Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte len niekoľko poznámok a hneď chcem upresniť, chcem sa predovšetkým venovať spôsobu prerokovania tohto návrhu zákona v parlamente.
Vieme všetci veľmi dobre, že problém schránkových firiem ako komplexne je problémom zásadným. Viedli sme na túto tému veľmi bohatú rozpravu v prvom čítaní, rovnako aj v druhom čítaní. Ozrejmili sme medzinárodné kontexty, existujúci mechanizmus úpravy postavenia tých tzv. schránkových firiem v Európskej únii, rozporne a podobne. Snažili sme sa my politicky, logicky, moja strana, upozorniť aj na to, že úplne logicky opozícia bude používať čokoľvek a nebude korektne diskutovať v danom prípade. Jedinou snahou bude presunúť ťažisko zodpovednosti na stranu SMER. Do istej miery je to v poriadku, pretože tí, ktorí majú povinnosť a nesú zodpovednosť za správu krajiny, predovšetkým musia myslieť na to, že máme tu celý rad zákonov, tých bodov je relatívne veľa a potrebujeme v rámci časového limitu ich aj prerokovať.
To znamená, je absolútne nevyhnutné, aby rokovanie v parlamente malo elementárny rad. Mimochodom, ten rad je bezpodmienečne a veľmi konkrétne upravený v rokovacom poriadku.
To znamená, ak rokujeme teraz o vrátenom návrhu zákona, pravdepodobne znovu zopakovať prvú, prvú rozpravu všeobecnú asi nie je celkom korektné. Zvlášť keď vieme veľmi dobre, že máme iba dve možnosti, buď už raz schválený návrh zákona schváliť kvalifikovanou väčšinou a môžme sa zaoberať pripomienkami pána prezidenta, schváliť ich, alebo nie. Úplne logicky, ak by sme chceli viesť korektný politický zápas, diskutujeme o týchto danostiach.
Naopak, vážení páni kolegovia, osobitne tí, a teraz budem osobný, pán Lipšic, no, pamätám si vás v dramaticky komfortnejších politických kontextoch ako teraz a veľmi ma mrzí, že pre vás už dneska je úplne prijateľný spôsob, ktorý teda prezentoval, odpustí mi aj pán Hlina, ktorý vo svojej rozprave stihol spomenúť slzný plyn, obušky a vzápätí nám všetkým oznámil, že keď sa rozhodne nás potrestať, takže skončíme všetci na ARO a nebude to celkom jednoduché. Tento typ politiky, pán Lipšic, je veľmi zlý a v súčasnom období nebezpečný. Odpustite mi tento osobný apel. Skúste nad tým porozmýšľať, že či predsa len seriózna politika, seriózny politický dialóg neni platnejší, ale hlavne bezrizikový. Pretože ak máme očakávať v blízkej budúcnosti to, čo ste tu začali robiť, to znamená, a už opäť, už celý mechanizmus tých, tvorby tzv. káuz veľmi dobre poznáme. Už sme ich tu zažili, budeme tu určite znovu dva dni počúvať expozé vaše a pána Hlinu a tie všetky neuveriteľné maximy, ktoré bude dostávať, a učitelia, ako koľko miliónov a tak ďalej.
Pričom tie elementárne východiská, je... SMER počas celej svojej existencie bojuje proti tomuto typu, tomuto typu hospodárstva, ktoré predstavujú schránkové firmy, celý čas. Ja keby som tu mal čítať, čo všetko ste narozprávali vy a strany, v ktorých ste, pán Lipšic, vy – pán Hlina nie, lebo ten, ten žiadnu zodpovednosť v tomto zmysle nemá, pretože má tu nádhernú naivitu, že on, jeho poznanie je to maximálne, ktoré existuje, a tým pádom sa v ňom cíti veľmi dobre – pán Lipšic, vy tú zodpovednosť nesiete. Veď predtým sa už, schránkové firmy sa stali, bohužiaľ, súčasťou, legitímnou súčasťou nášho obchodného práva a prostredia. A ľavicové strany v celom svete a aj naše revú, že tento typ umožňuje veľmi výrazne získavať daňové úniky alebo organizovať zásadné daňové úniky.
A nepochybne je tam ten druhý fenomén, ktorým je klientelizmus. Nepochybne, že tieto schránkové firmy tu fungujú, fungujú úplne všade, problém je, že až teraz sa začala Európska únia pri celkovom boji proti daňovým únikom tým zaoberať. A včera prebehla v médiách správa, že aj Európska únia pripravuje nejaký mechanizmus boja proti schránkovým firmám. A je úplne logické, že pokiaľ chce v tomto právnom prostredí národný štát bojovať, do istej miery aj proti európskej legislatíve, sa do konfliktu dostane, musí byť opatrný a ten boj má častokrát demonštračné, iné, iné mechanizmy a málokedy je schopný vytvoriť dokonalý mechanizmus pri tomto type totálne deregulovaného hospodárskeho prostredia.
