Videokanál poslanca

No, vážený pán poslanec aj krajan, pozorne som si vypočul prejav. Jediné, čo ma tak napadá, že naozaj, že potrebujeme úvahy o tom, čo za dobu to my vlastne žijeme.
Ľudovít, odkedy ťa poznám, tak rozprávaš, hoci si príčinlivým žiakom Miltona Friedmana, a 8 až 10 rokov, čo ťa poznám, a každé tvoje verejné vystúpenie – deregulácia, privatizácia, obmedziť zhubný štát a podobne. Ty aj tvoja strana, aj s pánom Miklošom ste rozpredali všetko, čo sa volalo strategické! Všetko! Banky, poisťovne, strategické podniky, ktoré sa stali nestrategickými, ako sú plynárne, elektrárne. Sprivatizovali ste podľa mňa nesprivatizovateľné zdravie a penzie ľudí. Všetko ste rozpredali s obrovskými ziskami a výhodnosťou pre tých, ktorí to kúpili.
A kde je ten obrovský prerod, kde si zrazu zistil, že štát je ten najlepší vlastník?! Že ten štát musí zakázať čokoľvek predávať a podobne? Neurobili ste s vodou a o tom, že je to strategická surovina, nikdy nič. Len ste ju nestihli predať, Ľudovít, nestihli ju predať podľa toho. Lebo ste predali všetko, čo sa predať dalo, verejnú dopravu ešte predali, snažili ste sa predať letiská, železnice, všetko predať, všetko súkromníkom. A teraz zrazu tu prídeš a rozprávaš nám všetkým, jak je ten štát vlastne vynikajúci vlastník a nesmieme urobiť nič.
Urobili sme to, že sme povedali, že voda je strategická surovina, prijali, snažíme sa prijať zákon, ktorého leitmotívom je ochrániť strategické zásoby vody pre verejný záujem a zákaz manipulovania a zákaz privatizácie vody. A do toho prídeš ty a začneš nás všetkých poučovať a píšeš romány, ako,  ako predaj, neviem čím, vodovodmi, prepojiť kamióny. Sú to neuveriteľné nezmysly! Už kolega ti povedal, že si povedal to isté, čo v prvom čítaní. Načo toľká demagógia?!

Ďakujem pekne. Pán poslanec, nepochybne nie je problém vám priznať primeranú odbornú erudíciu a je pozitívne aj to, že rešpektujete politickú kultúru, čo sú pomaly vzácne momenty v parlamente. Nepochybne podľa mňa je účelový, ale to k politike, samozrejme, patrí a rešpekt.
Jedna vec, ako právnik, na ktorú ste upozornili, by som chcel zaujať stanovisko. Naozaj je to tak. Ten problém toho ukladania pokút s tým, že neurčí sa dolná hranica alebo sa neuvedie v zákone aj možnosť upustiť od potrestania, robí to problém. Ale keď si pozriete do histórie parlamentu, ono to začalo, a pamätám si ešte na to, ešte prof. Tóthová otvorila túto otázku s tým, že akonáhle neurčíme spodnú hranicu jasne a pevne, v takom prípade je to obrovský priestor na korupciu. A ja nesúhlasím s týmto pohľadom a súhlasím s vami, že existuje predsa celý rad vecí, kde dochádza k sporným veciam, kde dokonca sa uchádzajú podnikatelia o výklad na príslušných daňových úradoch, a toho výkladu sa nedočkajú. A v takom prípade, alebo sporne dokonca že rozhodne inak okresný a inak krajský úrad v niektorej veci.
Takže si myslím naozaj, že treba sa s týmto problémom zaoberať a bude veľmi dobré, ak tento problém budeme riešiť aj v súvislosti s inými ustanoveniam a vôbec celý ten proces kultúry ukladania pokút že bude predmetom našej pozornosti.
Ďakujem.

No, pán kolega, asi by, diskutovať je, samozrejme, ako - a už v rozprave vôbec - po tomto nemá význam. Predsa len ten slovný zvrat "ľudí oberať o peniaze" a prečo ich nevrátite?
