Videokanál poslanca

92.
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, no je tu veselá atmosféra, tak priam, priam ústretová pre diskusiu, takže je veľká škoda, že vcelku sme v istej časovej tiesni, ale predsa len ide o malú, nepodstatnú, ale predsa len istým spôsobom udalosť, ktorá má širší dopad.
Ja som presvedčený, že by sme možno potrebovali aj menej formálnu diskusiu o súčasnom štádiu nášho parlamentarizmu a o javoch a procesoch, ktoré sa v tomto našom parlamente odohrávajú. Dovoľte niekoľko len teda veľmi krátkych poznámok, opäť sa budem citovať z nezávislej literatúry. Giovanni Sartori je jeden z najväčších odborníkov na ústavné právo. Napísal takú knižku o ústavnom inžinierstve. Dovoľte mi jednu vetu odtiaľ: „Parlamentná demokracia“ - a my sme parlamentná republika - „nemôže v žiadnej zo svojich podôb fungovať, pokiaľ nemá k dispozícii parlamentné spôsobilé strany, teda strany, ktoré sa socializovali či už neúspechom, svojím trvaním, vhodnou stimuláciou, relatívne súdržné, ktoré vydržia aj medzi jednotlivými volebnými obdobiami.“ A naozaj a hovorím teda, že pre fingovanie takéhoto parlamentarizmu sú takéto strany absolútne nevyhnutné, lebo pokiaľ sú nefunkčné tieto strany, tak aj parlamentné systémy sa stávajú nefunkčnými.
Teraz v tejto súvislosti, pravda, som vám chcel citovať, ale len to poviem voľnými slovami z učebnice ústavného práva z Čiech. Viaceré alebo veľká väčšina európskych krajín má vo svojich poriadkoch isté, isté ustanovenia, ktoré sankcionujú, sankcionujú, pokiaľ poslanci odídu z svojich parlamentných strán. Rovnako je to v českom parlamente, pozrite si § 77, odsek tuším 2 a 3, kde sa jednoznačne hovorí o tom, že pokiaľ má parlament, teda má parlamentný klub vznikať počas fungovania parlamentu, tak spravidla je sankcionovaný tým, že nedostáva finančné prostriedky ani materiálne zabezpečenie, nemôžu byť členovia, využívať právo nominovať svojich nominantov do tých funkcií, kde je pomerné zastúpenie v parlamente, dokonca aj sa obmedzuje zastúpenie v zahraničných, v stálych delegáciách minimálne. Je to fakt.

Teraz skúsme len pár slov k tomu, ako vyzerá, čo sa týka nezávislosti poslancov, či je to žiaduci stav, situácia v našej malej krátkej histórii. Pamätáme si niektorí, ktorí sme tu v opozičných laviciach, nepochybne je veľa, keď 58-členná vládna koalícia vládla v našom parlamente, kde zo dňa na deň poslanci, ktorí vehementne realizovali program HZDS, zo dňa na deň sa stali poslancami inej politickej strany, Dzurindovej vlády a vehementne ju podporovali. Vtedy sme začali hovoriť o kupovaní poslancov ako o veľmi nebezpečnom fenoméne, ktorý, ktorý ohrozoval parlamentarizmus u nás, a dokonca hovoril o tom aj pán Lipšic, že teda asi to bol fenomén nie iba od vtedajšej opozície.
Vážené kolegyne, fikcia je taká u nás, my fungujeme v systéme parlamentnej demokracie aj v straníckom systéme, že naši občania volia poslancov, ktorých častokrát nepoznajú. Volia strany podľa lídrov a volia strany logicky podľa programov a mnohých poslancov nepoznajú osobne. Pán Hlina a mnohí iní o tom veľmi radi rozprávali. Je logické, aby takíto poslanci sa začali združovať v nejakých kluboch, ktoré začnú ad hoc vznikať, akože nezávislých poslancov vo väzbe na spoločné konanie takýchto klubov? Má to nejaký význam? Môže sa dať konzervatívec s liberálom dokopy a môže tvoriť nejakú aktivitu, ktorá je pre fungovanie parlamentarizmu zmysluplná? Čiže pre nás je to nežiaduci stav, myslíme si, že primeraným spôsobom, neobmedzujúc poslanecký mandát, hoci v mnohých krajinách to tak je, nezabúdajme, že Európa rezignovala na imperatívny mandát, ale v takej Indii funguje. A to je 1,3 mld. ľudí, ktorí tam fungujú v takejto krajine, takže je to veľmi vážne.
