Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. No, kolegyne, kolegovia, chcem ešte raz zdôrazniť, snažil som sa hovoriť k spôsobu prerokovania návrhu zákona, k tomu, že teda pravdepodobne tá dôveryhodnosť bola napádaná. Je úlohou každého z nás dbať na to, aby sme boli dôveryhodní. Ja vám len chcem pripomenúť, niektorým kolegom, že tú česť byť členom strany, ktorá o svoju dôveryhodnosť bojuje už od roku 2000, a v štyroch volebných obdobiach, v každom dostala väčší počet hlasov ako v predchádzajúcom. Vážené kolegyne, kolegovia, aspoň trošku by ste nemohli, ak teda prijmeme, že najvyšším sudcom a teda aj nositeľom pravdy sú naši občania?
Pán kolega Osuský, ja veľmi rád prijmem, aj rád budem s vami hovoriť, aj o etických problémoch našej doby, tie, ktoré sú ťažiskové. Len vy pre mňa, pri všetkej úcte, napriek tomu, či ste v MOST-e alebo liberálnej strane, alebo v inej, reprezentujete názory OKS. A názory OKS fungujú už 25 rokov alebo 30, a furt som nevidel väčší prepad, teda presah ako 1 percento. Čiže minimálne by sa patrilo vyvodiť z toho nejaký záver, pokiaľ atakujeme iných. Nepochybne tvorivá zmysluplná diskusia o tom, že čo je správne a čo nie, je nevyhnutná a nepochybne sa občas stáva, že niekedy niektoré tézy spoločnosť ocení až po dvadsiatich rokoch. Ale zatiaľ teda predsa len tá súčasnosť velí trošku iný typ, iný typ uvažovania. Naozaj, pokiaľ hovoríme o týchto veciach, vecnosť je nesmierne dôležitá.
Rešpektovať danosti fungovania parlamentu. Pán Kadúc, nepochybne bude dochádzať aj k porušeniam rokovacieho poriadku, lebo nepochybne je to o tom, že v každom konaní, keď máme predpoklad právneho konania, je aj protiprávne konanie. A niekedy sa tie ustanovenia nebudú dodržovať dostatočne a aj o interpretácii rokovacieho poriadku budeme viesť spory, ale on určuje nejaké interpretačné pravidlá a určuje aj nejaké mechanizmy práce. Pravdepodobne bejzbalové pálky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte len niekoľko poznámok a hneď chcem upresniť, chcem sa predovšetkým venovať spôsobu prerokovania tohto návrhu zákona v parlamente.
Vieme všetci veľmi dobre, že problém schránkových firiem ako komplexne je problémom zásadným. Viedli sme na túto tému veľmi bohatú rozpravu v prvom čítaní, rovnako aj v druhom čítaní. Ozrejmili sme medzinárodné kontexty, existujúci mechanizmus úpravy postavenia tých tzv. schránkových firiem v Európskej únii, rozporne a podobne. Snažili sme sa my politicky, logicky, moja strana, upozorniť aj na to, že úplne logicky opozícia bude používať čokoľvek a nebude korektne diskutovať v danom prípade. Jedinou snahou bude presunúť ťažisko zodpovednosti na stranu SMER. Do istej miery je to v poriadku, pretože tí, ktorí majú povinnosť a nesú zodpovednosť za správu krajiny, predovšetkým musia myslieť na to, že máme tu celý rad zákonov, tých bodov je relatívne veľa a potrebujeme v rámci časového limitu ich aj prerokovať.
To znamená, je absolútne nevyhnutné, aby rokovanie v parlamente malo elementárny rad. Mimochodom, ten rad je bezpodmienečne a veľmi konkrétne upravený v rokovacom poriadku.
To znamená, ak rokujeme teraz o vrátenom návrhu zákona, pravdepodobne znovu zopakovať prvú, prvú rozpravu všeobecnú asi nie je celkom korektné. Zvlášť keď vieme veľmi dobre, že máme iba dve možnosti, buď už raz schválený návrh zákona schváliť kvalifikovanou väčšinou a môžme sa zaoberať pripomienkami pána prezidenta, schváliť ich, alebo nie. Úplne logicky, ak by sme chceli viesť korektný politický zápas, diskutujeme o týchto danostiach.
Naopak, vážení páni kolegovia, osobitne tí, a teraz budem osobný, pán Lipšic, no, pamätám si vás v dramaticky komfortnejších politických kontextoch ako teraz a veľmi ma mrzí, že pre vás už dneska je úplne prijateľný spôsob, ktorý teda prezentoval, odpustí mi aj pán Hlina, ktorý vo svojej rozprave stihol spomenúť slzný plyn, obušky a vzápätí nám všetkým oznámil, že keď sa rozhodne nás potrestať, takže skončíme všetci na ARO a nebude to celkom jednoduché. Tento typ politiky, pán Lipšic, je veľmi zlý a v súčasnom období nebezpečný. Odpustite mi tento osobný apel. Skúste nad tým porozmýšľať, že či predsa len seriózna politika, seriózny politický dialóg neni platnejší, ale hlavne bezrizikový. Pretože ak máme očakávať v blízkej budúcnosti to, čo ste tu začali robiť, to znamená, a už opäť, už celý mechanizmus tých, tvorby tzv. káuz veľmi dobre poznáme. Už sme ich tu zažili, budeme tu určite znovu dva dni počúvať expozé vaše a pána Hlinu a tie všetky neuveriteľné maximy, ktoré bude dostávať, a učitelia, ako koľko miliónov a tak ďalej.
