie?
Vážené kolegyne, kolegovia, a predovšetkým trošičku si uznajme, pán kolega. Ja hlboko uznám ten spoločenský rozmer diskusie každého, toho občianskeho zástupníctva, ktoré tu robíme, ale toto je najvyššia forma. Naozaj, hovoriť tu 20 minút, pričom netušiť ani len, ako vyzerajú inštitúty, netušiť, ako ten minister spravodlivosti, čo môže a nemôže a vyprávať tu všelijaké príbehy, ktorými mal pomôcť, alebo zastať sa, ktorý sa vôbec nemôže zastať, pretože nemá na to oprávnenie a naopak, aby udržal svoju vlastnú nezávislosť, tak sa musí správať zdržanlivo v týchto veciach, ak má byť naozaj tým najvyšším reprezentantom teda tej výkonnej moci a má aspoň v tej časti malej, ktorú má k dispozícii, garantovať formou justície.
On, samotný minister, naozaj on v zásade zabezpečuje iba materiálne podmienky a jedna z mála vecí je, že môže, a tam dostal to relatívne veľké oprávnenie, že teda môže pre prípad žiadosti a pre prípad aj minimálnej a malej pochybnosti, také podanie musí podať. Má ho podať, pretože keď ho nepodá, tak jednoducho poruší práva toho človeka, ktorý tam je, pretože má právo na opravné prostriedky. Pri najmenšej pochybnosti ho musí podať.
To, čo ste tu predviedli, vážený pán kolega, keby bol hneď zo SMER-u, prvý zásadný problém je, že členstvo strany nemôže byť nikomu na škodu, alebo vám, kolega, po čom ste volali tu, pán Hraško, ani o tom nehovorím, demonštračné tresty. Tu ide o korupciu, nebudeme my nič zabezpečovať.
Pán Lipšic, my si pamätáme jeden taký prípad, kde sme všetci rovnako kričali ako vy, čo sa týka teda korupcie a pôsobenia našich justičných orgánov a bolo to známe obdobie vás a pána Palku a pána Bielika. Nepamätáte? (Reakcia poslanca Lipšica.) Stratili sa zhodou okolností odpočúvané texty (potlesk v sále) na ministerstve vtedy u pána Palku, (reakcia poslanca Lipšica) u pána Palku, v tandeme ste pracovali spolu s pánom Palkom. Doteraz nebol pán odsúdený, bol prichytený, bol agent, a tak ďalej a tak ďalej a to je jedno. Ale ani vtedy, aj keď som bol a hlboko som rozčarovaný, že nedokážeme zatiaľ odsúdiť žiadneho korupčníka. Napriek tomu predsa je tu zase druhý konflikt. Jednoducho formálne právo a formálne podmienky práva musíme, keď chceme hovoriť o právnom štáte, dodržiavať nejakým spôsobom.
To znamená, že hľadanie dobrej justície ani zďaleka nebude v politizácii a pravda je to, čo robíme my a všetko, čo robia tí druhí, je zlé. Potrebujeme spoločný postup. Potrebujeme zodpovednosť samosprávnych sudcovských organizácií, potrebujeme aspoň jedno podanie, aby si sudcovia v sudcovských svojich organizáciách, aby jednoducho naozaj boli objektívnymi pozorovateľmi v situácii, ktorá tam je a keď majú také veľké samosprávne odvetvové oprávnenie, tak v takom prípade majú konať a že konajú málo. Je potrebné, ak by pre prípad, že sudcovia konajú v zjavnom rozpore, je potrebné, aby sa nezávislé, teda právnické hlasy, ideálne z právnických fakúlt a iných, ozývali, aby pranierovali takéto konanie takýchto sudcov. To musíme, to potrebujeme. Potrebujeme v danom prípade aj primeraný priestor pre, práve pre ministra spravodlivosti, ale ozajstný, aby mal reálne možnosť zasahovať. Má k dispozícii dneska legislatívnu aktivitu a môže predkladať návrhy zákonov, ale samozrejme musí ich robiť v súlade s dohovormi, pretože za tých okolností ísť do priameho konfliktu so sudcovskými samosprávnymi organizáciami je to zložité.