Ľudovít, nepochybne tento krátky čas, je dôležité nielen, čo človek hovorí, aj kto to hovorí. No, pre teba existuje iba jeden druh ľudí - taký, ktorý vlastní čo možno najväčší majetok. A jedinou snahou, ktorou sa tu prezentuješ, aby náhodou tá spoločnosť tomuto veľkému vlastníkovi niečo nezobrala. Čo tam po tom, po státisícoch učiteľoch, lekároch, zamestnancoch, všetkých ľudí (reakcie z pléna), ktorí predávajú svoju prácu, Ľudovít? Nepochybne, skúste to. To znamená, že je to obludné, obidvaja, čo tu vyprávate. Je to surový sociálny cynizmus! So všetkým, čo k tomu patrí.
Len kontext toho celého, čo si tu obhajoval celé štyri roky, len pár titulkov, ktoré som našiel na stole: Miliardárov rýchlo pribúda - kedy budú zdanení? Oxfam, britská charitatívna spoločnosť, najbohatších 85 ľudí dnes vlastní 33 biliónov korún českých. 2014: 85 osôb vlastní toľko, čo polovina ľudstva. Kríza? Na páde Lehman Brothers zarobili fondy miliardy. Americké banky mali vlani rekordný zisk 154 mld. Chráň ty s Hraškom záujem ľudí so všetkým. Je to obludný, bezuzdný sociálny cynizmus!
A patrí sa mi byť slušným, ale po tom, čo tu dorábate ešte za cirkus, to celkom nejde. Iným sa ospravedlňujem za to, že hovorím trošku emotívne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, vážená kolegyňa, úprimne, nemám záujem komentovať vaše vystúpenie, ale ja už do zúfalstva sa dostávam. Toto je zákon, ktorý rokujeme v skrátenom čítaní. V skrátenom čítaní rokovací poriadok uvádza dôvody, kedy sa tento zákon môže v skrátenom konaní prerokovať, a stanovuje, že iba vláda má právo na predloženie návrhu zákona do parlamentu, aby sa rokoval v skrátenom konaní. To znamená, že plus ešte ďalšia viazanosť, že navrhovateľ musí súhlasiť s akýmkoľvek návrhom, ktorý je nad rámec zákona. Logicky je z veci samej, že máme rokovať predovšetkým o tom, čo predložila vláda. Dôvody sú zrejmé, za týchto okolností skrátené lehoty sú na prerokovanie, na získavanie podkladov a tak ďalej, lebo sa to robí preto, lebo hrozí konkrétna škoda.
Napriek tomu tu máme vystúpenie, ktoré dôsledne sa zaoberá 90 % témami, ktoré nesúvisia vôbec s predloženým návrhom, a teda rozpráva o všetkom možnom. Preboha, racionalizujme aspoň trošku to rokovanie v parlamente, aby to malo zmysel. Veď s tým, samozrejme, navrhovateľ logicky nemôže súhlasiť, pretože nebude mať stanovisko od ministerstva a rozhodne v jednodňovej ani dvojdňovej lehote to robiť nebude, a zvlášť nie v takomto rozsahu. Rešpektujme aspoň trošku rokovací poriadok. Ja neviem, ak je to neznalosť, pozrime sa do toho rokovacieho poriadku, a ak je to obštrukcia, že to robíme zámerne, zvážme to, či to má význam, beriete nám čas všetkým, pretože to je zbytočné v tejto polohe.
Vážne trošičku si vážme parlament a rešpektujme elementárne princípy jeho fungovania.

Ďakujem pekne. Inak ďakujem, samozrejme, všetkým.
Pán Bobík, škoda, že ste s tým kompetentným prejavom nevystúpili, lebo potom by som sa mohol prípadne vyjadriť aj ja, ale trošku mi teda dovoľte zareagovať. Dvanásť rokov som mal tú časť robiť tajomníka výboru pre verejnú správu a prakticky všetky kroky, ktoré súvisia s verejnou správou a okrem iného aj s majetkovými otázkami spojenými so správou, prechádzali cez ten výbor a možno desiatky, možno päťdesiat, možno viac hodín som strávil s týmito problémami, takže ľahko sa môže stať, že napriek tomu vzhľadom na moju intelektuálnu výbavu tu mi to nepomohlo, ale do istej miery zas by sme mohli nejaký ten vzájomný rešpekt mať, že ja rešpektujem, že vy o tom čosi viete, a budem vám vďačný, keď mi to vrátite.