Pričom tie elementárne východiská, je... SMER počas celej svojej existencie bojuje proti tomuto typu, tomuto typu hospodárstva, ktoré predstavujú schránkové firmy, celý čas. Ja keby som tu mal čítať, čo všetko ste narozprávali vy a strany, v ktorých ste, pán Lipšic, vy – pán Hlina nie, lebo ten, ten žiadnu zodpovednosť v tomto zmysle nemá, pretože má tu nádhernú naivitu, že on, jeho poznanie je to maximálne, ktoré existuje, a tým pádom sa v ňom cíti veľmi dobre – pán Lipšic, vy tú zodpovednosť nesiete. Veď predtým sa už, schránkové firmy sa stali, bohužiaľ, súčasťou, legitímnou súčasťou nášho obchodného práva a prostredia. A ľavicové strany v celom svete a aj naše revú, že tento typ umožňuje veľmi výrazne získavať daňové úniky alebo organizovať zásadné daňové úniky.
A nepochybne je tam ten druhý fenomén, ktorým je klientelizmus. Nepochybne, že tieto schránkové firmy tu fungujú, fungujú úplne všade, problém je, že až teraz sa začala Európska únia pri celkovom boji proti daňovým únikom tým zaoberať. A včera prebehla v médiách správa, že aj Európska únia pripravuje nejaký mechanizmus boja proti schránkovým firmám. A je úplne logické, že pokiaľ chce v tomto právnom prostredí národný štát bojovať, do istej miery aj proti európskej legislatíve, sa do konfliktu dostane, musí byť opatrný a ten boj má častokrát demonštračné, iné, iné mechanizmy a málokedy je schopný vytvoriť dokonalý mechanizmus pri tomto type totálne deregulovaného hospodárskeho prostredia.
A ona mantra o deregulácii, toto sme rozprávali my, ten nezmyselný neoliberálny koncept. Pre mňa, keď počujem pani poslankyňu Nicholsonovú, však celá jej strana je kompletne prerastená základnými neoliberálnymi hodnotami, ktoré sú tak výrazne deklasované a devalvované v súčasnom vývoji. A na druhej strane ona je bojovníčka proti schránkovým firmám. Však veď to je výraz tej toľko žiadanej deregulácie, ktorú sme tak chceli! ´Žiadna regulácia národných štátov! Aké národné záujmy? Veď to je obyčajný ekologický nacionalizmus!´
Ako, do akej miery predsa my môžeme v danom prípade vstupovať do čisto voľného, otvoreného a ničím, ničím nechráneného priestoru?! Pretože tá ochrana v konečnom dôsledku ničí svetový obchod. Tento únik toho, že, a ten problém, že nastala situácia, kde naozaj už celý svet, dokonca aj ten pravicový, sa zmieta v hodnotových, v hodnotových problémoch, pretože vidia, že zlyhal ten koncept, ktorý nám tu pretláčali a presadili na Slovensku.
A SMER v týchto zložitostiach, keď je preukázateľné, a hovorí o tom 90 % komentátorov, že národný štát nemá viac ako 10, 15, nech 20, nech 30 % priestoru na to, aby mohol vstupovať dneska už do veľmi výrazne aproximanového prostredia, kde 99 % náležitostí, ktoré tu sú, určí Európska únia, tak verejné obstarávanie, tak otázku postavenia schránkových firiem, tak otázka možnej kontroly finančných pohybov, finančného kapitálu a tak ďalej a tak ďalej. Veď toto prostredie je úplne jasné. A tu a teraz ideme, ideme vyrábať cirkus. A samozrejme máme k dispozícii, lebo veď firma, ktorú vlastnil kedysi minister hospodárstva, vedie voči štátu spor za 60 miliónov. Nikdy zo SMER-u, nikto, sme nepodporovali, práve a celý život sme bojovali voči tomu, aby prostredníctvom práve týchto fiktívnych sporov so štátom, aby štát prichádzal o peniaze.
Pre Kristove rany, pán Hlina, tu opäť máte ten váš veľmi inteligentný úsmev,! Len, odpustite mi tú osobnú poznámku, len keď si predstavím tu náš vzťah k tomu, keď sme sa snažili chrániť otázku nášho zdravotníctva, keď sme, keď sme naprávali nehorázne mechanizmy, ktorými sme vytvorili priestor jednak pre zdravotné poisťovne, jednak pre sociálne poisťovne so všetkým, keď privatizovali títo naši kolegovia svojho času to základne rodinné striebro, ktoré na Slovensku máme. Rozhodovať spory budú rozhodcovské súdy v Londýne, vo Švédsku a neviem kdekade dookola.