My, samozrejme, v politickej kultúre rešpektujeme, že mandát je jednoznačne nezávislý, ale na druhej strane zase musíme vytvárať predpoklady pre zmysluplné spravovanie krajiny. Pretože jednoducho po voľbách sa musí sformulovať zmysluplný systém a také hodnoty, ako je stabilita vlády, sú predsa zásadné, majú obrovské ekonomické dopady, pokiaľ to tak nefunguje. Takže, kolegyne, kolegovia, SMER rešpektuje to, že aj v tejto sfére treba rešpektovať a vnímať aj aktuálnu situáciu, ale hodnotovo, pán kolega Poliačik, univerzálne hodnoty, ktoré chceme v parlamente strážiť, sa nezlučujú s vašou predstavou, čiže sme proti tomu, aby sa v parlamente vytvárali a do klubu aj do budúcnosti, a preto nezahlasujeme.
Je, bolo by veľmi nekorektné obviňovať nás z toho, že chceme niečo vám brať a tak ďalej a tak ďalej. Boli sme naozaj veľmi veľkorysí, boli ste členom poslaneckého grémia, aj keď ste na to nemali nárok, aj sme zachovali isté materiálne výhody pre vás, ale v každom prípade chceme vyslať signál pri našom vklade do fungovania slovenského parlamentarizmu, že ten jav, odchádzanie poslancov, prechádzanie zo strán, zo strany do strán, a dokonca situácia, že neni tu pevný poslanecký klub, ktorý tu je vládny a ktorý sa drží v absolútnej kope... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán podpredseda, je 17.00 hodín. Dobre?

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
... – končím –, ktorý, ktorý je celý čas celistvý, ale akonáhle by tu bola čo len trošku iná situácia, už táto situácia v parlamente by okamžite vytvárala predpoklad pre ten tak nežiaduci akt kupovania poslancov, rekonštrukcie vlád a podobne.
To je dôvod, prečo poslanecký klub strany SMER tento, tento, vznik tohto poslaneckého klubu nepodporí. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec, nepochybne rešpekt, veď boli ste riaditeľom veľkej banky a vlastníci by tam pravdepodobne človeka, ktorý tomu nerozumie, nedali. Môj problém je, že ako právnik, a teda dosť som aktívny v tej politike, je, že mojou úlohou je sledovať ako vzťah štátu ako takého a jednotlivej moci politickej vo vzťahu k ekonomickej. A v danom prípade napríklad musím sledovať aj diskusie o finančných trhoch, o ich hodnotení, o tom, čo sa deje a podobne, a hlavne v súčasnom období, keď máme za sebou teda veľkú krízu ešte z roku 2008 a dopadmi, koľko museli daňoví poplatníci celosvetovo v Európe zaplatiť.
Je napríklad pozoruhodné, som si pozeral na Slovensku, aké boli zisky bánk v rokoch 2009 - 2010. Až 100 mld. a podobne korún. Čiže veľmi zaujímavé zisky v čase, keď vláda musela hľadať peniaze a rôznymi spôsobmi vytvárať možnosť, aby to hospodárstvo aspoň čiastočne generovalo nejaké výsledky, aby ten štát mohol vôbec fungovať.
Čiže pravdepodobne je úlohou spoločnosti zaoberať sa tým, ako fungujú finančné trhy, a určite mi nebudete vyčítať, keď poviem, že nikdy nebola tak nízka dôvera k finančným trhom, ako je v súčasnosti. Nebolo to tak od ´29. roku predchádzajúceho storočia.
A ešte vám chcem povedať, že nepochybne 44 % alebo 43 % hlasov, ktoré dostal SMER, nám nedáva automaticky nárok na stopercentnú pravdu, ale keď hovoríme o tom, že kto koho záujmy zastupuje, keďže SaS tých 6 %, tak som chcel zvýrazniť teda, že nejaké tie záujmy zastupujeme aj my a že pravdepodobne skôr možno čítať tie naše snahy, že rešpektujeme a zaoberáme sa záujmami väčšinovými.