Pán kolega Novotný, veď v tom je ten problém, ako vás tu vidím, za to celé obdobie rozpredali ste kompletne všetko, mimoriadne nevýhodne za veľmi podozrivých okolností a napriek tomu, keby sme mlčali, lebo naozaj to je kontraproduktívne, lebo nemá význam už o tom rozprávať, môžem si zobrať, s čím ste vystupovali dneska, vážení kolegovia, osobitne teda z pravicových strán, tradičných vo vzťahu k tomuto zákonu, sú to principiálne nepravdy, hlboká neznalosť zákona, úplne mimo veci.
Načo, pán Bobík, mám hovoriť o zákon, keď pri tom všetkom 90 % diskutujúcich sa tých ustanovení ani nedotklo. V tom je ten problém. A verte mi, že keby bola príležitosť o tom podiskutovať seriózne, tak by som sa ešte chcel práve špeciálne vám s tým, čo o tom viem, predviesť. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil v tejto rozprave, aj keď sa dopredu priznám, že som to pôvodne neplánoval, pretože som si myslel, že ide o výsostne odbornú problematiku, ktorá má, samozrejme, vecnú, ale aj právnu dimenziu, kde posudzujeme širšie ekonomické kontexty, právny mechanizmus navrhovanej ochrany strategickej suroviny, ktorou je voda, a posúdime možno nejaké širšie európske kontexty, vzťahy vo vzťahu k európskej legislatíve, ktorá zásadným spôsobom limituje a obmedzuje naše nakladanie s ňou, aj keď, samozrejme, aj na toto môžu byť trošku iné názory, ale atmosféru a to všetko, čo sa tu povedalo, pravdepodobne treba okomentovať, pretože ak sme si povedali, že je racionalita pôsobenia parlamentu, jeho ochrana, aspoň čiastočného zmyslového fungovania, rešpektovania elementárnych vecí, ako je vecnosť diskusie, diskutovať o tom treba, a to hlavne spôsobom, ktorý má konštruktívny charakter, že teda je možné na základe toho, čo sa povie, niečo reálne urobiť vo vzťahu k predmetu rokovania a, samozrejme, ku konkrétnemu materiálu. Je úplne nepochybné, že každý z nás môže navyťahovať obrovské množstvo rôznych materiálov a môže ich tu čítať. Nepochybne problém vodného hospodárstva je univerzálny.
Existuje celý rad otázok, ktoré sú globálne. Očakával som, že pán Huba, rešpektovaný odborník, zaujme k tomu stanovisko. Sú desiatky konferencií možno denne, kde sa spomína ohrozenie zdrojov, mechanizmus ochrany vody, nakladanie s vodou, naznačovanie nedostatku vodných zdrojov, že sa stane voda zásadnou surovinou, ktorá môže dokonca ohroziť globálny zmier, že môže nastať boj o vodu a podobne.
Nepochybne diskusia tohto typu prebiehala aj u nás na Slovensku. A záverom tej diskusie v podstate bolo, že Slovensko má strategickú surovinu, má vodné zdroje, má zásadný objem vodných zdrojov, špeciálne teda na Žitnom ostrove. Dokonca sa diskutovali kontexty vo väzbe na Maďarsko, možné prečerpávanie týchto zdrojov, či sú obnoviteľné, či tá výdatnosť je vyčerpateľná alebo sa neustále budú obnovovať v primeranom rozsahu a podobne.
Nepochybne vyplynula z diskusií veľmi silne strategická otázka, že treba vstúpiť do tohto prostredia, charakterizovať vodu ako strategický segment, vytvoriť potrebné ústavné aj právne podmienky pre to, aby ostala voda vlastníctvom nás, Slovenska, aby sme si chránili vodné zdroje ako náš životný národný záujem, pretože ide o zdroj, ktorý môže v konečnom dôsledku aj ekonomicky výrazným spôsobom kompenzovať nedostatky rôzne iné, ktoré v globálnom prostredí Slovensko jednoducho má. Pritom nemusím hovoriť o priemernej mzde, o vzťahoch k našim susedom a podobne. Takže pravdepodobne treba prediskutovať ekonomický potenciál vody, ale, samozrejme, tak, aby bolo úplne jasné, že voda sa bude čerpať, prípadne komerčne užívať zásadne v súlade s verejným záujmom. A ten verejný záujem treba si vydiskutovať.