Keď sme sa snažili brániť zdravotným poisťovniam generovať tak nehorázny zisk vo väzbe a parazitovať na našom zdravotnom poistení a hlavne na verejných peniazoch, ktoré sú nás všetkých, čo sa tu ozývalo? Celý čas: oprávnene a budeme vás žalovať, Union, neviem, kto, neviem, kto. Aké sú komentáre k tým žalobám, ktoré sa voči Slovenskej republike organizovali?
Ako to bolo s ČSOB kedysi a onými prvými 25-mi miliardami? Aké boli politické vyjadrenia? A čo bolo aj v našich slávnych médiách na túto tému?
Kde sa zrazu stalo, že sa tak dramaticky zmenili hodnotové východiská? Kde zrazu, teraz už zrazu všetci bojujeme proti schránkovým firmám (potlesk) a úplne ideálne je celé zabezpečiť, a to je jediný možný výsledok takto organizovaného politického zápasu, pokúsiť sa zvaliť dôsledky tohto stavu, ktorý SMER napráva, naň. On je pôvodcom tohoto stavu.
Vážené kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že už z toho, čo naznačil pán Hlina, naznačil aj politické prostriedky, ktoré hodlá v najbližšom období používať aj voči ministrovi hospodárstva. Chcem varovať, nepochybne je na každom, aby si zvolil mechanizmy svojho politického zápasu, na druhej strane chcem apelovať na to, aby naozaj boli tieto politické prostriedky v súlade s tým, čo nám ukladá rokovací poriadok.
Chcem všetkým pripomenúť, že rokovací poriadok je zákonom. A ak budete niekto ešte dramaticky čítať sľub poslanca a podobne, zapamätajte si, že keď porušujete vedome rokovací poriadok, porušujete zákon tejto republiky. Som presvedčený, že to veci pomôže, a pokiaľ nájdeme slušný a seriózny mechanizmus prerokovania všetkých problémov, aj ktoré sú späté s pôsobením pána ministra, pána ministra hospodárstva, že v každom prípade veci pomôžeme oveľa viacej, ako to, že znovu vyrobíme, znovu vyrobíme veľmi konfliktnú situáciu, ktorú sa nám podarí preniesť do spoločnosti a ktorá v konečnom dôsledku v ničom Slovenskej republike neprispeje.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

No, neni jednoduché vystúpiť v tejto sále, skutočne, ale teda len veľmi krátko.
Pán Hlina, predsa len, no, naozaj pýcha a znižovanie alebo nebodaj defraudovanie vlastnosti kolegov je nepekné. Môj problém je, že som naozaj strávil celý svoj profesionálny život jednak 10 rokov v akademickom prostredí a 25 rokov v prostredí Národnej rady a som zúfalý z toho, čo sa tu deje, a neviem, ako to mám inak urobiť, ak vám iba poviem to, čo cítim, a nesiem si teda na chrbát všetky tie ďalšie poznámky, ktoré tu sú. A verme mi, že neni mi to príjemné a rád by som skôr akademizoval a porozprával sa o kdečom. Verte mi, že myslím si, a to je pravda, sebavedome, že mal by som o čom. Ale dobre teda, odložme to.
Pán Hraško, no, zúfalo sa ja snažím napojiť na váš môj spôsob myslenia, nedokážem to, ale sľubujem, že sa budem snažiť aj naďalej. A nechcem byť osobný, len... (Reakcia z pléna.) Áno, veď iste zvlášť vo faktickej vám ich zodpoviem, však to nie je žiadny problém pre mňa. Škoda len.
Môj problém je, že ako pedagóg, 10-ročný, som sa snažil formulovať predpoklady dobrého vládnutia. Ale ešte teraz, teda aj vaším pričinením, kedy ste ma zvolili, som strávil časť svojho pracovného času aj v Európskej únii a snažil som sa teda tie procesy trošičku podrobne skúmať, za akých podmienok má Slovensko predpoklady, aby si vedelo uhájiť svoje záujmy.
Pán Hlina, nepochybne možno aj vy ste už boli v Bruseli a zasadili ste sa vašimi aktivitami, neviem, čo všetko ste tam robili, ale aj tuším vás chceli zavrieť alebo neviem, áno, čiže aj toto je zrejme efektívny spôsob a nech sa páči, nech to podporuje, kto chce, a nechajte teda fungovať aj tento druhý akademický, ktorý vychádza z politických skúseností, a teda z tých relatívne štandardných, doteraz platných spôsobov, ako sa dá robiť dobre politika.
Nič iné si neželám, len aby sme trošku, prepánajána, tu rozprávali zmysluplne. Nič viac, nič menej.

Úprimne, nepredpokladal som, že budem vystupovať v tejto rozprave, ale predsa len aspoň niektorú vec, pokiaľ občania sledujú túto schôdzu. Myslím, že je dostatočne signifikantná.