Teraz sme pripravili konečne po dlhom čase, keďže sme mohli vstúpiť do ústavy, tak sme pripravili jeden súbor, súbor návrhov na možné zmeny v justícii, aj keď furt som presvedčený ja osobne, že tá snaha furt, že inštitucionálne je to zlé. Tým pádom to nejde. Musíme zmeniť inštitucionálne usporiadanie a potom to už bude fungovať. Nebude. V nás, v ľuďoch, v konaní, vo formálnych a neformálnych prostriedkoch zlepšovania situácie je cesta. My môžme urobiť akékoľvek usporiadanie. Pokiaľ jednoducho nebude efektívny, efektívna kontrola sudcovskej práce, nie vo väzbe na rozhodovaciu činnosť ako takú, ale na rozsah práce, intenzitu práce, mechanizmus práce s prípadmi jednotlivými, dostatočná znalosť na naštudovanie spisov a podobne. Za týchto okolností, pokiaľ, mne hovoril môj kamarát advokát, ja hovorím, aká je situácia v tom súdnictve? No vieš, tak jedna tretina sa pripravuje a koná vynikajúco, jedna tretina sa nepripravuje vôbec a jedna tretina, bohužiaľ, má aj tendenciu ku korupčnosti. Ako chceme vytvárať stav, aby naozaj v tej justícii bola tá povinnosť vzdelávať sa bez toho, aby sme sudcov nejakým spôsobom, nejakým spôsobom teda aj neriadili v tomto zmysle? Aby bolo možné naozaj nariadiť, dokumentovať odbornú spôsobilosť, vykonať isté nevyhnutné pravidelné preškoľovacie aktivity a podobne. Vyhodnocovať kvalitu sudcovskej práce, ale hlavne jasných nositeľov, ktorí budú zabezpečovať túto povinnosť a jednoducho, aby mali vlastnosti, ktoré potrebujeme. Inak to nejde. Prehadzovanie, či bude súdna rada a tam bude taký a nestraník a teda nie sudca, alebo bude sudca a podobne, neurobí nič a zvlásť vtedy, pokiaľ nebude aj zmena zodpovednosti za tých členov vlády, ktorí tam sú. Komu budú zodpovedať? Ako to bude fungovať?
Je, vážené kolegyne, kolegovia, nezmyselné takto vstupovať do justície. Už sme registrovali zásadné pokusy politizovať tento problém, neustále vyhrocovať veci, Harabín a podobne, je to nezmyslené, nemá to význam. Všetci potrebujeme lepšie fungujúce súdnictvo. Všetci sa potrebujeme zamýšľať nad tým, aké formy, aké spôsoby, aké nástroje budú efektívne. Buďme kritickí, buďme kritickí, ale aspoň elementárnu etiku a elementárny zmysel. Ak to bude bohapustý politický zápas bez elementárneho vnútorného zmyslu a bez objektívneho toho zásadného svetla, chceme dosiahnuť pozitívnu zmenu. Chceme, aby ľudia v justícii, ktorí naozaj veľké oprávnenia, ovplyvňujú osudy, životy, možno niekedy aj desaťtisíc ľudí, pokiaľ ide o spory v oblasti napríklad hospodárskeho práva a podobne. Takže v danom prípade naozaj je to nesmierne dôležité. Ale prísť týmto spôsobom nekvalifikovane, nezmyselne a v rozpore, hovorím, štyri právnické názory veliké som tu len prečítal, ani jeden proti tomu. Zbytočne devalvujeme parlament, zdevalvujeme seba samých a absolútne ničomu nepomôžeme.
Želám vám všetkým, a úprimne mi dovoľte zakončiť ten prejav tým, aby sme trošku otvorili oči a možno aj srdcia, ale veľmi dôležité je predovšetkým hlavu.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