Treba povedať, ako vo väzbe na ochranu vody, vo väzbe na možné naše postupy zobrať do úvahy to, že dneska podľa Lisabonskej zmluvy, ktorá má neoliberálny koncept, v podstate štát nemôže byť jej priamym distribútorom, to znamená, že môže ju iba sprostredkovať, prenajať a tak ďalej.
Faktom je, že toto celé sa ocitlo v programovom vyhlásení vlády a podľa Plánu legislatívnych a vecných úloh predložila vláda v primeranom čase, teda predložila návrh legislatívneho ošetrenia tohto problému.
Zásadné, čo bolo povedané hneď v úvode a čo som čakal, že bude podrobené ale korektnej diskusii, je veta: „Predkladaný návrh zákona je zameraný na plnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo a tak ďalej k materiálu Voda ako strategická surovina štátu a návrh na jej ochranu a trvalú udržateľnosť vo vzťahu k cezhraničnému nakladaniu s vodou odobratou zo zdrojov, ktoré sú situované na území Slovenskej republiky. Čiže toto je vec, o ktorej treba diskutovať.
Síce OĽaNO sa môže tváriť tak alebo onak, ale ostatní kolegovia, ktorí boli veľmi razantní v diskusii, na to zabudli, že oni taký materiál nepredložili. Oni ale predložili iný materiál.
Ja sa ospravedlňujem, som sa nemohol dostatočne pripraviť, ale som našiel paralelu v Českej republike, ako sa nakladá s ozajstnými vodnými zdrojmi takými, kde sa užívanie vody ale absolútne dotýka až životnej úrovne. Autor tohto článku dokonca uvádza ten článok vetou: „Ak vychádzame z tohto jednoduchého biologického faktu, potom nám istí ľudia, resp. ich firmy, alebo naopak, sa usilujú o život.“ Možno je to prehnané konštatovanie, ale si uvedomme, že v nenávidenom bývalom komunistickom režime bola cena vody, vodné a stočné 100-násobkom menším, ako je to teraz, tak niektoré osoby nám odčerpávajú tú vodu.
A potom je tu taký malý údaj. V rokoch 2004 až 2008 bolo len z vodárenskej firmy SmVaK, a v Českej republike je takých firiem niekoľko, odčerpaných na dividendách 4,1 miliardy korún, pričom základný kapitál týchto firiem činil 3,5 miliardy. To je zisk. Úplne náhodou to boli francúzske firmy, bola to firma VEOLIA.
Presne takýto systém, možno o čosi lepší, máme na Slovensku. A tento sa realizoval v rokoch zhodou okolností zhruba 1998 až 2006. SMER to bol, že, čo ste tu robili ten cirkus, pán Hraško? Formálne sa vtedy stali vlastníkmi vody obce a mestá, ale prevádzku týchto vodovodov úplne náhodou sprivatizovali cez Fond národného majetku firmy súkromné. Kto si z vás dal tú robotu, aby sa pozrel, ako vyzerajú zisky z týchto vôd? Koľko stojí reálne voda našich ľudí, ktorí dneska oklamaní chodia sem robiť tento cirkus, ktorí tu robia, lebo ich hanebne klamete, pán Hraško, aj pán Hlina.
Celý zásadný problém je, že tu sa rozkráda voda, ktorá patrí našim ľudom a ktorej nedostatok ohrozuje ich každodenný život, ale v danom prípade tým, že sa snažíme zaviesť jasný mechanizmus nakladania s vodou a vodnými zdrojmi, ktorých máme nadbytok, ktoré ešte zatiaľ nie sú sprivatizované, ktorých ešte zatiaľ je vlastníkom Slovenská republika, garantujeme, že tieto vody budú užívané v súlade s verejným záujmom našich občanov.