A aj kolegovia mi hovoria, že nemám, pán Hlina, s vami diskutovať, že z rôznych dôvodov, ale už to nebudem ďalej rozoberať. Ale predsa len, viete, poznám takú jednu mladú dámu a ma prekvapila veľmi zaujímavým výrokom nedávno: "Ja čo si nepamätám, to sa nestalo." A takú drobnú parafrázu, že čo ja, Alojz Hlina, neviem, to neexistuje (zasmiatie sa v sále), to neexistuje a ja som mierou všetkých vecí, veď predsa schránkové firmy, no však to je niečo hrozné a musíme a demonštrácie a Kempinski a neviem a ukáže a vydobyje pre to Slovensko teda, že budeme korektne spravovať krajinu.
Pán Šípoš je šéf Transparency International, relatívne dôveryhodný človek, pán Hlina, nie? Ďakujem veľmi pekne. Pán profesor, ste sklamaný a tak. No v práve pracujeme ako, a prváci, ako prvé "de lege lata" a "de lege ferenda", aký stav je a musíte ho rešpektovať a žijete v ňom, a "de lege ferenda", aký by ste chceli, aby právny stav bol. A medzi tým pravda sa odohrávajú veľmi zložité a dramaticky aj odlišné postoje k tejto veci, pretože je to dané tou esenciou, tou podstatou tej veci.
Čo hovorí tento pán Šípoš, aby ste mi verili, blog SME, 3. 12. píše.: "Slovenských schránok je zrejme viac ako tých z daňových rajov." Skúsim len vybrať, zvyšok si prečítate, aby som neotravoval toto vážené plénum. "Až 85 % objemu verejných zákaziek ide majiteľom do piatich krajín: Slovensko, Česko, Rakúsko, Francúzsko a Nemecko. Za posledných päť rokov získali firmy s majiteľmi z daňových rajov len 1,5 % alebo necelú pol miliardu celého objemu tendrov všetkých na Slovensku." Toto hovorí pán Šípoš, teda nie smerácky nejaký kverulant.
"Posledné roky pozorujeme mierny nárast trendu víťazov z daňových rajov," hovorí znovu pán Šípoš. "Za vlády Ivety Radičovej podiel dosiahol 1,8 % z objemu verejných zákazok, za druhej vlády Roberta Fica už azda až 2,3 %." Čiže nárast je tam teda 0,8 či koľko percenta. Ale pán Šípoš robil tú štatistiku. Rád by som videl ešte takú, ktorú by predsa len objektivizovanejšie pracovisko, odpustite to SMER-u, že to teda poviem (potlesk), pán Šípoš, nikto z nás.
"Navyše víťazov z daňových rajov je málo. Ide za posledných päť rokov spolu iba o 80 firiem, ktorých však polovica sú pobočky globálnych firiem so známymi vlastníkmi." Čo s tým, pán Hlina, teraz? Šípoš. Skúsim používať vaše gestá, že či by ste mi nerozumeli lepšie za týchto okolností. (Smiech v sále.) Prepáčte mi to.
Skúsim teraz ešte ďalšiu vetu, ktorú tu vidím. "Víťazi s majiteľmi zo skúsených krajín víťazia najmä v tendroch v zdravotníctve, potom vo finančných službách a v strojárstve," aby sme vedeli.
Ďalej si to pozriete sám, ale potom pozriem toto. "Samostatný" a kritizuje teda náš zákon o schránkových firmách, lebo teda snažíme sa, ten obrovský tlak, ktorý, samozrejme, s médiami dokážete vytvoriť, len, bohužiaľ, sa dramaticky líši od korektných a serióznych údajov, a píše: "Samostatnou kapitolou tohto návrhu je zrejmý nesúlad návrhu s európskymi smernicami, ktoré zakazujú", pán Hlina, "zakazujú obmedzovanie prístupu firiem z iných členských krajín." Cyprus, pripomíname, tvorí až polovicu z toho 0,5 %, čo sme spomínali, tvorí až polovicu objemov zákaziek z daňových rajov. Cyprus je zaujímavý len tým, že, pokiaľ si pamätám, je tam tuším 7-percentná daň, a preto sú tam všetci. Problém najväčších daňových únikov pre mňa teda tých schránok je, že cez ne odchádza k veľkým daňovým únikom, pretože ja veľký kritik neoliberalizmu tvrdím, že ten údaj bude asi pravdivý tej londýnskej veľkej audítorskej firmy, ktorá povedala, že 30 biliónov dolárov sa nachádza dneska, až 28, až 32, hovorím 30, sa nachádza v daňových rajoch. Ako sa tam dostali? Akým spôsobom, keďže formálne, no.
Ďalej tu píše ten pán Šípoš, že dá sa, že žiadne zákony sa nedajú, koniec koncov sú legálne a Európska únia je priaznivá k schránkovým firmám a považuje ich za štandard.
Ja ako predstaviteľ národného štátu ich nepovažujem. Dôvody, vás zoznámim niekedy najbližšie, prečo si to myslím a prečo bojujem proti schránkovým firmám. Predovšetkým preto, že naozaj sa za nimi môže skrývať za istých okolností istá miera politického klientelizmu, a preto tu počúvame toto všetko a chceme nájsť objektívne riešenia, čo sa tu deje. A druhý zásadný rozmer, že dochádza k daňovým únikom, ktoré chcem zamedziť, lebo chcem chrániť môj národný záujem.