Pán Mihál, ďakujem vám za vecný tón a nepochybne vám to v budúcnosti vrátim a nepochybne takto sa dá diskutovať pravdepodobne lepšie.
Chcem vás ubezpečiť, že veľmi pozorne som sledoval všetky štúdie, ktoré sa dotýkajú práve demografického vývoja. Tie, ktoré vychádzali zo Svetovej banky, presne viem, kedy vznikli, ako začali vznikať a aký bol výsledok tých štúdií následne, ale potom som aj nezávislé štúdie čítal. Veľmi pozorne. A tiež sa začínajú množiť a zrazu kdesi začal dešpekt k celého fondovému hospodáreniu tohoto typu a na tomto založených systémov. Hovoril som o tom a hovoril o tom aj šéf Sociálnej poisťovne, že tento typ správcovských spoločností nášho typu a s týmto mechanizmom prakticky neexistuje v Európe.
To je ten zásadný problém, že neustále vymýšľame veľmi zvláštne, veľmi divné typy spravovania verejných peňazí a zvlášť u nás máme taký pocit, že teda ten obrovský optimizmus, že jak akciové trhy a podobne, že teda to je zábezpekou toho, že naši ľudia budú mať za 30 rokov z čoho žiť, že to je to. A my hovoríme, že práveže nie, to je obrovské riziko.
Pán Viskupič, nepochybne som vás pozorne počúval. Len problém je, skúsme malú fikciu. Uložili ste si 10-tisíc korún, 100-tisíc korún v roku ´90 do banky. A v rámci vývoja úrokov a neviem čoho všetkého štandardne a do istej miery to môže kopírovať aj tento náš problém a skúste si porovnať, ako by tie peniaze vyzerali teraz. Ich hodnota vtedajšia, súčasná a podobne. A to i len o roku ´90 hovorím. Čiže to sú veľmi zásadné veci.
Nehovorím o infláciách, o malom inflačnom krytí inflačných rizík alebo skoro žiadnom a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. A pritom to obrovské riziko, že keby u nás padla správcovská spoločnosť, čo len jedna, v ktorej je 60- až 80-tisíc ľudí, a zrazu by ten poistný fond, ktorý tam je, sa stratil, tak je to taký zásadný vstup do nášho celého penzijného systému, že znížime tým existujúcim, čo budú mimo toho celého, tie dôchodky o rádovo, o nemalé peniaze. Tie riziká nie sú poistené... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Možno si vystúpenie pána Mihála nezaslúži reakciu, lebo bude pravdepodobne naozaj na občanoch, aby si urobili obraz z veci, ale predsa len niektoré poznámky, pretože zvolil absolútne konfrontačný tón, síce na záver hovorí, že on znesie urážanie atď., pričom 60 % jeho vystúpenia boli urážky, surové, otvorené, neslušné správanie sa k ministrovi a podobne, ale to v podstate nie je možno vec, o ktorej sa teda sporíme. Naozaj môže sa dotýkať emócií a môže ich aj istým spôsobom provokovať. Takže sa priznám, pán poslanec, aj moje provokuje.
Totiž hovoríte o tom, že našich voličov, neviem, čo s nimi ideme robiť, chceme zneužívať peniaze, ktoré kradneme, teda jeho voličov logicky. Pán poslanec, škoda, že ste ušli zo sály. Problém je, že vašich 6 %, ktoré ste dostali vo voľbách, oproti nim stojí 43 %, ktoré sme dostali my. Čiže legitimita naša a aj zodpovednosť je dramaticky vyššia.
Čiže naozaj našou úlohou nie je zastupovať záujmy iba tých 20 % ľudí, ktorých príjem mesačný je vyšší, ako je priemerný plat, ale práve tých 80 % a práve tú prevažnú časť, minimálne polovicu, populácie, ktorá nezarába viac ako 500 euro mesačne, vážené pani kolegyne, kolegovia. To sú ľudia, ktorí tu sú.