Pripúšťam, že krútite hlavou, pán Hlina, len bolo treba povedať vo vašom kvalifikovanom vystúpení, prečo to tak nie je, argumentovať číslami, všimnúť to. Ako je to možné, že ste si tento malý, drobný problém nevšimli, že naša voda je sprivatizovaná na Slovensku a že naši ľudia v mojej dedine, bývam na Štiavnických Baniach, máme vodu, ktorú sme doteraz zo svojpomocne urobeného vodovou užívali logicky zadarmo, len sa skladali na nejakú chémiu. Tak dneska sme súčasťou verejného vodovodu a tí jednoduchí ľudia platia 30 korún za kubík. Vyrátajte si, koľko je to, koľko nás je na dedine, koľko platia a komu platia, ako vyzerá rozdelenie ziskov, ako vyzerá ich vlastníctvo. Veď voda je nás všetkých. Ako je to možné, že týmto spôsobom odchádzajú obrovské miliardy zo Slovenskej republiky?
A v danom prípade my tvrdíme veľmi jednoznačne, a minister to povedal veľmi jasne, ide jednoznačne o ochranu vody, ak je nedostatočná, ak vzbudzuje akékoľvek pochybnosti ochrana vody, buďte korektnými, ale to, čo tu robíte, je nehanebný politický biznis a klamanie občanov, pán Hraško. A môžete sa hanbiť, vám poviem ešte ako človek, pretože nikdy by som nepripustil a nebudem hlasovať za niečo, aby som zbavil Slovensko jeho prirodzených vodných zdrojov.
Po tom všetkom, čo ste tu narozprávali, vážení kolegovia z tradičných politických strán, ako vy môžete hovoriť o nejakej privatizácii po tom, čo ste spravili Slovensku? Vy ste sprivatizovali komplet všetko, kompletne všetky zdroje, energetické, Slovnaft, SPP. Sprivatizovali ste banky, banky takým nádherným spôsobom, že si ich sprivatizovali za 38 miliárd. Predtým ste tam naliali viac ako 100 miliárd korún. Ročný zisk tých bánk bol 38 miliárd. Za celý čas slovenskej privatizácie bol známy údaj, že návratnosť investícií zahraničných investorov u nás bola 26 % ročne. Tak za 4 roky mali všetci investori na Slovensku v priemere vrátené investície a potom už len zarábali a hrabali obrovské peniaze. Viete vôbec, koľko odchádza každý mesiac zo Slovenska peňazí z tohto dokonalého mechanizmu, kde sme opustili vlastný domáci vývoj, nepodporili sme domácu výrobu, ako sa privatizovalo, v akej situácii to bolo? Všetkých našich prostriedkov, ktoré sme na konci toho mali k dispozícii, bolo 0,90 %, za čo sme sprivatizovali majetok, ktorý tu bol. Že štvornásobne viac z toho získali vlastníci? Čo nasledovalo nasledovné pri tejto geniálnej vláde pravicovej? Zrušili daň z dedičstva, to predsa nesmie byť, to nejde, dramaticky treba zrušiť dane z príjmov právnických osôb, však veď predsa si ten majetok právnické osoby vyrobili vlastným umom so všetkým, čo k tomu je, 11 % našich ľudí sa zúčastnilo na privatizácii, vážené kolegyne, kolegovia, ktorá sa končila v roku 2006.
Úplne náhodou zabudol na stranu, pán Hlina, čo vám pravdepodobne uniká, aj keď študujete po nociach, ako hovoríte. Je jeden taký malý, drobný fakt, že jediná vláda v histórii Slovenska od roku 1989, ktorá povedala, že nebude privatizovať štátny majetok, je vláda strany SMER. A vláda strany SMER v rokoch 2006 až 2010 nesprivatizovala nič. Udržala bez toho pre Slovensko aspoň letiská, udržala, železnice a neumožnila už ďalší strategický materiál privatizovať.
Čo dorábate za cirkusy s Telekomom a s SPP tu a teraz? Aké obrovské peniaze sa tam točia? Za koľko za ne dostalo Slovensko peňazí v tom období.