Tu verejne som povedal, naozaj počúvajme v tejto súvislosti obchodných právnikov, čo nám hovoria, a rozmýšľajme nad tými všetkými súvislosťami, ktorými sa tu treba zaoberať.
Vážené kolegyne, ja viacej ani k tomu nechcem povedať. Je tu celý rad vecí, len naozaj, to zase sme zademonštrovali, že nie sme schopní vecne pracovať. Predsa logicky ste dali návrh, ktorý tu je. Minister zaujal stanovisko, vláda zaujala stanovisko. Aspoň 20 % diskusie keby smerovalo k vyvracaniu vlastných faktov a že by sme naozaj hľadali podstatu, esenciu problému. Nemohlo by od vás, vážení navrhovatelia, nezaznieť tieto fakty, o ktorých hovorím? Sú, samozrejme, jasné a nespochybniteľné, pán Hlina. Nespochybniteľné sú.
Takže ak môžeme v niečom robiť, uvádzal som to tu, konečne sa začala Európa hýbať. Konečne sa začala Európa, Európska únia, len pretože v Anglicku začala snaha, že začínajú si uvedomovať, že jednoducho odliv peňazí vo väzbe na daňové úniky je obrovský pre krajiny a treba začať niečo robiť. Slovenská krajina ako štvrtá ratifikovala dohodu, ktorá bola o tom, že si krajiny musia, aspoň tých 40 signatárov následne, ktorí potom vznikli, že si musia vymieňať informácie nielen o pohyboch finančných prostriedkov právnických, ale aj fyzických firiem. A vzápätí je ďalší Belgický dohovor z októbra, na základe, z 24. alebo ktorého, kedy opäť bolo Slovensko veľmi aktívnych členom. Okamžite sa stal signatárom tejto zmluvy a na základe toho, keďže sa vytvoril aspoň minimálny priestor pre ochranu národných štátov a ochraňovať ich bez potencionálnych následných sankcií, tak sme sa snažili sem postaviť aspoň ten základný zákon, ktorým signalizujeme, že nechceme schránkové firmy tu a chceme v danom prípade naozaj predovšetkým ale zabrániť daňovým únikom.
Takže, po prvé, ak nezmeníme prostredie v Európskej únii, tak jednoducho schránkové firmy budú a sú štandardnou súčasťou s tým, že ich bráneniu v ich účasti môže spôsobovať sankcie. Pretože čítal som vám pána Šípoša, čo povedal na túto tému. A my môžme teraz hľadať, do akej miery a koľko a v akom rozsahu Slovensko môže využiť nástroje národnej legislatívy na to, aby v tomto smere mohlo toto relatívne vo všeobecnej Európe a, bohužiaľ, strážené prostredie voľného nakladania s kapitálom, teda toho voľného pohybu a voľného miesta, aj toho všetkého, čo pán Hlina, keďže ešte tento problém neštudoval podrobnejšie, tak zatiaľ teda mu len zostalo, že treba bojovať proti schránkovým firmám.
Ten problém je naozaj komplexný, národný štát naozaj potrebuje predovšetkým vnútornú konzistenciu, aby bolo, vnútorné národné elity naozaj vedeli, že národné záujmy sú fenoménom, o ktorom sa dá diskutovať, že nejde o žiadny ekonomický a iný nacionalizmus, ale o štandard. Národ si jednoducho musí chrániť hranice a zdroje, aj malý, ako sme my, ale pre to treba vytvoriť prostredie. Po prvé, potrebujeme ľudí, ktorí poznajú dobre prostredie, poznajú riziká, ktoré súvisia s ochranou národných záujmov v štandardoch Európskej únii, a teda naozaj majú elementárny osobnostný potenciál na to, aby mohli byť partnerom a aby mohli budiť aspoň elementárny rešpekt.
To sú, vážené kolegyne, kolegovia, odpustite, základné predpoklady a bez nich bude fungovať len toto, čo sme doteraz tu počúvali.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Kaník, sme krajania, no skutočne ma neteší, že musím reagovať, ale to je, istý typ obludných lží sa nesmie dostať do verejného priestoru a je to životným ohrození záujmov krajiny. Toto vrah príde a reve, že teda treba postihnúť obeť, lebo to tak jednoducho nejde. Ľudo, toto sa nedá! To prekračuješ elementárne etické roviny.
Ty, ktorý si celý život strávil tým, že si bol predseda strany, významný funkcionár, celý čas, ako funguješ v politickom svete od, na ministerstve privatizácie a neviem kde. Z rokov 90. poznám desiatky až stovky tvojich kolegov, ktorí sú tvoji priatelia, lebo boli tvojimi kolegami z tých 90. rokov, ktorí nikdy nepodnikali a sú dneska ťažkí boháči.
Povieš, že v SMER-e sú desiatky, pomaly stovky ľudí, ktorí nikdy nepodnikali a sú boháči. A ktorí to sú?! Z tvojho okolia ich tisíc vymenujem! Ako to už takto obludne klamať, Ľudo?! Zostal si v tej tvojej strane dneska už iba predseda a pokladník. Už ani nemáte niekoho, koho postavíte, aby tieto hrozné nezmysly vyprával a aby mal aspoň trošku čistý kredit. Naozaj aspoň trošku normálnej ľudskej etiky! A nemá mať niečo už aj niekedy aj hranicu?! (Potlesk.)

