Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Možno si vystúpenie pána Mihála nezaslúži reakciu, lebo bude pravdepodobne naozaj na občanoch, aby si urobili obraz z veci, ale predsa len niektoré poznámky, pretože zvolil absolútne konfrontačný tón, síce na záver hovorí, že on znesie urážanie atď., pričom 60 % jeho vystúpenia boli urážky, surové, otvorené, neslušné správanie sa k ministrovi a podobne, ale to v podstate nie je možno vec, o ktorej sa teda sporíme. Naozaj môže sa dotýkať emócií a môže ich aj istým spôsobom provokovať. Takže sa priznám, pán poslanec, aj moje provokuje.
Totiž hovoríte o tom, že našich voličov, neviem, čo s nimi ideme robiť, chceme zneužívať peniaze, ktoré kradneme, teda jeho voličov logicky. Pán poslanec, škoda, že ste ušli zo sály. Problém je, že vašich 6 %, ktoré ste dostali vo voľbách, oproti nim stojí 43 %, ktoré sme dostali my. Čiže legitimita naša a aj zodpovednosť je dramaticky vyššia.
Čiže naozaj našou úlohou nie je zastupovať záujmy iba tých 20 % ľudí, ktorých príjem mesačný je vyšší, ako je priemerný plat, ale práve tých 80 % a práve tú prevažnú časť, minimálne polovicu, populácie, ktorá nezarába viac ako 500 euro mesačne, vážené pani kolegyne, kolegovia. To sú ľudia, ktorí tu sú.
Okrádame ľudí, založenie II. piliera. Pamätám si, ako som tesne po založení II. piliera, najbližšie prvé dva roky, stretával svojich profesorov zo školy, vážených profesorov, ktorí učili, prežili celý svoj život, aj sa im podarilo ku sklonku života, ich vedomosti oceňovali a boli aj niekde v Rakúsku a vo Švajčiarsku atď. Viete, koľko mali dôchodok? 250 euro, 240 euro. Prečo ich mali? Bolo to spôsobené tým, že máme zlú výkonnosť ekonomiky, ktorá isteže nie je ideálna, alebo čím to bolo?
Šéf Sociálnej poisťovne tu jasne povedal, že zavedením II. piliera automaticky sme vytvorili situáciu, že dôchodcovia v najbližších 10 rokov budú mať minimálne o 120 až 150 euro nižšie dôchodky.
Prečo sa ten pán Mihál, ktorý tu povreskuje po ministrovi, nepostaví pred tých ľudí a nepovie im, prečo majú o 150 euro menšie dôchodky?! (Potlesk.)
To je to, čo spôsobuje to nehorázne klamstvo a emócie do toho celého, a pritom ale zásadne stojí mimo hlavného rámca problémov, ktoré produkuje II. pilier.
Ako sa postaví pán kolega Mihál z SaS, ako napríklad tých 60-tisíc dôchodcov, ktorí boli, mali nádherný penzijný fond v Goldman Sachse v Nemecku. Zo dňa na deň Goldman Sachs skrachoval, zo dňa na deň, ani korunu. Platil za nich všetkých štát. Nepoistené. Určite mali celý čas indexy výnosov, ktoré tam boli. Veľmi sa môžete ísť pozrieť, ako tam nádherné boli. Povedal tu niekto o tom, ako tá história vyzerá, tých indexov?
Dneska, keď si pozriete, je nesmierne kritický tón v svetových médiách, ktoré hovoria o politicko-ekonomických súvislostiach, o stave našej civilizácie, populácie. Má ešte niekto pochybnosti, že sociálno-ekonomický systém a jeho hodnotové portfólio nezlyháva v súčasnosti?! Čo znamená tá včerajšia obrovská, či predvčerajšia, demonštrácia v Španielsku? Čo tam tých 500-tisíc ľudí robilo na tých uliciach? Prečo tam šli? Prečo je celá Európa vo vare? Prečo sú prognózy budúceho hospodárstva tak hrozne čierne a pesimistické vo svete, ktoré tu sú a že skutočne veľká kríza nás čaká?
Či ja alebo nositelia Nobelových cien povedali, že sú ťažko hodnotové indexy akcií nadhodnotené a že hrozí tam v budúcnosti veľmi veľký pád. Ako bude vyzerať inflácia?
Hovoriť tu o 30 rokov tak hanebne ako pán Mihál, ako vyzeralo Slovensko, ťažisko dôchodkov budeme odteraz vyplácať zrejme za 30 rokov. Pozrime sa dozadu, ako vyzerala situácia pred 30 rokmi? Nebol náhodou rok ´85? Ako vyzerali mzdy, aká bola výška tým miezd, aká je k pomeru k súčasnosti?