A ona mantra o deregulácii, toto sme rozprávali my, ten nezmyselný neoliberálny koncept. Pre mňa, keď počujem pani poslankyňu Nicholsonovú, však celá jej strana je kompletne prerastená základnými neoliberálnymi hodnotami, ktoré sú tak výrazne deklasované a devalvované v súčasnom vývoji. A na druhej strane ona je bojovníčka proti schránkovým firmám. Však veď to je výraz tej toľko žiadanej deregulácie, ktorú sme tak chceli! ´Žiadna regulácia národných štátov! Aké národné záujmy? Veď to je obyčajný ekologický nacionalizmus!´
Ako, do akej miery predsa my môžeme v danom prípade vstupovať do čisto voľného, otvoreného a ničím, ničím nechráneného priestoru?! Pretože tá ochrana v konečnom dôsledku ničí svetový obchod. Tento únik toho, že, a ten problém, že nastala situácia, kde naozaj už celý svet, dokonca aj ten pravicový, sa zmieta v hodnotových, v hodnotových problémoch, pretože vidia, že zlyhal ten koncept, ktorý nám tu pretláčali a presadili na Slovensku.
A SMER v týchto zložitostiach, keď je preukázateľné, a hovorí o tom 90 % komentátorov, že národný štát nemá viac ako 10, 15, nech 20, nech 30 % priestoru na to, aby mohol vstupovať dneska už do veľmi výrazne aproximanového prostredia, kde 99 % náležitostí, ktoré tu sú, určí Európska únia, tak verejné obstarávanie, tak otázku postavenia schránkových firiem, tak otázka možnej kontroly finančných pohybov, finančného kapitálu a tak ďalej a tak ďalej. Veď toto prostredie je úplne jasné. A tu a teraz ideme, ideme vyrábať cirkus. A samozrejme máme k dispozícii, lebo veď firma, ktorú vlastnil kedysi minister hospodárstva, vedie voči štátu spor za 60 miliónov. Nikdy zo SMER-u, nikto, sme nepodporovali, práve a celý život sme bojovali voči tomu, aby prostredníctvom práve týchto fiktívnych sporov so štátom, aby štát prichádzal o peniaze.
Pre Kristove rany, pán Hlina, tu opäť máte ten váš veľmi inteligentný úsmev,! Len, odpustite mi tú osobnú poznámku, len keď si predstavím tu náš vzťah k tomu, keď sme sa snažili chrániť otázku nášho zdravotníctva, keď sme, keď sme naprávali nehorázne mechanizmy, ktorými sme vytvorili priestor jednak pre zdravotné poisťovne, jednak pre sociálne poisťovne so všetkým, keď privatizovali títo naši kolegovia svojho času to základne rodinné striebro, ktoré na Slovensku máme. Rozhodovať spory budú rozhodcovské súdy v Londýne, vo Švédsku a neviem kdekade dookola.
Keď sme sa snažili brániť zdravotným poisťovniam generovať tak nehorázny zisk vo väzbe a parazitovať na našom zdravotnom poistení a hlavne na verejných peniazoch, ktoré sú nás všetkých, čo sa tu ozývalo? Celý čas: oprávnene a budeme vás žalovať, Union, neviem, kto, neviem, kto. Aké sú komentáre k tým žalobám, ktoré sa voči Slovenskej republike organizovali?
Ako to bolo s ČSOB kedysi a onými prvými 25-mi miliardami? Aké boli politické vyjadrenia? A čo bolo aj v našich slávnych médiách na túto tému?
Kde sa zrazu stalo, že sa tak dramaticky zmenili hodnotové východiská? Kde zrazu, teraz už zrazu všetci bojujeme proti schránkovým firmám (potlesk) a úplne ideálne je celé zabezpečiť, a to je jediný možný výsledok takto organizovaného politického zápasu, pokúsiť sa zvaliť dôsledky tohto stavu, ktorý SMER napráva, naň. On je pôvodcom tohoto stavu.
Vážené kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že už z toho, čo naznačil pán Hlina, naznačil aj politické prostriedky, ktoré hodlá v najbližšom období používať aj voči ministrovi hospodárstva. Chcem varovať, nepochybne je na každom, aby si zvolil mechanizmy svojho politického zápasu, na druhej strane chcem apelovať na to, aby naozaj boli tieto politické prostriedky v súlade s tým, čo nám ukladá rokovací poriadok.
Chcem všetkým pripomenúť, že rokovací poriadok je zákonom. A ak budete niekto ešte dramaticky čítať sľub poslanca a podobne, zapamätajte si, že keď porušujete vedome rokovací poriadok, porušujete zákon tejto republiky. Som presvedčený, že to veci pomôže, a pokiaľ nájdeme slušný a seriózny mechanizmus prerokovania všetkých problémov, aj ktoré sú späté s pôsobením pána ministra, pána ministra hospodárstva, že v každom prípade veci pomôžeme oveľa viacej, ako to, že znovu vyrobíme, znovu vyrobíme veľmi konfliktnú situáciu, ktorú sa nám podarí preniesť do spoločnosti a ktorá v konečnom dôsledku v ničom Slovenskej republike neprispeje.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