Pamätám si, ako poslanci keď sme ešte v roku 2006 prišli do vlády, tak sme urobili veľké rokovanie parlamentu o privatizácii SPP. Vtedy sme dostali zásadnú informáciu, všetko je tajné, ako podpredseda Národnej rady som nemal šancu vidieť, za akých podmienok bol sprivatizovaný SPP, tá duša naša slovenská, energetická, ktorá za normálnych okolností bola sanovať futbaly, kultúrne podujatia, čokoľvek. Keby by sme boli chceli z tých obrovských výnosov niečo urobiť, bola by tá privatizácia udržala aspoň trošku kvalitnejší, sociálny život a kultúrny, ktorý tu potrebujeme a ktorý zásadným spôsobom tu klesá.
Koľko zo Slovenska odchádza každý rok peňazí zdanených 19, 20, možno niekde až 23 % ? Prečo vás to nikoho nezaujíma v tých nádherných vašich vystúpeniach? Sociálno-ekonomický systém sa, bohužiaľ, nevymýšľa a málokedy je predmetom, že iba občania sa rozhodnú, aký ho chcú mať, či sa vyváža a či sa dodržiava. Máme neoliberálny koncept, pracujeme v rámci neho. To znamená, keď chcem rozprávať o právnom štáte, musím rešpektovať smernice z Bruselu, musím rešpektovať všeobecné zákonodarstvo, musím sa správať ústavne a právne. Tisíckrát sme rozprávali, že sa tu dejú cez tú privatizáciu procesy, ktoré sú nezvratné, lebo sa vrátiť nedajú.
Kto sprivatizoval, pán Novotný, pri tom vašom pre mňa hanebnom vystúpení napríklad zdravotné poisťovne? Aký je to obrovský prínos pre Slovensko? Koľko toho odčerpávajú zdravotné poisťovne cez tie pseudozisky plus následne žaloby a všetky možné hanebnosti?
Čo sa deje s penzijným systémom, vážené kolegyne, kolegovia, ktorý už dneska pri tých obrovských zložitostiach, možných pseudonáhradách škôd a ochrany investícií už dneska sa dá veľmi ťažko zrušiť. O aké peniaze tak prichádzame?
Môžem vám prečítať, ako vyzerá diskusia v Británii. Skúšali, že by mohli zaviesť takýto systém vo Veľkej Británii. Celý ten materiál mal 80 strán, citujem z Guardianu. A nejakí novinári to odfotili nejakému úradníkovi. Potom nastal obrovský cirkus a okamžite sa skončili diskusie o druhom penzijnom systéme. Ako je to možné? Koľko koryfejov takéhoto pre mňa vlastizradného projektu, ktorý na Slovensku je, dodnes je v tomto parlamente. A tí idú rozprávať, že SMER privatizuje slnko, vodu a neviem čo všetko. Je to hanebné. V politike sa pravdepodobne musí rešpektovať to, že občas niekto zveličuje, že zvýrazňuje iba jeden fakt, jednu stranu problému, že teda niekto niekedy nadužíva a maximalizuje tie svoje tvrdenia, ale kdesi musí byť hranica. Kdesi predsa nejaká pravda seriózna, serióznosť a korektnosť musí byť. A to som ja tu, vážené kolegyne, kolegovia, ani v náznaku nepočul, problém je totiž urobiť tu z toho cirkus, že chceme právnym spôsobom regulovať a ochrániť vodné zdroje u nás. A ja som hrdý na tento zákon, ktorý predložil minister. Som presvedčený, že splní tú svoju úlohu plnohodnotne. Budem veľmi rád počúvať z tej diskusie, kde je nesmierne veľa odborníkov, ktorí sú známi svojimi hlbokými vedomosťami, schopnosťou koncertovať sa naozaj na to podstatné a hlavne pracovať s predloženým materiálom. Zase budeme počuť nesmierne množstvo rôznych pohľadov a tak ďalej a zabudneme absolútne, že to nie je konferencia, to nie je voľné táranie o niečom, že treba hovoriť o materiáli a navrhovať riešenia a niesť zodpovednosť za to, čo poviem. Z parlamentu toto sa, bohužiaľ, vytráca. Vážené kolegyne, možno je celý rad iných problémov v tomto kontexte, keď ste tak zrazu, pravičiari, začali ochraňovať záujem ľudí a pozerať sa, ako SMER rozkráda a čo všetko robí.