Ďakujem pekne, otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám, pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Droba, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán Droba, máte slovo.

Ďakujem pekne. Nevidím pána Beblavého, takže chcem reagovať naňho, na jeho vystúpenie, takže toľkoto som mu chcel povedať. Esenciou politiky je interpretovať udalosti, v ktorých fungujeme. To znamená, že aj v politike boj o interpretáciu je nesmierne dôležitý a preto má obrovský význam práve politické vyjednávanie. V tejto veci je úplne logické, že ja osobne očakávam, že pán predseda parlamentu bude mať nejakú primeranú rolu a že musíme vyjednávať. SMER má väčšinu, ale pri ústavnom zákone inokedy nikdy nespravil to, čo sa tu odohrávalo v parlamente bežne, kupovanie hlasov, nerobíme to. Ale logicky očakávame, že ak máme rokovať o návrhu niekoho, že príde rokovať a bude rokovať, pričom v danej veci mechanizmus je určený.
Nezabúdajme, že naozaj ide o viac ako tisíc verejných funkcionárov, takže my musíme veci zvažovať, ako sú, účel, ktorý sledujeme a prostriedky, ktoré používame. Musíme to robiť, musí byť ten priestor vyvážený, pretože my máme jeden ten drobný rozmer, páni poslanci opozície a nezaradení, že my za ten zákon nesieme zodpovednosť. To znamená, keď za zákon, za ktorý nesieme zodpovednosť, chceme aj primeranú mieru účasti, veď je to úplne logické.
A ústavný zákon, naozaj chceme tú právnu kultúru, že ústavný zákon musí mať primeranú podporu a musí byť výsledkom politických rokovaní v parlamente. To je predsa samozrejmé a zdalo sa mi, že to už aj chápeme, už máme aj pozitívne príklady v tomto smere. Tento návrh zákona, bohužiaľ, sa nesie na populistickej vlne, pretože pán Beblavý neodpovedal na tie veci, o ktorých som hovoril, hlavne, že z časových dôvodov už nemôže byť funkčný v tomto volebnom období. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán Kollár, nepochybne, nepochybne ten zákon je v podstate jalový. Len sú ešte pamätníci a pevne verím, keby sme mali hlbšiu debatu na túto tému, prečo je jalový. Aká bola atmosféra v spoločnosti a podobne a nepochybne postupom času sa neustále sťažujú podmienky pre prijatie tohto zákona, pretože jednoducho ten problém tej retroaktivity je živý. Ak si pamätáte, my sa snažíme zákony prijímať tak, že teda sa diskutuje aj s adresátmi, počúvame prostredie, právne prostredie, podnikateľské prostredie a tak ďalej a jednoducho po tých dlhých prieťahoch, keď sa to nepodarilo, keď sme ho už robili my, ten zákon, už bolo relatívne neskoro. Už bolo neskoro a tak ďalej, ale kedykoľvek sa o tých veciach dá diskutovať aj s pánom poslancom Lipšicom.
Pán Kadúc, vy viete, ako právnik viete, že mám rešpekt k vám, že pri prijímaní zákona musíme sledovať celý rad hodnôt a tie hodnoty sú konkurenčné. Nepochybne, že v istej, istej fáze musíme sledovať aj to, či je, teda meníme pravidlá v procese, či subjekty, ktoré vstupujú do prostredia, budú poznať a tie podmienky, v ktorých fungujú, sú zásadne nemenné. Nepochybne proti tomu stojí iná zásada verejného záujmu, že teda treba porušiť túto zásadu z rôznych dôvodov a podobne. A tú intenzitu skúmame a vedieme o nej dialóg. Takže asi to bol jediný zmysel, čo som chcel povedať.
Pánovi Osuskému, pán Osuský, naozaj nechcem zneužívať, som právnik, len to, čo sa pýtate, veľmi jednoducho vysvetľujú dva pojmy - legitimita a legalita. Je nepochybne legálny návrh, ktorý tu predkladajú. Na druhej strane legitimita je spochybnená. Je celý rad krajín, mimochodom aj v Českej republike, kde nezaradení poslanci nemajú také a plné práva, ako majú iní. Nezaraďujú sa napríklad do zahraničných delegácií, nemajú právo pri skrátenom konaní vystupovať, nie sú členmi poslaneckých grémií a nezúčastňujú sa rokovania ich prípravného výboru. Celý rad krajín vám takýto môžem dať k dispozícii, kde sú obmedzené a limitované práva poslancov, ktorí opustia svoje kluby a nereprezentujú tých voličov, ktorí ich do toho parlamentu zvolili. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, pôvodne som sa vzdal možnosti vystúpiť v rozprave, ale predsa len niekoľko poznámok pravdepodobne podľa toho vývoja, čo tu všetko počúvame, povedať treba.