Okrádame ľudí, založenie II. piliera. Pamätám si, ako som tesne po založení II. piliera, najbližšie prvé dva roky, stretával svojich profesorov zo školy, vážených profesorov, ktorí učili, prežili celý svoj život, aj sa im podarilo ku sklonku života, ich vedomosti oceňovali a boli aj niekde v Rakúsku a vo Švajčiarsku atď. Viete, koľko mali dôchodok? 250 euro, 240 euro. Prečo ich mali? Bolo to spôsobené tým, že máme zlú výkonnosť ekonomiky, ktorá isteže nie je ideálna, alebo čím to bolo?
Šéf Sociálnej poisťovne tu jasne povedal, že zavedením II. piliera automaticky sme vytvorili situáciu, že dôchodcovia v najbližších 10 rokov budú mať minimálne o 120 až 150 euro nižšie dôchodky.
Prečo sa ten pán Mihál, ktorý tu povreskuje po ministrovi, nepostaví pred tých ľudí a nepovie im, prečo majú o 150 euro menšie dôchodky?! (Potlesk.)
To je to, čo spôsobuje to nehorázne klamstvo a emócie do toho celého, a pritom ale zásadne stojí mimo hlavného rámca problémov, ktoré produkuje II. pilier.
Ako sa postaví pán kolega Mihál z SaS, ako napríklad tých 60-tisíc dôchodcov, ktorí boli, mali nádherný penzijný fond v Goldman Sachse v Nemecku. Zo dňa na deň Goldman Sachs skrachoval, zo dňa na deň, ani korunu. Platil za nich všetkých štát. Nepoistené. Určite mali celý čas indexy výnosov, ktoré tam boli. Veľmi sa môžete ísť pozrieť, ako tam nádherné boli. Povedal tu niekto o tom, ako tá história vyzerá, tých indexov?
Dneska, keď si pozriete, je nesmierne kritický tón v svetových médiách, ktoré hovoria o politicko-ekonomických súvislostiach, o stave našej civilizácie, populácie. Má ešte niekto pochybnosti, že sociálno-ekonomický systém a jeho hodnotové portfólio nezlyháva v súčasnosti?! Čo znamená tá včerajšia obrovská, či predvčerajšia, demonštrácia v Španielsku? Čo tam tých 500-tisíc ľudí robilo na tých uliciach? Prečo tam šli? Prečo je celá Európa vo vare? Prečo sú prognózy budúceho hospodárstva tak hrozne čierne a pesimistické vo svete, ktoré tu sú a že skutočne veľká kríza nás čaká?
Či ja alebo nositelia Nobelových cien povedali, že sú ťažko hodnotové indexy akcií nadhodnotené a že hrozí tam v budúcnosti veľmi veľký pád. Ako bude vyzerať inflácia?
Hovoriť tu o 30 rokov tak hanebne ako pán Mihál, ako vyzeralo Slovensko, ťažisko dôchodkov budeme odteraz vyplácať zrejme za 30 rokov. Pozrime sa dozadu, ako vyzerala situácia pred 30 rokmi? Nebol náhodou rok ´85? Ako vyzerali mzdy, aká bola výška tým miezd, aká je k pomeru k súčasnosti?
Je pravda alebo nie je pravda, že vôbec finančný systém stráca ročne, niekto hovorí, 5, 7 až 9 % bez toho, že by sme sa dotkli inflačných indexov? Samo osebe rozvojom výroby a tak ďalej a tak ďalej.
Onen bankový systém, ktorý tu je a ktorý vytvoril celý ten mechanizmus, systém, ten systém akciových trhov a podobne, jak vyzerá? Koľko sme museli zaplatiť ako daňoví poplatníci Európy za to, aby tento daňový systém neskolaboval a neskolabovalo s ním aj celé hospodárstvo? 1,6 mil. eur! 1,6 mil. eur, to je ten vynikajúci indexový rastový a neviem ešte aký, aký akciový trh, ktorý je takou garanciou toho, že budeme schopní vyplácať našim ľuďom naozaj za 30, 40 rokov dôchodky také, ktoré ich ako donesú do nesmierne komfortného stavu. Naopak, vystavujeme ich obrovského riziku práve kolísaniu akciových trhov a tomu, že jednoducho môže sa stať, že budú kolabovať celé časti takto nastavených systémových súčastí budúcich penzií našich ľudí.