Môžeme sa pozrieť na kopu ďalších iných vecí, aké sú skutočné problémy ľudí, ktoré ich trápia, ja neviem napríklad povedzme tú základnú politickú situáciu, profesora The Economy David Stuckler z Oxfordskej univerzity, asociálne škrty, podlomené zdravie, explózia samovrážd, zaujímavé, podiskutovať trošku o tom, ako je to s tými škrtmi.
Hovoril som tu už o tom a videl som tie pobavené úspechy vzdelancov, ktorých je tu veľmi veľa, ktorí študujú po nociach, ako ten prezident Bank of England na konferencii bankárov rozprával o tom, že prežierame sociálny kapitál, že nie nekorektná práca v štátnych rozpočtoch, ale tento typ neoliberalizmu, ktorý nepracuje so sociálnym kapitálom, spôsobuje tie obrovské nedostatky v zdrojoch v zadlžovaných európskych štátoch.
Napríklad na tom našom zjazde rímskom PPE-sky máme Európu, kde je uložených 1,6 bilióna peňazí daňových poplatníkov na sanáciu súkromných bánk a kde ročne unikajú stá miliardy len do daňových rajov. Je to problém? Máme Európsku úniu rozdelenú na bohatý sever, chudobný juh a ešte chudobnejší východ. A máme EÚ, kde následkom týchto aj ďalších narastá frustrácia, netolerancia a podpora krajne pravicových až fašistických strán a príchod ľudí, ako tu máme teraz, do parlamentu, ktorí sú spasiteľmi a zachránia spoločnosť.
Vážené kolegyne, kolegovia, ani dobrá štruktúra toho, čím by sme mali zaoberať, principiálna nekorektnosť nepomôžu veci, škodia veci, klamú ľudí, celý problém je tvrdá a nekompromisná práca, seriózna diskusia, seriózne hľadanie východísk, seriózne vnímanie problémov v dostatočne širokom komplexe, to je to, čo môže Slovensku pomôcť. Ak sa nevrátime na cestu serióznej politickej práce, poctivej, a nie k tomuto nezmyselnému vajataniu, harašeniu šašovskými výstupmi a všetkým možným, čo tu je, Slovensku nepomôžeme. A v takom prípade potom poviem už iba jednu vetu: „Boh nám žehnaj, ak to takto bude.“ Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, no len v súvislosti s tou atmosférou, v ktorej prerokovávame tento zákon, takú jednu sentenciu poviem. Čítal som takú knižku teraz o konšpiráciách a jedna z tých sentencií tam bola o tom, ako v Anglicku v roku 1670 zhruba skupina sprisahancov, spiklencov, konšpirátorov pod ten britský parlament podložila 40 sudov výbušnín a chceli teda vyhodiť tento parlament do povetria. A ten hlavný konšpirátor sa volal, jeden z dvoch to bol, sa volal John Oates. A zaujala ma charakteristika tohto sprisahanca. Bol to od mladosti neinteligentný fanatik, ktorý všetky svoje životné neúspechy riešil ničením reputácie iných. Už v mladosti obvinil svojho učiteľa zo sodomie. Ja viem, že takéto príklady v parlamente nenájdeme, ale v každom prípade z profylaktických dôvodov mi odpustite, že som to povedal.
A teraz k tomuto zákonu. Pán kolega, no snažil som sa hlboko rozumieť tomu, čo hovoríte, čo je toho lajtmotívom, a čo teda ako šéf klubu nám chcete sprostredkovať. Čítam furt tú dôvodovú správu: „Návrh zákona je zameraný na plnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky k materiálu Voda ako strategická surovina štátu a návrh na jej ochranu a trvalú udržateľnosť vo vzťahu k cezhraničnému nakladaniu s vodou odobratou zo zdrojov situovaných na území Slovenskej republiky." Plus okolo znečisťovania, plus niektoré veci, ktoré súvisia s uplatňovaním administratívnych ustanovení tohto zákona pri jeho výkone, takže to všetko, čo sme tu počúvali o vodných zdrojoch, je tam. Veď predsa je to známe.