No tak zistil som teraz, že principiálne, keďže som členom SMER-u, tak nemám česť. Ale pán Mičovský, pán Poliačik tú česť majú a teda s hrôzou zisťujú, že sa nevieme dostatočným spôsobom prevychovať. Okolnostiam toho, o čom rokujeme, to sú dve veci, ktoré možno stoja za pozornosť.
Prvá sú okolnosti, ktoré súvisia s návrhom ako takým, ako sa predkladá, v akých kontextoch a tak ďalej. A potom samozrejme vlastný, vlastný zákon. Najprv teda k niektorým tým okolnostiam, ktoré by sa mali dotýkať vlastného zákona.
Kolegyne, kolegovia, my, našou úlohou je teda urobiť dve veci v tomto právnom prostredí, preukazovať majetok, teda rozsah majetku a po druhé teda, nezlučiteľnosť s funkciami.
Preukazovať majetok. Viete veľmi dobre, že úlohou tohto zákona nie je zisťovať, aký má majetok primárne. My máme predsa zákon o preukazovaní pôvodu majetku. V tejto súvislosti sa stačí pozrieť len máličko a kúsok do minulosti, aké okolnosti sprevádzali tento návrh zákona. Nie sú síce Mladé pušky podpísané pod týmto návrhom, ale ku cti pána Lipšica slúži, nebojím sa to povedať, že za tento zákon bojoval ako jediný z celej koalície. A výsledkom procesu, ktorý sa tu stal, pán Beblavý je tu a určite sa vyjadrí, akým zásadným spôsobom SDKÚ podporil zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý je esenciálny pri tom, ak chceme zisťovať majetok. Len v situáciách dneska, v ktorých tu sme, dneska zisťujeme a hlavný zmysel toho je zistiť, že ten, ktorý verejný funkcionár, ktorý vstupuje do prostredia, počas výkonu funkcie sa jeho majetok nejak dramaticky nezvýšil a dnes môže byť odôvodnené podozrenie, že ten majetok sa zvýšil preto, lebo nekalým spôsobom zneužíva funkciu. Takže treba tieto veci zásadne odlišovať a treba aj v tomto kontexte aj zásadne rozmýšľať.
Čo si myslím, že tu treba povedať. Pán Mičovský, viac-menej vy ste ma vyprovokovali vašou poznámkou k tomu, že vystupujem. Ja si naozaj myslím, že elementárnym znakom slušného politika je čestnosť vedenia politického zápasu. Dodržiavanie elementárnych pravidiel a vystupovať a riešiť veci. Naozaj tak nepodľahnúť pokušeniam použiť hocičo, deklasovať protivníka hocičím. Obviniť ho z čohokoľvek, zvlášť vtedy, keď sa to nedá, nedá nejakým spôsobom vyvrátiť. Komukoľvek niečo poviete a obviníte ho z dvadsiatich zločinov, čo môže ten človek robiť? Akú má šancu sa ospravedlniť? Pán kolega, čestnosť politického zápasu. Takže pánovi Poliačikovi, aj vám chcem aj tento moment zdôrazniť, je veľmi dôležitý. Ja sa budem snažiť ten zápas viesť čestne. Takže si musíme urobiť dva základné momenty. Toto sú esenciálne veci, prečo tento zákon prijímame.
Pán kolega vie veľmi dobre, že na túto tému, pokiaľ hľadáme inšpiráciu v právnych poriadkoch v európskych krajinách, zoberme si len európsku pätnástku, nájdeme dramaticky rozdielne prístupy k týmto veciam. A dokonca máme celý rad krajín, v ktorých sa podniká bežne počas výkonu funkcie, len teda vzniká, dramaticky sa uvádza povinnosť, že ten, ktorý podniká, musí nejakým spôsobom deklarovať vždycky svoju majetkovú účasť a podobne.
Máme tu zákon o schránkových firmách. Vieme, ako zložito sa preukazujú majetkové účasti, jak je to veľmi, veľmi ťažké. Nepochybne SMER má záujem, aby sme prijali korektný zákon o preukázaní, o nezlučiteľnosti, proste ten, ktorý teraz, ktorý teraz prerokovávame, ale sme aj právnici, ja som teda aj právnik. Prvý zásadný moment, pán kolega povedal, že teda tento zákon sa teraz už, keď ho schválime, nemôže platiť pre tento, pre toto volebné obdobie, pretože dneska je 8. decembra a je úplne vylúčené, aby mohol 1. januára nadobudnúť účinnosť a teda vyzýva, aby vláda prijala ho a predložila ho sem v skrátenom konaní.
Pán kolega, no tu sa dostávam k tej druhej časti okolností s tým návrhom. Som pozrel, kto predkladá tento návrh. Traja poslanci sú, sú buď nezaradení vôbec, alebo pôsobia v kluboch, v ktorých ich voliči nezvolili. A pôsobia v kluboch, v ktorých ich volili celkom iní voliči. Čiže tiež mali drobný moment toho politického zápasu, ako to funguje počas volebného obdobia. Čiže otázka legitimity tohto návrhu za týchto okolností. Nesiete za niečo zodpovednosť, alebo do akej miery ste vedení skutočným záujmom a do akej miery tým, že treba sa za každú cenu zviditeľniť. Pôvodný subjekt už nie je, som v novom subjekte a tak ďalej. Takže tlačiť máme, vážené kolegyne, kolegovia, teraz rozpočtový, rozpočtové zasadnutie parlamentu. To je hlavný moment. Schválili sme rozpočet, musíme ho doriešiť, celý rad otázok, ktoré súvisia s rozpočtom.