Je pravda alebo nie je pravda, že vôbec finančný systém stráca ročne, niekto hovorí, 5, 7 až 9 % bez toho, že by sme sa dotkli inflačných indexov? Samo osebe rozvojom výroby a tak ďalej a tak ďalej.
Onen bankový systém, ktorý tu je a ktorý vytvoril celý ten mechanizmus, systém, ten systém akciových trhov a podobne, jak vyzerá? Koľko sme museli zaplatiť ako daňoví poplatníci Európy za to, aby tento daňový systém neskolaboval a neskolabovalo s ním aj celé hospodárstvo? 1,6 mil. eur! 1,6 mil. eur, to je ten vynikajúci indexový rastový a neviem ešte aký, aký akciový trh, ktorý je takou garanciou toho, že budeme schopní vyplácať našim ľuďom naozaj za 30, 40 rokov dôchodky také, ktoré ich ako donesú do nesmierne komfortného stavu. Naopak, vystavujeme ich obrovského riziku práve kolísaniu akciových trhov a tomu, že jednoducho môže sa stať, že budú kolabovať celé časti takto nastavených systémových súčastí budúcich penzií našich ľudí.
Nepochybne to, čo urobila tá vláda, urobila to bez konzultácie, urobila to bez súhlasu verejnosti, ale urobila to s masívnou reklamou absolútne v jednostrannom mediálnom prostredí.
Aj dneska, keď si zoberieme vystúpenie pána Mihála, rozmýšľal som na chvíľu, ako by mohlo vyzerať vystúpenie plateného zástupcu správcovských spoločností v parlamente, pokiaľ by chcel zabezpečovať ich záujmy.
Je nejaký rozdiel, niekto vidí medzi tým, čo tu rozprával pán Mihál, a medzi teda reálnym, objektívnym a všetky faktory zhodnocujúcim vystúpením poslanca? Ja tam vidím zásadné rozdiely, vážené kolegyne, kolegovia.
Takže nie je jednoduché v danej situácii vystupovať, ani sme nejak zásadne nechceli vstupovať do tohto prostredia, pretože nepochybne som presvedčený, že mnohí si myslia, že II. pilier ako taký je dobrý. Nie je a nie je garanciou seriózneho a stabilného zaistenia našich ľudí v dôchodkoch. Principiálne nie je. Minimálne inflačné tlaky sú obrovským rizikom do budúcnosti, ktoré možno čakať. A mnohí hovoria, že súčasnú finančnú krízu môže riešiť len buď vojna, a to nehovorím len tak z hlavy, hovoril to šéf Medzinárodného menového fondu, alebo veľká inflácia, napríklad Luby, keď sme už teda pri tom.
Takže minimálne riziká obrovské v tomto smere sú ja dokonca, ak si pozriete to, čo sa porozprávalo v Davose, čo je svetové finančnícke fórum, v danom prípade výrazne registrovalo tieto obrovské riziká vo vývoji našej spoločnosti ako takej. A aj to, že jednoducho sociálno-ekonomický systém, v ktorom žijeme, potrebuje zmeny, potrebuje aj hodnotové zmeny.
A ja som osobne presvedčený, že za 30 rokov už nebude spoločnosť taká, ako je táto, ktorá je založená na individuálnom egoizme ako to základné, čo nám má určovať naše kroky a činnosti. Ale bude to spoločnosť kooperatívna, ktorá bude sa správať ako spoločnosť, ktorá bude sa zaoberať rastom svojej spoločnosti a ktorá bude schopná z ročných výnosov zabezpečovať spravodlivé fungovanie spoločnosti. Tak aktívnych občanov, ale tak aj pasívnych občanov, teda tých, ktorí ako odchádzajú na dôchodok. A že sa nájde systém, ktorý bude zodpovedať novým podmienkam.
Veď predsa dramaticky sa mení situácia v zamestnanosti. Celkom inak vyzerajú portfóliá pracovných miest. Znižujú sa pracovné miesta vo výrobe. V službách sa nemôžu rozvíjať, pretože ľudia nemajú peniaze, nemajú si za čo v službách nakupovať tie služby a tak ďalej. Čiže stagnačné momenty tu sú a spoločnosť naozaj stojí na istých križovatkách, kde bude musieť zásadným spôsobom inak vstupovať do riešenia zásadných problémov. A v danom prípade je povinnosťou vlády, aby hľadala riešenia, ktoré sú istinné, ktoré sú schopné garantovať aspoň viditeľné veci v rámci možností, ktoré v tom-ktorom časovom období k dispozícii sú.