Dneska ja obdivujem mojich pravicových kolegov, ako zúrivo obhajujú záujmy jednoduchých ľudí v obci. Ale predsa pri správe štátu sú konflikty medzi celoštátnym verejným záujmom, individuálnym záujmom. V Nemecku stavali letisko v Ismaningu, trinásť rokov odmietali jeho obyvatelia, aby tam bolo to letisko, ale potrebovala ho celá spoločnosť. Však my ten rozdiel medzi skupinovým a verejným záujmom musíme vnímať. A rozprávať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe poverenia mandátového a imunitného výboru predkladám Národnej rade túto informáciu: Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky József Nagy, Richard Sulík, Branislav Škripek, Ivan Štefanec a Jana Žitňanská boli vo voľbách do Európskeho parlamentu 24. mája 2014 zvolení za poslancov Európskeho parlamentu a svoj mandát začnú vykonávať prvou schôdzou Európskeho parlamentu dňa 1. júla 2014.
Podľa článku 81a) Ústavy Slovenskej republiky poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí boli zvolení 24. mája za poslancov Európskeho parlamentu, zaniká dňom 30. júna mandát poslanca Národnej rady. Títo poslanci oznámili túto skutočnosť predsedovi Národnej rady písomným vyhlásením a predseda toto vyhlásenie vzal na vedomie svojím rozhodnutím č. 1091 z 30. júna 2014. Súčasne predseda svojím rozhodnutím vyhlásil nastúpenie nasledovných náhradníkov na zaniknuté mandáty poslancov podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 10. marca 2012 takto:
Namiesto poslankyne Jany Žitňanskej nastupuje za Kresťanskodemokratické hnutie náhradník Jozef Bobík.
Namiesto poslanca Branislava Škripeka nastupuje za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti náhradníčka Janka Šípošová.
Namiesto poslanca Richarda Sulíka nastupuje za stranu Sloboda a Solidarita náhradníčka Jana Kiššová.
A namiesto poslanca Józsefa Nagya nastupuje za stranu MOST - HÍD náhradník Péter Vörös.
Namiesto poslanca Ivana Štefanca nastupuje za stranu Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana náhradník Eugen Jurzyca.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky tiež svojím rozhodnutím č. 1093 z 1. júla 2014 požiadal náš výbor o podanie informácie o nastúpení náhradníkov na zaniknuté mandáty. Na zabezpečenie týchto požiadaviek, ktoré vyplývajú z rozhodnutia predsedu, mandátový a imunitný výbor sa oboznámil s predmetnými rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj so zápisnicou Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných 10. marca 2012 vrátane jej príloh. Podľa prílohy č. 1 uvedenej zápisnice nastupujú na zaniknuté mandáty náhradníci za poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú uvedení v citovaných rozhodnutiach predsedu Národnej rady. Tieto skutočnosti mandátový a imunitný výbor vzal na vedomie a odporúča Národnej rade prijať toto uznesenie:
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júla 2014 k informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na zaniknuté mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie:
1. že podľa § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku poslanci Národnej rady Slovenskej republiky József Nagy, Richard Sulík, Branislav Škripek, Ivan Štefanec, Jana Žitňanská boli vo voľbách do Európskeho parlamentu dňa 24. mája 2014 zvolení za poslancov Európskeho parlamentu a ich mandáty v Národnej rade zanikli dňom 30. júna 2014;
2. že podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333 o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a podľa § 10 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1092 z 1. júla 2014 vyhlásil nastúpenie náhradníkov na zaniknuté mandáty poslancov Národnej rady podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady zo dňa 10. marca 2012 dňom 1. júla nasledovne:
Namiesto poslankyne Jany Žitňanskej nastupuje za Kresťanskodemokratické hnutie náhradník Jozef Bobík.
Za poslanca Branislava Škripeka nastupuje za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti náhradníčka Janka Šípošová.
Namiesto poslanca Richarda Sulíka nastupuje za stranu Sloboda a Solidarita ako náhradníčka pani Jana Kiššová.
Namiesto poslanca Józsefa Nagya nastupuje za stranu MOST - HÍD náhradník Péter Vörös.
Namiesto poslanca Ivana Štefanca nastupuje za stranu Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana náhradník Eugen Jurzyca.