Nepochybne to, čo urobila tá vláda, urobila to bez konzultácie, urobila to bez súhlasu verejnosti, ale urobila to s masívnou reklamou absolútne v jednostrannom mediálnom prostredí.
Aj dneska, keď si zoberieme vystúpenie pána Mihála, rozmýšľal som na chvíľu, ako by mohlo vyzerať vystúpenie plateného zástupcu správcovských spoločností v parlamente, pokiaľ by chcel zabezpečovať ich záujmy.
Je nejaký rozdiel, niekto vidí medzi tým, čo tu rozprával pán Mihál, a medzi teda reálnym, objektívnym a všetky faktory zhodnocujúcim vystúpením poslanca? Ja tam vidím zásadné rozdiely, vážené kolegyne, kolegovia.
Takže nie je jednoduché v danej situácii vystupovať, ani sme nejak zásadne nechceli vstupovať do tohto prostredia, pretože nepochybne som presvedčený, že mnohí si myslia, že II. pilier ako taký je dobrý. Nie je a nie je garanciou seriózneho a stabilného zaistenia našich ľudí v dôchodkoch. Principiálne nie je. Minimálne inflačné tlaky sú obrovským rizikom do budúcnosti, ktoré možno čakať. A mnohí hovoria, že súčasnú finančnú krízu môže riešiť len buď vojna, a to nehovorím len tak z hlavy, hovoril to šéf Medzinárodného menového fondu, alebo veľká inflácia, napríklad Luby, keď sme už teda pri tom.
Takže minimálne riziká obrovské v tomto smere sú ja dokonca, ak si pozriete to, čo sa porozprávalo v Davose, čo je svetové finančnícke fórum, v danom prípade výrazne registrovalo tieto obrovské riziká vo vývoji našej spoločnosti ako takej. A aj to, že jednoducho sociálno-ekonomický systém, v ktorom žijeme, potrebuje zmeny, potrebuje aj hodnotové zmeny.
A ja som osobne presvedčený, že za 30 rokov už nebude spoločnosť taká, ako je táto, ktorá je založená na individuálnom egoizme ako to základné, čo nám má určovať naše kroky a činnosti. Ale bude to spoločnosť kooperatívna, ktorá bude sa správať ako spoločnosť, ktorá bude sa zaoberať rastom svojej spoločnosti a ktorá bude schopná z ročných výnosov zabezpečovať spravodlivé fungovanie spoločnosti. Tak aktívnych občanov, ale tak aj pasívnych občanov, teda tých, ktorí ako odchádzajú na dôchodok. A že sa nájde systém, ktorý bude zodpovedať novým podmienkam.
Veď predsa dramaticky sa mení situácia v zamestnanosti. Celkom inak vyzerajú portfóliá pracovných miest. Znižujú sa pracovné miesta vo výrobe. V službách sa nemôžu rozvíjať, pretože ľudia nemajú peniaze, nemajú si za čo v službách nakupovať tie služby a tak ďalej. Čiže stagnačné momenty tu sú a spoločnosť naozaj stojí na istých križovatkách, kde bude musieť zásadným spôsobom inak vstupovať do riešenia zásadných problémov. A v danom prípade je povinnosťou vlády, aby hľadala riešenia, ktoré sú istinné, ktoré sú schopné garantovať aspoň viditeľné veci v rámci možností, ktoré v tom-ktorom časovom období k dispozícii sú.
A naozaj ten proces už je viac-menej nezvratný toho II. pilieru, pretože tu a teraz občania v tej masívnej kampani 6 mld. korún vstúpili (reakcie z pléna), eur, pardon, vstúpili do tohto procesu a jednoducho ten pocit, že urobia niečo pre seba, keď si budú sporiť sami pre seba, že to bude niečo dôležité. Už len napríklad ten rozmer, že stanoviť týmto spôsobom, keď tá správcovská spoločnosť sa správa presne tak, jak sa každá obchodná spoločnosť správa, jej úlohou je generovať zisk. Čo má ona čo robiť s verejnými peniazmi v daných prípadoch? Prečo tam nie je aspoň minimálna možnosť dozoru aj tých, ktorých peniaze tam sú? Minimálne aspoň účasť štátu dramaticky vyššia.