A naozaj ten proces už je viac-menej nezvratný toho II. pilieru, pretože tu a teraz občania v tej masívnej kampani 6 mld. korún vstúpili (reakcie z pléna), eur, pardon, vstúpili do tohto procesu a jednoducho ten pocit, že urobia niečo pre seba, keď si budú sporiť sami pre seba, že to bude niečo dôležité. Už len napríklad ten rozmer, že stanoviť týmto spôsobom, keď tá správcovská spoločnosť sa správa presne tak, jak sa každá obchodná spoločnosť správa, jej úlohou je generovať zisk. Čo má ona čo robiť s verejnými peniazmi v daných prípadoch? Prečo tam nie je aspoň minimálna možnosť dozoru aj tých, ktorých peniaze tam sú? Minimálne aspoň účasť štátu dramaticky vyššia.
Keď som rozprával na túto tému, aké sú istoty, ktoré ponúka Národná banka Slovenskej republiky, vtedajší guvernér Národnej banky povedal, že samozrejme, že sú a sú to štandardy bankového dozoru. Vôbec ich oprávnenia v tomto smere neprekračujú tento rámec. V mnohých prípadoch je dokonca horšia situácia pre sporiteľa v týchto správcovských spoločnostiach ako pri klasickom uložení, keď si peniaze uložíte do banky.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja ani nechcem hovoriť, ani nemá význam už dneska hovoriť o negatívach II. piliera, pretože zdá sa, že v našich podmienkach musíme zostať pri tomto systéme. Ale otázka, ako je možné, že v okolitých krajinách pravicové vlády vlastne rušia de facto tento pilier? Nehovorím o Maďarsku, však poďte ďalej, poďme do Poľska. Nie je pravda, čo hovoril pán Beblavý, je to, viac-menej ešte tam fungujú nejaké stopy, ale zásadným spôsobom to prestalo fungovať, ako tento typ, tento typ správcovských spoločností, ako je tu.
Ako je to v Čechách? Pozerali ste tú štruktúrovanú debatu, ktorá bola hutná, veľmi široká, ale do nej boli zapojené nie iba správcovské spoločnosti a platené priestory, články v médiách. Ale do toho naozaj vstúpila aj Akadémia vied, vedci, sociológovia, politológovia aj ekonómovia. Aký je výsledok? Zrušili. Zrušili, ostali na 1 % a potom to zrušili.
Čo urobili títo tu, keď dali naše verejné peniaze našich ľudí, ktoré potrebovali sprivatizovať, ešte aj tie. Už nehovorím o škodách, ktoré tu sú pri zdravotníctve a podobne a tak ďalej, kde verejné peniaze vystavili snahám veľkých korporácií, aby mohli si generovať zisk.
Sú to veci nehorázne, som o tom presvedčený, že naša spoločnosť sa budem musieť ešte v hlbšej diskusii vrátiť k týmto otázkam, pretože naozaj riziká, ktoré ukazujú na budúcnosť, sú veľké. Sú veľké a musíme naozaj začať meniť prístupy a musíme začať rozprávať aj o mnohých doteraz tabuizovaných témach. Pretože ak sa má spoločnosť utopiť vo vnútorných bojoch a vidíme veľmi silné politické signály, veľký rast protestných hlasov, ktoré sa objavujú, veľké nepokoje. Už Hnutie 99 % a mnohé iné naznačujú, že jednoducho možno očakávať veľké sociálne konflikty.
Možno vidieť aj v iných oblastiach, že sa situácia, ktorá bola doteraz a ktorá relatívne garantovala mier a stabilitu spoločnosti, že sa výrazne narúša. A v danom prípade žiadna ľahostajnosť, žiadne urážanie, žiadne účelové konanie a žiadne individualistické konanie nepomôžu.
Potrebujeme zodpovednosť, potrebujeme garantovať našim ľuďom peniaze aspoň v tej malej čiastke, ktorá tu je. Veď vieme všetci veľmi dobre, že ak naša ústava garantuje právo na dôstojný život, tak tie dôchodky, ktoré dneska vyplácame, toto právo nespĺňajú.
O tom by bolo treba niečo povedať, vážení kolegovia zo SaS-u aj pán Mihál. Len to vás nezaujíma, to nie sú vaši voliči.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