Čo je ale dôležité. Iste ste zaregistrovali, pán poslanec, že je nové vedenie Národnej rady, že pravdepodobne týždeň je nové vedenie Národnej rady. Ak chceme prijať predstavu, že nebudeme prijímať návrhy zákonov a rokovať o nich od rána do večera, ktoré dávajú viac-menej nezaradení poslanci, že platí to, čo sme povedali. Ak ideme rokovať o ústavnom zákone, musí byť široká zhoda a musí sa prijať v parlamente tak, ako na základe predbežných rokovaní a na základe aj predbežných dohôd. Predpokladám, že vaše vystúpenie, v ktorom ste si vybrali zhodou okolností len poslancov SMER-u, že ako nesmierne zneužívajú zákon o, existujúci a podobne. A dramaticky ste si nevšimli napríklad vašich bývalých politických priateľov. Nenaznačujem, že by ste sa usilovali o serióznu politickú dohodu, ale o politickú konfrontáciu.
Je tu ešte malý drobný problém, vážené kolegyne, kolegovia, ak hovoríme o tom výbore. Riziko prenesenia politického zápasu aj do týchto vecí. Máme aspoň trošku predstavu dneska v tomto parlamente, že poslanci, ktorí tam budú, budú korektní a seriózni? Napríklad taký drobný problém, pán poslanec Kadúc, ale aj vy ste hovorili, však nie je žiadny problém, nemusíme zverejňovať ten, tie majetkové pomery, veď to bude iba, o tom budú vedieť iba poslanci, členovia výboru. Však tu bežne nastáva situácia, že osobitne od pána Mičovského z jeho klubu vystúpi pán poslanec, ktorý flagrantne odmietne zákonom predpísané postupy a povie rovno, verejný záujem a to je treba a on, jeho zákon nezaujíma, on to musí zverejniť a podobne. Demonštratívne porušujú zákon, platný, pán Mičovský. To sú tie pravidlá politického zápasu. Takže aj tieto riziká tu sú, pán kolega.
Mimochodom tým, že ste takto široko v tejto fáze naformulovali počet klientov tohto zákona, veď to je viac ako tisíc. Pýtal som sa dneska, nezaujímal som sa celkom predtým, mám predsa novú situáciu. Koľko teda ľudí bude podliehať? Tisíc, viac? Povedal mi, že nevedia, ale rozhodne to presahuje tisíc. Samozrejme, je tam celý rad okolností, ktoré súvisia so zákonom. Ako právnik sa pýtam, chcete vyšetrovanie a tak ďalej so všetkým? Veď to vyšetrovanie potrebuje nejaké procesné oprávnenia, potreby pre ten výbor. Je tam celý, teda je tam celý rad otázok, o ktorých treba seriózne diskutovať. Nepochybne chcem ubezpečiť, že nové vedenie Národnej rady, nový predseda Národnej rady zváži okolnosti a hneď po začiatku, po skončení tohto roku a na začiatku budúceho roku, keď sa zoznámime, dovoľte mi povedať to slovo, hlbšie s doterajším procesom a vykonajú sa základné politické konzultácie, tak sa ďalej bude pokračovať v tomto zákone. Ale logicky nemôžeme mať inú ambíciu, ako upraviť tieto pomery pre budúci parlament.
A je to aj seriózne, pretože ak takýmto zásadným spôsobom formulujeme pre ďalší rad funkcionárov nezlučiteľnosť, oni prijímali funkcie a nevedeli o tom, že tá nezlučiteľnosť tam je. Čiže aj k politickej korektnosti patrí, keďže už teraz nejaké veľké škody sa pravdepodobne nestanú, aby skôr sme hodnotili zásadu, že keď niekto príde do funkcie od nového volebného obdobia, nech je úplne jasné, do akých pomerov ide a aké povinnosti mu zákon bude predkladať. V polovici politického zápasu predsa len tu isté riziká sú. Netvrdím, že sú hlavné, ale v tomto celom rade kontextov, ktoré tu sú, sa mi vidí tisíckrát lepšia situácia vrátiť sa k tomu hneď po novom roku, znovu robiť politické konzultácie, hľadať nejaké základné prieniky a pripraviť do leta, možno do jesene dobrý návrh zákona, ktorý v danom prípade vytvorí pre nezlučiteľnosť funkcií a pre to, po čom všetci voláme, ak uznáte, aj pán Mičovský, podmienky pre to, aby sme naozaj mali korektný a seriózny zákon a aby sme znižovali riziká zneužívania verejných funkcií.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán minister. S faktickými poznámkami páni poslanci Brocka, Jurinová, Mihál, Fecko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Brocka.