Keď som rozprával na túto tému, aké sú istoty, ktoré ponúka Národná banka Slovenskej republiky, vtedajší guvernér Národnej banky povedal, že samozrejme, že sú a sú to štandardy bankového dozoru. Vôbec ich oprávnenia v tomto smere neprekračujú tento rámec. V mnohých prípadoch je dokonca horšia situácia pre sporiteľa v týchto správcovských spoločnostiach ako pri klasickom uložení, keď si peniaze uložíte do banky.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja ani nechcem hovoriť, ani nemá význam už dneska hovoriť o negatívach II. piliera, pretože zdá sa, že v našich podmienkach musíme zostať pri tomto systéme. Ale otázka, ako je možné, že v okolitých krajinách pravicové vlády vlastne rušia de facto tento pilier? Nehovorím o Maďarsku, však poďte ďalej, poďme do Poľska. Nie je pravda, čo hovoril pán Beblavý, je to, viac-menej ešte tam fungujú nejaké stopy, ale zásadným spôsobom to prestalo fungovať, ako tento typ, tento typ správcovských spoločností, ako je tu.
Ako je to v Čechách? Pozerali ste tú štruktúrovanú debatu, ktorá bola hutná, veľmi široká, ale do nej boli zapojené nie iba správcovské spoločnosti a platené priestory, články v médiách. Ale do toho naozaj vstúpila aj Akadémia vied, vedci, sociológovia, politológovia aj ekonómovia. Aký je výsledok? Zrušili. Zrušili, ostali na 1 % a potom to zrušili.
Čo urobili títo tu, keď dali naše verejné peniaze našich ľudí, ktoré potrebovali sprivatizovať, ešte aj tie. Už nehovorím o škodách, ktoré tu sú pri zdravotníctve a podobne a tak ďalej, kde verejné peniaze vystavili snahám veľkých korporácií, aby mohli si generovať zisk.
Sú to veci nehorázne, som o tom presvedčený, že naša spoločnosť sa budem musieť ešte v hlbšej diskusii vrátiť k týmto otázkam, pretože naozaj riziká, ktoré ukazujú na budúcnosť, sú veľké. Sú veľké a musíme naozaj začať meniť prístupy a musíme začať rozprávať aj o mnohých doteraz tabuizovaných témach. Pretože ak sa má spoločnosť utopiť vo vnútorných bojoch a vidíme veľmi silné politické signály, veľký rast protestných hlasov, ktoré sa objavujú, veľké nepokoje. Už Hnutie 99 % a mnohé iné naznačujú, že jednoducho možno očakávať veľké sociálne konflikty.
Možno vidieť aj v iných oblastiach, že sa situácia, ktorá bola doteraz a ktorá relatívne garantovala mier a stabilitu spoločnosti, že sa výrazne narúša. A v danom prípade žiadna ľahostajnosť, žiadne urážanie, žiadne účelové konanie a žiadne individualistické konanie nepomôžu.
Potrebujeme zodpovednosť, potrebujeme garantovať našim ľuďom peniaze aspoň v tej malej čiastke, ktorá tu je. Veď vieme všetci veľmi dobre, že ak naša ústava garantuje právo na dôstojný život, tak tie dôchodky, ktoré dneska vyplácame, toto právo nespĺňajú.
O tom by bolo treba niečo povedať, vážení kolegovia zo SaS-u aj pán Mihál. Len to vás nezaujíma, to nie sú vaši voliči.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No musím vyjadriť ľútosť, že tu nie je pani podpredsedníčka, aby sme mohli reagovať aj trošku osobne, a nie je tu zhodou okolností ani jeden z bývalých tvorcov tejto reformy, takže skúsim teda vám, vážení kolegovia, prípadne verejnosti niečo k tomu povedať.
Problém načrtla pani podpredsedníčka, že teda považuje to za vlastizradu a moja vláda teda hovorí o tom, že nebude rušiť II. pilier. Nepochybne je tu obrovský problém, a to je zásadný problém pri privatizácii verejných financií, že zvratné kroky sú nesmierne ťažké a rizikové. Predsa čo vidíme pri zdravotných poisťovniach, kde už pravdepodobne už naozaj už úplní zatvrdilci tvrdia, že to je efektívny spôsob riadenia a spravovania zdravotníctva, ale akékoľvek možné kroky, ktoré by vrátili opäť do verejného priestoru verejné peniaze, sú rizikové, sú chránené zmluvami o ochrane investícií, hrozia tak rôzne formy žalôb na náhradu škody a podobne.
Nepochybne moja vláda vyhodnotila všetky riziká, veľmi zvažovala okolnosti a sledovala aj procesy, ktoré boli práve v Poľsku, v Maďarsku aj v Česku, a aj vnútropolitické diskusie, ktoré boli oveľa hlbšie, ako to, čo tu počúvame, tieto vystúpenia, ktoré tu sú, že spravidla SMER nedáva rodinám, deťom, SMER je ten najhorší, ale principiálne sa o vecných a konkrétnych údajoch nehovorí skoro vôbec.
Pevne verím, že pán predseda Sociálnej poisťovne prispeje do tejto diskusie skutočnými vecnými a konkrétnymi číslami, veď česká Sociálna poisťovňa je dneska prebytková, nepochybne má istý mechanizmus v tomto zmysle k dispozícii, ale riziká, ktoré tam sú, sú obrovské, veď ak sledujeme teraz svetový vývoj a svetových komentátorov ekonomiky na riešenie súčasnej situácie, jeden z prostriedkov je obrovská inflácia. Vôbec nie sme vylúčení z týchto procesov. Ako budú vyzerať pri nejakej inflácii, ktorá bude presahovať 20 % za isté obdobie dlhé, tieto uložené peniaze so všetkým, čo k tomu patrí, nehovoriac o tom, ako hodnotíme celý akciový trh... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No, pán kolega Brocka, pre mňa je osobne toto vaše vystúpenie také, kde nie je celkom jednoduché zachovať politickú korektnosť a potláčať prirodzené reakcie. Je dnes známe, že som v tejto našej sále už niekoľkokrát sa vyjadril, a trvám na tom, že zriadenie II. piliera je vlastne zvratná záležitosť. Som o tom absolútne presvedčený.
A pre každého seriózneho pozorovateľa situácie okolo tohto typu pôvodne podľa mňa veľmi manipulovanej formy ataku na verejné peniaze, organizovanej, bohužiaľ, Medzinárodným menovým fondom, ale hlavne Svetovou bankou. A táto snaha mala nositeľov.
Pán Brocka, chcem povedať teda pre tú budúcnosť, pred ktorou obidvaja sa budeme musieť raz síce ako maličké zrniečka, ale predsa len zodpovedať. Boli traja ľudia, ktorých som vnímal ako otcov tohto typu, Ľudva Kaníka, môjho krajana, pána Mikloša a vás. A ja rovnako chcem pred verejnosťou za tento svoj názor niesť zodpovednosť a chcel teda by som, aby ste zaslúžene uniesli ju aj vy, to, že pravicové vlády v Poľsku a v Maďarsku jednoznačne zrušili druhý pilier, že v Českej republike po náznakoch, kde v dramaticky iných pomeroch sa pokúšala pravica s tými poslednými zvyškami zlého neoliberálneho myslenia organizovať druhý pilier, okamžite ho zrušili a už o tom silno sa nikto neodváži verejne diskutovať. Pri Londýne som tu rozprával o tom, ako tam niesli a chceli privatizovať len vyplácanie dôchodkov, čo sa dialo, aký obrovský poprask sa v Londýne strhol. Napriek tomu sa tu postavíte a vyprávate toto, chcete hanebnou túžbou oklamať ešte posledné zvyšky ľudí, aby naozaj si mohli ochrániť svoje vlastné peniaze. Pre mňa je toto tragické. No tak, bohužiaľ, politika je taká, že musíme sa naučiť s tým žiť. (Potlesk.)

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hraško.

Pán poslanec Martvoň.

Faktické poznámky majú pán poslanec Kaník, Kadúc, Brocka, Muňko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Kaník.

Teraz má slovo pani poslankyňa Tomanová.